Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109216534
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4109216534.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: I. S., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX
I. U. XXX, zatúpeného: JUDr. Mária Jakubíková, advokátka so sídlom Fr. Mojtu 43, 949 01 Nitra, IČO:
34 037 721 proti žalovaným: v 1.rade S. S., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX I. U. XXX, v 2. rade S.
E., nar. XX.X.XXXX, bytom O. X, XXX XX J., v 3. rade I. S., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Z. XXX,
zastúpeným: Mgr. Peter Miklóssy, advokát so sídlom Hlavná 1221, 952 16 Vráble IČO: 42 125 308 o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu J. zo
dňa 12. decembra 2XX8 pod č. k. 19 C 136/2009-XX2 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v I. , III. ,IV. ,V. výroku p o t v r d z u j e .

Žalovanív1.,2.,3.rademajúvoči žalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol. Konanie o
žalobe voči žalovanej v 1. rade a voči žalovanému v 3. rade zastavil.
Určil, že žalobca nespĺňa podmienky oprávnenej držby nasledovných nehnuteľností:
-pozemok zapísaný Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v LV č. XXXX pre katastrálne územie
I. U. ako pozemok s parcelným č. XXXX/XX (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh

pozemku orná pôda vo výmere 5874 m2,
-pozemok zapísaný Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v LV č. XXXX pre katastrálne územie
I. U. ako pozemok s parcelným č. XXXX/X (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh
pozemku orná pôda vo výmere 480 m2,
- pozemok zapísaný Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v LV č. XXXX pre katastrálne územie
I. U. ako pozemok s parcelným č. XXXX/X (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 30 m2,

- pozemok zapísaný Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v LV č. XXXX pre katastrálne územie
I. U. ako pozemok s parcelným č. XXXX/XX (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 11 m2,
tak ako sú tieto podmienky uvedené v Notárskej zápisnici N 22/2009, NZ 4947/2009, NCR Is 4931/2009
spísanej dňa 18.02.2009 na Notárskom úrade JUDr. D. L., notárom so sídlom v Nitre, Kupecká č. 16.
Žalovaní v 1. - 3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.2. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že
neb. I. S., zomr. XX.X.XXXX bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich
sa v katastrálnom území I. U., zapísaných na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/X - zastavané plochy anádvoria o výmere 30 m2, parcela č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 5 874 m2 a parcela č. XXXX/X -
orná pôda o výmere 480 m2 v podiele 1/4 k celku a na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 11 m2 v podiele 1/4 k celku.

Žalobu zdôvodnil vlastníckym právom, ktoré nadobudol titulom dedenia po svojom otcovi I.ovi S.ovi,
ktorý bol v pozemnoknižnej vložke č. XXXX vedený pod B 1/c v podiele 1/8-ina k celku. V tridstiatych
rokoch 20. storočia došlo medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi k reálnej deľbe .
Nehnuteľnosti užívali tak, ako sú zakreslené v geometrickom pláne. Právny predchodca žalobcu, neb.

I. S. užíval nehnuteľnosti t.č. vedené na LV č. XXXX a XXXX v celosti. Na Okresnom súde Nitra
prebiehalo konanie vedené pod sp. zn. 8C/9/76 o určenie vlastníckeho práva na časť parciel z pôvodnej
pozemnoknižnej vložky č. XXXX ako parcela č. XXXX, v ktorom žalobca vystupoval ako navrhovateľ
spolu s manželmi Z. a Y. H. proti odporcom: M. Z., P. S. a neb. I. S.. Právni predchodcovia žalobcu mali
na základe nerušenej držby nadobudnúť k nehnuteľnostiam vlastnícke právo podľa zák. č. 141/1950 Zb.

1.3. Podaním zo dňa 28.6.2018 právny zástupca žalovaných podal návrh na zmenu vzájomnej žaloby a
žiadal určenie, že žalobca nespĺňa podmienky oprávnenej držby nasledovných nehnuteľností: pozemok
zapísaný Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v LV č. XXXX pre katastrálne územie I. U. ako
pozemok s parcelným č. XXXX/XX (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku

orná pôda vo výmere 5874 m2; pozemok zapísaný Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v LV č.
XXXX pre katastrálne územie I. U. ako pozemok s parcelným č. XXXX/X (parcela registra C evidovaná
na katastrálnej mape), druh pozemku orná pôda vo výmere 480 m2; pozemok zapísaný Okresným
úradom Nitra, katastrálny odbor, v LV č. XXXX pre katastrálne územie I. U. ako pozemok s parcelným
č. XXXX/X (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku zastavané plochy a

nádvoria vo výmere 30 m2; pozemok zapísaný Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v LV č. XXXX
pre katastrálne územie I. U. ako pozemok s parcelným č. XXXX/XX (parcela registra C evidovaná na
katastrálnej mape), druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 11 m2 tak, ako sú tieto
podmienky uvedené v Notárskej zápisnici N 22/2009, NZ 4947/2009, NCR Is 4931/2009 spísanej dňa
18.02.2009 na Notárskom úrade JUDr. D. L., notárom so sídlom v Nitre, Kupecká č. 16.

1.4. Podaním zo dňa 16.7.2018 vzal žalobca späť žalobný návrh voči žalovanej v prvom rade a
žalovanému v druhom rade a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Dôvodom čiastočného
späťvzatia žaloby bolo dedičské rozhodnutie na Okresnom súde Nitra pod č. k. 13 D 44/2018 zo dňa
20.6.2018, právoplatnédňa 20.06.2018 . Žalovaní v 1. - 3. rade dedili po svojom právnom predchodcovi

I. S.ovi, zomr. XX.XX.XXXX tak, že sporné nehnuteľnosti zdedila len žalovaná v 2. rade - S. E.. Žalovaní
v 1. a 3. rade takto nemajú naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.

Na pojednávaní dňa 22.8.2018 súd zmenu petitu žaloby v zmysle návrhu právneho zástupcu žalovaných
zo dňa 28.6.2018 pripustil.

1.5. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

ZevidencienehnuteľnostínachádzajúcichsavkatastrálnomúzemíI.U.,evidovanýchOkresnýmúradom
Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vo

veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4, a to: parcelné č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
30 m2, parcelné č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 5 874 m2 a parcelné č. XXXX/X - orná pôda o výmere
480 m2. Z evidencie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území I. U., vedených Okresným
úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX zároveň zistil, že syn žalobcu I. S. a jeho manželka H.
S.Q. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý z nich vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu

3/8, a to parcelné č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2. Syn žalobcu I. S. a
jeho manželka H. S.ová nadobudli spoluvlastnícke podiely na uvedených nehnuteľnostiach od žalobcu
titulom darovacej zmluvy zo dňa 23.2.2009.
Vlastnícke právo žalobcu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam (parcelné č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/
X a XXXX/XX) v podiele 3/4 k celku bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe Notárskej

zápisnice N 22/2009, NZ 4947/2009, NCR Is 4931/2009 spísanej dňa 18.2.2009 na Notárskom úrade
JUDr. D. L., notárky so sídlom v Nitre.
V predmetnej notárskej zápisnici notárka osvedčila, že I. S., nar. X.X.XXXX splnil podmienky vydržania
a je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v obci I. U., katastrálne územie I. U. zameranégeometrickým plánom č. 258/2006 overeným Správou katastra v Nitre dňa 15.12.2006 pod č. 2052/06
ako parcela č. XXXX/XX orná pôda o výmere 5874 m2 a parcela č. 5010/12 orná pôda o výmere 480 m2
v podiele 3/4 k celku a nehnuteľnosti zamerané geometrickým plánom č. 20/2009 overeným Správou

katastra Nitra dňa 9.2.2009 pod č. 191/09 ako parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
30 m2 a parcela č. XXXX/XX zastavané plochy o výmere 11 m2 v podiele 3/4 k celku. Novovytvorené
parcely vznikli zlúčením a znovurozdelením nehnuteľností vedených pôvodne v katastrálnom území I.
U. na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 3593 m2, parcela č. XXXX trvalý
trávny porast o výmere 1125 m2 a na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX orná pôda o výmere 8587 m2.

Podiel 3/4 k celku predstavuje pri parcele č. XXXX/XX výmeru 4405,5 m2, pri parcele č. XXXX/X výmeru
360 m2, pri parcle č. XXXX/X výmeru 22,5 m2 a pri parcele č. XXXX/XX výmeru 8,25 m2. Predmetné
nehnuteľnosti tak ako sú zamerané nadobudol I. S. v roku 1975 na základe právoplatného dedičského
rozhodnutia Štátneho notárstva v Nite D 417/75, právoplatného dňa 14.5.1975 po svojom otcovi neb. F.
N. zomr. XX.X.XXXX. K reálnej držbe medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi došlo v 30-
tych rokoch 20. storočia. Jedná sa o ornú pôdu za rodinným domom a plochu pred domom I.a S.a, ktorý

po smrti svojho otca pokračoval v dobromyseľnej držbe nehntueľností.
Podkladom pre vyhotovenie uvedenej notárskej zápisnice bol geometrický plán č. 258/2006 vyhotovený
F.. G. G., autorizačne overený F.. I. V. dňa 5.12.2006, úradne overený F.. V. N. dňa 15.12.2006, ktorým
boli vytvorené pozemky parcelné č. XXXX/XX a parcelné č. XXXX/X. Podkladom pre vyhotovenie
notárskej zápisnice a osvedčenie jednotlivých v nej uvádzaných skutočností bol ďalej geometrický plán

č. 20/2009 vyhotovený F.. S. E., autorizačne overený F.. S. E. dňa 26.1.2009, úradne overený F.. V. N.
dňa 9.2.2009, ktorým boli vytvorené parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/X.
F.. G. G., ktorá predmetný geometrický plán vypracovávala na pojednávaní uviedla, že pri vypracovaní
geometrického plánu zistila, že žalovaní pred potokom užívajú asi o 1 meter viac ako im patrí. Sama
im ich časť zúžila len o 80 cm. Potvrdila, že s oplotením muselo byť manipulované. Pri výsluchu na

pojednávaní vysvetlila skutočnosť, že medzi oploteniami strán sporu je podľa geometrického plánu č.
258/2006 šírka zameraného pozemku 22,90 m, hoci v skutočnosti bola na mieste samom nameraná
šírka 22,54 m .

Ďalej uviedol, že medzi právnymi predchodcami strán sporu v 30-tych rokoch 20. storočia prebehla

reálna deľba , čo mal preukázané z vyjadrenia Miestneho národného výboru vo I. U.e zo dňa 8.1.1976,
v ktorom predseda MNV potvrdil, že parcely č. XXXX/X, XXXX/X XXXX/. a XXXX/. nachádzajúce sa v
intraviláne obce I. U. sa užívajú rozdelené už asi od roku 1930, kedy došlo medzi bývalými vlastníkmi
k reálnej deľbe v rámci rodinnej dohody. Reálnu deľbu predtým spoločných nehnuteľností potvrdili aj
výpovede samotných strán sporu a viacerých svedkov.

N. N. H., I. A., P. S., S. H.ová potvrdili, že v čase, kedy sa delili holé pozemky, teda v 30-tych rokoch
20. storočia boli vytvorené rovné pásy bez lomových bodov. Vykonal dokazovanie znaleckým posudkom
č. 1/2017 F.. C. N. a jej výsluch na pojednávaní. Znalkyňa jednoznačne potvrdila, že skutočná hranica
zodpovedajúca vlastníckemu a užívaciemu stavu vymedzenému na mieste samom oplotením medzi
pozemkami s parcelným č. XXXX/X a XXXX/XX polohovým bodom 193-28 použitým v geometrickom

pláne č. 258/2006 neprechádza. Tento polohový bod bol určený nesprávne . Bol nesprávne vytýčený na
mieste samom tak, že hranicu posúva do pozemku parcelné č. XXXX/X, t. j. do pozemku žalovaných.
Nesprávne použitým bodom 193-28 bola nesprávne predurčená hranica medzi parcelami. V rozpore s
tým ako bola uskutočnená reálna deľba nehnuteľností právnymi predchodcami strán, a teda v rozpore
so skutočným užívacím stavom.

Ďalej uviedol, že závery o nesprávnosti určenia polohového bodu 193-28 boli potvrdené aj v informácii
zaslanej súdu Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky o vykonaní katastrálnej
inšpekcie, ktorý vykonal kontrolu autorizačného overenia geometrických plánov č. 126/2004, č.
157/2004, č. 178/2004, č. 90/2007 a č. 258/2006 vyhotoveného F.. G. G.. Zistil, že súradnice podrobného

bodu 193-28 sa nestali platnými údajmi katastrálneho operátu a nemali byť použité pri vyhotovení
geometrického plánu č. 258/2006 ako aj pri ďalších citovaných geometrických plánoch. Bod 193-28
v evidencii Správy katastra Nitra neexistoval ako súčasť súboru súradníc podrobných bodov súboru
geodetických informácií katastrálneho operátu. Súčasťou súboru geodetických informácií sa stal až po
predloženídoplneniameraniadňa29.2.2012vpapierovejformeF..S.E.,nazákladektoréhosavykonala

aktualizácia súboru STX vektorového podkladu po vykonaní úradného overenia geometrického plánu č.
209/2003 Správou katastra, čo je nad rámec autorizovaného overovateľa.Vlastnícke právo žalobcu k predmetným pozemkom bolo do evidencie nehnuteľností zapísané na
základe rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 8C/9/76 pod číslom zmeny 6/1976 spolu s geometrickým
plánom č. 762-400-75 ako technickým podkladom, ktorý správne znázornil rodinnú deľbu pozemkov a

jestvujúce oplotenie medzi pozemkami. Uvedeným rozsudkom Okresného súdu v Nitre, č.k. 8C/9/76-8
zo dňa 20.1.1976, právoplatným dňa 28.1.1976 súd určil, že žalobca (v predmetnom konaní ako žalobca
v 1. rade) je vlastníkom nehnuteľností parcelné č. XXXX/1 záhrady o výmere 12,24 árov a parcelné č.
XXXX/6 záhrady o výmere 8 árov a Z. (ako žalobca v 2. rade) a Y. H., rod. K. (v predmetnom konaní
ako žalobkyňa v 3. rade) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehntueľností parcelné č. XXXX/X záhrada

o výmere 11,X3 árov a parcelené č. XXXX/X dom čp. 335 dvor o výmere 9,07 árov obce I. U. podľa
geometrického plánu číslo 76X/X00-75 zo dňa 31.XX.1975 Strediska geodézie v Nitre.
Vlastnícke právo právneho predchodcu žalovaných bolo do evidencie nehnuteľností zapísané na
základe rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 1XC/38/8X pod číslom zmeny 7X/198X, pri ktorom nebol
vyhotovovaný nový technický podklad, ale bola použitá už určená hranica podľa geometrického plánu
č. 76X-X00-75.

1.6. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa § 137 zákona č. 160/X015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) ,§ 85X zákona č. X0/196X Zb. Občianskeho zákonníka ,§ 116 ods. 1
a X Občianskeho zákonníka č. 1X1/1950 Zb. (v právnickej literatúre i praxi nazývaný ako Stredný
občiansky zákonník), § 1X3 Občianskeho zákonníka č. 1X1/1950 Zb.,§ 1X5 ods. 1 a X Občianskeho

zákonníka č. 1X1/1950 Zb.,§ 13X ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení ,§ 13X ods. 1 a
3 Občianskeho zákonníka v platnom ,§ 1XX ods. 1 CSP ,.§ 1X5 ods. 1, X CSP a uviedol, že ako
prvoradou sa zaoberal otázkou, či žalobca má naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom
určení. Na existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na danom určení prihliadal z úradnej
povinnosti. Žalobca sa žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým

podľa jeho tvrdení má vlastnícke právo, avšak ako vlastník uvedených nehnuteľností v zapísaný nie
je. Vzhľadom na vyššie uvedené osvedčil neliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam . Preto sa ďalej sa zaoberal samotnou žalobou.

1.7. Naliehavý právny záujem mal preukázaný na aj na strane žalovaných, ktorí sa vzájomnou žalobou

domáhaliurčenia,žežalobcanespĺňapodmienkyoprávnenejdržbynehnuteľnostíbližšievymedzenýchv
samotnejvzájomnejžalobe,aktorébezprostrednesusediasnehnuteľnosťamivovlastníctvežalovaných
tak, ako sú tieto podmienky uvedené v Notárskej zápisnici N XX/X009, NZ X9X7/X009, NCR Is X931/
X009 spísanej dňa 18.0X.X009 na Notárskom úrade JUDr. D. L..

1.8. Poukázal na podmienky vydržania podľa uhorského obyčajového práva , pri ktorom sa vyžadovala
nerušená držba po dobu 3X rokov. Dobromyseľnosť sa vyžadovala pri vstupe do užívania. Od 1.1.1951
platilaprávnaúpravavzmysleZák.č.1X1/1950Zb.,ktoráumožňovalavydržaniesXXročnouvydržacou
dobou, avšak podmienkou bola oprávnená držba počas celej vydržacej doby. Bolo možné započítať si
vydržaciu lehotu, ktorá začala plynúť ešte pred 1.1.1951 a to tak, že k vydržaniu došlo uplynutím doby XX

rokov od 1.1.1951, teda dňom 1.1.1961. Občiansky zákonník (Zák. č.X0/196X) vydržanie neupravoval
a zmena nastala prijatím novely zák.č.131/198X Zb. účinného od 1.X.1983.
Vtejtoprávnejveciskúmal,čidošloknaplneniupredpokladovprevydržanievlastníckehoprávaprávnym
predchodcom žalobcu, za naplnenia ktorých by mohol určiť vlastnícke právo právneho predchodcu
žalobcu k nehnuteľnostiam vymedzeným v petite žalobeného návrhu.

V petite žalobného návrhu požadoval žalobca určiť vlastnícke právo jeho právneho predchodcu, neb. I.a
S.a, zomr. XX.X.XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území I. U., zapísaných na
LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 mX, parcela č. XXXX/
XX - orná pôda o výmere 5 87X mX a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere X80 mX v podiele 1/
X k celku a na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 mX

v podiele 1/X k celku.
Na pojednávaní dňa 19.X.X01X žalobca uviedol, že prenecháva parcelu č. XXXX/X a XXXX/XX, resp.
svoj podiel na nej obci, ktorá si vysporiadava všetky chodníky v obci. Žalobu vzal v tejto časti späť.
Žalovaní so späťvzatím vyjadrili súhlas, preto súd uznesením č.k. 19C/136/X009-501 zo dňa XX.X.X01X
konanie zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa X5.3.X01X . Predmetom konania

zostalo určenie vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcu k parcelám nachádzajúcim sa v
katastrálnom území I. U., parcelné č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 5 87X mX a parcelné č. XXXX/X
- orná pôda o výmere X80 mX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/X k celku.1.9. V závere rozhodnutia uviedol, že nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho
práva ,vymedzil s poukazom na geometrické plány, hoc zapísané do katastra nehnuteľností, avšak s
nesprávnymi hranicami. V konaní bolo nesporene preukázané, že hranice nehnuteľností tak ako sú

zakreslené geometrickým plánom č. X58/X006 F.. G. G. nezodpovedajú skutočnému užívaciemu stavu a
nezodpovedajú ani reálnej deľbe uskutočnenej právnymi predchodcami strán v 30-tych rokoch minulého
storočia. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nie je možné určiť, pokiaľ je hranica nehnuteľností určená
nesprávne. V tomto smere sa plne stotožnil s argumentáciou žalovaných. Uviedol, že každý pozemok je
vymedzený nielen svojou výmerou, ale nepochybne aj hranicami, pričom hranice pozemku, ku ktorému

žalobca navrhoval určiť vlastnícke právo správne určené neboli.
S poukazom na uvedené skutočnosti nemohol žalobe vyhovieť a v celom rozsahu ju ako nedôvodnú
zamietol.

1.XX. Podaním zo dňa 16.7.X018 žalobca vzal žalobu späť voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v
X. rade, preto súd konanie voči nim zastavil.

1.11.S poukazom na vykonané dokazovanie mal preukázané, že geometrický plán č. X58/X006 F.. G. G.
zameralhranicenehnuteľnostívrozporesvykonanoureálnoudeľbouavrozporesdlhoročnýmužívacím
stavom. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobca podmienky oprávnenej držby nehnuteľností
tak, ako sú uvedeným geometrickým plánom zakreslené nespĺňa, a preto vzájomnej žalobe žalovaných

vyhovel.

1.1X. O náhrade trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § X55 ods. 1 CSP. Žalovaná v
X. rade bola v konaní úspešná, zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech. Preto
priznal žalovanej v X. rade voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Priznal nárok na náhradu trov konania aj žalovaným v 1. a 3. rade voči žalobcovi, a to aj za situácie
kedy bolo konanie voči nim z dôvodu späťvzatia žaloby zastavené. Uvedený nárok na náhradu trov
konania žalovaným v 1. a 3. rade priznal podľa § X56 ods. 1 CSP, pretože v tomto prípade zavinenie
na zastavení konania nemožno pričítať žiadnej zo strán, ale z dôvodu, že žalobu považoval od samého
počiatku za nedôvodne podanú a všetkým žalovaným vyhovel aj pri rozhodovaní o vzájomnej žalobe,

čo súd vyhodnotil ako úspech všetkých žalovaných.
V danom prípade súd nevzhliadol dôvody k postupu podľa § X57 CSP, teda nevzhliadol u osoby žalobcu
dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovaným nemal náhradu trov konania voči žalobcovi priznať.
Zároveň súd rozhodol, že v konaní neúspešný žalobca je povinný znášať aj trovy štátu, ktoré vznikli
za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ X6X ods. X CSP).

X. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie v I., III., IV.,V. výroku namietajúc nesprávne skutkové
zistenie a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že sa domáha určenia vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam mimo zastavaného územia obce. Boli zamerané geometrickým plánom č. X58/X006
spoločnosťou G-o.k. F.. I. zo dňa 05.1X.X006 úradne overenom dňa 15.1X.X006 správou katastra.
Nehnuteľnosti v rámci rodinnej deľby v 30-tych rokoch minulého storočia pripadali do vlastníctva jeho
nebohého otca I.a S.. Pred rokom 1989 boli pozemky v užívaní JRD, po revolúcii a v súčasnej dobe
sú užívané SHR. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, ktorý si osvojil závery znaleckého

posudky F.. N. vypracovaný na žiadosť a požiadavky žalovaných. V konaní bola preukázaná reálna
deľba pozemkov, pôvodné pozemnoknižné parcely boli rozdelené na rovnaké X časti, z ktorých 1 užíval
jeho otec. V prednej časti nehnuteľnosti si postavil rodinný dom , do ktorého sa nasťahoval v roku 1978.
Vlastníci susedných pozemkov už mali vybudované oplotenie, domy postavili v 50-tych rokoch.
Ďalej uviedol, že do konania bol pribratý znalec F.. G.. Vyhotovil znalecký posudok č.1/X015 v ktorom

zodpovedal po prekontrolovaní a kontrolnom zameraní údajov sporného geometrického plánu č. X58/
X006 F.. V. zo dňa 05.1X.X006 na otázku súdu, že hranica pozemkov je správna.
Nesúhlasil s rozsudkom v III. výroku pre dôvody odvolania proti I. výroku rozsudku. Vzájomnú žalobu
žiadal zamietnuť. Uviedol. že splnil všetky podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
podľa § 63 a nasl. zákona č. 3X3/9X Zb..

V závere odvolania nesúhlasil so IV. a V. výrokom rozsudku. Žiadal odvolací súd v prípade jeho
neúspechu prihliadnuť na výnimočnosť daného prípadu a jeho vek, duševne chorého syna a postupovať
v zmysle ustanovenia § X57 CSP. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť, jeho žalobe vyhovieť a vzájomnúžalobu zamietnuť, alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a
rozhodnutie.

3. Žalovaná v X. rade podala písomné vyjadrenie k žalobe. Odvolanie žalobcu považovala za
nedôvodné, pretože jeho argumentácia obchádza podstatu sporu spočívajúcu v domáhaní sa určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v spojitosti s geometrickými plánmi, ktoré určujú hranicu
pozemkov nesprávne. Súd prvej inštancie v rozhodnutí vychádzal z toho, že žalobou požadované
určenie vlastníckeho práva nesmie byť spojené s nesprávnym geometrickým plánom, t.j. nesprávne

určenou hranicou pozemkov. Pôvodnej reálnej deľbe medzi právnymi predchodcami strán sporu
nezodpovedajú geometrické plány o osvedčení vlastníckeho práva vydržaním, pretože sú nesprávne
zakreslené hranice pozemkov . Preto žalobca nespĺňa podmienky oprávnenej držby pozemkov tak, ako
súd uvedené v notárskej zápisnici N XX/X009, NZ X9X7 spísanej dňa 18.0X.X009 na Notárskom úrade
JUDr. D. L.. Geometrický plán č. X0/X009, ktorý bol podkladom pre vydanie osvedčenia nezodpovedal
reálnej deľbe. Najdôležitejším dôkazom predloženým v konaní bol znalecký posudok F.. N. a výpoveď

znalkyne, ktorá jednoznačne vyvrátila nesprávne závery znalca F.. G.a. Okrem jej znaleckého posudku
sú dôkazy výpovede žalovaných , svedkov , videozáznamy, ohliadka na mieste samom, stanovisko
katastrálnej inšpekcie. Vlastnícke právo k tým istým pozemkom bolo riešené rozsudkom Okresného
súdu Nitra sp. zn. 8C 9/76 ,1XC 38/8X so správne určenou hranicou medzi pozemkami na základe
geometrického plánu č. 76X-X00-75.V novom konaní súd nemôže určiť tie isté vlastnícke práva a tú

istú nehnuteľnosť inak. Znalkyňa F.. N. zistila, že jestvujúce oplotenie je vedené po rovnakej línii ako
bolo vyznačené v pôvodnom geometrickom pláne č. 76X-X00-75.
Ďalej uviedla, že od začiatku konania namietala nesprávny zápis spoluvlastníckeho práva žalobcu v
katastrinehnuteľnosti,pretožebolvykonanýnazákladenesprávnychgeometrickýchplánov,keďhranice
neboli správne vytýčené.

K doplneniu odvolania žalobcami uviedla, že sa jedná o novoty, na ktorých použitie nie sú v odvolacom
konaní splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 366 CSP.
V závere sa stotožnila so správnosťou rozhodnutia v časti náhrady trov konania. Súd prvej inštancie
správne konštatoval, že u žalobcu neboli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré úspešným
žalovaným nemal priznať náhradu trov konania. V priebehu konania navrhovali žalobcovi uzavretie

dohody, čo odmietol. Poukázala na správanie žalobcu a jeho manželky, ktorého sa voči žalovaným
dopúšťali. V konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhol žalobca postup podľa § X57 CSP a neuvádzal
žiadne skutočnosti odôvodňujúce postup súdu podľa citovaného ustanovenia.
X.ŽalobcapodalvyjadreniekvyjadreniužalovanejvX.rade.Opätovneuvádzalskutkovýstavtýkajúcisa
rozdelenia nehnuteľnosti, závery znaleckého posudku F.. G. potvrdzujúceho správnosť geometrického

plánuč. X58/X006 vyhotovenom F.. G., nesprávne prebratie súkromného znaleckého posudku F.. N.. Jej
meranie neobstojí, pretože žalovaní s oplotením manipulovali v roku X007 , posunuli plot o X0-50 cm
a nie je to už pôvodný stav zameraný F.. G. v geometrickom pláne č. X58/X006. Reálny stav osadenie
koncového stĺpika v čase vyhotovania GP č. X58/X006 bol iný ako je dnes a zodpovedá drevenému
kolku vytýčenému v rámci súdnej ohliadky dňa 7.6.X01X. Súhlasil, že došlo k rozdeleniu pozemkov na X

časti. Tvrdenie žalovaných, že užívali roľu rovno od posledného stĺpika oplotenia v jeho smere od ulice
nie je pravdivé, pretože v čase vyhotovenie GP č. X58/X006 bol zameraný užívací stav v teréne a bolo
zistené, že žalovaní užívajú pri potoku na šírku cca o 1mX viac. Neužívali roľu rovnobežne s oplotením.
V závere nesúhlasil s vyjadrením žalovanej v časti náhrady trov konania. Citoval ustanovenie § X57
CSP a dôvody hodné osobitného zreteľa, medzi ktoré patria prípady so sociálnym aspektom.

5.ŽalovanávX.radepodalavyjadreniekvyjadreniužalobcu.Opätovnepoukázalanazáveryznaleckého
posudku F.. N. konštatujúceho nesprávnosť záverov znaleckého posudku F.. G.a , ktoré sa stotožňovalo
s vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Uviedla, že žalobca potvrdil reálnu deľbu na X diely a tým potvrdil
pravdivosť, že na danom mieste nemohla vzniknúť pri rodinnej deľbe pozemkov hranica s lomovými

bodmi. Hranica sa vytvárala na holých pozemkoch, vytvárali ju rovno ako spojnicu medzi bodom na
začiatku pozemku od ulice a bodom na konci pozemku pri potoku bez lomových bodov. Preto nemohla
vzniknúť hranica určená GP č. X58/X006.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 3X CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 36X ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ X19 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, žeodvolanie žalobcu rade nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/X015 Z. z. a nadobudol účinnosť 01. 07. X016
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie,
ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § X70 ods. 1 a X CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § X70 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § X70 ods. X CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa ods. X citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej

stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy
vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej
inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo,

odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, aplikujúc správne
právne predpisy a jednotlivé ustanovenia na daný prípad, správne a dostatočne zistil skutkový stav veci,
z ktorého vychádzal, nestotožniac sa s dôvodmi odvolania uvedenými v podanom odvolaní, rozsudok
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v napadnutej časti týkajúcej sa žalovanej v X. rade.
vo veci samej a vo vzťahu k žalovaným v1. až 3. rade v časti náhrady trov konania.

8. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav , v rozhodnutí podrobne v bodoch 1.až X8. uviedol
dôkazy, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Preto odvolací súd nepovažuje za potrebné ich opakovať,
rovnako nepovažoval za potrebné citovať ustanovenia zákonov aplikované súdom prvej inštancie.

8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že nebohý I. S. zomrelý XX.XX.XXXX bol ku dňu
smrti vlastníkom nehnuteľností v kat. území I. U. zapísaných na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 mX, parcela č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 5 87X
mX a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere X80 mX v podiele 1/X k celku a na LV č. XXXX ako
parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 mX v podiele 1/X k celku. Po čiastočnom

späťvzatí žaloby predmetom konania zostalo určenie vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcu
k parcelám nachádzajúcim sa v katastrálnom území I. U., parcelné č. XXXX/XX - orná pôda o výmere
5 87X mX a parcelné č. XXXX/X - orná pôda o výmere X80 mX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/X k celku.9.Žalobu zdôvodnil vlastníckym právom, ktoré nadobudol titulom dedenia po svojom otcovi I.ovi
S.ovi, ktorý bol v pozemnoknižnej vložke č. XXXX vedený pod B 1/c v podiele 1/8-ina k celku. V

tridstiatych rokoch X0. storočia došlo medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi k reálnej
deľbe . Nehnuteľnosti užívali tak, ako sú zakreslené v geometrickom pláne. Právny predchodca žalobcu,
neb. I. S. užíval nehnuteľnosti t.č. vedené na LV č. XXXX a XXXX v celosti. Na Okresnom súde Nitra
prebiehalo konanie vedené pod sp. zn. 8C/9/76 o určenie vlastníckeho práva na časť parciel z pôvodnej
pozemnoknižnej vložky č. XXXX ako parcela č. XXXX, v ktorom žalobca vystupoval ako navrhovateľ

spolu s manželmi Z. a Y. H. proti odporcom: M. Z., P. S. a neb. I. S.. Právni predchodcovia žalobcu mali na
základe nerušenej držby nadobudnúť k nehnuteľnostiam vlastnícke právo podľa zák. č. 1X1/1950 Zb.. Z
evidencie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území I. U., evidovaných Okresným úradom
Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/X, a to: parcelné č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 30 mX, parcelné č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 5 87X mX a parcelné č. XXXX/X - orná pôda

o výmere X80 mX. Z evidencie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území I. U., vedených
Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX vyplýva, že syn žalobcu I. S. a jeho manželka
H. S.ová sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý z nich vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 3/8, a to parcelné č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 mX. Syn žalobcu
I. S. a jeho manželka H. S.ová nadobudli spoluvlastnícke podiely na uvedených nehnuteľnostiach od

žalobcu titulom darovacej zmluvy zo dňa X3.X.X009.
Vlastnícke právo žalobcu k uvedeným nehnuteľnostiam (parcelné č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a
XXXX/XX) v podiele 3/X k celku bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe Notárskej zápisnice
N XX/X009, NZ X9X7/X009, NCR Is X931/X009 spísanej dňa 18.X.X009 na Notárskom úrade JUDr. D.
L., notárky so sídlom v Nitre.

V predmetnej notárskej zápisnici notárka osvedčila, že I. S., nar. X.X.XXXX splnil podmienky vydržania
a je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v obci I. U., katastrálne územie I. U. zamerané
geometrickým plánom č. X58/X006 overeným Správou katastra v Nitre dňa 15.1X.X006 pod č. X05X/06
ako parcela č. XXXX/XX orná pôda o výmere 587X mX a parcela č. XXXX/XX orná pôda o výmere
X80 mX v podiele 3/X k celku a nehnuteľnosti zamerané geometrickým plánom č. X0/X009 overeným

Správou katastra Nitra dňa 9.X.X009 pod č. 191/09 ako parcela č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 30 mX a parcela č. XXXX/XX zastavané plochy o výmere 11 mX v podiele 3/X
k celku. Novovytvorené parcely vznikli zlúčením a znovurozdelením nehnuteľností vedených pôvodne
v katastrálnom území I. U. na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 3593
mX, parcela č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 11X5 mX a na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX

orná pôda o výmere 8587 mX. Podiel 3/X k celku predstavuje pri parcele č. XXXX/XX výmeru XX05,5
mX, pri parcele č. XXXX/X výmeru 360 mX, pri parcle č. XXXX/X výmeru XX,5 mX a pri parcele
č. XXXX/XX výmeru 8,X5 mX. Predmetné nehnuteľnosti tak ako sú zamerané nadobudol I. S. v
roku 1975 na základe právoplatného dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Nite D X17/75,
právoplatného dňa 1X.5.1975 po svojom otcovi neb. F. zomr. XX.X.XXXX. K reálnej držbe medzi

pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi došlo v 30-tych rokoch X0. storočia. Jedná sa o ornú pôdu
zarodinnýmdomomaplochupreddomomI.aS.a,ktorýposmrtisvojhootcapokračovalvdobromyseľnej
držbe nehntueľností.
Podkladom pre vyhotovenie uvedenej notárskej zápisnice bol geometrický plán č. X58/X006 vyhotovený
F.. G. G., autorizačne overený F.. I. V. dňa 5.1X.X006, úradne overený F.. V. N. dňa 15.1X.X006,

ktorým boli vytvorené pozemky parcelné č. XXXX/XX a parcelné č. XXXX/X. Podkladom pre vyhotovenie
notárskej zápisnice a osvedčenie jednotlivých v nej uvádzaných skutočností bol ďalej geometrický plán
č. X0/X009 vyhotovený F.. S. E., autorizačne overený F.. S. E. dňa X6.1.X009, úradne overený F.. R N.
dňa 9.X.X009, ktorým boli vytvorené parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/X.

XX.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v 30 tych rokoch minulého storočia došlo medzi
pozemnoknižnými spoluvlastníkmi k reálnej deľbe nehnuteľnosti na X rovnaké diely . Sporná medzi nimi
zostala hranica pozemkov za rodinnými domami a záhradami užívaná najprv družstvom a v súčasnej
dobe samostatne hospodáriacim roľníkom. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom
strán sporu a svedkov, ktorí potvrdili, že hranice medzi pozemkami išli vždy rovno s hranicami domov a

záhrad. Vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Úlohou znalca F.. G.a bolo vypracovať geometrický plán ,
z ktorého bude zrejmá hranica pozemkov strán sporu po zohľadnení užívacieho a právneho stavu a v
prípadezistenýchrozdielovsGPč.X58/X006zdôvodniťrozdiely.Znalecvposudkuuviedol,ževytýčenie
hranice nie je toho času v záujme strán sporu, pretože sporné parcely sú v užívaní poľnohospodárskehopodniku. Po vykonaní meraní dospel k záveru, že hranice pozemkov vytýčené GP č. X58/X006 F.. G.
boli správne. Znalecký posudok bol podaný 17.8.X015. Žalovaní namietali znalecký posudok, pretože
znalec nerešpektoval zadanie súdu, meranie vykonal bez ich vedomia, nerešpektoval užívací stav.

Žiadali doplniť dokazovanie. Znalec na námietky žalovaných zotrval na svojom znaleckom posudku.
Žalovaní predložili v konaní znalecký posudok č.1/X017 vypracovaný F.. N., zadaný žalovanou v X. rade.
Žalobca ku znaleckému posudku uviedol, že nie je kontrolným znaleckým posudkom a nespochybňuje
záveryznaleckéhoposudkuF..G.a.Predmetomkonaniajeurčenieideálnehopodieluoveľkosti1kcelku
na parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/X doposiaľ vedenom na nebohého I. S., právneho predchodcu

žalovaných. Žalovaní ich vlastnícke právo uznávajú. Súd prvej inštancie na pojednávaní vypočul F. N.,
strany sporu mali úmysel vzhľadom na jej vyjadrenie uzavrieť mimosúdnu dohodu, ku ktorej napokon
nedošlo.

11. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny postup súdu prvej inštancie , ktorý svoje rozhodnutia založil
na znaleckom posudku nemajúcom povahu kontrolného znaleckého posudku.

Podľa § X09 ods.1, X CSP súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou
bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak spolu so žalobou predložený súkromný znalecký
posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si
je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku ,postupuje sa pri vykonávaní tohto

dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

Procesný postup vykonávania dôkazu- súkromného znaleckého posudku je rovnaký ako pri znaleckom
posudku súdom ustanoveného znalca. Právna úprava zrovnoprávňuje oba druhy znaleckých posudkov.
Súd má možnosť v danom prípade vypočuť znalca, klásť mu otázky, žiadať o vysvetlenie ... Hodnotí

presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého
nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Musí ho hodnotiť komplexne, t.j. vrátane
prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebeh znaleckého skúmania ,
vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód
použitých znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Ak by súd ponechal bez povšimnutia

vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôveroval záverom znalca, znamenalo by to vo svojich
dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Poprelo by to možnosť súdu hodnotiť podľa
jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký posudok a preniesť zodpovednosť za skutkovú
správnosť rozhodnutia na znalca.
Súd prvej inštancie postupoval v zmysle vyššie uvedených kritériami. Vyhodnotil znalecký posudok F..

G.a ako nepresvedčivý, preto vychádzal zo záverov znaleckého posudku F.. N.. Odvolací súd sa s
jeho postupom a vyhodnotením daného dôkazu stotožnil. Posudzujúc a vyhodnotiac všetky dôkazy
vykonané v priebehu konania sa preto odvolací súd stotožnil so závermi rozhodnutia súdu prvej
inštancie o tom, že znalecký posudok F.. G. nebol správny a nemohol byť podkladom pre nadobudnutie
vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcu. Preto žalobu v napadnutej zamietajúcej časti ako

vecnesprávnupotvrdil.Žalobca sanestotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštanciezuvedenýchdôvodov
odvolania ani vo vyhovujúcej časti rozsudku. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti
ako vecne správny potvrdil, pretože žalobca iné dôvody odvolania v tejto časti neuviedol.

1X. Žalobca namietal rozhodnutie súdu prvej inštancie neprihliadajúce na ustanovenie § X57 CSP.

Odvolací súd poukazuje na bod 78. rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že nevzhliadol
dôvody postupu podľa § X57 CSP.

Podľa § X57 CSP v znení účinnom od 01. 07. X016, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ustanovenie § X57 CSP preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety OSP. Účelom
ustanovenia § X57 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára

sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciutohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa.

Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Keďže
toto ustanovenie negatívne dopadá na stranu, ktorá by mala inak právo na náhradu trov konania, jeho
použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán
sporu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo

určitej procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie strán. V
takomto prípade súd musí prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán,
teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť hradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by
bola použitím tohto výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy tiež treba brať také okolnosti, ktoré
viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadať na postoj strán sporu v konaní. Súd teda musí starostlivo
posúdiť okolnosti konkrétneho prípadu.

Ustanovenie § X57 CSP má teda slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti a k dosiahnutiu
spravodlivostiprestranysporu.Neúspechžalobcuvkonaníniejedôvodomhodnýmosobitnéhozreteľav
zmyslecitovanéhoustanovenia,takýmtodôvodomvšakmôžubyťokolnostivedúcekpodaniužalobného
návrhu, ktoré však musia byť v rozhodnutí konkretizované, nestačí len ich všeobecné konštatovanie.

13. Žalovaná v X. rade bola úspešná v zamietajúcej časti, vo vyhovujúcej časti konania .V týchto
častiach bolo konanie voči žalovaným v 1. a 3. rade zastavené , pretože žalovaná v X. rade nadobudla
v dedičskom konaní sporný podiel. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne postupoval,
keď na uvedený prípad neaplikoval ustanovenie § X57 CSP, pretože ani odvolací súd nezistil dôvody

hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, pre ktoré by nemali byť žalovaným priznané trovy konania.
Po vzhliadnutí a komplexnom posúdení všetkých okolnosti prejendávanej veci, vrátane dôvodov a
skutočností, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou súdu
prvejinštancie,ktorýpreaplikáciuustanovenia§X57CSPosobitneposudzovalsprávaniesastránsporu
v priebehu konania, celkový charakter a priebeh konania. Žalobca odvodzoval dôvody hodné osobitného

zreteľalensvojusociálnousituáciou,vekom,podlomenýmzdravímazdravotnýmstavomsyna.Jednása
o sociálny aspekt, pre ktorý vzhľadom na predmet sporu a jeho priebeh podľa názoru odvolacieho súdu
nie je možné vyhodnotiť ako dôvody osobitného zreteľa a žalovaným nepriznať náhradu trov konania.
Odvolací súd len poznamenáva, že žalovaná v1. rade je vo veku žalobcu .

1X.Na základe vyššie uvedených skutočností mal odvolací súd za to, že súd prvej inštanice dostatočne
odôvodnil, v čom nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť prípadu a zároveň dostatočne
posúdil okolnosti, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti týkajúcej sa priznania náhrady trov konania žalovaným ako vecne správne v zmysle
§ 387 ods. 1, X CSP potvrdil.

15. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § X55 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami, odvolací súd rozhodol, že v odvolacom konaní procesne
úspešná žalovaná v X. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo veci samej a žalovaní v1.
a 3. rade v časti trov konania .O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ X6X ods. X CSP).

16. Z dôvodov potvrdenia rozhodnutia v časti náhrady trov konania potvrdil rozsudok aj v časti náhrady
trov konania štátu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).