Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 28, 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818200468
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8818200468.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: Ľubomír Chovanec - LCH Záložňa, Staničná 642, 093

01 Vranov nad Topľou, IČO: 33 275 980, proti žalovanému: D. Z., P.. XX. XX. XXXX, X. Y. U.. P. XX/XX,
XXX XX J. P. X. - Č., zastúpený JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, M. R. Štefánika 2465, 093 01
Vranov nad Topľou, IČO: 377 880 27, o žalobe na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Vranov
nad Topľou pod spisovou značkou 6C/121/2005, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu Ľubomíra Chovanca na povolenie obnovy konania vedeného na tunajšom súde
pod sp. zn. 6C/121/2005 z a m i e t a.

II. Žalovaný D. Z. má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1.inštancie v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal povolenia obnovy konania vedeného na tunajšom súde
pod sp.zn. 6C/121/2005. Svoj návrh na povolenie obnovy konania odôvodnil tým, že je tu nová
skutočnosť, ktorá vyplynula zo záveru odborného vyjadrenia č. 1 vyhotoveného písmoznalectvom z
odvetvia identifikácia pisateľa, podľa ktorého pisateľom sporných podpisov je D. Z.. Sú to skutočnosti,
dôkazy týkajúce sa strán sporu a predmetu pôvodného konania, ktoré môžu privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci.

2. Žalovaný s návrhom na povolenie obnovy konania nesúhlasil. Uviedol, že podľa názoru žalovaného,
obnova konania vo veci z dôvodov, ktoré uvádza žalobca vo svojej žalobe o obnovu konania,
je procesne neprípustná. Jednou zo záruk právnej istoty je nezmeniteľnosť a záväznosť súdneho
rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť. V prípade, ak existujú natoľko závažné okolnosti,
ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia, je výnimočne možné nápravu rozhodnutia
dosiahnuť mimoriadnymi opravnými prostriedkami t j. aj obnovou konania. Podľa § 397 Civilného

sporového poriadku, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú
tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak
môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli
vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo
rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej
osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom

rozsudkukzáveru,žerozhodnutímsúdualebokonaním,ktorémupredchádzalo,boliporušenézákladné
ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplývaz osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom
členskom štáte Európskej únie. Žalobca svoju žalobu na obnovu konania právne odôvodňuje novou
skutočnosťou poukazovaním na Odborné vyjadrenie č. 1 vypracované písmoznalcom preukazujúcim sa

osvedčenímoabsolvovaníodbornejskúšky.Jednýmzozákladnýchpredpokladovprocesnejprípustnosti
návrhunaobnovukonania,jemedziinýmexistenciaskutočností,rozhodnutíalebodôkazov,ktoréten,kto
navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ďalej možnosť vykonať
dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V oboch prípadoch je procesná prípustnosť
dovolania podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa

v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli
vykonaťdôkazy.Tátopodmienkaniejesplnená,akurčitáskutočnosť,rozhodnutiealebodôkazexistovali
už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok
podkladovpotrebnýchnaichoznačenieanasplneniesvojejdôkaznejpovinnosti.Ajkeďsúdvpôvodnom
konaní neakceptoval návrh žalobcu na vykonanie ďalšieho dôkazu, nič nebránilo žalobcovi v tom, aby
takýto dôkaz, ktorým odôvodňuje žalobu na obnovu konania, t.j. odborné vyjadrenie resp. znalecký

posudok vypracovaný na jeho súkromnú žiadosť predložil v pôvodnom konaní. Z uvedeného dôvodu nie
je splnená podmienka na povolenie obnovy konania. K samotnému „dôkazu" - t.j. Odbornému vyjadreniu
č. 1 vydaného písmoznalcom Y.. D. P. žalovaný poukazuje na to, že v zmysle ustanovením § 206
a § 207 CSP je znalecký posudok vyššou formou odborného posúdenia skutočnosti ako je odborné
vyjadrenie, pričom znalecký posudok ako aj odborné vyjadrenie sú podávané súdnym znalcom. Podľa

§ 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná
za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú
najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie
a vysvetlenie. Y.. D. P. bol zapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR v
odbore písmoznalectvo pod evidenčným číslom XXXXXX. Zo zoznamu znalcov bol vyčiarknutý 13. 01.

2012 a za podanie odborného vyjadrenia nenesie zodpovednosť v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z.
Skutočnosť,žespracovateľOdbornéhovyjadrenieč.1bolvyčiarknutýzozoznamuznalcov,spochybňuje
dôveryhodnosťtohtoOdbornéhovyjadrenia.Žalovanýpovažujezanehoráznosťzostrany„písmoznalca"
označiť žalovaného ako pisateľa všetkých sporných podpisov na všetkých listinách, ktoré žalovaný nikdy
nepodpísal. Žalovaný nikdy nepodpísal späťvzatie žaloby a so žalobcom neuzavrel žiadnu dohodu o

urovnaní, pretože na to nemal žiadny dôvod. Taktiež žalovaný nikdy nepodpísal dodatok ku kúpnej
zmluve, ktorý je prílohou Odborného vyjadrenia č. 1. Žalovaný poukazuje na znalecký posudok podaný
v pôvodnom konaní znalkyňou E.. E.. T. H., ktorá dospela k záveru, že žalovaný D. Z. sporné doklady
s najvyššou mierou pravdepodobnosti vlastnoručne nepodpísal. Pritom ide v poradí o druhý znalecký
posudok, ktorý bol v predmetnom konaní vypracovaný. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby

súd žalobu žalobcu o obnovu konania zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania v plnom rozsahu.

3.Súdvkonaníopovoleníobnovykonaniavykonaldokazovanieoboznámenímsasnávrhom,odborným
vyjadrením č. 1 Y.. D. P., spisom tunajšieho súdu sp.zn. 6C/121/2005, vyjadrením žalovaného z

21.06.2018, listinou na čl. 37, vyjadrením žalobcu zo dňa 23.08.2018 a listinou na čl. 42, vyjadrením
žalovaného z 16.10.2018, správou MS SR na čl. 53 a priloženým rozsudkom NS SR sp. zn.
3Sžo/42/2013, vyjadrením žalobcu a žalovaného.

4. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav vecí:

5. Z obsahu spisu sp.zn. zn. 6C/121/2005 vyplýva, že vo veci naposledy súd rozsudkom zo dňa
11.01.2016 súd zaviazal žalovaného Ľubomíra Chovanca zaplatiť žalobcovi D. Z. sumu 28.214,83
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že vykonaným
dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim bola dňa

26.7.2002 uzatvorená kúpna zmluva. V zmysle bodu II. tejto zmluvy predávajúci predal kupujúcemu
nehnuteľnosti uvedené v bode I. tejto zmluvy, ktoré podľa výpisu z listu vlastníctva nadobudol na
základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 20.9.2001, a v zmysle bodu III. žalobca
zaplatil žalovanému kúpnu cenu v sume 9.958,18 eur ( 300.000,- Sk ). Aj keď žalobca a žalovaný
podali návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, žalobca sa nestal vlastníkom

predmetných nehnuteľnosti, keďže na základe rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp.
zn. 3C/539/2002 zo dňa 2.5.2008 sa vlastníkmi predmetných nehnuteľnosti stali pôvodní vlastníci
M.. G. X. s manželkou ako to z tohto spisu vyplýva. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti jeuneseniedôkaznéhobremenavrozsahu vktoromspočívanaúčastníkovikonania.Nesplneniedôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou

sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných
dôkazov. Na základe vyššie uvedeného a výsledkov vykonaného dokazovania po zhodnotení všetkých
vykonaných dôkazov, tak ako je to vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Bolo
preukázané, že medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim bola uzavretá kúpna
zmluva predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Bolo preukázané, že kupujúci zaplatil

predávajúcemu, t.j. žalovanému kúpnu cenu, 850.000,-Sk.

6. Keďže kupujúci zaplatil kúpnu cenu, no k prevodu vlastníctva nedošlo, došlo na strane žalovaného k
bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, pričom žalovaný je toto bezdôvodné obohatenia povinný
vydať. V danom konaní bola sporná výška sumy, ktorá mal byť žalobcom žalovanému odovzdaná ako
kúpny cena. V písomnej kúpno-predajnej zmluve je uvedená kúpna cena suma 300.000,-Sk, túto sumu

žalovaný nerozporoval. Žalobca v žalobe tvrdil, že v skutočnosti aj keď v zmluve je uvedená sumu
300.000,-SK žalovanému v súvislosti s uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy bola odovzdaná suma
850.000,-Sk, t.j. 28.214,83 eur. Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania a svedkov
mal súd za to, že žalobca v konaní preukázal to, že žalovanému bola v skutočnosti odovzdaná sumu
850.000,-Sk a nie sumu 300.000,-Sk. Uvedenú skutočnosť potvrdili vypočutý svedkovia, otec, brat

a manželka žalobcu. Čo sa týka predloženého späťvzatia žaloby a uzavretej mimosúdnej dohody,
ktoré mal podpísať osobne žalobca, súd ma za to, že na toto späťvzatie nie je možné prihliadnuť,
pretože znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že žalobca toto späťvzatie žaloby nepodpísal. Ak
ho nepodpísal osobne, nemôže vyvolať zamýšľané právne následky. Je bezpredmetné, ako kedy ani
neexistovalo. Táto skutočnosť priamo vyplýva aj z výpovede žalobcu, ktorý potvrdil, že nikdy nemal v

úmysle vziať žalobu späť a mimosúdne sa bez svojho právneho zástupcu dohodnúť so žalovaným ako
aj z výpovede svedkyne, jeho manželky, ktorá mala byť doma v čase, keď mal údajne podľa tvrdenia
žalovaného dohodu a späťvzatie podpísať. Vyplýva to aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, ktorý
potvrdil, že všetky jednania prebehli len za jeho osobnej účasti, bez jeho prítomnosti neprebehlo žiadne
rokovanie medzi účastníkmi konania. Podľa ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku,

zmene alebo zániku práv alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú.
Právny úkon je v zmysle dikcie určovaný prejavom vôle, zameraním prejavu vôle a vznikom, zmenou
alebo zánikom práv a povinnosti alebo k vyvolaniu iných právnych následkov. Ťažiskom toho, či ide o
právny úkon je prejav vôle. Musí existovať jednota prejavu vôle a prejavu. Tieto dve zložky sa musia
vyskytovať v konkrétnom prípade simultálne, inak niet právneho úkonu. Kde niet vôle a prejavu, niet ani

právneho úkonu. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o jeho platnosti právneho
úkonu.Akprejavvôlenespĺňapredpísanénáležitosti,právnyúkonnemôžebyťplatný(nullumnegotium).
V danom prípade žalobca v žiadanom prípade ako vyplynulo z vykonaného dokazovania takúto vôľu
uzavrieť mimosúdnu dohodu a vziať žalobu späť nemal. Podľa ust. § 40 ods.3 OZ písomný právny úkon
je platný , ak je podpísaný konajúcou osobu. Tento predpoklad v danom prípade naplnený jednoznačne

nebol. Tento nedostatok nemožno nahrádzať neformálnym prípade konkludetným prejavom vôle. Čo
sa týka toho, že svedkovia sú príbuzní žalobcu, súd poukazuje, že je tomu tak, avšak vzhľadom na
okolnosti prípadu nikto iní okrem príbuzných sa k týmto sporným otázkam vedel a ani nemôže vyjadriť,
keďže išlo o rodinnú záležitosť. Súd výpovediam svedkov uveril, pretože v konaní neboli preukázané,
žiadne okolnosti, ktoré by mohli spochybniť ich výpovede. Súd ma preto za to, že kontrolný znalecký

posudokč.64/2014vypracovanýE..E..T.H.č.64/2014jepostačujúci.Zposudkuvyplýva,žepodpisyna
dokladoch - späťvzatie žaloby zo dňa 26.11.2009 a mimosúdna dohoda zo dňa 26.11.2009 s najvyššou
mierou pravdepodobnosti nie sú podpisom žalobcu. Žalobca sporné doklady s najvyššou mierou
pravdepodobnosti vlastnoručne nepodpísal. Súd má za to, že nie je potrebné nariadenie ďalšieho
znaleckého kontrolného znaleckého dokazovania, pretože by to zbytočné predlžilo súdne konanie.

S prihliadnutím na iné vykonané dôkazy a výpovede účastníkov konania a svedkov po zhodnotení
všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti je nanajvýš nepravdepodobne a nelogické,
že by sa žalobca so žalovaným dohodol nejako mimosúdne len na zaplatení sumy 300.000,-Sk, keď
žaluje sumu 850.000,-Sk. Listina, ktorá bola doložená žalovaným pred samotným záverom konania,
a to údajný súhlas podpísaný údajne žalobcom, ktorý sa týkal tohto, že môže žalovaný doručiť súdu

späťvzatie žaloby je pre posúdenie podpisu sporných dokumentov neopodstatnený a nemôže mať vplyv
na záver podaného znaleckého posudku, pretože znalecké dokazovanie posudzovalo podpis žalobcu
na späťvzatí žaloby a mimosúdnej dohody. Posúdenie podpisu týchto dokladov je pre rozhodnutie
podstatné a nie podpísanie nejakého súhlasu. Pri vypracovaní znaleckého posudku znalkyni bolpredložený dostatočný počet porovnávacích dokumentov, ak by tomu tak nebolo, nemohla by posudok
podať. Otázka skúmania toho, či žalobca takýto list (súhlas s doručením) podpísal nemôže mať význam
pretože znaleckým dokazovaním bolo potvrdené, že žalobca späťvzatie žaloby a mimosúdnu dohodu

nepodpísal. Z vyššie uvedených dôvodov aj preto súd návrh žalovaného, jeho právneho zástupcu na
ďalšie dokazovanie ako nedôvodný a bezpredmetný zamietol. Vzhľadom na výsledky vykonaného a s
poukazom na citované zákonné ustanovenia, tak ako je to vyššie uvedené, mal súd za to, že žaloba je
v celom rozsahu dôvodná a preto jej vyhovel.

7. Po podaní odvolania žalovaným Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27.04.2017 rozsudkom
súdu prvého stupňa potvrdil. Rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2017. Z odôvodnenia
tohto rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje,

a len pre zdôraznenie správnosti dopĺňa. Odvolacou námietkou žalovaného bolo podľa jeho názoru
nedostatočné skúmanie pravosti podpisu na späťvzatí žaloby a mimosúdnej dohode. Odvolací súd
má za to, že súd prvej inštancie sa v dostatočnej miere zaoberal pravosťou podpisu na uvedených
písomnostiach, keď vo veci dvakrát nariadil znalecké dokazovanie. Už výsledok prvého znaleckého
dokazovania vzbudil pochybnosti o pravosti podpisu na späťvzatí predloženom žalovaným, keď súdom

ustanovená znalkyňa uzavrela, že sa nedá jednoznačne určiť, že sporné podpisy patria žalobcovi. Tieto
pochybnosti o pravosti podpisu boli následne potvrdené ďalším znaleckým posudkom, v ktorom súdom
ustanovená znalkyňa vyslovila záver o tom, že sporné podpisy s vyššou mierou pravdepodobnosti nie sú
podpismi žalobcu. Skutočnosti, že nejde o podpisy žalobcu nasvedčuje aj svedecká výpoveď manželky
žalobcu na pojednávaní dňa 9.9.2015 (č.l. 290 p.v. súdneho spisu). Vo svojej výpovedi uviedla, že v

deň, kedy malo dôjsť k podpísaniu späťvzatia, ich vo večerných hodinách navštívil žalovaný. Najskôr
hovoril s ňou, neskôr s manželom, ktorý mu povedal, že sa s ním nemá o čom rozprávať a všetky
záležitosti s ním bude riešiť len prostredníctvom advokáta. Podľa výpovede svedkyne žalobca v ten
večer nič nepodpisoval. Odvolací súd poznamenáva, že spôsob, akým došlo k späťvzatiu žaloby sa zdá
byť neštandardný. Späťvzatie žaloby je datované 26.11.2009, deň pred pojednávaním, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok. Súdu bolo späťvzatie doručené žalovaným (na základe splnomocnenia) osobne
do podateľne súdu 45 minút pred pojednávaním. Odvolaciemu súdu sa javí byť prinajmenšom zvláštne,
aby žalobca podpísal žalovanému splnomocnenie na doručenie späťvzatia (označené ako „Súhlas k
odovzdaniu“) zo dňa 26.11.2009, ktoré malo byť doručené súdu ešte pred pojednávaním konaným
dňa 27.11.2009, na ktorom sa zúčastnil aj sám žalobca a nič mu nebránilo v tom, aby späťvzatie

predložil súdu osobne. Odvolací súd nevidí žiadny rozumný dôvod, prečo by žalobca na doručenie
späťvzatia splnomocňoval žalovaného, ak v deň jeho doručenia bol žalobca osobne prítomný na súde.
Vyhotovenie predmetného splnomocnenia teda nemá žiadnu logickú príčinu, a prihliadnuc na to, že
podpis na späťvzatí nebol vyhotovený žalobcom, možno dôvodne predpokladať, že ani podpis na
splnomocnení nepatrí žalobcovi. Aj táto skutočnosť potvrdzuje záver o tom, že späťvzatie nepodpísal

žalobca, ale iná osoba, a preto žalovaný hľadal spôsob, ako toto späťvzatie doručiť súdu tak, aby
to nevzbudzovalo pozornosť. K „späťvzatiu žaloby“ došlo v dôsledku uzavretia mimosúdnej dohody
uzavretej dňa 26.11.2009, ktorou sa žalovaný zaviazal vyplatiť žalobcovi sumu 300 000 Sk (9958,18
Eur) a žalobca sa zaviazal vziať žalobu v celom rozsahu späť (č.l. 75 súdneho spisu). Uzavretie
mimosúdnej dohody je nečakané, keďže vývoj udalostí pred jej uzavretím takémuto skončeniu sporu

nenasvedčoval. V priebehu konania žalobca ani raz nedal nijakým spôsobom najavo, že by bol ochotný
pristúpiť na vyplatenie sumy 300 000 Sk (9958,18 Eur). Listom zo dňa 11.05.2009 (č.l.49) vyzval
žalovaného na vrátenie sumy 850 000 Sk (28 214,83 Eur), na čo žalovaný nereagoval. Tomu, že
žalobca chcel pokračovať v konaní a dosiahnuť vrátenie sumy 850 000 Sk (28 214,83 Eur) nasvedčuje
aj skutočnosť, že na pojednávaní dňa 28.09.2009 uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu

trvá a navrhol dokazovanie výsluchom svedkov (č.l.50 - 52 súdneho spisu). Následne podaním zo
dňa 28.9.2009 oznámil súdu adresu svedka (č.l. 53 súdneho spisu). Dňa 30.10.2009 bol žalobca
prítomný na pojednávaní (č.l. 55 súdneho spisu), kde sa nezmienil, že by medzi stranami prebiehali
mimosúdne rokovania (naproti tomu na pojednávaní dňa 11.5.2009 požiadal o odročenie pojednávania
za účelom pokusu o mimosúdnu dohodu). Všetky vyššie uvedené skutočnosti vo svojej vzájomnej

súvislosti smerujú k jedinému možnému, prijateľnému a logickému záveru, že žalobca neuzavrel so
žalovaným mimosúdnu dohodu a nevzal späť podanú žalobu. Tento logický záver je navyše podporený
aj výsledkami znaleckého dokazovania vykonaným E.. E.. T. H.. Podaním zo dňa 23.5.2016 (č.l. 332
súdneho spisu) žalovaný predložil súdu splnomocnenie, ktoré podpísal žalobca svojmu právnemuzástupcovi a ďalšie podpisy, o ktorým uviedol, že ide o dôkazy zabezpečené zo spisu (neuviedol, o aký
spis sa jedná). V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že predmetné splnomocnenie mala k dispozícii
aj znalkyňa, nejde teda o žiadny nový dôkaz. K ostatným podpisom a ich vyhodnoteniu vykonaného

žalovaným v predmetnom podaní odvolací súd poznamenáva, že mu nie známa skutočnosť, že by
žalovaný mal vzdelanie v odbore písmoznalectvo a že by vedel relevantne posúdiť vhodnosť ním
predloženéhoporovnávaciehomateriálupreznaleckéskúmanieavyhodnotiťpravosťpodpisu. Odvolací
súd sa stotožnil aj s tvrdením súdu prvej inštancie o tom, že ďalšie znalecké dokazovanie navrhnuté
žalovaným nie je potrebné. Vo veci boli podané dva znalecké posudky, ktorých výsledky neboli síce

totožné, ale ani si neodporujú. Kým prvý znalecký posudok nevylúčil, ale ani nepotvrdil pravosť podpisu
žalobcu, druhým posudkom bolo konštatované, že späťvzatie žaloby a mimosúdna dohoda s vyššou
mierou pravdepodobnosti nie sú podpísané žalobcom. Na margo istej miery odlišnosti medzi znaleckými
posudkami odvolací súd dodáva, že v prípade druhého znalecké posudku bolo použitých viacero
metód skúmania ako aj odlišné technické prostriedky. Navyše je v kompetencii súdu, nie strán sporu,
rozhodovať o tom, ktoré dôkazy súd vykoná a ktoré nie. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia o

pravosti podpisov žiadny iný dôkaz nepredložil, a žiadne z vykonaných znaleckých dokazovaní ani
len s istou mierou pravdepodobnosti tieto tvrdenia nepotvrdilo. V zmysle ustanovenia § 380 ods. 1
CSP (res. ust. 212 ods. 1 O.s.p.) je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi. Nakoľko odvolacím
dôvodom žalovaného bola pravosť podpisu žalobcu na späťvzatí a mimosúdnej dohode, odvolací súd sa
obmedzil najmä na skúmanie tohto odvolacieho dôvodu. Len pre úplnosť však odvolací súd dodáva, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne aj pokiaľ ide o prisúdenie celej sumy 850 000 Sk
(28 214,83 Eur) napriek tomu, že v zmluve je uvedená kúpna cena 300 000 Sk (9958,18 Eur). Vyplatenie
sumy presahujúcej 300 000 Sk (9958,18 Eur) bolo dostatočne vierohodným spôsobom preukázané
svedeckými výpoveďami rodinných príslušníkov žalobcu, ktoré sa v hlavných bodoch zhodujú. Keďže
žalovaný pri podpise zmluvy trval na uvedení nižšej kúpnej ceny, než aká bola v skutočnosti dohodnutá

za účelom obídenia daňových predpisov a odovzdaniu sumy 850 000 Sk (28 214,83 Eur) došlo fyzicky
a bez písomného potvrdenia, žalobca nemohol žiadnym iným spôsobom preukázať pravdivosť svojich
tvrdení. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť
výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p.
(§ 191 ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z

prednesov nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení
dôkazov, popr. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak,
z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor
alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu

Českejrepublikyvoveci21Cdo65/2000). Odvolacísúdpoznamenáva,ženazačiatkuvýsluchusvedkov
súd prvej inštancie nielen zisťoval totožnosť svedkov, ich bydlisko, ale zisťoval tiež okolnosti, ktoré môžu
mať vplyv na ich vierohodnosť, a to pokiaľ ide o vzťah k stranám sporu a nechal ich voľne vypovedať
tak, aby ich výpoveď nebola ničím ovplyvnená, následne im boli kladené doplňujúce otázky. Svedkovia
M.. G. Z. a D. Z. na pojednávaní dňa 29.06.2015 a svedkyňa D. Z. na pojednávaní dňa 9.9.2015 v zhode

uviedli, že sú príbuzní žalobcu a žalovaného poznajú zbežne. M.. G. Z. bol pri tom, keď žalobca žiadal
žalovaného o vrátenie sumy 850 000 Sk (28 214,83 Eur) a žalovaný vrátenie tejto sumy prisľúbil (č.l.
283 p.v. súdneho spisu). Svedkovia D. Z. a D. Z. boli prítomní pri podpise kúpnej zmluvy a vyplatení
kúpnej ceny (č.l. 284 p.v. a 290 súdneho spisu). Títo svedkovia v zhode vypovedali, že kúpna cena bola
dohodnutá vo výške 850 000 Sk (28 214,83 Eur), pričom v zmluve bola uvedená nižšia kúpna cena

z dôvodu, aby žalovaný nemusel zaplatiť daň, a aj kvôli iným výdavkom. Odvolací súd vo vzťahu k
hodnoteniudôkazov(§132O.s.p.,resp.§191ods.1CSP)poukazujenato,žehodnoteniedôkazovmôže
robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných
skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických
zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam

použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých
podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa
ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá
vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010). Odvolací súd preto konštatoval, že svedkovia M.. G. Z., D.

Z. a svedkyňa D. Z. sú vierohodným zdrojom, prostredníctvom ktorých sa zistili skutočnosti relevantné
pre rozhodnutie vo veci samej. Nepochybne je ich svedeckými výpoveďami preukázané, že kúpna
cena bola dohodnutá a vyplatená vo výške 850 000 Sk (28 214,83 Eur). 20Co/98/2016 Správnemu
výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, keď si súd rozhodovanie o trováchkonania vyhradil na samostatné rozhodnutie. Žalovaný nemá žiadny reálny dôvod napádať tento výtok
odvolaním, nakoľko takýmto výrokom nie je nijakým spôsobom nepriaznivo zasiahnuté do jeho práv.
Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov ako

správny potvrdil podľa ustanovenia § 387.

8.Zvyjadreniažalobcuvyplýva,žežalovanýprostredníctvomsvojhoobhajcuopakujeibatieskutočnosti,
ktoré súdu boli známe aj pri rozhodovaní vo veci samej. Spochybňovanie dôveryhodnosti Odborného
vyjadrenia na tom základe, že Y.. D.. P. bol už vyškrtnutý zo zoznamu znalcov nevylučuje jeho

spôsobilosť na podanie odborného vyjadrenia. Predložil súdu správu o počasí v inkriminovanom čase na
posúdenie okolnosti pri podpisovaní listín v mieste bydliska žalovaného a jeho výpovede pred súdom.
Na preukázanie svojich tvrdení navrhuje, aby súd na pojednávanie predvolal Y.. D.. P. za účelom
podania ozrejmenia jeho kompetencie na základe čoho dospel k záverom skúmania. Aj táto skutočnosť
odôvodňuje záver, aby súd v konaní o obnove konania s poukazom na doterajšie už vypracované
posudky, nechal preskúmať za tým účelom súdom určeným Súdnoznaleckým ústavom SR.

9. Z vyjadrenia žalovaného z 16.10.2018 vyplýva, že zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 21.06.2018
k Odbornému vyjadreniu č. 1. Podľa názoru žalovaného odborné stanovisko by malo byť výsledkom
znaleckej činnosti v zmysle § 16 ods. 1 zák.č. 382/2004 Z.z., pričom závažnou skutočnosťou pri
posudzovaní splnenia podmienok odbornej spôsobilosti Y.. D. P. podľa § 206 CSP by mal súd prihliadať

na skutočnosť, že Y.. P. bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov v roku 2012. Žalovaný zdôrazňuje, že
žalobcovi nič nebránilo v tom, aby takéto odborné stanovisko v súlade s ust. § 125 a § 128 OSP predložil
ako dôkaz v pôvodnom konaní. Žalovanému nič nebránil ani v tom, aby v pôvodnom konaní predložil
správu týkajúcu sa atmosférických javov, ktorú predložil spolu s vyjadrením. K tejto správe žalovaný trvá
na svojich vyjadreniach týkajúcich sa toho, že vo večerných hodinách, keď žalobca navštívil žalovaného

v mieste bydliska, bolo sychravé počasie a pršalo. Trvá na tom, že v danom prípade nie je splnená
podmienka na povolenie obnovy konania podľa § 397 CSP a navrhuje, aby súd žalobcu o obnovenie
konania zamietol a priznal žalovanému trovy konania.

10. Zo stránky MS SR zo dňa 21.06.2018 vyplýva, že Y.. D. P. bol 13.01.2012 vyčiarknutý zo zoznamu

znalcov.

11. Zo správy Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 14.01.2019 vyplýva, že Y.. D. P. bol zo zoznamu
vyčiarknutý podľa § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do dňa 30.6.2018 (ďalej len ,,ZZTP“), keďže v

správnom konaní nebolo preukázané, že znalec úspešne absolvoval odbornú skúšku znalca z odboru:
Písomníctvo, odvetvie: Ručné písmo.

12. Z predloženého odborného vyjadrenia vyplýva, že pisateľom sporných podpisov mal byť D. Z., P..
XX.XX.XXXX.

13. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

14. Podľa ust. § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a)sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b)možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c)bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo

inej osoby zúčastnenej na konaní,
d)Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e)je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré

je pre strany záväzné, alebo
f)možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.15. Podľa ust. § 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

16. Podľa ust. § 403 ods. 1,2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.

17. Podľa ust. § 406 CSP v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy
konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť
žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

18. Podľa ust. § 407 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty

na podanie žaloby na obnovu konania.

19. Podľa ust. § 408 CSP dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie
žaloby na obnovu konania.

20. Podľa ust. § 409 CSP na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia
o konaní pred súdom prvej inštancie.

21. Podľa ust. § 410 CSP žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej
inštancii.

22. Podľa ust. § 411 ods. 1,2 CSP rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný. Súd
nie je viazaný rozsahom žaloby ak odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.

23. Podľa ust. § 413 ods. 1 CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak

a)bola podaná oneskorene,
b)bola podaná neoprávnenou osobou,
c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d)ide o dôvod uvedený v § 129
alebo

e)je zjavne nedôvodná.

24.Podľaust.§414CSPaksúdžalobunaobnovukonanianeodmietne,rozhodnerozsudkom,čiobnovu
konania povolí alebo zamietne.

25. Princíp právnej istoty pripúšťa, aby v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch boli
preskúmané a eventuálne i zrušené už právoplatné rozhodnutia súdov. Obnova konania je
druhom mimoriadneho opravného prostriedku slúžiacim na prieskum meritórnych rozhodnutí súdov.
Mimoriadnosť inštitútu obnovy konania sa prejavuje aj v taxatívnom vymedzení tak rozhodnutí, ktoré je
možné napadnúť návrhom na obnovu konania, ako aj dôvodov, z ktorých je obnova prípustná.

26.Prirozhodovaníoobnovekonaniajesúdviazanýrozsahom,vakomtenktonavrhujeobnovukonania
právoplatné rozhodnutie svojim návrhom napadol.

27. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok a na jej uplatnenie musia byť dané osobitné

právo-politické dôvody. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne
skončená meritórnym rozhodnutím musí byť vyvážená sprísnenými podmienkami prípustnosti, čo platí
o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch.

28. Pokiaľ sa týka dôvodov prípustnosti obnovy konania na základe ktorých sa žalobca domáha

povolenie obnovy konania v zmysle ust. § 397 písm. a) CSP je to dôvod, že sú tu skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu
na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesnéhohľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti, dôkazy objektívne v tomto čase existovali, strana z procesného
hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o
existencii skutočnosti alebo dôkazu nevedela. Aby obnova konania bola prípustná, musí vždy ísť o

skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania do vyhlásenia rozsudku.

29. Aktuálna právna úprava definuje viacero dôvodov prípustnosti návrhu na obnovu konania

30. Pokiaľ sa jedná o dôvod obnovy konania uvedený žalobcom Ľubomírom Chovancom, ide o dôvod

podľa ust. § 397 písma) CSP, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a
predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol
použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Otázka
viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Ide o skutočnosti, dôkazy ktoré
objektívne v tomto čase existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol
oboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočnosti alebo dôkazu nevedela.

Aby obnova konania bola prípustná, musí vždy ísť o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas
pôvodného konania do vyhlásenia rozsudku. Tieto podmienky v danom prípade neboli splnené. Ako je
to uvedené, žalobcovi nič nebránilo aj počas pôvodného konania dať si vypracovať odborné vyjadrenie,
respektíve posudok. Navyše tento dôkaz odborné vyjadrenie v čase pôvodného konania neexistoval a
bolo vypracované po právoplatnom skončení pôvodného konania.

31. Súd má po vykonanom dokazovaní a oboznámení sa s pôvodným spisom a s poukazom na vyššie
uvedené a citované zákonné ustanovenia za to, že odborné vyjadrenie, ktorý si dal vypracovať žalobca,
pôvodne žalovaný v konaní 6C/121/2005 po právoplatnosti pôvodného konania nemôže v žiadnom
prípade z procesného hľadiska zakladať dôvod pre povolenie obnovy pôvodného konania.

32. Nič žalobcovi, pôvodne žalovanému nebránilo, aby si dal vypracovať toto vyjadrenie, prípadne
posudok sám v pôvodnom konaní. Na tomto nič nemení to, že súd jeho návrh na doplnenie dokazovania
v pôvodnom konaní neakceptoval, nakoľko bol nedôvodný a nadbytočný vzhľadom na výsledky
doterajšieho dokazovania a vykonanie tohto dôkazu by len zbytočne spôsobil prieťahy v súdnom

pojednávaní.Tútoskutočnosť,akotovyplývazodôvodneniarozsudkuKrajskéhosúdupotvrdilajKrajský
súd v Prešove, ktorý sa vecou zaoberal pri prejednávaní odvolania podaného Ľubomírom Chovancom
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

33. Navyše tento dôkaz si dal Ľubomír Chovanec vypracovať účelovo až po právoplatnosti pôvodného

konania, pričom podmienkou prípustnosti obnovy konania je to, že dôkaz existoval už v pôvodnom
konaní, čo nie je pravda, dôkaz bol vypracovaný až po právoplatnom skončení pôvodného konania, čo je
neprípustné pre povolenie obnovy konania a navyše menovanému nič nebránilo, aby si dal vypracovať
v pôvodnom konaní.

34. Súd tiež preto podotýka, že návrh žalobcu na doplnenie dokazovania v konaní o povolenie obnovy
konania výsluchom samotného Y.. D. P., aby sa vyjadroval k sporným podpisom D. Z., zamietol ako
nedôvodný. Takýto dôkaz v konaní o povolenie obnovy konania je bezpredmetný a ide nad rámec
samotného konania o povolenie obnovy konania

35. Na záver ešte súd podotýka, že sú v danom prípade dané veľké pochybnosti o správnosti,
vierohodnosti tohto dôkazu, predloženého žalobcom, ktorý bol vypracovaný dňa 18.01.2018 osobou
Y.. D. P., ktorý bol vyškrtnutý zo záznamu znalcov v roku 2012 z dôvodu, že nepreukázal, že úspešné
absolvoval odbornú skúšku znalca z odboru písomníctvo, odvetvie ručné písmo, ako to vyplýva z
vyjadrenia MS SR.

36. Na základe uvedeného preto súd po preskúmaní veci návrh na povolenie obnovy konania ako
nedôvodný zamietol.

37. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.39. Pokiaľ ide o trovy konania, žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, preto má nárok na náhradu
trov konania vo výške 100%. Vzhľadom na uvedené, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení

rozhodol o nároku žalovaného na náhradu trov konania v pomere úspechu, t.j. 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.