Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, January 20, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200398
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200398.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: R. U., bytom W., W., proti žalovanému: L. poisťovňa, ústredie

v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08.
06. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08. 06. 2019, spolu s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. 03. 2019 a vec
vracia žalovanému na nové konanie.

Žalobcovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08. 06. 2019 žalovaný ako odvolací správny orgán podľa
§ 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamieta a
rozhodnutieSociálnejpoisťovne,ústrediač.XXXXXXXXXX0zodňa19.03.2019opriznanístarobného
dôchodku od 15. 02. 2019 v sume 301,60 eur mesačne potvrdil.
II.

2. V napadnutom rozhodnutí žalovaná zdôraznila najmä to, že I. stupňový orgán konštatoval, že žalobca
žiadosťou zo dňa 18. 02. 2019 si požiadal o priznanie starobného dôchodku od 15. 02. 2019.

3. Po preskúmaní žiadosti dospel k záveru, že dôchodkový vek žalobcu je v súlade s § 65 ods. 2 -
62 rokov a 139 dní, ktorý dovŕšil dňa 15. 02. 2019. Dôchodkový vek mu bol stanovený opatrením
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 227/2017 Z.z. o úprave dôchodkového veku a
referenčného veku na rok 2018.

K februáru 2018 získal žalobca 9717 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na
dôchodok a pri určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia.
Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebola preukázané. Žalobca získal 22 rokov a 227
dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku nároku na starobný dôchodok dňa 15. 02.
2019.

4. Prvostupňový správny orgán rozhodol o sume starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkovéhopoisteniazískanéhokudňuvznikunárokunastarobnýdôchodokaaktuálnejdôchodkovej
hodnoty.5. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za
jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia vyjadreného v rokoch. V

rozhodujúcom období kal. rokov 1984-2018. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kal. roky pred 01. 01.
1984 a ani kal. roky, počas ktorých poistenec získal 165 dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu
civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. 12. 2007 priznaného a vyplácaného
sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový
bod.

6. Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového
poisteniapodľa§255ods.3zákonač.461/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,patrízatakýtokal.rok
osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kal. rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na
výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového
poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kal. rok, patrí pomerná časť hodnoty

osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kal. roka podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov.

7. Pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov
v kal. roku 1995 - 62 dní, 2003 - 22 dní, za toto obdobie mu patrí pomerná časť osobného mzdového

bodu 0,3.

8. Úhrn osobných mzdových bodov rozhodujúceho obdobia za jednotlivé roky je 18,7634.

9. V rozhodujúcom období žalobca získal 8196 dní dôchodkového poistenia, to znamená 22,4548 rokov

dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

10. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období,
priemerný osobný mzdový bode je 0,8357.

11. Podľa § 63 ods. 4 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. sa k priemernému osobnému mzdovému bodu
v hodnote nižšej ako 1 pripočíta v r. 2019 - 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného
osobného mzdového bodu.

12. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,8686.

13. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok k 15. 02. 2019 žalobca získal 9717 dní obdobia
dôchodkového poistenia, čo je 26,6220 rokov dôchodkového poistenia.

14. Aktuálna dôchodková hodnota k 15. 02. 2019 je 12,6657 eur a je určená ako súčin dôchodkovej

hodnoty na rok 2018 - 11,9379 eur a indexu 1,06096256.

15. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku
na starobný dôchodok je 292,90 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového
bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový

bod 0,8686 x 26,6220 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 12,6657
= 292,90 eur mesačne.

16. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvyšuje podľa § 82 a podľa § 293dx podľa zákona č. 461/2003
Z.z. sa zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o sumu 8,70 eur mesačne na 301,60,- eur mesačne.

17. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, sa starobný dôchodok
v r. 2019 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda
o 2,6% mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2% z priemernej
mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej sociálnou poisťovňou k 30. 06. 2018, to znamená o

8,80 eur mesačne.18. Žalobcovi podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. a zákona č. 140/2015 Z.z. ako poberateľovi
starobného dôchodku vzniká nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho
dôchodku

a/ získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia,
b/ uplatnil si nárok na pozostalostný dôchodok podľa § 461/2003 Z.z., nárok na dôchodok podľa zákona
č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ak boli splnené podmienky nároku na
dôchodok podľa uvedených právnych predpisov, a
c/ suma starobného dôchodku, vrátane sumy pozostalostného dôchodku podľa zákona č. 461/2003

Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov, sumy pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného
dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodku
vyplácaného z cudziny nedosahuje sumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu
rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

Na účely výpočtu sumy minimálneho dôchodku sa neprihliada na obdobie dôchodkového poistenia o
priznaní starobného dôchodku zo dňa 27. 10. 2016, ale je potrebné vypočítať tzv. kvalifikované obdobie
dôchodkového poistenia, podľa ktorého sú dni dôchodkového poistenia získané pred 01. 01. 1993 (bez
ohľadu na hodnotu osobného mzdového bodu) a po tomto období kal. roky, za ktoré sa osobný mzdový
bod určil najmenej v hodnote 0,241.

Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia, a to bez ohľadu na hodnotu osobného mzdového
bodu sú aj dni dôchodkového poistenia získané
a/ pred 01. 01. 1993,
b/ v cudzine,

c/ v kal. roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok
alebo predčasný starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to
vrátane starobného dôchodku priznaného podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,
ktorého suma bola určená podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, alebo
d/ v kal. roku, do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok

podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004.

Ku dňu, od ktorého žiadal žalobca priznať starobný dôchodok od 15. 02. 2019 získal 9675 dní
kvalifikovaného obdobia, čo je 26 rokov a 185 dní, teda nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného
obdobia dôchodkového poistenia, preto nesplnil jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy

starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

Žalovaná poukázala na tú skutočnosť, že Ministerstvom vnútra SR dňa 28. 01. 2019 jej bol priznaný
od 01. 07. 1995 príspevok za službu, ktorý sa od 01. 07. 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

19. Na vznik nároku na príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, mu bola
zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 02. 04. 1975 do 29. 03. 1977 v I. kategórii funkcií
a doba služobného pomeru od 16. 09. 1977 do 30. 06. 1995 v I. kategórii funkcií. Spolu v I. kategórii

funkcií nezískal 20 rokov a nárok na zníženie dôchodkového veku mu nevznikol.

Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov za obdobie dôchodkového
poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej
služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby

nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení
neskorších predpisov a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Pretože obdobie výkonu služby v policajnom zbor získal v takom rozsahu, že mu založil nárok na

výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., preto nebolo možné toto obdobie hodnotiť ako
obdobie dôchodkového poistenia pre účely určenia starobného dôchodku.20. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
namietal, že v žiadosti o starobný dôchodok žiadal aby mu pri výpočte sumy starobného dôchodku bol
vykonaný porovnávací výpočet výšky starobného dôchodku, a to aj s prihliadnutím na dobu poistenia v

osobitnom systéme. Uvádzal, že od 16. 09. 1977 do 30. 06. 1995 bol príslušníkom policajného zboru
a spolu so základnou vojenskou službou odslúžil necelých 20 rokov v I. kategórii funkcií, on nežiada o
znížený dôchodkový vek, ale žiadal, aby mu pri výpočte starobného dôchodku bolo prihliadnuté aj na
dobu poistenia v osobitnom systéme.

21. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a
priloženú spisovú dokumentáciu, pričom dospel k záveru, že postup I. stupňového orgánu bol správny,
a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

22. Poukázal na tú skutočnosť, že podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má poistenec nárok na
starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

23. Inak zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení zákona č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovávanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do
zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva v znížení vekovej podmienky potrebnej pre nárok na starobný

dôchodok a porovnanie sumy dôchodkovej dávky vypočítanej podľa zákona ako aj podľa právnych
predpisov účinných do 31. 12. 2003.

24. Na základe rozhodnutia potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-30651-12/2019-VZ zo
dňa 28. 01. 2019 bol žalobcovi priznaný od 01. 07. 1995 príspevok za službu, ktorý sa od 01. 07. 2002

považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

25. Na vznik nárok na príspevok za považuje sa výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba
základnej vojenskej služby od 02. 04. 1975 do 29. 03. 1977 v I. kategórii funkcií a doba služobného

pomeru od 16. 09. 1977 do 30. 06. 1995 v I. kategórii funkcií. Spolu v I. kategórii funkcií žalobca nezískal
20 rokov a nárok na starobný dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového veku mu nevznikol.

26. Keďže žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok ako aj
z dôvodu, že nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, dovŕšením zníženého dôchodkového

veku podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003, nebolo možné pre nárok na starobný dôchodok,
priznaný podľa zákona č. 461/2003 Z.z. hodnotiť aj dobu poistenia žalobcu v osobitnom systéme.

III.

27. Žalobca voči rozhodnutiu II. stupňového správneho orgánu podal žalobu, v ktorej uviedol, že
on nežiadal o zníženie dôchodkového veku pri výpočte starobného dôchodku ale žiadal vykonať
porovnávací výpočet výšky starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom
systéme, a toto žalovaný správny orgán neurobil. Poukázal už na ustálenú judikatúru súdov SR v

obdobných prípadoch, podľa ktorých je potrebné zohľadňovať aj obdobie služby a potom takto zistenú
výšku dôchodku krátiť. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu.

IV.

28. V písomnom vyjadrení zo dňa 23. 09. 2019 žalovaná žiadala, aby súd podľa § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že na základe žiadosti žalobcu
spísanou dňa 18. 02. 2019 prvostupňový správny orgán žalovanej rozhodnutím zo dňa 19. 03. 2019
priznala žalobcovi starobný dôchodok od 15. 02. 2018.

29. Na základe rozhodnutia potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-30651-12/2019-VZ zo
dňa 28. 01. 2019 bol žalobcovi priznaný od 01. 07. 1995 príspevok za službu, ktorý sa od 01. 07. 2002považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

30. Na vznik nárok na príspevok za považuje sa výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba
základnej vojenskej služby od 02. 04. 1975 do 29. 03. 1977 v I. kategórii funkcií a doba služobného
pomeru od 16. 09. 1977 do 30. 06. 1995 v I. kategórii funkcií. Spolu v I. kategórii funkcií žalobca nezískal
20 rokov a nárok na starobný dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového veku mu nevznikol.

31. Dôchodkový vek žalobca dosiahol podľa § 65 ods. 1 dovŕšením 62 rokov a 139 dní dňa 15. 02.
2019. K tomuto dátumu získal 9717 dní, t.j. 26 rokov a 227 dní obdobia dôchodkového poistenia vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Obdobie od 22. 05. 2010 do 20. 10. 2010, kedy bol vedený v
evidencii nezamestnaných občanov a obdobie od 21. 10. 2010 do 07. 03. 2011, kedy bol nezamestnaný
a neevidovaný žalobcovi nebolo zhodnotené pre účely nároku na starobný dôchodok, pretože uvedené
obdobia nie sú obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z.z.

Starobný dôchodok bol vypočítaný v zmysle zákona správne, čo po zvýšení predstavuje sumu 301,60
eur mesačne. Nárok žalobcu bol posúdený aj podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. Keďže žalobca k
15. 02. 2019 nezískal 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, teda nesplnil jednu z
podmienoknazvýšeniesumystarobnéhodôchodkunasumuminimálnehodôchodku,bolmuponechaný

pôvodný starobný dôchodok.

Žalobcovi žalovaná nemohla vykonať výpočet starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia
získanú v osobitnom systéme sociálneho poistenia a započítať dosiahnuté hrubé zárobky dovŕšením
dôchodkového veku 62 rokov a 139 dní.

Na nárok na príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok bol žalobcovi zhodnotený
služobný pomer od 02. 04. 1975 do 29. 03. 1977 a od 16. 09. 1977 do 30. 06. 1995 (I. kategória
funkcií), t.j. 19 rokov a 290 dní. Pretože v I. kategórii funkcií žalobca získal menej ako 20 rokov obdobia
profesionálnej služby, nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. v

znení neskorších predpisov a nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku mu nevznikol.

Výkon služby žalobcu v I. kategórii funkcií trval do 30. 06. 1995, a preto nespĺňa podmienky nároku
na starobný dôchodok podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Keďže
žalobcovi nevznikol nárok na znížený dôchodkový vek, nie je možné v jeho prípade postupovať podľa

zovšeobecneného názoru Najvyššieho súdu SR.

V.

32. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (účinný od 01. 07. 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovanej, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
a podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zrušiť rozhodnutie správneho orgánu verejnej správy ak vychádzalo z

nesprávneho posúdenia veci a takisto zrušiť podľa § 191 ods. 3 písm. a/ aj rozhodnutie verejnej správy
nižšieho stupňa, ktoré im predchádzali.

Podľa § 23 ods. 2 písm. b/, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych
veciach.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení zákona č. 555/2007 Z. z.,
poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil
dôchodkový vek, ktorý je podľa § 65 ods. 2 - 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj
zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004,
ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu

zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný
výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje

aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do
31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si žiadosťou zo dňa 18. 02. 2019
požiadal o priznanie starobného dôchodku od 15. 02. 2019 a žiadal aj zhodnotiť aj dobu poistenia v
osobitnom systéme.

34. Na základe rozhodnutia potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-30651-12/2019-VZ zo

dňa 28. 01. 2019 bol žalobcovi priznaný od 01. 07. 1995 príspevok za službu, ktorý sa od 01. 07. 2002
považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

35. Na vznik nárok na príspevok za považuje sa výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba

základnej vojenskej služby od 02. 04. 1975 do 29. 03. 1977 v I. kategórii funkcií a doba služobného
pomeru od 16. 09. 1977 do 30. 06. 1995 v I. kategórii funkcií. Spolu v I. kategórii funkcií žalobca nezískal
20 rokov a nárok na starobný dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového veku mu nevznikol.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený

v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť
pred zákonom (čl. 154c Ústavy SR), ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo

je zastavená nepresahuje druhú dávku.

V zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych
bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28. 10. 2009, sp. zn. 9So/214/2008, ktoré
sa týkalo obdobnej veci ako je vec prejednávaná. Výsluhový dôchodok ako dávka môže do dovŕšenia

dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného
dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia, len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške
starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru a pri určení výšky starobného
dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely
výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného

dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku.

Z tohto rozhodnutia vyplýva jednoznačný právny názor, že pri účely stanovenia výšky starobného
dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie
výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného

dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade
súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho
poistenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to
najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.

36. Žalovaná pri vydávaní napadnutého rozhodnutia citovaný judikát nerešpektovala, a preto krajský súd
nepovažoval jej rozhodnutia za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí NSSR (1So/59/2012 zo dňa
13. 08. 2013, 1So/127/2014 zo dňa 30. 11. 2015) zdôraznil, že nielen správny orgán ale aj prvostupňový
súdprisúdnomprieskumenapadnutýchrozhodnutíjepovinnýzohľadniťprávnenázoryvyslovenéNSSRv jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy
účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246 ods. 1 O. s. p.), nakoľko tieto sú
v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale

aj pre konajúci krajský súd.

Na základe rozhodnutia potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-30651-12/2019-VZ zo dňa 28.
01. 2019 bol žalobcovi priznaný od 01. 07. 1995 príspevok za službu, ktorý sa od 01. 07. 2002 považuje
za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na vznik nárok na príspevok za považuje sa výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba základnej
vojenskej služby od 02. 04. 1975 do 29. 03. 1977 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 16.
09. 1977 do 30. 06. 1995 v I. kategórii funkcií. Spolu v I. kategórii funkcií žalobca nezískal 20 rokov a
nárok na starobný dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového veku mu nevznikol.

37. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský
súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej ako i I. stupňového správneho orgánu nie je v súlade
so zákonom, a preto rozhodnutie žalovanej i prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie
podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP nakoľko rozhodnutia vychádzali z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

38. Úspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli podľa
§ 167 ods. 1 SSP.

Podľa § 175 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).