Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/255/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218208200
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1218208200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v sporovej veci žalobkyne: Z.. D. E., Q..
XX.XX.XXXX, H. XXXX/XX, U., proti žalovanej: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Bratislava - Trnávka,
so sídlom Okružná 3357/13, Bratislava, zastúpenej: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., so
sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3.7.2019, č.k. 52C/65/2018-123, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému
domáhala uloženia povinnosti, aby žalovaný konal všetky svoje náboženské zhromaždenia len v budove
kostola pri zatvorených dverách a bez vonkajších reproduktorov zvuku a žalovanému priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 11, § 13 ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej „Občiansky zákonník„), § 150 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“),

keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. V rozhodnutí konštatoval, že
žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti konať všetky svoje
náboženskézhromaždenialenvbudovekostolaprizatvorenýchdveráchabezvonkajšíchreproduktorov
zvuku a tvrdila, že žalovaný svojím konaním zasahuje už sedem mesiacov do jej práva na ochranu
osobnosti tým, že jej ako pravoslávnej veriacej je vnucovaný obsah náboženských podujatí konajúcich
sa vo vnútri katolíckeho kostola cez ich akustický prenos. Ďalej tvrdila, že je jej vnucovaný pre ňu
teologicky neprijateľný obsah spolu so sopránovým spevom alebo primitívnym gitarovým doprovodom

bez umeleckej hodnoty a žiadala, aby žalovaný upustil od zasahovania do jej práva neprijať nevyžiadaný
cudzí náboženský obsah s doprovodom hudby najnižšej kvality. Žalobkyňa v spore vyslovene uviedla,
že svoj nárok si uplatňuje titulom ochrany osobnosti a uviedla, že v predmetnom spore nejde o rušenie
hlukom,aleozásahobsahomhlukuzomšínezávisleodjehointenzity,ktorývnímaakoveľmiškodlivýpre
jej osobnosť a akustická imisia s cudzím a principiálne neakceptovateľným obsahom je škodlivá. Tvrdila,
žetentozásahdojejosobnostnýchprávjevykonávaný činnosťoužalovaného,atokonanímbohoslužieb
a cirkevných podujatí v kostole. Právo konať omšu bez ohlásenia je viazané na povinnosť realizovať

ju bez prenosu do okolia. Žalovaný chce konať protizákonné omše s akustickým prenosom . Žalovaný
s tvrdením žalobkyne nesúhlasil a uviedol, že ničím nezasiahol do osobnostných práv žalobkyne, má
právonanáboženskúsloboduasloboduzhromažďovaniaa prináboženskýchzhromaždeniachsasnaží
konať maximálne slušne a nerušiť nikoho.3. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že pre vznik zodpovednosti za zásah do práva na ochranu
osobnosti je nevyhnutné splnenie troch kumulatívnych podmienok. Prvou podmienkou je existencia

protiprávneho konania zodpovedného subjektu, druhou podmienkou je vznik neoprávneného zásahu do
práva na ochranu osobnosti a treťou podmienkou je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a
vznikomneoprávnenéhozásahudoprávanaochranuosobnosti.Pozhodnotenískutkovýchtvrdenístrán
sporuavykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žežalobkyňaničímnepreukázala,žežalovanýsvojim
protiprávnym konaním zasahuje do jej práva na ochranu osobnosti. Ako je zrejmé zo samotnej povahy

žalovaného, tento vykonáva svoju činnosť ako cirkevná organizácia, a teda praktizuje aj bohoslužby
pre veriacich spoluobčanov. Je potom vecou každého jednotlivca, či sa náboženských podujatí zúčastní
a bude prijímať ich obsah, alebo nie. Touto svojou činnosťou, ktorá je registrovaná, žalovaný nijako
nezasahuje do osobnostných práv žalobkyne, ale realizuje svoje ústavné a zákonné právo na slobodu
náboženského vyznania a slobodu zhromažďovania. V spore žalobkyňa ničím nepreukázala porušenia
zákona pri činnosti žalovaného spôsobujúce neoprávnený zásah do jej osobnostných práv. Súd prvej

inštancie zdôraznil, že vo veci ide o sporové konanie, a preto je povinnosťou žalobkyne v spore
nielen tvrdiť, ale aj preukázať svoje skutkové tvrdenia. Nakoľko žalobkyňa v spore svoje tvrdenia o
zásahu žalovanej do jej osobnostných práv nijako nepreukázala, neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaný
nemal žiadnu povinnosť preukazovať tvrdenia žalobkyne, s ktorými navyše nesúhlasil a tvrdil, že sú
nedôvodné. Pokiaľ žalobkyňa predkladala a poukazovala na rôzne podnety na iné orgány ako stavebný

úrad, políciu, ministerstvo, prokuratúru a pod. súd prvej inštancie uviedol, že tieto podania sú
vybavované v kompetencii týchto orgánov, avšak z predložených dokladov je zrejmé, že žalobkyňa v
týchto konaniach pred jednotlivými orgánmi nebola úspešná a nebolo konštatované žiadne porušenie
zákona (protiprávne konanie) zo strany žalovaného. Návrh žalobkyne na vypočutie svedka Marečka
neakceptoval, nakoľko žalobkyňa neuviedla k čomu konkrétne sa má v rámci predmetu sporu

navrhnutý svedok vyjadriť.

4. Na základe uvedeného pri súčasnom prihliadnutí k tomu, že žalobkyňa si svoj nárok v spore
uplatňovala titulom ochrany osobnosti a vyslovene uviedla, že v predmetnom spore nejde o rušenie
hlukom, ale o zásah spôsobovaný obsahom hluku z omší nezávisle od jeho intenzity, nebol podľa

názoru súdu prvej inštancie daný ani dôvod na inú právnu kvalifikáciu nároku uplatneného žalobkyňou.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.1,2, § 262 ods.1,2 C.s.p..

6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa odôvodňujúc ho tým, že súd prvej

inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(§365ods.1písm.
f/ C.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm.
h/ C.s.p.).V odvolaní uviedla, že zákonná sudkyňa pri jej navrhnutom pokuse o zmier dňa 14.5.2019
zakázaným spôsobom prejudikovala vec pred samotným dokazovaním tým, že prehlásila, že v prípade
ak žalobkyňa k zmieru nepristúpi, jej žalobu zamietne. Zákonná sudkyňa v predmetnom prípade

nekonala v zmysle čl.1, čl.2 ods.1,2, čl. 3 ods.1,2, čl. 4 ods.1,2, čl. 6 ods.1, čl. 11 ods.1,4, čl. 15
ods.1,2 C.s.p. a zneužila výrok o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou v prospech žalovaného.
Odvolateľka uviedla, že v odvolaní nevznáša námietku zaujatosti zákonnej sudkyne, nakoľko s takým
druhom latentnej zaujatosti sa počíta. Súd ignoroval informáciu žalobkyne, že sa jedná o zjavný
zásah do žalobkyňou Chartou EÚ chráneného práva na telesnú a duševnú nedotknuteľnosť (čl. 3) pri

súbežnom zásahu do je práva užívať vlastnú nehnuteľnosť (čl. 17) bez škodlivej
imisie hluku zo zdroja nepovoleného v zmysle práva Únie transportovaného do vyhlášky MZ SR č.
549/2007 Z.z.. Explicitne v konaní žiadala o zváženie, či domnelé právo realizovať akustický prenos
omše cez dokorán otvorené dvere pre nevyhovujúcu kapacitu a stavbu kostola prevažuje nad právo
čl.3 a 17 Charty. V prílohe odvolania žalobkyňa predložila prehľad o iných podaniach k tomu istému

nezákonnému zásahu žalovaného na osobnosť a dom žalobkyne, a to trestné oznámenie z 21.11.2018,
žiadosť na PPZ v Bratislave zo dňa 5.12.2018 o zaistenie poriadku pri slúžení rímsko-katolíckej omši
Saleziánmi Farnosti Bratislava - Trnávka, oznámenie na stavebný úrad zo dňa 16.5.2019, žiadosť zo
dňa 24.5.2019 adresovanú na Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15
zákona č. 514/2003 Z.z., žiadosť zo dňa 4.7.2019 adresovanú na Ministerstvo kultúry SR o predbežné

prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a žiadosť zo dňa 8.7.2019 adresovanú na
Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z..7. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k žalobe navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
a právne správne potvrdiť. Konštatoval, že podané odvolanie žalobkyne sa nevymyká z rámca jej
doterajších podaní v spore, ako aj iných podaní smerovaných na rôzne orgány verejnej správy.

Žalobkyňa v podanom odvolaní nijako konkrétne nešpecifikovala ani neodôvodnila svoje odvolacie
dôvody (okrem dlhých citácií C.s.p.) a akoby nechápala zásadu zodpovednosti za úspech v spore a
nerozumela inštitútu unesenia dôkazného bremena. Žalobkyňa si svojským spôsobom vykladá právo
na ochranu osobnosti a z podanej žaloby, vyjadrenia žalobkyne a ani z ich príloh nevyplývajú žiadne
také skutočnosti, ktoré by mali alebo mohli znamenať zásah do osobnosti žalobkyne.

8. Žalobkyňa v následnom písomnom vyjadrení sa z 30.9.2019 uviedla, že vyjadrenie žalovaného k
odvolaniu len zobrala na vedomie. V prílohe doložila podanie zo dňa 19.8.2019, ktoré doručovala
Konferencii biskupov Slovenska v súvislosti s nezákonnou činnosťou žalovaného.

9. Žalovaný v ostatnom písomnom vyjadrení zo dňa 4.10.2019 uviedol, že žalobkyňou predložená

doplňujúca príloha zo dňa 19.8.2019 potvrdzuje, že žalobkyňa je notorickou sťažovateľkou a vynakladá
enormnémnožstvočasuaúsilianato,abyznepríjemňovalaasťažovalamožnosťrealizácienáboženskej
slobody obyvateľov dotknutej mestskej štvrte a nič nemení na tom, že z podanej žaloby, vyjadrenia
žalobkyne a ani z ich príloh nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by mali alebo mohli znamenať
zásah do osobnosti žalobkyne.

10.Žalobkyňavjejostatnom písomnomvyjadrenídoručenomsúdudňa4.11.2019uviedla,ževyjadrenie
žalovaného k odvolaniu len zobrala na vedomie. V prílohe doložila podnet na začatie disciplinárneho
konania zo dňa 21.10.2019 adresované Konferencii biskupov Slovenska a D. H. Z. a žiadosť zo
dňa 24.10.2019 o prevzatie vybavenia oznámenia nepovolenej zmeny užívania stavieb podaného na

Mestskú časť Bratislava, ktorú adresovala Okresnému úradu Bratislava.

11.Odvolacísúd preskúmalvecvrozsahua medziachdôvodovodvolaniapodanéhožalobkyňou(§379,
§ 380 ods. 1, 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie

pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru o nedôvodnosti podaného
odvolania.

12. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v

odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

13. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobkyňou odvolací súd upozorňuje, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako

i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

14. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav sa odvolací súd v
celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi

sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom dostatočne zodpovedal na v
konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v
rozhodnutí vyporiadalispodstatnýmivyjadreniamistránprednesenými vkonanínasúdeprvejinštancie
(§387ods.2,3C.s.p.).Keďževtakomtoprípadeniejepotrebnédôvodyužvyslovenéopakovať,vďalšom
na ne poukazuje a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľky.

15. Z podaného odvolania vyplýva, že v ňom žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1
písm. f/ C.s.p. (t. j. žesúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam), ktorý je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti

oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebovyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil
na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska

závažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivosti,eventuálnejvierohodnostialeboakvýsledokhodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení
týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací
dôvod (ktorý žalobkyňa naviac v odvolaní formulovala len všeobecne a nekonkretizovala dôvody,
pre ktoré napáda rozhodnutie po skutkovej stránke) nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie

nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu zákona č. 160/2015 Z.z. alebo, že by na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

16. Z odvolania ďalej vyplýva, že žalobkyňa ním napadla správnosť právneho posúdenia veci súdom
prvej inštancie v rozsahu napadnutom odvolaní (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.). K uvedenému dôvodu
treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Po odvolacom prieskume odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani tohto odvolacieho dôvodu,
keď súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a pri zohľadnení, že skutkovými tvrdeniami , ktorými

žalobkyňa odôvodňovala svoju žalobu (vnucovanie pre žalobkyňu ako pravoslávne veriacej teologicky
neprijateľného obsahu spolu so sopránovým spevom alebo primitívnym gitarovým doprovodom bez
umeleckej hodnoty v rozsahu cca 20 hodín týždenne, zasahovanie žalovaného do jej práva neprijať
nevyžiadaný cudzí náboženský obsah s doprovodom hudby najnižšej kvality a zásah obsahom hluku
z omší nezávisle od jeho intenzity) žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaný, ktorý je

registrovanou cirkevnou organizáciou a o.i. vykonáva bohoslužby pre veriacich spoluobčanov, svojim
protiprávnym konaním zasahoval do práva žalobkyne na ochranu osobnosti (§ 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Pokiaľ za daného stavu, kedy žalobkyňa v spore uvádzala, že svoj nárok si uplatňuje
titulom ochrany osobnosti, do ktorej bolo zasiahnuté vykonávaním činnosti žalovaného (a to konaním
bohoslužieb a cirkevných podujatí v kostole) a v predmetnom spore nejde o rušenie hlukom, ale o

zásah obsahom hluku z omší nezávisle od jeho intenzity, ktorý žalobkyňa vníma ako veľmi škodlivý
pre jej osobnosť a akustická imisia s cudzím a principiálne neakceptovateľným obsahom je pre ňu
škodlivá, súd prvej inštancie existenciu takéhoto zásahu s poukazom na ústavné a zákonné práva na
slobodu náboženského vyznania a slobodu zhromažďovania nezistil a zo skutkových tvrdení žalobkyne
uvádzaných v priebehu sporu nebolo možné vyvodiť ani ich podriadenie pod inú hmotnoprávnu úpravu,

v dôsledku čoho by bolo možné spor súdom inak právne posúdiť, jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby
považuje odvolací súd za správne.

17. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uviedla, že „zákonná sudkyňa pri jej navrhnutom pokuse o zmier
dňa 14.5.2019 (správne malo byť 15.5.2019) zakázaným spôsobom prejudikovala vec pred samotným

dokazovaním tým, že prehlásila, že v prípade ak žalobkyňa k zmieru nepristúpi, jej žalobu zamietne a
v predmetnom prípade nekonala v zmysle čl.1, čl.2 ods.1,2, čl. 3 ods.1,2, čl. 4 ods.1,2, čl. 6 ods.1,
čl. 11 ods.1,4, čl. 15 ods.1,2 C.s.p. „ tieto námietky je možné obsahovo podriadiť pod odvolací dôvod
podľa § 365 ods.1 písm. b / C.s.p. , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v citovanom ustanovení sú
a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa
ňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisova rozhodolvsúladesjejvôľouapožiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Ku odvolateľkou konkretizovanej

námietke smerujúcej voči procesnému postupu súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že ak sa súd
prvej inštancie pri predbežnom prejednaní sporu dňa 15.5.2019 pokúsil o vyriešenie veci zmierom a
uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, jeho postup bol plne v súlade s ust. § 168 nasl.
C.s.p.. Odvolacím prieskumom nebol zistený ani iný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie,
ktorým by súd prvej inštancie pri prejednaní posudzovanej veci konal v rozpore s čl.1, čl.2 ods.1,2, čl.

3 ods.1,2, čl. 4 ods.1,2, čl. 6 ods.1, čl. 11 ods.1,4, čl. 15 ods.1,2 C.s.p. a žalobkyni by ním znemožnil,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Je treba uviesť, že žalobkyňa v podanom odvolaní tieto základné zásady iba všeobecne citovala
a neuviedla konkrétny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý vo vzťahu k nim namieta .

18. Pokiaľ žalobkyňa v prílohe odvolania a v ďalšom priebehu odvolacieho konania dokladala do spisu

ďalšie podania, tieto boli sčasti súčasťou súdneho spisu už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
(napr. žiadosť zo dňa 4.7.2019 adresovanú na Ministerstvo kultúry SR o predbežné prerokovanie
nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z., oznámenie na stavebný úrad zo dňa 16.5.2019, žiadosť na
PPZ v Bratislave zo dňa 5.12.2018 o zaistenie poriadku pri slúžení rímsko-katolíckej omši Saleziánmi
Farnosti Bratislava - Trnávka). Sčasti tieto doložené listinné dôkazy (napr. žiadosť zo dňa 24.5.2019

adresovanú na Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č.
514/2003Z.z.)nebolivpriebehukonaniapredsúdomprvejinštancie uplatnené anijednouzosporových
strán, netýkali sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nebolo
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a žalobkyňa v odvolaní nepreukázala, že ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.). Pokiaľ ide o podania - podnet na začatie disciplinárneho konania
zo dňa 21.10.2019 adresovaný Konferencii biskupov Slovenska a D. H. Z., žiadosť zo dňa 24.10.2019
o prevzatie vybavenia oznámenia nepovolenej zmeny užívania stavieb podaného na Mestskú časť
Bratislava, ktorú adresovala Okresnému úradu Bratislava, žiadosť zo dňa 8.7.2019 adresovanú na
Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a

podanie zo dňa 19.8.2019, ktoré doručovala Konferencii biskupov Slovenska v súvislosti s nezákonnou
činnosťou žalovaného, tieto nemajú akýkoľvek vplyv na skutkové a právne posúdenie prejednávanej
veci.

19. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o

trovách konania pred súdom prvej inštancie, podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd

prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).