Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615204193
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1615204193.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: R. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom M. R. XXXX, o zaplatenie 239,62 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Malacky č. k. 6C/643/2015-66 zo dňa 27. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške

239,62 €. Vo zvyšku, t.j. v časti úroku vo výške 28 % zo sumy 239,62 € od 21.2.2013 do zaplatenia súd
prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 497, § 502 ods. 1, § 708 ods. 1 a 2, § 709 ods. 1, §
710 a § 711 Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1,
§ 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 6 a § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

neskorších predpisov. Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že
strany sporu uzavreli dňa 27.9.2006 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb,
obsahom zmluvy bolo zriadenie rastového osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom žalovanej
bola zároveň vydaná platobná karta Maestro s denným limitom platobnej karty 15 000,- Sk (497,91 €).
Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s možnosťou jej vypovedania v súlade s VOP. Z listu žalobcu zo
dňa 13.2.2013 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanej, že dňom doručenia tohto oznámenia odstupuje
od príslušnej zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX z dôvodu vykazovania debetného zostatku na účte

odo dňa 29.9.2012 a vyzval žalovanú, aby v lehote 3 dní odo dňa doručenia oznámenia uhradila debetný
zostatok,ktorýbolkudňu13.2.2013vsume233,97€.Všpecifikáciižalobyžalobcauviedol,žeuplatnená
suma 239,62 € predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými
na účte žalovanej, vyplývajúcimi z predloženej platobnej histórie vo forme výpisov z účtu žalovanej.
Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého
výpisu. Debetné obraty predstavovali druhovo operácie žalovanej: platobné príkazy, úroky, mesačný
poplatok za poskytovaný balík služieb, poplatky za upomienku. Po dobu nepovoleného prečerpania je

majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby - „úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu“ (20 % ročne, a od 1.7.2012 vo výške 28 % ročne). Žalobca doložil
na výzvu súdu úrokové sadzby produktov platné ku dňu uzavretia zmluvy a taktiež ku dňu 1.3.2015.
Nedoložil však úrokové sadzby k uplatnenému 28 %-nému debetnému úroku platné v čase zatvoreniaúčtu. Z výpisu z účtu žalovanej č. 9 za obdobie od 1.9.2012 do 28.9.2012 vyplýva, že žalovaná mala
povolené prečerpanie, ktorého limit ku dňu 11.7.2012 bol 350,- €. Vo výpise sa uvádza, že čerpanie do
výškylimitujeúročenésadzbou16,9%ročneanaduvedenúvýškusakúrokovejsadzbepripočítaúrokz

omeškania vo výške 8 % ročne. Z výpisu z účtu č. 10 vyplýva, že žalovaná mala zrušený limit povoleného
prečerpania k 1.10.2012. Z výpisu z účtu č. 2 žalovanej ku dňu 31.1.2013 bol debetný zostatok na účte
žalovanej -233,97 €, ku ktorému žalobca pripočítal ku dňu 21.2.2013 úroky vo výške -3,65 €, poplatok za
zrušenie trvalého príkazu vo výške -2,- €, čím sa žalovaná dostala ku dňu 21.2.2013 do nepovoleného
prečerpania v sume 239,62 €. Ďalej sa súd prvej inštancie oboznámil so Všeobecnými obchodnými

podmienkami (ďalej ako „VOP“) žalobcu. Podľa časti III U bod 1. VOP (platné ku dňu uzavretia zmluvy
o účte) službu Povolené prečerpanie na osobnom účte (ďalej aj „služba PP“) zriadi banka na osobnom
účte klienta v banke v prípade konkludentného prijatia neodvolateľného návrhu klienta na uzavretie
zmluvy o poskytovaní služieb PP bankou, resp. v prípade uzavretia zmluvy o poskytovaní služby PP v
súlade s podmienkami uvedenými v tejto časti III. VOP. Klient nemá právny nárok na zriadenie služby
PP. Podľa bodu 2. tejto časti VOP zmluva bude platne a účinne uzavretá a služba PP bude zriadená

momentom povolenia čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte bankou.
Podľa časti III. U bod. 9 VOP suma čerpaných finančných prostriedkov nad výšku debetného limitu
je sankcionovaná debetnou úrokovou sadzbou ako pri nepovolenom čerpaní debetu na účte podľa
sadzobníka. Podľa čl. III. A, bod 23 VOP ak účet dosiahne debetný (záporný) zostatok, prípadne sa
prekročí povolené prečerpanie, je klient povinný vysporiadať záporný zostatok/nepovolené prekročenie

v lehote uvedenej vo výzve banky vo forme výpisu z technického systému banky. Takéto porušenie sa
považuje za podstatné porušenie zmluvy. Ak v tejto lehote klient zostatok nevysporiada, bude banka
vymáhať takto vzniknutú pohľadávku súdnou cestou alebo si ju vysporiada vzájomným započítaním na
ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný zostatok),
resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného

prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný
poplatok. Ten je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku.

1.2. Súd prvej inštancie posudzoval právny vzťah medzi stranami ako spotrebiteľský, nakoľko zmluva
bola formulárovou zmluvou, ktorá bola vopred zo strany žalobcu pripravená bez možnosti žalovanej

meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Žalobca mal postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane žalovanej vystupoval účastník, fyzická osoba, ktorá
neuzavierala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 27.9.2006 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb. Na základe tejto zmluvy žalobca zriadil pre žalovanú bežný účet č. 3219013002/5600, na

ktorom žalovaná vykonávala bezhotovostné a hotovostné transakcie. Jej predmetom bolo zriadenie
osobného účtu a vydanie platobnej karty. Strany sa na službe povolené prečerpanie na osobnom účte
v rámci zmluvy nedohodli a žalobca inú zmluvu o poskytovaní tejto služby súdu nedoložil, avšak z
výpisov z účtov, ktoré žalobca súdu doložil vyplýva, že žalovaná mala určenú výšku limitu povoleného
prečerpaniavsume350,-€.Žalobcaodzmluvyodstúpil,keďženaúčtebolvykazovanýdebetnýzostatok

a vyzval žalovanú na úhradu debetného zostatku. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca viedol
pre žalovanú bežný účet, pričom prečerpanie finančných prostriedkov na účte vyplýva z predložených
výpisov z účtu. Žalobca odstúpil od zmluvy ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení, účet žalovanej
uzavrel ku dňu 21.2.2013 a previedol ho internou účtovnou operáciou na svoj vnútorný pohľadávkový
účet. Ako vyplýva z predložených výpisov z účtu, k uvedenému dňu žalobca evidoval pohľadávku k

tomuto dňu vo výške 239,62 €, ktorú súd žalobcovi ako dôvodne uplatnenú priznal.

1.3. Súd prvej inštancie však žalobu zamietol v časti, v ktorej si žalobca uplatnil debetný úrok 28 % ročne
zo sumy debetného zostatku 239,62 € od 21.2.2013 do zaplatenia. Žalobca do spisu doložil úrokové
sadzby produktov platné od 4.9.2006, podľa ktorých úroková sadzba pre nepovolené prečerpanie na

účte bola k tomuto dňu 20 % ročne. Uplatnená výška úrokovej sadzby nevyplývala ani z doložených
výpisov z účtu, podľa ktorej bola dohodnutá výška úrokov pri nepovolenom prečerpaní 16,90 % + úrok
z omeškania 8 %. V súlade s čl. III.A, bod 23. VOP v prípade vzniku debetného (záporný) zostatku
na účte uplatniť si úročenie debetu úrokom stanoveným v sadzobníku. Keďže k odstúpeniu od zmluvy
došlo ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy t. j. 21.2.2013, bolo potrebné zo strany

žalobcu preukázať súdu skutočnosť, aká bola debetná úroková sadzba debetnom zostatku na účte ku
dňu zatvorenia účtu, resp. ku dňu platného odstúpenia od zmluvy, ktoré však žalobca súdu nepreukázal.
V prospech spotrebiteľa potom súd ustálil, že ku dňu odstúpenia od zmluvy, žalobca neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení k uplatnenému 28 % debetnému úroku.1.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Pri určovaní pomeru
úspechu a neúspechu strán v konaní súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Táto bola v celom rozsahu

žalobcovipriznaná,atakjemožnékonštatovať,žemalplnýúspechvoveci,pretomusúdpriznalnáhradu
trov vo výške 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

2.Protitomutorozsudkuvjehozamietajúcejčastipodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.
Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu. Vytkol

súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, a že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Žalobca mal za to, že pokiaľ súd považoval žalobu za neúplnú tak,
ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie alebo
opravu v zmysle § 129 ods. 1 C.s.p.. Súd nemá fakultatívnu možnosť uvedené vykonať podľa vlastného
uváženia, ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť uvedené vady konania v § 129 C.s.p.

uvedeným postupom. Súd žalobcu na predloženie úrokových sadzieb nevyzval, avšak napriek tomu vo
vecimeritórnerozhodol,pričomuvedenýpostupjeprocesnévadnýažalobcovinímbolaodňatámožnosť
uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o
nezrozumiteľnom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť
smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci

bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, odňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vady konania, vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.,
ktoré sú porušením základného práva strany súdneho konania na spravodlivý proces

2.1. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

5Co/262/2017 zo dňa 18.1.2018, v ktorom odvolací súd uviedol, že pokiaľ súd považoval návrh za
neúplný, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal vyzvať na jeho doplnenie v zmysle
§ 129 ods. l C.s.p.. Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia pritom vyplýva, že v prípadoch
neúplných podaní súd obligatórne vyzve na doplnenie takéhoto podania. Žalobca tiež poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co 33/2017-53 zo dňa 27.6.2017, v ktorom odvolací súd

uviedol, že ak žaloba neobsahuje dostatočné skutkové odôvodnenie, ide o vadu žaloby a je povinnosťou
súdu pokúsiť sa postupom podľa § 129 ods. 1 C.s.p. o jej opravu alebo doplnenie. Súd je preto
povinný podľa § 129 ods. 1, 2 C.s.p. poučiť stranu sporu o nedostatkoch žaloby s uvedením lehoty a
spôsobu, ako má uvedené nedostatky odstrániť. Ak strana sporu v stanovenej lehote nedostatky žaloby
odstráni, žaloba sa považuje za perfektnú a súd ju môže meritórne prejednať. Ak k odstráneniu vád

nedôjde a žaloba má naďalej také nedostatky, ktoré súdu bránia vec meritórne prejednať a rozhodnúť,
je povinnosťou súdu také podanie odmietnuť. Je nutné odlišovať tzv. základné skutočnosti (skutočností
slúžiace k individualizácii, nezameniteľnosti nároku, pri ich nedostatku je namieste postupovať podľa
§ 129 ods. 1, 2 C.s.p.) a skutočnosti, ktoré sú pre rozhodnutie určujúce (nie sú nutné k identifikácii
nároku, ich výsledok ale ovplyvňuje výsledok sporu, pri ich absencii neprichádza do úvahy odmietnutie,

ale naopak zamietnutie žaloby). V danom prípade možno konštatovať, že žaloba má také vady, čo do
nedostatočného uvedenia základných skutkových okolností, pre ktoré súd nemohol meritórne prejednať
a rozhodnúť, ale zakladali povinnosť súdu postupovať postupom v zmysle § 129 ods. 1, 2 C.s.p., teda
vyzvať žalobcu kvalifikovaných spôsobom na odstránenie vád žaloby. Obdobne podľa žalobcu rozhodli
aj Krajské súdy v Banskej Bystrici (č. k. 43Co 25/2018-257 zo dňa 26.7.2018), Trnave (11Co 57/2017

zo dňa 29.6.2018), Nitre (č. k. 5Co 262/2017-82 zo dňa 4.7.2018) a Bratislave (č. k. 10Co/74/2018-151
zo dňa 16.8.2018).

2.2. Spolu s odvolaním žalobca súdu doručil dokument Úrokové sadzby produktov účinné od 1.10.2012
a 1.2.2013 (v skutočnosti doručil iba verziu účinnú od 1.10.2012, pozn. odvolacieho súdu), z ktorých

vyplýva, že výška úroku pri nepovolenom prečerpaní bola 28 %. K možnosti doplniť dokazovanie v
odvolacom konaní žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 16Co 25/2017 zo
dňa 20.2.2019. Pre ozrejmenie žalobca uviedol, že banka rozlišuje povolený debet (služba povolené
prečerpanie) a nepovolený debet. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy v
stanovenej lehote sa žalovaná dostala nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po

znížení limitu na 0,- € (dňa 1.10.2012 - žaloba predkladá výpis z účtu č. 10/2012) sa dlh žalovaného
navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (§ 2 písm. f/ a § 18). Žalobca si daný nárok na úrok uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje
zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f/ a § 18). Samotný zákon počítas možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o účte pre
prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. Naopak, podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval

spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb
v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne vývesky, ale i historické. Podľa žalobcu
zverejnenímvývesiekúrokovýchsadziebnawebovomsídležalobcuavpobočkáchjesplnenápovinnosť
v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby
v zmluve o účte, preto je zamietnutie nároku na úrok nedôvodné. Žalobca v tejto súvislosti poukázal

na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co 190/2018 zo dňa 15.11.2018, č. k. 11Co
71/2018-202 zo dňa 25.9.2018, Krajského súdu v Prešove č. k. 23Co 130/2017-72 zo dňa 14.5.2018.
Zmluva medzi stranami sporu bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka
upravujúcimi zmluvu o bežnom účte. V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že
bankavykonádourčitejsumypríkazynaplatby,ajkeďnemánatopotrebnépeňažnéprostriedkynaúčte,
spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). V

zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu
nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Toto oprávnenie
potvrdzovali aj ustanovenia čl. III písm. A bod 15, 23 a 27 VOP žalobcu. S oprávnením banky požadovať
úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v
ust. § 18 ods. 1. Ohľadne nároku na úrok 28 % ročne žalobca odkázal na uznesenie Krajského súdu v

Banskej Bystrici č. k. 43Co/4/2018-54 zo dňa 27.3.2018.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrila.

4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav
v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým
spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.),
pričom námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca (vtedy s obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s.) a
žalovaná dňa 27.9.2006 uzavreli Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb,
podľa ktorej práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným spôsobom v tejto zmluve upravené, sa riadia
obchodnými podmienkami pre príslušný produkt alebo službu. Na základe tejto zmluvy žalobca viedol

žalovanej bežný účet, na ktorom sa žalovaná dostala do nepovoleného prečerpania. Z tohto dôvodu
došlo zo strany žalobcu k uzatvoreniu bežného účtu. Podľa bodu 3.12 predložených VOP žalobcu
účinných od 1.3.2015 ak nastane nepovolené prečerpanie, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného dokladu
vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Tento úrok bol

žalobcom stanovený vo výške 28 % ročne a vyplýva z dokumentu Úrokové sadzby produktov účinného
od 1.3.2015. Na výzvu súdu prvej inštancie žalobca predložil VOP Dexia banky Slovensko, a.s. účinné
od 1.7.2006. Z ich čl. III písm. A bod 23 vyplýva, že ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný
(záporný) zostatok, resp. je prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/
nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/ vkladnej knižky, príp. účtovať

sankčný poplatok. Ten je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. V zmysle Sadzobníka
poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s. účinného od 4.9.2006 debetná úroková sadzba pri nepovolenom
čerpaní debetu na účte vedenom v SKK predstavovala 20 % ročne.8. V konaní nebolo sporné a súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetná zmluva uzavretá
medzižalobcomvpostavenídodávateľaažalovanouvpostaveníspotrebiteľamáspotrebiteľskúpovahu,
preto sa i na vzájomné vzťahy strán sporu z nej vzniknuté použijú normy spotrebiteľského práva.

9. Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom odvolania žalobcu, preskúmaval uplatnený nárok, iba pokiaľ
išlo o súdom prvej inštancie zamietnuté príslušenstvo dlžnej istiny v podobe debetného úroku vo výške
28 % ročne zo sumy 239,62 € od 21.2.2013 do zaplatenia. Prvoinštančný súd postupoval správne,
keď skúmal právny dôvod, na základe ktorého si žalobca debetný úrok nárokoval. Z vyjadrení žalobcu

vyplýva, že právo na debetný úrok mu vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu v spojení
s VOP. Obsahom samotnej zmluvy, ktorú žalobca súdu predložil, však nie je dojednanie o debetnom
úroku. Daná zmluva v otázkach ňou neupravených odkazuje na VOP žalobcu. Žalobca však tento
dokument priložil k žalobe iba v znení účinnom od 1.3.2015, hoci nepovolené prečerpanie malo na
účte žalovanej vzniknúť v období rokov 2012 až 2013. Až na v zásade nadbytočnú výzvu súdu prvej
inštancie žalobca predložil súdu VOP Dexia banky Slovensko, a.s. účinné od 1.7.2006, ktoré svojou

účinnosťou predchádzajú vznik nároku žalobcu. Spolu s nimi predložil i Sadzobník poplatkov Dexia
banky Slovensko, a.s. účinný od 4.9.2006, podľa ktorého debetná úroková sadzba pri nepovolenom
čerpaní debetu na účte vedenom v SKK predstavovala 20 % ročne. Žalobcom pôvodne predložené
VOP účinné od 1.3.2015 sú v tomto konaní ako dôkaz bezpredmetné, nakoľko nemajú spätnú účinnosť.
VOP Dexia banky Slovensko, a.s. účinné od 1.7.2006 používajú na viacerých miestach menu slovenská

koruna. Sadzobník poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s. účinný od 4.9.2006 upravuje výlučne debetnú
úrokovú sadzba pri nepovolenom čerpaní debetu na účte vedenom v SKK (vo výške 20 % ročne).
Pritom je zrejmé, že účet žalovanej musel byť v rokoch 2012 až 2013 vedený v mene euro a nie v tom
čase už neexistujúcej mene slovenská koruna. Z uvedeného možno nepochybne vyvodiť skutočnosť,
že žalobcom predložené VOP a Sadzobník poplatkov vydané Dexia bankou Slovensko, a.s. nemohli

byť už v rokoch 2012 až 2013 aktuálne, preto aj v tomto prípade došlo zo strany žalobcu k predloženiu
dôkazov, ktoré z časového hľadiska nie sú spôsobilé preukázať žalobcom uplatnený nárok. Žalobca teda
neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil súdu taký dôkaz, z ktorého by vyplývala existencia
ním tvrdeného práva v rozhodujúcom čase.

10. Civilný sporový poriadok, ktorý v priebehu konania nadobudol účinnosť, a ktorý sa v zmysle princípu
jeho okamžitej aplikability (§ 470 ods. 1 C.s.p.) použije aj na toto konanie, neumožňuje až na zákonom
stanovené výnimky pri sporových konaniach so slabšou stranou súdu vyhľadávať a vykonávať dôkazy,
ktoré strany sporu sami nenavrhli. Daný spor síce predstavuje konanie so slabšou stranou, avšak tou je
žalovaná ako spotrebiteľka, nie žalobca, preto iba v prospech žalovanej by súd mohol vykonávať aj ním

nenavrhnuté dôkazy. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzývať žalobcu na predloženie dôkazov
potrebných na to, aby uniesol dôkazné bremeno. Takáto činnosť súdu by bola v rozpore so zásadou
rovnosti strán sporu. Pokiaľ žalobca k svojmu odvolaniu priložil ako dôkaz i dokument označený ako
Úrokové sadzby produktov účinný od 1.10.2012, na tento treba nahliadať ako na neprípustnú novotu v
odvolacom konaní, nakoľko na predloženie, resp. vykonanie takéhoto dôkazu nebola splnená žiadna z

podmienok ustanovených § 366 C.s.p.. Neunesenie dôkazného bremena nepredstavuje vadu žaloby a
nie je dôvodom, pre ktorý by mal súd pristúpiť k vyzývaniu žalobcu na odstránenie vád žaloby. Z tohto
dôvodu bola odvolacia argumentácia žalobcu, v ktorej sa snažil preukázať porušenie povinnosti súdu
vyzvať ho v tejto súvislosti na odstránenie vád žaloby, nedôvodná.

11. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné zopakovať svoje závery prezentované už v skorších
obdobných veciach, kde sa totožný žalobca domáhal sankčného úroku z nepovoleného prečerpania
na bežnom účte, týkajúce sa samotnej opodstatnenosti nároku žalobcu na predmetný úrok. Podľa
názoru odvolacieho súdu zmluvné ustanovenie uvedené v bode 3.12 VOP žalobcu priložených k
žalobe, podľa ktorého po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej

čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, je v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Žalobcom požadovaný úrok zo sumy nepovoleného prečerpania vo výške 28 % ročne, ktorý má povahu
sankčného úroku, predstavuje neprípustné obchádzanie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ustanovuje právo veriteľa požadovať pri omeškaní s plnením peňažného dlhu popri

plnení i úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je upravená § 3 nariadením vlády SR č.
87/1995 Z. z. a je vzhľadom na jej naviazanie na základnú úrokovú sadzbu ECB variabilná. V
každom období je však rádovo nižšia ako žalobcom požadovaný sankčný úrok vo výške 28 % ročne.
Rovnako odvolací súd zotrváva na svojom názore, že sankčný úrok 28 % ročne je vo výške zjavneneprimeranej zabezpečenému záväzku a zásadne znevýhodňuje spotrebiteľa. Peňažné prostriedky
klienta na jeho bežnom účet sú bankou úročené len minimálne, prípadne vôbec, avšak od klienta banka
požaduje v prípade prečerpania úrok vo výške blížiacej sa jednej tretine dlžnej sumy ročne. Z údajov

zverejňovaných Národnou bankou Slovenska na jej internetovom sídle vyplýva, že priemerná úroková
sadzba spotrebiteľských úverov (so splatnosťou 1-5 rokov) bola v mesiaci september 2012, kedy malo
dôjsť prvýkrát k vzniku nepovoleného prečerpania, 11,91 % ročne. Žalobca požaduje úrok viac než 2,3-
násobnevyšší.Hocivtomtoprípadeideonepovolenéprečerpanie,taktoveľkýrozdieloprotipriemerným
úrokovým sadzbám nie je ničím odôvodnený. Žalobca tým zneužíva nepriaznivú finančnú situáciu

klienta, jeho ľahkomyseľnosť a neskúsenosť. Možno teda uzavrieť, že sankčný úrok za nepovolené
prečerpaniebolžalobcomstanovenývrozporesdobrýmimravmivzmysle§39Občianskehozákonníka,
nakoľko jeho výška podstatne prevyšuje úrokovú mieru v danej dobe obvyklú, pričom je odôvodnené
predpokladať, že pokiaľ by žalovaná ako spotrebiteľka nebola v zložitej finančnej situácií, nedostala
by sa do nepovoleného prečerpania a nezaviazala by sa tým platiť takto neprimerane vysoký úrok z
požičaných peňazí.

12. Za nesprávny považuje odvolací súd argument žalobcu, podľa ktorého mu sankčný úrok za sumu
nepovoleného prečerpania účtu umožňuje požadovať ustanovenie § 18 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Predovšetkým dané ustanovenie upravuje výlučne informačnú povinnosť
banky vo vzťahu ku klientovi pre prípad vzniku prekročenia (prečerpania) bežného účtu, neustanovuje

akékoľvek práva banky v súvislosti s prekročením (prečerpaním) bežného účtu. Predmetné ustanovenie
nerozlišuje medzi povoleným a nepovoleným prečerpaním bežného účtu, vzťahuje sa na oba tieto
inštitúty, pričom neustanovuje, že banka má voči klientovi pri nepovolenom prečerpaní nárok na všetky
plnenia, o ktorých jej toto ustanovenie ukladá klienta informovať. Subjektívne práva banky na tieto
plnenia v konkrétnom právnom vzťahu musia vyplývať z osobitých zákonných prípadne zmluvných

ustanovení. Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co 4/2018-54 zo dňa
27.3.2018,naktorépoukázalžalobca,odvolacísúdpooboznámenísasnímkonštatuje,ženiejeviazaný
rozhodnutím iných krajských súdov alebo iných senátov tohto krajského súdu v obdobných veciach. S
otázkami riešenými v predmetnom rozhodnutí sa odvolací súd podrobne vysporiadal, pričom dospel k
odlišným právnym záverom, ktoré dostatočne odôvodnil vyššie v tomto rozhodnutí.

13. Žalobca vo svojom odvolaní už nad rámec odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádzal
tiež argumenty podporujúce možnosť úpravy sankčných úrokov z nepovoleného prečerpania účtu vo
VOP. Hoci to nie je podstatné pre rozhodnutie v posudzovanej veci, keďže dostatočné dôvody pre
nepriznanie nároku na predmetné úroky už boli prezentované vyššie, odvolací súd zastáva názor, že

samotné použitie odkazu na obchodné podmienky síce nie je v spotrebiteľských zmluvách zakázané,
ale takáto zmluva musí obsahovať tzv. transparentnú inkorporačnú doložku, ktorá musí byť dostatočne
jasná a zrozumiteľná (musí z nej byť možné presne identifikovať dokument, na ktorý odkazuje) a
nesmie byť v zmluve skrytá medzi menej významné zmluvné dojednania. Dokonca ani pri zachovaní
transparentnosti inkorporačnej doložky nie je prípustné, aby do obchodných podmienok (prípadne

ďalších častí zmluvnej dokumentácie) v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej
forme dodávateľ skrýval pre spotrebiteľa dôležité a podstatné zmluvné dojednania alebo také, ktoré
sú pre spotrebiteľa nevýhodné a dodávateľ dúfa, že si ich nevšimne. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013. Zahrnutie ustanovenia
ukladajúceho spotrebiteľovi platiť úrok z nepovoleného prečerpania v tak značne vysokej výške (28

% ročne) do všeobecných obchodných podmienok sa nedá hodnotiť inak ako snaha ukryť pred
spotrebiteľom pre neho podstatné zmluvné ustanovenie, ktorého uplatnenie môže mať veľký negatívny
dopad na jeho finančnú situáciu.

14. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne

správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §

262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).