Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 4, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/258/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417204455
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1417204455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Barbora Korenecová,
advokát, so sídlom AK Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: I. T., L.. XX.XX.XXXX, P.
J. J. XXXX/X, XXX XX J., o zaplatenie 60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 6.3.2018, č.k. 16 Csp/79/2017-70, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie zamietol žalobu, v ktorej sa žalobca domáhal uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť mu zostatok na istine 60 eur, poplatok v sume 235,28 eur, trovy
mediačného konania vo výške 150,75 eur, poplatok za upomienky vo výške 32 eur a úrok vo výške 32%
ročne zo sumy 350 eur od 14.11.2012 do 21.12.2012 v sume 11,35 eur, úrok vo výške 32% ročne zo
sumy 292 eur od 22.12.2012 do 23.1.2013 v sume 8,19 eur, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 234 eur
od 24.1.2013 do 27.2.2013 v sume 6,98 eur, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 176 eur od 28.2.2013
do 26.3.2013 v sume 4,01 eur, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 118 eur od 27.3.2013 do 26.4.2013 v

sume 3,10 eur, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 60 eur od 27.4.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 295,28 od 6.10.2014 do zaplatenia a trovy konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 40 ods.1, 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods.1,2,5 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
( ďalej „ Obchodný zákonník „), § 1 ods.2, § 2 písm. a/,b/, § 9 ods.2, § 11 ods.1 písm. a/ zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané,

že dňa 14.11.2012 uzatvoril žalobca a žalovaný zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver v sume 350 eur a žalovaný ako dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o
príslušnýpoplatokvovýške346eur, t.j.celkomzaplatiťčiastku696eur,v12mesačnýchsplátkachpo58
eur, počnúc dňom 20.12.2012. Žalovaný ako dlžník požiadal žalobcu o úpravu splátkového kalendára
formou odloženia splátok o 60 dní tak, aby dátum prvej posunutej splátky bol 13.11.2013. Žiadosť o
úpravu splátkového kalendára bola dňa 30.9.2013 schválená žalobcom. Medzi sporovými stranami
nebola sporná úhrada splátok žalovaným vo výške 290 eur. Záväzkový právny vzťah medzi žalobcom a

žalovaným založený zmluvou o úvere súd prvej inštancie posúdil ako vzťah občianskoprávny, na ktorý
je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia,
nakoľko tento spĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru. Žalobca poskytol žalovanému pôžičku
v rámci svojho podnikania a žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričomnebolo preukázané a ani tvrdené, že by úver bol poskytovaný na účely výkonu zamestnania, povolania,
alebo podnikania.

3. Súd prvej inštancie pri skúmaní podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľom úvere ustanovených
v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. zistil, že v zmluve nie je, okrem iného, uvedená doba trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úroková sadzba
spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, t.j. náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/ citovaného zákona.

4. Pokiaľ je v zmluve uvedený údaj, že žalovaný je povinný platiť splátky počnúc 20.9.2012, uvedené

nesvedčí tomu, že by bola naplnená zákonná obsahová náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm.
k/ citovaného zákona, nakoľko uvedením tohto údaja by malo byť zrejmé, presne v akých termínoch je
žalovaný ako spotrebiteľ povinný platiť aj nasledujúce splátky, nielen prvú splátku. Zo žiadosti o zmenu
splátkového kalendára (splátkový kalendár súdu v konaní nebol predložený) je zrejmé, že žalovaný
žiadal o odklad splátok o 60 dní, pričom najbližšia splátka mala byť splatná 13.11.2013, že splátka, o

odklad ktorej žalovaný žiadal, musela byť splatná 30.9.2013, a teda nie splátka, ktorá by bola splatná
k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, hoc aj prvá splátka mala byť splatná k 20.12.2012. Rovnako zmluva
neobsahuje žiadne údaje o splatnosti úveru a dobe trvania zmluvy. Uviedol, že spotrebiteľovi musí byť
poskytnutá jasná a zrozumiteľná informácia o časovom údaji, ktorý predstavuje dobu trvania zmluvy.
Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný

v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová ( dátumová ) špecifikácia doby trvania úveru,
ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Spotrebiteľ musí mať presnú vedomosť o
termíne splatnosti jednotlivých splátok, aby nemusel sám predpokladať, resp. vypočítavať, na ktorý deň
pripadne splatnosť tej ktorej splátky, prípadne v ktorých prílohách zmluvy má údaj o termínoch splátok

ako základnej obsahovej náležitosti zmluvy o úvere hľadať. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
dospel k záveru, že spotrebiteľ nemohol bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok úveru.

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v predmetnej úverovej zmluve je uvedená len celková
suma splátky, z nej však nevyplýva, koľko z tejto splátky sa priraďuje na splátku úveru, koľko ide na

splátku úroku a koľko na prípadnú splátku poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje len to, že žalovaný sa
zaväzuje uhradiť sumu 696 eur (350 eur istina + 346 eur poplatky) v splátkach po 58 eur. Nemal za
zrejmé, v akej konkrétnej sume je v každej splátke zarátaná časť zahŕňajúca istinu, úrok a poplatky, čo
nepochybne neumožňuje spotrebiteľovi bez pochybností dospieť k záveru o rozsahu svojho záväzku.
Zmluvaneobsahuježiadenúdajovýškeúrokovejsadzby,výškeRPMN,keďažvpodanejžalobežalobca

uviedol, že poplatok 346 eur je tvorený z 1/3 úrokom a z 2/3 poplatkami za náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. Súd prepočítaním sumy 1/3
poplatku zistil, že výška úrokovej sadzby predstavuje hodnotu 32 % p.a, poplatky, ktoré sa žalovaný
zaviazal uhradiť, nie sú žiadnym spôsobom špecifikované, v konaní neboli nijako preukázané ani
odôvodnené, čo do základu a výšky, hoci predstavujú sumu nie zanedbateľnú. Súd prvej inštancie

napokon uviedol, že zmluva bola predložená vo forme jedného listu A4, ktorý obsahoval predtlačený
formulár, vrátane jedného A4 listu, na ktorom boli vytlačené podmienky poskytnutia úveru, a teda
suma 230,66 eur, ktorú mali predstavovať náklady na jej vypracovanie, celkom zjavne nezodpovedá
akýmkoľvek skutočným nákladom, ktoré by mohli vypracovanie zmluvy sprevádzať. Rovnako v zmluve
úplne absentuje údaj o RPMN, ktoré obe náležitosti sú zákonnými obsahovými požiadavkami na obsah

zmluvy. Na základe uvedeného dospel k záveru, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená podľa
§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka je neplatným právnym úkonom pre rozpor s § 9, § 11 zákona č.
129/2010 Z.z. v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

( ďalej „ C.s.p.“) a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca odôvodňujúc ho ust. § 365 ods.1
písm. f/ a h/ C.s.p., t.j. tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým záverom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K zmluve

o úvere uviedol, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy nestanovil maximálnu možnú výšku odplaty a ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1.6.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia
odplaty sa riadi § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v podobných prípadoch. Podľa záverov aktuálnej

rozhodovacej praxe, u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky
úroku požadovaného bankami. Ak žalovaný namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných
prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia
zmluvy išlo o odplatu podstatne vybočujúcu z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi
poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalobca). Je zrejmé, že slovenský zákonodarca
poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poplatok za spracovanie

zmluvy nie je neprimerane vysoký, tento v čase uzatvárania zmluvy o úvere žalovanému vyhovoval,
zmluvu uzatvoril a peňažné prostriedky prevzal. Ak po podpise zmluvy o úvere nadobudol pocit ,
že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká,
mal právo odstúpiť od zmluvy, čo však nevyužil. K tvrdeniam žalobcu týkajúce sa konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru odvolateľ poukázal na výklad čl. 10 ods.1,2 smernice Európskeho parlamentu a

Rady 2008/48/ES z 24.4. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS v spojení s čl. 3 ods. m/ tejto Smernice.

8. K administratívnemu poplatku konštatoval, že zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne spomína
niektoré poplatky (za notárske služby, za predčasné splatenie úveru, za vedenie účtu a pod.). V prípade

definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa napr. uvádzajú o.i.
aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere. Pokiaľ sa žalobca dovoláva údajov výlučne bánk, koná tak v priamom rozpore s ust. § 53
ods.6 Občianskeho zákonníka. Navyše žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky,
ktorá je samozrejme nižšia. S ohľadom na výrazne nižšie podnikateľské riziko, sú úroky požadované

nebankovými veriteľmi vyššie ako obvyklé bankové úroky a pre zistenie obvyklého úroku pre tento
typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi
(rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp.zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Š.E., I.. D., I.. Š., C..
Y. a kol. Občanský zákonník I, § 1 až § 459, Komentář, 2. Vydání Praha: C. Beck 2009, str.
67-68). Žalobcom tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného znenia

zákona o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s prípustnosťou poplatku za náklady na vypracovanie a
uzatvoreniezmluvy poukázalodvolateľnanoveluzákonaospotrebiteľskýchúveroch,zákonč.132/2013
Z.z. účinný od 10.6.2013 a odmietol, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
t.j. administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná zmluvná podmienka. Z ust. čl. 4 ods.2 smernice

Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ďalej vyvodil, že
nekalá povaha jasných a zrozumiteľných podmienok, ktoré stanovujú cenu alebo rozsah povinností
súvisiacich s hlavným plnením, nepodlieha kontrole podľa citovaného článku. Citované znenie smernice
bolo do slovenského právneho poriadku implementované prostredníctvom ust. § 53 ods.1 Občianskeho
zákonníka z ktorého vyplýva, že argumentácia vychádzajúca zo znenia smernice, je v celom rozsahu

aplikovateľná na právny poriadok Slovenskej republiky a predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné
dojednania týkajúce sa primeranosti ceny. Z uvedeného mal odvolateľ za to, že zmluvné dojednanie,
ktoré podliehalo prieskumu v danom konaní je cenovým dojednaním a je vylúčené, aby primeranosť
tohto dojednania preskúmaval súd . Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 391 ods.1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania podaného žalobcom (§ 379,
§ 380 ods. 1, 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže

sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru o nedôvodnosti podaného
odvolania.11. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

12. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom odvolací súd upozorňuje, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie

odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Uplatnený odvolací dôvod
pritomnestačí lenformálnecitovaťuvedenímjehozákonnéhoznenia,ale jeho potrebnéajidentifikovať,
t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie uplatneného odvolacieho
dôvodu . Žalobca odvolanie podané proti zamietajúcemu výroku rozhodnutia odôvodnil výlučne
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 písm. f/ a h/ C.s.p..

13. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (t. j. že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)
odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúlades§191C.s.p.,atovzhľadomnato,žesúdvzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej
inštancie založilnachybnomhodnotenídôkazov.Typovoideosituáciu,kdejelogickýrozporvhodnotení

dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných
ustanovení týkajúcich sa dokazovania. V podanom odvolaní žalobca vo vzťahu k uvedenému dôvodu
odvolania neuviedol a nekonkretizoval konkrétne skutkové zistenia, ku ktorým súd prvej inštancie v

napadnutom rozhodnutí dospel a ktoré sú podľa jeho názoru nesprávne a zakladajú opodstatnenosť
použitého odvolacieho dôvodu. Napriek uvedenému odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že
rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov
predložených žalobcom k žalobe nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli dôkazmi predloženými k žalobe preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický

rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu zákona č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od
1.7.2016.

14. Žalobca v podanom odvolaní ďalej uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.,

t.j. že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci . K
citovanému odvolaciemu dôvodu treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalobca v dôvodoch odvolania
tento odvolací dôvod identifikoval tak, že namietol právny názor prvoinštančného súdu týkajúci sa
„výšky odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, obvyklej výšky úroku u nebankových subjektov,
neprimerane vysokého poplatku za poskytnutie úveru, výšky príslušného poplatku a jeho neprijateľnosti ,

prípustnosti poplatkov za náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, neprijateľnosti
zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere (t.j. administratívny poplatok za
administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná zmluvná podmienka) a napokon toho, že v
prípade cenových dojednaní je vylúčený ich súdny prieskum.

15. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v danej veci ustálil, že
medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 14.11.2012 podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. uzavretá
zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 350 eur a žalovaný akodlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346 eur, t.j. celkom zaplatiť
čiastku 696 eur, v 12 mesačných splátkach po 58 eur, počnúc dňom 20.12.2012. Žalovaný ako dlžník
požiadal žalobcu o úpravu splátkového kalendára formou odloženia splátok o 60 dní tak, aby dátum

prvej posunutej splátky bol 13.11.2013. Žiadosť o úpravu splátkového kalendára bola dňa 30.9.2013
schválená žalobcom.

16. Následne súdprvejinštanciesprávneskúmal,či spotrebiteľskázmluvaspĺňanáležitostivymedzené
v § 9 citovaného zákona (v znení účinnom v čase jej uzatvárania) a po vyhodnotení dokazovania dospel

záveru, že predmetná zmluva je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/,k/ zákona o spotrebiteľských
úveroch z dôvodu absencie údajov o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o výške úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, o ročnej
percentuálnej miere nákladov a všetkých predpokladov použitých na jej výpočet, celkovej čiastky,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a o výške, počte a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne

poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z uvedeného s použitím § 9, § 11 zákona č.
129/2010 Z.z. v spojení s § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka vyvodil, že zmluva o úvere uzavretá medzi
stranami dňa 14.11.2002 je neplatným právnym úkonom a žalobu z tohto dôvodu v celosti zamietol.

17. Za situácie, kedy odvolacie námietky žalobcu (ktorými je odvolací súd viazaný) nesmerovali k
skutkovému a právnemu posúdeniu veci vykonaného súdom prvej inštancie uvedeného v odôvodnení
napadnutéhorozhodnutiaakedyjehonámietkysmerovalivočidôvodom,ktorýmisasúdprvejinštanciev
napadnutomrozhodnutíaninezaoberalaneposudzovalich,odvolacísúdbezďalšiehorozhodnutiesúdu
prvej inštancie v zamietajúcom výroku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania (nenapadnutého

odvolacími dôvodmi) podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. zohľadňujúc plný úspech žalovaného v odvolacom konaní a skutočnosť,
že z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy odvolacieho konania vznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).