Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 6, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618010010
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8618010010.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy

Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom 06.11.2019, v trestnej veci proti
obžalovanému ml. Q. O. Z. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 4T/3/2018 zo dňa 20.02.2019
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obž. ml. Q. O. Z., nar. XX.XX.XXXX vo M., bytom M., G. O. XXX/X,

u z n á v a v i n n ý m , ž e

od presne nezistenej doby až do 07.09.2017 vo Svidníku na U.U.G.. XXX/X neoprávnene pre vlastnú
potrebu prechovával najmenej 1 igelitové vrecko vysušeného vrcholu rastliny konope (Cannabis), ktoré
sú v zmysle zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradené
do I. skupiny omamných látok, s účinnou látkou tetrahydrokanabinol (THC), ktorá je v zmysle uvedeného
zákona zaradená do I. skupiny psychotropných látok, z ktorého časť spotreboval vyfajčením v 1 cigarete

a časť o hmotnosti 470 mg s obsahom THC väčšom ako 10 mg, z ktorého by bolo možné pripraviť
najmenej 1 bežnú jednotlivú dávku drogy, dňa 07.09.2017 dobrovoľne vydal,
t e d a

- neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu omamnú a psychotropnú látku

č í m s p á c h a l

- prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona

Z a t o m u u k l a d áPodľa § 171 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j), l) Tr. zákona, § 38 ods.
3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona u r č u j eskúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného Q. O. Z. vinným zo zločinu nedovolanej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- vpresnenezistenýdeň23.8.2017alebo24.8.2017vbareKobravStropkovesineoprávnenezadovážil
od presne nezistenej osoby 22 igelitových vrecúšok rastliny konope (Cannabis) v celkovej odhadovanej

hmotnosti 22 gramov, ktorá je podľa zákona č. 139/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov zaradená
do 1. skupiny omamných látok obsahujúce účinnú látku tetrahydrokanabinol (THC), tieto omamné látky
prechovával v mieste svojho trvalého bydliska na ulici G.. O. XXX/X vo M., 1 vrecúško znehodnotil jeho
otec po tom ako mu ho doma našla jeho matka a po následnej konfrontácií otca so synom, 20 igelitových
vrecúšok, pravdepodobne dňa 3.9.2017 predaj neznámej osobe v meste Svidník, 1 igelitové vrecúško o

hmotnosti 470 mg s obsahom THC väčšom ako 1 mg dňa 7.9.2017 dobrovoľne vydal, z ktorého by bolo
možno pripraviť najmenej 1 bežnú jednotlivú dávku tejto drogy.

Za to mu podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 117 ods. 1 Tr. zákona,
§ 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 119 ods. 1 Tr.
zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo

do zápisnice o hlavnom pojednávaní, obžalovaný odvolanie, ktoré následne prostredníctvom svojho
obhajcu aj odôvodnil. V dôvodoch odvolania uvádza, že okresný súd ho odsúdil na základe obžaloby
podanej prokurátorom, v ktorej prokurátor v skutkovej vete uvádza, že si mal zadovážiť 22 igelitových
vreciek rastliny konope, s ktorými mal údajne obchodovať. Množstvo igelitových vreciek s marihuanou,
ako aj osoba, ktorej mali byť tieto vrecúška predávané, neboli počas celého vyšetrovania preukázané.

Domnienka, že prechovával a následne predával vrecúška s marihuanou, boli vyvodené iba zo
svedeckých výpovedí matky a otca. Z týchto výpovedí mal súd za nesporne preukázané, že si zadovážil
a prechovával omamnú látku. Spomínané výpovede však boli urobené v prípravnom konaní pred
vznesením obvinenia, svedkyňa O. N. vypovedala 07.09.2017 a svedok O. Z. dňa 25.09.2017. Uvedené
osoby po vznesení obvinenia ich synovi dňa 22.11.2009 však využili svoje právo na základe § 130 ods. 1

Tr. poriadku a odmietli vypovedať v danej veci, teda nie je možné na tieto svedecké výpovede prihliadať,
nakoľko boli urobené pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe. Orgány činné v trestnom konaní,
teda nepredložili žiaden iný dôkaz, ktorý by podporil tieto tvrdenia. Jednak sa nepreukázalo množstvo
22 igelitových vreciek s marihuanou, kde na miesto marihuany hypoteticky mohli byť akékoľvek iné
látky rôznych substancií a taktiež nikdy nebolo preukázané, že by predal čo i len jedno vrecúško s

marihuanou inej osobe. Poukazuje na to, že celá skutková veta je postavená na slovách ako „presne
nezistený deň“, „od presne nezistenej osoby“, „pravdepodobne predal“ a „odhadom“, čo jednoznačne
preukazuje pochybnosti o tom, či sa skutok stal a či ho spáchal obžalovaný. V ďalšom potom poukazuje
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. č. 30/2010, z obsahu ktorého vyplýva, že obžaloba v trestnej
veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení

obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po
začatí trestného stíhania vo veci. Ak ale je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo
významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena v
konaní pred súdom oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia a
tak zachovať právo obvineného na kontradiktórny postup. Na spravodlivé súdne konanie a na kritickú

previerku výpovede svedka postačuje, ak je výsluch svedka vykonaný v prítomnosti obvineného alebojeho obhajcu v konaní pred súdom. Vzhľadom na uvedené má za to, že výsluchy jeho rodičov nie je
možnépovažovaťzausvedčujúcedôkazy,resp.dôkazy získanévsúladesTrestnýmporiadkom.Jediné,
čo považuje za preukázané je fakt, že orgánom činným v trestnom konaní bolo vydané jedno vrecúško o

hmotnosti 470 miligramov konope s obsahom THC väčšom ako 1 miligram. Prokurátor v skutkovej vete
uvádza, že z uvedeného množstva by bolo možné pripraviť najmenej jednu bežnú jednotlivú dávku tejto
drogy. S uvedeným nesúhlasí. Pokiaľ ide o hmotnostné kritérium súdna prax už dlhodobo vychádza
z toho, že obvykle jednorázovú dávku marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti
zaisteného sušeného materiálu marihuany, pričom pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria sa za

obvykle jednorázovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce 500 miligramom vysušenej marihuany. V
tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To 127/2011 a Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 1To 86/2011 z 20.09.2011. Z obsahu jeho výpovedí dňa 22.11.2017, vo vzťahu ku
ktorej krajský súd vo svojom predošlom uznesení poukázal na to, že nebola na hlavnom pojednávaní
prečítaná, aj keď odmietol vypovedať, uvádza, že obsahom tejto výpovede bola len skutočnosť, že mal k
dispozícii dávku marihuany o hmotnosti 470 miligramov z toho dôvodu sa vzhľadom na vyššie uvedené

nejedná o trestný čin, keďže nešlo o jednorázovú dávku, ale iba o zbytkové množstvo marihuany. Ďalším
nič nevypovedajúcim dôkazom je znalecký posudok W.. Y. M., z ktorého vyplynulo, že v predloženej
vzorke moču obžalovaného odobratej na toxikologickú analýzu bola dokázaná prítomnosť hlavného
metabolitu THC v moči a tiež, že je to najlepší dôkaz nedávneho požitia kanabisu obžalovaným.
Požívanie kanabisu však samo o sebe nie je trestným činom a z uvedeného dôvodu tento posudok

nemôže slúžiť ako dôkaz, ktorý preukazuje skutok kladený mu za vinu, ani to, že sa nejakého trestného
činu dopustil. Podľa jeho názoru, v danom prípade skutkový stav nebol náležite preukázaný a to
z dôvodu nenaplnenia skutkovej podstaty trestného činu z hľadiska hmotnosti jednorázovej dávky
marihuany, nepoužiteľnosti svedeckých výpovedí jeho rodičov z prípravného konania pred vznesením
obvinenia, nakoľko sú v ďalšom trestnom konaní nepoužiteľné a taktiež doteraz nebolo preukázané

žiadne uskutočnenie obchodu medzi ním a inými osobami. Navrhol preto, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí, alternatívne vec vrátil
súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd na verejnom zasadnutí (ktoré vykonal v

neprítomnosti obžalovaného, ktorý požiadal, aby sa toto verejné konalo v jeho neprítomnosti) napadnutý
rozsudok v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne
odvolanie podľa
§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
skutočne možné považovať za sčasti dôvodné.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli v posudzovanej veci vykonané dôkazy tak, ako to vyplýva zo
zápisníc o hlavných pojednávaniach, ale ako to napokon konštatuje v dôvodoch svojho rozhodnutia aj

súd prvého stupňa. V nich uvádza, ktoré dôkazy konkrétne boli vo veci vykonané, a ktoré skutočnosti
z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali.

Z dôvodov rozhodnutia prvostupňového súdu plynie, že pri svojom rozhodnutí vychádzal zo všetkých
dôkazov, ktoré boli v konaní pred súdom vykonané a uvedené dôkazy vyhodnocoval jednotlivo, aj

vzájomných súvislostiach a na základe nich dospel k skutkovým záverom, ktoré prezentoval vo výroku
svojho rozsudku.

Podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa nepochybne, tak ako to z odôvodnenia jeho rozhodnutia
vyplýva, boli aj výpovede svedkov O. N., matky obžalovaného, a O. Z., otca obžalovaného, ktoré títo

svedkovia urobili síce po začatí trestného stíhania vo veci, ale ešte predtým, než bolo obžalovanému
vznesené obvinenie. Svedkyňa O. N. bola vypočutá dňa 07.09.2017 a svedok O. Z. dňa 25.09.2017.
Obvinenie bolo obžalovanému vznesené dňa 29.09.2017, pričom uvedení svedkovia v ďalšom štádiu
trestného konania, teda po vznesení obvinenia pri svojich výsluchoch dňa 22.11.2017, využijúc svoje
právo vyplývajúce z ust. § 130 ods. 1 Tr. poriadku, odmietli vypovedať.

Napriek námietkam, ktoré sú prezentované v dôvodoch odvolania tak, ako to konštatoval napokon
krajský súd už aj vo svojom predošlom rozhodnutí sp. zn. 1To 40/2018 zo dňa 29.10.2018,
výpovede svedkov O. N. zo dňa 07.09.2017 a O. Z. zo dňa 25.09.2017 nie je možné považovať zanezákonné dôkazy, keďže boli vykonané po začatí trestného stíhania vo veci a spôsobom predpísaným
ustanoveniami Trestného poriadku. Krajský súd vo svojom rozhodnutí tiež uviedol, že otázne nie je to,
či uvedené výpovede sú dôkazmi zákonnými, ale to, či je možné a ak áno, za akých podmienok, tieto

dôkazy použiť a vychádzať z nich pri rozhodovaní o vine, pokiaľ by mali slúžiť ako jediný alebo nosný
usvedčujúci dôkaz obžaloby, resp. časti skutkových tvrdení obžaloby.

Keďže uvedení svedkovia aj v konaní pred súdom využili svoje právo a odmietli v zmysle ust. § 130 ods.
1 Tr. poriadku vypovedať, prvostupňový súd postupom podľa § 263 ods. 4 čítal výpovede uvedených

svedkov, v ktorých sa vyjadrovali, teda ich výpovede urobené pred vznesením obvinenia.

Práve skutočnosti, ktoré sú v týchto výpovediach uvádzané, boli jediným dôkazom pre tvrdenia obžaloby
a aj tie skutkové závery súdu prvého stupňa, v ktorých sa konštatuje, že obžalovaný v presne nezistený
deň 23.08.2017 alebo 24.08.2017 v bare Kobra v Stropkove si neoprávnene zadovážil od presne
nezistenej osoby 22 igelitových vrecúšok rastliny konope (canabis) v celkovej odhadovanej hmotnosti

22g, tieto omamné látky prechovával v mieste trvalého bydliska na ulici G. O. XXX/X vo M., jedno
vrecúško znehodnotil jeho otec po tom, ako mu ho doma našla jeho matka a po následnej konfrontácii
otca so synom 20 igelitových vrecúšok pravdepodobne dňa 03.09.2017 predal neznámej osobe v meste
Svidník.

Skutkové závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k výroku o vine v tejto časti napadnutého rozsudku
sú teda opreté o dôkazy, výpovede svedkov, ktoré neboli vykonané kontradiktórne, obžalovaný teda
nemal možnosť svedkom klásť otázky ani raz v priebehu konania, keďže pred vznesením obvinenia
samozrejme takúto možnosť nemohol mať. Záver o vine obžalovaného o uvedené dôkazy, ktoré boli
jedinými usvedčujúcimi dôkazmi, teda súd v danom prípade oprieť nemohol.

Naviac považuje krajský súd za potrebné podotknúť, že keby sa tak teoreticky aj mohlo stať, z
obsahu výpovedí svedkov rozhodne nie je možné vyvodiť tie skutkové závery, ktoré prvostupňový
súd prezentoval, keďže vôbec nie je zrejmé, či spomínané vrecúška skutočne obsahovali marihuanu,
aká bola koncentrácia účinnej látky, teda či dosahovala takú koncentráciu, aby ju vôbec bolo možné

považovať za látku návykovú a podobne.

Na rozdiel od námietok prezentovaných v dôvodoch odvolania však, aj podľa názoru krajského súdu,
ďalšia časť skutkových zistení súdu prvého stupňa je správna a výrok o vine obžalovaného v tejto časti
je podložený vykonanými dôkazmi.

Sám obžalovaný totiž vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola ako dôkaz postupom podľa
§ 258 ods. 4 Tr. poriadku v konaní pred súdom vykonaná, keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní
využil svoje právo a odmietol vypovedať, uviedol, že keď k nemu domov prišli policajti s tým, že idú robiť
domovú prehliadku a spýtali sa ho, či má pri sebe nejaké drogy, odovzdal im jeden sáčok marihuany,

ten sáčok mal pre seba, mal ho od nejakého chlapca, kúpil ho v parku pri tankoch vo Svidníku a potom
ho doma odložil, zo sáčku si dal jednu cigaretu a zvyšok odovzdal policajtom.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 07.09.2017 vyplýva, že obžalovaný vydal jeden malý igelitový sáčok
s marihuanou, pričom podľa záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ

Košice v predmetnom plastovom vrecku, ktoré bolo odovzdané na skúmanie sa nachádzal vysušený
vrcholok rastliny konope canabis o celkovej hmotnosti 0,47 gramov (470 miligramov), bola v ňom
zistená prítomnosť tetrahydrokanabinolu (THC) hlavnej účinnej látky konope v množstve väčšom ako
10 miligramov, obsah THC bol teda vyšší ako 2,1 percenta, predložené konope považuje KEÚ PZ za
minimálne jednu bežnú jednotlivú dávku drogy, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku konzumenta.

Je nepochybné, že rastliny rodu canabis, čiže konope, sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998
Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do prvej skupiny omamných látok a
účinná látka tetrahydrokanabinol do prvej skupiny psychotropných látok.

Na základe vyššie uvedeného je teda nepochybné, že obžalovaný od presne nezisteného času
až do 07.09.2017 vyššie uvedenú omamnú a psychotropnú látku neoprávnene pre vlastnú potrebu
prechovával. Uvedenú okolnosť napokon nenamieta ani sám obžalovaný vo svojich odvolacích
námietkach.Podľa jeho názoru však prechovávanie uvedeného množstva marihuany pre vlastnú potrebu nie je
trestným činom. Poukazuje na, podľa neho fakt, že súdna prax údajne už dlhodobo vychádza z toho,

že obvykle jednorázovú dávku marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného
sušeného materiálu marihuany, pričom pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, teda metodiky
výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky marihuany, sa za obvykle jednorázovú dávku považuje
množstvo zodpovedajúce 500 miligramov.

Aj keď odvolateľ odkazuje na konkrétne dve rozhodnutia súdov, krajský súd sa s názorom odvolateľa
v tomto smere nestotožňuje a nesúhlasí s tvrdením, že súdna prax vychádza z toho, že pojem
obvykle jednorázovej dávky drogy musí byť hmotnostne vymedzený, teda že musí byť stanovená určitá
konkrétna hmotnosť danej drogy, ktorú je možné považovať za obvykle jednorázovú dávku drogy.

V tomto smere je nepochybne rozhodovacia prax súdov iná, o čom svedčí okrem iného aj viacero

rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, dokonca aj stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu sp.
zn. Tpj 58/2017.

Z uvedeného stanoviska trestnoprávneho kolégia vyplýva, že smerodajným pre posúdenie toho, či sa
v konkrétnom prípade jedná o omamnú alebo psychotropnú látku je obsah účinnej látky v zaistenom

materiáli, nakoľko práve účinná látka obsiahnutá v konkrétnej omamnej alebo psychotropnej látke je tou,
ktorá nepriaznivo pôsobí na človeka a je príčinou nepriaznivých účinkov drogy.

Výklad právneho pojmu obvykle jednorázová dávka na použitie v zmysle
§ 135 ods. 1, 2 Tr. zákona už bol tak isto opakovane prezentovaný a rozumie sa ním dávka omamnej

alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne (u väčšiny užívateľov) konzumuje pri jednom použití a takto
vyjadruje konzumný priemer.

Na uvedené skutočnosti poukazuje krajský súd len vzhľadom na argumentáciu prezentovanú v
dôvodoch podaného odvolania.

Z toho, čo bolo vyššie uvedené, totiž nepochybne vyplýva, že obžalovaný neoprávnene prechovával
pre vlastnú potrebu omamnú a psychotropnú látku. Svojím konaním teda naplnil pojmové znaky
prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona.

Uvedeného prečinu sa dopustí páchateľ, ktorý neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú
látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor.

V zmysle uvedeného ustanovenia je teda trestné neoprávnené prechovávanie akéhokoľvek množstva

omamnej látky alebo psychotropnej látky (samozrejme, pokiaľ nie je prechovávané vo väčšom rozsahu,
teda viac ako trojnásobok obvykle jednorázovej dávky na použitie, pretože v takomto prípade by už išlo
o kvalifikovanú skutkovú podstatu uvedeného prečinu) a to aj v množstve menšom ako jedna obvykle
jednorázová dávka na použitie, ak s ohľadom na toto množstvo drogy a jej účinok možno vysloviť, že
ide o návykovú látku v zmysle ustanovenia § 130 ods. 5 Tr. zákona.

Podľa § 130 ods. 5 Tr. zákona sa návykovou látkou na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné
látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho
ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.

Okolnosť, že v marihuane, ktorú obžalovaný prechovával a následne aj vydal, bola zistená prítomnosť
tetrahydrokanabinolu v takom množstve, ktoré bolo schopné ovplyvniť psychiku konzumenta je
znaleckým posudkom preukázané.

Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti, predovšetkým okolnosť, že prvostupňový súd svoje

skutkové závery oprel o dôkazy, z obsahu ktorých vychádzať nemohol a v dôsledku toho nesprávne
ustálil skutkový stav a následne aj právnu kvalifikáciu skutku, krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v
celom rozsahu.Uvedené chyby však mohol napraviť aj bez toho, aby bolo potrebné pre zmenu skutkových záverov
dokazovanie dopĺňať, a preto po zrušení rozsudku na podklade ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. poriadku
sám vo veci rozhodol.

Obžalovaného ml. Q. O. Z. teda z dôvodov, ktoré boli vyššie uvedené a na základe dôkazov a úvah, na
ktoréužpoukázal,uznalvinnýmpreskutoktak,akojeuvedenývovýrokutohtorozsudku,pričomkonanie
obžalovaného právne posúdil (aj právnu kvalifikáciu už bližšie zdôvodnil) ako prečin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 171 ods. 1 Tr. zákona.

Pri rozhodovaní o treste, jeho druhu a výmere vychádzal krajský súd z rovnakých zásad a kritérií ako
súd prvého stupňa, teda zo základných zásad ukladania sankcií a trestov uvedených v § 34 Tr. zákona,
pričom vzhľadom na to, že skutku sa obžalovaný dopustil ako mladistvý, prihliadal predovšetkým na účel
sankcií a výchovných opatrení mladistvým tak, ako sú uvedené v ustanovení § 97 Tr. zákona.

Podľa § 97 ods. 1 Tr. zákona účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho
občana, pričom trest ma zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj
spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a začleneniu
mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Podľa § 97 ods. 3 Tr. zákona pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia
treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na
jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného
činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali

protiprávnym činom.

Vo vzťahu k osobe obžalovaného je potrebné uviesť, že v posudzovanom prípade ide u neho o prvé
protiprávne konanie. V registri trestov ani v registri priestupkov nemá žiaden záznam. Zo správy o
pomeroch obžalovaného podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník,

vyplýva okrem iného aj to, že s obžalovaným neboli doposiaľ žiadne výchovné problémy a v súvislosti
s konaním, pre ktoré sa trestné stíhanie vedie, bol s ním vykonaný pohovor, skutok oľutoval a sľúbil, že
sa už nikdy nezopakuje. Dobrú povesť požíva obžalovaný aj v mieste bydliska a nedostatky mu nie sú
vytýkané ani zo strany školy, ktorú navštevoval.

Keďže obžalovaný doposiaľ trestaný nebol, doposiaľ viedol riadny život, priznal mu aj krajský súd
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zákona, a keďže v tej časti, ktorú považoval krajský
súd za preukázanú, obžalovaný spáchanie skutku priznal a oľutoval, podľa názoru krajského súdu, nič
nebránilo tomu, aby mu bola priznaná aj poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. l) Tr. zákona.
Žiadnu z okolností uvedených v § 37 Tr. zákona ako priťažujúce ani krajský súd nezistil.

Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností bolo teda potrebné zákonnú trestnú sadzbu upraviť v
zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona, znížením jej hornej hranice o jednu tretinu.

Za prečin podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona umožňuje zákon v osobitnej časti uloženie trestu odňatia slobody

vovýmereažnatriroky,avšakvzhľadomnato,žeuobžalovanéhoideomladistvéhopáchateľa,vzmysle
ustanovenia § 117 ods. 1 Tr. zákona sa trestná sadzba znižuje na polovicu, čo znamená výmeru až na
18 mesiacov a naviac, keďže postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona bolo potrebné znížiť túto hornú
hranicu trestnej sadzby ešte o jednu tretinu, trestná sadzba v rámci ktorej bolo potrebné obžalovanému
ukladať trest, predstavovala sadzbu do jedného roka.

Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vzhľadom na všetky vyššie uvedené kritéria, dospel krajský súd k
záveru, že účel trestu u obžalovaného splní trest odňatia slobody blízko dolnej hranice trestnej sadzby,
konkrétne vo výmere dvoch mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v
minimálnom trvaní, teda vo výmere dvanástich mesiacov.

jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.