Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Taťána Poláková
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Zastavujúce odvolacie konanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/13/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412200463
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1412200463.7
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: U.. K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, I., štátny
občan SR, proti žalovanému: Správcovské bratislavské družstvo, Drobného 27, Bratislava, IČO: 35 803
843, zastúpený Advokátskou kanceláriou Zuzana Papšíková, s.r.o., Jégeho 8, Bratislava, IČO: 36 800
040, o zaplatenie 2.828,73 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením zo dňa 10.08.2011 č.k. 30Ro 2911/2009-72 bol vzájomný návrh v tom konaní odporcu -
U.. K. A. o zaplatenie istiny 1.080,43 eur s príslušenstvom a o ochranu osobnosti podaný dňa 8.10.2010
vylúčený na samostatné konanie.
2. Na základe výzvy súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ podaním zo dňa 22.08.2012 súdu
oznámil, že sa domáha zaviazať odporcu na zaplatenie sumy
- 55,40 eur s 9% úrokom z omeškania od 01.07.2007 do zaplatenia,
- 244,51 eur s 9% úrokom z omeškania od 01.07.2008 do zaplatenia,
- 331,52 eur s 9% úrokom z omeškania od 01.07.2010 do zaplatenia,
- 3.681,49 eur s 9% úrokom z omeškania od 19.10.2010 do zaplatenia, náhrady trov konania, ako aj
….. násobku priemerných mesačných výdavkov na lieky a vitamíny 80 eur, celkom ….. v zmysle § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako zadosťučinenie za navrhovateľovi spôsobenú ujmu na občianskej
cti a zdraví.
3. Vzhľadom k tomu, že podanie navrhovateľa doručené súdu dňa 22.08.2012 nespĺňalo zákonom
stanovené náležitosti návrhu na začatie konania, súd opätovne vyzval navrhovateľa, aby vady návrhu
odstránil a svoje podanie doplnil spôsobom uvedeným vo výroku uznesenia do 15 dní.
4. Uznesením zo dňa 21.01.2013 súd odmietol návrh navrhovateľa na zaplatenie istiny 1.080,43 eur s
prísl. o ochranu osobnosti s odôvodnením, že podanie zo dňa 22.08.2012 a ani jeho doplnenie zo dňa
17.12.2012 nespĺňa zákonné náležitosti návrhu na začatie konania.
5. Dňa 04.04.2013 podal navrhovateľ proti rozhodnutiu o odmietnutí návrhu odvolanie.
6. Uznesením zo dňa 06.06.2013 súd uznesenie zo dňa 21.10.2013 č.k. 9C/13/2012-72 zrušil.
7. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie.8. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.06.2014, č.k. 4Co 521/2013-83 odvolanie navrhovateľa
odmietol.
9. Uznesením zo dňa 15.12.2014 súd nárok navrhovateľa v časti týkajúcej sa ochrany osobnosti vylúčil
na samostatné konanie.
10. Uznesením zo dňa 22.09.2015, č.k. 9C/13/2012 súd opätovne vyzval navrhovateľa, aby uviedol,
čoho sa svojim návrhom domáha, keď v podaní zo dňa 08.11.2010 žiada zaviazať odporcu na zaplatenie
sumy 1.080,43 eur s príslušenstvom a v doplnení podania zo dňa 22.08.2012 už žiada zaviazať odporcu
na zaplatenie sumy spolu vo výške 4.312,92 eur s príslušenstvom, tzn. nie je zrejmé zaplatenia akej
sumy má byť predmetom tohto konania a nie je zrejmé, aký typ úroku si navrhovateľ uplatňuje, či sa
jedná o úrok z omeškania, alebo iný typ úroku, keď z navrhovateľovho podania vyplýva, že žiada, aby
súd zaviazal odporcu na úhradu sumy:
- 55,40 eur s 9% úrokom z omeškania od 01.07.2007 do zaplatenia,
- 244,51 eur s 9% úrokom z omeškania od 01.07.2008 do zaplatenia,
- 331,52 eur s 9% úrokom z omeškania od 01.07.2010 do zaplatenia,
- 3.681,49 eur s 9% úrokom z omeškania od 19.10.2010 do zaplatenia,
a preukázané trovy súdneho konania.
11. Nebolo preto zrejmé, či predmetom konania má byť zaplatenie sumy 1.080,43 eur s príslušenstvom,
alebo zaplatenie sumy 4.312,92 eur s príslušenstvom.
12.Podanímdoručenýmtunajšiemusúdudňa29.10.2015navrhovateľoznámil,ževkonečnomdôsledku
sa domáha zaviazať odporcu na zaplatenie sumy:
- 55,40 eur s 9% úrokom z omeškania od 01.07.2007 do zaplatenia,
- 244,51 eur s 9% úrokom z omeškania od 01.07.2008 do zaplatenia,
- 331,52 eur s 9% úrokom z omeškania od 01.07.2010 do zaplatenia,
- 2.197,30 eur s 9% úrokom z omeškania od 19.10.2010 do zaplatenia,
a preukázané trovy konania.
13. Spolu na zaplatenie istiny 2.828,73 eur s úrokom z omeškania, ako aj na zaplatenie súdu
preukázaných trov konania.
14. Uznesením zo dňa 30.06.2016 č.k. 9C/13/2012-96 súd zmenu žaloby pripustil.
15.Predmetom posúdenia je tak nárok žalobcu, ktorým sa domáha zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy:
- 55,40 eur s 9% úrokom z omeškania od 01.07.2007 do zaplatenia,
- 244,51 eur s 9% úrokom z omeškania od 01.07.2008 do zaplatenia,
- 331,52 eur s 9% úrokom z omeškania od 01.07.2010 do zaplatenia,
- 2.197,30 eur s 9% úrokom z omeškania od 19.10.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
16. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie a právneho titulu, na
základe ktorého žalobca voči žalovanému žalobou uplatnené sumy vymáha.
17. Žalobca sa na pojednávanie opakovane nedostavil. Svoju neúčasť žiadal ospravedlniť dovodiac
svojim nepriaznivým zdravotným stavom. Súd podľa § 180 C.s.p. pojednávanie otvoril a vec prejednal
i v jeho neprítomnosti.
18. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, ako aj ostatným obsahom spisu,
prednesom zástupkyne žalobcu a po poučení podľa § 154 C.s.p. zistil tento skutkový stav:
19. Žalobca v žalobe uviedol, že suma 55,40 eur predstavuje preplatok z vyúčtovania za rok 2006. Suma
244,51 eur predstavuje nedoplatok z vyúčtovania za rok 2007. Suma 331,52 eur predstavuje preplatok
z vyúčtovania za rok 2009. Sumu 2.197,30 eur žalobca bližšie nešpecifikoval.20. Podľa čl. III. bod 4.1 f/ zmluvy o výkone správy zo dňa 19.06.2001 správca je povinný spracovať
ročné vyúčtovanie preddavkov na služby a predložiť ho vlastníkom najneskôr do 31.05. nasledujúceho
roka, spôsob vyúčtovania je v tabuľke čl. III- oblasť prevádzky domu.
21. Podľa čl. III. bod 4.1 h/ zmluvy o výkone správy zo dňa 19.06.2001 správca je povinný poukázať
preplatky z ročného vyúčtovania služieb vlastníkom do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania pokiaľ
nebudú k vyúčtovaniu zo strany vlastníkov doručené reklamácie. V prípade doručenia reklamácií platí
30 dňová lehota na vrátenie preplatkov od termínu vyriešenia reklamácie.
22. Podľa zmluvy o výkone správy zo dňa 19.06.2001 je povinnosťou žalovaného rozúčtovať skutočné
náklady pripadajúce na jednotlivé byty za plnenia poskytované s užívaním bytu v predchádzajúcom
období a to v lehote do konca júna nasledujúceho roku a prípadný preplatok zistený vyúčtovaním vrátiť
do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania a v tej istej lehote uhradiť žalovanému zistený nedoplatok.
23. Medzi žalobcom a žalovaným existoval právny vzťah. Predmetom tohto konania je právny vzťah
vlastníka bytu a správcu bytu vyplývajúci zo zmluvy o výkone správy zo dňa 19.06.2001 (§ 8a zákona
č. 182/1993 Z.z.) .
24. Občiansky zákonník v ôsmej časti upravuje záväzkové právo - záväzkové právne vzťahy, ktoré sú
základným druhom občiansko-právnych vzťahov. Aj pre oblasť záväzkového práva platí zásada rovnosti
strán, zásada dobrej viery a zmluvnej voľnosti (autonómie) . Subjektmi záväzkového právneho vzťahu
sú veriteľ a dlžník. Predmetom záväzkového vzťahu je plnenie, ktoré si musia jeho účastníci poskytnúť.
Toto plnenie musí byť určité, dovolené a možné.
25. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
26. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
27. Záväzkové právne vzťahy môžu vzniknúť najmä zo zmlúv, z protiprávnych úkonov, resp. deliktov,
zo zákona, na základe konštitutívneho rozhodnutia štátneho orgánu a na základe iných právnych
skutočností. Typickým dôvodom vzniku záväzkového vzťahu je zmluva.
28. Záväzkový vzťah je právny vzťah, ktorý pôsobí medzi účastníkmi tohto vzťahu. Zákon vychádza z
toho, že porušenie zmluvy sa rovná porušeniu práva, ktoré so sebou prináša zodpovednosť toho, kto
právo porušil.
29. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
30. Podľa § 559 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.
31.Primárnympredmetomzáväzkujeurčitésprávanie,naktoréjedlžníkzaviazanývovzťahukveriteľovi
na základe zmluvy alebo zákona, pričom toto správanie môže mať aktívny alebo pasívny obsah.
32. Obsahom záväzkového právneho vzťahu sú práva a povinnosti jeho účastníkov. Na základe
záväzkového právneho vzťahu vzniká dlžníkovi povinnosť poskytnúť veriteľovi určité plnenie a veriteľ
má naopak právo toto plnenie od dlžníka požadovať.
33. Ak je dlžník povinný veriteľovi niečo dať, znamená to, že je povinný poskytnúť mu určitý predmet
plnenia. Predmetom povinnosti niečo dať môže byť hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť, alebo iná
majetková hodnota.
34. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena skutočnosti
preukázať. Strany sporu sú povinné označiť na preukázanie svojich tvrdení dôkazy. Predmetné
ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri navrhovaní a zabezpečovaní dôkazov je zásadne na
stranách sporu. Tá strana sporu, ktorá dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení neoznačila,
nesie nepriaznivé dôsledky rozhodnutia súdu, vychádzajúceho zo skutkového stavu zisteného na
základe vykonaných dôkazov. Taktiež rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení navrhla avšak ich hodnotenie vykonané súdom dospelo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je spoľahlivo preukázané (súd
tvrdenie nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, prípadne na základe dôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.35. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca je vlastníkom bytu č. XX,
na X. poschodí bytového domu na G., ktorého správu, na základe Zmluvy o výkone správy z roku
2001 vykonáva žalovaný. Žalobca v žalobe uviedol, že ním žiadaná suma 55,40 eur predstavuje ním
vyčíslený preplatok z vyúčtovania za rok 2006. Suma 244,51 eur predstavuje ním vyčíslený nedoplatok
z vyúčtovania za rok 2007. Suma 331,52 eur predstavuje ním vyčíslený preplatok z vyúčtovania za rok
2009. Sumu 2.197,30 eur žalobca bližšie nešpecifikoval.
36. Ako už bolo vyššie uvedené, súd v občianskom súdnom konaní rozhoduje na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporu
sporné. Strany sporu sú povinné prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov. Strany sporu sú povinné označiť dôkazy
napreukázaniesvojichtvrdení,pričomnazákladepoučeniasúdusúpovinnívšetkydôkazyaskutočnosti
predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy
a skutočnosti predložené a označené neskôr, sa zásadne neprihliada.
37. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,
znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a
výsluch strán sporu.
38. Z uvedených ustanovení vyplýva, že povinnosťou strany v občianskom súdnom konaní je nielen
uviesť všetky potrebné skutočnosti, t.j. skutočnosti rozhodujúce pre aplikáciu hmotného práva, ale
aj navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t.j. zaťažuje ho nielen povinnosť tvrdenia, ale aj
povinnosť dôkazná, medzi ktorými je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno teda znášajú strany sporu
a nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadne vlastných tvrdení je spojené s procesnou zodpovednosťou
strany sporu za výsledok konania, keď neunesenie dôkazného bremena žalobcom má za následok
zamietnutie jeho návrhu a neunesenie dôkazného bremena žalovaným ohľadne ním tvrdených
skutočností má za následok, že súd nemôže prihliadať na jeho obranu.
39.Vposudzovanejvecisažalobcaopakovanenapojednávanienedostavil.Súhlasilvšakstým,abysúd
vec prejednal na základe obsahu spisu, keď v žiadosti o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní
uviedol, že rozsudok žiada doručiť na adresu jeho dcéry, v ktorej starostlivosti sa momentálne nachádza.
40. Z dôvodu neprítomnosti žalobcu na pojednávaní súd nemal možnosť pri zisťovaní skutočného stavu
veci objasniť skutkové okolnosti relevantné pre posúdenie predmetu sporu. Nie je úlohou súdu ex offo
nahrádzať procesnú aktivitu žalobcu ohľadne jeho dôkazného bremena, vyhľadávať dôkazy za neho.
41. Na základe vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.828,73 eur považoval
za nedôvodný, keď z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, základ ani výšku žalobcom uplatnených
nárokov na zaplatenie sumy 55,40 eur, 244,51 eur, 331,52 eur ani nárok žalobcu na zaplatenie sumy
2.197,30 eur v konaní preukázané neboli, z ktorého dôvodu súd nemohol uplatneným nárokom žalobcu
priznať súdnu ochranu.
42. Súd sa stotožňuje s obranou žalovaného v tom smere, že žalobca od žalovaného žiada okrem iného
aj vrátenie súm, ktoré boli platbami za náklady spojené s užívaním bytu žalobcu v bytovom dome na G.
alebo zálohami na tieto platby, taktiež žiada vrátenie platieb do fondu opráv. Tieto platby však žalovaný
ako správca nevyberá vo svojom mene, ale pri správe bytového domu na účet vlastníkov. Vybrané
prostriedkysazhromažďujúnaúčtochvlastníkovvbanke,odkiaľsúďalejajuhrádzanéskutočnénáklady
za bytový dom. Tento postup vychádza z ustanovení § 8-8b zák. č. 182/1993 Z. z. a tiež zo Zmluvy o
výkonesprávyuzatvorenejmedzižalovanýmavlastníkmibytovnaG.i.Žalovanýtaknemôžebyťpovinný
vrátiť peňažné prostriedky, ktoré nie sú ani v jeho vlastníctve, a preto nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide, nie je teda vecne pasívne legitimovaný v tomto spore v častiach,
týkajúcich sa platieb zahŕňajúcich prostriedky vyberané pre účely domu.
43. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom malo za následok zamietnutie jeho návrhu.
44. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.46. Žalobca mal vo veci úspech v celom rozsahu, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V zmysle § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený").
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.