Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8600899979
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8600899979.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ X. B., rod. I., bytom A. A., T. XXX/X a 2/ PhDr.
H. I., rod. B., bytom A. A., T. XXX/X, právne zostúpeného JUDr. Jozefom Mižákom, advokátom so
sídlom ulica Škultétyho č. 1, 040 01 Košice, proti žalovanému Slovenské národné múzeum - Múzeum
ukrajinskej kultúry vo Svidníku, IČO: 37 781 162, ul. Centrálna 258 vo Svidníku, právne zastúpeného
JUDr. Dašou Komkovou, advokátkou so sídlom v Prešove, ul. Hlavná č. 27, 080 01 Prešov, v konaní o

neplatnosť darovacej zmluvy o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník
č.k. 4C/104/2000-504 zo dňa 03.09.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Návrh
zamieta. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva“.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že cit.

„Z darovacej zmluvy zo dňa 09.10.1975 uzavretej medzi darcom vdovou M. B., bytom S. - I., ul. N.
XX a obdarovaným Československým štátom - Múzeom ukrajinskej kultúry vo Svidníku vyplýva, že

v súlade s vôľou nebohého manžela národného umelca Q. B., ktorý úzko spolupracoval s Múzeom
ukrajinskej kultúry vo Svidníku, poslaním ktorého je dokumentovať materiálnu a duchovnú kultúru
Ukrajincov východného Slovenska darkyňa darovala Československému štátu - Múzeu ukrajinskej
kultúry vo Svidníku ako zákonná dedička nasledujúcu pozostalosť z jeho výtvarnej tvorby 1/ obrazy
v počte 500 ks, ktoré boli ocenené umeleckou komisiou menovanou Ministerstvom kultúry SSR dňa
15.11.1973. Toho času je v Galérií výtvarného umenia v Prešove podľa priloženého zoznamu dočasne

uložených 576 obrazov z ktorých bude patriť na základe tejto zmluvy 500 ks Múzeu ukrajinskej kultúry
vo Svidníku, 40 ks Oravskej galérií na základe darovacej listiny zo dňa 24.1.1973 a zbytok 36 obrazov
zostane majetkom darkyne uložených v depozite Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. 2/ 33 ks
obrazov z rôznych období jeho tvorby. 3/ klavír (krídlo) s otáčavou stoličkou. 4/ 2 ks maliarske stojany.
5/ sadrový odliatok posmrtnej masky a pravej ruky národného umelca Q. B.. 6/ fotodokumentáciu a
korešpondenciu podľa výberu darkyne zo života a tvorby národného umelca D. B.. 7/ hore uvedená

pozostalosť tvorí dar, ktorý darkyňa odovzdá československému štátu - Múzeu ukrajinskej kultúry vo
Svidníku. 8/ Československý štát - Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku uvedený dar na základe
tejto darovacej zmluvy prijímajú. 9/ prevzatím vyššie uvedenej pozostalosti obdarovaný poveril W. U.,
riaditeľa Ukrajinskej kultúry vo Svidníku a A. T., samostatného odborného pracovníka Múzea ukrajinskej
kultúry vo Svidníku. 10/ prevzatím pozostalosti Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku sa zaväzuje o
tútopozostalosťstaraťpodľaplatnýchsmernícapokynov.11/akodarcaurobípotrebnéopatrenia,abypo

mojom odsťahovaní z S. bol všetok inventár hnuteľnosti spísaný za prítomnosti poverených zástupcov
Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku a po prípadnej mojej smrti ho títo prevezmú a odsťahujú do O., kdebude uložený a postupne inštalovaný vo výstavných priestoroch múzea. 12/ týmto zároveň zaväzujem
Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, aby po prevzatí pozostalosti, zo zostatku mojich finančných
prostriedkov, ktoré zanechám a uložím na depozitnom účte múzea zabezpečilo a uhradilo pohrebné

trovy. 13/ Vychádzajúc z vyššie uvedeného žiadam riaditeľa Galérie výtvarného múzea v Prešove
V. B., aby odovzdal povereným pracovníkom Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku všetky obrazy a
pozostalosť uvedenú v bode č. 1, 3, 4, a 5 tejto darovacej zmluvy a to a) 298 ks obrazov olejomalieb, 44
ks akvarelov, 38 ks pastelov, 83 ks kresieb, 29 ks grafik, 79 ks monotypií (podľa priloženého zoznamu
tejto darovacej zmluvy), b) klavír - krídlo s otáčavou stoličkou, c) 2 ks maliarske stojany, d) sadrový

odliatok posmrtnej masky a pravej ruky národného umelca D. B.. Pripravované miestnosti pre Galériu
národnéhoumelcaD.B.vM.budúmôcťbyťpoužitéprevýstavnépriestoryostatnýchakciígalérie.Týmto
darom štátu - Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku darkyňa chce vyjadriť svoju vďačnosť ukrajinskému
obyvateľstvu, z ktorého vyšiel jej nebohý manžel národný umelec Q. B., tento mal svoj kraj i ľud rád a
vždy sa k nemu vo svojej tvorbe i živote vracal. Súčasťou darovacej zmluvy je zoznam prác o rozsahu 30
strojom písaných strán. Darovacia zmluva je vyhotovená v 5 exemplároch. Vo O., dátum nie je uvedený,

v S. 9.10.1975 obdarovaný Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku v zastúpení W. U., riaditeľ, darca
pani M. B. - S. - I., ul. N. XX. Zmluva je účastníkmi podpísaná U. + okrúhla pečiatka Múzeum ukrajinskej
kultúry Svidník a M. B..

Múzeum ukrajinskej kultúry Svidník listom zo 07.09.1981 sp. zn. 142/81 označeným ako potvrdenie

adresovaným adresátovi M. B., A. S. č. IV/XX, O. O. z obsahu ktorého vyplýva, že riaditeľstvo múzea
potvrdzuje,ževdovaM.B.nazákladerozhodnutiaŠtátnehonotárstvaBratislava-mestovBratislaveč.k.
D 2479/71 zo dňa 7.12.1971 získala dedičstvo a autorské právo na umeleckú pozostalosť po nebohom
manželovi národnom umelcovi prof. Q. B., ktorú darovala darovacou zmluvou zo dňa 16.10.1975
československému štátu Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku v počte 780 ks umeleckých diel v

autorstve národného umelca D. B. a hodnote 2. 700 .780,- Kčs. Potvrdenie sa vydalo na žiadosť M. B.,
za múzeum podpísaný riaditeľ W. U., riaditeľ múzea UK.

Zo zápisnice z inventarizácie pozostalosti národného umelca Q. B. z 31.08.1977 vyplýva, že na základe
nariadenia Odboru kultúry Východoslovenského krajského národného výboru č. 853/1977 bola v zmysle

smerníc Ministerstva kultúry SSR pre správu zbierok o múzeách a galériách § 8 ods. c vykonaná
inventarizácia celej pozostalosti národného umelca Q. B., ktorá sa nachádza v Múzeu ukrajinskej kultúry
vo Svidníku. Inventarizáciu vykonala v čase od 23. do 25. 8. 1977 komisia v zložení Y. V., odborný
pracovník Východoslovenskej galéria v Košiciach, C. B., odborný pracovník Východoslovenského
múzea v Košiciach, X. I., odborný pracovník Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku, ďalej za Múzeum

ukrajinskej kultúry vo Svidníku bol prítomný X. T., odborný pracovník. Zo zápisnice ďalej vyplýva zoznam
diel prevzatých Múzeom ukrajinskej kultúry vo Svidníku podľa darovacej zmluvy z Galérie výtvarného
umeniavPrešove.IchsúpisbolprevedenýnazákladezoznamuspísanéhoprioceňovanípozostalostiQ.
B. komisiou 15.01.1973. Obsahuje 6 skupín, oleje a tempery, akvarely a gvaše, grafika, pastely, kresby,
monotypie. Ďalej zoznam diel a iných materiálov prevzatých Múzeom ukrajinskej kultúry vo Svidníku od

M. B. z S. (pozostalosť rozdelená do 18 skupín) - oleje, tempery a akvarely, pastely, kresby, litografie,
monotypie, drevorezy a linolity, maliarske potreby, matrice grafických diel, knihy, fotografie, iné osobné
veci, ďalej 6 ks odevu, ceny, diplomy, pochvalné uznania, výtvarné diela T. R., O. a neznámeho autora,
výstrižky z novín, korešpondencia, pozvánky, osobné doklady, zoznam prác a iných materiálov, ktoré
boli medzi knihami, zoznam diel, ktoré boli pri fyzickej inventúre v júli 1977 zistené ako neevidované v

predchádzajúcich zoznamoch, sú rozdelené do 3 skupín, prvá obsahuje 34 diel, druhá 32 diel, tretia 32
diel. Komisia porovnala uvedené zoznamy a reverzy s dielami a inými vecami z umelcovej pozostalosti.
Konštatuje, že sa všetky nachádzajú v depozitári Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku (s výnimkou
tých, ktoré sú na výstavách Stará Ľubovňa), boli prevzaté inými zariadeniami (Oravská galéria a iné).
V niektorých prípadoch komisia upresnila počet diel v zoznamoch v skupine kresby (II. zoznam) pod

poradovým číslom 3 má byť 31 diel, pod poradovým číslom 24 má byť 35 diel, pod poradovým číslom
25 má byť 17 diel, pod poradovým číslom 363 majú byť 2 diela, pod poradovým číslom 563 má byť
uvedené iba 1 dielo. V skupine litografie pod poradovým číslom 5 má byť 10 diel, pod poradovým číslom
9 majú byť 4 diela. V skupine fotografia je celkový počet 688 ks, nebolo evidované vyznamenanie k
50. výročiu KSČ a odznak spolu 2 ks a 1 sústrastný telegram skupina korešpondencia pod poradovým

číslom 30, skutočnosť 24. Doteraz neboli evidované tieto výtvarné diela: ilustrácia pre noviny Práca,
1949, štúdie ornamentov kresba ceruzkou, štúdia ornamentov kresba farebnou ceruzkou, figurálna
kompozícia, akvarel, figurálna kompozícia kresba ceruzkou, žltá krajina nedokončený olej, plátno Pusté
pole kresba perom, figurálna kompozícia kresba ceruzkou, milenci, drevoryt, dievča s jablkami grafika.Zozápisniceďalejvyplýva,ževýtvarnédielaainépredmetysúuloženénaregáloch,nerámovanékresby
a grafiky sú uložené v papierových obaloch.

Z uznesenia Okresného súdu Prešov z 14.10.1993 č.k. D 1394/93 o prejednaní dedičstva po poručiteľke
M. B. rodenej R., nar. X.X.XXXX, zomrelej X.X.XXXX, naposledy bytom M. - O., M. N. č. XX so
zanechaním závetu vyplýva, že dedičstvo nadobudol závetný dedič K. B., nar. XX.XX.XXXX v celosti.
Z odôvodnenia vyplýva, že dedičské konanie bolo aj za prítomnosti Obvodného úradu Prešov ako
zástupcu SR a tento po oboznámení sa s obsahom a stavom závetu tento uznal za platný po obsahovej

a formálnej stránke. Závetný dedič dedičstvo prijal.

Z dedičského rozhodnutia D 1394/93, Dnot 592/93 ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.11.1993 vyplýva,
že K. B. ako závetný dedič nadobudol dedičstvo okrem iného aj obrazy umiestnené v Múzeu ukrajinskej
kultúry vo Svidníku v počte 92 ks.

Zo súvisiacej korešpondencie M. B. vyplýva: 1/ splnomocnenie, že táto splnomocňuje W. U., riaditeľa
UK vo Svidníku a A. T., samostatného odborného pracovníka, aby v prípade jej úmrtia sa postarali o
jej spopolnenie a urna nech sa uloží k posmrtnej maske nebohého manžela národného umelca D. B. v
O.. Ďalej, že v rodisku manžela v I. sú pochovaní rodičia W. B. a N., rod. I., sestra B. a babka I., ďalej,
že 4. januára 1976 poslala na adresu múzea 40 tis. Kčs na pohreb a opravu 4 rodinných hrobov. 2/ zo

zápisnice zo dňa 14.10.1976 pri príležitosti prevedenia výberu depozitu M. B. z darovanej pozostalosti
o národnom umelcovi Q. B. Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku vyplýva, že dňa 14.10.1976 vykonala
M. B. osobný výber 36 obrazov, ktoré ostávajú jej majetkom a ktoré budú uložené v depozite múzea
ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Vybraný depozit 36 obrazov je v múzeu prevzatý a uložený na základe
depozitného reverzu 2/U - pôžička 1976, ktorý je súčasťou tejto zápisnice. Zápisnica je podpísaná W.

U., riaditeľom a ukladateľom M. B.. 3/ Múzeum ukrajinskej kultúry Svidník listom zo 17.01.1977 značky
14/77 adresovaného M. B., N. XX, S. - I., z obsahu ktorého vyplýva, že tejto sú vrátené 3 podpísané
papiere určené na zrušenie darovacej zmluvy s Oravskou galériou, ďalej zaslaný zoznam diel národného
umelca ktoré boli prevzaté od darkyne koncom roku 1975 a začiatkom roka 1976. Z poznámky vyplýva,
že na zoznam nazvanom osobitne je uvedených 33 diel, ktoré boli prevzaté od darkyne a pojaté do

darovacej zmluvy (bod č. 2). 4/ Slovenská národná galéria listom z 27.01.1978 tejto oznamuje, že zo
41 diel Q. B. deponovaných Slovenskej národnej galérií bolo vrátených 8 ks, 19 ks na žiadosť darkyne
previedli do Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku a 12 ks sa nachádza v depozite Slovenskej národnej
galérie vo Zvolene a 1 dielo je v stálej expozitúre Slovenskej národnej galérie v Bratislave.

Z umeleckého fondu národného umelca Q. B. vyplýva, že v súčasnosti sa v Múzeu ukrajinskej kultúry
vo Svidníku nachádza umelecká pozostalosť národného umelca Q. B. - A. darovaná časť pozostalosti,
B. diela z majetku M. B. dočasne uložené v depozite múzea ukrajinskej kultúry, C. nevysporiadaný
fond M. B.. A. dňa 16.10.1975 bola medzi československým štátom v zastúpení Múzeum ukrajinskej
kultúry vo Svidníku a vdovou M. B. uzavretá darovacia zmluva v ktorej boli uvedené počty diel národného

umelca v zmysle dokladu predloženého vdovou M. B. zo dňa 29.5.1973 išlo o nasledovné diela a počty
podľa výtvarných technik, oleje 303, akvarely 49, pastely 38, kresby 83, grafiky 29, monotypie 79,
spolu 581. Tento počet 581 bol základom pre uzavretie darovacej zmluvy. Plniac požiadavky darcu z
uvedeného čísla celkového stavu výtvarnej pozostalosti bolo odpočítané 5 ks olejomalieb, ktoré vdova
M. B. darovala S. B. 36 ks diel rôznych technik ako depozitný majetok darkyne (bod č. 1 darovacej

zmluvy), 40 ks obrazov rôznych technik ktoré vdova M. B. darovala Oravskej galérií v Dolnom Kubíne na
základe darovacej listiny zo dňa 24.01.1973. Po odpočítaní počtu diel zostalo 500 ks čo bolo zafixované
vdarovacejzmluvevbodeč.1.PoprevzatífonduzGVUvPrešoveaprevedenífyzickejinventúryMúzeu
ukrajinskej kultúry bolo zistené, že skutočný počet diel v tomto fonde je vyšší oproti počtu uvedenému
v doklade pani M. B. zo dňa 29.05.1973 a darovacej zmluvy bod č. 1. Po spresnení skutočný stav

výtvarnej pozostalosti prevzatej múzeom z GVU v Prešove po odpočítaní diel vyššie uvedených je počet
nasledovný: olejomaľby 243, akvarely 45, pastely 32, kresby 123, grafiky 185, monotypie 117, spolu 745
ks. Rozdiel medzi skutočným stavom a počtom uvedeným v darovacej zmluve bod č. 1 predstavuje 245
ks. Vzniknutý rozdiel bol zapríčinený tým, že v darovacej zmluve bod č. 1 bol uvedený počet záznamov
to je poradové čísla zoznamu a nie počet kusov jednotlivých výtvarných technik. Predmetom daru (bod

č. 2 darovacej zmluvy) je aj 33 ks obrazov z rôznych období tvorby umelca múzeom prevzatých od vdovy
M. B. dňom 22.-24.09.1975 pred podpísaním darovacej zmluvy. Kvôli prehľadu zoznamu týchto diel bol
urobený zvlášť a označený názvom osobitne nakoľko u položky 15 tohto zoznamu išlo o triptych počet
kusov v uvedom zozname, ktoré boli taktiež zaevidované v prírastkovej knihe a spracované formoudruhostupňovej evidencie. Na základe vyššie uvedeného skutočný počet prevzatých a zaevidovaných
výtvarných diel národného umelca Q. B. v Múzeu ukrajinskej kultúry predstavuje 780 ks diel. Z vyššie
uvedeného počtu 780 ks diel ktoré boli riadne zaevidované v knihe prírastkov Múzea ukrajinskej kultúry a

spracované formou druhostupňovej evidencie v roku 1977 na základe výpožičného reverzu č. 4/U-1977
zo dňa 03.10.1977 na dobu 2 mesiacov boli pre Oravskú galériu v Dolnom Kubíne požičané za účelom
výstavy 5 ks obrazov. Po uplynutí výpožičnej lehoty 23.12.1987 ani po viacerých urgenciách tieto obrazy
nebolivrátené.Oravskágalériaichodmietlavydaťstým,žetietobolisosúhlasomvdovyM.B.odkúpené.
Múzeum ukrajinskej kultúry prevzalo od vdovy M. B. do úschovy diela z pozostalosti národného umelca

Q. B. ktoré sú toho času jej majetkom a to 1) depozitným reverzom č. 1/U-1976 - 30 ks diel rôznych
výtvarných technik, 2) depozitným reverzom č. 2/U-1976 bolo prevzatých 36 ks diel rôznych výtvarných
technik, z týchto obraz zapísaný pod poradovým číslom 23 bol Múzeom ukrajinskej kultúry odkúpený,
obraz zapísané pod poradovým číslom 16 a 25 boli na žiadosť majiteľky jej osobne odovzdané v roku
1983, teda na uvedenom reverze sa nachádza 33 ks, 3) depozitným reverzom č. 3/U-1976 bolo v Múzeu
ukrajinskej kultúry uložených 61 ks diel rôznych technik, z toho obraz zapísaný pod poradovým číslom

18 bol majetkom SNG preto bol tento vrátený na základe listu SNG č. 318/76 zo dňa 19.11.1976, obrazy
uvedené pod poradovými číslami 2, 3, 4, 19, 24, 28, 29, 30 ,33, 34, 36, 38, 40, 43, 44, 45, 46, 49 a 50
(spolu 19 ks) obrazov boli dňa 3.10.1977 prevzaté Oravskou galériou na základe výpožičného reverzu
4/U-1977 a tieto na základe rozhodnutia vdovy M. B. neboli múzeu vrátené. Teda na DR zostáva 49 ks
diel uvedených v 41 záznamoch (pod záznamom č. 16, Tokajík, 1956, je cyklus 9 litografií).

Múzeumukrajinskejkultúrylistomzo7.9.1981potvrdilo,ževdovaM.B.nazákladerozhodnutiaŠtátneho
notárstva Bratislava - mesto, sp. zn. D2489/71 zo dňa 07.12.1971 získala dedičstvo a autorské právo na
umeleckú pozostalosť po nebohom manželovi národnom umelcovi prof. Q. B., ktorú darovala darovacou
zmluvou československému štátu - Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku v počte 780 ks umeleckých

diel. Potvrdenie za múzeum podpísal riaditeľ múzea W. U.. Z potvrdenia z 28.10.1983 vyplýva, že vdova
M. B. prevzala dielo národného umelca ktoré bolo uložené v Múzeu ukrajinskej kultúry na základe
depozitného reverzu 2-U/1976 (obraz Na poli). Zo záznamu z 03.10.1983 vyplýva, že vdova M. B.
prevzala obraz národného umelca Q. B. - O. z Q., XXXX, olej, plátno, ktorý bol uložený v Múzeu
ukrajinskej kultúry na základe depozitného reverzu č. 2/U-pôžička-1976.

Advokátska kancelária Banská Bystrica JUDr. L. R. listom zo 07.08.1984 adresovanom Múzeu
ukrajinskej kultúry poukázal na predchádzajúcu korešpondenciu a osobné jednanie s vdovou M. B.,
že táto ma výhrady voči darovacej zmluve, z textu ďalej vyplýva, že darovacia zmluva má celý rad
nejasnosti rozporov pokiaľ sa týka rozsahu umeleckých diel nebohého manžela. Ďalej je poukázane na

ustanovenie § 37 občianskeho zákonníka a vdova M. B. je rozhodnutá uplatniť sankciu neplatnosti, v
krajnom prípade aj pred súdom a zároveň žiada oznámiť, či múzeum akceptuje stanovisko vdovy M. B.
ohľadom neplatnosti darovacej zmluvy alebo trvá na tom, že táto je platná.

Vdova M. B. listom z 24.09.1992 označeným ako odstúpenie od darovacej zmluvy adresovanom Múzeu

ukrajinskej kultúry z obsahu ktorého vyplýva, že táto odstupuje od zmluvy, tieseň a napadne nevýhodné
podmienky vidí v tom, že po smrti manžela chodili za ňou ideologickí pracovníci (ideologický tajomník KV
KSS U. S.) a tvrdili, že umeleckú pozostalosť musí darovať štátu, lebo manžel bol národným umelcom
a po smrti jeho umelecké diela musia tvoriť národný majetok. Ďalej, že i keď v darovacej zmluve neboli
zahrnuté všetky umelecké diela, boli zobraté všetky. Vyjadrenie požadovala v lehote 10 dní pretože po

uplynutí márnej lehoty podá žalobu na súd.

Z výpovedí svedka W.. T. R. cestou dožiadaného Okresného súdu v Banskej Bystrica vyplýva, že páni B.
sa na neho obrátila, predložila mu darovaciu zmluvu, požiadala ho o stanovisko prípadne či by bol dôvod
na odstúpenie od zmluvy. Po preštudovaní dospel k záveru, že zmluva nebola určitá a zrozumiteľná.

Absolútnu neplatnosť právneho úkonu videl v tom, že boli nezrovnalosti v predmetnej darovacej zmluve
čo sa týka počtu darovaných obrazov a obrazy neboli náležite identifikované. Ďalej potvrdil, že M. B. ako
darkyňa podaním návrhu na neplatnosť darovacej zmluvy ho nepoverila.

Svedok PaedDr. U. W. (v tom čase riaditeľ Múzea ukrajinskej kultúry) potvrdil, že darkyňu M. B.

osobne poznal, do múzea prišiel list s návrhom od M. B., že je ochotná darovať múzeu väčší umelecký
fond výtvarných diel vtedy už nebohom manželovi keď sa múzeum zaviaže, že vybuduje vo Svidníku
Galériu B.. Ponuku daru konzultoval s vyššími orgánmi, táto bola prijatá pozitívne. Celú zmluvu za
múzeum pripravoval pracovník A. T., darkyňa tiež mala nejakého právnika, múzeum toto konzultovalona viacerých miestach s právnikmi pretože dar predstavoval hodnotný umelecký fond. Zmluva bola
podpísaná a následne tento fond z M. bol prevezený do O.. Táto bola uzavretá slobodne a vážne,
vyjadrovala vôľu účastníkov najmä jej obsah. Pričom nikto na nikoho nerobil nátlaky. Pracovník múzea

A. T. pracoval na úseku umeleckej histórie. Q. s obsahom zmluvy súhlasila podľa jednotlivých bodov.
Funkciu riaditeľa vykonával 13 rokov a za jeho obdobia darkyňa sa nedomáhala neplatnosti darovacej
zmluvy. K presnému počtu obrazov svedok nevedel zaujať stanovisko vzhľadom na odstup času, ani
predkladanej korešpondencií. Zdôraznil, že múzeum nič nerobilo bez súhlasu M. B..
Svedok Mgr. A. T. potvrdil, že pracoval na úseku umeleckej histórie v Múzeu ukrajinskej kultúry.

Potvrdil, že darkyňa sa písomne obrátila na múzeum s tým, že chce darovať podstatnú časť jeho
tvorby pre Československý štát v danom prípade pre Múzeum ukrajinskej kultúry. Ako pracovníci múza
vytvorili vhodné podmienky, medzitým boli osobné jednania s darkyňou ako to myslí - v akom rozsahu
pozostalosť je, čo bude predmetom darovacej zmluvy. Formulácia darovacej
zmluvy, aby nenastali problémy bola konzultovaná s príslušnými pracovníkmi Ministerstva kultúry,
pracovníkmi Slovenskej národnej galérie, ako aj ostatných podobných zariadení a za vzor vybrali vzor

darovacej zmluvy D. R., ktorá podľa právnych noriem spĺňala všetky kritéria a mohla byť aplikovaná aj
na formuláciu - zhotovovanie, pripravovanie darovacej zmluvy s vdovou M. B.. Tento návrh bol tvorený
spoločne s darkyňou, roztriedenie bolo potrebné čo sa týka tvorby podľa technik olejomaľba, akvarely
a iné, potom grafické techniky, monotypie, drevoryty a všetko možné ostatné, ktoré spadá do tejto sféry
umeleckej činnosti. Trvalo to určitý čas kým sa dospelo k istým číslam o ktorých sa svedok bližšie

nevyjadril pretože je to už bezmála 40 rokov s tým, že čísla sú zafixované v darovacej zmluve, boli
potvrdené podpismi. Taktiež to bolo konzultované na Ministerstve kultúry a darovacia zmluva spĺňala
kritéria pre tento dar. Zároveň potvrdil, že darovacia zmluva vyjadrovala vôľu darkyne, darkyňa všetko
robila z dobrej vôle, pri dobrom vedomí pre zachovanie celistvosti nebohého manžela Q. B.. O zrušení
darovacej zmluvy nebola reč, táto pri každom stretnutí trvala na realizácií zámeru darovacej zmluvy.

Zistený stav súd právne uzatvára :

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinnosti,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú ( § 34 Občianskeho zákonníka).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný ( § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka ).

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo

sa prieči dobrým mravom ( § 39 Občianskeho zákonníka ).

Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný ( §
40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).

Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté ( § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy
odstúpiť ( § 49 Občianskeho zákonníka).

Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo
sľub prijíma ( § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci ak

nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní ( § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak,
že tým hrubo porušuje dobré mravy ( § 630 Občianskeho zákonníka).

Neplatnostidarovacejzmluvysadomáhanavrhovateľ,ktorýnebolúčastníkomdarovacejzmluvyz09.10.
1975, teda jej neplatnosti sa domáha podaným návrhom doručeným súdu 21. februára 2000, taktiež bez
povšimnutia nezostala skutočnosť, že navrhovateľ je iba závetný dedič, pričom forma dedenia titulomzávetu na strane navrhovateľa bola, nakoľko tento zdedil hnuteľné veci spôsobom ako sú uvedené v
uznesení Okresného súdu Prešov.

V prejednávanej veci navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na predmete sporu. Tento
je závetný dedič spôsobom ako je vyššie uvedené. Súd vychádza z toho, že darovacia zmluva
vzniká súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného, jej znakom je bezplatnosť a dobrovoľnosť
vrátane predmetu daru, takýto prejav tvorí aj darovacia zmluva z 09.10.1975. Aj napriek predloženej
korešpondencií (darkyne) nebol preukázaný opak, teda dôkaz o tom, aby sa darkyňa domáhala jej

neplatnosti na príslušnom súde, čo nasvedčuje tomu, že predložená korešpondencia má výpovednú
hodnotu len z pohľadu jej obsahu, teda nie je dôkaz, že darkyňa sa domáhala jej neplatnosti reálnym
úkonom, preto súd predloženým tvrdeniam odporcu neuveril, toto iba zobral na zreteľ z pohľadu takto
predloženej korešpondencie. Taktiež úkon reálneho odstúpenia resp. neplatnosti darovacej zmluvy
nebol preukázaný ani výpoveďami svedkov. Svedok JUDr. R. T. titulom dotazu darkyne tejto podal
stanovisko zároveň potvrdil, že neplatnosti darovacej zmluvy v mene darkyne sa nedomáhal pretože

táto ho takýmto úkonom nepoverila. Svedkovia PaedDr. W. U. a Mgr. A. T. potvrdili osobné jednanie
s darkyňou, vzájomnú komunikáciu, jej ochotu darovať múzeu väčší umelecký fond výtvarných diel po
nebohom manželovi prof. Q. B., jej prejavu konzultácie na jej spracovaní s tým, že bez súhlasu darkyne
neboli vykonané žiadne úkony vrátane preberania diel tvoriacich umelecký fond. Pričom táto trvala na
realizácií darovacej zmluvy, potvrdili jej platnosť pretože táto vyjadruje vôľu darkyne. Zároveň potvrdili,

že darkyňa dostala kópiu darovacej zmluvy v 2-krát vyhotovení. Svedok Mgr. A. T. naviac doplnil, že
zrušenie darovacej zmluvy by bol historický omyl pretože nikto nikdy už nezabezpečí tak kompaktnú
dokumentáciu aká je teraz v múzeu. Ďalej predmetom daru boli hnuteľné veci pričom písomná forma
je podmienkou platnosti darovacej zmluvy vtedy ak predmetom daru je nehnuteľnosť, pri hnuteľnej veci
ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní, pričom vyjadrenie svedkov (Mgr. A. T.) bolo

potvrdené osobné jednanie na predmete darovacej zmluvy, roztriedenie bolo podľa technik, olejomaľba,
akvarely a iné, potom grafické techniky, monotypie, drevoryty a všetko ostatné ktoré spadá do sféry
umeleckej činnosti, týmto sa dopracovalo k istým číslam ku ktorým sa svedok bližšie nevyjadril pre
odstúp času cca 40 rokov. Preto podľa súdu bolo by neprimeranou tvrdosťou, aby súd za základ zobral
tvrdenia navrhovateľa ktorý vychádza iba z korešpondencie, nakoľko svedkovia potvrdili, že darkyňa

mala vedomosť na ktorom konkrétnom mieste sa veci tvoriace predmet daru nachádzajú a toto darovala.

Darkyňa neurobila za života voči obdarovanému úkon smerujúci k vráteniu daru podaním návrhu
na príslušnom súde (podľa § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou veriteľa právo zanikne, ak
bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu, zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia). Odporca poukázal, že nie je v rozpore so zákonom, keď obsahová zložka
právneho úkonu je podpísaná v iný deň, ďalej okrem iného vzniesol aj námietku premlčania. Právo
darkyne domáhať sa vrátenia daru sa premlčuje v 3-ročnej lehote a táto začína plynúť odo dňa keď
darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz to je odo dňa keď obdarovaný svojím správaním naplnil
skutkovú podstatu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka podľa ktorého darca sa môže domáhať

vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje
dobré mravy, preto ak darkyňa listom z 24.09.1992 odstúpila od zmluvy 3-ročná lehota márne uplynulá
avšak odporca listom z 05.10.1992 adresovaného darkyni túto upovedomuje, že vec titulom jednania
sa uzatvára bez ďalšieho pokračovania. Navrhovateľ ako závetný dedič závetom z 22. apríla 1993 mal
vedomosť vo veci korešpondencie darkyne ohľadom darovacej zmluvy, ktorú ako dôkaz predložil v tomto

konaní, darkyňa zomrela 09.05.1993, po tejto bolo vedené dedičské konanie Okresným súdom Prešov
pod sp. zn. D 1394/93 Dnot 592/93 zo dňa 14.10.1993 ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.11.1993 a teda
právoplatnosťou uznesenia o prejednaní dedičstva po poručiteľke M. B. navrhovateľ ako závetný dedič
po dátume právoplatnosti uznesenia o prejednaní dedičstva neuplatnil právo o neplatnosť darovacej
zmluvy v 3-ročnej premlčacej lehote a toto právo uplatnil až 21.2.2000 pričom odporca poukázal

na námietku premlčania. Darovacia zmluva má dátum 09.10. 1975, nemá dátum 16.10. 1975 na čo
poukazuje navrhovateľ.
Podľa názoru prvostupňového súdu navrhovateľ nie je oprávnenou osobou domáhať sa neplatnosti
darovacej zmluvy aj keď je závetným dedičom pretože darkyňa vôľu darovacej zmluvy nezmenila,
nepodala návrh na príslušnom súde, nedomáhala sa neplatnosti darovacej zmluvy z 09.10.1975, teda jej

vôľa darovať Československému štátu (Múzeu ukrajinskej kultúry Svidník) zostala zachovaná. Národný
umelec prof. Q. B. má zriadenú galériu a postupom štátu (múzea) bola mu prejavená patričná úcta ako
národnému umelcovi a má významné postavenie a poslanie v umeleckej sfére v spoločnosti teraz aj do
budúcna, čo zároveň svedčí o vôli darkyni a nato nadväzuje aj na jej ďakovný list zo dňa 15.10.1976ktorým darkyňa M. B. vyjadrila úprimné a srdečné poďakovanie ktorého sa jej dostalo pri príležitosti
slávnostného otvorenia výstavy národného umelca Q. B. v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku a tým
odkaz národného umelca Q. B. bol v prehľadnej forme sprístupnený širokej verejnosti formou Galérie

Q. B..“

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p.
a úspešnej žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania. Za dôvod hodný osobitného zreteľa pre
použitie § 150 ods. 1 O.s.p. považoval zdravotný stav pôvodného žalobcu, jeho vysoký vek.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. pokiaľ dôjde k záveru, že nie sú splnené
podmienky na jeho zrušenie, aby rozsudok zmenil a to tak, že súd určí, že darovacia zmluva zo dňa
09.10.1975 uzavretá medzi M. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelou XX.XX.XXXX a žalovaným je neplatná.

V odvolaní uviedol, že cit.: „okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a z dôvodu podľa § 205 ods.1 písm. f./ O. s. p., teda preto, že rozhodnutie
okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu podľa § 205 ods.1 písm.
a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, teda preto, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, a z dôvodu podľa

§ 205 ods. 2 písm. b./, teda preto, že konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, prvostupňový súd zamietnutie návrhu žalobcu odôvodnil tým,
že „podľa názoru prvostupňového súdu žalobca nie je oprávnenou osobou domáhať sa neplatnosti

darovacej zmluvy aj keď je závetným dedičom, pretože darkyňa vôľu darovacej zmluvy nezmenila,
nepodala návrh na príslušnom súde, nedomáhala sa neplatnosti darovacej zmluvy z 09.10.1975, teda jej
vôľa darovať Československému štátu (Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku) zostala zachovaná, teda
už toto svedčí o tom, že ak by darkyňa mala vôľu meniť darovaciu zmluvu, domáhať sa jej neplatnosti
a tým aj odkaz národného umelca prof. Q. B. sprístupnenia širokej verejnosti, takýto prejav vôle by

urobila, avšak nestalo sa tak, preto navrhovateľ nemá právo svojimi pocitmi meniť vôľu darkyne a v
neposlednej miere byť dedičom toho čo bolo darované Československému štátu - Múzeu ukrajinskej
kultúry vo Svidníku" (str. 13 napadnutého rozhodnutia).

Ďalej prvostupňový súd uviedol, že „v prejednávanej veci žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem

na predmete sporu" (str. 12 napadnutého rozhodnutia).

Prvostupňový súd na vec aplikoval ustanovenia právneho predpisu, konkrétne Občianskeho zákonníka,
ktoré citoval na str. 11 napadnutého rozhodnutia.

V súvislosti s nárokom žalobcu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 09.10.1975 uviedol,
že ,,teda právo domáhať sa vrátenia daru je osobným právom darkyne ktoré jej smrťou zaniká. Z
toho plynie, že žalobca je závetný dedič a ako dedič sa nemôže domáhať vrátenia daru, pričom
bez povšimnutia nemôže zostať skutočnosť, že darkyňa neurobila za života voči obdarovanému úkon
smerujúci k vráteniu daru podaním návrhu na príslušnom súde...." Prvostupňový súd poukázal na

ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka a tiež uviedol, že nakoľko žalobca ako závetný dedič si svoje
právo o neplatnosť darovacej zmluvy neuplatnil v 3- ročnej premlčacej lehote po dátume právoplatnosti
uznesenia o dedičstve (05.11.1993) toto jeho právo sa premlčalo (str. 12 napadnutého rozhodnutia), a
preto z týchto dôvodov návrh ako neopodstatnený zamietol. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalobca
podrobne uvádza:

Prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205
ods.2 písm. d/ O.s.p.).

Prvostupňový súd jednotlivé pred ním vykonané dôkazy hodnotil izolovane a nevyhodnotil výsledky

dokazovania s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a boli preukázané, teda
výsledky dokazovania nehodnotil v ich vzájomnom spojení a kontexte. Prvostupňový súd ďalej niektoré
dôkazy pred ním vykonané vyhodnotil v rozpore s tým, čo z nich objektívne vyplývalo, iné dôkazy nevzaldo úvahy vôbec, v dôsledku čoho okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, na ktorých potom založil svoje rozhodnutie.

Prvostupňovýsúdvychádzalprisvojichskutkovýchzáveroch,ktorésasohľadomnanepreskúmateľnosť
rozhodnutia ani nedajú náležité zistiť, v podstate len z dôkazov vykonaných výsluchom svedkov PaeDr.
W. U. a Mgr. A. T., a vyjadrení odporcu.

Ostatné vykonané dôkazy, teda nevzal do úvahy vôbec a ani sa s nimi náležitým spôsobom

nevysporiadal.

Prvostupňový súd vôbec nevzal do úvahy nasledovné skutočnosti a tvrdenia, na ktoré v konaní žalobca
poukázal (aj vo svojom záverečnom stanovisku), ako aj nasledovné vyjadrenia už uvedených svedkov,
vyjadrenia svedka JUDr. T. R. a písomnú komunikáciu M. B. s odporcom.

Podľa žalobcu je darovacia zmluva absolútne neplatným právnym úkonom (podľa § 37 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 35 ods. 1. a 2. Občianskeho zákonníka).

Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lége) a hľadí sa naň,
ako keby nebol urobený.

Majetok poručiteľa prechádza na dedičov okamihom smrti poručiteľa (§460 Občianskeho zákonníka)
Dedenie ako derivátny (odvodený) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je spojený so smrťou
poručiteľa, pričom jeho právny nástupcovia /dedičia/ nadobúdajú vlastnícke právo spolu s ďalšími
právami okamihom poručiteľovej smrti.

Podľa žalobcu, tento je vlastníkom všetkých výtvarných umeleckých diel Národného umelca Q. B., teda
jednak tých ktoré boli predmetom absolútne neplatnej Darovacej zmluvy z 09.10.1975 a tiež tých ktoré
boli majetkom - vlastníctvom M. B. po jej manželovi nár. umelcovi, Prof. Q. B. a boli prevzaté do Múzea
ukrajinskej kultúry vo Svidníku z Galérie výtvarného umenia v Prešove, ako umelecký fond výtvarných

diel národného umelca Prof. Q. B. a podľa výpovede svedka Mgr. A. T. z 4.6.2013 aj tých výtvarných
diel národného umelca Prof. Q. B., ktoré mali byť od p. M. B. prevzaté z S., ktorých presný počet je však
k dnešnému dňu nejasný a neurčitý a to okrem iného aj s poukazom na nejasnosť a neurčitosť rozsahu
predmetu daru podľa Darovacej zmluvy z 09.10.1975.

Na rôznych miestach Darovacej zmluvy a to v bode 1., bode 2. sa uvádza rozporuplný počet obrazov,
ktoré mali tvoriť predmet daru s tým, že popis jednotlivý darovaných obrazov, ako je to uvedené v bode
13., tvorí súčasť predmetnej zmluvy a zoznam je v rozsahu 30- tich strojom písaných strán, ako je to
uvedené v bode 13. darovacej zmluvy. Takýto zoznam obrazov (vecí) nikdy netvoril súčasť Darovacej
zmluvy, nebol s ňou nikdy pevne spojený a teda p. M. B. ako účastníčka zmluvy pri jej uzavieraní

nevedelaakéobrazy(diela)darovalaztvorbysvojhomanželanár.umelcaProf.Q.B.,ktorýpočassvojho
života vytvoril rôzne výtvarné diela, ktoré boli v správach slovenských galérií patriacich štátu.

Skutočnosť, že v čase uzavretia Darovacej zmluvy neexistoval žiaden zoznam 30 strojom písaných
strán, ktorý by tvoril je súčasť potvrdzuje aj svedecká výpoveď PaedDr. W. U., kde v zápisnici zo dňa

25.9.2012 na str. 4 uviedol cit: Zmluva bola podpísaná, následne my sme previezli tento fond to bol
taký hodnotný umelecký dar. Prevzali sme to v sťahovacom aute ako nábytok aby sa niečo nepoškodilo,
boli tam prítomní takmer všetci pracovníci múzea lebo to trebalo vynášať, prevážať, atď. Na doplňujúcu
otázku práv. zástupcu navrhovateľa: pán svedok na základe čoho viete ktoré diela boli predmetom
darovania? Svedok udáva: Vedel som ktoré diela boli darované, boli robené zoznamy keď sa preberalo z

M.,áno.Žalobcaspoukazomnavyššieuvedenéuvádza,ževdeňpodpisuDarovacejzmluvyneexistoval
žiaden zoznam (obrazov z ich presnou špecifikáciou) tvoriaci súčasť tejto zmluvy a skutočnú vôľu darcu
ohľadne počtu, techniky, názvu, roku namaľovania, rozmerov a pod., teda ohľadne predmetu daru nie
je možné zistiť. Odporca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval opak. Prvostupňový
súd v napadnutom rozhodnutí takýto dôkaz nemenuje - neuvádza Uvedené potvrdzuje aj list M. B. zo

dňa 5.9.1983 (v spise), ktorým sa domáha zaslania takéhoto zoznamu diel, ktorý mal byť súčasťou
predmetnej Darovacej zmluvy. Konkrétne na str. 2. tohto listu M. B. uvádza cit.: Súčasne Vás žiadam
o vyhotovenie a predloženie zoznamu umeleckých diel nár. umelca prof. Q. B., ktoré sú predmetom
darovacej zmluvy z 09.10.1975.Z rozhodnutia prvostupňového súdu nie je možné zistiť, ako sa tento vysporiadal s uvedenými rozpormi
vo výpovediach svedkov PaeDr. W. U. a Mgr. A.'a T., prečo neprihliadol na tvrdenia a dôkazy v tomto

smere predkladané žalobcom a na základe akých dôvodov týmto dôkazom neuveril.

Žalobca nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil aj prvostupňový súd v
napadnutom rozhodnutí a to, že jej slobodná vážna a zrozumiteľná vôľa p. M. B. bola pretransformovaná
do darovacej zmluvy uzavretej dňa 09.10.1975 a jej vôľa bola následne vyjadrená v „Ďakovnom liste zo

dňa 15. 10.1976", pričom s uvedeným sa v celom rozsahu stotožnil aj prvostupňový súd v napadnutom
rozhodnutí.

Takéto tvrdenia žalovaného vyvracajú okrem iného aj prejavy vôle M. B. darkyne a zároveň poručiteľky
v jednej osobe a to list z 05.09.1983, list z 07.08.1984, list z 24.09.1992 (všetky v spise) na ktoré
navrhovateľ opakovane poukázal v konaní. Všetky tieto prejavy vôle sú učinené M. B. po uzavretí

Darovacej zmluvy a po dátume Ďakovného listu, na ktorý poukazuje aj prvostupňový súd vo svojom
rozhodnutí.

Je potrebné konštatovať, že uvedená darovacia zmluva má celý rad nejasností a hlavne rozporov, pokiaľ
sa týka rozsahu daru umeleckých diel jej nebohého manžela.

Za takéhoto stavu evidentne uzavretá zmluva je neplatná v zmysle § - u 37 Občianskeho zákonníka.
V zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, nakoľko inak
je platný.

Prvostupňovýsúdvôbecnevzaldoúvahytietolistinnédôkazy(napr.darovaciuzmluvuz09.10.1975,listy
darkyne zo dňa 05.09.1983, 07.08.1984, 24.09.1992, ktoré adresovala odporcovi po uzavretí Darovacej
zmluvy) na ktoré poukazoval žalobca v konaní a ktoré taktiež preukazovali opodstatnenosť nároku
žalobcu a z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, prečo prvostupňový súd takto postupoval a
akými úvahami sa pritom spravoval.

Vo svetle všetkých vyššie uvedených skutočností je podľa žalobcu nepochybné, že sa nemôže zakladať
na pravde tvrdenie odporcu s ktorým sa stotožnil aj prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí, že
vôľa M. B. bola následne vyjadrená v ďakovnom liste zo dňa 15.10.1976. Rétorika a štylizácia
predmetného „ďakovného listu" nápadne pripomínajú rukopis tvorcov textu Darovacej zmluvy (t.j.

samotného žalovaného) a vo svetle jej listov, ktoré adresovala po uzavretí Darovacej zmluvy odporcovi,
na ktoré navrhovateľ poukázal už vyššie je nepravdepodobné, že list písala ona. V tejto súvislosti
poukazuje navrhovateľ napr. na liste zo dňa 24.09.1992 (v spise) v ktorom M. B. uvádza: cit: Ja so zo
zmluvou otáľala, ale nemala som pokoja. Chodili ( ideologický tajomník KV KSS U. S. a ďalší) za mnou
každý týždeň, dokonca tvrdili, že inú možnosť nemám. I keď v darovacej zmluve neboli zahrnuté všetky

umelecké diela, boli zobraté všetky, ktoré po manželovi zostali. Ja som sa nevedela s tým uspokojiť
a v roku 1983 som žiadala o vysporiadanie majetku. Vzhľadom na vtedajší režim moja žiadosť bola
zamietnutá.

Z napadnutého rozhodnutia nie je možné spoľahlivo zistiť ani to, ako sa prvostupňový súd vysporiadal

s tým, že ak napriek vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že Darovacia zmluva nie je absolútne
neplatná a žalobca v konaní poukázal, že darca M. B. podľa § 48 ods. 1 a §49 Občianskeho zákonníka
za svojho života odstúpila od predmetnej Darovacej zmluvy jednostranným písomným právnym úkonom
zo dňa 24.09.1992 (v spise), ktorým sa darovacia zmluva zrušuje (od počiatku). Žalovaný doručenie
predmetného odstúpenia od zmluvy nepoprel a ani nespochybnil.

Prvostupňový súd s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy rozhodol o zamietnutí
návrhu v rozpore so svojimi vlastnými skutkovými a právnymi závermi uvedenými v napadnutom
prvostupňovom rozhodnutí, čo činí jeho rozhodnutie rozporuplné, protirečivé a nezrozumiteľné, ktorého
odôvodnenie bolo vyhotovené v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.

Rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1
písm.f./ O.s.p.).Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak síce použil správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Akovyplývazodôvodnenianapadnutéhorozhodnutia,prvostupňovýsúddospelkzáveru,že„neplatnosti
darovacej zmluvy sa domáha žalobca, ktorý nebol účastníkom darovacej zmluvy... z 09.10.1975 a návrh
žalobcudoručenýsúdu21.02.2000posúdilakodomáhaniesavráteniadaruvzmysle§630Občianskeho
zákonníka bez toho, aby v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, ako dospel k tomuto záveru. Zarážajúcim

ostáva v uvedenom kontexte tvrdenie prvostupňového súdu o tom, že darkyni ostáva právo domáhať
sa vrátenia daru počas jej života, ktoré jej smrťou zaniká, bez toho aby súd vysvetlil, ako dospel k
záveru, že predmetom konania je vrátenie daru ako osobné právo darcu, vrátane tvrdenia súdu o
uplynutí trojročnej premlčacej doby, ak k aplikácii uvedeného postupu je možné pristúpiť len pri splnení
podmienky v ust. § 409 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia darovacej zmluvy
( resp.§ 630 Občianskeho zákonníka po roku 1991 ), ktorou je správanie sa obdarovaného voči darcovi,

alebo členom jeho rodiny a len toto právo darcu ako právo majetkové podlieha všeobecnej premlčacej
dobe. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu nielen v tejto časti svedčí o skutočnosti, že
prvostupňový súd po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o nesprávne ustanovenia Občianskeho
zákonníka a tieto navyše aj mylne vyložil.

Zo žiadneho hmotnoprávneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva nedostatok vecnej
aktívnej legitimácie navrhovateľa ako univerzálneho právneho nástupcu M. B., domáhať sa neplatnosti
darovacej zmluvy.

Rovnako tiež žalobca nesúhlasí so závermi prvostupňového súdu, že návrh je nedôvodný preto, že

neplatnosti darovacej zmluvy sa domáha žalobca, ktorý nebol účastníkom darovacej zmluvy...a tiež
že žalobca je „iba závetným dedičom." Podľa žalobcu neobstojí ani právny názor prvostupňového
súdu, že ak žalobca „ako závetný dedič po dátume právoplatnosti uznesenia o prejednaní dedičstva
neuplatnil právo o neplatnosť darovacej zmluvy v 3-ročnej premlčacej lehote jeho právo sa premlčalo".
Prvostupňový súd napadnutým rozhodnutím naznačuje, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v

predmetnom súdnom spore, aj keď výslovne to v napadnutom rozhodnutí netvrdí.

Z prvostupňového rozhodnutia súdu nie je možné zistiť na základe ktorého ustanovenia právneho
predpisudospelsúdktakémuzáveruaprávnemuposúdeniuveci,žededeniezozávetujeniečo„menej",
ako dedenie zo zákona, teda že by dedenie zo závetu malo „nižšiu kvalitu", resp. že by na základe tohto

dedičského titulu neprechádzali smrt'ou poručiteľa všetky práva a povinnosti. Oba tieto nadobúdacie
tituly sú postavené v zákone na rovnakú úroveň a zákon im pripisuje rovnaký význam. Ďalej k vyššie
uvedenému žalobca uvádza, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo
zákona, nemusí sa jej následkov dovolávať iba niektorý z jej účastníkov, ale sa jej môže dovolať každý
kto má na tom právny záujem a to aj bez časového obmedzenia.

Z prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť na základe ktorého ustanovenia ktorého právneho
predpisu dospel súd k takému záveru a právnemu posúdeniu veci, že právo navrhovateľa na domáhanie
sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčalo v trojročnej lehote.

V konaní prvostupňového súdu došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., nakoľko účastníkom
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods.1 písm. a/ O.s.p. v spojení
s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový súd si dostatočne neozrejmil, že

predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu darovacej zmluvy z 9.10.1975, čo potvrdzuje
aj záver súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „Teda právo domáhať sa vrátenia
daru je osobným právom darkyne ktoré jej smrťou zaniká. Z toho plynie, že navrhovateľ je závetný dedič
a ako dedič sa nemôže domáhať vrátenia daru, pričom bez povšimnutia nemôže zostať skutočnosť,
že darkyňa neurobila za života voči obdarovanému úkon smerujúci k vráteniu daru podaním návrhu na

príslušnom súde....".

Prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil v čom jeho postup v konaní - nepripustenie
zmeny návrhu účastníka konania po 11- tich rokoch prebiehajúceho konania zabezpečuje spravodlivúochranu práv a oprávnených záujmov tohto účastníka a tiež v čom je takýto postup súdu a prvostupňové
rozhodnutie zabezpečuje spravodlivú ochranu práv účastníka (navrhovateľa), ktoré boli ohrozené, alebo
porušené.

Prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil, na základe ktorých dôkazov dospel podľa
navrhovateľa k mylnému záveru, že navrhovateľ sa v spore údajne domáha vrátenia daru podľa § 630
Občianskeho zákonníka

Posúdeniu existencie nároku žalobcu sa prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí vôbec nevenoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľným a
nezrozumiteľným rozhodnutím, ktorého odôvodnenie bolo vyhotovené v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.
s. p. a nie je možné z neho vôbec zistiť, k akým skutkovým a právnym záverom vlastne súd dospel
a na základe, ktorých vykonaných dôkazov. Rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby nemá operu vo

vykonanom dokazovaní ani v platnej právnej úprave s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu" ( nález IV. ÚS 115/03; obdobne III. ÚS 119/03-30, I ÚS
226/03).

Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia predstavuje pre žalobcu odňatie možnosti konať pred

súdom, pretože toto nezrozumiteľné a rozporuplné rozhodnutie mu neumožňuje efektívne využitie jeho
procesného práva využiť riadny opravný prostriedok, t.j. riadne odôvodniť odvolanie, nakoľko napadnutý
rozsudok neobsahuje, zrozumiteľne vysvetlené dôvody rozhodnutia súdu.“

Proti rozsudku a to proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný. Navrhol aby odvolací súd

napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania zmenil a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému
náhradu trov prvostupňového konania ako aj náhradu trov odvolacieho konania.

V odvolaní uviedol, že cit. „ Právnym dôvodom môjho odvolania je, že súd prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, ako aj že súd I. stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/, e/, f/ O.s.p.

Súd I. stupňa výrok o nepriznaní náhrady trov konania účastníkom odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1
O.s.p. v spojení s ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Dôvody hodné
osobitného zreteľa na strane neúspešného žalobcu súd videl v zdravotnom stave na strane žalobcu,
ďalej v jeho dôchodkovom veku s výškou dôchodku 446,70 Eur mesačne a nákladmi na lieky.

Ustanovenie§150O.s.p.máslúžiťkodstráneniuneprimeranejtvrdosti,tedakdosiahnutiuspravodlivosti

pre účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania celkom z dôvodov hodných osobitného
zreteľa musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam prípadu a nesmie odporovať dobrým mravom.

Súd môže postupovať podľa ust. § 150 O.s.p. až po tom, čo zistí a posúdi relevantné dôvody pre takýto
postup a svoje rozhodnutie musí riadne a presvedčivo odôvodniť.

Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade na
majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia,
najmä na majetkové pomery oprávneného. Mám zato, že súd I. stupňa sa zákonnými podmienkami

ustanoveným v cit. ust. pri svojom rozhodovaní riadne neriadil.

Súd I. stupňa pochybil aj vtom, keď nepriznanie náhrady trov konania neposúdil aj z pohľadu, ako a čím
sa na vzniku sporu podieľal žalovaný.

Rozhodnutie o náhrade trov nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto jeho odôvodnenie je
neurčité, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.V sporovom konaní sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci
(§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad
uvedených v ust.§ 212 O.s.p., vo veci nariadil pojednávanie a zistil, že v prejednávanej veci neboli
splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku a ani pre jeho zmenu (§ 219, § 220 O.s.p.).

Žalobca v priebehu odvolacieho konania zomrel (č.l. 571 spisu), dedičia sa stali účastníkmi konania (X.

B., PhDr. H. I. (č.l. 631 spisu).

Z§157ods.2O.s.p.citovanéhovodvolanívyplýva,žesúdprvéhostupňajepovinnývodôvodneníuviesť
ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným
zákonne predpísaným spôsobom podľa jeho názoru preukázané a ktoré nie, prípadne tiež, ktoré z nich
sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti

(skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov podľa
jeho názoru záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132- § 135 O.s.p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo
o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom
svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania,
zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a

p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti
(skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety),
ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre
právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých

ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav)
a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa
týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky
nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi
dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.

Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O.s.p.), t. j. aby
mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O.s.p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne

dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani
možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane
rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na závery vyslovené v rozhodnutiach Ústavného súdu SR,
Najvyššieho súdu SR, ako aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu vyplýva, že tak
základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
v sebe okrem iných práv a záruk zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia. o, že právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,

jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.

mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil záver, že „súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právoúčastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nároku a s obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnením rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, je realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces“.

Podľanázoruodvolaciehosúdunapadnutésúdnerozhodnutiejenepreskúmateľné.Námietkyodvolateľa
pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia sú dôvodné. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
neuviedol rozhodujúci skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania, citoval síce právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, avšak rozhodnutie je nepreskúmateľné. Prijaté právne závery sú
nedostatočne vysvetlené. Možno prijať závery o zjavnej neodôvodnenosti a arbitrárnosti rozhodnutia.

Predmetom konania pred prvostupňovým súdom bolo určenie neplatnosti darovacej zmluvy z. 09. 10.
1975 uzavretej medzi právnou predchodkyňou pôvodného žalobcu a žalovaným. Žalobca odôvodnil
neplatnosť právneho úkonu najmä pre jeho neurčitosť, nezrozumiteľnosť, nejasnosť a absenciu
slobodnej a vážnej vôle na strane darcu v čase jej uzavretia.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí ako dôvod pre zamietnutie žaloby okrem iného uviedol, že
vychádzal z toho, že darovacia zmluva vzniká súhlasným prejavu vôle darcu a obdarovaného. Jej
znakom je bezodplatnosť, vrátane predmetu daru a takýto prejav tvorí aj darovacia zmluva z 09. 10.
1975.

Nie je možné z rozhodnutia prvostupňového súdu zistiť z ktorých dôkazov takýto záver súd vyvodil.
Absentuje v rozhodnutí poukaz na ďalšie dôkazy, ktoré boli prvostupňovým súdom vykonané a ich
vyhodnotenie tak, aby mohol byť prijatý spoľahlivý záver, že tieto dôkazy prvostupňový súd posúdil v
súlade s ustanoveniami § 132 a následne Občianskeho súdneho poriadku.

Odvolateľ v podanom odvolaní namieta tiež nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne jeho
právne závery. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že
musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke
a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod je naplnený.

Je potrebné konštatovať, že právny záver ktorý bol prijatý prvostupňovým súdom je rozporuplný.
Prvostupňový súd na jednej strane poukazuje v odôvodnení svojho rozhodnutia, že darovacia zmluva
nie je neplatná, pričom právne posudzuje uplatnený nárok ako vrátenie daru podľa ustanovenia §

630 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia v prejednávanej veci dostatočne
nevyplynul dôvod, pre ktorý prvostupňový súd právne posudzoval uplatnený nárok podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka o vrátení daru. Prvostupňový súd na vec aplikoval nesprávne ustanovenie
právneho predpisu..

Odvolací súd nesúhlasí so záverom prvostupňového súdu, že pôvodný žalobca nebol oprávnenou
osobou - oprávneným subjektom na podanie žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že
je závetným dedičom. Pôvodný žalobca aj napriek tomu, že je závetným dedičom nadobudol dedičstvo
smrťou poručiteľa podľa § 460 O.z. Je teda oprávneným subjektom pre podanie určovacej žaloby.Je potrebné vytknúť prvostupňovému súdu jeho nedôslednosť pokiaľ v priebehu konania od podania
návrhu žalobcu na zmenu pôvodného návrhu na začatie konania nerozhodoval o tejto zmene. Podanie

bolo doručené súdu dňa 14. 11. 2011.

Každé súdne rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov
konania pri rešpektovaní zásad (princípov) spravodlivého súdneho konania. Pri jeho vydaní musia byť
zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a

súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku.

Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkom konania odňala možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd preto v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a podľa
§ 221 ods.2 O.s.p. vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Úlohou prvostupňového súdu tak bude posúdiť uplatnený nárok žalobcov, ktorí sa po smrti pôvodného
žalobcu stali účastníkmi konania a teda posúdiť nárok po zmene žaloby, ktorou bola uznesením
odvolacieho súdu zo dňa 31.03.2015 pripustená. V novom rozhodnutí si prvostupňový súd musí
poskytnúť jasný a stručný výklad o tom, ktoré skutočnosti mal za preukázané, ktoré nie, o ktoré dôkazy

oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie
prípadne navrhované dôkazy a z akého dôvodu nezrealizoval žiadne zistenia z niektorých vykonaných
dôkazov. Nevyhnutným bude súdom prijatý záver o skutkovom stave veci a na ňom nadväzujúce právne
posúdenie vecí.

V novom rozhodnutí sa prvostupňový súd vyrovná s uvedenými pochybeniami.

Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.