Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616202370
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1616202370.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika,
konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., IČO: 47 234 547, so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti
žalovanému: K. R., R.. XX.XX.XXXX, T. D. C. P. XX/XX, Q., o zaplatenie 6.675,58 eur s príslušenstvom,
naodvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduMalackyzodňa11.júla2018,č.k.7C375/2016-67,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.742,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.742,15 eur od 03.07.2015 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku vo zvyšnej časti (t.j. v časti o zaplatenie sumy

3.933,43eur,zmluvnýchúrokovvovýške26,28%ročnezosumy139,25eurod14.11.2015dozaplatenia
a 16,39% ročne zo sumy 6.175,69 eur od 03.07.2015 do zaplatenia, a úroku z omeškania vo výške
8,05% ročne zo sumy 157,92 eur od 01.03.2016 do zaplatenia a zo sumy 3.767,74 eur od 03.07.2015
do zaplatenia) žalobu žalobcu zamietol. Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo (nárok) na náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, ktorá mu bola doručená

dňa 16.03.2016, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.675,58 eur, zmluvných úrokov vo výške:
26,28% ročne zo sumy 139,25 eur od 14.11.2015 do zaplatenia, 16,39% ročne zo sumy 6.175,69
eur od 03.07.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 157,92 eur
od 01.03.2016 do zaplatenia a zo sumy 6.509,89 eur od 03.07.2015 do zaplatenia, a náhrady trov
konania. V žalobe žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 20.05.2011 zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, na základe ktorej mu vydal úverovú kartu a poskytol úverový rámec vo výške
600 eur, z ktorého žalovaný vyčerpal peňažné prostriedky vo výške 1.383,73 eur, pričom tieto bol

podľa bodu IV-3.-1. Všeobecných úverových podmienok (ďalej len „VÚP“) povinný riadne a včas vrátiť,
a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 4% z poskytnutého
úverového rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. Nakoľko však žalovaný tento svoj
záväzok riadne a včas neplnil a zaplatil mu len časť dlžnej sumy vo výške 1.792,40 eur, vypovedalpredmetnú zmluvu, a vyhodnotil, že v dôsledku jej vypovedania sa stal dlh žalovaného vo výške 157,92
eur splatný v celom rozsahu dňa 24.11.2015. Dlh žalovaného vo výške 157,92 eur špecifikoval ako
dlžnú úverovú istinu vo výške 139,25 eur, dlžné úroky vo výške 13,42 eur a dlžné poistné vo výške 5,25

eur. Ďalej uviedol, že dňa 10.04.2012 uzatvoril so žalovaným ďalšiu zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 6.500 eur, ktorý sa mu žalovaný zaviazal vrátiť
spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou mesačných splátok v počte 120 vo výške 118,19 eur
so splatnosťou prvej splátky dňa 15.06.2012. Keďže žalovaný tento svoj záväzok riadne a včas neplnil
a uhradil mu len sumu 3.757,85 eur, dňa 02.07.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom dlh

žalovaného z tejto zmluvy predstavoval sumu 6.517,66 eur pozostávajúcu z dlžnej úverovej istiny vo
výške 6.175,69 eur, dlžných úrokov vo výške 303,32 eur, dlžného poistného vo výške 30,88 eur a z
poplatku za odklad splatnosti splátky vo výške 7,77 eur. Súčasne si uplatnil aj úroky z dlžnej úverovej
istiny vo výške 26,28% ročne a 16,39% ročne zo súm istín a úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne
zo sumy 157,92 eur od 01.03.2016 do zaplatenia a zo sumy 6.509,89 eur od 03.07.2015 do zaplatenia.
Žalovaný sa k žalobe napriek výzve nevyjadril.

3. Uznesením č.k. 7C 375/2016-30 zo dňa 31.01.2017 rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 64 C.s.p.
o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, t.j. so spoločnosťou BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika.

4. Z vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa
20.05.2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „prvá zmluva“), ktorou sa zaviazal žalovanému
poskytnúť úver vo výške 663,84 eur a žalovaný sa mu ho zaviazal vrátiť 12-imi mesačnými splátkami
vo výške 69,32 eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na deň 15.06.2011 a termín
konečnej splatnosti úveru na deň 15.05.2012. Z časti C) tejto zmluvy označenej ako „Revolvingový

spotrebiteľský úver/Kreditná karta“ mal preukázané, že klient ďalej žiadal, aby ho právny predchodca
žalobcu zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, a aby mu poskytol úverový
rámec vo výške 600 eur a vydal úverovú kartu na jeho meno. Táto časť obsahovala ďalej vyhlásenie
žalovaného, že berie na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná na
základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho

splácania. Čerpaný úver a príslušné náklady sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške minimálne 4% z poskytnutého úverového rámca. Vychádzajúc z potvrdenia o
odfinancovaní úveru z prvej zmluvy a z výpisu z úverového účtu zistil, že žalovaný začal čerpať peňažné
prostriedky prostredníctvom úverovej karty dňa 04.01.2012 a celkovo vyčerpal sumu 1.239,55 eur, a
podľa potvrdenia o prijatí splátok uhradil právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu 1.792,40 eur.

Z výpovede zo dňa 24.11.2015 mal preukázané, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému,
že mu vypovedá zmluvu o revolvingovom úvere s účinnosťou ku dňu 01.03.2016, s tým, že dlžná suma
predstavuje 157,92 eur a pozostáva z úverovej istiny vo výške 139,25 eur a z dlžných úrokov, poplatkov
a poistného vo výške 18,67 eur.

5. Ďalej zistil, že dňa 10.04.2012 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaný zmluvu o
spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „druhá zmluva“), na základe ktorej
došlo k vzniku dvoch samostatných zmluvných vzťahov. V časti 1/ tejto zmluvy uzatvorili zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo

výške 6.500 eur, ktorý mal žalovaný splatiť 120-imi mesačnými splátkami vo výške 118,19 eur splatnými
v 15. deň v mesiaci, pričom splatnosť prvej mesačnej splátky bola dohodnutá v 15. deň v mesiaci
nasledujúcom po poskytnutí úveru a termínom konečnej splatnosti úveru bol deň splatnosti poslednej
mesačnej splátky úveru. Dojednali si tiež úrokovú sadzbu vo výške 16,39% ročne, RPMN vo výške
17,68%, priemernú RPMN vo výške 18,77% a poplatok za poistenie 6,99% za rozšírený súbor poistenia,

pričom celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť, bola uvedená vo výške 13.256,40 eur. V časti 2/ tejto
zmluvy uzatvorili zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe
ktorej sa dohodli na poskytnutí revolvingového úveru vo výške úverového rámca 5.000 eur pri aktuálnej
výške úverového rámca 600 eur so splatnosťou mesačnej splátky v 10. deň v mesiaci, výškou úrokovej
sadzby 28,68% ročne, RPMN 45,94%, poplatkom za poistenie 6,99 % s tým, že prvá mesačná splátka

bola splatná v 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie
úveru. V časti 3/ tejto zmluvy si dojednali poistenie a spôsob splácania úveru a revolvingového úveru.
Z potvrdenia o odfinancovaní tejto druhej zmluvy a z výpisu z úverového účtu mal preukázané, že
žalovanému bola poskytnutá suma 6.500 eur, z ktorej žalovaný podľa potvrdenia o prijatí splátok uhradilprávnemu predchodcovi žalobcu celkom sumu vo výške 3.757,85 eur. Listom zo dňa 08.07.2015 oznámil
právny predchodca žalobcu žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru ku
dňu 02.07.2015 a súčasne ho vyzval k úhrade sumy 6.517,66 eur. Zo špecifikácie dlžnej sumy zo dňa

20.09.2017 zistil, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy na základe časti C) prvej
zmluvy (z revolvingového úveru) a na základe časti 1/ druhej zmluvy, uplatnenú sumu teda vyčíslil ako
súčet dlžnej sumy z prvej zmluvy (z revolvingového úveru) vo výške 157,92 eur (t.j. zvyšok úverovej
istiny 139,25 eur, dlžné úroky z úveru 13,42 eur a dlžné poistné 5,25 eur) a dlžnej sumy z druhej zmluvy
vo výške 6.517,66 eur (t.j. zvyšok úverovej istiny 6.175,69 eur, dlžné úroky z úveru 303,32 eur, dlžné

poistné 30,88 eur a poplatok za odklad splátok 7,77 eur).

6. Po právnej stránke posúdil vec podľa ust. § 1 ods. 1, 2, 8, § 2 písm. a), b), c), i), g), § 9 ods. 1, 2
písm. j), ods. 6, § 11 ods. 1 písm. b), § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia posudzovaných úverových zmlúv (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), §

3 ods. 1, § 37, § 40 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 517 ods. 2, § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 497 Obchodného zákonníka, § 7 ods. 1, 2, 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.

7. Pokiaľ ide o prvú zmluvu o spotrebiteľskom úvere (zo dňa 20.05.2011), vyhodnotil, že právny

predchodca žalobcu okrem toho, že na jej základe poskytol žalovanému úver vo výške 663,84 eur,
žalovanémusúčasnenanútilajuzatvorenieinéhoprávnehoúkonu(žiadosťoposkytnutierevolvingového
úveru v budúcnosti uvedená v časti C) tejto zmluvy), ktorý v danom okamihu nebol v sfére záujmu
žalovaného, pretože žalovaný svojim jediným podpisom tejto formulárovej zmluvy (predtlače úverovej
zmluvy) súčasne akceptoval aj tú časť predtlače tejto zmluvy (t.j. žiadosť o poskytnutie revolvingového

úveru v budúcnosti uvedená v časti C) tejto zmluvy), ktorá sa týkala úplne iného právneho vzťahu,
ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Vysvetlil, že pokiaľ mal teda žalovaný záujem o poskytnutie úveru,
musel podpísať predtlač listiny, ktorá obsahovala zároveň (v časti C) tejto zmluvy) aj náležitosti iného
právnehoúkonu.Spoukazomnaust.§7zákonač.250/2007Z.z.potomzmluvnédojednanieobsiahnuté
v časti C) tejto zmluvy vyhodnotil ako nekalú praktiku právneho predchodcu žalobcu (dodávateľa),

ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Konštatoval, že z časti C) tejto zmluvy, ktorá obsahuje žiadosť
žalovaného o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške 600 eur a
o vydanie úverovej karty za podmienok stanovených v časti C1) zmluvy, vyplýva, že zmluvné strany
sa môžu na žiadosť zákazníka v budúcnosti dohodnúť o takomto úvere, tomu však zodpovedala aj
možnosť právneho predchodcu žalobcu žiadosti nevyhovieť, resp. vyhovieť v menšom rozsahu. Pokiaľ

teda právny predchodca žalobcu rozhodol o poskytnutí úverového rámca a o vydaní úverovej karty
a následne poskytol klientovi peňažné prostriedky za stavu, že za zmluvu o revolvingovom úvere
považoval žiadosť spotrebiteľa o zaradenie do zoznamu uchádzačov o poskytnutie úverového rámca a
o vydanie úverovej karty, bez toho, aby uzatvorili osobitnú písomnú zmluvu, v ktorej by tento záväzkový
vzťah bezpodmienečne v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch individualizovali,

konštatoval, že nedošlo k dodržaniu predpísanej formy podľa ust. § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch, preto zmluvu o revolvingovom úvere (ako súčasť prvej úverovej zmluvy), na základe ktorej si
žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 157,92 eur s príslušenstvom, vyhodnotil za neplatnú. Navyše
poukázal na to, že žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť právnym predchodcom
žalobcu vopred pripravený obsah návrhu na uzavretie zmluvy formulovaného písomne na predtlači

zmluvy ako „žiadosť o poskytnutie úverového rámca a vydania úverovej karty“. Usúdil, že takýmto
konaním si právny predchodca žalobcu zrejme zabezpečoval rozvíjanie jeho budúcej podnikateľskej
činnosti. Postup, kedy dodávateľ spotrebiteľovi vnútil nepožadovanú službu a podmienky úveru „skryl“
na základe neprehľadných blanketných ustanovení zmluvy, vyvoláva podľa jeho názoru dojem o cielenej
stratégiidodávateľa.KeďžemedzistranamisporunedošlonazákladečastiC)prvejzmluvykuzatvoreniu

platnej zmluvy o revolvingovom úvere, vyslovil záver, že peňažné prostriedky, ktoré poskytol právny
predchodca žalobcu žalovanému na základe tejto zmluvy v celkovej výške 1.239,55 eur, predstavovali
pre žalovaného majetkový prospech získaný na základe neplatnej zmluvy, teda bezdôvodne obohatenie
podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a žalovanému preto podľa ust. § 457 Občianskeho
zákonníka vznikla povinnosť vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu plnenie, ktoré na základe neplatnej

zmluvy získal. Z dôvodu, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu už celkom sumu 1.792,40
eur, t.j. viac ako mu bolo na základe neplatnej zmluvy poskytnuté, nárok žalobu uplatnený žalobou na
základe časti C) prvej zmluvy vo výške 157,92 eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.8. Druhú zmluvu o spotrebiteľskom úvere (zo dňa 10.04.2012) posúdil vzhľadom na spotrebiteľský
charakter žalovanému poskytnutého úveru podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a jej preskúmaním
zistil, že je v nej nesprávne uvedená RPMN v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, v dôsledku čoho

považoval v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch žalovanému poskytnutý
úver za bezúročný a bez poplatkov. K záveru o nesprávnosti údaju o RPMN vo výške 17,68% v tejto
úverovej zmluve dospel po dosadení základných parametrov zmluvy (t.j. výšky úveru - 6.500 eur, výšky
pravidelnej mesačnej splátky - 118,19 eur, počtu splátok - 120 a poplatku za poistenie vo výške 6,99%
ako dodatočného nákladu) do kalkulačky na výpočet RPMN zverejnenej na webových stránkach:

- „http://www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/kalkulacka-rpmn“ a
- „http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn-rpsn.php“, ktoré určili výšku RPMN pri
uvedení vymenovaných parametrov zhodne vo výške 19,86%, a nie vo výške 17,68%, ktorú uviedol
právny predchodca žalobcu v posudzovanej úverovej zmluve.
Vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že pokiaľ je nesprávny údaj o RPMN, potom je nesprávny aj
údaj uvádzajúci celkovú čiastku k zaplateniu vo výške 13.256,40 eur, ktorý má byť správne - 14.182,80

eur (120 x 118,19 eur). Vychádzajúc zo zistenia, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
na základe druhej úverovej zmluvy úver vo výške 6.500 eur a žalovaný mu podľa výpisu z tohto
úverového účtu a potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov uhradil celkovo sumu 3.757,85
eur, a vzhľadom na skutočnosť, že predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, dospel k
záveru, že žalobca má voči žalovanému právo už len na zaplatenie sumy 2.742,15 eur, ktorú určil ako

rozdiel medzi finančnými prostriedkami žalovanému na základe tejto zmluvy poskytnutými a žalovaným
už uhradenými (6.500 eur mínus 3.757,85 eur). Nárok žalobcu uplatnený žalobou na základe tejto
zmluvy považoval teda za dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 2.742,15 eur, žalobe žalobcu preto v
tejto časti vyhovel a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol
s plnením tohto peňažného dlhu v omeškaní, žalobcovi prisúdil aj úrok z omeškania vo výške 8,05%

ročne z priznanej sumy 2.742,15 eur od 03.07.2015 do zaplatenia, nakoľko z oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru mal preukázané, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo ku dňu
02.07.2015. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky, ktorá v prvý deň omeškania žalovaného, t.j. dňa 02.07.2015 predstavovala 0,05%
ročne, pričom k nej prirátal 8%.

9. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie dlžného poistného vyplývajúceho z prvej úverovej zmluvy
vo výške 5,25 eur a z druhej úverovej zmluvy vo výške 30.88 eur považoval za nedôvodný z
dôvodu, že poistenie bolo žalovanému nanútené, nakoľko bolo v oboch úverových zmluvách vopred
predformulované. Pokiaľ ide o vyhlásenie spotrebiteľa o tom, že je zdravý, nie je v pravidelnej lekárskej

opatere a pod., ktoré právny predchodca žalobcu vopred pripravil pre účely poistenia pre všetky typy
tohto úveru, uviedol, že toto podľa jeho názoru sleduje len cieľ uzavrieť takýto poistný vzťah, pretože
je finančne motivovaný uzavretím poistenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že podmienky, rozsah,
výšku poistného, splatnosť a iné však zmluva vôbec neupravuje. Uviedol, že prvá zmluva upravuje
podmienky bližšie až v časti D) a druhá zmluva až v časti 3/ označenej spoločné ustanovenia, napriek

tomu však konštatoval, že nie je zrejmé, či sa žalovaný s týmito podmienkami oboznámil v čase
akceptácie zmluvy. Okrem toho zdôraznil, že pokiaľ sa výška poistného odvíja od výšky mesačnej
splátky, ktorú nemožno považovať za správnu, keďže úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov, potom nemožno považovať za platne dojednanú ani výšku poistného, čo napokon odporuje
i náležitostiam poistnej zmluvy uvedeným v ust. § 788 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov

považoval dojednané poistenie podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné.

10. Zamietnutie žaloby žalobcu v časti o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 26,28% ročne zo sumy
139,25 eur od 14.11.2015 do zaplatenia a vo výške 16,39% ročne zo sumy 6.175,69 eur od 03.07.2015
do zaplatenia odôvodnil vychádzajúc z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS IV. 476/2012 zo dňa

18.09.2012, podľa ktorého patria veriteľovi zmluvné úroky len do splatnosti dlhu, nakoľko po splatnosti
dlhu sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo
143/1998), tým, že veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru, prípadne do uplynutia konečnej splatnosti úveru, pretože po tomto okamihu má už len
nárok na úrok z omeškania. Zdôraznil, že v opačnom prípade by dochádzalo na ťarchu spotrebiteľa k

jeho dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru a úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo
značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami.11. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom na skutočnosť,
že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 6.675,58 eur s príslušenstvom a žalobca bol úspešný v
časti o zaplatenie sumy 2.742,15 eur a žalovaný v časti o zaplatenie sumy 3.933,43 eur, konštatoval,

že žalobca bol úspešný v rozsahu 41,08% a žalovaný v rozsahu 58,92%. Nakoľko však žalobca mal
len čiastočný úspech, a to v časti menšej ako polovica, rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu
trov konania nepriznal.

12. Proti časti zamietajúceho výroku tohto rozsudku, konkrétne časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol

žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 3.755,51 eur (žalovaná suma 6.675,58 eur mínus priznaná
suma 2.742,15 eur mínus zamietnutý nárok na zaplatenie sumy uplatnenej na základe prvej úverovej
zmluvy zo dňa 20.05.2011 vo výške 157,92 eur) a úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy
3.755,51 eur od 03.07.2015 do zaplatenia, ktoré si žalobca uplatnil na základe druhej úverovej zmluvy,
podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, a žiadal rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo
výške 225 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 180,36 eur. Z odvolania žalobcu je zrejmé, že
ním nenapadol okrem prvého výroku, ani tú časť zamietajúceho druhého výroku rozsudku, ktorou mu
súd prvej inštancie nepriznal nárok na zaplatenie: sumy 157,92 eur, zmluvného úroku vo výške 26,28%
ročne zo sumy 139,25 eur od 14.11.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne

zo sumy 157,92 eur od 01.03.2016 do zaplatenia (uplatnených z prvej úverovej zmluvy), a zmluvného
úroku vo výške 16,39% ročne zo sumy 6.175,69 eur od 03.07.2015 do zaplatenia (uplatneného z druhej
úverovej zmluvy). Odvolanie podal s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. z dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tiež
z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil

s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že úverová zmluva zo dňa 10.04.2012 (druhá zmluva)
obsahuje nesprávny údaj o RPMN vo výške 17,68% a o celkovej výške úveru 13.256,40 eur, a ani s jeho
právnym záverom, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému na základe tejto zmluvy poskytnutý,
je v dôsledku uvedenia nesprávnej RPMN v neprospech žalovaného podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Argumentoval, že RPMN, ktorá bola v predmetnej

zmluve uvedená vo výške 17,68%, bola určená podľa vzorca obsiahnutého v prílohe č. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch za podmienok uvedených v ust. § 19 ods. 2 tohto zákona. V súvislosti s
celkovousumou,ktorúbolžalovanýakospotrebiteľpovinnýzaplatiť,vprvomradeuviedol,žežalovanýsi
pri uzatváraní tejto úverovej zmluvy zvolil poistenie úveru, konkrétne rozšírený súbor poistenia s výškou
poplatku za poistenie 6,99% z mesačnej splátky, t.j. 6,99% zo sumy 110,47 eur predstavujúcej súčet

istiny a úrokov tvoriacich mesačnú splátku = 7,72 eur, čo vyplýva z bodu 1.1. časti 1. tejto zmluvy.
Vysvetlil, že poplatok za poistenie vo výške 6,99% z aktuálnej výšky mesačnej splátky bol súčasťou
mesačnej splátky, pričom zdôraznil, že to vyplýva z plánu amortizácie a z výpisu z úverového účtu
žalovaného č. XXXXXXXXXXXXXX. Ďalej argumentoval, že okrem toho, že poistenie úveru a poplatok
zaň boli dobrovoľné, žalovaný mohol toto poistenie kedykoľvek podľa bodu 1.6. časti 3. úverovej zmluvy

ukončiť. Navyše zdôraznil, že poistenie nebolo podmienkou uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. V
tejto súvislosti poukázal tiež na to, že uvedenie možnosti odmietnuť poistenie nie je v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch povinnou náležitosťou úverovej zmluvy. Na záver s poukazom na ust. § 2 písm.
g), § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a bod 1.6. časti 3. úverovej zmluvy, v ktorom bolo
uvedené,žedlžníkberienavedomie,žepoisteniedojednanévzmluvejeoprávnenýkedykoľvekukončiť,

konštatoval, že nebol oprávnený započítavať poplatok za poistenie do celkových nákladov úveru. Na
základe týchto skutočností sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti, ktorou jeho žalobe
v časti o zaplatenie sumy 3.755,51 eur s úrokom z omeškania nevyhovel, a mal za to, že súd prvej
inštancie mu mal nárok na zaplatenie tejto sumy s úrokom z omeškania priznať.

13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), prejednal
rozsudok v napadnutej časti zamietnutia žaloby žalobcu v časti o zaplatenie sumy 3.755,51 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 3.755,51 eur od 03.07.2015 do zaplatenia, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219
ods. 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti a v závislej časti o trovách konania ako vecne správny potvrdil.15. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Podľa ust. § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.04.2012, na účely tohto zákona sa rozumie:
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a

celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

17. Podľa ust. § 19 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.04.2012, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru
sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. (2) Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve

o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je

dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

18. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.04.2012, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

19. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.04.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

20. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

22. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho

žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním žalobcu napadnutej časti zamietajúceho výroku
rozsudku, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti nároku o zaplatenie 3.755,51 eurs úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 3.755,51 eur od 03.07.2015 do zaplatenia,
uplatneného na základe druhej úverovej zmluvy, a v podrobnostiach na ne poukazuje.

23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného
nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil v súlade s ust. § 191 C.s.p. a dospel
k správnym skutkovým záverom, a na ich základe vyvodil aj správny právny záver, že medzi stranami
sporu uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.04.2012 (druhá zmluva) obsahuje
nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) vo výške 17,68% v neprospech

spotrebiteľa a nesprávne uvádza aj celkovú čiastku 13.256,40 eur, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§
9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy), a preto sa
úver poskytnutý žalovanému na jej základe považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Potom vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 6.500 eur a tento úver sa považuje, ako je vyššie
vysvetlené, za bezúročný a bez poplatkov, je zrejmé, že žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi len túto

sumu, a to bez akýchkoľvek iných poplatkov, čiže aj bez poplatku za poistenie, a pokiaľ žalobcovi vrátil
už sumu vo výške 3.757,85 eur (čo nesporne vyplýva z výpisu tohto úverového účtu a potvrdenia o
odfinancovaní peňažných prostriedkov na č.l. 25 súdneho spisu), je nepochybné, že žalobca mal voči
žalovanému nárok už len na vrátenie rozdielu medzi sumou žalovanému skutočne poskytnutou (6.500
eur) a sumou, ktorú mu už žalovaný uhradil (3.757,85 eur), t.j. na rozdiel vo výške 2.742,15 eur, čo súd

prvej inštancie vo svojom rozsudku aj správne vyhodnotil. Pokiaľ teda súd prvej inštancie časť žaloby
žalobcu, ktorou si uplatnil na základe druhej úverovej zmluvy (zo dňa 10.04.2012) nárok na zaplatenie
sumy 6.517,66 eur (špecifikovanej ako dlžná úverová istina vo výške 6.175,69 eur, dlžné úroky vo výške
303,32 eur, dlžné poistné vo výške 30,88 eur a poplatok za odklad splatnosti splátky vo výške 7,77 eur) s
úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 6.509,89 eur od 03.07.2015 do zaplatenia, zamietol

v rozsahu prevyšujúcom priznaný rozdiel vo výške 2.742,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
ročneztejtosumyod03.07.2015dozaplatenia(t.j.vrozsahu3.755,51euraúrokuzomeškaniavovýške
8,05% ročne zo sumy 3.755,51 eur od 03.07.2015 do zaplatenia), jeho rozhodnutie je v tejto napadnutej
časti vecne správne. V odôvodnení napadnutej časti svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal
so všetkými okolnosťami, ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a na ktorých založil

svoje rozhodnutie. Svoje dôvody, vedúce k zamietnutiu žalobcom na základe úverovej zmluvy zo dňa
10.04.2012 uplatneného nároku v časti o zaplatenie sumy 3.755,51 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,05% ročne zo sumy 3.755,51 eur od 03.07.2015 do zaplatenia, aj náležitým spôsobom odôvodnil tak,
ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. S právnym záverom súdu prvej inštancie, že úver poskytnutý
žalovanému na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy zo dňa 10.04.2012 (druhej úverovej zmluvy)

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že v úverovej zmluve bola nesprávne uvedená
výška RPMN - 17,68% v neprospech spotrebiteľa (pričom správne mala byť uvedená minimálne vo
výške 19,86%), a v dôsledku toho aj výška celkovej čiastky, ktorú bol žalovaný ako spotrebiteľ povinný
zaplatiť - 13.256,40 eur (správne mala byť 14.182,80 eur ako súčin počtu splátok a výšky mesačnej
splátky, t.j. 120 x 118,19 eur), sa odvolací súd bezvýhradne stotožňuje a to platí aj pre tomuto záveru

zodpovedajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku.

24. Odvolací súd považuje napadnutú časť rozhodnutia súdu prvej inštancie za logickú, pochopiteľnú,
vyčerpávajúcu a presvedčivú. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu
ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v

tomto prípade žalobcu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne
odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a
skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie v
odvolaním dotknutej časti a právne úvahy, na ktorých túto časť rozhodnutia založil, aj náležite odôvodnil,
pričom ním prijaté právne závery sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Keďže v takomto

prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne odvolací súd poukazuje, a
vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu.

25. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobcu, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s právnym záverom
súdu prvej inštancie, že úver poskytnutý žalovanému na základe úverovej zmluvy zo dňa 10.04.2012

(druhá zmluva) je potrebné považovať z dôvodu, že obsahuje nesprávny údaj o RPMN vo výške 17,68%
a v dôsledku toho aj nesprávny údaj o celkovej výške úveru 13.256,40 eur podľa ust. § 11 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, dôvodiac, že RPMN obsiahnutá v
tejto zmluve vo výške 17,68% bola určená správne podľa vzorca obsiahnutého v prílohe č. 2 zákonao spotrebiteľských úveroch za podmienok uvedených v ust. § 19 ods. 2 tohto zákona, a že v zmysle
tohto ustanovenia a ust. § 2 písm. g) tohto zákona nebol oprávnený započítavať do celkových nákladov
úveru aj poplatok za poistenie, preto určil celkovú výšku úveru len v sume 13.256,40 eur (a nie v

sume 14.182,80 eur), s touto sa odvolací súd nestotožnil, pretože dosadením potrebných zákonom
požadovaných parametrov (údajov) tohto úveru (t.j. výšky poskytnutého úveru - 6.500 eur, počtu
mesačných splátok - 120, výšky mesačnej splátky - 118,19 eur, periodicity splátok - mesačná) do vzorca
na výpočet RPMN uvedeného v prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zistil, že výška RPMN
pre tento úver je 19,86%, ako to v napadnutom rozsudku správne konštatoval súd prvej inštancie, a nie

17,68%, v akej bola uvedená v posudzovanej zmluve. Odvolací súd mal tak nepochybne preukázané,
že RPMN vo výške 17,68% bola v preskúmavanej úverovej zmluve uvedená žalobcom v nesprávnej
výške. Pokiaľ žalobca v úverovej zmluve jednoznačne uviedol, že výška mesačnej splátky je 118,19 eur
(ako súčet istiny a úrokov splátky a poplatku za poistenie vo výške 7,72 eur, vypočítaného ako 6,99% zo
sumy 110,47 eur predstavujúcej súčet istiny a úrokov tej-ktorej splátky) a pri výpočte RPMN vychádzal
nie z takto dojednanej výšky mesačnej splátky, ale zo sumy 110,47 eur, ku ktorej dospel tak, že od

výšky dojednanej mesačnej splátky (118,19 eur) odrátal výšku poplatku za poistenie (7,72 eur), ktorá
je inak súčasťou dojednanej mesačnej splátky (118,19 eur), odvolací súd konštatuje, že postupoval v
rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, konkrétne so vzorcom na výpočet RPMN uvedeným v
prílohe č. 2 tohto zákona, pretože tento vyžaduje pre účel výpočtu RPMN dosadiť do vzorca údaj o výške
splátky, tak ako bola dojednaná v zmluve, čiže v danom prípade vo výške 118,19 eur, a nie výšku splátky

zníženú na základe svojvoľného rozhodnutia veriteľa (dodávateľa) o poplatky, ktoré sú inak jej súčasťou.
V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že RPMN predstavuje údaj dôležitý pre
vyjadrenie nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, čiže spotrebiteľovi pomáha spoznať, aké všetky
nákladybudúspojenéskonkrétnymspotrebiteľskýmúverom.RPMNpredstavujecelkovénákladyúveru,
ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi

nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky,
poistenie úverov a podobne. Údaj o RPMN zároveň slúži spotrebiteľovi na jednoduchšiu orientáciu pri
porovnávaní obdobných úverových produktoch na finančnom trhu, a teda aj pri výbere toho finálneho,
pre neho najvýhodnejšieho. Je preto nepochybné, že žalobca svojim konaním, keď v úverovej zmluve pri
výškeposkytnutéhoúveru6.500eur,počtemesačnýchsplátok120adojednanejvýškemesačnejsplátky

118,19 eur uviedol RPMN len vo výške 17,68%, teda vo výške nižšej než je jej skutočná výška (19,86%),
žalovaného ako spotrebiteľa oklamal a vytvoril mu klamlivú predstavu o tom, že pri úvere poskytnutom
vo výške 6.500 eur, ktorý sa zaviazal splácať 120-imi mesačnými splátkami vo výške mesačnej splátky
118,19 eur, sú jeho náklady na úver len vo výške 17,68%, pričom takéto nečestné konanie žalobcu
ako dodávateľa voči žalovanému, ktorý je spotrebiteľom, bolo spôsobilé výrazne ovplyvniť žalovaného

pri jeho rozhodovaní o výbere konkrétneho úverového produktu a vstupe do zmluvného vzťahu so
žalobcom, v jeho neprospech, keďže údaj o výške RPMN uvedený v zmluve bol v porovnaní so
skutočnou výškou RPMN posudzovaného úveru nižší.

26. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej uviedol, že podľa ust. § 2 písm. g), § 19 ods.

2 zákona o spotrebiteľských úveroch nebol oprávnený započítavať do celkových nákladov úveru aj
poplatok za poistenie, a preto považoval konštatovanie súdu prvej inštancie o nesprávnosti v zmluve
uvedeného údaja o celkovej čiastke, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť (vo výške 13.256,40 eur), za
nesprávne, odvolací súd uvádza, že táto je absolútne nedôvodná, pretože okrem toho, že vychádza z
nesprávnej interpretácie vyššie cit. ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré do rámca

celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom zahŕňa aj poplatky na poistenie,
zároveň odporuje zneniu ust. § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré výslovne uvádza, že
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (do rámca ktorých patrí podľa
ust. § 2 písm. g) tohto zákona aj poplatok za poistenie). Je preto nepochybné, že v danom prípade mala

byť v posudzovanej úverovej zmluve uvedená ako celková čiastka, ktorú bol žalovaný ako spotrebiteľ
povinný zaplatiť, suma 14.182,80 eur (t.j. počet splátok 120 x výška mesačnej splátky 118,19 eur), čo
správne konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, a nie suma 13.256,40 eur.

27. Ak teda súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovanému na základe úverovej zmluvy zo dňa

10.04.2012poskytnutýúvertrebapovažovaťvzmysleust.§11ods.1písm.b)zákonaospotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko
predmetná úverová zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN v neprospech žalovaného ako
spotrebiteľa, a tiež nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť, vec posúdilpo právnej stránke správne a vecne správna je aj odvolaním žalobcu napadnutá časť jeho rozhodnutia,
ktorou zamietol žalobu žalobcu v časti zaplatenia sumy 3.755,51 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,05% ročne zo sumy 3.755,51 eur od 03.07.2015 do zaplatenia, ktorá prevyšovala sumu priznanú

žalobcovi na základe úverovej zmluvy zo dňa 10.04.2012 (t.j. sumu 2.742,15 eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,05% ročne z danej sumy od 03.07.2015 do zaplatenia). Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje,
že v dôsledku toho, že tento úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, je nepochybné,
že žalobcovi nebolo možné priznať ani poplatky za poistenie. Na základe týchto skutočností vyhodnotil
odvolací súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné.

28. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).

29. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby
o zaplatenie 3.755,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 3.755,51 eur od
03.07.2015 do zaplatenia a v závislej časti o trovách konania, ktorej nesprávnosť žalobca v odvolaní
nenamietal, a ktorej nesprávnosť odvolací súd jej preskúmaním ani nezistil, podľa ust. § 387 ods. 1

C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

30. Vo zvyšných, odvolaním žalobcu nenapadnutých, častiach, t.j. v prvom výroku, ktorým súd prvej
inštancie žalobe žalobcu v časti o zaplatenie 2.742,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
ročne zo sumy 2.742,15 eur od 03.07.2015 do zaplatenia vyhovel, a v časti druhého výroku, ktorým

súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 157,92 eur, zmluvného úroku vo výške
26,28% ročne zo sumy 139,25 eur od 14.11.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,05%
ročne zo sumy 157,92 eur od 01.03.2016 do zaplatenia, zmluvného úroku vo výške 16,39% ročne zo
sumy 6.175,69 eur od 03.07.2015 do zaplatenia zamietol, zostal rozsudok súdu prvej inštancie týmto
rozhodnutím nedotknutý.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, aj keď mal v odvolacom konaní plný úspech, nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).