Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 25, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoZm/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202650
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1514202650.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek

senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci navrhovateľa: BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast.: JUDr. Jozef
Boledovič, advokát, Úzka 578/4, 900 41 Rovinka, proti odporcovi: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova
5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, o zaplatenie sumy 463,54 eur s príslušenstvom a odmenou zo
zmenky a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm 319/2014-135
zo dňa 13.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm 319/2014-135 zo dňa

13.12.2018 p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 59,53 eur k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm 74/2014-19
zo dňa 19.05.2014 v platnosti v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 96,40 eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 04.02.2014
domáhal,abysúdprvéhostupňavydalzmenkovýplatobnýrozkaz,ktorýmzaviažeodporcunazaplatenie
zmenkovej sumy 463,54 eur s úrokom 6 % ročne zo zmenkovej sumy od 01.08.2013 do zaplatenia,
odmenou zo zmenky vo výške 1,55 eur a na náhradu trov konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil
tým, že na základe zmluvy o úvere poskytol odporca úver dlžníkovi E. I., pričom dlžník úver riadne a včas
neplácal. Odporca následne svoju pohľadávku postúpil LICITOR factoring, s.r.o., ktorá ju na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok postúpila jemu. Spolu s postúpením pohľadávok bola indosovaná

aj blankozmenka, vystavená dlžníkom v prospech odporcu na zabezpečenie pohľadávok z úverovej
zmluvy. Navrhovateľ je oprávneným zo zmenky v dôsledku indosovania zmenky a tiež je oprávneným
veriteľom kauzálnych pohľadávok, teda nadobudol tiež vyplňovacie právo k blankozmenke. Navrhovateľ
poukázal na solidaritu všetkých zmenkovo zaviazaných osôb s poukazom na § 47 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Sb. (ďalej aj ako „zákon zmenkový a šekový alebo ZZŠ“), podľa ktorého všetci ktorí
zmenku prijali, vstavili, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a
nerozdielnou. V súlade so svojím právom zmenkového veriteľa navrhovateľ prostredníctvom právneho

zástupcu listom zo 01.08.2013 upovedomil svojho indosanta LICITOR factoring, s.r.o. o odopretom
zaplatení zmenky. Upovedomenie mu bolo doručené 05.08.2013. Nakoľko k uhradeniu zmenky
zmenkovým dlžníkom nedošlo, uplatnil si práva zo zmenky navrhovateľ v súlade s § 47 zákona
zmenkového a šekového voči jednému z indosantov, a to voči odporcovi.Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel v plnom rozsahu a vydal zmenkový platobný rozkaz č.k.
1Zm 74/2014-19 zo dňa 19.05.2014. Odporca podal voči zmenkovému platobnému rozkazu námietky.

Námietkydôvodilkauzálnyminámietkamivsúlades§17ods.1zákonazmenkovéhoašekového,taktiež
namietal rozpor so zásadou ekvity zo strany navrhovateľa, namietal neexistenciu vyplňovacieho práva,
namietal tiež absenciu vyplňovacieho práva navrhovateľa voči odporcovi, namietal premlčanie práva
vyplniť zmenku, nepreukázanie výšky zmenkovej sumy a tiež namietal zmeškanie lehoty na predloženie
zmenky na platenie s následkom straty postihového práva voči indosantovi. Odporca ďalej uviedol, že

považuje konanie navrhovateľa za konanie v rozpore s dobrými mravmi a navyše navrhovateľ podľa
názoru odporcu konal pri prevzatí rubopisu zmenky vedome na škodu odporcu. Vedomé konanie na
škodu odporca vnímal v tom, že navrhovateľ si bol vedomý toho, že úmyslom odporcu a osoby, na
ktorú previedol zmenku a zabezpečované pohľadávky, bol ten, že nadobúdateľ prevzal pohľadávky,
ktoré sa javili ako nevymožiteľné respektíve problematické, a preto ich nadobudol za relatívne nízku
hodnotu (26% ich nominálnej hodnoty), pričom bolo na jeho šikovnosti, ako ich vymôcť a získať určité

plnenie od dlžníka s tým, že odporca ako postupca nezodpovedal za ich vymožiteľnosť. Zmenka bola
súčasťou prevodu pohľadávky a mala len zabezpečiť plnenie primárneho úverového záväzku, uľahčiť
prípadné dokazovanie, nemalo sa tým na mysli previesť zmenku ako osobitnú ďalšiu pohľadávku, i
keď zmenka je relatívne samostatná. Tým, že navrhovateľ vedel o týchto kauzálnych súvislostiach a
vedel že zmenka sa prevádzala len ako zabezpečenie a nie ako osobitný záväzok, konal vedome na

škodu odporcu, keď prevzal práva zo zmenky s tým, že ich mienil uplatniť priamo voči indosantovi,
napriek tomu že vedel, že zmenka bola len zabezpečovací prostriedok. Odporca súčasne poukázal na
zmluvu o postúpení pohľadávok, v ktorej sa odporca ako postupca výslovne zbavil zodpovednosti za
vymožiteľnosť pohľadávok a aj z tohto dôvodu boli pohľadávky prevedené za nižšiu cenu ako nominálna
(26%), a preto je v rozpore s dobrými mravmi, aby následne navrhovateľ vymáhal 100% pohľadávky z

titulu zmenky. Navrhovateľ vediac o vylúčení zodpovednosti za vymožiteľnosť pohľadávok, vymáha celú
sumu zo zmenky od osoby, ktorá sa zbavila zodpovednosti v zmluve o postúpení, čo je podľa názoru
odporcu rozporné s dobrými mravmi. Odporca tiež poukazoval na rozpor so zásadou ekvity. Podľa jeho
názorunavrhovateľporušujedobrémravyauplatňujesvojeprávazozmenkyvrozporestým,čosistrany
medzi sebou dojednali v zmluve o prevode pohľadávok, a teda že prevádzajúci nebude zodpovedať

za ich vymožiteľnosť, pričom navrhovateľ zneužíva relatívnu abstraktnosť zmenky a jej oddelenie od
úverovej pohľadávky, čím dochádza k šikanóznemu výkonu jeho práva.

Odporca uviedol, že napriek tomu, že jeho rubopis neobsahoval formuláciu „sine obligo“, na výslovné
vylúčenie zodpovednosti indosanta za platenie zmenky, zmluvné strany tento úmysel vyjadrili už v

zmluve o prevode pohľadávok. Podľa názoru odporcu tak navrhovateľ vedome koná v rozpore s dobrými
mravmi, uplatňuje svoje právo na škodu iného a takýto výkon práv je zakázaný podľa § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Ako subsidiárny právny predpis žiadal odporca aplikovať aj § 265 Obchodného
zákonníka, ktorý tiež odopiera právnu ochranu výkonu práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku. Odporca tiež namietal, že dohoda o vyplňovacom práve je veľmi neurčitá, keďže

nedefinuje tú konkrétnu zmenku, o ktorej vyplnenie sa má jednať. Z dohody podľa názoru odporcu
nevyplýva, že sa viaže na zmenku, ktorá je predmetom tohto konania, a preto ako nejasná a neurčitá
je táto dohoda neplatná a k zmenke absentuje vyplňovacie právo. Odporca namietal tiež absenciu
vyplňovacieho práva navrhovateľa voči odporcovi z dôvodu, že vyplňovacie právo bolo výhradne medzi
odporcom a pôvodným zmenkovým dlžníkom, pričom toto právo nebolo nijako prevedené. Vyplňovacie

právopatrílenosobe,ktorejhovýslovnedlžníkudelíakeďžeodporcaneudeliltotoprávonavrhovateľovi,
navrhovateľ nemá voči odporcovi právo zmenku vyplniť a žiadať jej zaplatenie. Z opatrnosti odporca
namietol tiež premlčanie práva zmenku vyplniť. Odporca ďalej namietal výšku zmenkovej sumy z
dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, že výška vyplnenej zmenkovej sumy zodpovedá zabezpečovanej
úverovej pohľadávke v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. V závere odporca tiež konštatoval,

že navrhovateľ zmeškal povinnú lehotu na predloženie zmenky k plateniu od dlžníka s následkom
straty práva vymáhať ju od indosanta podľa § 53 ods. 1 zákona zmenkového a šekového. Na základe
uvedených skutočností odporca navrhoval zmenkový platobný rozkaz zrušiť.

Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že zákon zmenkový a

šekový nepozná pojem platobnej alebo zabezpečovacej zmenky, každá zmenka je dokonalým cenným
papierom, pričom text zmenky v sebe inkorporuje právo jej majiteľa. Pokiaľ ide o námietku odporcu,
že navrhovateľ nemá vyplňovacie právo k zmenke, nakoľko toto právo nebolo prevedené a patrí len
odporcovi vo vzťahu k dlžníkovi, navrhovateľ uviedol, že vystaviteľ udelil remitentovi právo chýbajúceúdaje doplniť a toto právo sa priamo indosovaním zmenky bez potreby osobitnej dohody previedlo na
nového majiteľa. Vyplňovacie právo nerealizoval voči odporcovi, ale voči vystaviteľovi, ktorý oprávnenie
udelil. Námietku vedomého konania na škodu odporcu navrhovateľ považoval len za účelovú. Pokiaľ ide

o kauzálne námietky navrhovateľ odkázal na charakter zmenky, ktorá je abstraktným cenným papierom
a je oddelená od kauzy medzi zmenkovým dlžníkom a veriteľom. Navyše pri nepriamom dlžníkovi,
akým indosant je, jeho záväzok za zmenku vyplýva priamo zo zákona, v prípade naplnenia podmienky,
že primárny dlžník zmenku neuhradí, nastupuje garančný účinok indosamentu v podobe možnosti
veriteľa postihnúť indosanta ako sekundárneho dlžníka. Predpokladom pre postih voči indosantovi je,

že zmenkový dlžník svoj záväzok neuhradil a že garančný charakter indosamentu nebol vylúčený.
Keďže odporca nijako nevylúčil zákonný garančný charakter indosamentu, hoci mal na to možnosť,
privodil si dôsledok v podobe zodpovednosti za platenie zmenky. Navrhovateľ konal v súlade so
zmenkovými predpismi, keď si uplatnil právo voči indosantovi a jeho výkon práva tak nemôže byť
posúdený ako rozporný s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom. Pokiaľ by pri rubopise
zmenky došlo zo strany odporcu k odmietnutiu zodpovednosti doložkou „sine obligo“, jeho indosament

by mal len prevodné účinky. Ohľadne premlčania práva vyplniť zmenku sa navrhovateľ vyjadril tak, že
ako nemajetkové právo sa toto právo nepremlčuje a je akcesorickým právom odvodeným od zmenky,
teda existuje dovtedy, kým existuje zmenka. Pokiaľ ide o namietanie nesprávnosti zmenkovej sumy,
navrhovateľ uviedol, že odporca síce namieta výšku zmenkovej sumy, ale nijako nekonkretizuje, prečo
považuje sumu za nesprávnu, a teda ako námietka nemôže obstáť. Pokiaľ ide o zmeškanie lehoty na

vyzvanie dlžníka k úhrade s následkom straty práv voči indosantovi, navrhovateľ poukázal na fotokópiu
notárskej zápisnice osvedčujúcej, že zmenka nebola v deň splatnosti v mieste platenia zaplatená.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní považoval námietku absencie vyplňovacieho práva
k zmenke navrhovateľa za nedôvodnú. Uviedol, že odporca ako priamy zmluvný účastník zmluvy o

vyplňovacom práve, vedel o možnosti vyplniť zmenku sumou a splatnosťou pri omeškaní dlžníka.
Následne teda musel mať vedomosť o možnosti doplniť zmenku a nie je možné na jeho prípad aplikovať
§ 69 zákona zmenkového a šekového, teda nemôže byť viazaný len pôvodným textom zmenky. Odporca
tiež namietal absolútnu neplatnosť dohody o vyplňovacom práve, z dôvodu jej neurčitosti k akej zmenke
sa viaže. Súd prvého stupňa konštatoval, že táto dohoda je platná, nakoľko identifikuje zmluvné strany

ktoré sú zmenkovým veriteľom a dlžníkom, identifikuje kauzálnu pohľadávku, číslo úverovej zmluvy.
Súčasne súd konštatoval, že odporca bol priamym účastníkom zmenkovej dohody a on túto dohodu
koncipoval, čo je súdu známe aj z inej rozhodovacej činnosti. Odporca túto dohodu pri jej kreovaní
považoval za dostatočne určitú a teraz sa domáha jej neplatnosti z titulu neurčitosti, čo konajúci súd
neakceptoval. Súd prvého stupňa nepovažoval námietku premlčania za dôvodnú, pretože právo vyplniť

zmenku nie je majetkovým právom, toto právo sa viaže k vlastníckemu právu inkorporovanému v
zmenke a ako akcesorické sa viaže na existenciu zmenky ako takej. Zároveň súd skonštatoval, že
právo vyplniť zmenku nebolo v zmenkovej dohode nijako časovo obmedzené. Nakoľko zmenka je
abstraktným cenným papierom, oddeleným od kauzy, ktorú zabezpečuje, dokonca aj v prípade, že
by sa premlčala pohľadávka, ktorú kryje, nič nebráni majiteľovi zmenky v tom, aby blankozmenku

vyplnil. Námietku odporcu ohľadom výšky zmenkovej sumy považoval súd prvého stupňa za nedôvodnú
vzhľadom na to, že odporca síce namietal správnosť zmenkovej sumy, avšak túto námietku ďalej bližšie
nedefinoval. Odporca tvrdil, že zmenková suma bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom
práve, ale neuviedol aká je správna suma. Súd konštatoval, že podľa § 10 ZZŠ pri neúplnej zmenke
možno namietať voči majiteľovi nesprávne vyplnenie vtedy, ak zmenku nadobudol zlomyseľne alebo sa

previnil hrubou nedbanlivosťou. Konajúci súd poukázal na znenie § 495 Občianskeho zákonníka, ktorý
ukladápovinnosťveriteľapreukazovaťdôvodzáväzkusvýnimkouzáväzkovzcennýchpapierov,vrátane
zmenky. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ nebol povinný preukazovať dôvod ani výšku
zmenkovej pohľadávky, ale naopak pokiaľ mal odporca výhrady voči zmenkovej sume, z dôvodu znenia
§ 495 Občianskeho zákonníka prináležalo dôkazné bremeno o preukázaní nesprávnosti práve na ňom.

Súd prvého stupňa tiež poukázal na rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn. II/2009-1912 zo dňa
28.12.2010, ktorým bol E. I. zaviazaný k zaplateniu úverovej pohľadávky včítane úverového úroku, úroku
z omeškania a náhrady trov konania. Týmto rozsudkom navrhovateľ preukázal výšku zabezpečovanej
pohľadávky. Odporca tiež namietal stratu postihových práv navrhovateľa z dôvodu nepreukázania

predloženia zmenky jej dlžníkovi na platenie. Súd prvého stupňa k tejto námietke konštatoval, že
navrhovateľ dostatočne preukázal, že si voči dlžníkovi splnil povinnosť vyzvať ho na zaplatenie tým,
že sa dostavil na platobné miesto v čase platenia a dlžník zmenku neuhradil, o čom svedčí fotokópia
notárskej zápisnice. Napokon sa súd prvého stupňa zaoberal tiež s kauzálnymi námietkami odporcu.Pri posudzovaní všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti skonštatoval, že konanie
navrhovateľasanepreukázaloakovedoménaškoduvočiodporcu,apretopovažovalkauzálnenámietky
odporcu za nedôvodné. Navrhovateľ by podľa názoru súdu prvého stupňa musel poznať konkrétne

kauzálne námietky, ktoré mohol teoreticky využiť odporca a vedomým vstupom do zmenkových vzťahov
zabránil využitiu týchto kauzálnych námietok. Takéto skutočnosti preukázané v konaní neboli. Rovnako
odmietavo sa súd prvého stupňa postavil k námietke odporcu o šikanóznom výkone práva navrhovateľa.
Odporca uviedol, že považuje konanie navrhovateľa za špekulatívny obchod, kedy od počiatku nebolo
jeho snahou vymáhať kauzálne pohľadávky, ale obohatiť sa na úkor odporcu. Navrhovateľ mal podľa

názoru odporcu zneužiť opomenutie indosanta vylúčiť garančný účinok rubopisu zmenky. Súd prvého
stupňa posúdil túto námietku ako nedôvodnú pre výlučnú aplikáciu zákona zmenkového a šekového
ako špeciálneho predpisu na zmenkové vzťahy. Zákon zmenkový a šekový obsahuje komplexnú úpravu
postihovania nepoctivého výkonu práva v § 17, ktorý pri vedomom konaní na škodu pri nadobúdaní
zmenky dáva indosantovi možnosť pri preukázaní takto vedomého konania využiť kauzálne námietky.
Pri takto komplexnej úprave postihu už nie je možné tento postih viac rozširovať o úpravu obsiahnutú

v § 3 Občianskeho zákonníka a v § 265 Obchodného zákonníka, ktorá by sa využívala len pri absencii
úpravy v lex specialis.

Súd prvého stupňa poukázal na abstraktnú povahu zmenky, a to aj zmenky, ktorá zabezpečuje kauzálny
záväzok. Zmenka je oddelená od kauzy, pričom jedine pri preukázaní vedomého konania na škodu

dlžníka, by súd skúmal kauzálne okolnosti prípadu. Zdôraznil, že vedomé alebo hrubo nedbanlivostné
konanie musí byť preukázané pri nadobúdaní zmenky, čo v konaní odporca nepreukázal. Pokiaľ by sa
aj súd zaoberal nepoctivým postupom nasledujúcim po nadobudnutí zmenky, respektíve pri vymáhaní
nárokov z nej, došlo by k porušeniu § 17 zákona zmenkového a šekového, ktorý skúma len okolnosti pri
jej nadobúdaní. Odporca tiež požadoval, aby súd zvážil prílišne formálne chápanie právnych predpisov,

pri ktorom môže dôjsť k poškodeniu práva, s odvolaním sa na judikát Ústavného súdu Českej republiky
č. IV. ÚS 457/10. Súd prvého stupňa uviedol, že Ústavný súd Českej republiky riešil zmenkové vzťahy,
v ktorých na strane zmenkového dlžníka stál spotrebiteľ, a teda tento vzťah nebol rovnovážny a od
počiatku bol značne nevyvážený. Nakoľko v prejednávanej veci stoja oproti sebe dva podnikateľské
subjekty, nebolo by spravodlivé jednému z týchto subjektov poskytnúť extenzívnejší rozsah právnej

ochranynadrámectej,ktorúmuposkytujezmenkovýzákon.Súdprvéhostupňapopodrobnomposúdení
všetkých námietok konštatoval, že odporcovi sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť
navrhovateľovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu alebo čiastočne
zanikla, a preto ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. b), d) a f) O.s.p. (účinného do 30.06.2016). Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že
navrhovateľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu odporcu, a preto sú kauzálne námietky
odporcu prípustné.

Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nedostatočne odôvodnil posúdenie námietky
absencie kauzy zmenky. Odporca namietal vecnú správnosť rozsudku prvostupňového súdu, nakoľko
považoval názor prvostupňového súdu, ktorým súd vyhodnotil kauzálne námietky odporcu ako
neprípustné, za nesprávny, keď podľa prvostupňového súdu z vykonaných dôkazov nevyplynulo,
že navrhovateľ pri nadobúdaní zmeniek konal vedome na škodu odporcu. Odporca z tohto dôvodu

považuje rozsudok súdu prvého stupňa za arbitrárny a nepreskúmateľný. Odporca zdôraznil, že z
dôkazovvykonanýchpredprvostupňovýmsúdomdostatočnevyplýva,ženavrhovateľsaprinadobudnutí
zmenky dopustil vedomého konania na škodu odporcu v zmysle § 17 ZZŠ. Odporca namietal, že
zmenkauplatnenánavrhovateľomvočiodporcovinemážiadnukauzu,ženavrhovateľsiprostredníctvom
nej uplatňuje voči odporcovi právo na kompenzáciu nevymožiteľnosti úverových pohľadávok voči

úverovým dlžníkom odporcu, hoci takéto právo voči odporcovi nemá, čo je podľa názoru odporcu
dostatočne jasne stanovené v zmluve o postúpení pohľadávok odporcu uzavretej so spoločnosťou
LICITOR factoring, s.r.o. zo dňa 02.03.2007, pričom súčasne s postúpením pohľadávok odporca na
túto spoločnosť indosoval aj zmenky, o čom mal navrhovateľ úplnú vedomosť. Z rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že skutočnosť, že majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome

na škodu dlžníka, je možné vyvodiť výlučne z nepriamych dôkazov. Prvostupňový súd preto podľa
názoru odporcu postupoval v konaní nesprávne, ak sa snažil nájsť len priamy dôkaz o vedomom
konaní navrhovateľa na škodu odporcu pri nadobúdaní zmenky, či už v listinných dôkazoch alebo
vo výpovedi konateľa navrhovateľa B.. A., či konateľa spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. C.. F..Odporca prvostupňovému súdu vytkol, že v odôvodnení rozsudku súd len faktograficky skonštatoval,
že z výpovede C.. F. ani z výpovede navrhovateľa nevyplynulo, že by si v čase indosovania zmeniek
niektorý z nich uvedomoval, že odporca príslušnou doložkou na zmenke nevylúčil svoju zodpovednosť

za jej zaplatenie, čím de jure poskytol zabezpečenie. Prvostupňový súd vôbec neposúdil vierohodnosť
tohto ich vyjadrenia a len zreprodukoval ich výpoveď, pričom súčasne neprihliadol na ostatné vyjadrenia
a zreteľné okolnosti, z ktorých vyplývalo, že toto vyjadrenie svedkov bolo nepravdivé. Odporca poukázal
na to, navrhovateľ v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek, ktoré sa prevádzali na nadobúdateľa
v rovnaký deň, vedel, že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv

a zároveň aj vedel, že odporca za vymožiteľnosť týchto pohľadávok neručí, a že spätné uplatnenie
zmeniek voči odporcovi v plnej výške by odporcovi spôsobilo škodu v rozpore so súvisiacim kauzálnym
vzťahom, vedel, že nadobudnutím zmenky by mohol oslabiť možnosť kauzálnych námietok odporcu
a napriek tomu a zrejme s týmto úmyslom, nechal na seba blankozmenky previesť a následne ich
vyplnil. Odporca podotkol, že navrhovateľ rovnako ako aj LICITOR factoring, s.r.o. má v predmete
podnikania faktoring a forfaiting a špecializuje sa na správu a vymáhanie pohľadávok. Ide teda o osobu

podnikajúcu v oblasti vymáhania dlhov, od ktorej možno očakávať zvýšenú mieru odbornej starostlivosti
pri nadobúdaní pohľadávok aj zmeniek, a aj preto možno dôvodne predpokladať, že o kauzálnych
okolnostiach namietaných odporcom, navrhovateľ v čase nadobúdania zmeniek vedel. Navrhovateľ si
podľa odporcu bol v kontexte kauzálnych námietok odporcu vedomý, že zmenka v súdnom konaní
nemôže spravodlivo obstáť a tieto oprávnené obavy premietol do zmluvy so spoločnosťou LICITOR

factoring,s.r.o.,odktorejnadobudolúverovúpohľadávkuvočiúverovémudlžníkoviazároveňajzmenku,
ktorá túto pohľadávku zabezpečovala.

Podľa odporcu súd nesprávne právne posúdil vec, keď aj napriek tomu, že mal preukázanú vedomosť
navrhovateľaotom,žezmenkavočiodporcovinezabezpečujevymožiteľnosťpohľadávokvočiúverovým

dlžníkom, dospel k záveru, že vedomé konanie navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky na škodu odporcu
nebolo v konaní preukázané. Odporca vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne posúdil aj skutočnosť,
či navrhovateľ v čase nadobúdania zmenky vedel aj o chýbajúcej doložke „sine obligo“ na zmenke,
teda či v čase nadobúdania zmenky vedel, že zmenka mu formálne umožňuje postih aj voči odporcovi.
Podľa odporcu, vedomosť navrhovateľa o absencii príslušnej doložky vylučujúcej garančný účinok

indosamentu zmenky však nemá žiadnu relevanciu z hľadiska zistenia vedomého konania navrhovateľa
na škodu odporcu. Navrhovateľ sa nedozvedel o potenciálnej škode na strane odporcu pre prípad
uplatnenia zmenky vtedy, keď zistil, že garančný účinok indosamentu nebol na zmenke vylúčený, ale
vtedy, keď zistil, že zmenka zabezpečuje pohľadávku, za ktorej vymožiteľnosť pôvodný indosant neručí,
pretože ju predáva len za 26% jej nominálnej hodnoty, čiže by mu ručenie za jej vymožiteľnosť spôsobilo

škodu vo výške 74% nominálnej hodnoty pohľadávky. Podľa názoru odporcu, vedomosť navrhovateľa
o škode odporcu vo výške 74% nominálnej hodnoty pohľadávok vzniklo okamihom, keď si uvedomil,
že zmenka zabezpečuje pohľadávku, za ktorej vymožiteľnosť odporca neručí. Podľa názoru odporcu
teda postačuje, že navrhovateľ v čase nadobúdania zmenky vedel o vylúčení zodpovednosti odporcu
za vymožiteľnosť úverových pohľadávok, ktorej špekulatívne vyvodzovanie zo strany navrhovateľa pod

zámienkou iného právneho titulu - zmenky by prirodzene spôsobilo odporcovi škodu.

Odporca vytýkal prvostupňovému súdu, že si nesprávne skutkovo vyhodnotil význam čl. 4.2 Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008, keď z nej nevyvodil, že hlavným predmetom obchodu
uzatvoreného medzi LICITOR factoring, s.r.o. a navrhovateľom boli zmenky. Podľa názoru odporcu

je zrejmé, že ak by navrhovateľ v tomto konaní neuspel voči odporcovi v dôsledku dôvodnosti tejto
kauzálnej námietky odporcu, navrhovateľ by mal právo na základe extenzívneho výkladu čl. 4.2 Zmluvy
o postúpení pohľadávok požadovať od spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. vrátenie celej odplaty
za touto zmenkou zabezpečenú úverovú pohľadávku, akoby úverová pohľadávka sama o sebe bola
bez zmenky bezcenná, teda predmetom celého obchodu boli len zmenky. Je teda nepochybné, že

úverové pohľadávky samy o sebe bez zmeniek boli pre navrhovateľa bezcenné, inak by si zľavu
z ceny viazanú len na zmenky v zmluve nevymienil. To podľa odporcu preukazuje zjavný úmysel,
že LICITOR factoring, s.r.o. a navrhovateľ urobili obchod, v ktorom v skutočnosti išlo o zmenky,
ktoré nemohol uplatniť voči odporcovi priamo LICITOR factoring, s.r.o., a preto touto úlohou poveril
navrhovateľa. Odporca považoval výklad tohto zmluvného ustanovenia, vykonaného prvostupňovým

súdom za nezodpovedajúci hodnotiacej úvahe, vychádzajúcej zo zisteného skutkového stavu veci,
ale považoval ho za ľubovoľnú úvahu súdu bez opory vo vykonanom dokazovaní. Odporca vytkol
prvostupňovému súdu, že nepostupoval v súlade s ustanovením § 132 OSP, keď toto ustanovenie
vykladal len izolovane a nie aj vo vzájomnej súvislosti s výpoveďou B.. A., ktorý vo svojej výpovedipriznal, že žalovať zmenku voči úverovým dlžníkom by pre navrhovateľa znamenalo len získanie
druhého exekučného titulu, preto zmenky navrhovateľ vypĺňal vždy len s úmyslom uplatniť ich voči
odporcovi, voči úverovým dlžníkom ich nikdy nezamýšľal uplatniť. Prvostupňový súd pri hodnotení

dôkazov nijako neprihliadol na skutočnosť, že hoci spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. nadobudla
úverové pohľadávky a zmenky práve za účelom ich vymáhania od úverových dlžníkov, počas tohto
obdobia sa ani raz nepokúsila žiadnu úverovú pohľadávku ani zmenku vymáhať od úverových dlžníkov,
ale pohľadávky a zmenky len špekulatívne previedla na tretiu osobu - navrhovateľa. Podľa odporcu súd
nesprávne vyhodnotil význam účasti C.. F. na rokovaní so zástupcami odporcu o zaplatení žalovaných

zmeniek. Túto skutočnosť súd len neakceptovateľne zreprodukoval výpoveďou C.. F., ktorý uviedol, že
nikdy so odporcom za navrhovateľa nerokoval. Odporca však zdôraznil, že C.. F. vo svojej výpovedi
nehovoril o tom, že by s odporcom rokoval o zmenkách patriacich stále spoločnosti LICITOR factoring,
s.r.o., o ktorých žiadne súdneho spory neprebiehajú, ale C.. F. hovoril o účasti na rokovaní, týkajúcom
sa zmenkových sporov prebiehajúcich pred súdmi výlučne medzi odporcom a navrhovateľom.

Odporca považoval za nesprávny právny názor prvostupňového súdu, podľa ktorého na zmenkovo-
právny vzťah nemožno aplikovať ust. § 3 OZ ako lex generalis, keď podľa prvostupňového súdu
ZZŠ ako lex specialis obsahuje už v ustanovení § 17 limitovanú reguláciu zneužitia práva, ktorá
podľa prvostupňového súdu vylučuje aplikáciu ust. § 3 OZ ako lex generalis. Odporca odmietol názor
prvostupňového súdu, že § 17 ZZŠ predstavuje lex specialis k § 3 OZ. Zatiaľ čo § 3 OZ posudzuje

konanie subjektu vzhľadom na objektívne hľadisko dobrých mravov, § 17 ZZŠ rieši subjektívny vzťah
nadobúdateľa zmenky a dlžníka. Výklad prvostupňového súdu, ktorý vylučuje pravidlá správania
priečiace sa dobrým mravom, zakotvené vo všeobecnom predpise len preto, že ZZŠ obsahuje navyše
iné prostriedky obrany v § 17, je podľa názoru odporcu neprípustne formalistický a neprávny, pretože
sa obmedzuje len na formálnu aplikáciu predpisov zmenkového práva bez prihliadnutia na ostatné

súkromnoprávneprincípy.Súdprvéhostupňatiežpodľanázoruodporcunevzaldoúvahy,ževkonečnom
dôsledku môže nastať situácia, kedy majiteľ zmenky môže pri uplatnení svojich práv porušovať dobré
mravy tým, že môže svoje právo zo zmenky uplatňovať šikanózne a duplicitne. Odporca mal za to, že
prvostupňový súd neprihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ, ktorý si pod zámienkou zmenky uplatňuje
voči odporcovi kompenzáciu nevymožiteľnosti úverových pohľadávok voči úverovým dlžníkom, hoci

vedel o vylúčení takejto zodpovednosti na strane odporcu, svojim konaním zneužil inštitút zmenkového
práva, aby získal od odporcu plnenie, ktoré mal vymáhať len od úverových dlžníkov. Prvostupňový
súd podľa názoru odporcu svojim rozsudkom legalizoval také podnikania, pri ktorom si obchodníci s
pohľadávkami smú odkúpiť od bánk pohľadávky voči ich úverovým dlžníkom za 26% ich nominálnej
hodnoty za účelom ich vymáhania od pôvodných dlžníkov a vzápätí zneužitím zmeniek žiadať od banky

aj dlžníkov duplicitne po 100% nominálnej hodnoty takto získaných pohľadávok v rozpore s kauzálnymi
dohodami. Odporca poukázal na skutočnosť, že rozsudok je spôsobilý navodiť taký stav, že navrhovateľ
získa totožné plnenie dvakrát, pod zámienkou dvoch nezávislých titulov. Reálne hrozí, že navrhovateľ
raz získa totožné plnenie od odporcu z titulu uplatnenej zmenky v tomto konaní a druhýkrát od úverového
dlžníka odporcu z titulu kauzálnej úverovej pohľadávky.

Odporca vo svojom odvolaní súdu prvého stupňa zároveň vytkol, že nerešpektuje rozhodnutia
NajvyššiehosúduSRvidentickejveci.PredložiluznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Obdo19/2014,
ktorým súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.09.2013 č.k. 2CoZm/3/2013-166 a
vec mu vrátil na ďalšie konanie v identickej skutkovej a právnej veci navrhovateľa proti odporcovi. Aj

v tomto konaní odporca uviedol, že v rámci identickej obchodnej transakcie, ktorej predmetom bolo
postúpenie úverových pohľadávok odporcu z nesplatených úverov poskytnutých odporcom fyzickým
osobám, odporca urobil formálnu chybu, keď svoju zodpovednosť síce vylúčil pri postúpení úverových
pohľadávok,opomenuljuvšakvylúčiťajvzmenkách.NajvyššísúdSRmalpriposudzovanínapadnutého
rozsudku za to, že odvolací súd riadne neodôvodnil najmä namietané nesprávne posúdenie kauzy

zo zmenky ako prostriedku na zabezpečenie záväzkov a nevenoval pozornosť námietke odporcu, a
to konanie navrhovateľa v rozpore s poctivým obchodným stykom a konanie navrhovateľa smerujúce
k šikanóznemu výkonu práva. Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach najmä z
ďalšieho dôvodu a to, že z obsahu spisu sa javí predmetná zmenka ako zmenka spotrebiteľská. Z tohto
pohľadu súdy nižšieho stupňa sa nezaoberali a nezdôvodnili, či predmetná zmenka je platná. Odporca

namietal nezákonnosť prvostupňového súdu, keď súd namiesto toho, aby sa riadnym spôsobom
vysporiadal s právnymi názormi NSSR ohľadne kauzálnych námietok odporcu a posúdením zmenky
ako neplatnej, nakoľko v konaní uplatnená zmenka je zmenkou spotrebiteľskou, prvostupňový súd sa
obmedzil na konštatovanie o koncentračnej zásade námietkového konania podľa § 175 ods. 2 O.s.p.a tým, že účastníkom tohto sporu nie je spotrebiteľ. Celkom tým ignoroval skutočnosť, že ani v spore
rozhodnutom uznesením NS SR nebol účastníkom spotrebiteľ, ale navrhovateľ a odporca.

Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou, ktorou Dohoda o vyplňovacom práve
k blankozmenke uzavretá medzi odporcom a spotrebiteľom je. Podľa názoru odporcu v zmysle platných
predpisov a judikatúry ESD je povinnosťou súdu v každom štádiu konania, a to aj v každom druhu
konania, a to bez výnimky ex offo skúmať, či sa v ňom nejedná o spotrebiteľský vzťah. Odporca uviedol,
že Najvyšší súd SR poukázal na skutočnosť, že súdy sa v identickom prípade musia ex offo zaoberať

platnosťou zmenky ako zmenky spotrebiteľskej. Z tohto pohľadu je potrebné, aby súd skúmal, či Dohoda
o vyplňovacom práve k zmenke, uzavretá medzi odporcom ako zmenkovým veriteľom a vystaviteľom
zmenky ako zmenkovým dlžníkom a spotrebiteľom zároveň je dostatočne zrozumiteľná a určitá, najmä
v rozsahu ustanovení tvoriacich predmet Dohody o vyplňovacom práve k zmenke, a či je vôbec platná.
Odporca poukázal na to, že prvostupňový súd sa v rozsudku vôbec nevysporiadal s námietkou odporcu
premlčania práva vyplniť blankozmenku a námietku premlčania práva na zaplatenie zmenky. Odporca

uviedol, že pokiaľ prvostupňový súd neuznal dôvodnosť námietky premlčania, tak potom Dohoda o
vyplňovacom práve jednoznačne nemôže prejsť testom prijateľnosti. Tak ako odporca v námietkach
uviedol, v prípade blankozmenky, keď splatnosť zmenky závisí od jej doplnenia majiteľom zmenky, by
sa premlčanie práva na zaplatenie zmenky nemalo odvíjať od času splatnosti doplneného majiteľom
zmenky ale od okamihu, keď tak mohol majiteľ zmenky po prvý raz urobiť, teda keď mohol prvý raz určiť

čas splatnosti zmenky - vyplniť blankozmenku. Ak by išlo v tomto spore, kde je žalovaná právnická osoba
o nepodstatnú vec, či ide o platnú spotrebiteľskú zmenku, Najvyšší súd SR by to vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí neuvádzal ako vec, ktorou sa súdy majú zaoberať. Odporca poukázal aj na nové znenie § 17
ZZŠ po jeho novelizácii zákonom č. 438/2015 Z.z., ktoré výslovne upravuje, že každý, kto je žalovaný
zo zmenky a koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, teda nie len

samotný spotrebiteľ, môže majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k
vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, a to vždy. Odporca mal za to, že vymáhaný nárok preukázane
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto je potrebné, aby súd prihliadol na neprijateľné
zmluvné podmienky Dohody ex offo a na rozpor s dobrými mravmi a zákonom pri neprípustnom zneužití
neplatných spotrebiteľských zmeniek navrhovateľa voči odporcovi.

Odporca vo svojom odvolaní znova poukázal na rozšírenú ochranu spotrebiteľa, ktorá bola ako
novelizácia zavedená zákonom č. 438/2015 Z.z. okrem iných predpisov, tiež do zmenkového zákona
v § 17 ods. 1 a 2. S poukazom na absenciu prechodných ustanovení zákona č. 438/2015 Z.z.
poukázal odporca na to, že zákon sa vzťahuje od svojej účinnosti 23.12.2015 aj na vzťahy vzniknuté

a konania prebiehajúce podľa doterajších predpisov. S odkazom na už uplatnené odvolacie dôvody a
tiež dôvod, že zmenku považuje odporca za spotrebiteľskú, žiadal priznať ochranu, ktorá spotrebiteľovi
prináleží. Odporca zároveň pre svoju úplnú právnu istotu navrhol podľa § 238 ods. 3 O.s.p., aby
odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a to najmä: a) keďže navrhovateľ v čase

nadobúdania pohľadávok a zmeniek vedel, že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky
z úverových zmlúv a vedel, že odporca za vymožiteľnosť týchto pohľadávok neručí, pripúšťa kauzálne
námietky podľa § 17 ZZŠ, nakoľko okolnosti prejednávanej veci nasvedčujú tomu, že navrhovateľ konal
pri nadobudnutí zmenky vedome na škodu dlžníka, b) či je vylúčená aplikácia § 3 OZ na zmenky s
ohľadom na § 17 ZZŠ, c) či sa aplikuje koncentračná zásada na posúdenie absolútnej neplatnosti

spotrebiteľskej zmluvy súdom, d) či má súd dôvod neposudzovať absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej
zmluvy, pokiaľ je zmenka vystavená spotrebiteľom, keď spotrebiteľ nie je účastníkom konania, e) či sú
prípustné kauzálne námietky podľa platného § 17 ods. 2 ZZŠ zo strany toho, kto je žalovaný zo zmenky,
ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a to aj v konaniach kde
bol vydaný zmenkový platobný rozkaz. Odporca súdu tiež vytkol formálny nedostatok rozsudku, v ktorom

v rozpore s § 175 ods. 4 O.s.p. súd opomenul definovať, v akom rozsahu ponecháva zmenkový platobný
rozkaz v platnosti. Odporca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že zmenkový platobný rozkaz bude
v plnom rozsahu zrušený.

K odvolaniu sa písomným podaním doručeným súdu dňa 14.02.2019 vyjadril navrhovateľ a uviedol, že

odporca nepreukázal, že by navrhovateľ konal vedome na škodu odporcu. Poukázal na to, že si prvotne
uplatňoval svoj nárok z postúpených pohľadávok voči konkrétnym dlžníkom, získaval exekučné tituly
a až následne, keď jeho nárok nebol uspokojený týmto spôsobom a uvedomil si účinky indosamentu,
postupoval v zmysle zákona zmenkového a šekového. Navrhovateľ sa ako nadobúdateľ zmenky naindosovaní zmenky odporcom vôbec nepodieľal a ani podieľať nemohol, nakoľko indosovanie zmenky
odporcom prebehlo v čase, keď navrhovateľ majiteľom zmenky nebol a proces indosovania nemohol
nijakým spôsobom ovplyvniť. Navrhovateľ mal za to, že tvrdenie odporcu o účelovosti, zlomyseľnosti

navrhovateľa a o jeho zámere konať vedome na škodu dlžníka, nemajú oporu ani v právnej, ani v
logickej argumentácii. Navrhovateľ si kauzálnu pohľadávku proti pôvodnému dlžníkovi uplatnil riadne v
súdnom konaní, a keď nebola uspokojená, využil všetky zákonné prostriedky na jej uspokojenie. Dodal,
že nikomu nemôže byť na ujmu uplatňovanie svojich práv. Navrhovateľ mal za to, že ním uvedené
skutkové tvrdenia dostatočným spôsobom preukazujú, že z jeho strany k uvedenému konaniu na škodu

dlžníka nedošlo a odporca v konaní ani nepriamymi dôkazmi nepreukázal opak a neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení.

Podľa názoru navrhovateľa tento spor nie je sporom spotrebiteľským, ale sporom zmenkovým, nakoľko
zaviazanosť zo zmenky vznikla na základe garančného účinku indosamentu a vôbec nie v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. Navrhovateľ a ani odporca nie sú spotrebiteľmi, sú podnikateľmi, pričom ani

jeden z nich nie je slabšou stranou. Bolo by teda v rozpore s dobrými mravmi, keby tento zmenkový
spor medzi podnikateľmi požíval právnu ochranu určenú výlučne pre spotrebiteľa ako fyzickú osobu.
Podľa vyjadrenia navrhovateľa, odporca nemôže namietať neplatnosť zmenky, nakoľko on sám túto
zmenku vyhotovil, predložil vystaviteľovi na podpis a podpisom zmenky podmienil poskytnutie úveru.
Odporca bol v čase podpisu zmenky presvedčený, že táto je platná, čiže je vylúčené, aby sa domáhal

neplatnosti zmenky. S ohľadom na uvedené považoval navrhovateľ obranu odporcu za účelovú a žiadal,
abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňapotvrdilvcelomrozsahu.Vodvolacomkonaní
si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 49,61 eur.

Podľa§471ods.2 zákonač.160/2015Z.z.(Civilnýsporovýporiadok)konaniaozmenkovomplatobnom

rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov. Keďže v tomto prípade ide práve o konanie o zmenkovom
platobnom rozkaze začaté pred 01.07.2016, keď nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, odvolací
súd pri prejednaní a rozhodnutí o odvolaní odporcu proti rozsudku o ponechaní zmenkového platobného
rozkazu v platnosti aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou -
podal ho účastník konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 202 O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p.,

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa i s jeho
odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd súhlasí

s argumentáciou súdu prvého stupňa týkajúcou sa abstraktnosti zmenky, či už sa jedná o zmenku, ktorá
plnífunkciuplatobnúalebofunkciuzabezpečovaciu.Jepotrebnérozlišovaťmedziteoretickýmvýkladom,
ktorý využíva odporca ohľadne funkcií zmenky a praktickým využitím zmenky v súlade so zákonným
postupom pri vymáhaní nárokov. Z teoretického hľadiska je skutočne zmenka spravidla vždy previazaná
s určitou kauzou a dlžník zmenku nevystavuje bezdôvodne. Skutočne zmenka má aj funkciu platobnú, aj

funkciu zabezpečovaciu. Avšak to nič nemení na skutočnosti, že zmenka je stále, bez ohľadu na kauzu a
funkcie, ktoré v sebe nesie, dokonalým, abstraktným skriptúrnym cenným papierom, ktorého oprávnený
majiteľ nie je povinný preukazovať ani dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky, tak ako to správne uviedol
súd prvého stupňa, keď odkázal na prepojenie zmenkového zákona k lex generalis - Občianskemu
zákonníku v § 495. Odvolací súd považuje za duplicitné vyjadrovať sa jednotlivo k obsiahlym námietkam

odporcu, nakoľko sa súd prvého stupňa venoval každej jednej námietke vyčerpávajúcim odôvodnením,
s ktorým sa v plnej miere odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd sa teda obmedzil len na posúdenie
jednotlivých odvolacích dôvodov. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., odvolací
súd mal za to, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď mal za to, že zmenka bolapredloženájejoprávnenýmmajiteľom,ktorýsvojnárokpreukázalnepretržitýmradomindosamentov,ako
aj preukázal splnenie povinností podľa zmenkového zákona, ktoré sú potrebné na uplatnenie postihu
proti indosantovi.

V súlade s § 11 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom
(rubopisom).

V súlade s § 14 ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

V súlade s § 15 ods. 1 ZZŠ ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie
zmenky.

V súlade s § 16 ods. 1 ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom,
ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich

je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po
blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku
blankoindosamentom.

V súlade s § 43 ods. 1 ZZŠ ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať

postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

V súlade s § 45 ods. 1 ZZŠ majiteľ musí dať správu o odopretí prijatia alebo o odopretí zaplatenia svojmu
indosantovi a vystaviteľovi do štyroch pracovných dní nasledujúcich po dni protestu alebo pri doložke
„bez trov“ po dni predloženia. Každý indosant musí do dvoch pracovných dní potom, keď dostal správu,

upovedomiť svojho indosanta o správe, ktorú dostal, a oznámiť mu mená a adresy tých, ktorí predtým
podali správu, a tak ďalej radom až k vystaviteľovi. Lehoty bežia od prijatia predchádzajúcej správy.

Uvedené zákonné ustanovenia zmenkového zákona svedčia tomu, že navrhovateľ preukázal svoj nárok
nepretržitým radom indosamentov, preukázal že nadobudol zmenku rubopisom od jej predchádzajúceho

majiteľa LICITOR factoring, s.r.o., a keďže v súlade s citovaným § 14 ods. 1 ZZŠ s rubopisom na
nového majiteľa prechádzajú všetky zmenkové práva - právo vyplniť bianco zmenku nevylučujúc,
navrhovateľ ako oprávnený vlastník zmenky doplnil na zmenku dátum splatnosti a zmenkovú sumu.
Navrhovateľ tiež listinnými dôkazmi preukázal, že zaslal dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmenky, ktorá
ostala bez výsledku, a teda mal oprávnenie uplatniť svoj nárok voči indosantovi. Vzhľadom na to, že

odporca ako indosant opomenul svoj garančný záväzok za zmenku vylúčiť, ďalšie kroky navrhovateľa
boli len oprávneným výkonom jeho veriteľského práva k zmenke. Pokiaľ ide o výšku zmenkovej sumy
a splatnosť, odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že predložením rozhodcovského
rozsudku, ktorým bola navrhovateľovi priznaná kauzálna pohľadávka zabezpečovaná zmenkou, bolo
možné zistiť v akej výške sa nachádza peňažný nárok navrhovateľa, a teda akú sumu bol oprávnený v

zmenke vyplniť. Navrhovateľ vyplnil zmenku správne sumou, ktorá nie je v rozpore s priznanou výškou
kauzálnej pohľadávky a splatnosť doplnil v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Odvolací súd teda
konštatuje, že odvolací dôvod odporcu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nie je
dôvodný.

Nesprávne právne posúdenie vytýkal odporca aj vo veci posúdenia prípustnosti kauzálnych námietok
podľa § 17 ZZŠ. Odvolací súd opäť musí konštatovať, zhodne s názorom súdu prvého stupňa, že
jedinou teoreticky možnou obranou zmenkového dlžníka sú kauzálne námietky. Avšak pripustenie
kauzálnych námietok v kontexte s ostatným znením zmenkového zákona, ako aj už spomenutého § 495
Občianskeho zákonníka, závisí na schopnosti dlžníka preukázať vedomé alebo hrubo nedbanlivostné

konanie na škodu dlžníka zo strany majiteľa zmenky pri jej nadobúdaní. Odporca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že v čase, kedy navrhovateľ zmenku a kauzálnu pohľadávku nadobúdal, konal vedome na
škodu odporcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že bol to práve odporca, ktorý prvý krát zmenku rubopisoval
bez vylúčenia garančného účinku a následné rubopisy v podstate kopírovali spôsob prevodu zavedený
prvým indosantom. Odvolací súd konštatuje, že odporca ako podnikateľ, obchodujúci v bankovom

sektore, mal mať na zreteli nuansy zmenkového práva a pri rubopisovaní zmeniek mal možnosť svoj
garančný účinok vylúčiť, čo však opomenul. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu, ktorý
obsahuje rozsiahle vykonané dokazovanie vo veci, dospel k záveru, že nebolo preukázané konanie
na škodu odporcu zo strany navrhovateľa, ani prostredníctvom zmlúv o postúpení, ani prostredníctvomvýšky odmeny za postúpené pohľadávky a napokon ani svedeckými výpoveďami. Odporca má za to,
že vylúčenie zodpovednosti v zmluve o postúpení pohľadávky sa má vzťahovať aj na zmenkové vzťahy,
čo je však mylný záver, odporujúci zmenkovému právu. Odvolací súd prišiel k záveru, že práve postup

navrhovateľa, ktorý najprv vymáhal kauzálne pohľadávky, neuvedomujúc si, že disponuje zmenkami,
z ktorých je zaviazaný nielen zmenkový dlžník - fyzická osoba s neistou bonitou, ale aj finančne
schopný indosant, svedčí nielen o jeho prvotnej neznalosti jeho práv, ale aj o jeho dobromyseľnosti.
Odvolací súd má za to, že odporca sa v snahe sanovať svoje pochybenie pri rubopisovaní zmenky
snaží preukázať škodlivé, alebo šikanózne správanie navrhovateľa, čo však preukázané nebolo, a preto

kauzálne námietky účinné nie sú.

Odvolací súd tiež konštatuje, že ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. neobstojí v
argumentácii odporcu, nakoľko súd prvého stupňa správne posúdil všetky predložené dôkazy, z ktorých
vyvodil správne skutkové závery a tie správne právne posúdil. Pokiaľ ide o posledný uplatnený odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., teda že konanie má vadu, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, tento odvolací dôvod odporca nijako ďalej nedefinoval, preto je obtiažne sa k nemu
vyjadriť. Odvolací súd však v konaní na súde prvého stupňa nezistil vadu, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie.

Pokiaľ ide o odporcom predložené rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR, na

ktoré sa odvoláva, odvolací súd má za to, že z odôvodnenia oboch rozhodnutí nijako nevyplýva, že by
súdy odporcovi dávali za pravdu. Najvyšší súd SR prijal dovolanie odporcu z procesného dôvodu, akým
bolo nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu. Dovolací súd sa nezaoberal hmotnoprávnou
stránkou veci. Dovolací súd mal výhrady voči nedostatočnému dokazovaniu vo veci námietok odporcu,
ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými v tunajšom konaní. V prejednávanej veci sa prvostupňový

súd veľmi podrobne zaoberal všetkými námietkami odporcu a správne konštatoval oprávnenosť nároku
navrhovateľa. Odvolací súd má teda za to, že odporcom predložené rozhodnutia nijako nesvedčia jeho
tvrdeniam, keďže namietaný nedostatok odôvodnenia, ktorý akceptoval Najvyšší súd SR ako dôvod
dovolania, je vadou, ktorou mohol trpieť rozsudok Krajského súdu v Košiciach, avšak tunajší súd prvého
stupňa sa tejto chyby nedopustil. Je potrebné konštatovať tiež to, že dovolací súd sa nijako nevyjadruje

k hmotnoprávnym okolnostiam veci, teda nepotvrdzuje názory odporcu v skutkových tvrdeniach.

Odvolací súd zároveň považoval za potrebné vyjadriť sa k otázke spotrebiteľskej ochrany, ktorej sa
domáha odporca vo svojom záverečnom vyjadrení a v odvolaní.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, kto je odporca zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je odporcom zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v

ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je odporca zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Odvolací súd má za to, že nielenže záväzok odporcu nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,

ale vznikol ex lege z titulu garančného účinku indosamentu, ktorý vyhotovil bez vylúčenia garancie, a
teda nakoľko odporca sám spotrebiteľom nie je, bolo by v príkrom rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by
sa úspešne domáhal právnej ochrany, ktorá prislúcha len subjektom, ktoré sú spotrebiteľom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219

ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie zohľadňuje všetky aj výslovne neuvádzané odvolacie námietky
odporcu, ktoré však nie sú spôsobilé ovplyvniť jeho správnosť.

Pokiaľ ide o návrh odporcu na vyslovenie prípustnosti dovolania odvolacím súdom proti svojmu
rozsudku, odvolací súd konštatuje, že nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady uvedené v ust.

§ 238 ods. 3 O.s.p.

Podľa § 238 ods. 3 O.s.p., dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúcehorozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný právny význam po právnej stránke vtedy, ak zahrňuje
posúdenie právnej otázky relevantné aj pre posúdenie iných, obdobných právnych pomerov, a
je spôsobilé ovplyvniť všeobecnú rozhodovaciu činnosť súdov. Uvedený predpoklad je splnený
predovšetkým v prípadoch týkajúcich sa právnej otázky judikatúrou vyšších súdov doposiaľ neriešenej

(resp. riešenej nejednotne) alebo tam, kde odvolací súd posúdil určitú právnu otázku odlišne od
konštantnej judikatúry, prípadne ak odvolací súd vzhľadal nutnosť sa od súčasnej judikatúry odchýliť.

Odvolací súd konštatuje, že návrh odporcu na pripustenie dovolania z dôvodov uvedených a z
otázok položených v jeho odvolaní nepredstavuje riešenie závažných právnych otázok, ktoré doposiaľ
judikatúrou vyšších súdov neboli posúdené, alebo výklad ktorých v judikatúre vyšších súdov nie je

ustálený alebo je odvolacím súdom riešený inak ako ustálenou judikatúrou vyšších súdov.

Pokiaľ ide o prvý dôvod uvádzaný odporcom v odvolaní na vyslovenie prípustnosti dovolania odvolacím
súdom (uvedený pod písm. a)), a teda prípustnosť kauzálnych námietok podľa § 17 ZZŠ za okolností,
keď podľa odporcu navrhovateľ vedel v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek, že ním nadobúdané

zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv, odvolací súd uvedenú otázku nepovažuje
ani za právnu otázku, ale len za riešenie skutkovej otázky, resp. posúdenie správnosti alebo úplnosti
skutkových zistení, pričom odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danom smere zistil skutkový
stav v potrebnom rozsahu a správne. Pre iné, ako právne otázky pritom nemožno prípustnosť dovolania
vysloviť.

Právne otázky uvedené v odvolaní odporcu pod písm. b) a c) boli riadne vysvetlené a odôvodnené v
rozhodnutí prvostupňového súdu, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje a dodáva, že
uvedené právne konštatovanie súdom prvého stupňa (totožne aj odvolacím súdom) nie je odklonom od
konštantnej judikatúry, a ani vecou doposiaľ neriešenou, pričom taktiež tu neexistuje dôvod odkloniť sa

od doterajšej rozhodovacej činnosti súdov.

Právneotázkyuvedenépodpísm.d),e)asúčasneajc)odvolaniaodvolacísúdvzhliadolakonesúvisiace
s uvedeným sporom, keďže účastníkom tohto konania nie je spotrebiteľ, a teda neprichádza do úvahy,
aby prípustnosť dovolania bola v danom prípade vyslovená z dôvodu položenia otázok, ktoré súvisia

so spotrebiteľskou zmluvou, a ktorých posúdenie je z vyššie uvedených dôvodov irelevantný pre tento
spor. Predmetné otázky sú pritom riešené aj v príslušných ustanoveniach zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení jeho novely zákonom
č. 438/2015 Z.z.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nejde o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, a teda oprávnenie založiť prípustnosť dovolania proti svojmu
rozhodnutiu nevyužil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s

ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná
súd náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech a odvolací súd mu prisúdil
náhradu trov odvolacieho konania. Súd v súlade s písomným vyčíslením trov právneho zastúpenia
priznal navrhovateľovi za jeden úkon právnej služby spočívajúci v písomnom vyjadrení navrhovateľa zo

dňa 13.02.2019 k odvolaniu odporcu odmenu vo výške 49,61 eur v zmysle § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1
písm.c)vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovpriposkytovaníprávnych
služieb + 20% DPH vo výške 9,92 eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky), t.j. spolu 59,53 eur, ktorú náhradu súd
uložil zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.