Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010764
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1116010764.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr.
Richarda Molnára a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovanej P.. P. U., pre zločin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a / Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 8T/52/2016 z 13.06.2019, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. februára 2020
v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obžalovanej P.. P. U., nar. XX.XX.XXXX. v B., sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8T/52/2016 z 13.06.2019 bola obžalovaná P.. P. U.
uznaná vinnou zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a / Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že:

Dňa 07.06.2013 v podniku J. café v B. na Z. O. v rozpore so skutočnosťou tvrdila F. G., že Magistrát
Hlavného mesta Bratislava vlastní a predáva v roku 2013 byty na J. ulici v B., pričom mu sľúbila, že mu
zabezpečí prostredníctvom dražby po neplatičoch nájomného tri z týchto bytov, hneď po tom, čo jej budú
k rukám zložené zálohy, ktoré prevzala od D. Q., ktorá prostredníctvom F. G. zložila na notárskom úrade
P.. F. A. so sídlom na I. ulici č. X v B. dňa 12.06.2013 sumu vo výške 10.000,-Eur a dňa 26.08.2013
sumu vo výške 10.000,-Eur na pridelenie dvoch jednoizbových bytov a od J. E., ktorý ako pôžičku pre

poškodenú D. Q. zložil na notárskom úrade P.. F. A. so sídlom na I. ulici č. X v B. dňa 01.07.2013 sumu
vo výške 10.000-Eur na pridelenie jednoizbového bytu, pričom Magistrát Hlavného mesta Bratislava v
roku 2013 uvedené byty nepredával, čím svojím konaním v konečnom dôsledku spôsobila poškodenej
D. Q., nar, XX.XX.XXXX v B., bytom J. 16XX/XX, B. celkovú škodu vo výške 30.000,-Eur.

Za to bola odsúdená podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36

písmeno j/, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
18 mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanej určil skúšobnú
dobu v trvaní 3 roky.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd v rámci povoleného podmienečného odkladu výkonu trestu

odňatia slobody uložil obžalovanej povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradila
škodu spôsobenú poškodenej D. Q., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom U. 2, B., a to škodu vo výške 20.000,-
Eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodenej D. Q.,
nar. XX.XX.XXXX v B., bytom U. 2, B., škodu vo výške 20.000,-Eur.Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenú D. Q., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom U. 2, B.,
so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom J. XX,
B., so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala 08.10.2019 (č.l. 457), podaním na pošte
(č.l.472),odvolanieobžalovanáP..P.U.,ktoráspoukazomnanapadnutýrozsudokuviedla,žeodvolanie

podáva pre skutkové chyby rozsudku, ktorého skutkový stav veci nezodpovedá skutočnosti, skutkové
zistenia sú nejasné a neúplné, že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie, že v priebehu celého konania sa neviedol priamy usvedčujúci dôkaz, ktorý by potvrdil,
ako prišlo k okolnostiam ponuky z jej strany na odpredaj, kde nemôže niečo odpredávať, čo nevlastní
a na tvrdenia svedkov G. a Q., že pravdivo popísala skutkový stav veci na pojednávaní 07.04.2017.
Pokiaľ okresný súd považoval jej tvrdenia za zmätočné v časti predaja bytu a pri hotovosti 10 000,- eur.

Poukázala aj na výpoveď svedkyne Q., ktorá uviedla, že matka G. dostala pridelený byt, o čom mohol
a musel vedieť, komunikoval s pracovníkmi Magistrátu hlavného mesta, nakoľko peniaze odovzdala A.
za asistencie B., ktorý jej ukazoval vzorový byt na J. ul., kde mali byť prideľované byty a na základe
toho boli potrebné potvrdenia, čo považuje za zarážajúce, že sa súd s týmto nedostatočne stotožnil.
S poukazom na plnomocenstvo G. uviedla, ako plnila rôznymi čiastkami v prospech G., pre U. a G.,

ktorí boli veriteľmi G. a plnenie vymáhania G.. Následne namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku,
nevysporiadanie sa s návrhmi na doplnenie dokazovania a neprihliadnutie na zásadu in dubio pro reo.
Žiadala preto zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a vec vrátiť na nové konanie
a rozhodnutie s tým, že sa stal skutok, pre ktorý bola stíhaná alebo aby súd sám podľa § 322 ods. 3
Tr. por. rozhodol rozsudkom.

V zmysle § 306 ods. 1 Tr. por. opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie.

V zmysle § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním
napadnúť a toto právo má aj obžalovaný, ktorý môže rozsudok napadnúť odvolaním pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že
je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

Podľa§308 ods.1Tr.por.v neprospechobžalovanéhomôžerozsudoknapadnúťodvolanímprokurátor;
len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu

škody.

Podľa § 308 ods. 2 Tr. por. v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.

Podľa § 309 ods. 1 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15

dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.

Podľa § 310 ods. 1 Tr. por. ak osoba oprávnená podať odvolanie je prítomná pri vyhlásení rozsudku súdu

prvého stupňa a poučená podľa § 309, predseda senátu umožní osobám oprávneným podať odvolanie
vyjadriť sa a ich vyhlásenie o opravnom prostriedku sa zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Ak má obžalovaný obhajcu, môže urobiť také vyhlásenie po porade s obhajcom. Osoba oprávnená
podať odvolanie môže oznámiť, že zatiaľ sa k možnosti využitia odvolania nevyjadruje. Do zápisnice
o hlavnom pojednávaní sa zaznamená, proti ktorému výroku rozsudku odvolanie smeruje, alebo že

odvolanie smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.

Podľa § 326 ods. 1písm. a/ Tr. por. o odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí.
Aj na neverejnom zasadnutí môže urobiť rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ;

Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaná P.. P. U. sa nezúčastnila hlavného pojednávania dňa
13.06.2019 na Okresnom súde Bratislava I, pričom súd za splnenia zákonných podmienok vykonal ho
v neprítomnosti obžalovanej, na ktorom vykonal aj dokazovanie vzťahujúce sa na meritum konania a
rozhodol odsudzujúcim rozsudkom tak, ako je vyššie uvedené.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaná nebola prítomná pri vyhlasovaní rozsudku, zákonná 15 dňová
lehota na podanie odvolania v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. plynula od momentu oznámenia
predmetného uznesenia. V danom prípade predmetné uznesenie bolo obžalovanej doručované poštou,
pričom podľa doručenky, ktorou sa jej rozsudok doručoval vyplýva, že obžalovanej sa ho nepodarilo
doručiť 02.09.2019 a preto bola poštou upozornená, že opakovane jej bude zásielka doručovaná

03.09.2019, opäť bezvýsledne a tak bola predmetná zásielka uložená na pošte dňom 03.09.2019, čo
bolo obžalovanej oznámené. Napokon obžalovaná zásielku prevzala 23.09.2019.

Podľa § 66 ods. 1Tr. por. do vlastných rúk sa doručuje: a) obvinenému obžaloba a predvolanie, b)
osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia, c) iná

písomnosť, ak to sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník alebo
súdny tajomník z dôležitých dôvodov nariadi.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. por. zásielky do vlastných rúk doručí pošta len adresátovi alebo ich vydá osobe,
ktorá sa preukáže overeným splnomocnením nie starším ako šesť mesiacov alebo splnomocnením

vydaným poštou na preberanie takých zásielok za adresáta.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. por. ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý
na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát
sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak

zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a
adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát
zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie trestného rozkazu.

Vzhľadom k vyššie uvedeným ustanoveniam o doručovaní, platí zákonná fikcia, že obžalovanej P.. P.
U. bol prvostupňový rozsudok doručený dňa 06.09.2019, tj. posledný tretí deň od jej uloženia, nakoľko
si obžalovaná v uvedenej lehote zásielku neprevzala, bez ohľadu na to, či sa odsúdená o tejto zásielke
dozvedela alebo nie. Týmto dňom totiž uplynula trojdňová lehota, v ktorej si odsúdená mohla zásielku na
pošte prevziať a keďže tak neurobila, tretí deň uloženia zásielky, po opakovanom doručení sa považuje

za deň, kedy odsúdenej bol rozsudok doručený. Nasledujúcom dňom preto začala obžalovanej plynúť
zákonná pätnásť dňová lehota na podanie odvolania, ktorá uplynula dňom 21.09.2019. Keďže posledný
deň pripadol na sobotu, v zmysle § 63 ods. 5 Tr. por. ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného
pokoja alebo pracovného voľna, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň; to
neplatí pre lehotu väzby, 23.09.2019-pondelok- bol posledný deň, kedy v prejednávanom prípade mohla

obžalovaná podať odvolanie.

Keďže obžalovaná P.. P. U. podala odvolanie podaním na pošte až 08.10.2019, konala tak po zákonom
stanovenej lehote na podanie odvolania. Na tento záver nemá vplyv ani skutočnosť, že obžalovaná
napokon rozsudok prevzala tak, ako je vyššie uvedené.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, preto nemohol meritórne preskúmať napadnutý rozsudok,
vzhľadom na jeho právoplatnosť a na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, zamietolodvolanie obžalovanej P.. P. U., postupom v zmysle § 316 ods. 1 Tr. por. pretože citované ustanovenie
iný postup sťažnostnému súdu neumožňuje.

Odvolací súd tak konal a rozhodol na neverejnom zasadnutí na základe § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.