Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 10, 2020

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 1T/143/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617010304

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gombárová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2020:8617010304.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Z., samosudca JUDr. M. B., na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. januára XXXX,
v trestnej veci proti obžalovanej O. O., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211
odsek 1 písmeno b/ Tr. zákona takto

r o z h o d o l

Obžalovaná:

O. nar. XX.XX.XXXX vo Z., trvale bytom

Z., O. XXX/XX

sa podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku

o s l o b o d z u j e

spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry Z. zo dňa 2.11.2017 č. Pv XXX/XX/XXXX, ktorý mala
spáchať tak, že

ako matka maloletého syna M. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v školskom roku 2016/2017 žiakom 7.
ročníka Z. základnej školy internátnej na Ul. A. č. XX, Z., nevenovala jeho výchove a opatere náležitú
pozornosťaumožnilamu,abysavyhýbalpovinnejškolskejdochádzke,vdôsledkučohovškolskomroku
2016/2017, v období od 02.09.2016 do XX.XX.XXXX maloletý M. O. vymeškal 124 neospravedlnených
vyučovacích hodín,

t e d a

- úmyselne vydala osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila
viesť záhaľčivý život,

č í m m a l a s p á c h a ť

- prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona,

lebo skutok nie je trestným činom.

r o z h o d o l : o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Z. podala dňa 3.11.2017 na obvinenú O. O. obžalobu pre skutok,
ktorý právne kvalifikovala ako úmyselný prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.

1 písm. b) Trestného zákona na tom skutkom základe, že

- ako matka maloletého syna M. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v školskom roku 2016/2017 žiakom 7.
ročníka Z. základnej školy internátnej na Ul. A. č. XX, Z., nevenovala jeho výchove a opatere náležitú
pozornosťaumožnilamu,abysavyhýbalpovinnejškolskejdochádzke,vdôsledkučohovškolskomroku
2016/2017, v období od 02.09.2016 do 30.06.2017 maloletý M. O. vymeškal 124 neospravedlnených

vyučovacích hodín.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18.3.2019 č.k. XT/XXX/XXXX-XXX tak, že obžalovanú
uznal vinnou z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona
spáchaného z nedbanlivosti. Za uvedený skutok jej podľa § 211 ods. 1 Tr. zákona, s prihliadnutím na §

38 ods. 2 Tr. zákona a s použitím § 54 ods. 1 Tr. zákona, uložil trest povinnej práce vo výmere 120 hodín.

Proti vyššie označenému rozsudku v celom rozsahu podala odvolanie obžalovaná. Na podklade
podaného odvolania Krajský súd v A., uznesením zo dňa 19.6.2019 č.k. XTo/XX/XXXX-XXX, zrušil
rozsudok Okresného súdu Z. zo dňa XX.X.XXXX a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu, bol na nariadenom hlavnom pojednávaní dňa 10.1.2020 znovu
vypočutý svedok Mgr. L. T. za účelom odstránenia rozporov medzi jeho výpoveďou na hlavnom
pojednávaní a písomnosťami nachádzajúcimi sa v spise. Po výsluchu menovaného svedka súd doplnil

dokazovanie prečítaním listinných dôkazov - správy Z. školy internátnej, Z. a tiež oboznámením s
podstatným obsahom pripojených spisov P. súdu Z. sp.zn. XP/XX/XXXX a XP/X/XXXX.

Na predchádzajúcich pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom
svedkov O.. O. N., O.. V. G. a O.. L. T., čítaním listinných dôkazov, a to odpisov registra trestov, výpisu

z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, správy o povesti, správy Q., oddelenie služieb pre občana,
potvrdenia Q., správy Sociálnej poisťovne, potvrdenia o návšteve školy, charakteristiky žiaka, výpisu z
triednej knihy, oznámení a upozornení školy, správy ÚPSVaR, odbor soc. vecí a rodiny, oznámenia o
narodení, lustrácie v registri Ústrednej evidencie väzňov SR a pripojeným spisom Okresného súdu Z.
sp.zn. XT/XX/XXXX.

Na základe takto vykonaného dokazovania, v spojení s doplneným dokazovaním po zrušení pôvodného
rozsudku odvolacím súdom, konajúci súd zistil nasledovné:

Obžalovaná vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že o tom, že jej syn nechodí do školy sa

dozvedela od sociálneho kurátora, ktorý ju na to upozornil. Ďalej uviedla, že ona dávala synovi peniaze
na cestu do školy, aj ho odprevadila k autobusu, ale syn po tom, čo došiel do Z. sa vrátil späť do Z., kde
sa túlal s kamarátmi po meste a domov sa vrátil až večer. Obžalovaná tvrdila, že synovi takéto správanie
vytýkala, ale tento ju vôbec nerešpektoval. Potvrdila tiež, že bola zo strany školy upozorňovaná na to,
že jej syn má vymeškané hodiny a že za tým účelom bola do školy aj predvolávaná. Tiež potvrdila, že

od triednej učiteľky vedela, že syn má vymeškaných okolo 100 vyučovacích hodín. Obžalovaná uviedla,
že ani raz do školy za triednou učiteľkou neprišla, pretože sa spoliehala, že to vyrieši pán T., ktorý je
sociálnym kurátorom a ktorý so školou viackrát komunikoval. Nikdy si však osobne v škole neoverila, či
jej syn skutočne do školy chodí, pretože verila jeho sľubom. Z výpovede obžalovanej ďalej vyplynulo,
že v školskom roku 2016/2017 bolo v predškolskom veku päť z jej štrnástich detí, o ktoré sa v tom čase

starala sama, pretože manžel bol vo výkone trestu. O pomoc žiadala sociálneho pracovníka pána T.
a prosila ho, aby syna umiestnil do nejakého zariadenia, ale v tom čase nemali nikde voľné miesto.
Uviedla, že pán T. synovi často dohováral, aby do školy chodil. Obžalovaná tiež vo výpovedi uviedla,
že asi dvakrát vycestovala so synom až do Z., aby ho do školy odprevadila, ale skôr ako došli do školy
syn jej utiekol. Ona išla následne syna hľadať bez toho, aby zašla do školy a oznámila túto skutočnosť

učiteľke, pretože , ako sama tvrdila, sa ponáhľala za ostatnými deťmi domov.Svedkyňa, O.. O. N., vo svojej výpovedi uviedla, že bola triednou učiteľkou M. O., syna obžalovanej,
ktorého charakterizovala ako disciplinovaného žiaka, ktorý neporušoval školský poriadok a v správaní

bol veľmi dobrý. Keď prišiel v pondelok do školy, bol vždy čistý, slušne a čisto oblečený. Ďalej
uviedla, že nahlasovala sociálnej pracovníčke, ktorá pôsobí na ich škole len tie vymeškané hodiny,
ktoré neboli ospravedlnené, teda neboli doložené potvrdením od lekára. Okrem toho každý mesiac
vypisovala upozornenie o vymeškaných hodinách, pokiaľ tých vymeškaných hodín bolo viac ako 15. Toto
upozorneniebolozasielanérodičomataktiežnavedomiesociálnemuodboruÚPSVaR.Taktiežpotvrdila,

že obžalovaná bola predvolávaná na rodičovské združenia, ale táto sa žiadneho združenia nezúčastnila.
Obžalovaná sa u nej nikdy neinformovala, či jej syn skutočne do školy prišiel, nekontaktovala ju ani
osobne ani telefonicky a až na pojednávaní ju videla prvý krát. Svedkyňa vo výpovedi uviedla, že
obžalovanú inak ako písomne nekontaktovala, ale bežne robila pohovory s maloletým M., ktorému
vravela aby odkázal rodičom, aby prišli za ňou do školy. Rodičia sa však o jeho školské výsledky
nezaujímali. Podľa jej slov v prvom polroku bola M. dochádzka v poriadku. V druhom polroku sa jeho

dochádzkazhoršila,malvtomčasevymeškaných124neospravedlnenýchhodínatoužnemohlanechať
tak. V tom čase jej M. povedal, že už nechce byť na internáte. Napokon svedkyňa uviedla, že maloletý
M. bol veľmi poslušný žiak, vždy sa správal slušne a rešpektoval ju i vychovávateľov na internáte.

Svedkyňa, O.. V. G., ktorá je sociálnou pracovníčkou v škole, ktorú maloletý M. navštevoval vo

výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že maloletý bol žiakom ich školy v období od 01.09.2010
do 31.08.2017. Do školy chodilo spolu 8 súrodencov O. a vždy boli u niektorého z nich problémy so
školskou dochádzkou. Rovnako to bolo aj u M. O.. Stalo sa párkrát, že ušiel zo školy. Oni to riešili tak, že
rodičov informovali o úteku maloletého a vyzvali ich, aby zabezpečili nápravu. Následne na ďalší deň už
maloletý prišiel do školy. Ďalej svedkyňa potvrdila, že rodičom sa posielalo upozornenie raz za 2 týždne

aktuálne v tom mesiaci, keď mal žiak vymeškané neospravedlnené hodiny. K spolupráci obžalovanej
so školou svedkyňa uviedla, že stalo sa párkrát, že obžalovaná do školy prišla, ale bolo to vždy až na
naliehanie sociálnych pracovníkov. Obžalovaná nikdy nereagovala na upozornenie a na predvolanie
bezprostredne a neprišla riešiť situáciu hneď, ako na to bola zo strany školy upozornená. Do školy prišla
niekedy až po troch mesiacoch od konkrétneho upozornenia, keď sa potom súčasne riešili problémy

všetkých jej detí, ktoré školu v tom čase navštevovali. Preto takéto konanie obžalovanej hodnotila ako
nespoluprácu pri riešení problému záškoláctva. Svedkyňa tiež potvrdila, že niekedy im zavolali sociálni
pracovníci zo Z. a povedali, že im rodičia maloletého oznámili že tento je chorý, s tým že následne žiak,
keď sa vráti do školy predloží ospravedlnenie. Nie vždy však toto ospravedlnenie bolo doložené. Stávalo
sa, že po 2 týždňoch absencie JV. predložil ospravedlnenie od lekára, ale to sa vzťahovalo len na jeden

týždeň, ten ďalší týždeň už ospravedlnený nemal.

Svedok, Mgr. L. T., ktorý je zamestnancom ÚPSVaR Z., oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately, vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s rodinou O. pracuje od roku
2013. Svedok podrobne popísal priebeh školskej dochádzky maloletého M. O. v školskom roku XXXX/

XXXX. Z jeho výpovede vyplynulo, že v uvedenom školskom roku navštevoval maloletý M. Špeciálnu
základnú školu internátnu vo Z. spolu zo svojimi bratmi S., O. a M.. V čase, keď nastúpil ich otec
M. O. do výkonu trestu, t.j. dňa 16.09.2016, od toho dňa sa správanie maloletých chlapcov začalo
rapídne zhoršovať, začali vynechávať školu. Maloletý M. však do školy chodil napriek tomu, že jeho traja
súrodenci odmietali chodiť do školy. Dňa 14.11.2016 boli jeho bratia na základe súdneho rozhodnutia

umiestnení M. do Reedukačného centra N., S. a O. do Detského domova v O.. Prvý záznam týkajúci
sa záškoláctva maloletého M. má svedok zo dňa 22.11.2016, kedy v rámci šetrenia v rodine O. mu
matka oznámila, že začína mať problémy aj s M., pretože nemá s kým chodiť do školy, nakoľko jeho
traja bratia už boli umiestnení v N. a O.. Svedok uviedol, že maloletý M. prestal rešpektovať matku,
taktiež aj jeho a ostatných sociálnych pracovníkov. Potvrdil, že dochádzka maloletého sa zhoršila najmä

v mesiacoch február a marec 2017, v dôsledku čoho bolo ÚPSVaR Z. dňa 06.03.2017 a 5.4.2017
doručené oznámenie zo školy, že maloletý za mesiac február vymeškal 79 a za mesiac marec 45
neospravedlnených hodín. Svedok ešte upozornil na to, že v tom čase sa obžalovaná starala o 6 detí do
7 rokov a 6 ďalších školopovinných detí nad 7 rokov. V tom čase pribudli do rodiny novonarodené deti jej
dvoch dospelých dcér. Od 30.05.2017 bol, podľa vyjadrenia svedka, maloletý M. zaradený do sociálno-

skupinového programu pre deti s problémovým správaním s názvom Priority 2017 a na základe tohto
programu pracoval s maloletým akreditovaný subjekt ÚPSVaR Z. a to Detské kočovné divadlo W. A..
Túto informáciu svedok spresnil vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 10.1.2020, keď uviedol, že
na základe čestného vyhlásenia matky bol M. zaradený do vyššie uvedeného výchovno-skupinovéhoprogramu už dňa 28.3.2017. Dňa 6.7.2017 mu prišlo zo školy ďalšie oznámenie o tom, že za mesiac
jún maloletý vymeškal 22 neospravedlnených hodín. Podľa svedka bola spolupráca obžalovanej a jej
manžela dobrá. Podotkol, že otec bol v rodine autoritou a po jeho nástupe do výkonu trestu táto autorita

v rodine viditeľne chýbala. Na druhej strane však potvrdil, že problémy so záškoláctvom detí boli v tejto
rodine aj v čase pred nástupom otca do výkonu trestu. Svedok potvrdil, že obžalovaná odprevádzala
syna k autobusovej zastávke v Z.e, avšak nemal vedomosť, aby ho niekedy odprevadila do školy až do
Z., pretože, ako uviedol, radšej uprednostnila starostlivosť o jej najmenšie deti, ktoré v tom čase mali
6 mesiacov a 1,5 roka. Svedok tiež uviedol, že v tom čase žili v spoločnej domácnosti s obžalovanou

aj starí rodičia maloletého a jeho dve sestry, ktoré síce ešte neboli plnoleté, ale boli v tom čase doma,
pretože boli tehotné. Svedok ďalej uviedol, že on mal prvotnú informáciu o záškoláctve zo školy a to
najčastejšie telefonicky, počas návštevy v rodine mu to obžalovaná spravidla potvrdila. Doplnil však, že
niekoľkokrát sa stalo, že aj sama obžalovaná prišla zúfalá na úrad povedať, že si s deťmi nevie poradiť.

Pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 10.1.2020 svedok ozrejmil, že pri určovaní počtu

vymeškaných hodín u mal. M. vychádzal z oznámení, ktoré úradu práce zasielala škola, ktorú maloletý
v tom čase navštevoval. Triedny výkaz mal. M. za školský rok 2016/2017 nemal k dispozícii. Uviedol, že
niekedy rodičia dodatočne ospravedlnia vymeškané hodiny svojich detí aj po tom, čo im škola zaslala
oznámenie o vymeškaní týchto hodín. V niektorých prípadoch im zo školy aspoň telefonicky oznámia,
že vymeškané hodiny boli dodatočne ospravedlnené. Nepamätal si však, či sa tak stalo aj v tomto

konkrétnom prípade. Taktiež uviedol, že mal. M. bol do výchovného zariadenia umiestnený spolu s
bratom H. dňa 5.4.2018 na základe neodkladného opatrenia Okresného súdu Z. č.k. XP/XX/XXXX-X
zo dňa 19.3.2018. Rozpor medzi svojou výpoveďou zo dňa 18.3.2019 a ním vypracovanou správou
zo dňa 13.6.2019 vysvetlil svedok tak, že na pojednávaní 18.3.2019 konštatoval všeobecne priebeh
celého obdobia až po deň jeho výpovede, kedy uviedol, že po nástupe otca do výkonu trestu boli

postupne umiestňovaní do výchovných zariadení najskôr traja súrodenci mal. JV. a neskôr aj menovaný.
V písomnej správe, ktorú vypracoval na žiadosť krajského súdu už odpovedal na konkrétne položenú
otázku, či mal. M. v školskom roku XXXX/XXXX bol umiestnený do výchovného zariadenia v tom
zmysle, že v uvedenom období v žiadnom takomto zariadení nebol. Na záver svedok zhodnotil, že
mal. M. bol z detského domova vrátený do rodinného prostredia po ukončení školského roku koncom

júna 2019, odvtedy býva doma s rodičmi a od uvedeného obdobia až doposiaľ nezaznamenali žiadne
problémové správanie u maloletého. Tým, že maloletý ukončil povinnú školskú dochádzku, v súčasne
dobe nenavštevuje žiadnu školu.

Z triedneho výkazu M. O. za školský rok XXXX/XXXX vyplýva, že v období od 2.9.2016 do

30.6.2017 vymeškal 124 neospravedlnených vyučovacích hodín. V tomto období vymeškal ďalších 440
vyučovacích hodín, ktoré má ospravedlnené. Z uvedeného dôvodu nebol žiak v II. polroku klasifikovaný
a bola mu znížená známka zo správania.

Zo správy Mesta Z. zo dňa 5.10.2017 vyplýva, že ÚPSVaR Z. pozastavil vyplácanie prídavkov na

deti rodičom M. a O. O., z dôvodu zanedbávania povinnej školskej dochádzky a to tým, že deti mali
vymeškanýchviacako15vyučovacíchhodín,ktorénebolináležiteospravedlnené.MestoZ.akoosobitný
príjemca vyplácal rodinné prídavky na maloletého M. O. len jeden mesiac, nakoľko bol tento následne
umiestnený v Reedukačnom centre N.. Mesto Z. vyplácalo rodičom prídavok na maloletého S. a O. len
jeden mesiac a následne bolo obom určené výchovné opatrenie a boli umiestnení v Detskom dome v

O., odkiaľ boli prepustení do biologickej rodiny 9.9.2017. Na syna M. bol O. Z. vyplácaný prídavok na
dieťa od marca do mája 2017.

Zo správy ÚPSVaR Z. zo dňa 27.10.2017, ktorú vypracoval Mgr. L. T., vyplýva, že tamojšie oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vedie spisovú dokumentáciu maloletého M. O. od

20.11.2010 z dôvodu, že sa dopustil konania majúceho znaky priestupku proti majetku. Dňa 1.10.2016
sa maloletý dopustil činu inak trestného - drobnej krádeže v predajni V.-O., kde odcudzil 2 ks žuvačiek.
Od uvedenej doby boli v rodine pracovníkmi Z. vykonávané opatrenia na odstránenie alebo zmiernenie
problémov v správaní maloletého M.. Zároveň boli upozornení na dôsledky záškoláctva.

Zo správy Spojenej školy internátnej, Z. zo dňa 30.8.2019, vyžiadanej zo strany súdu v záujme ustálenia
počtu vymeškaných neospravedlnených hodín, vyplýva, že u žiaka M. O. bolo 22 neospravedlnených
hodín v mesiaci jún 2017 vykázaných do klasifikačnej porady. Následne žiak (do konca školského
roka) priniesol doklad o ospravedlnení týchto vyučovacích hodín a tým mu boli všetky uvedené hodinyospravedlnené. Z ďalšej správy zo dňa 15.11.2019 je zrejmé, že M. O., nar. X.XX.XXXX, v šk. roku
2016/2017 býval počas týždňa v internáte školy (väčšinou však chýbal), počas víkendu bol doma.

Zo spisu Okresného súdu Z. sp.zn. XP/XX/XXXX súd zistil, že na základe návrhu ÚPSVaR Z. zo dňa
9.3.2018 bolo uznesením zo dňa 19.3.2018 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol maloletý M.
O. dočasne zverený do starostlivosti Detského domova W. W., so sídlom v G.. Rozsudkom zo dňa
31.5.2018, právoplatným dňa 24.7.2018, súd nariadil maloletému M. pobyt v menovanom detskom
domove na dobu 6 mesiacov. Následne uznesením Okresného súdu Z. sp.zn. XP/X/XXXX zo dňa

21.1.2019 bolo nariadené neodkladné opatrenie o dočasnom zverení mal. M. do starostlivosti Centra pre
detiarodiny,sosídlomvA..Vuvedenomzariadeníbolmaloletýdoskončeniaškolskéhoroka2018/2019.
Zo samotného podaného návrhu zo dňa 9.3.2018 vyplýva, že všetky dovtedy prijaté opatrenia zo
strany ÚPSVaR Z. neviedli k náprave maloletého. Podľa návrhu, samotná matka maloletého uviedla,
že výchovu svojich starších detí sama nezvláda a žiadala o umiestnenie mal. M. a H. do zariadení na
výkon rozhodnutia súdu.

Obhajca obžalovanej navrhol doplniť dokazovanie oboznámením znaleckého posudku z vyšetrenia
duševného stavu maloletého M. O., ktorý bol vypracovaný v trestnej veci sp.zn. XT/XX/XXXX, v ktorej
vystupoval mal. JV. v postavení obvineného. Vykonanie tohto dôkazu súd odmietol, pretože nešlo o
znalecký posudok vypracovaný v predmetnom trestnom konaní a preto ho nebolo možné vykonať ako

dôkaz prečítaním znaleckého posudku podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku a rovnako ho nebolo možné čítať
ani ako listinný dôkaz, čo vyplýva z ustálenej judikatúry. Navyše má súd za to, že okolnosti ktorých sa
navrhovaný dôkaz týka, najmä pokiaľ ide o správanie sa maloletého, dostatočne vyplývajú z ostatných
doposiaľ vykonaných dôkazov, predovšetkým z výpovedí svedkov a z oboznámených opatrovníckych
spisov.

Podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako
osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožní viesť záhaľčivý alebo nemravný život,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Z výpovede obžalovanej i svedka Mgr. T. vyplýva, že obžalovaná sa viackrát sociálnemu pracovníkovi
sťažovala na záškoláctvo svojho syna a na to, že starostlivosť o toľko detí sama nezvláda. Žiadala tiež
o umiestnenie mal. M. do výchovného zariadenia, ale bolo jej povedané, že nemajú voľné miesto. Na
druhej strane je tiež potrebné dodať, že vo väčšine prípadov prvotný impulz na riešenie záškoláctva
mal. M. vychádzal zo strany školy, ktorú v tom čase navštevoval a tiež zo strany sociálnych pracovníkov,

ktorí s rodinou pracovali a na školskú dochádzku sa dotazovali pri pravidelných návštevách v rodine. Z
vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že sociálny pracovník s rodinou O. pracoval už od 1.7.2013
a rodinu pravidelne navštevoval aj v období, keď manžel obžalovanej nastúpil do výkonu trestu (od
16.9.2016). Pretože sa správanie maloletých chlapcov O. v tomto období rapídne zhoršilo boli pravidelne
vykonávané pohovory s maloletým i s jeho matkou. Maloletý M. však postupne prestal rešpektovať

matku i starých rodičov a tiež svoje staršie sestry a neskôr nerešpektoval už ani sociálnych pracovníkov.
Práve v tomto období maloletý M. vymeškal celkovo 124 neospravedlnených vyučovacích hodín (vo
februári 2017- 79 hodín a v marci 2017 - 45 hodín). Zo správy Spojenej školy internátnej, Z. zo dňa
30.8.2019 vyplynulo, že 22 vymeškaných vyučovacích hodín za mesiac jún 2017, ktoré vo svojej
výpovedi uvádzal aj svedok T., bolo dodatočne ospravedlnených. Z dôvodu zhoršeného správania bol

maloletý od 28.3.2017 zaradený do sociálno-skupinového programu pre deti s problémovým správaním
s názvom Priority 2017 a na základe tohto programu pracoval s maloletým akreditovaný subjekt W. W.,
W. kočovné divadlo. Z výpovede triednej učiteľky vyplynulo, že dochádzka maloletého v prvom polroku
šk. roka 2016/2017 bola v poriadku a zhoršila sa až v druhom polroku, kedy sa jej maloletý zdôveril, že
už nechce byť na internáte. Z pripojeného spisu Okresného súdu Z. sp.zn. XP/XX/XXXX je zrejmé, že

dňa 14.3.2018 podal ÚPSVaR Z. návrh na vydanie neodkladného opatrenia a na nariadenie výchovného
opatrenianariadenímpobytumaloletémuM.O.vW.domoveW.W.vG..Dotohtozariadeniabolmaloletý
umiestnený dňa 5.4.2018. Tieto opatrenia zo strany ÚPSVaR Z. síce nasledovali až po ukončení šk.
roku 2016/2017, ale boli reakciou na postupne zhoršujúce sa správanie maloletého a preukazujú, že
doposiaľ prijaté opatrenia neviedli k požadovanému výsledku.

Súd na základe vykonaného dokazovania, najmä v konaní pred súdom, dospel k záveru, že výsledky
dokazovania na jednej strane dokazujú, že mal. M. v šk. roku XXXX/XXXX skutočne vymeškal 124
neospravedlnených vyučovacích hodín a tiež to, že obžalovaná zo strany školy bola na záškoláctvo synaupozorňovaná a do školy predvolávaná, avšak aj napriek tomu so školou aktívne nespolupracovala.
Svedok T. potvrdil výpoveď obžalovanej, že sa bola na syna sťažovať na ÚPSVaR v Z., zároveň však
uviedol,žetakmervždypririešenízáškoláctvavyšielimpulzzoškoly,ktorákontaktovalasociálnyodborv

Z.. Tiež z jeho výpovede vyplynulo, že na mal. M. sa mu prvý krát obžalovaná sťažovala pri jeho návšteve
v rodine už v novembri 2016. Z výpovede obžalovanej i svedka T. zhodne vyplynulo, že obžalovaná
uprednostnilastarostlivosťomladšiedetivoveku6mesiacova1,5roka.Bolotovobdobí,keďsimaloletý
vyžadoval zvýšenú starostlivosť a pozornosť matky, pretože jeho otec bol v tom čase vo výkone trestu a
ďalšíjehotrajabratia,sktorýminavštevovaltúistúškolu,bolivnovembri2016umiestnenídovýchovných

zariadení.

Na druhej strane súd z vykonaného dokazovania (z výpovede obžalovanej a svedka Mgr. T.) zistil, že
obžalovaná bola v rozhodnom období šk. roku 2016/2017 na výchovu všetkých detí sama, pretože jej
manžel bol v čase od 16.9.2016 vo výkone trestu odňatia slobody. Obžalovaná má celkom 14 detí, z
toho bolo v uvedenom období 5 detí v predškolskom veku (najmladšie dieťa malo 6 mesiacov a druhé

najmladšie 18 mesiacov, okrem toho sa obžalovaná starala o 5 ročnú dcéru , ktorá je ťažko zdravotne
postihnutá). Dvom jej dospelým dcéram sa v tom čase narodili vlastné deti a pomoc starých rodičov bola
vtedy tiež obmedzená z dôvodu vážnejších zdravotných problémov starého otca. Švagriná s manželom,
ako ďalší dospelí, obývajúci spoločnú domácnosť, v tom čase pracovali na verejnoprospešných prácach.
Možno teda súhlasiť s názorom svedka Mgr. T., ktorý s rodinou ako sociálny pracovník pracoval, že

za uvedených okolností, keď obžalovaná sama zabezpečovala starostlivosť o všetky svoje deti, mala
objektívne podstatne sťaženú možnosť aktívne spolupracovať so školským zariadením, ktoré mal. M.
navštevoval a riešiť tak problém jeho záškoláctva. Obžalovaná v rámci svojich možností spolupracovala
so sociálnym pracovníkom, predovšetkým pri jeho pravidelných návštevách v rodine a sporadicky ho
aj sama iniciatívne vyhľadala. Problémové správanie maloletého sa však naďalej zhoršovalo a v šk.

roku 2017/2018 napokon vyvrcholilo tým, že ÚPSVaR Z. podal na tunajší súd návrh na nariadenie
východného opatrenia, na základe ktorého bol maloletý vyňatý zo svojho rodinného prostredia a bol
mu nariadený pobyt v detskom domove na obdobie 6 mesiacov. Neskôr bolo toto výchovné opatrenie
predĺžené na čas do ukončenia povinnej školskej dochádzky maloletého v šk. roku 2018/2019. Tieto
skutočnosti súd vyhodnotil v tom zmysle, že samotný maloletý M. v podstatnej miere prispel k tomu, že

vymeškal124neospravedlnenýchvyučovacíchhodín,keďnapriekprijatýmvýchovnýmopatreniam,tieto
nerešpektoval a svojvoľne do školy nechodil. Čo sa týka hodnotenia následkov konania obžalovanej,
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po ukončení výchovného opatrenia - pobytom v detskom
domove, bol maloletý M. koncom júna 2019 vrátený do rodinného prostredia a od toho času až doposiaľ
sa nedopúšťa žiadneho protispoločenského konania v podobe páchania priestupkov alebo trestných

činov.

Uvedené skutočnosti sú podstatnými pre konštatovanie, že v posudzovanom prípade nemožno hovoriť
o dôslednom naplnení všetkých základných znakov skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona.

Tu súd poukazuje opäť na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý naznačil potrebu skúmať či intenzita
konania obžalovanej bola taká významná, že je možné u nej konštatovať, že svojim konaním vydala
mal. M. nebezpečenstvu spustnutia tým, že mu umožnila viesť záhaľčivý život.

Aj keď obžalovaná v uvedenom období neposkytla mal. M. takú starostlivosť, akú v tom čase potreboval,
nemožno jej uprieť, že v rámci svojich možností mu zabezpečovala základnú starostlivosť, ktorá
v súvislosti s plnením povinnej školskej dochádzky spočívala v tom, že mu poskytovala peňažné
prostriedky na cestu do školy, odprevádzala ho na autobusovú zastávku, maloletý chodil do školy čisto
oblečený a upravený. To, že obžalovaná počas celej doby spolupracovala so sociálnym pracovníkom,

ktorý rodinu navštevoval a pracoval aj s maloletým M., možno vyhodnotiť ako jej snahu do istej
miery predísť následku v podobe vystavenia dieťaťa nebezpečenstvu spustnutia. Súd zohľadnil aj
tú skutočnosť, že správanie maloletého sa postupne zhoršovalo, aj napriek prijatým opatreniam zo
strany soc. pracovníkov. Maloletý prestal rešpektovať dospelých príbuzných a rovnako aj sociálnych
pracovníkov.

Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností súd napokon vyslovil záver, že samotný
skutok, že maloletý vymeškal 124 neospravedlnených hodín nezakladá znaky trestného činu, ktorý
je pomenovaný v obžalobe, pretože konanie obžalovanej, vzhľadom na rodinné a sociálne pomery, vktorých sa v uvedenom období nachádzala, nenadobudlo takú intenzitu, žeby bolo možné vo vzťahu k
maloletému M. konštatovať jeho vydanie nebezpečenstvu spustnutia, tým že mu obžalovaná umožnila
viesť záhaľčivý život.

Tunajší súd preto po vykonanom dokazovaní vzhľadom na zistené okolnosti, obžalovanú podľa § 285
písm. b/ Tr. poriadku v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Z. č. Pv XXX/
XX/XXXX pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm.. b/ Tr. zákona
oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania

výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie
ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je
nesprávny alebo že chýba.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.