Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615200476
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8615200476.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu CRIF - Slovak Credit Bureau,
s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, právne zastúpeného Advokátska
kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 773, proti
žalovanému Y. I., K.. XX.X.XXXX, O. D. XX/X, W., predtým podnikateľ s obchodným menom Y. I., W.
Q. V. W., D. XX/X, H.: XXXXXXXX, (zrušená podnikateľská činnosť vo všetkých predmetoch podnikania
ku dňu XX.X.XXXX), právne zastúpený JUDr. Martinou Fabiánovou, advokátkou so sídlom Námestie
slobody 6, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47100885, o zaplatenie 543,33 eur s prísl., o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4Cb/4/2015-123 z 19.2.2019, zhodou hlasov členov
senátu, takto

r o z h o d o l :

Mení čiastočne rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 292,83
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 55,80 eur od 19.3.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 28,91 eur od 13.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo
sumy 8,12 eur od 15.11.2011 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 200,- eur od 17.1.2012 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšujúcej zamietavej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí svojím druhým rozsudkom v predmetnej
veci zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia nárokov vyúčtovaných
vystavenými faktúrami. Aj po realizovanom dokazovaní, po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia
odvolacím súdom uznesením 1Cob/66/2017-90 z 21.6.2018 dospel k záveru, že vzťah založený

žalovaným s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou I. zmluvou o poskytovaní elektronických
komunikačných služieb a zmluvou o pripojení zo dňa 13.4.2011 je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy.
Zdôraznil, že z výsluchu žalovaného nariadeného podľa pokynu odvolacieho súdu vyplynulo, že
zmluvu uzatváral ako občan spotrebiteľ a jej úmyslom bolo dať deťom mobilný telefón. Citoval pritom
ustanovenie § 52 ods. 2, 4 Občianskeho zákonníka i ustanovenie § 2 písm. a) zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a vystavené faktúry boli
splatné najneskôr dňom 17.1.2012, premlčacia lehota uplynula dňom 17.1.2015. Žalobný návrh však

bol podaný na súd až 4.2.2015. Pri uplatnenej námietke premlčania preto nebolo možné žalobnému
návrhu vyhovieť. Zdôraznil pritom aj to, že pri odstúpení od zmluvy sa zmluva od samého začiatku zrušila
a v takom prípade je na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčacia doba dvojročná, a keďže sa
plynutie premlčacej doby začalo 5.12.2011, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, nárok je premlčanýaj pri takejto aplikácii Občianskeho zákonníka. Výrok o náhrade trov konania, ktorým bol priznaný nárok
na náhradu trov konania žalovanej strane v rozsahu 100 % odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namieta, že súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru je nesprávny záver o tom, že ide medzi
sporovými stranami o spotrebiteľský právny vzťah. Zdôrazňuje, že už vo vyjadrení zo dňa 18.2.2019

poukázal na to, že ak žalovaný tvrdí, že pri uzatvorení zmluvného vzťahu a pri využívaní služieb jeho
právneho predchodcu nevystupoval ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie, na jeho strane je
povinnosť predložiť o tom relevantné dôkazy. Len samotnú výpoveď žalovaného, že služby právneho
predchodcu žalobcu využíval na súkromné účely, nemožno považovať za unesenie dôkazného bremena
v zmysle ustanovenia § 150 CSP. Okrem výsluchu žalovaného súd prvej inštancie nevykonal žiaden
dôkaz na podporu tvrdení žalovaného, že išlo o vzťah spotrebiteľský. Žalovaný pritom ani žiaden

dôkaz na toto svoje tvrdenie nepredložil ani neoznačil. Pri uzatváraní zmluvy o pripojení rámcovej
zmluvy vystupovali obe strany ako podnikatelia. Odstúpením od zmluvy podľa ustanovenia § 351 ods.
1 Obchodného zákonníka sa zmluva zrušila až momentom odstúpenia a účinky odstúpenia nastávajú
ex nunc, teda momentom odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obchodnoprávny charakter zmluvného
vzťahu nemožno považovať nároky uplatnené žalobou za premlčané. Navrhuje preto odvolaciemu súdu,

aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu
prvej inštancie i s jeho odôvodnením. Podľa jeho názoru súd úplne zistil skutkový stav veci, na základe
vykonanýchdôkazovdospelajksprávnymskutkovýmzisteniamanapokonvecisprávneprávneposúdil.

Predmetné zmluvy boli uzatvorené podľa zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a nie
ako je uvedené v žalobe podľa zák. č. 351/2011 Z.z.. Podľa § 5 ods. 5, 6, 7 zák. č. 610/2003 Z.z.
užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne
dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak
sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú

službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový
užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a
divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu
o pripojení. Navrhuje preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal podané odvolanie v zmysle zásad
daných aplikáciou ustanovenia § 378 a nasl. CSP. Žiada sa pritom zdôrazniť, že pri prieskume
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP
odvolací súd viazaný rozsahom odvolania aj uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v § 380 ods. 2
CSP) tak, ako boli uplatnené v zákonnej odvolacej lehote. Odvolací súd pritom na prejednanie podaného

odvolania nariadil pojednávanie, pričom vychádzal z aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, majúc
na zreteli potrebu zopakovania dokazovania, pretože odvolací súd mal za to, že je potrebné vstúpiť do
procesu modifikácie skutkového stavu zisteného, či konštatovaného súdom prvej inštancie, na ktorom
je napadnuté rozhodnutie založené.

5. Tak, ako je uvedené už vyššie, predmetná vec bola predmetom odvolacieho konania už pri
preskúmavaní predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie 4Cb/4/2015-51 zo dňa 4.4.2017.
Uznesením č.k. 1Cob/66/2017 z 21.6.2018 odvolací súd zrušil predchádzajúci zamietavý rozsudok súdu
prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z dôvodov uvedeného rozhodnutia
vyplynulo aj to, že sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal vyriešením skutkovej i právnej otázky

týkajúcej sa posudzovania predmetného právneho vzťahu. Žalovaný uzatváral zmluvu ako podnikateľ
s platným živnostenským oprávnením a s uvedením príslušného identifikačného čísla osoby medzi
základnými údajmi na značenie účastníka v predmetnej zmluve. Odvolací súd pritom zdôraznil potrebu
predovšetkým výsluchu samotného žalovaného na skutočnosti týkajúce sa uzatvárania zmluvy i jeho
využívania. Súd prvej inštancie vypočul v konaní žalovaného, pričom si osvojil jeho obranu založenú na

tom, že predmetnú zmluvu uzatváral, aby zabezpečil telefón pre svoje dcéry a uspokojil sa aj s tvrdením
žalovaného, že pre účely podnikateľskej činnosti využíval iný telefón.6. Z verejne prístupného živnostenského registra je zrejmé, že žalovaný mal podnikateľské oprávnenie
na výkon podnikateľských činností: sprostredkovanie obchodu a služieb v rozsahu voľnej živnosti,
maloobchod v rozsahu voľnej živnosti, veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti a jednoduché stavebné

práce v rozsahu voľnej živnosti od 19.10.2006 do 30.7.2019. Od. 19.10.2006 podnikal pod obchodným
menom Y. s IČOm XXXXXXXX, s miestom podnikania W., D. XX/X.

7. Zo zopakovaného dokazovania odvolacím súdom vyplýva, že podľa Zmluvy o pripojení z
13.4.2011 a podľa Rámcovej zmluvy o poskytnutí osobitných podmienok pri poskytovaní elektronických

komunikačných služieb z toho istého dátumu vyplýva, že žalovaný bol v týchto zmluvách označený
obchodným menom Y. aj s IČOm XXXXXXXX. V rámci programu služieb, ktorý poskytovala spoločnosť
I. si zvolil žalovaný program služieb „R.“. Žalovaný v konaní nespochybňoval to, že by zmluvu nebol
podpísal.

8. V zmysle ustanovenia § 215 ods. 1, 2 CSP skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn

zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. Ku skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením
(vyhodnotením) skutkových poznatkov. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu
uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných
hmotnoprávnych skutočnostiach. Relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu by mali byť
obsiahnuté v jeho žalobe, resp. replike a duplike. Podobne rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného

by mali byť uvedené v jeho písomných vyjadreniach, ústnych vyjadreniach na súde, či takisto reakciách
na písomné podania žalobcu. Skutkové tvrdenia žalobcu v zmysle § 150 ods. 1 CSP sú prostriedkami
procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Povinnosť tvrdiť
podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označujú ako povinnosť substancovane tvrdiť,
resp. uviesť substancované tvrdenia. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť to, že v klasickom sporovom

konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav
len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať
skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav
v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez takejto aktivity strán v zisťovaní skutkového
stavu súd nepokračuje, ale vyhodnotí to, čo sporové strany v rámci prostriedkov svojej procesnej

obrany, či procesného útoku produkovali a z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne
relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku
podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech.

9. Tak, ako je už uvedené i vyššie, súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku dospel

k záveru o tom, že vo veci ide o spotrebiteľský právny vzťah. Mal za to (predovšetkým z výsluchu
samotného žalovaného), že zmluvné vzťahy právneho predchodcu žalobcu a žalovaného mali mať
charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je
potrebné zdôrazniť to, čo je už uvedené aj vyššie, že zo zmluvy o pripojení a z rámcovej zmluvy
jednoznačne vyplýva označenie žalovaného ako podnikateľa. Zmluvu totiž uzatváral ako fyzická osoba,

podnikateľ, označený obchodným menom a tiež aj pomocou IČO. Naviac, čo je osobitne potrebné treba
zdôrazniť, uzatváral zmluvu, ktorej náležitosti jednoznačne svedčia tomu, že mala byť uzatváraná pre
potreby podnikateľské. Program služieb, ktorý si zvolil žalovaný pri uzatváraní zmluvy, aj svojím názvom
svedčí tomu, že mala byť služba poskytovaná právnym predchodcom žalobcu pre žalovaného pre účely
podnikateľské. Išlo o program služieb R. a aj obsah samotnej rámcovej zmluvy, keď sa zdôrazňuje limit

služieb (viď napr. čl. 2, body 2.2 a 2.3 rámcovej zmluvy), ktoré budú využívané, nesvedčí tomu, že
by išlo o využívanie služieb pre spotrebiteľa, či pre dcéry, ako to tvrdil samotný žalovaný vo svojom
výsluchu. Tvrdenie o tom, že pre podnikateľské účely využíval telefón od spoločnosti R. ostalo len
samotným tvrdením, ktoré nie je podoprené žiadnym z dôkazov, ktoré žalovaný v konaní produkoval.
Nie je vylúčené, že by pre podnikateľské účely pritom podnikateľ využíval aj telefónne, či elektronické

služby od dvoch spoločností. Ak je v zmluve označený žalovaný obchodným menom, aj IČOm a zo
zmluvy vyplynulo, aj z jej obsahu, že sa má využívať pre podnikateľské účely, je za takýchto okolností len
ťažko si predstaviť, ako jednoznačnejšie mal žalovaný prejaviť vôľu do predmetného zmluvného vzťahu
vstúpiť ako podnikateľ. Používanie služieb mobilného operátora zo účelom telefonovania, odosielania
krátkych textových správ, či ostatných pridružených služieb, je v aktuálnej dobe jednou z elementárnych

pracovných pomôcok pri vykonávaní podnikateľskej činnosti akéhokoľvek druhu, pretože zabezpečuje
jeden zo základných komunikačných kanálov podnikateľa s ostatným svetom. Aj výkon podnikateľskej
činnosti, na ktorú mal oprávnenie žalovaný podľa živnostenského oprávnenia, ako je uvedené vyššie,
nespochybňuje ani minimálne to, že by sa výkon služieb poskytovaný predchodcom žalobcu nemalvyužiť pre tieto konkrétne druhy podnikateľskej činnosti žalovaného. Nie je to teda vylúčené a žalovaný
v konaní neprodukoval skutočnosti a dôkazy, ktoré by vyvrátili obsah písomných dôkazov o tom, že sa
zmluva uzatvorila v súvise s jeho podnikateľskou činnosťou.

10. Absencia dostatočného a zároveň zrozumiteľného odôvodnenia obrany o spotrebiteľskom
charaktere zmluvy nemohla viesť na základe výsledkov zopakovaného dokazovania k inému záveru len
tomu,žežalovanýnevyvrátilobsahlistinnýchdôkazov,ktorýsvedčilopodnikateľskomcharakterevzťahu
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Treba pritom zdôrazniť, že samotná rámcová

zmluva okrem označenia žalovaného identifikačnými údajmi podnikateľa i vyššie spomenutého obsahu
zmluvy má výslovné uvedenie, že sa uzatvára podľa ustanovení Obchodného zákonníka a z čl. 7
Záverečné ustanovenia bod 7.1 výslovne vyplýva, že vzťahy z tejto zmluvy sa riadia Obchodným
zákonníkom. Podľa Obch. zák., tak ako bude uvedené ďalej sa musia v zmysle ust. § 351 ods. 1
posudzovať aj účinky odstúpenia od zmluvy, ktoré sú tak, ako to zdôrazňoval žalobca ex nunc a nie
ex tunc.

11. Ak ide o vzťah medzi podnikateľskými subjektmi, potom pre premlčanie treba aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, konkrétne ustanovenie § 397, ktoré upravuje pre jednotlivé práva premlčaciu
dobu 4 roky a aj ustanovenie § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka o začiatku plynutia premlčacej
doby odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri aplikácii

uvedených ustanovení nemôže byť opodstatnenou námietka premlčania, resp. námietka premlčania
uplatnená žalovaným nemôže viesť k zamietnutiu žalobného návrhu, pretože nároky, ktoré žalobca v
konaní proti žalovanému uplatňuje, boli uplatnené pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby.

12. Pre rozhodnutie v predmetnej veci je však určujúcim to, čo bolo predmetom žaloby s tým, že samotný

obsah žaloby je pri popise rozhodujúcich skutočností a dôkazov stručný, vymenúvava len jednotlivé
faktúry, z ktorých by uplatnené nároky mali vyplynúť, a odkazuje na obsah zmluvy o pripojení a rámcovej
zmluvy a tiež zmluvy o postúpení pohľadávok. Vychádzajúc z obsahu pripojených faktúr, žalobca proti
žalovanému uplatňoval:
a) zostatok neuhradenej faktúry č. 1022838505, splatnej 12.9.2011 vo výške neuhradeného zostatku

55,80 eur, pričom by malo ísť o nároky za hlasové a nehlasové služby (z vystavenej faktúry malo byť
pred podaním žaloby zaplatené 20,- eur),
b) úhradu faktúry č. 1024337564 na sumu 28,91 eur za hlasové a nehlasové služby, splatnú 12.10.2011,
c) úhradu faktúry č. 1025205834, účtujúcou hlasové a nehlasové služby vo výške 8,12 eur, splatnú
14.11.2011,

d) úhradu faktúry č. 1026871677, účtujúcou úhradu odpojenia z dôvodu neplatenia vo výške 16,67 eur
a zmluvnú pokutu vo výške 25,- eur, spolu s DPH všetko 45,- eur, splatnou dňom 19.12.2011,
e) úhradu faktúry č. 1028231477, splatnou 16.1.2012, účtujúcou poplatok za upomienku 3,50 eur a
zmluvnú pokutu vo výške 402,- eur.

13. Z hľadiska skutkového základu pre rozhodnutie súdu je opätovne treba zdôrazniť tie skutočnosti,
ktoré sú uvedené vyššie z pohľadu aplikácie ustanovenia § 215 ods. 1, 2 CSP. Je zrejmé, že žalovaný
už vo svojich písomných reakciách na podanú žalobu okrem iného namietal účtované poplatky za
upomienku 3,50 eur, zmluvnú pokutu vo výške 402,- eur, poplatok za odpojenie vo výške 16,67 eur a
zmluvnú pokutu vo výške 25,- eur [tak, ako tieto položky žalobného návrhu boli upravené vo faktúrach

uvedených vyššie pod písmenami d) a e)]. Zmluvná pokuta uplatňovaná vo výške 402,- eur bola v
tomto smere už v samotnej žalobe odôvodnená aplikáciou čl. 5 bod 5.2 rámcovej zmluvy o poskytnutí
osobitných podmienok pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb. Položky týkajúce sa
poplatkovzaodpojenievovýške16,67eur,čizmluvnejpokutyvovýške25,-eurapoplatkuzaupomienku
3,50 vo faktúre č. 1028231477 žalobca sám súdu ani po námietke žalovaného proti týmto poplatkom

nezdôvodnil a nepreukázal. Za daného stavu pri aplikácii ustanovenia § 215 ods. 1 CSP pre pozitívne
rozhodnutie o tejto časti žalobného návrhu neboli splnené procesné podmienky a súd, ktorý nie je
vyšetrovateľom vo veci, tak ako je zdôraznené vyššie, nemal možnosť pozitívne rozhodnúť o tejto časti
žalobného návrhu. Žalobca ani na odvolacom pojednávaní na otázku súdu neuviedol, z akej konkrétnej
časti úpravy zmluvných záväzkov by mu mali tieto nároky vyplynúť.

14. Nesporným tak bolo v konaní v zásade uplatňovanie a priznanie nárokov za hlasové a nehlasové
služby tak, ako boli účtované zostatkom neuhradené faktúry č. 1022838505 na sumu 55,80 eur, z faktúry
1024337564 na sumu 28,91 eur i faktúry 1025205834 vo výške 8,12 eur. Ide o poplatky za službuhlasovú a nehlasovú a okrem námietky premlčania žalovaný vo vzťahu k týmto faktúram neuplatňoval
iné prostriedky procesnej obrany. Z hľadiska skutkového preto nie je sporným rozhodovanie o týchto
cenách dodaných služieb. Napokon z podania žalovaného z 3.4.2017 (č.l. 46 spisu) vyplýva, že samotný

žalovaný navrhoval súdu vyhovieť tejto časti žalobného návrhu (žiadal žalobcovi priznať sumu 89,16
eur s príslušnými úrokmi z omeškania). Zmluva bola uzavretá za účinnosti zák. č. 610/2003 Z.z..
Zák. č. 351/2011 Z.z., na ktorý odkazuje žalobca, nadobudol účinnosť až v priebehu už založeného
záväzkového vzťahu strán, ale z prechodných ustanovení zák. č. 351/2011 Z.z., konkrétne z ust. § 78
ods. 9 vyplýva, že zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných

služieb podľa tohto zákona. Po nadobudnutí účinnosti zák. č. 351/2011 Z.z. (1.11.2011) v zmysle § 43
ods. 1 písm. a) podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Vo vyúčtovaniach podľa faktúr
uvedených v bode 12 dôvodov tohto rozhodnutia, písmeno a) až c) účtujúcich úhradu za hlasové a
nehlasové služby do konca októbra 2011 je pri právnej kvalifikácii nároku na zaplatenie ceny služby
odkázať na ust. § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z.z..

15. Z hľadiska skutkového je nesporným aj to, že podľa článku 5 odsek 5.2 rámcovej zmluvy si zmluvné
strany dohodli aj zmluvnú pokutu podľa tam uvedeného pravidla upravujúceho výpočet podľa vzorca.

16. Odvolací súd už vyššie konštatoval, že uplatňovanie ceny za telekomunikačné služby (podľa faktúr
uvedených v bode 12 písm. a) až c) dôvodov tohto rozhodnutia) je dôvodným, preto nároky na zaplatenie

ceny služieb boli uplatňované dôvodne a nebol dôvod ani žalobe v tejto časti nevyhovieť. Pokiaľ sa
týka zmluvnej pokuty pri jej aplikácii v zmysle ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka je zrejmé,
že si dohodli zmluvné strany nárok na zmluvnú pokutu podľa upraveného výpočtu v zmluve s tým,
že účelom zmluvnej pokuty bolo donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu
záväzkov. Zmluvná pokuta tak predovšetkým predstavovala hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju

zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu.
Dojednaná zmluvná pokuta má tak predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkciu prevenčnú) alebo
ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho
zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), alebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane
veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná

pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil,
pričom zmluvná pokuta je nezávislá od vzniku škody (viď aj uznesenie NS SR z 30.9.2013 sp.zn.
7MCdo/9/2012).

17. Je nepochybné, že žalovaný porušil povinnosť zo zmluvného vzťahu, ktorý bol dohodnutý na určitú

dobu. Tak, ako je zrejmé aj z vyššie uvedených skutočností o neplnení zmluvných záväzkov na plnení
ceny za poskytnuté hlasové a nehlasové služby, toto viedlo žalobcu, resp. jeho predchodcu ku zrušeniu
zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy. Zmluvný vzťah bol teda ukončený a toto aj pri odkaze na
už vyššie citované ustanovenie čl. 5 odsek 5.2 rámcovej zmluvy zakladá dôvod na zmluvnú pokutu.
Z pohľadá primeranosti výšky zmluvnej pokuty je namieste hodnotiť zmluvnú pokutu dojednanú aj

vo forme pevne stanovenej čiastky, či respektíve pri určení vzorca, akým sa táto pevne stanovená
čiastka vypočíta. Výpočet, ktorý je uvedený v samotnej žalobe i v označenej faktúre vedie k záveru o
zmluvnej pokute za porušenie záväzku vo výške 402,- eur. Vzhľadom na dĺžku trvania zmluvného vzťahu
založeného právnym predchodcom žalobcu so žalovaným, odvolací súd mal za to, že sú splnené viaceré
predpoklady pre moderáciu tejto zmluvnej pokuty. Mal pritom na zreteli to, že k moderácii zmluvnej

pokuty podľa § 301 Obchodného zákonníka môže pristúpiť podľa konkrétnych okolností prípadu v
nadväznosti na zistený skutkový stav veci. Tento zistený skutkový stav veci je založený na tom, že po akú
dlhú dobu ešte tento zmluvný vzťah medzi stranami mal trvať, ak sa dohodol v apríli 2011 na dobu trvania
minimálne12-tichmesiacov.Kodstúpeniuodzmluvydošlovnovembri2011azatakéhotostavuodvolací
súd mal na zreteli aj to, že zaplatenie účtovanej zmluvnej pokuty by bolo neprimerane prísnym vo vzťahu

k žalovanému a k rozsahu ním porušených povinností na neplnení zaplatenia ceny poskytovaných
služieb a dobe trvania nesplneného záväzku na zotrvaní v zmluvnom vzťahu. Výška dojednanej a
takýmto vzorcom vypočítanej zmluvnej pokuty a povaha aj význam zabezpečovanej povinnosti viedli
odvolací súd k záveru, že je potrebné a možné pristúpiť k moderácii zmluvnej pokuty zo sumy 402,-
eur na sumu 200,- eur. Odvolací súd je toho názoru, že takáto moderácia zmluvnej pokuty nebude pre

veriteľa spojená s vážnym negatívnym ekonomickým dôsledkom. Bude však spĺňať funkciu sankčnú a
v podstate aj náhradovú vo vzťahu ku nárokom, ktoré by žalobcovi vznikli pri dobe dodržania záväzku
tak, ako to bolo upravené v zmluve.18. Na odvolacom pojednávaní obe strany zdôraznili, že je vecou súdu aplikácia moderačného
oprávnenia. K možnej aplikácii ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka sporové strany mali
poskytnutý priestor. Ak boli v zmluve určené limity na plnenie mesačne cca 50,- až 55,- eur, potom pri

dobe trvania záväzku po odstúpení od zmluvy do dohodnutého času v trvaní celkom 12-tich mesiacov,
je odvolací súd toho názoru, že primeranou a moderačnému oprávneniu v zmysle ustanovenia § 301
Obchodného zákonníka zodpovedá zníženie zmluvnej pokuty na sumu 200,- eur.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd pri aplikácii ustanovenia § 388 CSP čiastočne zmenil rozsudok súdu

prvej inštancie tak, že priznal žalobcovi uplatnený nárok za cenu hlasových a nehlasových služieb v
celkovej výške 92,83 eur (súčet 55,80 + 28,91 + 8,12 eur) a moderovanú výšku zmluvnej pokuty vo
výške 200,- eur. Vo zvyšnej zamietavej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobcovi nebolo
možné priznať uplatňované nároky, ktoré sám skutkovo presvedčivo neodôvodnil.

20. Pri rozhodnutie o náhrade trov konania odvolací súd aplikoval ustanovenie § 396 ods. 1, 2 CSP.

Pri zmeňujúcom rozhodnutí mal odvolací súd povinnosť rozhodnúť o nároku na náhrade trov celého
konania.

21. Pri hodnotení výsledku konania ako určujúceho kritéria pre rozhodovanie o náhrade trov konania
odvolací súd mal za to, že v zásade súdne rozhodnutie svedčí o neúspechu žalobcu len v časti o

uplatňovaní poplatku za odpojenie 16,67 eur, zmluvnej pokuty vo výške 25,- eur, účtovanej faktúrou
č. 1026871677 a čiastočne faktúry 1028231470 účtujúcej poplatok za upomienku v rozsahu 3,50 eur.
Vo vzťahu k moderovanej zmluvnej pokute 402,- eur zníženej moderačným oprávnením súdu na sumu
200,- eur, nemožno hovoriť o neúspechu žalobcu. Úspech o tejto časti žalobného návrhu je založený
len na tom, či súd uznal základ tohto nároku a pri rozhodovaní o konečnej výške trov sa potom má

vychádzaťuadvokátskychtrovlenzprisúdenejsumy.Každopádnevšakžalobcabolsosvojímžalobným
návrhom len neúspešný v pomerne nepatrnej časti, a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v
zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. O výške tejto náhrady trov aj so zdôraznením už konštatovaného
moderačného oprávnenia, ktoré nemá vplyv na záver o úspechu, či neúspechu (ale má vplyv na výšku
uplatňovaných trov) rozhodne súd prvej inštancie vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

22.Uvedenérozhodnutieprijalsenátodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§393ods.2vetaposledná
CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).