Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 18, 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818203074
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8818203074.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: N. Ľ., O..

XX.XX.XXXX, Z. V. D. XX/X, X. O. Z.D.H. proti žalovaným: 1. L. Č.D., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. X. O.
Z., XXX XX X. O. Z., 2. L.O. M., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. F., XXX XX F., t. č. Y. XXX/XX, XXX XX F. o
zaplatenie 4.000 eur s príl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1/rade a žalovaný v 2/rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 4.000,- EUR spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.000,- EUR od 19.01.2017 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej častiz a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovanému v 1/rade a žalovanému v 2/rade nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 60% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom I. inštancie v samostatnom
uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaviazania žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu
4.000 € s 1% mesačným úrokom od 18.11.2016 do 18.12.2016, zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur
a s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 4000 eur od 19.01.2017 do zaplatenia.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.11.2016 žalobca zapožičal žalovanému v prvom rade čiastku vo
výške = 4 000,- Eur /slovom štyritisíc eur/ s dohodnutým 1,0%-tným mesačným poplatkom na dobu od
18.11.2016 do 18.12.2016 na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 18.11.2016. Prevzatie peňazí potvrdil
žalovaný v prvom rade vlastnoručným podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade. V dodatku k
zmluve o pôžičke zo dňa 30.11.2016 sa veriteľ so žalovaným v prvom rade dohodli na zmene výšky
úrokuzomeškaniaazmenedobysplatnostido18.01.2017.Zároveňsažalovanývprvomradevdodatku
č. l k zmluve o pôžičke zaviazal, že v prípade neuhradenia pôžičky do 18.01.2017 uhradí žalobcovi

zmluvnú pokutu vo výške =1 000,- Eur /slovom tisíc eur/. Žalovaný v druhom rade pristúpil k záväzku
žalovaného v prvom rade na základe dohody o pristúpení k záväzku dňa 30.11.2016, kde sa zaviazal,
že ak žalovaný v prvom rade nesplní svoj záväzok voči veriteľovi do 18. 01. 2017, je zaviazaný spoločne
a nerozdielne spolu so žalovaným v prvom rade uhradiť pôžičku vo výške =4 000,-Eur s prísl. Žalovaní
1,2 sa aj napriek telefonickým, ústnym aj písomným výzvam, pôžičku vo výške 4 000,-Eur s prísl. k
dnešnému dňu neuhradili.

2. Obaja žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

3. Súd vykonal dokazovanie vrátane doplneného dokazovania oboznámením sa so žalobou, listinnými
dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke z 18.11.2016, výdavkovým dokladom zo dňa 18.11.2016, dodatkomk zmluve o pôžičke, dohodou o pristúpení k záväzku z 30.11.2016, predsúdnou upomienkou zo dňa
18.04.2017, správami o pobyte žalovaných a vyjadreniami žalobcu.

4. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

5. Zo žalobcom predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 18.11.2016 vyplýva, že žalobca a žalovaný L.
Č. mali uzavrieť zmluvu o pôžičke na základe ktorej sa žalobca zaviazal, že dňom podpísania zmluvy
požičia žalovanému sumu 4000 eur na dobu od 18.11.2016 do 18.12.2016, s tým, že žalovaný sa

zaviazal vrátiť požičanú sumu v lehote do 18.12.2016. Zmluvu žalovaný podpísal. Zo zmluvy vyplýva,
že strany si dohodli 1% mesačný úrok od 18.11.2016 do 18.12.2016.

6. Z výdavkového pokladničného dokladu vyplýva, že žalovaný L. Č. si prevzal dňa 18.11.2016 sumu
4000 eur.

7. Z dodatku k zmluve o pôžičke z 30.11.2016 vyplýva, že účastníci tohto dodatku sa dohodli na zmene
ustanovení zmluvy o pôžičke zo dna 18.11.2016 takto: čl. II. PREDMET ZMLUVY sa mení a znie
takto: veriteľ dňom podpísania tejto zmluvy požičiava dlžníkovi sumu vo výške = 4 000,-Eur /slovom
štyritisíc eur/ s dohodnutým úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne odo dňa 19.01.2017 až do
úplnéhozaplatenia.Čl.III.DOBAPLNENIAsameníaznietakto:peňažnéprostriedkyveriteľzapožičiava

dlžníkovi na dobu od 18.11.2016 do 18.01.2017. Táto zmluva platí až do úplného zaplatenia dlžnej
sumy a príslušenstva. Čl. IV. VRÁTENIE POŽIČKY sa mení a znie takto: dlžník dňom podpísania tejto
zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky vo výške = 4 000,-Eur a súčasne sa zaväzuje predmetnú sumu
vrátiť veriteľovi do 18.01.2017 na adresu veriteľa. ČI. V. bod 1 ĎALŠIE DOJEDNANÉ PODMIENKY sa
mení a znie takto: dlžník sa zaväzuje, že v prípade nesplatenia pôžičky v lehote do 18.01.2017 uhradí

veriteľovizmluvnúpokutuvovýške=1000,-Eur/tisíceur/.OstatnéustanoveniaZmluvyopôžičkepeňazí
zo dňa 18.11.2016 ostávajú nezmenené v platnosti.

8. Z dohody o pristúpení záväzku z 30.11.2016 vyplýva, že pristupujúci dlžník - žalovaný v 2/rade -
popri pôvodnom dlžníkovi sa zaväzuje, že v prípade, ak pôvodný dlžník nesplní svoj peňažný záväzok

voči veriteľovi vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo dňa 18.11.2016 a Dodatku k zmluve o pôžičke zo
dňa 30.11.2016 vo výške 4.000,-Eur s prísl. stáva sa popri pôvodnom dlžníkovi dlžníkom a je zaviazaný
spoločne a nerozdielne spolu s pôvodným dlžníkom na úhradu dlhu v prospech veriteľa špecifikovaného
v celkovej výške takto: istina vo výške = 4 000,-Eur, dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05%
denne zo sumy 4 000,-Eur od 19.01.2017 do zaplatenia a zmluvná pokuta vo výške 1.000,-Eur. Dlžník

popri pôvodnom dlžníkovi vyhlasuje, že záväzok pôvodného dlžníka špecifikovaného v čl. II. v celom
rozsahu uznáva. Účastníci si dohodu o pristúpení k záväzku prečítali, s jej obsahom súhlasia, podpisujú
ju dobrovoľne, na znak slobodnej vôle.

9. Z výzvy zo dňa 18.04.2016 vyplýva, že žalobca vyzýval žalovaných na úhradu sumy 4000 eur v

zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke.

10. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

11. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

12. Podľa ust. § 658 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri
nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo

vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

13. Podľa ust. § 36 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať
na splnenie podmienky.

14.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.15. Podľa ust. § 511 ods. 1,2,3 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak

dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom
pomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinný
bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje
námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili

alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil,
je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov
svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

16. Podľa ust. § 517 ods. 1,2 Oz účinného v rozhodnom období dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,

má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa ust. § 3 ods. 1,2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase omeškania výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Podľa ust. § 533 OZ kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

19. Podľa ust. § 534 OZ kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči
dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

22. Podľa § 41 OZ, Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo ,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

24. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

25. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj
keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

26. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a
vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom
spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktorévychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

27. V zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným L. Č. ako dlžníkom je zmluvou reálnou, čo znamená,
že medzi podstatné náležitosti tejto zmluvy, t.j. právneho úkonu patrí prenechanie veci, t.j. jej reálne
odovzdanie, druhove určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia. V

zmysle uvedeného jednou z podstatných náležitosti tejto zmluvy o pôžičke je to, že reálne dôjde k
odovzdaniu vecí, ktoré sú predmetom pôžičky, čiže v danom prípade, malo dôjsť reálne k odovzdaniu
sumy 4.000 eur, t.j. predmetu pôžičky žalovaným, čo sa v danom prípade stalo, ako to vyplýva z
pokladničného dokladu.

28. Žalovaný zmluvu o pôžičke podpísal, jeho podpis bol overený. Zo zmluvy o pôžičke, z obsahu ktorej

vyplýva, že žalovanú sumu dlžník prevzal. Dodatkom z 30.11.2016 došlo k zmene termínu vrátenia
požičanej sumy na deň 18.01.2017. Dodatkom došlo aj k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute v sume
1000 eur pre prípad nesplatenia pôžičky do 18.01.2017. Následne žalovaný v 2. rade dohodou z
30.11.2016 pristúpil k záväzku pôvodného dlžníka L. Č..

29. Žalovaní sa vo veci nevyjadrili, nárok žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnili. Súd preto po
vykonanom dokazovaní považoval nárok žalobcu, čo do sumy 4000 eur z titulu nevrátenej pôžičky za
plne dôvodný s poukazom na citované zákonné ustanovenia, a preto žalobe čo do sumy 4000 eur ako
dôvodnej vyhovel.

30. Žalobca ďalej v žalobe požadoval úroky z omeškania vo výške 0,05% ročne zo sumy 4.000 eur od
19.01.2017 do zaplatenia.

31. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaní sa z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností dostali
do omeškania. Pôžičku mali vrátiť v zmysle dodatku do 18.01.2017 a dohody o pristúpení k záväzku, čo

neurobili. Od 19.01.2017 sa preto dostali do omeškania. Preto súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z
omeškania, no len zákonnej výške, 5% ročne stanovenej vyššie citovanými právnymi predpismi. Dohoda
o úrokoch z omeškania (ako ich požadoval žalobca) v zmysle zákonných ustanovení neprichádza do
úvahy.

32. Úroky z omeškania súd priznal zo sumy 4000 eur ako požadoval podľa času omeškania a platných
zákonných ustanovení v čase od 19.01.2017 do zaplatenia v zákonnej výške a zvyšok nároku žalobcu
na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol. Aj žalobca na záver poukázal, že čo sa týka úrokov z
omeškania rozhodnutie ponecháva na zvážení súdu. V zmysle zákonných ustanovení uzavretie dohody
o úrokoch z omeškania neprichádza do úvahy.

33. Čo sa týka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd žalobu v tejto často zamietol. Súd vyhodnotil
dohodu o zmluvnej pokute v sume 1000 eur v rozpore s dobrými mravmi, a preto neplatnú. Ak je táto
dohoda neplatná, jej uznanie nemá vplyv na povinnosť žalovaných uhradiť ju. Pri zohľadnení výšky
pôžičky je dohodnutá suma zmluvnej pokuty vo výške 20% sumy pôžičky podľa názoru súdu v rozpore

s dobrými mravmi.

34. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení §544 a 545 Občianskeho zákonníka je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k
riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ

nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané
plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti
(funkcia prevenčná) lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty
vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež
reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka.

Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu)
pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 Občianskeho
zákonníka , ktoré povinnosť hradiť zmluvnú
pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažitá čiastka,ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je
pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.

35. Vzhľadom na dohodnutú výšku zmluvnej pokuty bolo treba posúdiť, či nie je neplatná zmluva
uzavretá medzi stranami sporu v časti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi
z dôvodu jej neprimeranosti. Podľa ust.§ 39 OZ, právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho
obsah ocitne v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy netvoria spoločensky normatívny systém, vo
všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti,

v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Ide o
uznávané pravidlo slušnosti a poctivého správania.

36. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a právnych noriem. Pri skúmaní
platnosti dohody o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je potrebné zvážiť funkciu zmluvnej
pokuty, ktoré sú preventívne, uhradzovacie a sankčné.

37. V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno
rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením očakávať. Musí mať dostatočnú, ale nie však
premrštenú výšku. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody je
neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní primeranosti dohodnutej výšky

zmluvnej pokuty je treba prihliadať k celkovým okolnostiam právneho úkonu, jeho pohnútkam a účelu,
ktorý sledoval. Do úvahy treba tiež brať aj výšku úroku z omeškania, ktorá tiež predstavuje sankciu za
porušenie povinností.

38. V tejto časti súd návrh žalobcu čo do zmluvnej pokuty nepovažoval za dôvodný, nakoľko dohodnutá

výška zmluvnej pokuty nebola v súlade s ustanovením § 3 OZ. Súd mal za to, že sa dohodnutá výška
zmluvnej pokuty prieči dobrým mravom.

39. Ako vyplýva zo zmluvy, pôžička bola vo výške 4000 eur, doba splatnosti 1 mesiac neskôr zmenená
na 2 mesiace, zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 1000 eur, čo predstavuje 25% sumy pôžičky,

táto časť bola zahrnutá do textu samotnej zmluvy o pôžičke. Výška zmluvnej pokuty je jednoznačne
neprimeraná, vzhľadom na hodnotu ako aj význam zabezpečovacej povinnosti, keď výška samotného
úveru bola 4000 eur.

40. Z úradnej činnosti súdu je zrejme, že žalobca opakovane v stovkách prípadoch takýmto spôsobom

poskytuje pôžičky. Aj keď je označený v zmluve a v iných zmluvách ako fyzická osoba prevádzkuje
podnikateľskú činnosť, X. K.Ň. a týmto spôsobom sa snaží pri poskytovaní vlastne úverov obchádzať
zákon, a to zákon o spotrebiteľských úveroch. Navyše celý text zmluvy, ako to z neho vyplýva, bol
vypracovaný samotným žalobcom. V prípade porušenia zmluvnej povinnosti v zmysle zákona ako ďalšia
sankcia za nedodržanie termínu vrátenia peňazí nastupujú úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil,

no len v zákonnej výške.

41. Preto zmluvu uzavretú medzi stranami sporu v časti dohody účastníkov o zmluvnej pokute bolo
potrebné posudzovať z hľadiska § 39 OZ v rozpore s dobrými mravmi a túto časť zmluvy o dohode o
zmluvnej pokute súd považoval za neplatnú s poukazom na ustanovenie § 41 OZ. Jej neplatnosť nemá

vplyv na platnosť zvyšnej časti zmluvy o pôžičke.

42. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Keďže súd žalobe žalobe vyhovel len čiastočne, žalobca bol úspešný v rozsahu 80% a
žalovaní 20%. Úspešnejší bol tak žalobca. Vzhľadom na uvedené, súd v zmysle citovaných zákonných

ustanovení rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania v pomere úspechu, tj. 60% (80-20)
vo vzťahu k žalovaným. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.