Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eduard Valenčin
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/9/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117206509
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117206509.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.
s., Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát
so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: S. G., K.. XX.XX.XXXX, I. O. B. X, XXX XX
V., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v
konaní o zaplatenie 1.207 EUR s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 262,50 EUR a
- 5,05 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 262,50 EUR od 16.07.2015 do 04.11.2015,
- 5,05 % - tným ročný úrok z omeškania zo sumy 142,50 EUR od 05.11.2015 do zaplatenia,
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a ,
III.priznáva žalovanejnároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivrozsahu56%stým,žeovýške
tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.
o d ô v o d n e n i e :
1. V právnej veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 14C/455/2015 si S. G., K.. XX.XX.XXXX, ako
žalobkyňa uplatnila voči spoločnosti TELERVIS PLUS, a.s. Bratislava, ako žalovanému, nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenie vo výške 1.105,30 EUR s prísl. a taktiež navrhla, aby súd určil
neplatnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa servisného poplatku vo výške 18 % z istiny a zmluvnej
podmienky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytnutí domáceho servisu. Súd tejto žalobe v celom rozsahu
vyhovel a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. V rámci
tohto konania si žalovaný vzájomným návrhom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.207 EUR s prísl. z
titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. S. XXXXXXXXX uzavretej dňa 24.11.2014. Súd tento nárok v
rámci pôvodného rozsudku vylúčil na samostatné konanie.
2. Žalovaná sa v rámci podania zo dňa 07.06.2016 vyjadrila, že žalobca jej poskytol sumu 1.700 EUR
a ona mu zaplatila sumu 2.193 EUR, a teda žalovaný sa bezdôvodne obohatil o sumu 855 EUR a
túto sumu si uplatňuje v rámci protinávrhu. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K 520143532 zo dňa
21.11.2014 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej sumu 1.700 EUR, čo žalovaná aj potvrdila v rámci
svojho písomného vyjadrenia zo dňa 07.06.2016. Keďže žalovaná splátky úveru neuhrádzala, žalobca
zosplatnil predmetný úver k 15.07.2015 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu.
3. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27.04.2018 tak, že žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.207 EUR s prísl. a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konaniavoči žalovanej v rozsahu 100 %. V rámci odôvodnenia tohto rozsudku prvostupňový súd poukázal na to,
že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojho tvrdenia, teda že úver preplatila
o sumu 855 EUR, pričom pokiaľ uhrádzala platby spoločnosti FINWAY SK s.r.o., tak sa jedná o tretí
subjekt, ktorý nie je stranou v tomto konaní.
4. Voči uvedenému rozsudku podala žalovaná odvolanie, na základe ktorého odvolací súd zrušil
rozsudoksúduprvejinštancieavecmuvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Vrámciodôvodnenia
svojho rozhodnutia odvolací súd poukázal okrem iného na to, že:
V odôvodnení napadnutého rozsudku chýbajú dostatočné skutkové a právne závery vzťahujúce sa k
posúdeniu, či a v akom rozsahu na rozsah povinnosti žalovanej vo vzťahu k žalobcovi z úverovej zmluvy
S. XXXXXXXX z 24.11.2014 má vplyv obsah uzavretej zmluvy o poskytovaní finančných služieb zo
dňa 24.11.2014 (totožný deň ako deň uzavretia úverovej zmluvy). Uvedená zmluva je obsahom spisu
14C/455/2015 (č.l. 82 a nasl. spisu 14C/455/2015). Je bez akýchkoľvek pochybností, že súd prvej
inštancie ju mal k dispozícii a ku spôsobu uzatvorenia tejto zmluvy bola na pojednávaní dňa 7.12.2016
vypočutá aj svedkyňa B.. W., ktorá potvrdila, že zmluva o poskytovaní finančných služieb je opatrená jej
podpisom. Obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 7.12.2016 svedčí o tom, že ju súd aj oboznamoval.
Pri skutkových záveroch ju vo veci neskôr vylúčenej na samostatné konanie pri aplikácii ust. § 215 ods.
1, 2 CSP nemožno opomenúť.
Vo vzťahu k zmluve o poskytovaní finančných služieb uzatvorenej žalovanou so spoločnosťou FINWAY
SK, s.r.o. odvolací súd poukazuje na to, že už zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 24.11.2014 je
zrejmé, že žalobcom poskytnutá suma z uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala byť vyplatená
na bankový účet, ktorý je zrejme účtom spoločnosti FINWAY SK, s.r.o.. Javí sa teda na základe obsahu
dôkazov zhromaždených už v pôvodnom konaní, aj vo vylúčenej veci, to, že pri uzatváraní zmluvného
vzťahu mohla byť zo strany úverového veriteľa praktizovaná nekalá a neakceptovateľná obchodná
praktika, keď v rovnaký deň, keď bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, bola žalovaná v
domácom prostredí navštívená súčasne aj finančným agentom spoločnosti TELERVIS PLUS, a.s., ako
aj zástupkyňou spoločnosti FINWAY SK, s.r.o. a bez toho, aby spotrebiteľovi bola ponúknutá možnosť
voľby, bol spotrebiteľ „nútený“ podrobiť sa nekalým obchodným praktikám oboch spoločností, keď už v
zmluve o spotrebiteľskom úvere bola naformulovaná klauzula, podľa ktorej mal potvrdiť žiadosť o prevod
finančných prostriedkov na účet, ktorý patril inej obchodnej spoločnosti. Z obsahu samotnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere však nijako nevyplýva to, že by jej súčasťou mal byť aj ďalší zmluvný vzťah
s treťou osobou, na základe ktorej by mali byť finančné prostriedky poskytnuté inému subjektu ako
žalovanej. Javí sa teda dôvodným podozrenie založené na tom, že išlo zo strany poskytovateľa úveru o
sofistikovaný spôsob získať prostredníctvom tretej, naoko so žalobcom nijako neprepojenej spoločnosti,
od dlžníka - spotrebiteľa ďalšie peňažné plnenie, ktorým sa neúmerne navyšuje jeho dlh, čo nepochybne
nesie znaky nekalej obchodnej praktiky žalobcu. Takémuto právnemu posúdeniu a vyhodnoteniu zmluvy
o poskytovaní finančných služieb aj pri aplikácii ustanovení § 39 Obč. zák. v nadväznosti na zák. č.
129/2010 Z.z. (odplata za finančné služby nevstupuje do výpočtu RPMN a nie je zahrnutá do celkových
nákladov dlžníka) sa súd prvej inštancie nevenoval. Je preto dôvodnou odvolacia námietka založená
na tom, že spravodlivému usporiadaniu veci a naplneniu cieľa účinnej ochrany spotrebiteľa by mala
zodpovedať aj taká aplikácia skutkových záverov vo veci, že aj úhrady, ktorými mala byť splácaná
odmena v zmysle zmluvy o poskytovaní finančných služieb, je potrebné započítať na úhradu dlhu
žalovanej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Nakoľko súd prvej inštancie dôsledne neskúmal skutočnosti relevantné na posúdenie vzťahu sporových
strán vyplývajúcich z úverovej zmluvy S. XXXXXXXX z 24.11.2014 spolu so zmluvou o poskytnutí
finančných služieb a v nadväznosti na ne nevyhodnotil vo vyššie naznačenom smere žalovanou
realizované plnenia, jeho záver o tom, že aj pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverového vzťahu je
žalovaná povinná žalobcovi plniť 1.207,- eur, sa javí ako predčasný. Plnenia, ktoré žalovaná poskytovala
na plnenie záväzkov z úverovej zmluvy, súd prvej inštancie „oddeľuje“ od plnení zrealizovaných podľa
zmluvy o finančných službách, aj keď je zrejmé, že obe zmluvy boli uzatvárané súčasne a za úverového
veriteľa i „poskytovateľa finančných služieb“ ju v bydlisku žalovanej uzatvárala tá istá osoba (svedkyňa
B.. W.). Na základe uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky
na potvrdenie ani zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP). Uplatnené odvolacie dôvody založené na nesprávnych
skutkových zisteniach a na nesprávnom právnom posúdení veci sú podľa odvolacieho súdu plne
opodstatnené.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne skúmať okolnosti relevantné pre posúdenie
charakteru uzatvorenej zmluvy o finančných službách a následne v závislosti od toho, aké plneniažalovanárealizovala,vecprávneposúdiťaopätovnerozhodnúťouplatnenomnárokuSúdprvejinštancie
bude povinný vysporiadať sa so všetkými námietkami účastníkov konania, teda aj námietkami žalovanej
vznesenými v priebehu konania, ako aj v odvolaní (závery potom premietne do odôvodnenia nového
rozhodnutia, tak aby bolo preskúmateľné).
Z obsahu spisu pôvodného, ale aj spisu vo vylúčenej veci vyplýva, že 9.6.2016 žalovaná S. G. doručila
súdu reakciu na vzájomný návrh TELERVISU PLUS, s.r.o., v ktorom poukazuje na to, že podľa zmluvy S.
XXXXXXXXX plnila uvedenému veriteľovi a že v tej súvislosti uplatňuje proti veriteľovi nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 855,- eur. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé,
akým spôsobom sa súd prvej inštancie s týmto podaním žalovanej vyporiadal. Obsah tohto podania
žalovanej, ani obsah jej prednesu na pojednávaní nesvedčí upresneniu a konkretizácii tejto požiadavky.
Nie je objasnené, či to je započítacia námietka alebo či v súvislosti s reálnym plnením poskytnutým
žalovanou na označenú úverovú zmluvu S. XXXXXXXXX by sa malo rozhodnúť ešte nad rámec toho,
čo žalobca uplatňuje proti žalovanej (napr. rozhodnutím o vydaní bezdôvodného obohatenia vo výške
855,- eur).
5.Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žestranysporuuzavrelidňa24.11.2014
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. S. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
1.700 EUR a súčasťou tejto zmluvy je taktiež žiadosť žalovanej, ako dlžníčky o prevod finančných
prostriedkov na účet č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Totožný deň bola taktiež uzavretá zmluva o
poskytovaní finančných služieb, súčasťou ktorej je aj prehlásenie dlžníčky, že jej boli doručené finančné
prostriedky vo výške 1.700 EUR, čo potvrdzuje svojim podpisom.
Predmetom tejto zmluvy o poskytovaní finančných služieb (ďalej len „zmluva“) je úprava vzájomných
práv a povinností zmluvných strán poskytovaní finančných služieb prijímateľovi. Uvedené finančné
služby sú v zmysle § 39 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty oslobodené od DPH.
Na účely tejto zmluvy sa pod pojmom finančné služby rozumie: a) výber a doručenie finančných
prostriedkov prijímateľovi pri poskytnutí úveru veriteľom, a to na základe príkazu na úhradu, ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, b) osobné inkaso platieb splátok úveru od prijímateľa a následné
doručenie príslušnému veriteľovi na základe príkazu na úhradu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto
zmluvy, vedenie a evidencia splátok podľa splátkového kalendára.
Z čl. II. tejto zmluvy (Práva a povinnosti zmluvných strán) vyplýva:
1. Poskytovateľ sa zaväzuje poskytovať prijímateľovi finančné služby v termínoch určených veriteľom,
a to na základe zmluvy s príslušným veriteľom, ktorú sa prijímateľ zaväzuje predložiť poskytovateľovi
pred uzavretím tejto zmluvy. Na základe tejto zmluvy si prijímateľ objednáva tieto služby:
výber a doručenie finančných prostriedkov
osobné inkaso platieb splátok úveru a vedenie a evidencia splátok podľa splátkového kalendára.
2. Poskytovateľ sa zaväzuje poskytovať prijímateľovi finančné služby v mieste jeho trvalého bydliska
prijímateľa, resp. v mieste určenom po vzájomnej dohode zmluvných strán.
3. V prípade objednávky osobného inkasa platieb splátok úveru sa poskytovateľ zaväzuje viesť u
prijímateľa záznamy o platbách príslušného veriteľa v splátkovom kalendári. Prijímateľ sa zaväzuje vždy
pri platbe a po vyžiadaní splátkový kalendár poskytovateľovi predložiť k nahliadnutiu, ďalej sa zaväzuje
uschovávať tento záznam o úhradách po celú dobu trvania záväzku a neuskutočňovať do tohto záznamu
žiadne zmeny, doplnky.
4. Prijímateľ sa zaväzuje za poskytnuté finančné služby zaplatiť poskytovateľovi odmenu. V prípade
objednávky služby „výber a doručenie finančných prostriedkov“ je odmena za túto službu vo výške 12
EUR splatná jednorazovo pri doručení finančných prostriedkov prijímateľovi. Odmena za službu „osobné
inkaso platieb splátok úveru“ vo výške 843 EUR je splatná v pravidelných troch mesačných splátkach
vo výške 281 EUR. Z dôvodu hospodárnosti sú splátky odmeny splatné v termínoch podľa zmluvy s
príslušným veriteľom, a to tak, že prvá splátka odmeny je splatná v najbližšom termíne splátky úveru
podľa zmluvy s príslušným veriteľom nasledujúcej po uzatvorení tejto zmluvy. Poskytovateľ je oprávnený
žiadať od klienta uhradenie celej nezaplatenej odmeny po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak.
6. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto
náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
7. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely
posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
8. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
9. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú
zakázané a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona obchodná praktika sa považuje za nekalú ak
a/ je v rozpore so požiadavkami odbornej starostlivosti,
b/ podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 2 písm. r/ citovaného zákona podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa je
využitie obchodnej praktiky na značne obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by
pri dostatku informácii inak neurobil.
Podľa § 2 písm. u/ citovaného zákona č. 250/2007 Z.z., odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň
osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti
10. V danom prípade žalobca v zmluve neuviedol ročnú úrokovú sadzbu, ale celkový úrok z istiny za
13 mesiacov, čo nemožno považovať za úrokovú sadzbu požadovanú zákonom v § 9 ods. 2 písm.
i/ zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva neobsahuje ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Ten je
uvedený v zmluve ako 380-ty deň po uzavretí zmluvy, čo je nepostačujúce. Termín konečnej splatnostimusí byť určený dátumovo, aby poskytol spotrebiteľovi jasný a konkrétny údaj o konečnej splatnosti
a neponechal na spotrebiteľa, aby komplikovane počítal tento termín výpočtom 380-teho dňa (napr.
rozsudok Krajského súdu v Trnave 11Co/101/13 alebo Krajského súdu Prešov 19Co/211/13). V zmluve
uzavretej medzi stranami nie je taktiež obsiahnutý ani údaj o RPMN, len o jeho priemernej hodnote.
Absencia týchto obligatórnych zákonných náležitosti má za následok, že úver sa považuje za bezúročný
a bezpoplatkov.
11. Súd zároveň poukazuje na to, že v konaní bolo nepochybne preukázané (výsluch žalovanej a
svedkyne W., ktorá uzatvárala zmluvy za žalobcu), že úver bol poskytnutý v hotovosti, čo má taktiež za
následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené sa teda predmetný úver teda považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Z výsluchu svedkyne Viery Slávičkovej, nepochybne vyplýva, že úver bol poskytnutý v hotovosti a
že v takomto prípade bolo nevyhnutnou súčasťou poskytnutia úveru aj osobné inkasovanie splátok
úveru. Táto skutočnosť vyplýva aj z výsluchu samotnej žalovanej, ktorá taktiež uviedla, že úver jej bol
poskytnutý v hotovosti, preto nemôže byť pravdivá jej žiadosť o poskytnutie úveru na konkrétne číslo
účtu, pričom z činnosti súdu (zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15C/120/2016) je známe, že vyššie
uvedený účet uvedený v úverovej zmluve o prevode sumy 1.700 Eur patrí spoločnosti Finway SK s.r.o.
13. V súvislosti so zmluvou o poskytovaní finančných služieb súd poukazuje na rozhodnutie odvolacieho
súdu v tom zmysle, že sa jedná o sofistikovanú nekalú praktiku, ktorá spočíva v tom, že žalobca, ktorý v
minulosti uzatváral takéto zmluvy vo vlastnom mene, od určitého času začal túto praktiku praktizovať tak,
že klient, ako dlžník, v danom prípade poskytovateľ, uzatváral takúto zmluvu akoby s tretím subjektom,
avšak je nepochybné, že sa vždy jednalo o platby, ktoré realizoval dlžník v prospech veriteľa. Súd má
za to, že takýmto konaním žalobca obchádzal zákon, resp. zároveň takýmto úkonom konal voči dobrým
mravom, preto je potrebné túto zmluvu považovať za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a
v takomto prípade sú strany povinné vrátiť si, čo si navzájom plnili. Z predložených listinných dôkazov,
konkrétne z listu, ktorým žalovaná žiadala o prehľad platieb vyplýva, že z titulu zmluvy uzavretej dňa
24.11.2014 boli zaplatené platby 855 EUR a 462,50 EUR (čl. 54 spisu), čo predstavuje sumu 1.317,50
EUR, a taktiež aj z listiny (čl. 55 spisu) vyplýva, že 04.11.2015 bola uhradená splátka 120 EUR, ktorú
prevzala svedkyňa W., ktorá za žalobcu uzavrela predmetné zmluvy. Celkovo bola teda zaplatená
suma 1.437,50 EUR a úver bol poskytnutý vo výške 1.700 EUR, čo predstavuje rozdiel v sume 262,50
EUR, preto súd aj zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy spolu s príslušným zákonným úrokom z
omeškania, s ohľadom na platbu 120 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
žalovanej, ktorá bola v konaní pomerne úspešnejšia a ktorej úspech predstavoval 78 %, priznal voči
pomerneneúspešnejšiemužalobcovi,ktoréhoúspechpredstavoval22%,nároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 56 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.