Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615200476
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8615200476.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.
r. o., IČO: 35 886 013, so sídlom Mlynské nivy 14, 821 09 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 773, proti
žalovanému: Y. I., IČO: XXXXXXXX, Q. V. D. XX/X, XXX XX W., právne zastúpeného: JUDr. Martina

Fabianová, advokátka so sídlom Námestie slobody 6, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47100885, o
zaplatenie 543,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k.
4Cb/4/2015-51 zo dňa 4. apríla 2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 543,33 Eur s príslušenstvom a žalovanej strane priznal
náhradu trov v rozsahu 100 % na účet právnej zástupkyne žalovaného, o výške ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, 6, 10, § 53a ods.
1, § 53c, § 54 ods. 1§ 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej

len „OZ“).

3. Na základe vykonaného dokazovanie mal preukázaný skutkový stav, že dňa 13.04.2011 bola
uzatvorená Zmluva o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov medzi: účastníkom - fyzická osoba, podnikateľ Y. I., D. XX/X, XXX XX W., H.:
XX XXX XXX, fakturačná adresa: Y. I., D. XX/X, XXX XX W.. Následne predchodca žalobcu listom zo dňa

22.10.2011 označeným ako pokus o zmier vyzval žalovanú stranu na okamžité zaplatenie neuhradenej
pohľadávky vo výške 104,71 Eur za služby poskytnuté spoločnosťou I. W., W..Y..R.. Predchodca žalobcu
podaním označeným ako odstúpenie od zmluvy v zmysle § 43 ods. 5 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z.z., a
čl. 6.7 písm. a/ Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvomverejnejtelefónnejsietespoločnostiI.W.,W..Y..R..ukončilzmluvuopripojeníkslužbám
vedeným pod referenčným číslom XXXXXXXXXX odstúpením ku dňu 04.12.2011. Pre žalovanú stranu

- Y.. I., D. XX/X, XXX XX W. vystavil predchodca žalobcu faktúry číslo: fa.č. XXXXXXXXXX na úhradu
75,80 Eur, splatnosť 12.09.2011, fa.č. XXXXXXXXXX na úhradu 104,71 Eur, splatnosť 12.10.2011,
fa.č. XXXXXXXXXX na úhradu 8,12 Eur, splatnosť 14.11.2011, fa.č. XXXXXXXXXX na úhradu
45,00 Eur, splatnosť 19.12.2011, fa.č. XXXXXXXXXX na úhradu 405,50 Eur, splatnosť 16.01.2012
(zmluvná pokuta). Z formulárovej rámcovej zmluvy o poskytnutí osobitných podmienok pri poskytovaní
elektronických komunikačných služieb uzavretej podľa § 269 ods. 2, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník mal súd prvej inštancie preukázané, že táto bola uzavretá medzi: I. R. W., W..Y..R.., H.: XX XXX
XXX (ďalej len poskytovateľ) a Y. I., D. XX/X. W., H.: XX XXX XXX (ďalej len účastník). Podľa článku 1.bodu 1.1. predmetom tejto zmluvy je dohoda zmluvných strán o poskytnutí zvýhodnených podmienok pri
poskytovaní služieb a predaji, resp. sprostredkovaní predaja koncových telekomunikačných zariadení zo
stranyposkytovateľa,bodu1.2.podmienkydohodnutétoutozmluvousavzťahujúnaslužbyposkytované

zo strany poskytovateľa účastníkov i na základe zmlúv o pripojení uzavretých počas účinnosti tejto
zmluvy ako aj pred jej účinnosťou v rozsahu a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Zmluva
účastníkmi podpísaná. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 2002 zo dňa 24.06.2013
vyplynulo, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o postúpení pohľadávok je príloha č. 1 podpísaná
oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán. Za obsah údajov uvedených v prílohe č. 1 zodpovedá

zmluvná strana, ktorá prílohu vyhotovila. Pod číslom XXXXXXXX Y. I., D. XX/X, XXX XX W., suma
543,33 Eur. Súd prvej inštancie na základe výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu W., číslo
živnostenského registra: XXX-XXXX zistil, že žalovaný je v tomto registri evidovaný pod obchodným
menom: Y. I., (Y. I., I. I. do dátumu XX.XX.XXXX), IČO: XX XXX XXX (IČO: XX XXX XXX do
dátumu XX.X.XXXX), miesto podnikania: XXX XX W., D. XX/X, s uvedeným predmetom podnikania: 1.
Vnútroštátnacestnánákladnádoprava,2.Sprostredkovanieobchoduaslužiebvrozsahuvoľnejživnosti,

3. Maloobchod v rozsahu voľnej živnosti, 4. Veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti, 5. Jednoduché
stavebné práce v rozsahu voľnej živnosti. S prihliadnutím na skutkový stav zistený z obsahu spisu
a listinných dôkazov rozhodol súd prvej inštancie o zamietnutí žaloby vzhľadom na skutočnosť, že
vzťah medzi stranami posúdil ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy titulom zmluvy o pripojení zo dňa
13.04.2011 uzavretej medzi predchodcom žalobcu a žalovanou stranou, ktorá v konaní nebola sporná.

Postavenie žalovaného ako spotrebiteľa posudzoval súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že medzi predchodcom žalobcu a žalovanou stranou
došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie mal za to, že ochrana spotrebiteľa
podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka zahŕňa aj fyzickú osobu - podnikateľa, ktorý
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podnikatelia sa považujú

za spotrebiteľov v tom rozsahu v akom uskutočňujú úkony mimo zapísaného premetu podnikania. Z
uvedeného vyplýva, že nie všetky právne úkony, ktoré vykonáva fyzická osoba - podnikateľ vo svojej
podnikateľskej činnosti sú vylúčené zo systému ochrany spotrebiteľa. Z obsahu spisu bolo preukázané,
že žalovaný nepodnikal v súvislosti s nákupom a predajom mobilných telefónov, nemal servis mobilných
telefónov, ani neponúkal služby telefónneho operátora, teda konal ako neprofesionál a má vo vzťahu k

predchodcovi žalobcu ako dodávateľovi status spotrebiteľa. Status spotrebiteľa musí mať v konkrétnom
prípade aj fyzická osoba - podnikateľ, ktorý si zakúpi predmet alebo objedná službu pre potreby
podnikania, ak sám nepôsobí v konkrétnej oblasti predaja alebo poskytovania služieb a vo vzťahu k
dodávateľovi sa ocitá v slabšom postavení. V danom prípade je v súlade so Smernicou Rady 93/13
z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj v súlade s vnútroštátnou

právnou úpravou, ktorou bola táto smernica do nášho právneho poriadku transponovaná, vzťahovať
systém spotrebiteľskej ochrany aj na žalovaného. Podľa citovanej smernice členské štáty EÚ môžu
rozšíriť pôsobenie spotrebiteľskej ochrany aj na podnikateľov, pretože smernica pri transpozícii do
vnútroštátneho práva predstavuje minimálnu harmonizáciu. Slovenský právny poriadok transponoval
smernicu vo vzťahu k podnikateľom rozširujúco a takýmto spôsobom je potrebne model spotrebiteľskej

ochrany chápať a pri implementácii smernice do aplikačnej praxe súdov aj vykladať. Zákon o ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z z., v znení neskorších predpisov ide v definícii spotrebiteľa ešte ďalej a za
určitých podmienok priznáva status spotrebiteľa aj právnickej osobe (§ 2 písm. a). Súd prvej inštancie
zároveň uviedol, že žalovaný v konaní okrem iného ďalej namietal žalobcom uplatnené poplatky a to
poplatok za upomienku vo výške 3,50 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 402,00 Eur, poplatok za odpojenie

vo výške 16,67 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 25,00 Eur a vzniesol námietku premlčania, nakoľko
žalobca uplatňuje právo na zaplatenie faktúry číslo: fa.č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 12.09.2011,
fa.č.XXXXXXXXXX so splatnosťou 12.10.2011, fa.č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 14.11.2011, fa.č.
XXXXXXXXXX so splatnosťou 19.12.2011, fa.č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 16.01.2012, pričom
žalobný návrh bol podaný na okresnom súde 04.02.2015, avšak v poradí posledná faktúra bola splatná

16.01.2012, premlčacia lehota na uplatnenie nárokov uplynula 17.01.2012 + 3 roky - dňa 17.01.2015,
žalobný návrh bol podaný až 04.02.2015, nárok žalobcu je premlčaný. Nakoľko ku dňu 04.12.2011
predchodca žalobcu listom zo dňa 04.11.2011 odstúpil od zmluvy o pripojení, keďže ide o spotrebiteľský
vzťah, na tento sa aplikuje ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením §
52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktoréhoodstúpenímodzmluvousazmluvaodzačiatkuzrušuje,

ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ak strany plnili, vyporiadajú
sa medzi sebou podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Odstúpenie od zmluvy má účinky ex tunc, teda
spätne ku dňu uzavretia zmluvy, pričom v súlade s ustanovením § 457 Občianskeho zákonníka, ak bola
zmluva zrušená, je každý účastník povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobcovi boloznáme, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, dňa 04.12. 2011. Odo
dňa 05.12. 2011 mu teda začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nárokov
súdnou cestou, ktorá márne uplynula, pričom žalobca žalobný návrh podal až dňa 04.02.2015. Súd

prvej inštancie prihliadol na túto vyššie uvedenú argumentáciu žalovaného a preto konštatoval, že nárok
žalobcu je premlčaný a rozhodol o zamietnutí žaloby.

4.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľaustanovenia§255C.s.p.ods.1a
podľa pomeru úspechu strany vo veci priznal úspešnej žalovanej strane náhradu trov konania v rozsahu

100 % na účet právneho zástupcu žalovanej strany, o ktorých súd rozhodne osobitným/samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

5. Proti rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnila tým, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) C.s.p.). Namietal záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žalovaného nároku nakoľko ho považoval

za premlčaný, pričom zmluvný vzťah medzi stranami sporu vyhodnotil ako spotrebiteľský právny vzťah.
Súd prvej inštancie zároveň zastal v predmetnom rozsudku názor, že odstúpením právneho predchodcu
od zmluvy, došlo k jej zrušeniu od začiatku a pre spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, je
podľa názoru súdu prvej inštancie nutné na daný právny vzťah aplikovať všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, premlčanie nevylučujúc. Odvolateľ vyjadril nesúhlas s právnym posúdením

zmluvného vzťahu strán sporu, ktorý bol súdom prvej inštancie vyhodnotení ako spotrebiteľský zmluvný
vzťah a s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 4 OZ uviedol, že žalovaný pri uzatvorení zmluvy o
pripojení ako i rámcovej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie, ktorá
konalavrámcipredmetusvojejobchodnejčinnosti.Predmetomzmluvnéhovzťahumedzistranamisporu
bolo poskytnutie elektronických komunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanému.

Argumentáciu súd prvej inštancie, že žalovaný nepodnikal v súvislosti s nákupom a predajom mobilných
telefónov, nemal servis mobilných telefónov ani neponúkal služby mobilného operátora a teda vo vzťahu
k právnemu predchodcovi žalobcu vystupoval ako neprofesionál a teda vystupoval v pozícii spotrebiteľa
považuje žalobca za nedôvodnú nakoľko predmetom zmluvného vzťahu nebol predaj, resp. servis
mobilnýchtelefónov,aleposkytnutieelektronickýchkomunikačnýchslužieb,t.j.najmählasovýchslužieb,

nehlasových služieb a služieb internetu, ktoré žalovaný v rámci predmetu svojho podnikania riadne
využíval. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zmluvný vzťah strán
sporu ako spotrebiteľský zmluvný vzťah, došlo podľa názoru žalobcu zo strany súdu i k aplikácii -
nesprávnejprávnejúpravynaposúdenieďalšíchnáležitostízmluvnéhovzťahustránsporu.Obezmluvné
vzťahy pri uzatváraní zmluvy o pripojení ako i rámcovej zmluvy vystupovali ako podnikatelia a preto je

nespochybniteľná potreba aplikácie Obchodného zákonníka. Odstúpením od zmluvy podľa ustanovenia
§ 351 ods. 1 Obchodného zákonníka sa zmluva zrušuje až momentom odstúpenia a účinky odstúpenia
nastávajú ex nunc teda momentom odstúpenia od zmluvy. Z uvedeného dôvodu nie je možné na
plnene poskytnuté pred zrušením zmluvy použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia v zmysle
Občianskeho zákonníka. Rovnako vzhľadom na obchodnoprávny charakter zmluvného vzťahu je nutné

aplikovať na predmetný zmluvný vzťah ustanovenia týkajúce sa premlčania v zmysle Obchodného
zákonníka. Keďže právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy ku dňu 04.12.2011, premlčacia lehota
začala plynúť dňa 05.12.2011 a nárok žalobcu by sa premlčal dňa 05.12.2015. Nakoľko si žalobca
uplatnil svoj nárok žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04.02.2015 nemožno považovať jeho
nárok za premlčaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konania.

6. K podanému odvolaniu žalobcu podal žalovaný svoje vyjadrenie zo dňa 25.07.2017. Uviedol, že v
celom rozsahu sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením.
Podľa žalovaného súd úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, a preto navrhujeme, aby odvolací súd
rozsudok súd prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Pridržiava sa zároveň vyjadrení v tomto konaní
a to podaného odporu zo dňa 02.06.2015, vyjadrenia zo dňa 27.11.2015 a 03.04.2017. Žalovaný ma za
to, že pre klasifikáciu právneho vzťahu je potrebné naplnenie funkčného prvku, a to zrejmej súvislosti s
podnikateľskou činnosťou subjektov. Samotná súvislosť s podnikaním nestačí, ale táto súvislosť musí

byť od počiatku zrejmá. Právnická osoba s predmetom činnosti odlišným, ako je predmet spotrebiteľskej
zmluvy, nemá v porovnaní s dodávateľom o nič lepšie skúsenosti v danej oblasti ako akákoľvek fyzická
osoba. Iba samotné uvedenie IČO neznamená automaticky, že ide o obchodnoprávny vzťah. Poukázal
narozsudokSúdnehodvoraEurópskejúniez3.septembra2015voveciC-l10/14,Hora|iuQvidiuCosteaproti SC Volksbank Románia SA, ktorý v rámci konania o prejudiciálnej otázke predloženej rumunským
súdom judikoval, že pojem spotrebiteľ v zmysle európskeho práva sa vzťahuje aj na fyzickú osobu, ktorá
vykonáva povolanie advokáta. „Spotrebiteľ" je akákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich

tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. „Predajcom
alebo dodávateľom" je zas akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich
smernici 93/13 koná s cieľom vzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu
na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. Uvedená smernica teda definuje zmluvy, na
ktoré sa vzťahuje, odkazom na postavenie zmluvných strán podľa toho, či konajú alebo nekonajú

s cieľom vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu (rozsudky Asbeek Brusse a
deMan Garabho, C-488/11, EU:C:2013:341, bod 30, ako aj Šiba, C-537/13, EU:C:2015:14, bod 21). Toto
kritérium zodpovedá myšlienke, z ktorej vychádza systém ochrany zavedený touto smernicou, a síce,
že spotrebiteľ sa v p orovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu situ, ako aj o úroveň informovaností, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vp!3^ať na ich obsah

(rozsudky Asbeek Brusse a de Man Garabilo, C-488/11, EU:C:2013:341, bod 31, ako aj Šiba, C-537/13,
EU:C:2015:14, bod 22). Žalovaný na záver uviedol, že predmet zmluvy o pripojení využíval pre svoju
osobnú spotrebu a spotrebu svojej rodiny. Poukazujeme zároveň na uznesenie Krajského súdu Prešov
z 26. mája 2011, sp. zn. 6Co 84/2011, v zmysle ktorého konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo
inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru (v tomto prípade ide o zmluvu o

pripojenie) vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel
úveru, účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so Smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 5. 2005 o nekalých
obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod
nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa
podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa

považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1

C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., so zreteľom na jeho
preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné zrušiť.

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je totiž v podstatných okolnostiach, teda najmä v otázke
posúdenia spotrebiteľského vzťahu medzi stranami sporu nepreskúmateľné, pričom nepreskúmateľnosť
rozhodnutia dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom
prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom.

9. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 13.04.2011
Zmluva o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov. Vychádzajúc z údajov uvedených v živnostenskom registri však súd prvej
inštancie konštatoval, že žalovaný zmluvu s právnym predchodcom žalobcu uzatváral ako fyzická osoba
s platným živnostenským oprávnením, avšak zmluvu neuzatváral v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, o čom svedčí v živnostenskom registri zapísaný predmet jeho
podnikateľskej činnosti. Žalovaný preto pri uzatváraní zmluvy o pripojení so spoločnosťou I. R. W.,

W..Y..R.. dňa 13.04.2011 mal postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

10. Vzhľadom na uvedené založil súd prvej inštancie argumentáciu o zamietnutí žaloby na posúdení
zmluvy uzavretej dňa 13.04.2011 medzi spoločnosťou I. R. W., W..Y..R.. a žalovaným, ktorou bol
medzi nimi založený zmluvný vzťah, v rámci ktorého označená spoločnosť žalovanému poskytovala

služby elektronickej komunikácie a žalovanému vznikla povinnosť platiť cenu týchto služieb, za zmluvu
spotrebiteľskú a vzniknutého zmluvného vzťahu za vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom
následne konštatoval, že po odstúpení žalobcu od zmluvy v zmysle § 457 OZ je nárok žalobcu podľa
ustanovenia § 107 ods. 1 premlčaný.11. Odvolací súd má za to, že odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie riadne nezistil,
či ide alebo nejde o podnikateľský vzťah a či zmluvu naozaj uzatváral žalovaný ako podnikateľ je

dôvodná, pretože v danom prípade ide o rámcovú zmluvu o poskytnutí osobitných podmienok pri
poskytovaní elektronických komunikačných služieb č. 37774751/1 v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o poskytnutí zvýhodnených podmienok pri
poskytovaní služieb a predaji, resp. sprostredkovaní predaja koncových komunikačných zariadení zo
strany poskytovateľa.

12. Predovšetkým súd prvej inštancie pochybil, keď vo veci nevykonal výsluch strany sporu, pokiaľ ide
o okolnosti uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný nebol v
konanívypočutýkokolnostiamuzavretiazmluvyadôvody,ktoréuviedolsúdprvejinštanciepodľanázoru
odvolacieho súdu nepostačujú na záver, že nešlo o podnikateľský vzťah. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že žalovaný uzatváral predmetnú zmluvu (čl. 7) ako fyzická osoba podnikateľ

s platným živnostenským oprávnením s uvedením príslušného identifikačného čísla osoby (IČO) medzi
základnými údajmi na označenie účastníka zmluvy.

13. Odvolací súd ma za to, že v predmetnom konaní je potrebné vykonať výsluch žalovaného k
skutočnostiam tvrdeným žalobcom v žaloba a k okolnostiam uzatvorenia zmluvy a to konkrétne, či

žalovaný pridelené účastnícke číslo, resp. telefón, využíval na podnikanie, alebo v súvislosti s výkonom
podnikania mal k dispozícii a využíval iné telefónne číslo. V prípade ak sa preukáže takého tvrdenie, že
žalovanývyužívalpridelenételefónnečíslonapodnikaniajepotrebnésapodanejžalobenanovovenovať
a uplatnený nárok a vzťah medzi stranami sporu posúdiť podľa príslušných zákonných ustanovení.

14.Preúplnosťpovažujeodvolacísúdzapotrebnézdôrazniť,ževyššieuvedenénevylučuje,žežalovaný
v predmetnom zmluvnom vzťahu môže mať status spotrebiteľa a priznaná ochrana zo strany súdu prvej
inštancie bola dôvodná. Takýto záver súdu však musí byť riadne odôvodnený tak, aby bolo zrejmé z
akých dôvodov konajúci súd dospel k danému záveru, t. j. akými úvahami sa riadil, aké právne predpisy
na daný spor aplikoval a ako sa vysporiadal so spornými skutočnosťami namietanými stranami sporu.

15. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, súčasťou práva na súdnu ochranu a
právanaspravodlivýprocesje,abysúdvovecinaskutkovýstavaplikovalplatnýaúčinnýprávnypredpis,
objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných predpisov v
zmysle zásady iura novit curia a starostlivo sa vecou zaoberal tak, aby poskytol účinnú

právnu ochranu (sp. zn. II.ÚS 71/97, III. ÚS 64/2000, IV. ÚS 77/02, II. ÚS 249/04) pričom rozhodnutie
všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené a vysporiadať sa s
tými argumentmi účastníkov, ktoré sú vo veci relevantné (III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03).

16. Odvolací súd zároveň poukazuje na vyjadrenie žalovaného zo dňa 03.04.2017 (čl. 46), v ktorom

žalovaný napriek vznesenej námietke premlčania čiastočne uznal žalobcom uplatnený nárok a navrhol,
aby súd prvej inštancie rozhodol tak, že zaviaže žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 89,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 89,16 Eur od 17.01.2012 do
zaplatenia. Ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvej inštancie, tento sa uvedeným podaním žalovaného
nezaoberal, na čiastočne uznaný nárok žalobcu zo strany žalovaného neprihliadol a žalobu v celom

rozsahu zamietol.

17. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 odsek 1 Ústavy
SR a práva podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s
uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Pozri III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS

260/06).

18. Aj Európsky súd pre ľudské práva formuloval viaceré zásady odôvodnenia rozsudkov, z ktorých
vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené,rozsah tejto povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí a musí byť posudzovaný
podľa okolností každého prípadu (H. c. Belgicko z 30. novembra 1987, Ruiz Torija a Hiro Blani c.
Španielsko). Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, ktorá

má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravného prostriedku, ale ako bolo
uvedené súvisí aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie. (Pozri uznesenie
Najvyššieho súdu zo dňa 26. marca 2014 sp. zn. 4Cdo/175/2013).

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď súd prvej inštancie rozhodol bez riadne vykonaného

dokazovania, odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20.Vďalšomkonaníbudeúlohousúduprvejinštancieriadiťsaprávnymnázoromvyslovenýmodvolacím
súdom v tomto rozhodnutí, opätovne vec prejednať a rozhodnúť s tým, že sa vysporiada s odvolacími
námietkami žalobcu a zohľadní skutočnosti uvádzané odvolacím súdom. Nové rozhodnutie je potrebné

riadne a náležite odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby bolo presvedčivé.

21. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 C.s.p.).

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).