Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/113/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715209217
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Konáriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6715209217.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v spore žalobkyne: F. W. nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. G. XXX/XX, XXX XX G., proti žalovaným I. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.
XXXX/XX, XXX XX F., právne zast. advokátkou JUDr. Michaelou Maťuchovou, so sídlom Osloboditeľov
2585/5, 962 21 Lieskovec, IČO: 42 009 898 a II. V.. G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX
XX F., právne zast. advokátskou kanceláriou Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 37, 960 01
Zvolen, IČO: 36 856 517, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný I., žalovaný II. m a j n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa voči žalovanému I. a žalovanému II. domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti o veľkosti vlastníckeho podielu 1/1, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území (k. ú.)
G., obec G., okres F., ktorých vlastníctvo je zapísané na LV č. XXX vedenom okresným úradom,
Katastrálny odbor, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX/X, pozemky parc. č. XXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 425 m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere 91 m2. Žalobu
odôvodnila tým, že žiada, aby súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2013, ktorú uzatvorila
s žalovaným v I. rade. Kúpnou zmluvu ako predávajúca previedla na žalovaného I. vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v k. ú. G., obec G., okres F. a sú zapísané na LV č. XXX
vedenom Okresným úradom F., Katastrálny odbor, a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc.
č. XXX/X, pozemky parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 425 m2, parc. č. XXX/X
záhrady o výmere 91 m2. Predmetnú zmluvu uzatvorila žalobkyňa v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok a nerozvážne. Z uvedených dôvodov je potom neplatná aj kúpna zmluva V3701/13 z
28.11.2013-160/12 zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom F., Katastrálny odbor, pre obec
k. ú. G., obec G., okres F., na základe ktorej žalovaný I. ako domnelý vlastník previedol predmetnú

nehnuteľnosť na žalovaného II. ako kupujúceho, pretože žalovaný I. ako domnelý vlastník predmetných
nehnuteľností nemohol platne previesť na žalovaného II. viac práv, ako má sám. Predmetná kúpna
zmluva zo dňa 28.03.2013 je simulovaným právnym úkonom, preto je neplatná od samého počiatku.
Žalobkyňa predmetnú zmluvu neuzatvorila vážne, ale nerozvážne, nakoľko nikdy nemala v úmysle
predmetné nehnuteľnosti odpredať. Uvedeným právnym úkonom chcela len zabezpečiť pohľadávku
veriteľa - žalovaného I. zo spotrebiteľskej zmluvy o pôžičke a nie predaj predmetných nehnuteľností.
Uzatvorenie kúpnej zmluvy sa prieči dobrým mravom a táto zmluva odporuje zákonu a úmyselne ho

obchádza. Kúpnou zmluvou sa zastiera iný záväzkový právny vzťah, ktorý existoval medzi žalobkyňou
a žalovaným I., a to zmluva o finančnej pôžičke, uzatvorená v ústnej forme na sumu 14.880 € spolu
s odplatou za poskytnutú pôžičku. Žalobkyňa žiadne plnenie od žalovaného I. neobdržala, ale takým
spôsobom zabezpečila finančné prostriedky pre svojho príbuzného M. Č., nar. XX.XX.XXXX, ktorýsa nachádzal vo finančnej tiesni z titulu, že nebol zamestnaný a mal záväzky z minulosti, ktoré z
poskytnutej pôžičky uzatvorenej v ústnej forme medzi žalobkyňou a žalovaným I. mali byť uhradené.
M.Ó. Č. sa zaviazal, že pôžičku žalovanému I. splatí a ten sa zaviazal, že po splatení pôžičky s

odplatou v celkovej výške 14.880,- € uvoľní predmetné nehnuteľnosti z ručenia a na základe zmluvy o
uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 28.03.2013, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným I.
v ten istý deň, ako napadnutá kúpna zmluva zo dňa 28.03.2013, prevedie predmetné nehnuteľnosti do
vlastníctva a držby žalobkyne bez tiarch. Pri posúdení napadnutých zmlúv podľa ich obsahu a významu
sú kúpna zmluva zo dňa 28.03.2013 spolu so zmluvou o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa

28.01.2013 neplatné pre rozpor s dobrými mravmi od samého začiatku, lebo ide o plnenie predstavujúce
neakceptovateľný vzájomný nepomer, a pretože zriaďujú nedovolené ručenie s prepadným zálohom pri
absencií ustanovení o spravodlivom vyrovnaní. Napadnuté zmluvy sú neplatné aj pre neurčitosť, lebo nie
je určitým spôsobom dojednaná kúpna cena, resp. prepadná cena nehnuteľností, ktorá je vždy iná podľa
toho, koľko, akú časť dlhu dlžník splatí a nie je dojednané vzájomné vysporiadanie pre prípad uplatnenej
kúpnej zmluvy, ako prepadného zálohu, pričom kúpna cena je podstatná zložka zmluvy. Nezákonné je

zabezpečeniezáväzkuveriteľaprevodomprávaknehnuteľnostiam,prevodomnehnuteľnostídotrvalého
vlastníctva veriteľa, navyše takým dojednaním, ktoré má charakter prepadného zálohu bez ohľadu na
výšku pohľadávky veriteľa, nakoľko na spätné nadobudnutie predmetných nehnuteľností, má žalobkyňa
ako záložca právo iba po splnení odkladacej podmienky, včasnom splnení pohľadávky veriteľa a nebolo
dojednané, ako sa účastníci zmluvy finančne vyrovnajú, keď ku splneniu záväzku veriteľa nedôjde,

resp. dojednanie o vyrovnaní je v rozpore s dobrými mravmi. Veriteľ si privodil obohatenie aj tým, že
si v rozpore so zákonom privlastnil nehnuteľnosti, ktoré svojou hodnotu vysoko prevyšuje poskytnuté
plnenie a primeranú odplatu za poskytnutú pôžičku, pričom toto obohatenie, ktoré žalovaný I. ako veriteľ
získal bez právneho dôvodu, mu nepatrí, aj keď v zmluvách, ktoré zastierali skutočný záväzkový právny
vzťah, toto so žalobkyňou veriteľ dojednal, čím sa žalovaný I. ako veriteľ, ktorý sám zmluvy vypracoval,

usiloval obísť posúdenie zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam z hľadiska
neprijateľných obchodných podmienok a jej súladu so zákonom a dobrými mravmi. Žalobkyňa naliehavý
právny záujem na podanej žalobe preukázala tým, že jej postavenie bez určenia navrhovaného petitu,
by bolo právne neisté, nakoľko údaje z katastra svedčia, že predmetné nehnuteľnosti žalovaný I. scudzil
a tie nadobudol na základe kúpnej zmluvy žalovaný v II. rade.

2. Žalovaný v II. rade sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
14.09.2015, v ktorom uviedol, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou v podanej žalobe sú pre neho úplne
nové a prekvapivé. K otázke platnosti a resp. neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.03.2013
medzi žalobkyňou a žalovaným v I. rade sa bližšie vyjadriť nevie, nakoľko sa predmetných právnych

úkonov nezúčastňoval, preto mu nie sú známe okolnosti, za ktorých bola zmluva uzatvorená, ani prejavy
vôle jednotlivých zmluvných strán. Kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 28.11.2013 medzi žalovaným v II. rade
a žalovaným v I. rade považuje taktiež za platný právny úkon, na základe ktorého sa stal legitímnym a
výlučným vlastníkom prevádzaných nehnuteľností a pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy konal v dobrej
viere, že žalovaný v I. rade bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy výlučným vlastníkom prevádzaných

nehnuteľností, t. j. pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 28.11.2013 bol dobromyseľným nadobúdateľom
prevádzaných nehnuteľností.

3. Žalovaný v I. rade sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
27.04.2016, v ktorom uviedol, že predmetné nehnuteľnosti mu boli ponúknuté na predaj pánom M.

Č., ktorý mu aj v minulosti ako realitný maklér ponúkol na kúpu viaceré nehnuteľnosti alebo ojazdené
motorové vozidlá. So žalobkyňou a so starou mamou žalobkyne sa žalovaný I. stretol osobne pri
obhliadke nehnuteľnosti. Navrhol im kúpnu cenu a jeho podmienky. Dohodli sa, že v prípade, ak sa
rozhodnú predať nehnuteľnosť, zavolajú mu a dohodnú sa. Po čase ho kontaktovala žalobkyňa, ktorá
ho navštívila. Dohodli sa na podmienkach zmluvy, ako aj na okruhu realitných spoločností, ktorým

bude nehnuteľnosť ďalej ponúknutá, nakoľko žalovaný I. chcel nehnuteľnosť ďalej predávať, o čom
žalobkyňa mala vedomosť. Predmetnú nehnuteľnosť si nafotil a po podpísaní zmlúv ju zasielal viacerým
spoločnostiam, ktoré sa venujú realitnej činnosti. Predaj nehnuteľností sa realizoval z dôvodu, že
žalobkyni hrozilo zaťaženie nehnuteľnosti exekučným záložným právom. So žalobkyňou sa dohodol
na čase, počas ktorého bude stará mama žalobkyne nehnuteľnosť naďalej užívať, počas ktorej mala

žalobkyňa nájsť starej mame ubytovanie resp. hovorilo sa o domove dôchodcov. Stará mama žalobkyne
o všetkom dobre vedela, pretože bez výhrad súhlasila so zrušením vecného bremena doživotného
užívania predmetnej nehnuteľnosti. V celom období sa na nehnuteľnosti robili obhliadky. Už v tom
čase žalovaný I. pripravoval projekt na prestavbu nehnuteľnosti a na jej zhodnotenie. Rovnako otejto skutočnosti žalobkyňa vedela. Medzi spoločnosťami, ktoré žalovaný I. oslovil, bola aj spoločnosť
žalovaného II., ktorého predkladaná ponuka zaujala a ktorý ponúkol žalovanému I., že v zhodnocovaní
nehnuteľnosti bude pokračovať. Žalovaný I. ďalej uviedol, že celej súdnej záležitosti nerozumie. S

ohľadom na odstup času, ktorý odvtedy prebehol, berie celý súdny spor ako špekuláciu. K žalobkyni sa
správal zodpovedne a vyšiel jej v ústrety. Na všetkom sa dohodli. Žalovaný I. má za to, že žalobkyňa
žalobu nepísala, nečítala si ju a ani obsahu nerozumie. Kúpna cena nehnuteľnosti bola vzhľadom na
dezolátny stav nehnuteľnosti v tom čase primeraná. K žiadnej simulácii právnych úkonov nedošlo a nikto
nebol uvedený do omylu. Vyplatenie kúpnej ceny prebehlo v súlade so zmluvnými podmienkami.

4. Žalobkyňa písomným podaním doručeným okresnému súdu 13. mája 2016 uviedla, že napadnutú
kúpnuzmluvuneuzatvorilaslobodneavážne,lebomaloísťoručeniezapôžičku,ktorúposkytolžalovaný
I . jej bratrancovi M. Č., ktorého zároveň navrhla vypočuť ako svedka. Bratranec požiadal žalobkyňu,
aby ručila za jeho dlh, ktorý mal voči žalovanému I., od ktorého si požičal približne 9.000 €. Na ručenie
predmetnými nehnuteľnosťami dala žalobkyňa súhlas v tiesni vyvolanej tým, že jej blízka osoba -

bratranec M. Č., tvrdil, že má obavu o svoj život, lebo keď žalovanému I. nevráti peniaze, tak by mohol
zle dopadnúť. Žiadnu pôžičku od žalovaného I. nežiadala, ani žiadnu nedostala, ani mu neponúkala
na predaj nehnuteľnosti, ani žiadne peniaze za predaj nehnuteľnosti nedostala, o čom navrhla vypočuť
pracovníka Obecného úradu G., ktorý overoval podpis žalobkyne na predmetnej kúpnej zmluve a až
tesne pred podpisom kúpnej zmluvy na predaj domu sa dozvedela, že forma ručenia bude cez sústavu

zmluvných vzťahov, a to kúpnej zmluvy a zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, ktoré majú
žalovanému I. ako veriteľovi zabezpečiť krytie jeho pohľadávky prechodom vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam, počas existencie dlhu, ktorý má voči nemu ako veriteľovi M. Č..

5. Na pojednávaní dňa 06.06.2016 žalobkyňa uviedla, že uvedenými prevodmi sa jednalo sa o riešenie

zlej situácie jej rodiny, konkrétne p. M. Č.. Nespochybnila, že jej žalovaný v I. rade peniaze dal, avšak
neodovzdal ich priamo žalobkyni. Tvrdila, že predmetné zmluvy uzatvorila pod psychickým nátlakom p.
Č.,ktorýjejejbratrancoma ktorýmalproblémyabálsaosvojživot.PánČ.maluzavretúpôžičku,pričom
žalobkyňa neuviedla s kým, ktorú mal splatiť. Žalobkyňa nevedela uviesť, v akej výške bola táto pôžička.
Z uvedených dôvodov žalobkyňa podpísala kúpnu zmluvu a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Bratranec

potreboval peniaze a chcel týmto spôsobom riešiť situáciu ako pomoc, nakoľko je rodinný príslušník.
Pretomužalobkyňapomocposkytla. Spomenulasi, žep.Č.malpôžičkusožalovaným I.abolotoniečo
s autami. Pán Č. na ňu „tlačil“, pretože súrne potreboval peniaze. Zo strany p. Č. išlo o psychický, nie o
fyzický nátlak na žalobkyňu. Spomenula si, že podpisu predmetných zmlúv predchádzalo stretnutie so
žalovaným I., ten sa však nedohadoval priamo so žalobkyňou, ale dohadoval sa s p. Č.. Nespochybnila

skutočnosť, že peniaze v zmysle podpísanej kúpnej zmluvy odovzdané boli, avšak neboli odovzdané
priamožalobkyni,alejejmame.KúpnazmluvabolapodpísanánaNotárskomúradevG.,tedažalovanýI.
prišiel do G., spoločne so žalobkyňou išli na Obecný úrad v G., kde zmluvy podpísali. Zmluvy žalobkyňa
videla na obecnom úrade prvýkrát, tieto zmluvy si prečítala a potom ich pred pracovníčkou obecného
úradu podpísala, avšak len z toho dôvodu, že potrebovala pomôcť bratrancovi - p. Č.. Žalovaný I.

žalobkyni podpísané zmluvy odovzdal. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pred podpisom kúpnej zmluvy, ako
aj zmluvy o budúcej kúpnej zmluve si ich obsah prečítala a porozumela tomu, že sa jedná o kúpnu
zmluvu. Zároveň však tvrdila, že jednala pod nátlakom, pretože chcela pomôcť bratrancovi M. Č. a
dom v skutočnosti predať nechcela. Asi 20 minút po odchode z obecného úradu, sa žalovaný I. stretol
s mamou žalobkyne, pričom pri tomto stretnutí bola od začiatku prítomná aj žalobkyňa. Žalovaný I.

odovzdal peniaze mame a táto ich prebrala. Následne ešte v ten deň sa mama žalobkyne stretla s
bratrancom Č.. Žalobkyňa uviedla, že súhlasila s tým, aby peniaze boli odovzdané jej matke. Uviedla,
že matka žalobkyne nenamietala, ani nespomínala, že by jej nebola odovzdaná celá dohodnutá kúpna
cena. Podpisy zmlúv, ako aj zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti prebehlo k vzájomnej spokojnosti
všetkých.

6. Na pojednávaní dňa 06.06.2016 právna zástupkyňa žalovaného I. uviedla, že rovnako, ako žalobkyňa,
žiada v konaní vypočuť p. Č. a predložila súdu čestné prehlásenie p. C. I., ktorý v písomnom čestnom
prehlásení potvrdil, že si pamätá stretnutie, kedy bol so žalovaným I. obzrieť rodinný dom v obci G.,
ktorého vlastníčkou bola žalobkyňa. Potvrdil, že po zrealizovaní transakcie p. Č. vyslovil spokojnosť s

danou transakciou s tým, že si povyplácali dlhy a že doma sa situácia upokojila. Zo správania účastníkov
konaniabolovidieť,žejeužalobkynežalovanýI. vítaný.PrávnazástupkyňažalovanéhoI.poukázala na
skutočnosť, je podstata toho, čo je uvedené v žalobe, nekorešponduje s tým, čo je uvedené v samotných
zmluvách. Kým žalobkyňa v podanej žalobe uvádza, že existovala spotrebiteľská zmluva o pôžičkemedzi ňou a žalovaným I., od ktorej odstúpila, vo vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 13.05.2016
uvádza, že žiadna pôžička neexistovala, ona iba ručila za nejakú pôžičku p. Č., ktorá vznikla zrejme
pred podpisom kúpnej zmluvy. Právna zástupkyňa žalovaného I. poukázala na nedostatok v skutkových

okolnostiach. V žalobe žalobkyňa uvádza, že išlo o zabezpečovací prevod vlastníckeho práva, následne
v podaní zo dňa 13.05.2016 uvádza, že žalobkyňa iba ručila za splnenie záväzku. Rovnako poukázala
na to, že sumy uvedené v žalobe a v písomných vyjadreniach sú odlišné, a to finančné čiastky vo
výške 14.880 € a pôžička vo výške 9.000 €. Právna zástupkyňa žalovaného I. poukázala na rozpor v
skutočnostiach, že žalobkyňa najprv uvádza, že p. Č. mal nejaké dlhy voči tretím osobám, následne

tvrdila, že p. Č. má dlh voči žalovanému I..

7. Na pojednávaní dňa 30.04.2018 súd postupom podľa § 150 Civilného sporového poriadku, vypočul
žalobkyňu z dôvodu zistenia podstatných a rozhodujúcich skutočností v konaní. Žalobkyňa vo svojej
výpovedi uviedla, že bratranec Č. je jej rodinný príslušník, s ktorým už momentálne nie je v kontakte.
Nestretávajú sa, nemá na neho telefónne číslo a nemám o ňom žiadne informácie. V čase, keď

došlo k prevodu nehnuteľnosti, sa s bratrancom stretávala častejšie, bolo to asi trikrát do mesiaca.
Vedela, že má nejaké finančné problémy, že má nejaké dlhy, avšak nevedela, o aké konkrétne dlhy
išlo a nemala ani dôvod po tom pátrať. Bratranec stále vystupoval suverénne, žalobkyňa mala pocit,
ako keby nechcel ukazovať svoje problémy navonok. V čase podpisu zmlúv ovplyvnil p. Č. rodičov
žalobkyne, ktorí mu chceli pomôcť. Konkrétnejšie, akým spôsobom, žalobkyňa uviesť nevedela. Celý

prevod nehnuteľností prebiehal tak, že sa zoznámila s p. Y., ku ktorému prišiel bratranec. Predtým p. Y.
nepoznala. V čase podpisu zmlúv žalobkyňa nepociťovala fyzický nátlak, nikto ju neohrozoval, ani sa jej
nevyhrážal, psychický nátlak pociťovala v tom smere, že vedela, že sa dejú nejaké nesprávne veci, mala
o tom rozhovor s rodičmi, aj s bratrancom, že by to celé nedopadne dobre. Bratranec jej však sľúbil, že
dá všetky veci do poriadku. Zo strany žalobkyne to bola v podstate bezmocnosť, ako veci riešiť. V čase

podpisu kúpnej zmluvy v predmetnej nehnuteľnosti bývala, momentálne v nehnuteľnosti naďalej žije jej
stará mama a mama, ktoré sa o nehnuteľnosť starajú. Čo sa týka splácania peňazí p. Č. p. Y., o tieto
skutočnosti sa žalobkyňa zaujímala v tom zmysle, že sa pýtala mamy, či nejaké splátky už boli zaplatené,
pričom bratranec mame uvádzal nejaké informácie, avšak komunikácia s ním sa zhoršovala. Postupne
nedvíhal telefón už ani matke žalobkyne. Pokiaľ ide o skutočnosť, že zmluva o uzavretí budúcej zmluvy

zo dňa 28.03.2013 bola podpísaná žalobkyňou, ktorá sa zaviazala na splácanie sumy p. Y. vo výške
14.880 € najneskôr do 28.06.2013 s tým, že žalobkyňa podala žalobu na okresný súd dňa 25.06.2015,
k tejto veci žalobkyňa uviedla, že sa nechcela do predmetných záležitostí vôbec „montovať“, preto
žalobu podala s odstupom dvoch rokov a všetky veci nechávala na svoju mamu. Čo sa týka obsahu
podanej žaloby, spolupracovala so svojou matkou, ktorá mala právnu pomoc. Žalobkyňa uviedla, že

nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony a má vyštudovanú vysokú školu - Poľnohospodársku
univerzitu v Nitre. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania, navrhuje vypočuť p. Č., avšak nevie
momentálne uviesť miesto jeho pobytu a nemá o ňom žiadne informácie. Pôvodne chcela navrhnúť
vypočuť jej mamu p. I. W., ale vzhľadom na skutočnosti, ktoré už na pojednávaní uviedla, tento dôkaz
nepovažuje za dôležitý.

8. Na pojednávaní dňa 30.04.2018 právna zástupkyňa žalovaného I. poukázala na to, že žalobkyňa tvrdí
v podanej žalobe a v ďalších svojich písomných vyjadreniach odlišné a zmätočné skutočnosti. Stále
uvádza iný skutkový stav. Právna zástupkyňa žalovaného I. podotkla, že žalobkyňa na pojednávaní
uviedla, že riadne podpísala kúpnu zmluvu, ktorú si predtým prečítala, so žalovaným v I. rade sa

pred podpisom kúpnej zmluvy stretla a dohodli si kúpnu cenu aj podmienky s tým, že kúpnu cenu s
jej súhlasom prevzala jej matka. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že vedela o podmienkach kúpnej
zmluvy a dokonca splnomocnila na prevzatie kúpnej ceny inú osobu. Výpoveďou na pojednávaní v
podstate poprela všetky skutočnosti, ktoré sú uvádzané v žalobe a v písomných vyjadreniach, z čoho
jednoznačne vyplýva, že tak text žaloby, ako aj text písomných vyjadrení, za ňu písala iná osoba.

Žalobkyňa nepreukázala, že by zmluvu, resp. predmetné zmluvy uzatvárala v stave tiesne. Pokiaľ
uvádza, že sa bála o život svojho príbuzného M. Č., dodnes nie je podané žiadne trestné oznámenie,
ani nie sú známe kroky o tom, že by malo ísť o nejaké podozrenia zo spáchania trestného činu
tretích osôb, ktoré by mali na ňu „tlačiť“ a je to už odstup piatich rokov, čo sa niečo také mohlo stať.
Pokiaľ ide o tvrdenie, že uzatvorené zmluvy boli za nápadne nevýhodných podmienok, nič také v

konaní preukázané nebolo. Žalovaný I. chcel nehnuteľnosť kúpiť, keďže obchoduje s nehnuteľnosťami
a túto ďalej ako tovar ponúkať. Žalovaný I. rozhodne právny úkon, a to uzatvorenie kúpnej zmluvy na
nehnuteľnosť nesimuloval.9. Právna zástupkyňa žalovaného II. na pojednávaní dňa 30.04.2018 uviedla, že žaloba bola podaná
nedôvodne, je v plnom rozsahu zmätočná vo vzťahu k uvádzaným skutočnostiam. Čo sa týka
kontraktačného mechanizmu uzatvorenia kúpnej zmluvy, k tomuto sa nevie vyjadriť, pretože žalovaný

II. nebol účastný podpisu predmetnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by
podpísané zmluvy boli neplatné alebo zmätočné. Žiadala žalobu zamietnuť.

10. Žalovaný II. na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na vyjadrení svojej právnej zástupkyne.

11. Žalobkyňa a žalovaný I. navrhli v konaní vypočuť ako svedka p. M. Č., pričom nevedeli uviesť miesto
jeho momentálneho pobytu. Súdu sa ani opakovanou lustráciou nepodarilo zistiť, kde sa navrhovaný
svedok momentálne zdržiava. Písomné predvolanie na pojednávanie doručované poštou na adresu
trvalého pobytu svedka zisteného lustráciou v registri obyvateľov, ako aj na adresu zistenú z trestných
konaní vedených Okresným súdom Zvolen, sa vrátili s poznámkou: adresát neznámy.

12. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v
súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.03.2013 medzi predávajúcim F. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., T. G. XXX/XX a kupujúcim I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Y. XXXX/XX, súd zistil, že

predmetom zmluvy bol predaj a kúpa nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Správa katastra
F., okres F., obec G., k. ú. G. na LV č. XXX ako pozemok parc. registra C č. XXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 425 m2, parc. registra C č. XXX/X záhrady o výmere 91 m2 a rodinného domu so
súp. č. XXX postaveným na parcele registra C č. XXX/X. Predávajúci zo svojho výlučného vlastníctva
predal nehnuteľnosť uvedenú v čl. I. ods. 1 kúpnej zmluvy kupujúcemu a kupujúci túto nehnuteľnosť

kúpil do svojho výlučného vlastníctva. Zmluvné strany dohodli kúpnu cenu za predmet kúpnej zmluvy
vo výške 14.880 €, pričom podpisom na zmluve predávajúci potvrdil, že suma kúpnej ceny vo výške
14.880 € bola vyplatená v hotovosti k jeho rukám pred podpisom tejto kúpnej zmluvy. V čl. IV. zmluvné
strany dohodli, že kupujúci nadobudne vlastníctvo k predmetu kúpnej zmluvy právoplatným rozhodnutím
o povolení vkladu do katastra nehnuteľností Správy katastra F.. Zmluvné strany písomne vyhlásili, že sú

uzrozumené s tým, že na nehnuteľnosti viazne ťarcha vo forme vecného bremena - práva doživotného
bývania a užívania v rodinnom dome so súp. č. XXX aj s tým súvisiace príslušenstvá a pozemky v
prospech oprávnenej F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., T. G. XXX/XX. Zmluvné strany písomne
vyhlásili, že sú uzrozumené s tým, že zmluva o zrušení vecného bremena je spísaná na rovnakej listine,
ako predmetná kúpna zmluva.

14. Zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2013 uzatvorenej medzi predávajúcim
F. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., T. G. XXX/XX a kupujúcim I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F., Y. XXXX/XX, súd zistil, že predmetom zmluvy bol predaj a kúpa nehnuteľností zapísaných v katastri
nehnuteľností Správa katastra F., okres F., obec G., k. ú. G. na LV č. XXX ako pozemok parc. registra

C č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 425 m2, parc. registra C č. XXX/X záhrady o
výmere 91 m2 a rodinného domu so súp. č. XXX postaveným na parcele registra C č. XXX/X. Budúci
predávajúci a budúci kupujúci sa dohodli, že za podmienok definovaných v zmluve o budúcej kúpnej
zmluve uzatvoria zmluvu, ktorej predmetom bude prevod nehnuteľností bližšie definovaných v čl. I.
Budúci predávajúci sa zaviazal uzatvoriť s budúcim kupujúcim riadnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej

bude prevod nehnuteľnosti definovanej v čl. I. zmluvy, a to najneskôr do troch pracovných dní odo dňa,
kedy budúci kupujúci preukáže riadne a včasné splatenie sumy vo výške 14.880 € v lehote najneskôr
do 28.06.2013. Zmluvné strany sa zaviazali v deň podpísania riadnej kúpnej zmluvy podať návrh na
vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti popísanej v čl. I. zmluvy v prospech budúcej kupujúcej do
príslušného katastra nehnuteľností. V prípade, ak budúci kupujúci nedodrží riadne a včas splatenie sumy

14.880 € v lehote do 28.06.2013, budúci predávajúci má právo odstúpiť od zmluvy o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je platné a účinné dňom doručenia druhej zmluvnej strane. Za
doručenie sa na účely tejto zmluvy považuje aj vrátenie poštovej zásielky slovenskou poštou, a.s., ktorú
si budúci kupujúci v odbernej lehote neprevzal. Ako doklad o doručení slúži na účely zmluvy podací
lístkom a za deň doručenia sa považuje dátum uvedený na podacom lístku ako dátum podania na

slovenskej pošte, a.s.. Budúci predávajúci sa zaviazal v lehote do 28.06.2013, že žiadnym spôsobom
predmetnú nehnuteľnosť nescudzí, nezaťaží. Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena za odpredanú
nehnuteľnosť špecifikovanú v čl. I. zmluvy bude predstavovať sumu, ktorú budúci predávajúci požaduje
splatiť podľa čl. II. zmluvy.15. Súd zistil z výpisu listu vlastníctva č. XXX, že ako vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v
okrese F., obec G., k. ú. G. zastavané plochy a nádvoria o výmere 425 m2 parc. č. XXX/X, záhrady o

výmere 91 m2 parc. č. XXX/X, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX/X je evidovaný I.
G., nar. XX.XX.XXXX, titul nadobudnutia nehnuteľností kúpna zmluva V 3701/13 z 28.11.2013 - 160/13
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1.

16. Z čestného prehlásenia na účely súdneho konania napísaného pánom C. I. nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom S., J., I. súd zistil, že dole podpísaný C. I. prehlásil, že medzi ním a p. I. Y., F. W., nie je žiaden
vzťah ani pracovný ani rodinný ani kamarátsky. S p. M. Č. mal od r. 2013 viac-menej priateľský vzťah,
všetkých zúčastnených však pozná. Začiatkom r. 2013 bol s p. I. Y. obzrieť rodinný dom v obci G., ktorý
vlastnila F. W.. Stretli sa tam aj s M. Č.. Stretnutie prebiehalo priateľsky. Pán Y. si obzrel dom aj pozemky.
Podpísaný C. I. p. Y. poprosil a prihovoril sa, pretože videl, že F. W. a M. Č. sú v zlej situácii a chcel
im pomôcť. Pán Y. sa vyjadril, že dom kúpi, že sa mu páči. Následne sa zúčastnení stretli v dome p.

Y., kde ho vyhľadali a dohodli sa. Pán M. Č.Á. mu povedal, že je spokojný a že povypláca dlžoby. Pán
Y. nenútil nikoho na podpis žiadnej zmluvy. Stretnutie, kde bol prítomný aj C. I. prebehlo v pokoji. Na
záver si všetci podali ruky a rozišli sa.

17. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

18. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21.Podľa§49Občianskehozákonníka,účastník,ktorýuzavrelzmluvuvtiesnizanápadnenevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

22. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom na to, že nedostatok
naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý žaloba na určenie
práva nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu takejto žaloby skúmal

súd prednostne opodstatnenosť podanej žaloby v rozsahu naliehavého právneho záujmu na určení
vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam. Právny záujem, ktorý je podmienkou
procesnejprípustnostiurčovacejžalobypodľa§137Civilnéhosporovéhoporiadku, musí byť naliehavý.
Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže

dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť
aj tak nasledovať iné súdne konanie, resp. konania. Súdna prax ustálila názor, že určovacia
žaloba je prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností,
ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Ak je
žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý

právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobkyne je v tejto situácii
neisté a že bez požadovaného určenia by jej právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o
určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba
o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných

právnych vzťahoch medzi stranami sporu. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym
stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Súd preto v predmetnej veci ustálil opodstatnenosť
podanej žaloby v rozsahu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam.23. Keďže rozsudok o určenie vlastníckeho práva je záväzný pre strany sporu, môže byť podkladom pre
vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, len ak strany sporu boli všetky

osoby aktuálne, teda v čase rozhodovania, zapísané v katastri ako vlastníci. Z uvedených dôvodov
žaloba o určenie vlastníckeho práva musí smerovať voči osobám, ktoré sú ako vlastníci nehnuteľností
evidované na liste vlastníctva a zapísané v katastri. Z listu vlastníctva mal súd preukázané, že
vlastníkomnehnuteľnostípozemkovparc.č.XXX/Xovýmere425m2zastavanéplochyanádvoria,parc.
č.XXX/Xovýmere91m2záhrady,rodinnéhodomupostavenéhonaparc.č.XXX/Xsúp.č.XXXvk.ú.G.,

obec G., okres F., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX je žalovaný II. Pretože predmetom
konania je žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, osobou pasívne legitimovanou v
konaní je výlučne žalovaný II. Z uvedených dôvodov súd žalobu voči žalovanému I. zamietol, pretože
nie je osobou pasívne legitimovanou v tomto konaní.

24. Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdí, že kúpnu zmluvu so žalovaným I. uzatvorila v tiesni, za nápadne

nevýhodných podmienok a nerozvážne, že kúpna zmluva zo dňa 28.03.2013 je simulovaným právnym
úkonom, že žalobkyňa predmetnú kúpnu zmluvu neuzatvorila vážne, ale nerozvážne, nakoľko nikdy
nemala v úmysle predmetné nehnuteľnosti odpredať, iba chcela zabezpečiť pohľadávku veriteľa -
žalovaného I. zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej v ústnej forme na sumu 14.880 € spolu s odplatou
za poskytnutú pôžičku. Od žalovaného I. neobdržala žiadne plnenie a podpisom kúpnej zmluvy chcela

iba zabezpečiť finančné prostriedky pre svojho príbuzného bratranca M. Č. z dôvodu, že bola pod
psychickým nátlakom. M. Č. sa zaviazal, že pôžičku žalovanému I. splatí a ten sa zaviazal, že po splatení
pôžičky s odplatou v celkovej výške 14.880 € uvoľní predmetné nehnuteľnosti z ručenia a na základe
zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2013, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou
a žalovaným I. v ten istý deň, ako napadnutú kúpna zmluva zo dňa 28.03.2013, prevedie predmetné

nehnuteľnosti do vlastníctva a držby žalobkyne. Kúpna zmluva spolu so zmluvou o uzatvorení budúcej
kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2013 sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi od samého začiatku, pretože
ide o plnenie predstavujúce neakceptovateľný vzájomný nepomer. Žalobkyňa iba v neskúsenosti, v
omyle a z neznalosti pristúpila na uzatvorenie napádaných zmlúv a zmluvných dojednaní, ktoré svojim
obsahom a účelom odporujú zákonu a zákon obchádzajú a zastierajú iný záväzkový právny vzťah.

Obchádzaním zákona sú zmluvy zameraná na získanie vysokého a bezdôvodného obohatenia na
strane veriteľa bez poskytnutia primeraného protiplnenia zo strany veriteľa z dôvodu prevodu vlastníctva
predmetných nehnuteľností do trvalého vlastníctva. Žalobkyňa tvrdila, že kúpnu zmluvu neuzatvorila
slobodne a vážne, malo ísť o ručenie za pôžičku, ktorú poskytol žalovaný I. jej bratrancovi M. Č.J.,
ktorý ju požiadal, aby ručila za jeho dlh, ktorý mal voči žalovanému I., u ktorého si požičal 9.000 €. Na

ručenie predmetnými nehnuteľnosťami dala žalobkyňa súhlas v tiesni vyvolanej tým, že jej blízka osoba
- bratranec M. Č., tvrdil, že má obavu o svoj život, lebo keď žalovanému I. nevráti peniaze, tak by mohol
zle dopadnúť. Žalobkyňa od žalovaného I. pôžičku nežiadala, žiadnu nedostala, dom mu na predaj
neponúkala, ani dom predať nemienila, žiadne peniaze za predaj domu nedostala. Na pojednávaní
žalobkyňa vypovedala, že žalovaný I. jej kúpnu cenu za nehnuteľnosti nedal osobne k rukám žalobkyne,

ale jej matke, s čím ona sama súhlasila. Čo sa týka jej vzťahu k bratrancovi Č., uviedla, že momentálne
nie sú v kontakte, nestretávajú sa a nemá o ňom žiadne informácie. V čase, keď došlo k prevodu
nehnuteľností, sa s bratrancom stretávala častejšie, bolo to asi trikrát do mesiaca. Vedela, že má nejaké
finančné problémy, dlhy, ale nevedela uviesť, o aké konkrétne dlhy išlo s tým, že nemala dôvod po tom
pátrať. Bratranec stále vystupoval suverénne a požiadal ju o pomoc, že potrebuje peniaze na zaplatenie

svojich dlhov. Nakoľko to bol jej rodinný príslušník, s navrhnutou pomocou súhlasila. Pripustila, že ešte
pred podpisom kúpnej zmluvy mala so žalovaným I. stretnutie v jeho kancelárii. Následne sa za účelom
podpisu kúpnych zmlúv stretli na Obecnom úrade v G., pričom predmetné zmluvy si žalobkyňa pred
podpisom prečítala a po podpise si rovnopis zmlúv ponechala. Vypovedala, že po prečítaní predmetných
zmlúv vedela o tom, že sa jednalo o kúpnu zmluvu a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Súhlasila s

tým, aby kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bola odovzdaná jej matke, nakoľko sa so svojim
bratrancom nechcela stretnúť. Pokiaľ ide o skutočnosť, že zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa
28.03.2013 žalobkyňa podpísala a zaviazala sa na splatenie sumy žalovanému I. vo výške 14.880 €
najneskôr do 28.06.2013 s tým, že žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
podala dňa 25.06.2015, teda s odstupom dvoch rokov, žalobkyňa uviedla, že do predmetných záležitostí

sa nechcela „montovať“ a nechávala riešenie situácie na jej matku. Pokiaľ ide o formuláciu a obsah
žaloby, spolupracovala s matkou, ktorá mala poskytnutú právnu pomoc. Žalobkyňa uviedla, že nie
je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a má vyštudovanú vysokú školu Poľnohospodársku
univerzitu v Nitre. S poukazom na obsah písomných podaní žalobkyne a jej vyjadrení na pojednávaní jezrejmé, že žalobkyňa uvádza rôzne verzie skutkových tvrdení, mení ich, resp. vypovedá, že si okolnosti
už presne nepamätá.

25. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že zmluvu uzatvárala v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
a že pri uzatvorení kúpnej zmluvy absentovala jej slobodná vôľa, súd má za to, že tieto tvrdenia
neboli v konaní preukázané. Slobodná vôľa vyžaduje, aby subjektu bola daná možnosť voľne sa
rozhodnúť, či a akým spôsobom bude konať. Vôľa nie je slobodná, ak je urobená pod nedovoleným
fyzickým či psychickým nátlakom, v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok. V takomto prípade

konajúci neprejavuje svoju vôľu, ale vôľu donucovateľa. Nezáleží pritom na tom, či účastník koná pod
nedovoleným nátlakom druhého účastníka alebo tretej osoby. Právnym dôsledkom absencie slobody
vôle je neplatnosť právneho úkonu. Stav tiesne je podľa ustálenej judikatúry objektívny hospodársky
alebo sociálny stav, ale aj psychický stav osoby (rozrušenie, obavy o blízku osobu a podobne). Rozdiel
medzi stavom psychického donútenia konajúceho a stavom tiesne plynúcim zo psychického stavu
konajúceho, je predovšetkým v ich intenzite a v tom, že psychické donútenie predpokladá psychické

pôsobenie ďalšej osoby na vôľu konajúceho. V prípade konania v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok ide o neslobodu vôle. Žalobkyňa sama vypovedala, že nebol na ňu vyvíjaný fyzický nátlak
pri podpise kúpnej zmluvy. Vypovedala, že sa cítila pod psychickým nátlakom z dôvodu, že jej bratranec
p. Č. mal dlhy, bál sa o svoj život a spôsobom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam chcela
riešiť vyporiadanie jeho finančných záväzkov. Žalobkyňa tak konala pre obavu o blízku osobu. Uvedené

tvrdenia žalobkyne súd vyhodnotil ako zavádzajúce, keď žalobkyňa zároveň vypovedala, že v čase
podpisu kúpnej zmluvy sa s bratrancom stretávala približne trikrát do mesiaca, nemala informácie o
jeho dlhoch, nevedela komu dlhuje peniaze, aké finančné sumy a z akých dôvodov. Po podpise kúpnej
zmluvy sa s bratrancom už nekontaktovala, nemá o ňom žiadne informácie. Z uvedeného je zrejmé,
že vzťah žalobkyne k bratrancovi Č. nemožno vyhodnotiť ako vzťah blízky, ktorý by mohol u žalobkyne

vyvolať stav tiesne, resp. stav psychického donútenia pri podpise kúpnej zmluvy. Z výpovede žalobkyne
vyplynulo, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 28.03.2013 vedela, o aký právny úkon ide a aké sú
jeho právne dôsledky. Pred podpisom zmluvy mala so žalovaným I. stretnutie, na ktorom boli dohodnuté
podmienkypredajanehnuteľnosti.Ažnáslednedošlokpredaju.Žalobkyňavypovedala,žekúpnuzmluvu
si pred podpisom prečítala, vedela a rozumela, že ide o predaj nehnuteľností. Po vyhodnotení obsahu

kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.03.2013 medzi predávajúcim F. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G., T. G. XXX/XX a kupujúcim I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Y. XXXX/XX súd konštatuje, že zmluva
je uzatvorená v predpísanej písomnej forme, prejav vôle žalobkyne je určitý a zrozumiteľný, prevádzané
nehnuteľnosti sú v kúpnej zmluve dostatočne presne označené údajmi z katastra a kúpna cena za ne je
v súlade so zákonom určená dohodou zmluvných strán. S poukazom na výpoveď žalobkyne a písomné

vyjadrenie žalovaného I. kúpna cena bola kupujúcim riadne vyplatená k rukám matky žalobkyne. V
konaní nebola preukázaná skutočnosť, že by žalobkyňa kúpnu zmluvu nepodpísala slobodne, resp. pod
nátlakom.

26. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak
je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti
neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle
patria úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony. Pokiaľ právnym úkonom má byť
zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky

jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má
byť určitým právnym úkonom urobeným len „na oko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný
právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku
skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V týchto prípadoch platí zastieraný právny
úkon, podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti

požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol
by tiež neplatný. V prípade, ak adresát nevážneho právneho úkonu nemohol predpokladať nedostatok
vážnosti právneho úkonu, je právny úkon vo vzťahu k nemu platný a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o
nevážnosť vôle, zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti. Žalobkyňa v konaní bez akýchkoľvek
pochybností nepreukázala relevantnými dôkazmi absenciu vážnosti vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu a

previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Naopak, skutočnosti uvádzané žalobkyňou sa javia ako
rozporuplné, špekulatívne a zavádzajúce. Skutkový stav prezentovaný žalobkyňou nebol na základe
vykonaného dokazovania v konaní preukázaný. Žalobkyňa v konaní neoznačila dôkazy a nenavrhla
vykonať dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení, okrem výsluchu svedka M. Č., ktorého pobyt sanepodarilo ani po opakovaných lustráciách zistiť a svedka na pojednávanie predvolať. Z uvedeného je
teda zrejmé, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom ňou tvrdených skutočností, preto súd
žalobu zamietol.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

30. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaní
I., II. boli v konaní v celom rozsahu úspešní, a preto majú nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).