Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5419200985
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5419200985.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov - matka: L. X., rod. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. E. XXX a otec: B. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. E. XXX, t.č. Ústav na
výkon trestu odňatia slobody Sučany, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/50/2019-77 z 10. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného na
maloletého R. na sumu 30 % životného minima (výrok I.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania (výrok II.). Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že
naposledy bola určená vyživovacia povinnosť otca k maloletému R. rozsudkom Okresného súdu Dolný
Kubín z 05.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina z 29.04.2014, ktorým súd manželstvo
rodičov maloletého R. rozviedol, a tohto na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a

otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 120 eur mesačne. V súlade s ust. § 78 ods.
1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len
„ZoR“) okresný súd skúmal, či od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca došlo k zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu tohto rozhodnutia. Konštatoval, že od poslednej úpravy o výške
výživného došlo k zmene pomerov najmä u maloletého R., a to k zvýšeniu jeho výdavkov. R. je o 5 rokov
starší, vo veku dospievania, čím sa zvýšili jeho výdavky nielen vzhľadom na vek, ale aj v súvislosti s jeho
školskou dochádzkou. V čase predchádzajúceho rozhodnutia bol žiakom základnej školy a aktuálne je

študentom strednej školy, na ktorú denne dochádza. Dôvody, pre ktoré otec žiadal zníženie výživného, a
to skutočnosť, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde má nízky príjem, nepovažoval súd
za okolnosti, ktoré by odôvodňovali znížiť jeho vyživovaciu povinnosť. Konštatoval, že otec sa sám zbavil
objektívnej možnosti dosahovať vyšší príjem a plniť si svoju povinnosť svojim úmyselným konaním,
keď si neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletému R. dlhú dobu, a to aj v čase, keď bol zamestnaný,
pritom si bol vedomý sprísnených následkov takéhoto konania, keď už v roku 2016 bol za rovnaký
čin odsúdený. Napriek tomu svoj spôsob života a prístup k plneniu vyživovacej povinnosti nezmenil,

následkom čoho je trest odňatia slobody s možnosťou len nepravidelnej práce s nízkym príjmom. Túto
skutočnosť však nemožno podľa názoru okresného súdu pričítať na ťarchu dieťaťa, ktoré má právo na
rodičovskú starostlivosť vrátane zabezpečenia jeho potrieb. Z uvedených dôvodov návrh otca zamietol.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§52zák.č.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalej„CMP“)
tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Ten odvolanie označil
ako „sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 10.09.2019 v časti týkajúcej sa zníženia výživného na R. X., nar.
XX.XX.XXXX“. Napriek označeniu tohto podania ako sťažnosť, odvolací súd vychádzajúc z jeho obsahu
vsúladesust.§124CSPhoposúdilakoodvolanievočirozsudkuokresnéhosúdu,ktorýmbolzamietnutý
návrh otca na zníženie výživného. Otec v odvolaní uviedol, že žiada pri rozhodovaní o jeho vyživovacej

povinnosti zohľadniť skutočnosť, že je vo výkone trestu a jeho finančná situácia je minimálna, nakoľko
je jeho trest veľmi vysoký „14 + 30 mesiacov“.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu
potvrdiť. Uviedol, že otec sa sám zbavoval už pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody
dlhodobejšieho zamestnania a objektívnej možnosti dosahovať vyšší príjem a plniť si vyživovaciu

povinnosť. Dňa 14.06.2019 bola vykonaná návšteva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre
mladistvých Sučany a bolo zistené, že otec má predpokladaný koniec trestu odňatia slobody 16.07.2020
avšak o podmienečné prepustenie môže požiadať 06.12.2019. Vo vzťahu k maloletému R. kolízny
opatrovník uviedol, že tento je študent 2. ročníka Strednej odbornej školy technickej v Nižnej, a
nakoľko sa jedná o odbornú školu, so štúdiom sú spojené zvýšené výdavky. U matky na základe jej

vyjadrenia kolízny opatrovník zistil, že má zvýšené výdavky na zdravotný stav maloletého, nakoľko je
v dispenzárnej starostlivosti očnej a alergologickej ambulancie.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca, rovnako ako kolízny opatrovník, navrhla rozsudok okresného
súdu potvrdiť. Uviedla, že s predchádzajúcou výškou výživného na maloletého R. v sume 120 eur otec

súhlasil. Od tohto času nežiadala zvýšiť výživné, napriek tomu, že maloletý začal navštevovať strednú
školu. Hoci otec maloletého s výškou výživného súhlasil, nemal záujem výživné platiť, tejto povinnosti
sa vyhýbal. Situáciu musela riešiť podaním dvoch návrhov na vymáhanie bežného zameškaného
výživného. Pre neplnenie vyživovacej povinnosti podala aj trestné oznámenie, na základe ktorého bol
otec maloletého odsúdený, takže za situáciu, v ktorej sa ocitol, si môže sám.

5. Otec v replike k vyjadreniam matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že o podmienečné prepustenie
môže požiadať len v súvislosti s prvým 14-mesačným trestom, nakoľko mu bol premenený dňa
09.07.2019 ďalší trest vo výmere 30 mesiacov môže požiadať o podmienečné prepustenie až
16.03.2021.Opätovnežiadalsúdozníženievýživnéhonaminimumpočasobdobiavýkonutrestuodňatia

slobody.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania v celom
rozsahu (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s §
385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu

potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Otec v podanom odvolaní nenamieta skutkové zistenia okresného súdu týkajúce sa jeho osobných a
majetkových pomerov, nesúhlasí však s tým ako tieto zistenia okresný súd vyhodnotil pri rozhodovaní
o znížení jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému R.. V odvolaní uvádzané tvrdenia otca o znížení

jehopríjmuzdôvoduvýkonutrestuodňatiaslobodyboliznámeužvrámcikonaniapredokresnýmsúdom
a tento sa s nimi v dostatočnej miere, zrozumiteľne a presvedčivo vysporiadal. Krajský súd sa so závermi
okresného súdu v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP),
preto nepovažoval za potrebné opakovať tieto závery aj v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia, ale
zameral sa na podrobnejšiu argumentáciu vo vzťahu k odvolacím námietkam otca.

8. Otec zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho doteraz určenej vyživovacej povinnosti
videl v tom, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a nedosahuje príjem, z ktorého by mohol
doteraz určené výživné uhrádzať. Bolo by v rozpore s povinnosťou rodiča starať sa o svoje dieťa, keby
rodič, ktorý si hoci aj z nedbanlivosti neplní svoju vyživovaciu povinnosť, bol zvýhodnený pri odpykávaní

trestu odňatia slobody zrušením alebo znížením svojej vyživovacej povinnosti, pretože nemal v dobe
výkonu trestu potrebné zárobkové možnosti. Okresný súd preto správne konštatoval, že vyživovacia
povinnosť v tomto prípade aj u maloletého R. môže zostať tak ako bola naposledy rozhodnutá, nakoľko
skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody práve v súvislosti s tým, že si túto vyživovaciupovinnosť neplnil, nie je dôvodom na zníženie tohto výživného. Krajský súd preto rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že
žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)