Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, January 8, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609215488
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7609215488.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
JozefaKurucaaJUDr.MarekaKotoru,vexekučnejvecioprávneného:Slovenskárepublika-Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: Š.
F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. X, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Bulku, so
sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad pod sp. zn. EX 2521/2009, o vymoženie 9,95 Eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.07.2019, č. k.
5Er/785/2009-14, takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie.

II. O d m i e t a odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie.

III. Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a rozhodol, že oprávnený je povinný
zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 51,34 Eur,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že mu súdny exekútor predložil podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel nemajetný. Súdny exekútor si
uplatnil trovy exekúcie.

3. Súd prvej inštancie citoval § 243h ods. 1, § 57 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964

Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), § 61, § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. a uviedol, že z obsahu dedičského spisu
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7S/151/2018 zistil, že povinný Š. F. zomrel dňa XX.XX.XXXX
a dedičské konanie bolo uznesením zo dňa 21.05.2019 zastavené, nakoľko poručiteľ nezanechal žiaden
majetok. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.06.2019. Súd prvej inštancie následne
konštatoval, že vzhľadom na to, že povinný zomrel, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle

citovaných ustanovení. Súd prvej inštancie preto z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky
konania, konanie zastavil.

4. Súd prvej inštancie preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania
ako aj spis EX 2521/2009 v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov,azaviazaloprávnenéhouhradiťsúdnemuexekútorovido3dníododňadoručeniauznesenia

trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené vo výške 51,34 Eur, pričom odmena exekútora podľa
§ 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znenívyhl. č. 141/2008 Z. z. v prípade, ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19
Eur. Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 8,80 Eur, ktorá

pozostáva z poštovných poplatkov za 5 doručovaných zásielok a lustrácií. Súd prvej inštancie nepriznal
súdnemu exekútorovi náklady za úkon označený ako náhrada za kancelársky materiál (spisový obal,
obálky..) a telekomunikačné náklady, nakoľko ide o náklady, ktoré súvisia s prevádzkou podnikateľského
subjektu a súdny exekútor nepreukázal, že ide o náklady, ktoré vznikli v súvislosti s exekučným
konaním ako aj skutočnosť, že súdu nepreukázal ich výšku. Súd prvej inštancie nepriznal súdnemu

exekútorovi uplatnené budúce výdavky, ktoré pozostávajú z poštovného za doručenie vyúčtovania a
vrátenie poverenia, nakoľko v tomto štádiu konania nie je preukázané, že tieto výdavky boli vznikli a
či vôbec tieto trovy vzniknú, a ak vzniknú, či vzniknú v takej výške ako si ich súdny exekútor uplatnil.
Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena + hotové výdavky sa
zvyšujú o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % z odmeny 42,79 Eur, čo činí 8,55 Eur. Odmena súdneho
exekútora spolu 33,19 € + náhrada hotových výdavkov v sume 8,80 Eur + 20 % DPH vo výške 8,55 Eur

predstavujú nevyhnutné trovy exekúcie v celkovej výške 51,34 Eur.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal uznesenie zmeniť tak,
že odvolací súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlási exekúciu za neprípustnú,
túto zastaví a účastníkom trovy exekúcie neprizná, alternatívne v zmysle § 389 CSP rozhodnutie súdu

prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie s tým, že jeho
účastníci nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Oprávnený v prvom rade namietal vylúčenie možnosti podania odvolania proti výroku o trovách
exekúcie. Mal za to, že vzhľadom na to, že Exekučný poriadok neupravuje možnosť resp. nemožnosť

podania odvolania proti výroku o trovách exekúcie, vylučuje len možnosť podania dovolania, preto je
pre posúdenie tejto otázky potrebné použitie všeobecného procesnoprávneho predpisu, ktorým je CSP,
podľa ktorého § 357 písm. m) je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o trovách
konania. Oprávnený zároveň súhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a týmto

dôvodom je strata pasívnej subjektivity povinného byť účastníkom exekučného konania z dôvod úmrtia.
Ide o neodstrániteľnú prekážku pokračovania v exekučnom konaní, ku ktorej musí súd prihliadať ex
offo. Keďže k zastaveniu exekúcie nedôjde z dôvodov uvedených v ustanovení § 203 Exekučného
poriadku, oprávneného nie je možné zaviazať na úhradu trov exekúcie, rovnako ani povinného, z
dôvodu straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania (úmrtie), navrhol v uznesení o zastavení

exekúcie náhradu trov konania súdnemu exekútorovi, ako aj účastníkom konania nepriznať. Oprávnený
považoval za dôležité, že v prebiehajúcej exekúcii sa má vymôcť sankcia - trest, ktorá sa viaže
výlučne na osobu priestupcu. Ide podľa jeho názoru o sankciu - trest za spáchaný priestupok, čo
je zavinené protispoločenské a protiprávne konanie fyzickej osoby povinného, ktorým dochádza k
ohrozeniu záujmu chráneného zákonom o priestupkoch. Z uvedeného dôvodu by nebolo možné ďalej

konať v exekučnom konaní s dedičmi poručiteľa - povinného ani v prípade, ak by zanechal majetok,
pretože suma uloženej nevymoženej sankcie za priestupok nie je poručiteľovým dlhom, ktorý na dedičov
prechádza poručiteľovou smrťou podľa § 470 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť povinného za
spáchanie priestupku zanikla smrťou a trest uložený povinnému nemožno vykonať na inej fyzickej
osobe. Záverom konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie nedôjde zavinením

oprávneného,zdôvodužemajetokpovinnéhonepostačujenaúhradujejtrov,resp.vyhlásenímkonkurzu
na majetok povinného, nemožno zaviazať oprávneného na znášanie trov exekučného konania.

7. K odvolaniu oprávneného sa povinný nevyjadril, vyjadril sa však súdny exekútor a podaním zo dňa
02.10.2019, navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutému
výroku uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti podaného odvolania a zistil, že odvolanie smeruje
len proti odôvodneniu rozhodnutia /výrok o zastavení exekúcie/ a proti výroku, rozhodnutia proti ktorému
podanie odvolania nie je prípustné /výrok o trovách exekúcie/ a teda odvolanie je potrebné v oboch

výrokoch, v ktorých smeruje proti napadnutému uzneseniu v zmysle § 386 písm. c/ CSP odmietnuť.

9. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil
a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. Súd prvejinštancie v napadnutom uznesení exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
v spojitosti s ustanovením § 63 ods. 1 CSP. Oprávnený síce so zastavením konania súhlasil, ale bol
toho názoru, že súd prvej inštancie mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú z dôvodu, že je tu iný dôvod,

pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku a následne trovy exekúcie nepriznať. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda
smeruje proti dôvodom prvoinštančného rozhodnutia.

10. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných
po 1. apríli 2017.

11. Podľa ust. § 9a ods. 1 v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa

tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Podľa ust. § 9b ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v konaní podľa tohto
zákona rozhoduje súd uznesením.

13. Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

14. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem

odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,

k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti

cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

15. Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

16. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

17. Odvolací súd preto uvádza, že podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné a podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti
rozhodnutiu,protiktorémuniejeodvolanieprípustné.Nakoľkooprávnenýpodalodvolanieprotidôvodom

rozhodnutiatýkajúcichsazastaveniaexekúcieapodľacitovanýchustanovenítakétoodvolanieprípustné
nie je, odvolací súd v tejto časti toto odvolanie odmietol.

18. Civilný sporový poriadok v citovanom ustanovení § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len
proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej

úprave obsiahnutej v Občianskom súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne
vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Citované ustanovenie § 357 CSP,
taxatívne vymedzujúce, voči ktorým ustanoveniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým
uznesením je aj uznesenie súdu o trovách exekúcie. Súčasne od 1.7.2016 (novela uverejnená v Zbierkezákonov SR pod č. 2/2017 Z.z.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo
možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok (t.j. aj odvolanie).

19. Oprávnený v rámci svojho odvolania namietal vylúčenie možnosti podania odvolania proti výroku
o trovách exekúcie, nakoľko trovy exekúcie stotožňoval s trovami exekúcie, pričom podľa ustanovenia
§ 357 písm. m) CSP je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o trovách konania. V
tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že je potrebné dôrazne odlíšiť inštitút trov konania, ktoré
sú definované v zmysle § 251 CSP tak, že ide o všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené

výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Naproti tomu trovy
exekúcie sú definované v § 200 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku a to tak, že trovami exekúcie
sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie
(§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Rozdielny charakter týchto inštitútov potvrdzuje aj tá skutočnosť, že v prípade trov konania podľa CSP
súdrozhodujenajprvoprípustnostinárokunanáhradutrovkonaniaaažpoprávoplatnostivovecisamej,

rozhoduje vyšším súdnym úradníkom o výške týchto trov. V prípade trov exekúcie, ktoré predstavujú
odmenu súdneho exekútora za jeho vykonanú exekučnú činnosť súd rozhoduje jedným výrokom o
nároku ako aj o výške týchto trov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie poučil strany tohto
konania o nemožnosti podania odvolania proti výroku o trovách exekúcie vecne správne, nakoľko ani
Exekučný poriadok, ani CSP v ustanovení § 355 v spojitosti s § 357 CSP neustanovuje prípustnosť na

podanie odvolania proti rozhodnutiu súd o trovách exekúcie.

20. Pretože odvolanie oprávneného bolo podané aj proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné (proti trovám exekúcie), odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP
odvolanie oprávneného v tejto časti odmietol.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

22. Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ust. § 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v

lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedie,včomspočívatátovada(§431ods.1,2
CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,

ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania(§430CSP).Vdovolanínemožnouplatňovaťnovéprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 CSP).