Decision was made at the court Okresný súd Martin
Judgement was issued by Ing. Mgr. Martin Bekeš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 4Csp/26/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717209597
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing., Mgr. Martin Bekeš
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5717209597.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudcom Ing. Mgr. Martinom Bekešom, v právnej veci žalobcu D.,
E..A..O.., so sídlom D. XX, XXX XX R., B.: XX XXX XXX, proti Ž. D. F., U..: XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XXXX/XX, Martin, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu:
- zostatok poplatku v sume 468,96 eur,
- zmluvná pokuta vo výške 312,- eur,
- poplatok za upomienky vo výške 64,- eur,
- úrok vo výške 32% ročne zo sumy:
1.000,- eur od 23.8.2012 do 10.12.2012 v sume 95,56 eur,
688,- eur od 11.12.2012 do 11.7.2013 v sume 127,87 eur,
376,- eur od 12.7.2013 do 19.10.2015 v sume 273,27 eur,
- úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy:
968,96 eur od 18.3.2014 do 19.10.2015 v sume 76,99 eur,
468,96 eur od 20.10.2015 do zaplatenia,
- a trovy konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 23.08.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere Č..
XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal zaplatiť spolu s poplatkom vo výške 872,- eur, a to v 12 mesačných splátkach po 156,- eur
počnúc od 02.10.2012. Žalobca sa so žalovaným dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý
úrok a dve tretiny náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy so všetkou administratívou. Žalovaný
neplnil riadne a včas svoj záväzok, žalobca preto vyzval žalovaného na úhradu záväzku, žalovanému
odňal výhodu splátok. Žalovaný sa podľa VOP zaviazal platiť aj poplatky za upomienky celkovo vo výške
64,- eur. Žalovaný sa zaviazal aj na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 312,- eur v prípade poručenia
zmluvných povinností. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby uhradil sumu vo výške 1.124,- eur.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, a to podaním doručeným súdu dňa 26.03.2018, v ktorom uviedol,
že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX obsahovala neprijateľné obchodné podmienky pričom sa odvolala
na zistenia orgánov vykonávajúcich kontrolu a dohľad konkrétne na konanie E. Slovenskej obchodnejinšpekcie zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré priložil k svojmu podaniu a požiadal súd, aby posúdil výšku úrokov
a hodnoty RPMN s ohľadom na situáciu a zákon v čase podpísania zmluvy.
4. Súd vyjadrenie žalovaného doručil žalobcovi spolu s výzvou, aby sa k predmetnému vyjadreniu
žalovaného vyjadril. Ten následne súdu doručil dňa XX.XX.XXXX vyjadrenie v ktorom uviedol, že je
potrebné poukázať na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiadny
všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška
úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Zároveň uviedol, že sa nemožno dovolávať údajov výlučne
bánk, konalo by sa tak v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t.j. nie len bankami,
ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Definovanie výšky odplaty odkazom na údaje bánk bolo možné
len na základe § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného do 31.10.2008 (ak je v spotrebiteľskej
zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže
odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak
súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok
vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného
odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov
a primeranej odplaty) alebo do 31.05.2010 (ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v
mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy). Správne by mal prihliadať na úrokovú sadzbu
stanovenú spoločne pre banky a ďalej nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj
žalovaný. Žalobca poukázal aj na rozhodovaciu prax, podľa ktorej u nebankových subjektov nemožno
obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Je logické, že s ohľadom
na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie
ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká
výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej
pôžičke a úvere v určitom období. Z uvedených dôvodov žalobca nesúhlasí s tvrdením, že odplata je v
rozpore s dobrými mravmi. V prípade osoby žalovaného má žalobca za to, že sa jedná o osobu, ktorá
má vzhľadom na svoje vysokoškolské vzdelanie rozumové schopnosti na úrovni viac ako primeranej
spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych
úkonovobsiahnutýchvlistinách,ktorépodpísal.Pokiaľsažalovanýsnažítvrdiť,žezmluvuposúdiltak,že
nemal možnosť výberu, možno to považovať len za účelové vyjadrenia, ktoré nie je možné akceptovať.
Žalovaný navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu zmluvy v dojednanom znení donútený a podpisy
činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Na žalobcu sa dokonca žalovaný obrátil so
žiadosťou o poskytnutie úveru viackrát, pričom ku zneniu úverových zmlúv nemal toho času žiadne
výhrady a svoje peňažné záväzky z ostatných úverových zmlúv si splnil v celom rozsahu.
5. Dňa XX.XX.XXXX doručil žalobca súdu ďalšie vyjadrenie v ktorom okrem iného uviedol, že má
za to, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,
nárok žalobcu nepoprel. V zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy súdnej kontrole nepodliehajú zmluvné dojednania, ktoré sú individuálne dohodnuté. Z
uvedeného dôvodu dojednanie o výške odplaty bolo dojednané platne, na prvej strane zmluvy. Tým, že
zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť zmluvu s jednoznačne dojednanou výškou odplaty, je
toto dojednanie platné. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovanému nebolo nikdy upreté jeho právo
si riadne prečítať spornú zmluvu poradiť sa o nej, prípadne voči nej namietať a žiadať iné pripomienky.
Veriteľovi taktiež nie je možné vytýkať, že v právnom styku používa rovnaké formuláre, pretože je
nemysliteľné, aby každá individuálna zmluva mala byť spísaná v reálnom čase, určené podmienky pre
poskytnutie úveru sú tak spravodlivé pre každého rovnako a nie je žiaden dôvod robiť individuálne
výnimky poskytovania úveru, ak tento je v súlade so zákonom a spotrebiteľ nič nenamieta. Podľa ust.
§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah. Citované ustanovenie kladie dôraz na posúdenie, či spotrebiteľ mal pred uzatvorením zmluvymožnosť sa oboznámiť s podmienkami zmluvy a či mohol ovplyvniť obsah uzatvorenej zmluvy. Aby
zmluvné ustanovenie bolo možné považovať za individuálne dojednané vyžaduje sa, aby spotrebiteľ
bol oboznámený s ustanoveniami zmluvy pred jej uzatvorením a mal reálnu možnosť ovplyvniť obsah
zmluvy. Žalovaný bol pred uzatvorením zmluvy oboznámený s ustanoveniami zmluvy, mohol si ju riadne
prečítať, dohodu o zrážkach zo mzdy mohol riadne odmietnuť, v zmysle čl. IV bol poučený o dôsledkoch
uzatvorenia tejto dohody. Zmluva ako aj dohoda obsahovala dostatok potrebných informácií pre reálne
posúdenie obsahu zmluvy. Individuálnemu dojednaniu nebráni to, ak spotrebiteľovi je predložená
formulárová zmluva a táto prípadne obsahuje podmienku v nej vyjadrenou, s ktorou spotrebiteľ
výslovne vyjadril svoj súhlas, často ide aj o prípad alternatívne možnosti vyjadrenia sa či súhlasí
alebo nesúhlasí, čo sa stalo aj v danom prípade. Z ničoho nevyplýva povinnosť veriteľa, aby poskytol
úver spotrebiteľovi bez možnosti akéhokoľvek zabezpečenia, prípadne s takým úrokom, ako požaduje
spotrebiteľ. Spotrebiteľské právo len teoreticky a zoširoka upravuje, kedy sa podmienka nepovažuje za
individuálne dojednanú. V kontexte tohto negatívneho vymedzenia na túto otázku zrozumiteľne nedáva
odpoveďvrozumnejajednoznačnejmierežiadnaprávnanormaanikomentár.Pokiaľbysúdmalamusel
vždy súhlasiť s názormi spotrebiteľa, potom by musela byť uzatvorená úverová zmluva tak, že by musela
byť koncipovaná vždy a za každých okolností len v súlade s požiadavkami spotrebiteľa, nesmela by
obsahovať žiaden zabezpečovací inštitút a veriteľ by mu musel poskytnúť finančné prostriedky, ktoré určí
spotrebiteľ, ktorý vyjednáva pre seba prijateľné zmluvné podmienky, a to bez ohľadu na podnikateľské
riziko veriteľa. Pri akceptovaní daného názoru podsúvaného pozitivizmom v spotrebiteľskom práve by
totiž ani zmluvy uzatvárané bankami nemohli byť individuálne dojednané.
6. Súd predmetné vyjadrenia žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX zaslal žalovanému na
vyjadrenie.ŽalovanývosvojompodanízodňaXX.XX.XXXXuviedol,žejepravda,žemalodžalobcuviac
úverov čo naznačuje tomu, že vedie evidenciu tých úverov aj spôsob akým ich splácal. Pri podpisovaní
úveru, ktorý je predmetom žaloby, bol vedený ako neplatič. Bol v omeškaní tri mesiace, tak mu žalobca
hrozil že bude požadovať doplatiť celý dlh aj s príslušenstvom. Ponúkol mu ale riešenie, že jeho situáciu
vyrieši tým, že mu poskytne ďalší úver na zaplatenie predošlého úver. Toto mu poskytol niekoľko krát po
sebe, minimálne dvakrát ale nie je si istý či aj tri krát, čo žalovaný považuje za istý druh nátlaku, pretože
tie peniaze už nepotreboval pre vlastnú potrebu. Žalovaný tiež uviedol, že vie posúdiť následky svojho
konania, no aj vysokoškolský vzdelaný človek sa môže dostať do situácie kedy sa cíti zahnaný do kúta
a nemá inú možnosť voľby. Žalovaný tiež uviedol, že pri podpisovaní tohto refinancovania predošlého
úveru novým mu nebola vyplatená žiadna čiastka z dohodnutej sumy do ruky, ale celá suma bola použitá
na vyplatenie predošlého úveru a peniaze ktoré boli navyše automaticky previedli na splátky nového
úveru, čo podľa neho zákonné nie je, nakoľko si myslí že pri refinancovaní úveru by určitá časť z nového
úveru mala byť vyplatená zákazníkovi k rukám. Žalovaný uviedol, že nie je ochotný platiť žalobcovi
požadované príslušenstvo, ktoré sa vyšplhalo k sume blížiacej sa 5 tis eur, pokladá konanie žalobcu
za účelové vzhľadom na to, že od podpisu zmluvy ubehlo niekoľko rokov počas ktorých chcel od neho
čoraz viac a viac peňazí a ponúkal mu riešenie, ktoré by ho ešte viac zadlžilo a žiada preto aby súd
rozhodol v jeho prospech.
7. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktoré sa nedostavil žalobca ani žalovaný. Žalobca
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami nachádzajúcim sa v spise a zistil nasledovný
skutkový stav:
9. Zo zmluvy označenej ako zmluva o úvere zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril
žalobca a žalovaný. Obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech žalovaného úver vo výške
1.000,- eur. Žalovaný mal vrátiť sumu vo výške 1.000,- eur, ďalej poplatok vo výške 872,- eur, celkovo
teda mal zaplatiť 1.872,- eur, a to v 12 mesačných splátkach po 156,- eur počnúc dňom XX.XX.XXXX.
RPMN bola uvedená vo výške 200,12%. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania
úveru, na ktorých absenuje podpis žalovaného.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, účinného v čase uzavretia zmluvy, (ďalej len „Zákon“), Spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. a), b). d) Zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 9 ods. 1 Zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
15. Podľa § 9 ods. 2 Zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanieplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
16. Podľa § 11 ods. 1 pís. a/, b/ Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
17. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ,
keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho
podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z
príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol
medzi stranami sporu na základe zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX je vzťahom občianskoprávnym a
vzťahom spotrebiteľským. S poukazom na to súd vyhodnotil úverovú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú.
18. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má
všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, účinného v čase jej uzavretia.
19. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/
a k/ cit. zákona, a to konečnú splatnosť úveru, úrokovú sadzbu úveru, výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov.
20. V zmluve úplne absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve je iba uvedené, že úver je
splatný v 12 mesačných splátkach počnúc dňom XX.XX.XXXX. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri
danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne
vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj
však účastníkmi uzavretá zmluva neobsahovala. Naviac aj zákon používa pojem termín, čo znamená,
že má byť presne uvedený termín, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru.
21. Zmluva taktiež neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe úveru. Nie je teda zrejmé, podľa akej úrokovej
sadzby sa úver úročí. Žalobca síce uviedol, že v zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa
strany sporu dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, takéto dojednanie úroku nepostačuje, nakoľko z neho
vôbec nie je zrejmá výška úrokovej sadzby úveru.22. V súvislosti s náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, a to výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, súd konštatuje, že v zmluve sa uvádza iba toľko, že žalovaný je povinný
zaplatiť12mesačných splátokpo156,-eur,počnúcdňomXX.XX.XXXX.Vzmluvevôbecniejeuvedené,
na ktorý konkrétny deň v mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok.
23. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poskytnutý úver, považuje z
dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov (už len absencia hoci aj jedinej z
uvedených náležitostí spôsobuje daný následok), a preto možno žalobcovi priznať len čistú nesplatenú
istinu bez úrokov, poplatkov, po odčítaní žalovaným realizovaných platieb. Žalovaný čerpal úver vo výške
1.000,-eur,pričomžalobcasineuplatnilaničasťnesplatenejistiny,zčohovyplýva,žetátobolauhradená
v celosti, čo potvrdil aj tým, že v žalobe uviedol, že žalovaný zaplatil celkovo sumu 1.124,- eur.
24. Pokiaľ si žalobca uplatnil ďalej riadne úroky 32% ročne z dlžných súm tak ako je uvedené v
žalobe, vzhľadom na bezúročnosť úveru v tejto časti súd žalobu zamietol. Čo sa týka poplatku vo výške
468,96 eur, keďže úver je bez poplatkov, aj v tejto časti súd žalobu zamietol. Navyše súd dodáva, že
takto uplatnený administratívny poplatok je podľa jeho názoru neprimerane vysoký, keďže predstavuje
viac než polovicu sumy, ktorá bola poskytnutá žalovanému z titulu úveru, a to navyše za neurčité
služby. Ustanovenie o tom, že tento poplatok má pokrývať administratívne náklady na vypracovanie a
uzatvoreniezmluvyavšetkuadministratívu,jevágne,vôbecnešpecifikuje,oakéadministratívnečinnosti
má ísť, náklady na aké činnosti sa majú týmto poplatkom vykryť, teda za akú činnosť je táto suma
protihodnotou.
25. Žalobca si ďalej uplatnil poplatky za upomienky v celkovej sume 64,- eur, avšak nijakým spôsobom
nepreukázal, že by žalovanému posielal akékoľvek upomienky, a teda že by mu výdavky v tejto sume
vôbec vznikli, preto žaloba je v tejto časti rovnako nedôvodná.
26. Za nedôvodný považoval súd žalobu žalobcu v časti, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 312,- eur
z titulu zmluvnej pokuty.
27. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o pripojení (ďalej len“ OZ“): Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
28. Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
29. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
30. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané podľa ustanovenia § 53
ods. 4 písm. k) OZ: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
31. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.
32. Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 OSP: Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo
spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
33. Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods. 1
OZ a od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute ako i povinnosti
zaplatiťjednorazovépoplatkypodstatnýmspôsobomneovplyvňuje.Nejdetedaoindividuálnedojednané
zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nakoľko nie je ani súčasťou zmluvy, ale je obsiahnutá len
vo všeobecných obchodných podmienkach. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to
s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so
zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre
takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakomtejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného
obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky.
34. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté vo všeobecných
obchodných podmienkach o zmluvnej pokute považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd
nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú
zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom
na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti
účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia
povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
35. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť
prísnejšiealebovýlučnesankcionovanýzmluvnoupokutoulenjedenúčastníkzmluvy,atospotrebiteľ.Už
toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje
preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah
zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto
zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy,
teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by
nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou
sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne
na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje,
aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná
pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách
boladostatočneinformovanáonásledkoch nesplnenia povinnostíalentýmtosavypestujevzťahdôvery
spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v zmluve, považuje súd
ako neprimeranú sankciu a neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmysle vyššie citovaných ustanovení, ak
súd v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloví, že určitá podmienka
používaná v spotrebiteľských zmluvách je neprijateľná, takáto zmluvná podmienka je v zmysle § 53
ods. 5 OZ neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie zo zmluvnej
pokuty, a preto v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.
36. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.
38. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcu
s plnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
39. Súd konštatuje, že v zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti, teda o splatnosti poslednej splátky
úveru a tento sa nenachádza ani v žiadosti o úpravu splátkového kalendára, z tohto chýbajúceho údaju
teda súd nemohol pri určení omeškania žalovaného vychádzať. Súd teda posudzoval omeškanie v
súlade s § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o
plnenie veriteľ požiadal. Veriteľ síce uvádza že vyzýval žalovaného na úhradu dlhu aj výzvou, ale túto
súdu nepredložil a rovnako tak nepredložil doklad o doručovaní výzvy žalovanému, a preto ani z tejto
výzvy vychádzať súd nemohol. Preto za kvalifikovanú výzvu na úhradu záväzku súd mohol posudzovať
až žalobu, ktorá bola žalovanému doručená dňa XX.XX.XXXX, deň nasledujúci teda XX.XX.XXXX bol
žalovaný povinný plniť. Nakoľko však ustálil, že v danom prípade ide spotrebiteľský úver, ktorý z dôvodu
nedodržania zákonných náležitosti je bezúročný a bezpoplatkový a žalobca nepožaduje zaplatenie istiny
a zároveň nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz preukazujúci akým spôsobom a kedy žalovaný plnil,
súd aj v tejto časti nárok žalobcu zamietol (úrok z omeškania), pre neunesenie dôkazného bremena.40. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznsením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, úspešnou stranou sporu je žalovaný, a preto mu
súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.