Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/748/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414207460
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4414207460.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobkyne: J.. P. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom M., K. XXX/XX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofíková
s.r.o., so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanej: A. V., nar. X.X.XXXX,
bytom M., Q. XX, právne zastúpená: JUDr. Ema Zacharová advokát s.r.o., AK so sídlom Nové Zámky,
Forgáchova bašta 5676/7, IČO: 47237023, o určenie predmetu dedičstva, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 17C/98/2014-292 zo dňa 17. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, vo výroku o trovách

konania a trovách štátu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že:
- vkladná knižka č. XXXXXXXXX/XXXX, B. K. K., evidovaná u B. sporiteľni a.s., U., C. XX, XXX XX
Bratislava, zapísaná v OR OS Bratislava I., odd. SA vlč. 601/B, IČO: 00151653, so zostatkom vo výške
X.XXX,XX eur,
- vkladná knižka č. XXXXXXXXX/XXXX, B. K. K., spoločný vklad, evidovaná u Slovenskej sporiteľni a.s.,

Ústredie, Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zapísaná v OR OS Bratislava I., odd. SA vlč. 601/B, IČO:
00151653, so zostatkom vo výške X.XXX,XX eur,
- vkladná knižka č. XXXXXXXXX/XXXX, B. K. K., spoločný vklad, evidovaná u B. sporiteľni a.s., U., C.
XX, XXX XX A., zapísaná v OR OS Bratislava I., odd. SA vlč. 601/B, IČO: 00151653, so zostatkom
vo výške X.XXX,XX eur,
patrili ku dňu smrti J.. H. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. XXXX/XX, M., zomretého dňa
01.06.2012, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov J.. H. V., nar. XX.XX.XXXX a A. V., rod.

A., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, M.. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal
zaplatiť žalobkyni titulom náhrady trov konania 194,66 eur k rukám právnej zástupkyne žalobkyne, do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobkyňu i žalovanú zaviazal nahradiť trovy štátu a to žalobkyňu
vo výške 19,20 eur a žalovanú vo výške 28,80 eur, ktoré sú povinné zaplatiť na účet prvoinštančného
súdu, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 175k
ods. 1,2 OSP, § 143, § 148 ods. 1, § 778, 781ods. 1,2, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1,2 Obč. zákonníka
a vecne zisteným skutkovým stavom.

1.2 V dôvodoch uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 7.4.2014 a následne s jeho
úpravou petitu zo dňa 11.9.2014, ktorú zmenu súd pripustil uznesením zo dňa 17.9.2014, domáhala
určenia, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov J.. H. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa
X.X.XXXX( otec žalobkyne) a A. V., rod. A., na. X.X.XXXX ( manželka poručiteľa)) patrili ku dňu smrtiJ.. H. V., vkladné knižky č. XXXXXXXXX/XXXX, B. K. K., evidovaná u B. sporiteľni a.s., U., C. XX, XXX
XX A., zapísaná v OR OS Bratislava I., odd. SA vlč. 601/B, IČO: 00151653, so zostatkom vo výške
5.968,56 eur, vkladná knižka č. XXXXXXXXX/XXXX, B. K. K., spoločný vklad, evidovaná u B. sporiteľni

a.s., U., C. XX, XXX XX A., zapísaná v OR OS Bratislava I., odd. SA vlč. 601/B, IČO: 00151653,
so zostatkom vo výške 9.529,35 eur, vkladná knižka č. XXXXXXXXX/XXXX, B. K. K., spoločný vklad,
evidovaná u Slovenskej sporiteľni a.s., Ústredie, Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zapísaná v OR
OS Bratislava I., odd. SA vlč. 601/B, IČO: 00151653, so zostatkom vo výške 15.007,94 eur. Svoj
návrh odôvodňovala tým, že je dcérou poručiteľa a žalovaná je jeho manželkou. Dedičské konanie

po poručiteľovi H. V., zomr. X.X.XXXX sa viedlo pod. sp. zn. 16D/991/2012, pričom na základe návrhu
žalobkyne na dodatočné prejednanie dedičstva v súčasnosti prebieha dodatočné dedičské konanie
pod sp. zn. 8D 353/2013 , predmetom ktorého sú uvedené vkladné knižky, ktoré neboli prejednané
v pôvodnom konaní a ktoré podľa nej patria do dedičstva po poručiteľovi. . Vzhľadom k tomu, že v
prebiehajúcom dedičskom konaní sp. zn. 8D/353/2013 zostalo sporné, či vkladné knižky patrili do BSM
žalovanej a jej manžela , uznesením Okresného súdu Nové Zámky z 14.2.2014 pod sp. z. 8D 353/2013

bola ako dedička odkázaná podľa § 175k odsek 2 OSP na podanie tejto určovacej žaloby.
1.3 Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť z dôvodu, že finančné prostriedky na
uvedených vkladných knižkách nepatrili do BSM lebo tvorili jej výlučné vlastníctvo, keďže ich nadobudla
titulom reštitúcie a predajom svojich nehnuteľností.
1.4 Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav na základe ktorého dospel k záveru, že nárok

žalobkyne je dôvodný len z časti. V konaní mal súd preukázané žalovaná a jej nebohý manžel J.. H.
V. boli manželia od XX.XX.XXXX do zániku manželstva smrťou manžela dňa 01.06.2012. Žalobkyňa je
dcérou neb.J.. V. a žalovaná jeho manželkou, ale nie je matkou žalobkyne. Pôvodné dedičské konanie
po poručiteľovi sa viedlo pod sp.zn. 16D/991/2012, ktorého účastníčkami boli žalobkyňa i žalovaná a
skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve zo dňa 03.10.2012 č.k. 16D/991/2012-21, D not 171/2012,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.10.2012. Predmetom dedičstva však neboli sporné vkladné knižky .
Žalobkyňa dňa 11.07.2013 podala návrh na začatie dedičského konania o novoobjavenom majetku po
poručiteľovi predmetom ktorého majú byť vklady na vkladných knižkách. Z obsahu spisu vyplýva, že
žalovaná nesúhlasila s tým, že by vklady na vkladných knižkách patrili do BSM a preto súd podľa § 175k
ods. 2 Obč. zákonníka odkázal dedičku P. M. na podanie žaloby o určenie, že sporné vkladné knižky

patira do BSM poručiteľa J.. H. V. a jeho manželky A. V., v lehote do 1 mesiaca od právoplatnosti
uznesenia. Následne žalobkyňa podala v určenej lehote žalobu na súd.
1.5 Z výpovede žalovanej zo dňa 17.10.2014 a pripojeného dedičského spisu 8D353/2013 mal súd
preukázané, že J.. H. V. bol hospitalizovaný od 9.4.2012 a zomrel dňa 1.6.2012. Z predložených výpisov
z účtu k jednotlivým sporným vkladným knižkám ako aj v správam a vyjadreniam SLSP a.s. mal súd

preukázanú ku dňu 1.6.2012 t.j. ku dňu smrti J.. H. V. existenciu troch sporných vkladných knižiek
vedených v Slovenskej sporiteľni.
1.6 Vkladná knižka č. XXXXXXXXX/XXXX B. K. K. bola založená 14.02.2003( počas trvania
manželstva) s vkladom 298.900 Sk a zrušená výberom dňa 15.10.2015 A. V. ( žalovanou) o čom svedčí
potvrdenie hotovostného výberu. Ku dňu smrti poručiteľa bol na nej zostatok 5.968,56 eura. Z vyjadrenia

banky z 22.1.2015 vyplýva, že nie je možné zistiť, kto vykonal prvý vklad dňa 14.2.2003 vzhľadom k
uplynutiu päťročnej archivačnej doby od ukončenia obchodu.
1.7 Ďalej mal súd preukázanú existenciu vkladnej knižky vedenej na účte číslo XXXXXXXXX/XXXX B.
K. K. v SLSP a.s., založená dňa 10.3.2004 jedným vkladateľom- A. V. ( počas trvania manželstva),
išlo o novú vkladnú knižku založenú hotovostným vkladom vo výške 34.123,50 Sk. Zmluvný vzťah

bol zmenený dňa 7.11.2006 dohodou o pristúpení k zmluve o vklade a následne bol vklad vedený ako
spoločný vklad klientov A. V. a V. A. ( syn žalovanej).Ku dňu 1.6.2012 - t.j. smrti poručiteľa J.. H. V.
bol na vyššie uvedenej vkladnej knižke zostatok vo výške 9.529,35 eur, o čom svedčí výpis z vkladnej
knižky ako aj vyjadrenie SLSP a.s. z 22.4.2015. Vkladná knižka bola zrušená V. A. dňa 21.11.2013 a
zostatok vkladu bezhotovostne prevedený na účet. č. XXXXXXXXXX/XXXX.

1.8 Súd mal preukázanú aj existenciu vkladnej knižky vedenej na účte č. XXXXXXXXX/XXXX v
B. a.s., založenú dňa 12.9.2008 s prvým vkladom vo výške 65.983,50 Sk klientom banky a ako
potvrdenie vkladu bola vydaná vkladná knižka s výr. č. XXXXXXX. Išlo o novú vkladnú knižku, ktorá
vznikla vkladom v hotovosti. Vkladná knižka bola založená od začiatku ako spoločný vklad A. V. a Q. A..
Pôvod prvého hotovostného vkladu na uvedenú vkladnú knižku je zrejmý a tento vklad nerozporovala

ani žalovaná, pričom uznávala hotovostný výber z tejto vkladnej knižky dňa 12.9.2008 vo výške 65.
983,50 Sk a jeho vklad na vkladnú knižku vedenú na účte č. XXXXXXXXX/XXXX, z čoho mal súd za
preukázané, že uvedená vkladná knižka nebola zakladaná Q. A. a nenachádzali sa na nej finančné
prostriedky plynúce z pracovného pomeru a ani z reštitúcie ako tvrdila žalovaná. Z predložených výpisovz účtu SLSP a.s. mal súd preukázané, že dňa 19.4.2012 bol na uvedenú vkladnú knižku vykonaný
bezhotovostný vklad vo výške 6.664,96 eur z vkladnej knižky vedenej na účte č. XXXXXXXXX/XXXX
na meno H. V. (ktorá bola založená dňa 17.3.2004 do jej zrušenia dňa 19.4.2012), ktorá vkladná

knižka bezpochyby patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú skutočnosť v konaní pri
svojej výpovedi potvrdzovala žalovaná na pojednávaní konanom dňa 17.10.2014 keď vypovedala, že
spolumajiteľmi vkladnej knižky č. XXXXXXXXX/XXXX boli H. V. a žalovaná. Z predložených výpisov
z účtu SLSP a.s. mal súd ďalej preukázané, že na vkladnú knižku vedenú na účte č. XXXXXXXXX/
XXXX v SLSP a.s., bol dňa 19.4.2012 vykonaný bezhotovostný vklad vo výške 1.999.- eur z vkladnej

knižky vedenej na účte č. XXXXXXXXX/XXXX na meno H. V., pričom z predloženého listinného dôkazu
žalobkyňou vyplýva že vkladná knižka vedená na účte č. XXXXXXXXX/XXXX na meno H. V. je závetnou
vkladnouknižkou,ktorýzávetspísaldňa22.8.2003Ing.H.V.,podľaktoréhozávetunauvedenejvkladnej
knižke ku dňu spísania závetu mal byť zostatok vo výške 300.000.- Sk, ktorú sumu ako dedičstvo mala
nadobudnúť jeho dcéra- žalobkyňa, pričom zo správy SLSP a.s. zo dňa 22.1.2015 mal súd preukázané,
že dňa 12.8.2011 z uvedenej vkladnej knižky bol vykonaný hotovostný výber vo výške 10.000.- Sk

žalovanou A. V.. Vkladná knižka vedená na účte č. XXXXXXXXX/XXXX bola založená dňa 12.11.2001
hotovostným vkladom vo výške 300.000.- Sk a zrušená dňa 19.4.2012, pričom súd mal za preukázané,
že uvedená vkladná knižka vedená na meno H. patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Zároveň mal súd preukázané, že následne dňa 19.4.2012 bola z vkladnej knižky vedenej n účte č.
XXXXXXXXX/XXXX vykonaná debetná transakcia termínovaný vklad vo výške 8.663,96 eur na účet

č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol podúčtom vkladnej knižky na účte č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol
založený dňa 19.4.2012 a zrušený dňa 22.4.2014. Podľa vyjadrenia SLSP a.s. ku dňu smrti poručiteľa
bol na uvedenej vkladnej knižke zostatok vo výške 15.007.94 eur.
1.9 Z listinných dôkazov, ktoré žalovaná v konaní predložila a to - Dohody č. 83/92-NZ z 11.9.1992 o
náhrade za odňatý mŕtvy inventár ako aj z predloženého finančného poukazu z 12.9.1994, s poukazom

aj na výpoveď svedkyne Q. C. ohľadom sumy 80.000.- Sk, ktorú sumu mali sestry v roku 1988 obdržať
od svojej matky nevyplynula priama súvislosť medzi finančnými prostriedkami patriacich do výlučného
vlastníctva žalovanej a zostatkami na vkladných knižkách, keď súd v konaní nemal preukázané, že
finančné prostriedky na uvedených vkladných knižkách, ktoré boli zakladané až v rokoch 2003, 2004 a
v roku 2008 sú práve tie finančné prostriedky, ktoré pochádzali z reštitúcie a takýto vklad na uvedených

vkladných knižkách preukázaný nebol. Finančné prostriedky z reštitúcie boli žalovanej vyplácané v
roku 1992 a v roku 1994 a zo svedeckej výpovede svedkyne Q. C. vyplýva, že sumu 80.000.- Sk mala
žalovaná obdržať v roku 1988 a preto v konaní nebolo preukázané, že tieto finančné prostriedky s
poukazom na odstup času ale predovšetkým s poukazom na výpoveď svedka JUDr. E. ako aj predložené
vyjadrenia SLSP sú práve tie ktoré sa nachádzajú na vkladných knižkách, ktoré boli zakladané ako nové

vkladné knižky, Čo sa týka samotnej reštitúcie žalovaná sa dostala do rozporu s vlastnými tvrdeniami
a tvrdeniami jej synov V. a Q. A. keď vypovedala, že peniaze z reštitúcie sa mali nachádzať na vkladnej
knižke č. XXXXXXXXX/XXXX ( nie je predmetom sporu), ktoré následne po vypísaní tejto vkladnej
knižky mali byť prevedené na vkladnú knižku vedenú na účte č. XXXXXXXXX/XXXX ( sporná knižka)
a neskôr v konaní vypovedala, že časť peňazí z reštitúcie mala dať synom. V. A. ( syn žalovanej) ale

vypovedal, že z reštitúcie od matky dostal 50.000.- až 60.000.- Sk a syn Q. A. vypovedal, že z reštitúcie
dostal od matky 200.000.- Sk.
1.10 Súd nemal vykonaným dokazovaním za preukázané, že vklady na sporných vkladných
knižkách č.XXXXXXXXX/XXXXaXXXXXXXXX/XXXXbynepatrilidoBSMžalovanejajejneb.manžela,
aj keď boli vedené ako spoločné vklady žalovanej a jej synov.. V konaní bolo preukázané, že až

na základe zmluvy o pristúpení k zmluve o vklade dňa 7.11.2006 bola VK č. XXXXXXXXX/XXXX
vedená ako spoločný vklad V. A. a A. V., čo svedčí o tom, že vkladnú knižku nezakladal V. A., ktorý
v konaní vypovedal opak a z predložených listinných dôkazov nebolo preukázané, že by svedok
disponoval takými finančnými prostriedkami, ktoré by bolo možné vkladať na účet a takáto skutočnosť
nevyplynula ani zo samotných výpisov k danému účtu, kde by bola poukazovaná určitá pravidelná

platba v určitej výške. Vzhľadom k uplynutiu archivačnej doby v konaní nebolo možné preukázať, kto
vykonával vklady na vkladné knižky, pričom podiely na uvedených vkladných knižkách určené neboli
a preto má súd zato, že podiely oboch spolumajiteľov sú rovnaké a preto ku dňu smrti poručiteľa
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrila polovica zostatkov na vkladnej knižke vedenej
na účte č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX. Súd mal ďalej preukázané z predložených

potvrdení od zamestnávateľov , že Q. A. bola mzda poukazovaná na účet vo Všeobecnej úverovej
banke, pričom od 1.9.1995 do 31.5.2009 pracoval ako konštruktér v spoločnosti Kebelschlepp -
Systemtechnik spol. s.r.o. a od 22.11.2010 do 22.10.2010 a od 18.1.2011 až do súčasnosti na Strednej
odbornej škole v M.. Uvedenú skutočnosť potvrdzoval aj sám svedok vo svojej výpovedi, keď uviedol,že od roku 1998 má vedený účet vo VÚB banke, na ktorý mu je vyplácaná mzda. Aj na základe týchto
skutočností súd nemal preukázané tvrdenie žalovanej, že na uvedené vkladné knižky si jej synovia Q. a
V. odkladali príjem z pracovnej činnosti a teda obrana žalovanej že na vkladných knižkách sa nachádzali

výlučné finančné prostriedky jej synov preukázaná nebola.
1.11 Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 9.7.2008 medzi predávajúcimi J.. H. V. a A. V. a
kupujúcou P. M., mal súd preukázané, že kúpna cena bola stanovená vo výške 289.000.- Sk (9593,05
eur), ktorá kúpna cena bola vyplatená bezhotovostnou platbou na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX na
meno A. V. a V. A. dňa X.X.XXXX, pričom z predloženej zmluvy nevyplynul úmysel darovať žalobkyni

len polovicu nehnuteľnosti , pričom súd výpovede svedkov k danej veci považoval, za nedôveryhodné
(svedkovia boli synovia a nevesty odporkyne, ktorí sa nevedeli jednoznačne vyjadriť ku kúpnej zmluve,
pri jej uzatvorení neboli). Ak by aj súd vyššie uvedenú sumu 9593,05 eur (289.000 Sk) považoval za
výlučné vlastníctvo žalovanej, ktorú uvedenú sumu mala rozdeliť synom Q. a V., túto sumu súd považuje
už za vyporiadanú pri zohľadnení skutočnosti, že išlo o spoločné vklady na uvedených vkladných
knižkách č. XXXXXXXXX/XXXX a XXXXXXXXX/XXXX.

1.12 V konaní nebolo preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené
počas trvania manželstva ani že by počas manželstva nejakým spôsobom zaniklo. Bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov je právny vzťah, ktorý je nerozlučne spätý s existenciou manželstva. Zánikom
manželstva, smrťou jedného z manželov alebo jeho vyhlásením za mŕtveho zaniká aj bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Súčasťou konania o dedičstve je aj proces vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva medzi poručiteľom a jeho pozostalým manželom. Predpokladom vyporiadania v
dedičskom konaní je jednak existencia majetku, ktorý tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo poručiteľa a
pozostalého manžela a jednak skutočnosť, že počas života poručiteľa sa nezačalo konanie na súde
o vyporiadanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Žalovaná v konaní neuniesla
dôkazné bremeno tvrdenia, že finančné prostriedky na vkladných knižkách nepatria do bezpodielového

spoluvlastníctva a že ich mala získať v reštitúcii pričom v rámci výpovede sa dostala do rozporu aj
s vlastnými tvrdeniami keď uviedla, že časť peňazí z reštitúcie mala dať synom a vo svojej výpovedi
sama uviedla, že bezhotovostné transakcie dňa 19.4.2012 na vkladnej knižke č. XXXXXXXXX/XXXX
vykonala z dôvodu, že nechcela aby peniaze ostali na účte H. V. a chcela ich previesť na syna, aby
neboli predmetom dedičského konania, keďže to boli peniaze z reštitúcie. Zároveň v konaní nebolo

preukázané, že by uvedené vkladné knižky a vklady na nich pochádzali z vypísaných vkladných knižiek
(predchodkýň vkladných knižiek, ktoré sú predmetom konania). Prevydanie vkladnej knižky nemá
žiaden dopad na existenciu účtu, na ktorom sú prijaté vklady evidované. Pred vydaním vkladnej knižky
nedochádza k zmene zmluvného vzťahu medzi bankou a klientom. Pokiaľ sa jedná o číslo vkladnej
knižkyjetovýlučnelenčíslolistiny.Privypísanívšetkýchstránvkladnejknižkybankanaposlednejstrane

vypísanejvkladnejknižkypoznačíinformáciuovypísanívkladnejknižkyavystavíklientoviďalšiuvkladnú
knižku ako potvrdenie existencie vkladu - proces sa nazýva prevydanie vkladnej knižky. Predmetné
vkladné knižky však boli zakladané ako nové vkladné knižky a nešlo o ich prevydanie.
Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Neunesenie dôkazného bremena postihujú i toho účastníka, ktorý

síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. V prejednávanej veci sa
žalobkyňa domáhala určenia predmetu dedičstva a to, že vyššie uvedené vkladné knižky ku dňu smrti
poručiteľa patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovanej a J.. H. V., keď na základe
rozsiahleho dokazovania preukázala existenciu sporných vkladných knižiek ako aj to, že ku dňu smrti

otca žalobkyne a manžela žalovanej, patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom súd
na základe vykonaného dokazovania určil zostatok na uvedených vkladných knižkách s poukazom na
§ 136 odsek 1 a §137 odsek 2 OZ a v zostávajúcej časti nárok žalobkyne zamietol.
1.13 O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP podľa pomeru úspechu a neúspechu
strán. Pomer úspechu žalobkyne bol 60% a úspech žalovanej 40% a preto súd priznal náhradu trov

konania žalobkyni vo výške rozdielu pomerných úspechov t.j. vo výške 20%, čomu zodpovedá náhrada
zaplateného súdneho poplatku vo výške 19,90 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 174,76 eura
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb .
O náhrade trov štátu, ktoré vznikli vo výške 48 eur ,súd rozhodol podľa § 148 OSP tak, že obom
stranám uložil povinnosť nahradiť trovy štátu podľa pomeru ich úspechu vo veci a to žalobkyni vo výške

19,20 eura a žalovanej vo výške 28,80 eura.
2.Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku ktorým súd určil, že vkladné knižky s ich zostatkami
( špecifikované vo výroku rozsudku) patrili ku dňu smrti J.. H. V., zomr. X.X.XXXX do bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov J.. H. V., nar. XX.XX.XXXX a A. V., rod. A., nar. X.X.XXXX, zmenil a žalobu
zamietol. Vo výroku , ktorým jej súd určil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady trov konania
194,66 eura a vo výroku o povinnosti zaplatiť na účet súdu trovy štátu vo výške 28,80 eura, navrhla

napadnutý rozsudok zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie o trovách.
Odvolania odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam , nesprávne vec právne posúdil, nevyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a vo
vzájomných súvislostiach a neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Namietala, že súd
nesprávne konštatoval, kto neuniesol dôkazné bremeno. Namietala, že súd prvej inštancie sa vôbec

nezaoberal tým, kde získali ako manželia dňa 14.2.2003 sumu 298.900Sk, ktorá bola vložená na
prvú vkladnú knižku. Pritom preukázala, že získala počas manželstva nemalé finančné prostriedky
z daru od svojej matky, dedením a reštitúciou. Taktiež preukázala, že mala príjem zo zamestnania
až do jej odchodu do dôchodku v roku 1993. V konaní preukázala, že s manželom nevykonali žiadne
také investície, ktorými by sa tento jej oddelený majetok spotreboval. Pokiaľ ide o vkladnú knižku č.
M súd prvej inštancie vyvodil záver, že ide o spoločný vklad jej a syna V. A., no napriek tomu, že

zhodne so svedok A. uviedli, že išlo o finančné prostriedky v celosti vo vlastníctve V. A., súd posúdil
vec, ako keby nebola dohoda medzi ňou a jej synom o tom, že 100% podiel patrí jej synovi V. A.. Nie
je pravdivé tvrdenie súdu o tom, že podiely neboli určené. že súd sa vôbec nezaoberal vyhodnotením
dôkazu poukázania sumy 289.000,-Sk z účtu manžela žalobkyne na účet V. A.. Je toho názoru, že súd
sa vôbec nezaoberal tým, odkiaľ by sme s manželom mali našetrený taký obnos peňazí, ako práve

z jej oddelených finančných prostriedkov, keď vkladnými knižkami boli preukázané vysoké počiatočné
vklady a nie postupné úspory. Súd jej vytýkal, že nepreukázala, že ide práve o tie finančné prostriedky,
ktoré získala z oddeleného majetku. Tu poukazuje práve na to, že súd nevyhodnotil všetky dôkazy každý
samostatne a všetky vo vzájomnej súvislosti. Keby to urobil, zistilby, že iba z jej oddeleného majetku sa
nachádzali finančné prostriedky na vkladných knižkách č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX,

č. XXXXXXXXX/XXXX, ale tiež na vkladnej knižke XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX, keďže
manžel svoje finančné prostriedky, ktoré mal z oddeleného majetku, použil na kúpu domu žalobkyne
a peniaze, ktoré s manželom zarábali, a ktoré mali z dôchodku, spotrebovali. Sporné vkladné knižky,
ktoré boli ako spoločné vklady s jej synmi, považovala za vkladné knižky jej synov, a ona bola len že
disponentom. Preto vklad na vkladnej knižke č. XXXXXXXXX/XXXX vo výške 100% patrí jej synovi Q.

A. a vklad na vkladnej knižke č. XXXXXXXXX/XXXX vo výške 100% patrí jej synovi V. A.. Namietal, že
súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil a ani nespomenul dôkaz, ktorý bol nepochybne preukázaný, a to,
že žalobkyňa v zápisnici o dedičstve z 11.02.2014 uviedla, že súhlasí s tým, že finančný obnos, ktorý
obdržala žalovaná titulom reštitúcie vo výške 200.000,-Sk (6.638,78 eura), titulom predaja nehnuteľnosti
(k.ú. M. vo výške 110.145,-Sk (3.656,14 eura), ako aj titulom odpredaja nehnuteľností (pozemok k.ú.

M., ktorý kúpila žalovaná a iba čiastočne vyplatila) vo výške 289.000,- Sk (9.593,04 eura) tvoria
výlučné vlastníctvo žalovanej. Celkom ide o uznanie sumy 19.887,96 eura, ktorú napriek tomu žiada
zahrnúť do BSM. Namietala nesprávny záver súdu prvej inštancie , že čiastka 289.000,-Sk (9.593,04
eura) na vkladnej knižke č. XXXXXXXXX/XXXX aj ke´d bola poukázaní z účtu manžela, v konečnom
dôsledku je darom od nej a jej manžela jej synom V. a Jozefa A. ako vyrovnanie s dcérou manžela -

žalobkyňou pretože kúpna cena záhrady, ktorú predali žalobkyni bola len vo výške 50% skutočnej ceny
a tak všetky 3 deti boli spravodlivo vyrovnané z prevodu záhrady do vlastníctva žalobkyne. Súd prvej
inštancie konštatoval, že neuniesla dôkazné bremeno, že finančné prostriedky, ktoré sú na sporných
vkladných knižkách netvoria BSM. S týmto záverom nesúhlasí, pretože v konaní preukázala, že do
oddeleného majetku nadobudla finančné prostriedky a tiež preukázala, že finančné prostriedky, ktoré

nadobudol do oddeleného majetku jej manžel dali žalobkyni, ktorá si z nich kúpila spolu s manželom
dom. Všetky finančné prostriedky na sporných vkladných knižkách tvorili jej výlučné vlastníctvo, ktoré
nadobudla darom od svojej matky, dedením a z reštitúcie - celkom sumu 12.950,43 eura. Vkladné knižky
č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX ( nie sú predmetom sporu) vedené na meno jej manžela
a na ňu boli zrušené asi 2 mesiace pred smrťou manžela a z nich suma 8.663,96 eura bola poukázaná

na účet XXXXXXXXX/XXXX ( sporná vkladná knižka) patriaci Q. A., keďže na nich boli aj finančné
prostriedky, patriace do jej výlučného vlastníctva a to v sume cca 110.145,- Sk - t.j. 3.656,14 eura,
získané z predaja rodičovského domu v roku 1994 a suma 10.000,- eur,, ktorú vybrala dňa 12.08.2011
bola spotrebovaná počas života nevládneho manžela. Vklad na kladnej knižke č. XXXXXXXXX/XXXX
so zostatkom ku dňu smrti poručiteľa 5.968,56 eura nepatrí do BSM , pretože na nej boli peniaze, ktoré

získala z reštitúcie v sume 200.000,- Kčs - t. j. 6.638,78 eura v septembri 1992 a zo sumy 80.000,-Sk
od svojej matky v roku 1988. K tomu pribúdali úroky, preto 14.02.2003 bola na účte suma 298.900,-Sk.
Vkladná knižka č. XXXXXXXXX/XXXX so zostatok ku dňu smrti poručiteľa v sume 9.529,35 eura
netvorila nikdy BSM, pretože ide o výlučné vlastníctvo V. A.. Vkladná knižka č. XXXXXXXXX/XXXX, sozostatkom ku dňu smrti poručiteľa v sume 15.007,94 eura netvorila nikdy BSM, pretože ide o výlučné
vlastníctvo Q. A., lebo pozostáva z čiastočných úspor Q. a z predaja záhrady žalobkyni.
3.K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že s tvrdeniami žalovanej, uvádzanými v
odvolaní nesúhlasí, tieto považuje za vytrhnuté z kontextu a nepravdivé. Súd riadne preskúmal finančné
prostriedky nachádzajúce sa na vkladných knižkách ku dňu smrti poručiteľa, ktoré sú predmetom tohto
konania, aby mohol posúdiť, či patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej a jej nebohého
manžela, otca žalobkyne. V rámci konania pred prvostupňovým súdom bolo preukázané, že ku dňu

smrti J.. H. V., t. j. ku dňu 01.06.2012 existovali tri vkladné knižky. Išlo o vkladnú knižku č. XXXXXXXXX/
XXXX, vystavená dňa 14.02.2003, ktorá bola založená vkladom 298.900,- Sk, vystavená ako nová
vkladná knižka jedného vkladateľa A. V., zo zostatkom ku dňu smrti J.. H. V. vo výške 5.968,56
eura. Žalovaná nepreukázala, že na tejto vkladnej knižke sú finančné prostriedky z reštitúcie, ani
z jej iných oddelených finančných prostriedkov ani, že by išlo o peniaze jej synov, poukazované ich
zamestnávateľmi ako ich príjem. Druhou vkladnou knižkou bola vkladná knižka vedená na účte č.

XXXXXXXXX/XXXX. Išlo o novú vkladnú knižku založenú hotovostným vkladom vo výške 34.123,50
Sk, ako potvrdenie vkladu jedného vkladateľa - žalovanej. Ku dňu smrti J.. H. V. bol zostatok na tomto
účte vo výške 9.529,35 eura. Ako tretiu mal súd za preukázanú existenciu vkladnej knižky vedenej na
účte č. XXXXXXXXX/XXXX vo výške 65.983,50 Sk. Táto vkladná knižka bola od začiatku vedená ako
novovytvorená a zároveň spoločná žalovanej a jej syna. Žalovaná uznávala výber z vkladnej knižky a

presun na vkladnú knižku s iným číslom. Ani táto tretia vkladná knižka nebola založená synom žalovanej
a nenachádzali sa na nej finančné prostriedky z pracovného pomeru ani z reštitúcie, ako v konaní pred
súdom prvej inštancie tvrdila nielen žalovaná, ale aj jej synovia. Na predmetnú vkladnú knižku bol dňa
19.04.2012 vykonaný bezhotovostný vklad vo výške 6.664,96 eura z vkladnej knižky, ktorá bola vedená
na meno H. V.. Žalobkyňa považovala tvrdenia uvádzané v odvolaní žalovanej za vykonštruované, keď

po neúspechu tvrdení, že finančné prostriedky na vkladných knižkách patrili do výlučného vlastníctva
synovžalovaného,sarozhodlabrániťtvrdeniami,vzmyslektorýchpredmetnéfinančnéprostriedkypatrili
do jej výlučného vlastníctva, čo ale v konaní nepreukázala.
4. Žalovaná v replike na vyjadrenie žalobkyne poukázala na zápisnicu z konania o dedičstve , kde
žalobkyňa súhlasila s tým, že finančné prostriedky ktoré nadobudla z reštitúcie ( 6.638,78 eura ) ,

predajom nehnuteľnosti v kat. úz, K. ( 3.656,14 euraň a predajom pozemkov v kat. úz. M. ) 9.593.04
eura), spolu sumy 19.887,96 eura tvoria jej výlučné vlastníctvo a teda nepatria do BSM, napriek tomu
sa ich v tomto konaní domáha.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však

bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „Civilný
sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa17.02.2016
t. j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní už za
účinnosti nového procesného predpisu , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky
odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po
30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného
sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov
tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho

konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 CSP), a
princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1
CSP). Preto odvolací súd v rozhodovacom procese aplikoval už ustanovenia CSP.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté,

v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania( §359,§ 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie
spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379 a § 380 CSP), viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie( § 383 CSP), prejednal odvolanie žalovaného
bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia pri
splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie v napadnutej

časti nie je dôvodné ( zamietajúci výrok nebol odvolaním napadnutý) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné. 6. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutnév súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom
rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.
6. Predmetom konania je žaloba o určenie majetku patriaceho do BSM. Žalobu podala žalobkyňa s

poukazom na ust. § 175k ods. 2 OSP ako dedička ( dcéra) poručiteľa J.. H. V. odkázaná súdom v
dedičskom konaní po poručiteľovi na podanie žaloby o spornom práve voči druhej dedičke manželke
poručiteľa žalovanej). Spornou skutočnosťou je to, či novoobjavený majetok- úspory na troch vkladných
knižkách, ktoré neboli predmetom pôvodného dedičského konania , patria do BSM žalovanej a
poručiteľa. Žalovaná ( manželka poručiteľa) neuznáva nárok žalobkyne na prejednanie týchto úspor v

dedičskom konaní tvriac, že sú to jej výlučné finančné prostriedky, nepatriace do BSM, lebo ich získala
darom, predajom svojho majetku a reštitúciou.
7. Podľa § 143 Obč. zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je v všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo
výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov,
ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako
právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
8. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že do BSM patrí všetko, čo existovalo do zániku BSM
s výnimkou vecí nadobudnutých niektorým z manželov darom, dedením, reštitúciou a vecí slúžiacich

na výkon povolania. Ak niektorý z manželov tvrdí, že niektoré zistené veci do BSM nepatria, musí
toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné
bremenozaťažujeúčastníka,ktorýtvrdí,žekonkrétnavecdoBSMnepatrí.Aksvojetvrdenienepreukáže
a inak je preukázané, že táto vec za trvania manželstva existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM.
9. V prejednávanej veci bolo z vykonaného dokazovanie preukázané, že žalovaná a poručiteľ J.. H. V.

boli manželia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy ich manželstvo zaniklo smrťou manžela dňa. Z
ich manželstva deti nepochádzali, žalobkyňa bola dcérou poručiteľa z predchádzajúceho manželstva a
žalovaná má dvoch synov V. a Q. A. tiež z predchádzajúceho manželstva. Počas trvania manželstva
nemali manželia zrušené BSM. Ku dňu zániku manželstva smrťou poručiteľa zaniklo aj BSM ku dňu
01.06.2012. Z listinných dôkazov je preukázané, že ku dňu 01.06.2012 boli v Slovenskej sporiteľni

a.s. vedené tri vkladné knižky , ktoré neboli predmetom pôvodného dedičského konania vedeného po
poručiteľovi na OS Nové Zámky pod sp. zn. 16D/991/2012 a po smrti manžela s nimi disponovala
žalovaná, ktorá sama uviedla, že v pôvodnom dedišskom konaní tieto vkladné knižky neuviedla preto,
že nechcela aby boli predmetom dedičstva, keďže sú to podľa nej jej výlučné finančné prostriedky.
Žalobkyňa po tomto zistení, podala ako dedička po poručiteľovi návrh na OS Nové Zámky o dodatočné

prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi a žiadala vklady na týchto vkladných knižkách
prejednať v dedičskom konaní. Z pripojeného dedičského spisu sp. zn. 8D/353/2013 bolo zistené, že
poručiteľ zanechal závet spísaný 22.08.2003, ktorý bol v pôvodnom dedičskom konaní vyhlásený
za platný a na základe neho sa žalobkyňa( dcéra poručiteľa) stala závetnou dedičkou celého majetku
poručiteľa. Z notárskej zápisnice zo dňa 11.02.2014 vyplýva, že žalovaná ako pozostalá manželka

nesúhlasila s tým, že vkladné knižky, ktoré žalobkyňa žiada prejednať v dedičskom konaní patrili ku dňu
smrti poručiteľa do BSM, pretože sú jej výlučným vlastníctvom. Žalobkyňa súhlasila s tým, že finančné
prostriedky vo výške 200.000Sk, ktoré získala žalovaná titulom reštitúcií, finančné prostriedky vo výške
110.145 Sk, ktoré získala žalovaná predajom svojich nehnuteľností v kat. úz. M. K. a suma 289.000 Sk,
ktoré získala žalovaná predajom pozemkov v kat. úz. M. , tvoria jej výlučné vlastníctvo a nepatria do

BSM. Pretože spornými zostali finančné prostriedky na novoobjavených troch vkladných knižkách ,
súd podľa § 175k ods. 2 OZ odkázal žalobkyňu na podanie žaloby o určenie či vkladné knižky zo
zistenými zostatkami ku dňu zániku manželstva, patria do dedičstva po poručiteľovi.
10. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že žalovaná
neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že finančné prostriedky na vkladných knižkách, ktoré nesporne

boli založené počas trvania manželstva a existovali aj ku dňu jeho zániku smrťou poručiteľa, nepatria
do BSM, ale patria jej a jej synom ako výlučné vlastníctvo. Súd prvej inštancie mal za preukázané,
že žalovaná v roku 1992 ako oprávnená osoba po pôvodnom vlastníkovi nadobudla v reštitúcii sumu
6.638,78 eura (200.000Sk) ako aj to, že v roku 1994 jej bola zaplatená suma 3.656,17 eura (110.145
Sk) ako finančná náhrada za vykúpené nehnuteľnosti v kat. úz. M. K., ktoré nepatrili do BSM . Žalovaná

preukázala aj to, že spolu s manželom kúpnou zmluvou zo dňa 9.7.2008 predali žalobkyni nehnuteľnosti
v kat. úz. M. zapísanú na LV č. XXX ako parc. č. XXXX - záhrada o výmere XXXmX , ktorú sumu
žalobkyňa poukázala na účet žalovanej a jej syna. Pretože žalobkyňa v dedičskom konaní tieto sumy
uznala ako výlučné prostriedky žalovanej, spornými zostali zvyšné finančné prostriedky na vkladnýchknižkách. Spolu bolo na troch vkladných knižkách ku dňu smrti poručiteľa 01.06.2012 30.504,56
eura( 5.968,56+9.529+15.007 ) ktoré patrili do BSM, z ktorých žalobkyňa uznala sumu 19.887,96
eura ako sumu nepatriacu do BSM (výlučné vlastníctvo žalovanej). V tejto sume je už zohľadnená

aj zamietajúca časť rozsudku vo výške 12.258,65 eura ako suma nepatriaca do BSM a len rozdiel
( 19.887,96 -12.268,65 ) v o výške 7.619,31 eura nepatrí do BSM. Potom z celkových finančných
prostriedkov zistených na vkladných knižkách ku dňu smrti poručiteľa vo výške 30.506,56 eura nepatrí
do BSM suma 7.619,31 eura. Napadnutým rozsudkom súd určil, že do BSM patria vkladné knižky zo
zostatkami spolu vo výške 18.298,21 eura, čo zodpovedá sume, ktorú žalovaná nepreukázala, že ne

patrí do BSM.
11. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľke, a preto neuznal
opodstatnenosť jej argumentácii, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).

13.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).