Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200233
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016200233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa:

V. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX Z., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci,
Kancelária Trenčín, Hviezdoslavova 3, P. O. BOX 504, 911 01 Trenčín, o priznanie nároku na poskytnutie
právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 2064/2016 - KaTN, Č. RZ:
2926/2016 zo dňa 18.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu sp. zn. 2064/2016 - KaTN, Č. RZ: 2926/2016 zo dňa
18.01.2016 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím sp. zn. 2064/2016 - KaTN, Č. RZ: 2926/2016 zo dňa 18.01.2016 odporca
podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v
materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, platnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) nepriznal navrhovateľovi nárok na
poskytovanie právnej pomoci.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal poskytnutia právnej
pomoci vo veci označenej ako „neplatnosť skončenia PN“. Vo veci právneho sporu, s ktorým sa
navrhovateľ obrátil na odporcu, je daná pôsobnosť odporcu, keďže ide o občianskoprávnu vec podľa
§ 3 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci. Z predložených dokladov mal odporca za
preukázané, že navrhovateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na
právnu pomoc tým, že v danej veci nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu. Nesplnenie hoci len

jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne
rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia
zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa odporca splnením ďalších
podmienok nezaoberal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, kde
uviedol, že odporca riadne nepreskúmal právnu stránku veci, neprehodnotil a neposúdil okolnosti

prípadu. Žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporcu, nakoľko je presvedčený, že rozhodnutie je
zrejme nesprávne, neúplné a nezrozumiteľné. Namietal aj vyhodnotenie a vykonanie listinných dôkazov.V písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa odporca uviedol, že trvá na svojom
rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľovi z dôvodu nesplnenia
podmienky uvedenej v § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci. Navrhovateľ

sa na odporcu obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci vo veci „neplatnosti skončenia
PN“. Odporca pri rozhodovaní o nepriznaní nároku na právnu pomoc navrhovateľovi preskúmal
naplnenie jednotlivých znakov nemajetkovej ujmy, za ktoré možno považovať objektívnu spôsobilosť
zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinnú súvislosť
medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Odporca ďalej uviedol,

že žiadateľ neoznačil dôkazy o neoprávnenosti zásahu, ktorý mal spočívať v neoprávnenom
ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľa a v následnom neuznaní jej súvislého
pokračovania, nakoľko správnosť diagnózy novej pracovnej neschopnosti navrhovateľa, ako pracovnej
neschopnosti nesúvisiacej s predchádzajúcou bola potvrdená viacerými lekárskymi posúdeniami
(napríklad posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ortopedickým nálezom zo
dňa 01.10.2013, alebo stanovenými diagnózami od Q.. Q. Q.). Keďže podľa odporcu nevyplynula

potenciálna neoprávnenosť takéhoto zásahu, nemohol odporca konštatovať, že by mohlo dôjsť takýmto
zásahom k nemajetkovej ujme navrhovateľa. Odporca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.08.2012, z ktorého vyplýva že posúdenie otázky
zrejmej bezúspešnosti nemožno nechať len na tvrdení žiadateľa a priznávať tak nárok aj v prípade, keď
žiadateľnemádôkaz,ktorýmbypredsúdompreukázaloprávnenosťnároku.Vsnahevylúčiťzneužívanie

inštitútu prístupu k spravodlivosti pre osoby materiálne znevýhodnené podľa zákona o poskytovaní
právnej pomoci je práve posúdenie podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu a teda nepriznanie
právnej pomoci v prípadoch, kedy by podľa názoru odporcu nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo
bránenie práva. Podľa názoru odporcu by priznanie právnej pomoci a ustanovenie právneho zástupcu
navrhovateľovi bolo neefektívne a nehospodárne konanie zo strany odporcu. Preto po vyhodnotení

žiadosti o poskytnutie právnej pomoci navrhovateľa odporca konštatoval, že v danom prípade nemožno
vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu a nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci.

Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa

dokončia podľa doterajších predpisov.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) v konaní podľa ustanovenia §
250l a nasledujúcich Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný

prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ bol zamestnaný u zamestnávateľa
Edymax Holding, a.s. od 04.01.2013 do 22.01.2013. Dňa 23.01.2013 si navrhovateľ uplatnil nárok na
nemocenské z ochrannej lehoty zo skončenia nemocenského poistenia u zamestnávateľa Edymax

Holding, a.s., nakoľko bol uznaný za dočasne práce neschopného od 23.01.2013 do 01.09.2013.
Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti navrhovateľa vystavil Q.. Q. Q.. Dôvodom uznania dočasnej
pracovnej neschopnosti navrhovateľa boli subjektívne udávané bolesti s negatívnym fyzikálnym
nálezom, bez medikamentóznej liečby. Zdravotný stav navrhovateľa bol diagnosticky hodnotený ako
bolesti v dolnej časti chrbta. Dňa 04.03.2013 bola navrhovateľovi chirurgom diagnostikovaná zlomenina

predpriehlavkovej kosti nohy. Dňa 22.04.2013 bola navrhovateľovi vyšetrením zistená syndesmóza
(rozšírenie, uvoľnenie) väzivového spojenia kostí dolnej časti fibuly a tíbie. Od 10.05.2013 do 26.06.2013
bola u navrhovateľa dokumentovaná fyziatricko-rehabilitačná liečba Q.. F.. Kontrolné chirurgické
vyšetrenie navrhovateľa sa uskutočnilo dňa 04.07.2013 Q.. Q. V., ktorý dokumentoval zlepšenie
lokálneho nálezu po rehabilitácii, ktorý opodstatňoval ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Dočasná pracovná neschopnosť navrhovateľa trvala od 23.01.2013 do 03.03.2013 pre bolesti chrbta,
od 04.03.2013 pre nalomenie predpriehlavkovej kosti a od 22.04.2013 pokračovala dočasná pracovná
neschopnosť pre vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie väzov členkového kĺbu, a to až do 01.09.2013.
Ošetrujúci lekár navrhovateľa Q.. Q. Q. ukončil dočasnú pracovnú neschopnosť podľa záznamu na
žiadosť navrhovateľa dňa 01.09.2013. Navrhovateľ od 12.09.2013 do 25.09.2013 pracoval na základe

dohody o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom u zamestnávateľa Smart, s.r.o. Navrhovateľovi
vznikla dočasná pracovná neschopnosť dňa 01.10.2013 vystavená Q.. Q. Q. na obdobie od 01.10.2013
do 10.12.2013. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. 200-022544-CA01/2014, NP
203-4228/2013 zo dňa 25.02.2014 navrhovateľovi nepriznala nárok na nemocenské pri dočasnejpracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 01.10.2013. V odôvodnení uviedla, že navrhovateľ bol
zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej
len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov, a preto nemá nárok na nemocenské.

Ďalej Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava v rozhodnutí uviedla, že vychádzala zo stanoviska odboru
lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín zo dňa 05.02.2014, podľa ktorého
sa nejedná o jednu súvislú pracovnú neschopnosť navrhovateľa zo začiatkom od 23.01.2013, ale o
dve rôzne, a to na obdobie od 23.01.2013 do 01.09.2013 a pracovnú neschopnosť od 01.10.2013 do
10.12.2013. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava odvolanie.

Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 30621-4/2014-BA potvrdila prvostupňové rozhodnutie a
odvolanie navrhovateľa zamietla v celom rozsahu.

Navrhovateľ sa domáhal priznania nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť ukončením dočasnej
pracovnej neschopnosti dňa 01.09.2013, nakoľko mu vznikla ďalšia dočasná pracovná neschopnosť
od 01.10.2013, ktorá mala byť podľa navrhovateľa pokračovaním pôvodnej pracovnej neschopnosti

vzniknutej dňa 23.01.2013. Navrhovateľ uviedol, že pri ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti dňa
01.09.2013došloknedbanlivostivadministratívnejčinnostizostranyošetrujúceholekáraQ..Q.Q.,ktorý
mal údajne na pokyn posudkovej lekárky Q.. Q. ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť navrhovateľa.
Týmto administratívnym úkonom nebola navrhovateľovi poskytnutá náležitá zdravotná starostlivosť a
vznikla mu tak nemajetková ujma. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej

len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti. Do rozsahu osobnostných práv patrí
najmä ochrana života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a
prejavov osobnej povahy. Z uvedeného by v prípade navrhovateľa prichádzala do úvahy nemajetková
ujma spôsobená zásahom do zdravia žiadateľa zo strany ošetrujúceho lekára. Navrhovateľ ukončením
dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 01.09.2013 neutrpel ujmu na zdraví, nemajetkovú ujmu je však

možné uplatňovať aj v prípade iného konania, ktorým bolo zasiahnuté do osobnostných práv osoby.
Za účelom prešetrenia bol navrhovateľ predvolaný do Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín na deň
05.02.2014. Odbor lekárskej posudkovej činnosti v závere stanoviska konštatoval, že pôvodná dočasná
pracovná neschopnosť navrhovateľa od 23.01.2013 do 01.09.2013 bola podmienená iným dôvodom
týkajúcim sa zdravotného stavu žiadateľa ako dočasná pracovná neschopnosť navrhovateľa od

01.10.2013 do 10.12.2013. Ošetrujúci lekár navrhovateľa ako dôvod dočasnej pracovnej neschopnosti
od 01.10.2013 uviedol objavenie sa po záťažových bolestí v oblasti členkového kĺbu. Na základe
dôvodu uvedeného ošetrujúcim lekárom navrhovateľa a ortopedickým nálezom zo dňa 01.10.2013,
nešlo o úrazové zmeny nadväzujúce na poškodenie, ktoré bolo dôvodom pôvodnej dočasnej pracovnej
neschopnosti navrhovateľa. Navrhovateľ si splnil svoju dôkaznú povinnosť iba vo vzťahu k prvému

znakunemajetkovejujmy,tedaobjektívnejspôsobilostizásahunegatívnedopadnúťnaosobnosťfyzickej
osoby. Je nepochybné, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti a lekárske posudky o pracovnej
spôsobilosti môžu takto zasiahnuť do práv osoby. Vo vzťahu k ďalšiemu znaku, teda neoprávnenosti
zásahu, tento nebol splnený, nakoľko bola viacerými lekárskymi posúdeniami potvrdená správnosť
diagnózy dočasnej pracovnej neschopnosti od 01.10.2013 ako pracovnej neschopnosti nesúvisiacej

s predchádzajúcou dočasnou pracovnou neschopnosťou. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ
nepreukázal skutočnosti o tom, že došlo k vzniku nemajetkovej ujmy spôsobenej neoprávneným
zásahom do jeho osobnostných práv vo vzťahu k ukončeniu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré by
viedli k odôvodnenému záveru preukazujúcemu vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu.

Podľa § 30 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil
podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia
alebo po jeho zániku v ochrannej lehote.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského

poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa§3ods.1písm.a)zákonaoposkytovaníprávnejpomoci,tentozákonsavzťahujenaposkytovanie
právnej pomoci
a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,

rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v
správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytovanie právnej
pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a

nemožno si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, podmienky na poskytovanie právnej pomoci
podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej
pomoci bez finančnej účasti.

Podľa § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-
násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-

násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má
právonaposkytnutieprávnejpomociurčenýmadvokátomalebocentromprisplnenípodmienkyfinančnej
účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa
§ 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

Podľa § 8 zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či
právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Správny súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľom napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj

konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu
dospel k záveru, že postup odporcu pri vydaní rozhodnutia bol v súlade s platnou právnou úpravou.

Odporcadostatočnezistilskutkovýstavveci,správneprávnevecposúdilanazákladenáležitezisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa tunajší súd v plnom rozsahu stotožňuje.

Na základe vyššie uvedeného vo veci, s ktorou sa navrhovateľ obrátil na odporcu, nie je možné vylúčiť
zrejmú bezúspešnosť sporu.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že odporca
mal na základe priložených listinných dokladov za preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienku

vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytovanie právnej
pomoci v zmysle § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Odporca v odôvodnení rozhodnutia
argumentoval tým, že úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len
ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok v zmysle citovaného § 6 ods. 1 zákona
o poskytovaní právnej pomoci. Ustanovenie § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci nepredstavuje

taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti
sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené,
má odporca prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu
a závisí od okolností konkrétneho prípadu.

Záverom konajúci správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odporcu, ktoré bolo predmetom
súdneho prieskumu považuje za vecne správne, vyplývajúce z riadne zisteného skutkového stavu,
náležite odôvodnené, vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci

neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).