Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Friday, September 20, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/109/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206537
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118206537.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: Y. U., O..

XX.XX.XXXX, V. M. X, XXX XX P., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul.
Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní o
zaplatenie 1.797,05 EUR a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobkyni sumu 1.797,05 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom
z omeškania od 20.06.2018 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX, K. XX.XX.XXXX, v § 4 Hlavy 7. Podmienky
zabezpečenia úverovej pohľadávky, v znení: „Klient vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých
práv, vzniknutých spoločnosti v súvislosti s poskytnutím úveru klientovi, najmä právo na vrátenie úveru,
právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút a práva prípadne vzniknuté v dôsledku ukončenia ÚZ,
a to na dobu 10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz bežať.“ je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou,

III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 11.6.2018 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 1.797,05 EUR s prísl., a taktiež určiť neprijateľnú zmluvnú
podmienku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

V rámci žaloby žalobkyňa poukázala na to, že dňa 30.09.2003 uzavrela zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru a o vydaní a používaní platobnej karty YES č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej
jej bol poskytnutý úver vo výške 20.000,- Sk, ktorý sa zaviazala žalovanému zaplatiť v mesačných
splátkach po 800,- Sk. Celkovo žalobkyňa na predmetný úver zaplatila sumu 4.612,02 EUR a z
úverového rámca vyčerpala celkovo sumu 2.814,97 EUR.
Zo žaloby ďalej vyplýva, že predmetná zmluva neobsahuje uvedenie ročnej percentuálnej miery
nákladov(RPMN),pretojeúverbezúročnýabezpoplatkov(§4ods.2písm.g)zákonaospotrebiteľských

úveroch - zákon č. 258/2001 Z.z.). Taktiež poukázala na to, že podľa § 4 ods. 5 cit. zákona, veriteľ
nemôžeodspotrebiteľapožadovaťúrokalebopoplatky,ktoréniesúuvedenévzmluveospotrebiteľskom
úvere. Žalobkyňa teda žaluje bezdôvodné obohatenie, ktoré predstavuje rozdiel medzi jej platbami a
výškou úveru, čo predstavuje sumu 1.797,05 EUR.Žalobkyňa taktiež navrhla, aby súd určil neprijateľnú zmluvnú podmienku, a v tejto súvislosti poukázala
na rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 3c/213/2011 zo dňa 28.11.2011, z ktorého
okrem iného vyplýva:

„Ustanovenie, obsahom ktorého je vyhlásenie žalovanej, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv,
ktoré vznikli spoločnosti v súvislosti s uzatvorením úverovej zmluvy a úverových podmienok, najmä
právo na vrátenie úveru, právo na náhradu príslušenstva a zmluvných pokút, prípadne práva, ktoré
vznikli v dôsledku skončenia záväzkového vzťahu z tejto úverovej zmluvy, a to na dobu 10-tich rokov
odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť, spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej - spotrebiteľa, a preto predmetné ustanovenie
vyhlásil za neprijateľnú podmienku upravenú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5
OZ neplatná.“

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 03.07.2018 k žalobe uviedol, že v danom prípade
nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalovaný prijímal platby žalobkyne oprávnene, a to

na základe platne uzavretej úverovej zmluvy s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Poukázal
na to, že v danom prípade nie sú splnené základné predpoklady vydania bezdôvodného obohatenia,
keďženedošlokplneniubezprávnehodôvodu,anikplneniuzneplatnéhoprávnehoúkonu,resp.plneniu
z právneho úkonu, ktorý odpadol. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania vzhľadom na dátum
poslednej úhrady na zmluve, ktorý predložila žalobkyňa, t.j. dňa 13.06.2016. Žalovaný poukázal na to,

že žaloba v tejto veci došla súdu 11.06.2018 a aplikujúc 3 - ročnú premlčaciu lehotu podľa § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka, je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy,
ktorý si uplatňuje pred lehotou 11.06.2015 premlčaný.
V súvislosti s určením neprijateľnej zmluvnej podmienky, žalovaný namietal, že žalobkyňa nemá
naliehavý právny záujem na takomto určení v prípade ukončenej úverovej zmluvy, na ktorej už

neprebieha žiadne aktívne vymáhanie.
V súvislosti s absenciou RPMN, žalovaný poukázal na to, že predmetná vec sa týka revolvingového
úveru a RPMN nie je dobré možne stanoviť, preto sa nemožno stotožniť so záverom, že úver je z tohto
dôvodu bezúročný a bez poplatkov.
Z vyššie uvedených dôvodov preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

3. Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že niekedy v roku 2003 uzavrela zmluvu,
na základe ktorej čerpala peňažné prostriedky prostredníctvom YES karty, pričom uviedla, že z titulu
úverovej zmluvy realizovala platby, a taktiež jej robili aj zrážky. Keďže sa jej zdalo, že už dlho platí,
niekedy v lete roku 2016 navštívila Združenie HOOS, kde ju odkázali na advokáta.

4. Z úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES zo dňa
30.09.2003 vyplýva, že výška mesačnej splátky predstavuje 800,- Sk, výška úverového rámca 20.000,-
Sk a odchýlka od základnej úrokovej sadzby je 0 %.

5. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 01.06.2018 vyplýva, že
žalobkyňa združeniu dňa 28.06.2016 predložila úverovú zmluvu uzavretú so žalovaným dňa 30.09.2003,
na základe ktorej jej boli vykonávané zrážky zo mzdy. Po posúdení zmluvy ju združenie informovalo o
tom, že podľa názoru združenia je zmluva bezúročná a bez poplatkov, a taktiež obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky.

6. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí6)
obsahuje najmä
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

7. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

8. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1.
februára 2013), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi

podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

10. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd

uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo

mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa
30.09.2003 úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, pričom v tejto zmluve je uvedené iba
výška mesačnej splátky a výška úverového rámca. Taktiež je v zmluve pretlač, kde je uvedené, že
„odchýlka od základnej úrokovej sadzby - 0 %“. Základná úroková sadzba tam ale nie je uvedená.
Z vyššie citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch nepochybne vyplýva, že v zmluve musí byť

uvedená RPMN, a pokiaľ táto nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Keďže v predmetnej veci nie je uvedené RPMN, úver je bezúročný a bez poplatkov a na vyše
žalovaný nemá nárok na žiadne úroky, ani poplatky, keďže tieto nie sú uvedené v zmluve.
Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že pri revolvingovom úvere nie je možné určiť RPMN, tak súd
poukazuje na to, že v minulosti skutočne súdy posudzovali túto skutočnosť v súlade s názorom

žalovaného (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010), avšak tento názor už
bol následnou praxou súdov prekonaný a existuje množstvo rozhodnutí, z ktorých vyplýva, že aj pri
revolvingovom úvere je možné určiť RPMN (napr. rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn. 17Co/215/2012
zo dňa 10.10.2012).12. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, preto súd sa zaoberal dôvodnosťou
tejto námietky. Z výsluchu samotnej žalobkyne, ako aj z prehlásenia združenia HOOS zo dňa 01.06.2018

nepochybne vyplýva, že žalobkyňa sa prvýkrát o možnosti vymáhať bezdôvodne obohatenie dozvedela
dňa 28.06.2018 a žaloba v tejto veci bola súdu doručená dňa 11.06.2018, teda v rámci plynutia 2 -
ročnej subjektívnej premlčacej lehoty. V tomto ohľade súd poukazuje na to, že podstatná je skutočná,
nie predpokladaná, vedomosť žalobkyne o možnosti vymáhať bezdôvodné obohatenie.
V súvislosti s objektívnou premlčacou lehotou súd odkazuje na rozsiahlu prax odvolacieho súdu v tom

zmysle, že v danom prípade si žalovaný musel byť vedomý skutočnosti, že pokiaľ v zmluve neuvedie
tak podstatnú náležitosť, ako je RPMN, bude to mať za následok, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, teda žalovaný, ako profesionál na trhu v poskytovaní úverov musel mať túto vedomosť,
konal minimálne formou nepriameho úmyslu, teda že takýmto spôsobom sa vlastne chcel bezdôvodne
obohatiť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmluve taktiež neuviedol žiaden úrok ani úrokovú
sadzbu, čo taktiež podľa názoru súdu zakladá minimálne nepriamy úmysel bezdôvodne sa obohatiť,

pričom je nesporné, že žalovaný inkasoval aj úroky.
V tomto ohľade súd poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1Co/28/2018 zo
dňa 21.02.2019, z ktorého okrem iného vyplýva:
Žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému
poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo.

V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda
jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov platnom a účinnom do 31.12.2015, o
všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym
každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov

jenevyvrátiteľná(od1.1.2016tútoproblematikuupravuje§15zákonač.400/2015Z.z.otvorbeprávnych
predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky). Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo
v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať
právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy už niekoľko rokov
platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca uvádzať priamo v zmluve úrokovú sadzbu a ročnú

percentuálnu mieru nákladov umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách rôznych finančných
inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru.
Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením tak podstatného údaja
akým je výška úrokovej sadzby a výška RPMN priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane
zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobkyne)

žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou
sankciou uzrozumený (nepriamy úmysel). Odvolací súd konštatuje, že konanie žalovaného pri
uzatváraní zmluvy nebolo súladné s dobrými mravmi, žalovaný nerešpektoval povinnosti stanovené
zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými na
ochranu spotrebiteľa. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie

bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový
prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť, že úmysel žalovaného bezdôvodne sa
obohatiť na úkor žalobkyne bol daný už od uzatvorenia zmluvy, ktorej návrh koncipoval žalovaný a
predložil ho na podpis žalobkyni, a teda bol daný aj v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn.

7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012).
Priúmyselnombezdôvodnomobohatenísauplatňujeust.§107ods.2Občianskehozákonníka,vzmysle
ktorého je premlčacia doba desaťročná a plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia. V predmetnom
prípade táto desaťročná premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr ako v roku 2010 (t.j. skôr ako
bola uzatvorená zmluva o úvere). Je teda zrejmé, že žaloba bola podaná pred uplynutím objektívnej

premlčacej doby (žaloba doručená súdu 5.9.2016).
Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa podala aj v rámci dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby, pretože o bezdôvodnom obohatení sa nedozvedela skôr ako v auguste 2016, kedy
kontaktovala Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Žalobkyňa predložila prvoinštančnému
súdu o tejto skutočnosti listinný dôkaz (č.l. 16), ktorý žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobkyni
priznal bezdôvodné obohatenie v žalovanej výške, pričom žalobkyňa súdu predložila listinné dôkazy
preukazujúce jej jednotlivé platby, pričom žalovaný túto skutočnosť, teda výšku samotného nárokuani nerozporoval, preto súd túto skutočnosť považoval za nespornú. Vzhľadom na to, že žalobkyňa
realizovala celkové platby z titulu tejto zmluvy vo výške 4.612,02 EUR a čerpala celkovú výšku 2.814,97
EUR, rozdiel predstavuje sumu 1.197,05 EUR, pričom súd priznal žalobkyni túto sumu spolu s 5 % -

tným ročným úrokom z omeškania od 20.06.2018 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení
žaloby žalovanému.

14. V súvislosti s určením neprijateľnej zmluvnej podmienky súd poukazuje na to, že žalovaný namietal,
že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže zmluva je už ukončená a z

tejto zmluvy neprebieha žiadne aktívne vymáhanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na už citované
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, z ktorého vyplýva, že z ustanovenia § 298 CSP nevyplýva, aby
bol súd obmedzený dobou trvania úverovej zmluvy, pokiaľ ide o možné vyslovenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ak sú na to inak splnené zákonné podmienky.
Z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je uvedená vo výrokovej časti rozsudku vyplýva, že žalobkyňa,
ako klienta vyhlásila, že predlžuje premlčaciu lehotu všetkých práv vzniknutých žalovanému v súvislosti

s poskytnutím úveru, dané právo na vrátenie úveru, na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút, a to
na dobu 10 - tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala prvý raz bežať. Podľa názoru súdu
je úplne zrejmé a jednoznačné, že takáto zmluvná podmienka znevýhodňuje spotrebiteľa a je len na
prospech veriteľa, teda predstavuje jednoznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a teda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto súd vyhovel

žalobe aj v tejto časti.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnej
žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).