Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113222113
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7113222113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Židovská náboženská obec
v Košiciach, Košice, Zvonárska 5, IČO: 31 304 311, zast. Mgr. Marcelom Fandákom, advokátom,
Advokátka kancelária, Košice, Kováčska 40, proti žalovanej Ekonomická univerzita v Bratislave,
Bratislava, Dolnozemská cesta 1, IČO: 00 399 957, o zaplatenie 57.915,-eur istiny s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku 36C/342/2013-301 z 12.6.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v sume 32.575,- eur s 9 % úrokom z omeškania
od 1. 2. 2012 do zaplatenia.

V zostávajúcej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania z r u š u j e rozsudok a v rozsahu zrušenia
vr a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. žalobu zamietol a II. žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

2. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu 30.7.2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu
57.915 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.2.2012 do zaplatenia titulom náhrady škody, na

tom skutkovom a právnom základe, že so žalovanou mal uzatvorenú nájomnú zmluvu zo XX.X.XXXX,
k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo potom, čo sa v zmysle právoplatného rozsudku Krajského súdu v
Košiciach 3Co/191/2005 z 13.2.2006, právoplatným 19.6.2006 stal vlastníkom nehnuteľnosti - budovy
na J. Q. Č.. XX K. D.. Žalovaná predmetnú nájomnú zmluvu vypovedala lisom z XX.X.XXXX, ktorý bol
žalobcovi doručený 1.3.2011. Ku dňu XX.X.XXXX došlo k odovzdaniu predmetu nájmu a k podpísaniu
zisťovacích protokolov poverenými osobami strán sporu. Dňa 25.1.2012 žalobca vyzval žalovanú na
zaplatenie 143.500,- eur, ku ktorej výzve pripojil súvahu faktúr za práce, ktoré bolo potrebné vykonať v

súvislosti so zlým stavom odovzdanej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že po skončení nájomného vzťahu
bolo potrebné vykonať práce na nehnuteľnosti, aby sa nehnuteľnosť dostala do stavu, v ktorom ju možno
užívať. Do súčtu nákladov pripočítal aj ušlé nájomné za čas od 1.8.2011 do 30.11.2011, t. j. za štyri
mesiace v celkovej sume 25.340,- eur. Dodal, že z celkovej výšky nákladov na práce uplatňuje 30
%, t. j. sumu 32.575,- eur + ušlé nájomné vo výške 25.340,- eur. Dôvodil, že žalovaná porušila svoje
povinnosti odovzdať prenajaté nebytové priestory v stave spôsobilom na užívanie na účel dohodnutý
v nájomnej zmluve, mu spôsobila škodu. Súd za preukázané považoval nasledovné skutočnosti: dňa

XX.X.XXXX medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, predmetom
ktorej bol nájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v budove K. D. E. Q. J. Č.. XX; v predmetnej
zmluveboladohodnutávýškanájomnéhoajejsplatnosť,bolodohodnutéužívanieprenajatýchpriestorov
pre účely prevádzky vysokej školy, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, skončenie nájmu boloupravené tak, že nájom je možné skončiť výpoveďou, výpovedná lehota bola dohodnutá na 3 mesiace
a ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca, ktorý nasleduje po tom mesiaci, v ktorom bola druhej strane
výpoveď doručená. K predmetnej zmluve bol uzatvorený dodatok č. 1 z XX.X.XXXX, ktorým došlo

k zmene ust. čl. 3 o nájomnom a jeho splatnosti. Listom z XX.X.XXXX došlo zo strany žalovanej k
vypovedaniupredmetnejnájomnejzmluvyvsúladesčl.4,bod3,4zmluvyonájmenebytovýchpriestorov
z XX.X.XXXX v znení dodatku č. 1 z XX.X.XXXX. Výpoveď z nájmu bola žalobcovi doručená 1.3.2011
a k uplynutiu výpovednej trojmesačnej lehoty došlo k 30.6.2011, ku ktorému dňu došlo aj ukončeniu
nájmu. Nespornou skutočnosťou bolo aj odovzdanie predmetu nájmu zo strany žalovanej žalobcovi ku

dňu XX.X.XXXX. Žalobca (vypočutie žalobcu) mal za to, že dôvodnosť žaloby je tak skutkovo ako aj
právne vyargumentovaná v podanej žalobe, poukazujúc na to, že žalovaná riadne a včas žalobcovi
neodovzdala priestory, ktoré mala prenajaté, tieto odovzdala v stave nezodpovedajúcom obvyklému
opotrebeniu a následne žalobca musel investovať viac ako 140.000,- eur do rekonštrukcie budovy.
Poukázal na vypracovaný znalecký posudok č. 18/2012. Žalobca tvrdil, že zo strany žalovanej došlo
k porušeniu § 13 zákona č. 116/1990 Zb. a tým, že nedošlo k riadnemu a včasnému odovzdaniu

nebytových priestorov zo strany žalovanej, ktoré mala v prenájme, žalobca nemohol tieto následne
prenajať inej osobe a uplatňuje si od žalovanej aj zaplatenie ušlého nájomného, že porušením tejto
povinnosti mu vznikla skutočná škoda. Poukázal na to, že pri odovzdaní predmetnej nehnuteľnosti boli
nebytové priestory zničené, budova nevykazovala znaky, aby bola spôsobilá na ďalšie prenajímanie,
vykazovala znaky značného opotrebenia a zničenia. Poukázal na to, že bol nútený vynaložiť finančné

prostriedky na úpravu nebytových priestorov tak, aby tieto mohli byť ďalej prenajímané a z uvedenej
čiastky si uplatňuje 30 %. Žalobca tvrdil, že zo strany žalovanej došlo k zanedbaniu bežnej údržby a
na daný prípad sa nevzťahuje § 683 Obč. zák. Žalovaná zotrvala na svojej obrane a vzniesla námietku
premlčania, poukazujúc na to, že zo strany žalobcu mali byť do predmetnej nehnuteľnosti vložené
investície v súvislosti s vykonávaním rekonštrukčných prác ešte z r. 2008, 2009 a žaloba bola podaná až

v roku 2013. Poukázala na znalecký posudok č. 18/2007, z ktorého vyplýva technický stav predmetnej
nehnuteľnosti a vyplýva z neho, aké boli vykonané opravy a rekonštrukčné práce. Žalovaná tvrdila,
že k odovzdaniu predmetu nájmu došlo riadne a včas, bol dojednaný termín odovzdania nebytových
priestorov stranami sporu ku dňu X.X.XXXX a nebytové priestory, resp. predmet nájmu bol odovzdaný
v stave spôsobilom na jeho ďalšie užívanie a tieto boli odovzdané v stave zodpovedajúcom obvyklému

opotrebeniu. Poukázala na to, že v danom spore došlo k preklúzii práva. Súd, vychádzajúc z § 663,
§ 664, § 671 ods. 1, § 677 ods. 1, 2, § 678, § 682, § 683 ods. 1,2 a § 720 Obč. zák., § 1 písm. a),
§ 3 ods. 1,2,3,4, § 10, § 12 a § 13 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov,
poukázal na to, že ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku
jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci

prístup, za náhodu však nezodpovedá, že domáhať sa náhrady škody možno len do 6 mesiacov od
vrátenia prenajatej veci, inak nárok zanikne. Urobil záver, že predmetom tohto konania je náhrada
škody na prenajatej veci, že práva a povinností prenajímateľa a nájomcu vyplývajú predovšetkým z
obsahu nájomnej zmluvy, že ustanovenia zákona majú v tomto smere prevažne dispozitívnu povahu.
Nedodržanie povinností stanovených zákonom, či zmluvou môže byť spojené s rôznymi právnymi

následkami v závislosti na charakter porušenia povinnosti. Podľa okolností môže zakladať právo na
zľavu z nájomného, na náhradu škody, resp. môže byť výpovedným dôvodom. K dôležitým povinnostiam
nájomcu, okrem iného, patrí jeho povinnosť vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s
prihliadnutím k bežnému opotrebeniu (§ 13 zákona č. 116/1990 Zb.). Uviedol, že ust. zákona č. 116/1990
Zb. sú vo vzťahu k všeobecným ust. § 663 a nasl. Obč. zák. špeciálne, že na vzťahy vyplývajúce zo

zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov možno všeobecnú úpravu použiť len v prípade, ak ich
neupravuje osobitný (špeciálny) zákon. Uviedol, že žalobca tvrdil, že žalovaná neodovzdala prenajaté
nebytové priestory riadne, neodovzdala ich včas, t. j. po skončení nájomného vzťahu, pri odovzdaní
nebytové priestory vykazovali znaky značného opotrebenia, zničenia. Z uvedeného mu vyplynulo, že
nebytovépriestoryodovzdanéžalovanoužalobcovimalibyťodovzdanévhoršomstave,nežzodpovedali

bežnému opotrebeniu a tieto neboli nájomcom uvedené do stavu, v akom ich prevzal. Poukázal na to, že
vzhľadom k tomu, že žalobca tvrdil, že žalovaná vrátila po skončení nájmu jeho predmet v stave, ktorý
nezodpovedá ust. § 13 zákona č. 116/1990 Zb., vzniká prenajímateľovi právo na náhradu škody podľa
§ 683 Obč. zák., že povinnosťou nájomcu je užívať prenajatú vec riadne po celú dobu, kedy ju má u
seba. Skutočnosť, že prenajatú vec neodovzdal zároveň so skončením nájmu prenajímateľovi, nemôže

ísť k tiaži prenajímateľa. Zdôraznil, že zákon ukladá nájomcovi, ak sa nájom skončí, povinnosť vrátiť
prenajatú vec. Pod vrátením prenajatej veci je treba rozumieť, v prípade nehnuteľností, jej vypratanie
a zákon upravuje aj to v akom stave má byť vec vrátená. Všeobecne platí, že vec musí byť vrátená
v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci, a len vtedy, ak sa spôsob užívaniaosobitne a výslovne nedohodol, v stave, v akom ju nájomca prevzal, avšak s prihliadnutím na obvyklé
opotrebenie veci. Ak vec uvedenému stavu nezodpovedá, prichádza do úvahy náhrada škody (§ 683
Obč. zák). Keďže žalobca tvrdil, že žalovaná ako nájomca odovzdala vec - predmetnú nehnuteľnosť

zničenúažedošloknadmernémuopotrebeniuprenajatejveci,zastávalnázor,ženájomcazodpovedáza
škodu a jeho zodpovednosť je daná a táto zodpovednosť má podľa aplikačnej praxe charakter osobitnej
objektívnej zodpovednosti. Ďalej uviedol, že za škodu sa považuje také opotrebenie, ktoré nezodpovedá
opotrebeniu inak zodpovedajúcemu v riadnom užívaní veci, pod riadnym užívaním veci je pritom treba
rozumieť užívanie zodpovedajúcej dojednanému spôsobu užívania veci a vtedy, ak sa spôsob užívania

výslovnenedohodol,vstavevakomjuprevzalsprihliadnutímnaobvykléopotrebenie.Zaškodunájomca
nezodpovedá iba vtedy, ak táto vznikla náhodou. Urobil záver, že povinnosťou žalobcu však bolo uplatniť
si svoje právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla na prenajatej veci, v lehote do 6 mesiacov od vrátenia
prenajatej veci; inak nárok zaniká, že táto 6 mesačná prekluzívna lehota na súdne uplatnenie práva
plynie od vrátenia prenajatej veci. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, že ku dňu
XX.X.XXXX došlo k odovzdaniu prenajatých nebytových priestorov žalovanou žalobcovi a od uvedenej

lehoty začala plynúť 6 mesačná prekluzívna lehota na súdne uplatnenie práva na náhradu škody na
prenajatej veci žalobcom. Žalobu žalobca podal v roku 2013, z čoho vyplynulo, že žalobca si neuplatnil
právo na súde v ustanovenej prekluzívnej lehote, čo má v toto prípade za následok zánik samého práva.
Na prekluzívnu lehotu už nenadväzuje premlčacia lehota podľa § 102 a nasl. Obč. zák. Zhrnúc uvedené ,
žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle § 255

ods. 1 C. s. p.. Žalovaná mala v konaní plný úspech a preto by jej bola súdom priznaná náhrada trov
konania v rozsahu 100%, pokiaľ by žalovanému v konaní vznikli trovy konania. Vzhľadom k tomu, že
žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov uvedených §

363 ods. 1 písm. d), e), f) a h) C.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4.Kzánikuprávapreklúziounárokunanáhraduškody,poukázalnato,žesúdsadôslednenevysporiadal
s povahou a právnym režimom nároku, ktorý si v konaní uplatňoval, že v prvom rade nerozlišoval
medzi jednotlivými zložkami ním uplatneného nároku a to medzi tým, že z celkovo uplatňovanej
sumy 57.915,- eur s prísl. si uplatňoval 32.575,- eur s prísl. titulom skutočnej škody, spočívajúcej v
pomernej časti nákladov potrebných na rekonštrukciu nehnuteľnosti a zvyšok, teda sumu 25.340,- eur

si uplatňoval titulom ušlého zisku vzniknutého z dôvodu nemožnosti prenájmu nehnuteľnosti po určité
obdobie iným osobám a to jednak z dôvodu oneskoreného odovzdania nehnuteľnosti žalovanou po
ukončení nájomného vzťahu, ako aj z dôvodu vykonávanej rekonštrukcie po vrátení nehnuteľností.
Poukázal na to, že medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že by bola nehnuteľnosť využitá iným
spôsobom, ako bolo dojednaná v zmluve, resp. spôsobom primeraným k povahe a určeniu veci a že

zo strany žalovanej bola nehnuteľnosť užívaná po celú dobu nájmu v súlade s dojednaným účelom a
rozsahom jej použitia, že namietal, že zo strany žalovanej boli porušené povinnosti vykonávať bežnú
údržbu a opravy nehnuteľností, ktorá jej analogicky vyplývala v § 687 ods. 2 Obč. zák., resp. § 8
zák. č. 182/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových kríz spôsobeným cirkvám a náboženským
spoločnostiam v znení neskorších predpisov, ako aj porušenie povinnosti oznámiť prenajímateľovi bez

zbytočného odkladu potrebu vykonania opráv, ktoré má vykonávať prenajímateľ, ktorú povinnosť stanoví
§ 668 ods. 1 Obč. zák. Z dôvodu, že žalovaná nikdy žiadnym spôsobom neoznamovala žalobcovi
potrebu vykonania akýchkoľvek podstatnejších opráv, na ktoré by podľa Občianskeho zákonníka ako
i zmluvy bol povinný žalobca a nemal vedomosť o tom, že žalovaná nevykonáva na nehnuteľností
bežnú údržbu a drobné opravy , až do času prevzatia nehnuteľností, teda do XX.X.XXXX nemal o

týchto skutočnostiach dostatočné vedomosti a nemohol z porušenia týchto povinností žalovanej vyvodiť
relevantné dôsledky. Tvrdil, že nemožno v prejednávanom spore aplikovať § 683 Obč. zák., ktorý viaže
prípadnéuplatnenienárokuna6-mesačnúprekluzívnulehotu,keďžetotoust.upravujenároknanáhradu
škody len v prípade zneužitia predmetu nájmu, ktoré právna teória a prax spája výlučne s porušením
§ 663 ods. 1 Obč. zák. Tvrdil, že v danom prípade mohol súd vychádzať len zo všeobecného ust. §

106 ods. 1 Obč. zák. a preto žalobou uplatnený nárok na náhradu škody bol uplatnený riadne a včas.
Ďalej tvrdiac, že čas uplatňovaného nároku spočíva v ušlom zisku, ktorého režim je značne odlišný,
ako je pri skutočnej škode a ktorý vznikol až po zániku nájomného vzťahu zo zmluvy, bolo potrebné sa
vysporiadať s touto zložkou uplatňovaného nároku osobitne a použitie § 683 Obč. zák. v prípade ušléhozisku priamo vylučuje aj podstata tohto ust. Tvrdil, že vo vzťahu k lehote na uplatnenie ušlého zisku
bolo potrebné vychádzať taktiež z § 106 ods. 1 Obč. zák. Mal za to, že na tento prípad, vzhľadom na jeho
konkrétne okolností, bolo potrebné subsumovať pod všeobecné ust. o premlčaní podľa § 100 a nasl.

Obč.zák.Ďalejpoukázalajnato,žeokreminého,vrámcikonanianavrhovalvykonaniedôkazov,výsluch
zástupcov žalobkyne p. Schwarza a p. Rubína, ktorí sa zúčastnili preberania nehnuteľnosti po skončení
nájmu za žalobcu, výsluch zástupcov žalovanej, ktorí sa zúčastnili odovzdávania nehnuteľnosti po
skončení nájmu za žalovanú, ako aj výsluch p. S., zástupkyne subjektu, ktorý mal záujem o ďalší nájom
nehnuteľnosti, pričom tento bol z dôvodu porušenia vyššie uvedených povinností žalovanej objektívne

možný, až po uskutočnení rekonštrukcie, a teda bol možný najskôr až od 1. decembra 2011. Tvrdil, že
predovšetkým výsluchom uvedených svedkov bolo možné riadne zistiť skutkový stav, a teda aj rozsah
ním uplatňovaných nárokov, že taktiež by bolo možné vzhľadom na základe vykonania uvedených
dôkazov presne ustáliť, ktoré povinnosti boli zo strany žalovanej porušené a z ktorých ust. Obč. zák.
je pri právnom posúdení veci potrebné vychádzať. Citujúc znenie § 220 ods. 2 C.s.p., namietal aj
nesprávne a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, t. j. nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Vytýkal súdu, že odôvodnenie právneho posúdenia veci obsahuje len konštatovanie subsumovania
prejednávanejvecipodznenie§683Obč.zák.beztoho,abyznehobolozrejméakosasúdvysporiadals
namietaným porušením povinností žalovanej vyplývajúcich z nájomného vzťahu, teda jednak povinnosti
vykonávať bežnú údržbu a drobné opravy nehnuteľnosti, ako aj povinnosti bezodkladne upovedomiť
prenajímateľa o potrebe vykonania opráv (a to napriek tomu, že v bode 12. napadnutého rozhodnutia

je priamo uvedené, že žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že zo strany žalovanej došlo k zanedbaniu
bežnej údržby a na daný prípad sa nevzťahuje § 683 Obč. zák). Navyše vytýkal súdu, že sa vôbec
nezaoberal otázkou právneho posúdenia ním uplatneného ušlého zisku, ktorého právny režim je z
podstaty veci celkom odlišný, a celý jeho nárok posudzuje tak, ako keby išlo len o skutočnú škodu a
v rozhodnutí absentuje vysporiadanie sa s odmietnutím vykonania vyššie uvedených dôkazov. Navrhol

rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, resp. rozhodnutie zmeniť a žalobe
v plnom rozsahu vyhovieť.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok jej bol doručený do úradnej elektronickej
schránky 4.7.2017, že žalobca, resp. jeho právny zást. mal mať povinne aktivovanú úradnú elektronickú

schránku najneskôr 1.7.2017, že ak súd jej doručil rozsudok 4.7.2017 do úradnej elektronickej schránky,
tak v rovnaký deň musel byť rozsudok súdu doručený do úradnej elektronickej schránky aj právnemu
zást. žalobcu, že žalobca v odvolaní tvrdí, že mu bol rozsudok doručený 17.7.2017, neuvádza však,
akou formou mu bol tento rozsudok doručený (teda či poštou, alebo do úradnej elektronickej schránky).
Poukázala na to, že v prípade doručenia rozsudku do úradnej elektronickej schránky, začala plynúť

lehota na podanie odvolania odo dňa doručenia rozsudku do úradnej elektronickej schránky, aj keď sa
o tom adresát nedozvedel. Žalobca doručil odvolanie proti rozsudku na súd 1.8.2017. Žiadala preto
odvolací súd, aby v prvom rade preskúmal, či žalobca podal odvolanie včas a v prípade oneskorene
podaného odvolania mala na mieste jeho odmietnutie v zmysle § 386 písm. a) C.s.p.. K samotnému
odvolaniu uviedla, že sa nestotožňuje s dôvodmi odvolania. Mala za to, že súd na základe vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, správne právne posúdil vec a rozhodol o žalobe
žalobcu správne, že konanie nemalo žiadne vady, resp. iné vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,akototvrdížalobca.Knámietkenevykonaniaďalšíchnavrhnutýchdôkazov(výsluch
navrhnutých svedkov tak zo strany žalobcu, ako aj žalovaného) poznamenala, že súd zrozumiteľne na
pojednávaniach vo veci uviedol, že tieto ďalšie navrhnuté dôkazy nevykoná z dôvodu hospodárnosti

konania. Pripomenula, že už na prvom pojednávaní vo veci vzniesla námietku premlčania, ku ktorej musí
súd zo zákona prihliadať, že okrem toho, v zmysle § 683 ods. 1 a 2 Obč. zák. sa žalobca mohol domáhať
náhrady škody len do 6 mesiacov od vrátenia prenajatej veci (žalobca opakovane tvrdil a zdôrazňoval,
že žalovaná predmet nájmu zničila). Poukázala na to, že ide o tzv. prekluzívnu lehotu, ktorú žalobca
zmeškal, že nárok žalobcovi na náhradu škody zanikol a, že táto skutočnosť je nesporná. Tvrdenie

žalobcu, že mu nebol známy stav predmetu nájmu a teda potreba jeho opráv, považovala žalovaná za
nepravdivé, že rovnako je nepravdivé vyjadrenie žalobcu, že nevykonávala na predmete nájmu bežnú
údržbu a drobné opravy. Poukázala na to, že predmet nájmu bol postavený v roku 1926 a v roku 1927
bol daný do užívania, že žalobca užíval nehnuteľnosť do roku 1955, kedy mu bola štátom odňatá.
Žalobca sa stal opäť vlastníkom nehnuteľnosti v dôsledku reštitúcie na základe rozsudku Krajského

súdu v Košiciach 3Co/191/2005-80 zo dňa 13.2.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňom 19.6.2006. Na základe dohody o vydaní veci, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou
19.2.2007, vydala nehnuteľnosť žalobcovi a žalobca prebral nehnuteľnosť do svojho vlastníctva. Dňa
XX.X.XXXX uzatvoril žalobca so žalovanou zmluvu o nájme nebytových priestorov. Žalobcovi bol stavpredmetu nájmu dobre známy, teda minimálne už v roku 2007, kedy došlo k vydaniu veci a následnému
podpísaniu zmluvy o nájme. Uviedla, že zo znaleckého posudku č. 18/2007, ktorý vypracoval pán U.
G., je možné sa dozvedieť, v akom technickom stave sa nachádzala predmetná nehnuteľnosť v čase

jej vydania žalobcovi, aké boli vykonané opravy a rekonštrukčné práce na predmetnej nehnuteľnosti,
pričom sa v tomto znaleckom posudku konštatoval dobrý technický stav budovy. Skonštatovalo sa, že
budova - nehnuteľnosť je v stave spôsobilom pre činnosť vysokej školy. Poukázala na to, že po celú dobu
nájmu hradila žalobcovi dohodnuté nájomné a uhradila spolu za celú dobu nájmu žalobcovi nájomné
vo výške viac než 400 tis. eur. Žalobca mal tak k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na to, aby

udržiaval predmet nájmu v stave spôsobilom na užívanie, najmä, aby mohol vykonať na predmete nájmu
všetky potrebné opravy podľa jeho uváženia. To, že žalobca dobre poznal stav predmetu nájmu a teda
potrebu vykonania väčších opráv nehnuteľnosti, dokazuje skutočnosť, že žalobca začal postupne už od
roku 2008 vykonávať na predmete nájmu väčšie opravy (napr. výmenu okien, podláh atď.). Intenzita
opráv nehnuteľnosti sa zo strany žalobcu zvýšila od momentu, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že
žalovaná začala s výstavbou vlastnej budovy K. D., t. j. bolo otázkou času, kedy sa nájomný vzťah

medzi ňou a žalobcom skončí. Žalobcovi bolo už v tom čase zrejmé, že bude musieť hľadať nového
nájomcu nehnuteľnosti. Poznamenala, že žalobca vykonával opravy nehnuteľnosti postupne už od roku
2008, až do odovzdania predmetu nájmu v roku 2011, pritom nie vždy bral ohľad na jej prevádzkové
potreby. Napr. výmenu okien realizoval v čase hlavnej výučbovej časti akademického roka, resp. aj v
čase, kedy prebiehali v miestnostiach štátne skúšky. Žalovaná tieto stavebné aktivity žalobcu mlčky

strpela. Poukázala aj na to, že na svoje náklady udržiavala nehnuteľnosť nielen po celú dobu užívania
nehnuteľnosti, t. j. od X.X.XXXX, kedy jej dal štát nehnuteľnosť do správy, ale aj počas celej doby nájmu,
a zabezpečovala riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie bolo s užívaním nebytových priestorov
spojené. Užívala nebytové priestory v rozsahu dohodnutom v nájomnej zmluve a uhrádzala náklady
spojené s obvyklým udržiavaním nehnuteľnosti. Zdôraznila, že žalobca opakovane na pojednávaniach

vo veci uviedol, že žalovaná mala predmet nájmu zničiť. Namieta proti tomuto tvrdeniu žalobcu, pretože
sa o predmet nájmu riadne starala. Poukázala na svoje vyjadrenie z januára 2017, ku ktorému pripojila
písomnosti preukazujúce napr. celkovú opravu strechy nehnuteľnosti v roku 1993, ako aj tabuľku -
Prehľad nákladov na prevádzku od roku 2006 do 30.6.2011. Žalovaná pripojila k uvedenému vyjadreniu
aj doklady preukazujúce vykonávanie bežnej údržby a drobných opráv v nehnuteľnosti. Užívala predmet

nájmu riadne, pravidelne zabezpečovala na svoje náklady bežnú údržbu nehnuteľnosti, ako aj drobné
opravy, vrátane zabezpečenia čistoty a hygieny prenajatých priestorov. Žalovaná odovzdala predmet
nájmu žalobcovi po skončení doby nájmu v užívateľnom stave. Tvrdenie žalobcu, že mala predmet
nájmu zničiť, považuje preto za nepravdivé. Ďalej uviedla, že žalobca mal reálne 4 (štyri) mesiace čas
na to, aby si našiel nového nájomcu (po vypovedaní nájomnej zmluvy a počas plynutia výpovednej

lehoty), že žalobca si našiel nového nájomcu nehnuteľnosti už v apríli, resp. máji 2011. Ide o terajšieho
nájomcu nehnuteľnosti, ktorý vykonal spolu so žalobcom obhliadku nehnuteľnosti niekedy v máji, resp.
júni 2011. Na základe tejto obhliadky nehnuteľnosti nový nájomca požiadal žalobcu, aby zvýšil celkový
štandard nehnuteľnosti - napr. bolo požadované zníženie stropov niektorých miestností. Po odovzdaní
nehnuteľnosti žalobcovi začal preto žalobca vykonávať rekonštrukciu nehnuteľnosti s cieľom vyhovieť

nadštandardným požiadavkám nového nájomcu. Táto rekonštrukcia trvala niekoľko mesiacov. Z tohto
dôvodu vstúpil nový nájomca do zmluvného nájomného vzťahu so žalobcom až X.XX.XXXX. Je preto
nepravdivé tvrdenie žalobcu, že nehnuteľnosť nemohol prenajať z dôvodu zanedbania jej bežnej údržby
a vykonávania drobných opráv. Požiadavka žalobcu, aby žalovaná uhradil žalobcovi ušlý zisk za čas od
1.8.2011 do 30.11.2011 z dôvodu, že sa mu nepodarilo nájsť nového nájomcu, nie je preto na mieste.

Žiadala rozsudok potvrdiť a odvolanie žalobcu zamietnuť.

6. Žalobca k vyjadreniu žalovanej ohľadom doručovania napadnutého rozhodnutia právnemu zástupcovi
žalobkyne,uviedol,ženajehoprávnehozástupcusak1.júlu2017nevzťahovaloust.zákonač.305/2013
Z.z.ohľadomautomatickejaktivácieelektronickejschránky,pretožetentonepatrímedzisubjekty,ktorým

sa elektronická schránka zriaďuje automaticky, keďže ide o advokáta vykonávajúceho výkon advokácie
samostatne, a teda nie je právnickou osobou, že jej právnemu zástupcovi, keďže v danom čase už
mal zriadenú elektronickú schránku, bolo oznámenie o doručovaní napadnutého rozsudku doručené 3.
júla 2017. Vzhľadom k tomu, že príslušné rozhodnutie sa považuje za doručené až dňom potvrdenia
doručenia adresátom, alebo uplynutím márnej lehoty 15 dní na potvrdenie doručenia adresátom, až na

základe ktorých skutočností sa do elektronickej schránky zasiela aj rovnopis samotného rozhodnutia,
pričom právny zástupca žalobkyne potvrdil doručenie 17. júla 2017, a je nesporné, že odvolanie
podané žalobcom bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Uvedené skutočnosti sú riadne overiteľné
v príslušnom elektronickom systéme orgánov verejnej moci. K tvrdeniu, že súd na pojednávaniachzrozumiteľne uviedol, že ďalšie žalobcom navrhnuté dôkazy nevykoná z dôvodu hospodárnosti konania,
uviedol, že takéto tvrdenie, aj ak by bolo pravdivé, je bezpredmetné, pretože C.s.p. ustanovuje
povinnosť súdu odôvodniť, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ako náležitosť odôvodnenia

rozhodnutia, a neumožňuje súdu sa s touto skutočnosťou vysporiadať v rámci nejakých „ústnych"
prejavov konajúceho sudcu v priebehu pojednávaní. Naďalej trvá na tom, že v tomto smere trpí
napadnuté rozhodnutie inou vadou konania spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení - absolútnou
rezignáciou na vysporiadanie sa s nevykonaním viacerých žalobkyňou navrhovaných dôkazov, čo v
zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zakladá aj ústavnoprávne relevantnú

vadu napadnutého rozhodnutia odôvodňujúcu jeho zrušenie z pozície funkčne nadriadeného súdu.
K skutočnosti, že žalobcovi mal byť stav predmetných nehnuteľností známy už minimálne v období
roku 2007, keď došlo k ich vydaniu a následne k uzavretiu zmluvy o nájme nebytových priestorov, že
vykonával na týchto nehnuteľnostiach opravy už v roku 2008 až do odovzdania predmetu nájmu v roku
2011, že žalovaná sa o predmet nájmu riadne starala a vykonávala bežnú údržbu a drobné opravy a
že z jej strany nedošlo k zničeniu predmetu nájmu, uviedol že tvrdenia žalovanej sa pohybujú viac

menej v hypotetickej rovine, pričom v prejednávanej veci nebol dostatočne zistený skutkový stav práve v
rozsahu potrebnom pre posúdenie týchto okolností, a to práve z dôvodu nevykonania ním navrhovaných
dôkazov. Žalobca v konaní vôbec netvrdil, že by k skutočnostiam zakladajúcim ním uplatňovaný nárok
na náhradu škody malo dôjsť pred rokom 2007, teda pred vydaním nehnuteľností žalobcovi, kedy mal
mať k nehnuteľnostiam plný prístup, ale že tieto skutočnosti evidentne nastali až v priebehu užívania

nehnuteľností žalovanou počas trvania nájmu na základe nájomnej zmluvy z XX. A. XXXX, teda v
čase, keď žalobca k týmto nehnuteľnostiam v podstate riadny prístup nemal a teda nemal sa o potrebe
relevantných opráv ani ako dozvedieť (vzhľadom k tomu, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu
povinnosti bezodkladne oznamovať žalobcovi potrebu vykonania opráv ako aj k porušeniu prevenčnej
povinnosti). Hoci nepopiera, že aj v období od roku 2008 až do skončenia nájmu vykonával na predmete

nájmu ako jeho vlastník a prenajímateľ určité opravy, dodal, že tieto opravy sa týkali len niektorých častí
nehnuteľností, týkali sa opravy poškodení a opotrebení vzniknutých ešte z obdobia pred rokom 2007 a
pri vykonávaní týchto opráv a úprav žalobca ani nemal reálnu možnosť mať prístup k celej nehnuteľnosti
a všetkým jej súčastiam, a teda zisťovať počas tejto doby stav celej nehnuteľnosti. O potrebe vykonania
rozsiahlejších opráv sa tak mohol dozvedieť objektívne až po vrátení predmetu nájmu, kedy mu bola

odovzdaná žalovanou (podotýka, že značne oneskorene) celá nehnuteľnosť a zástupcovia žalobcu
mali priestor na zistenie komplexného stavu prenajímaných nehnuteľností Práve k preukázaniu týchto
tvrdení smerovali jeho návrhy na vypočutie jeho zástupcov zúčastnených na preberaní nehnuteľností
po skončení nájmu, ktoré aj v súvislosti s námietkami uvedenými v odvolaní, týkajúcimi sa nesprávneho
právneho posúdenia povahy nároku žalobcu (teda toho, že nárok na náhradu škody bolo potrebné

subsumovať pod všeobecné ustanovenia o premlčaní nároku na náhradu škody, pretože išlo zo strany
žalovanej o dôsledky porušenia povinností ustanovených v § 670 a § 668 ods. 1 Obč. zák., a nie o
porušenie povinnosti podľa § 665 prvej vety Obč. zák., na uplatnenie nárokov ktorého porušenia sa
vzťahuje osobitná právna úprava obsiahnutá v § 683 Obč. zák., ktorá zakotvuje prekluzívnu lehotu na
uplatnenie takýchto nárokov), boli podľa neho spôsobilé napomôcť riadnemu zisteniu skutkového stavu.

K vyjadreniu žalovanej v časti reagujúcej na jeho odvolacie námietky ohľadom časti uplatňovaného
nároku v podobe ušlého zisku, že ďalší nájomca predmetu nájmu, ktorý vstúpil s ním do záväzkovo-
právneho vzťahu, mal mať nadštardardné požiadavky týkajúce sa vlastností predmetu nájmu, pričom
práve tieto nadštandardné podmienky mali byť dôvodom toho, že uskutočnil po skončení nájomného
vzťahu so žalovanou viaceré rekonštrukčné práce, v dôsledku ktorých napokon vstúpila do nového

nájomného vzťahu s ďalším nájomcom až od X. B. XXXX uviedol, že ide výlučne o tvrdenia žalovanej,
bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní, ktoré však viac menej neboli ani prezentované v
prvostupňovom konaní pred Okresným súdom. Žalobca naďalej tvrdí, že výlučne z dôvodu porušenia
povinností z nájomného vzťahu žalovanou, teda povinnosti bezodkladne ho upozorniť ako prenajímateľa
na potrebu vykonania príslušných opráv, ako aj povinnosti po skončení nájomného vzťahu bezodkladne

odovzdať predmet nájmu (ku ktorému odovzdaniu z dôvodov na strane žalovanej došlo napokon až XX.
W. XXXX, hoci nájomný vzťah skončil už k XX. O. XXXX), došlo k vzniku nároku aj v časti týkajúcej sa
ušlého zisku, keďže nebyť týchto porušení zo strany žalovanej, nájomný vzťah s novým nájomcom by
bol žalobca uzatvoril skôr, teda hneď v nadväznosti na skončenie nájomného vzťahu so žalovanou, čím
by mu nevznikla ujma vo forme ušlého zisku. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolanie nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy však, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to
vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané včas, v rozsahuvyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 C.s.p. a rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v sume 32.575,- eur
istiny s 9% úrokom z omeškania od 1.2.2012 do zaplatenia ako vecne správny potvrdil podľa § 387
ods. 1,2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odôvodnenie

rozsudku v tomto výroku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa v tomto rozsahu s jeho
odôvodnením stotožňuje, na dôvody na ktoré odkazuje, na čom nič nemení podané odvolanie žalobcom.
V zostávajúcej zamietavej časti (pokiaľ ide o uplatnenie nároku na ušlé nájomné v sume 25.343,- eur
istiny s prísl.) rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. a § 391 ods. 1 prvá veta C.s.p., lebo súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok možno napraviť v
odvolacom konaní a v uvedenej časti aj vec nesprávne právne posúdil.

8. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p., t.j.,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočnosti, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Pokiaľ ide o zamietavý výrok rozsudku vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody 32.575,-
eur s 9% úrokom z omeškania od 1.2.2002 do zaplatenia, ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov
nie je daný.

10.Odvolacídôvoduvedenýv§365ods.1písm.b)C.s.p.,t.j.,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, vo vzťahu k zamietavej časti žaloby v sume 32.575,- eur istiny s prísl.,
nároku, ktorý spočíval v zaplatení náhrady škody na prenajatej nehnuteľnosti, odvolací súd nezistil.

11. I keď súd nevypočul žalobcom navrhovaných svedkov, tento dôkaz nebolo potrebné vykonať

pre preklúziu tejto časti žalobcom uplatňovaného nároku a v tomto smere nemalo preto za následok
nesprávne rozhodnutie súdu o tejto časti nároku (pre preklúziu bola v tejto časti žaloba zamietnutá
správne).

12. Inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm.

d) C.s.p. podľa ustanovenej praxe sú všetky vady, prejavujúce sa v inom postupe súdu prvej inštancie
pri dokazovaní, nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania, chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo
v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú
bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré

mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. V odvolaní žalobca neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorá by zakladala existenciu tohto odvolacieho
dôvodu, pokiaľ súd žalobu zamietol v sume 32.575 eur istiny s prísl., pritom ani odvolací súd nezistil takú
skutočnosť, ktorá by zakladala existenciu tohto odvolacieho dôvodu , čo do tohto nároku, preto tento

odvolací dôvod nie je daný.

14. Žalobca uplatňuje odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. t.j., že súd nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností z dôvodu, že v rámci konania
navrhoval výsluch svedkov p. S. W. Z.. X., ktorí sa zúčastnili preberania nehnuteľností po skončení

nájmu za žalobcu, výsluch zástupcov žalovanej, ktorí sa zúčastnili odovzdávania nehnuteľností po
skončení nájmu so žalovanou, ako aj výsluch pani S., zástupkyne subjektu, ktorý mal záujem o ďalší
nájom nehnuteľností, pričom tento bol z dôvodu porušenia uvedených povinností žalovanej objektívne
možný až po ukončení rekonštrukcie a bol možný najskôr až od 1.12.2011.

15. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody 32.575,- eur istiny s prísl. (škoda na nehnuteľnosti), tento
odvolací dôvod nie je daný, lebo výsluch uvedených svedkov by bol nadbytočný, ich výpovede by
nemali vplyv pre posúdenie tohto nároku, pre jeho preklúziu. Nevypočutie uvedených svedkov avšak
vo vzťahu nároku na náhradu škody nie je relevantné pre zistenie skutočnosti, opodstatňujúcich závero nedôvodnosti nároku na náhradu škody (okrem ušlého zisku). Z obsahu zápisnice z pojednávania
12.6.2017 (čl. 297), okrem iného vyplýva, že súd návrh strán sporu na vykonanie dokazovania
svedeckými výpoveďami zamietol. Vo vzťahu k nároku žalobcu na ušlý zisk vo výške 25.340,- eur istiny

s prísl., je tento odvolací dôvod daný z dôvodu potrebnosti jeho preukazovania, čo do základu a výšky, na
ktorý nemožno aplikovať ust. § 683 Obč. zák. lebo nárok na ušlý zisk nemožno stotožňovať s nárokom na
náhradu škody v súvislosti s poškodením alebo nadmerným opotrebením veci a aplikovať tak 6 mesačnú
prekluzívnu lehotu na uplatnenie nároku.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.

zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na

chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

17. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva (vo vzťahu k výroku o zamietnutí
žaloby v sume 32.575,- eur istiny s prísl.), že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z
vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú
založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,

ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

18. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie

skutkového stavu súdom prvej inštancie, vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby v sume 32.575,-
eur istiny s prísl., ktorý vyčerpávajúco dáva odpovede na všetky spochybňované skutočnosti uvádzané
žalobcom v odvolaní, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

20. Súd vo vzťahu k výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v sume 32.575,- eur istiny s prísl. použil
správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z
podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán

sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu.

21. Žalobca vytýka súdu nesprávne právne posúdenie, t. j. použitie § 683 Obč. zák.. Tvrdí, že na
predmetnej nehnuteľnosti nedošlo k opotrebeniu prenajatej veci takým spôsobom, ktorý bol iný ako bol
dohodnutý v zmluve, resp. spôsobom, ktorého užívanie by bolo v rozpore s jej účelovým určením ale

v dôsledku porušenia iných povinností vyplývajúcich nájomcovi z nájomnej zmluvy, že išlo o škodu,
resp. porušenie povinnosti vykonávať bežnú údržbu a opravy nehnuteľnosti, ktorá žalovanej analogicky
vyplývala z § 687 ods. 2 Obč. zák., resp. § 8 zákona č. 282/1993 Z.z.22. 21. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu, že žalobca si uplatňoval pred súdom nárok
na náhradu škody z dôvodu, že žalovaná žalobcovi neodovzdala priestory, ktoré mala prenajaté
v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, že uvedená skutočnosť okrem iného, vyplynula

jednak zo žaloby, ako aj z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý poukázal na to, že pri
odovzdávaní predmetnej nehnuteľnosti boli nebytové priestory zničené a budova nevykazovala znaky,
aby bola spôsobilá na ďalšie prenajímanie, že vykazovala znaky značného opotrebenia, zničenia a
že bol nútený vynaložiť finančné prostriedky na úpravu nebytových priestorov tak, aby tieto mohli byť
naďalej prenajímané, že vykonané práce presahovali rámec bežného opotrebenia budovy (výpoveď

zást. žalobcu na pojednávaní 20.12.2016, zápisnica na čl. 99). Z uvedených dôvodov sa nemožno
stotožniť s tvrdením žalobcu, že išlo o porušenie povinností vyplývajúcich z § 687 ods. 2 Obč. zák.,
t.j. vykonávať bežnú údržbu a opravu nehnuteľností, ale o poškodenie, resp. nadmerné opotrebenie
prenajatej veci a v tejto súvislosti o nárok na náhradu škody podľa § 682 a § 683 Obč. zák., ktorá má
podľa aplikačnej praxe charakter osobitnej objektívnej zodpovednosti, t.j. škodu za opotrebenie, ktoré
nezodpovedá opotrebeniu inak zodpovedajúcemu riadnemu užívaniu veci. Z uvedených dôvodov sa

odvolací stotožňuje so záverom súdu, že nárok žalobkyne na náhradu škody podľa § 682 a § 683 Obč.
z dôvodu preklúzie zanikol.

23. Odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 33Cdo 4321/2013 (začiatok
plynutia 6-mesačnej prekluzívnej lehoty), rozsudok z 31.1.2002 sp.zn. 25Cdo 852/2000, v ktorom

najvyšší súd uzavrel, že v ust. § 683 ods. 2 Obč. zák. ide o osobitnú úpravu objektívnej zodpovednosti
nájomcu za škodu na prenajatej veci. Predpoklady zodpovednosti podľa§ 683 ods. 1 Obč. zák. sú
škoda spôsobená na veci, v dôsledku zneužitia veci (teda každého konania, ktoré sa prieči riadnemu
užívaniu - § 665 Obč. zák.) a to nielen vlastným konaním nájomcu ale aj osobami, ktorým nájomca
umožnil prístup k prenajatej veci, že lehota podľa § 683 ods. 2 Obč. zák. je lehotou prekluzívnou, ktorej

prenajímateľ musí uvedený nárok, ak chce zabrániť jeho zániku uplatniť v stanovenej lehote na súde
a pre začiatok tohto obdobia je rozhodujúci okamih vrátenia prenajatej veci, teda okamih, kedy vec
bola prenajímateľovi skutočne odovzdaná. Najvyšší súd k tejto problematike dodal, že podľa súdnej
praxe (uznesenie Najvyššieho súdu z 26.1.2010 sp.zn. 20Cdo 4526/2007) i odbornej literatúry (porovnaj
Švestka, J.Spáčil, J.Škárová, M.Hulmák, M. a kol., Občianský zákonník I, § 1 až 459, Komentár 2.

vydanie Praha: C.H.Beck 2009, 1394s., str. 1944) ak bol odovzdaný predmet nájmu v stave, ktorý § 682
Občianskeho zákonníka nezodpovedá, vzniká prenajímateľovi iba právo domáhať sa náhrady škody
podľa § 683 Občianskeho zákonníka; prenajímateľ nemá právo domáhať sa uvedenia predmetu nájmu
do pôvodného stavu a nemôže z tohto dôvodu ani odmietnuť prevzatie predmetu nájmu.

24. V prejednávanej veci žalobca uvádzal skutočnosti, že predmet nájmu nebol odovzdaný v stave,
ktorý zodpovedal riadnemu užívaniu predmetnej nehnuteľností, že bol odovzdávaný v značne zničenom
a poškodenom stave, preto sa jeho tvrdenie o tom, že išlo o nevykonávanie bežnej údržby na
nehnuteľnosti a drobnej opravy javí ako účelové z dôvodu, aby nebolo možné aplikovať ust. o preklúzii
práva.

25. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v sume 32.575,- eur
istiny s prísl. potvrdiť ako vecne správny z dôvodu preklúzie nároku žalobcu.

26. 24. V zostávajúcej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania odvolací súd zrušil rozsudok

súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie
súdu o zamietnutí nároku na ušlý zisk uplatnený v sume 25.340,- eur istiny s prísl. je nepreskúmateľným
rozhodnutím pre nedostatok dôvodov, čím súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Nárok na ušlý zisk, t.j. ušlé nájomné

za čas od 1.8.2011 do 30.11.2011 v sume 25.340,- eur istiny s prísl. nemožno stotožňovať s nárokom na
náhradu škody podľa § 682 a 683 Obč. zák., ktorý sa vzťahuje na prípad, ak došlo k poškodeniu alebo
nadmernému opotrebeniu veci. Je to osobitný nárok, s ktorým bolo potrebné sa osobitne vysporiadať,
čo do jeho základu a výšky a osobitne ho právne posúdiť. Možno preto prisvedčiť žalobcovi, pokiaľ
vytýka súdu, že odôvodnenie právneho posúdenia veci, pokiaľ ide o uplatnený nárok na ušlý zisk,

obsahuje len konštatovanie -subsumovanie prejednávanej veci pod § 683 Obč. zák., bez toho, aby z
neho bolo zrejmé, ako sa súd vysporiadal s namietaným porušením povinností žalovanej vyplývajúcich
z nájomného vzťahu, pokiaľ ide o uplatnenie ušlého zisku, ktorého právny režim je celkom odlišný ako
nárok na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu nebolo možné v tomto smere aplikovať ust. o preklúziinároku žalobcu, lebo nárok na ušlý zisk je osobitným nárokom, ktorý nebolo možné subsumovať pod §
682 a § 683 ods. 1,2 Obč. zák. a súd mal posúdiť žalovanou vznesenú námietku premlčania vo vzťahu
k uplatnenému nároku na ušlý zisk a to podľa všeobecných ust. Občianskeho zákonníka.

27. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok v zostávajúcej zamietavej časti (25.340,- eur istiny
s prísl.) a vo výroku o trovách konania zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. 26. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude o nároku na ušlý zisk v sume 25.340,- eur istiny s
prísl. za obdobie od 1.8.2011 do 30.11.2011 opätovne rozhodnúť na základe vykonaného dokazovania,
dôkazy vyhodnotiť, zistený skutkový stav podradiť pod prísl. ust. právneho predpisu (§ 420 a nasl.
Obč. zák.), vysporiadať sa s námietkou premlčania tohto nároku uplatnenou žalovanou, a rozhodnutie
odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné, pričom sa vyrovná so všetkými skutočnosťami uvedenými v
odvolaní žalobcu vo vzťahu k tomuto nároku a vo vyjadrení žalovanej k odvolaniu.

29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

30. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).