Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319203013
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kallová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:1319203013.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom JUDr. Lucia Kallová, v právnej veci žalobcu: KOMUNÁLNA

poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545,
zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti
žalovanému: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 7, K. O., zastúpený: JUDr. Viera Komanová, advokát,
so sídlom 17. novembra 31, Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 289,26 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinný zaplatiť

žalobca, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 30.05.2019 a postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 05.09.2019 domáhal zaplatenia istiny v sume 289,26 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % z istiny od 11.04.2018 do zaplatenia.

2) V žalobe uviedol, že s p. Tomášom Hricom, uzavrel Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom
ktorej bolo poistenie havarijné poistenie motorového vozidla Dacia B., C.: D Dňa 07.05.2017
došlo ku škodovej udalosti na zaparkovanom motorovom vozidle poisteného, ktorá bola spôsobená

hospodárskym zvieraťom - býkom žalovaného, ktorého žalovaný hnal po miestnej komunikácií a tento
sa pokĺzol a hlavou vrazil do zaparkovaného vozidla poisteného. V zmysle Poistnej zmluvy poskytol
žalobca poistenému poistné plnenie v sume 289,26 eur. Poukázal na § 813 Občianskeho zákonníka a
konštatoval, že nakoľko na neho prešiel nárok na náhradu škody, uplatnil si tento nárok u žalovaného,
ktorý však náhradu poistného plnenia žalobcovi neposkytol. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania
odo dňa 11.04.2018 do zaplatenia. Na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojil návrh Platobného
rozkazu, výzvu na zaplatenie regresného nároku zo dňa 22.03.2018 s doručenkou, Poistnú zmluvu zo

dňa 20.11.2014, Faktúru - daňový doklad zo dňa 17.05.2017, Oznámenie o vzniku škodovej udalosti
zo dňa 11.05.2017, účtenku zo dňa 18.05.2017, Potvrdenie o oznámení priestupku zo dňa 07.05.2017,
Správu o udalosti zo dňa 06.06.2017 a Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 26.05.2017.

3) Okresný súd Bratislava III dňa 24.06.2019.2019 vydal platobný rozkaz, č.k. 60C/59/2019-29, ktorý
bol následne zrušený v zmysle § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) pre podanie
včasného odporu s vecným odôvodnením žalovaného dňa 11.07.2019.

4) V podanom odpore žalovaný vzniesol námietku miestnej príslušnosti. Zároveň vzniesol námietku
premlčania, pričom poukázal na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že poisťovňa má
právo na základe § 813 Občianskeho zákonníka v tzv. regresnom konaní žiadať od škodcu vyplatenieplnenia späť, preto možno uvažovať o náhrade škody resp. o plnení za iného. Pri uplatnení premlčania
je preto potrebné posudzovať otázku premlčania podľa § 106 resp. § 107 a nie § 104 Občianskeho
zákonníka,kedybysajednalooplneniezpoistnejzmluvy.Uviedol,žedňa26.05.017oznámilapoisťovňa

poistenému, že ukončila šetrenie poistnej udalosti a predložila poistenému výpočet výšky škody. Teda
už v tento deň mal žalobca vedomosť nielen o tom kto za škodu zodpovedá, ale aj to aká je jej výška.
Žaloba však bola spracovaná a odoslaná Okresnému súdu Bratislava III. až dňa 29.05.2019 tak
ako to vyplýva z autorizácie prílohy elektronického úradného dokumentu, teda po uplynutí viac ako
dvoch rokov. Ďalej konštatoval, že v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka má žalobca nárok len na

vrátenie poskytnutého plnenia a s uplatneným nárokom na úrok z omeškania nesúhlasí. Zároveň dodal,
že popiera že jeho dobytok poškodil motorové vozidlo. Uviedol, že nebol žiadnym spôsobom riešený,
či už v rámci priestupkového alebo iného konania. Za týmto účelom navrhol vyžiadať spis ORPZ-SL-
OPP4-65/2017 a vykonať výsluch manželky žalovaného a výsluch svedkov vypočúvaných políciou. Na
preukázanie svojich tvrdení zároveň predložil čiernobiele fotografie poškodeného vozidla, stôp zvieraťa
a Správu o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 03.06.2017.

5) Žalobca sa vyjadril k podaniu žalovaného dňa 01.10.2019 v ktorom uviedol, že Oznámením o
poistnom plnení oznámil svojmu poistenému J. G., že mu poskytuje poistné plnenie vozidla, na ktorom
preukázateľne vznikla škoda. Zároveň bola preukázaná výška tejto škody na základe faktúry č. 172278,
vystavenej servisom za opravu vozidla, avšak v danom čase nemal žalobca vedomosť o tom, kto

za škodu zodpovedá. Toto sa dozvedel až zo Správy o udalosti OR PZ v Starej Ľubovni zo dňa
06.06.2017, ktorá mu bola doručená až 12.06.2017. Mal za to, že vzhľadom na uvedené jeho nárok
nemôže byť premlčaný, nakoľko žaloba bola podaná dňa 29.05.2019, pričom o tom, kto zodpovedá
za škodu sa žalobca dozvedel až zo Správy o udalosti, vyhotovenej dňa 06.06.2017 a doručenej
žalobcovi dňa 12.06.2017, premlčacia lehota začala plynúť až od 12.06.2017 a žaloba bola podaná

preduplynutímdvojročnejsubjektívnejlehoty.Ďalejkonštatoval,žežalovanýneuviedoljedinýrelevantný
argument prečo by nemal žalobca mať nárok na úrok z omeškania. Zároveň dodal, že Správa o výsledku
objasňovania priestupku má slúžiť ako podnet na začatie konania o priestupku a to voči žalovanému,
pričom nemusí byť splnená podmienka, že žalovaný bol uznaný vinným z priestupku. V závere uviedol,
že vykonanie výsluchu manželky a svedkov vypočúvaných políciou vzhľadom na výšku žalovanej škody

považuje za nehospodárne a neúčelové nakoľko tieto osoby už poskytli vysvetlenie ohľadom predmetnej
udalosti.

6) Žalovaný sa vyjadril k podaniu žalobcu dňa 09.10.2019 v ktorom uviedol, že v danom prípade nie je
podstatné kedy sa o tom kto za škodu zodpovedá dozvedela poisťovňa, ale ten komu škoda vznikla,

t.j. ten komu poisťovňa plnila. Poškodený, ktorému poisťovňa plnila už dňa 07.05.2017 vedel kto je
zodpovedný za škodu, pretože poškodený už 07.05.2017 mal vedomosť o tom, že polícia šetrila majiteľa
zvieraťa, ktoré malo poškodiť motorové vozidlo. Táto informácia vyplýva z potvrdenia Obvodného
oddelenia PZ Ľubotín, ktoré si poškodený prevzal osobne dňa 07.05.2017. Podľa názoru žalovaného je
irelevantné, že až dňa 12.06.2017 bola poisťovni doručená v rámci súčinnosti správa z polície. Podľa

názoru žalovaného bolo potrebné právo na náhradu škody uplatniť v rámci dvojročnej lehoty a to do dňa
26.05.2019. K úrokom z omeškania uviedol, že považuje konanie poisťovne v rozpore s dobrými mravmi,
pretožeodposkytnutiaplneniadopodaniažalobyuplynuladlhádobaaakbysibolapoisťovňasvojnárok
uplatňovala hneď po poskytnutí plnenia, bol by požadovaný úrok podstatne nižší, s tým že žalovaným
je starší 70 ročný človek a každú čiastku, ktorú by musel uhradiť by ho veľmi zaťažila. Poukázal na

zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“. Na preukázanie svojich tvrdení zároveň predložil Potvrdenie zo
dňa 07.05.2017.

7) Na prejednanie sporu nariadil súd dňa 16.01.2020 pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalobca
a jeho právny zástupca, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili podaním doručeným súdu 14.01.2020

a zároveň súhlasili s prejednaním veci, ako aj vyhlásením rozsudku v ich neprítomnosti. Súd preto
postupom podľa § 180 CSP pojednával vec v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného na
predmetnom pojednávaní poukázal na podaný odpor a na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Zotrval
na rovnakom názore a síce, že nárok žalobcu je premlčaný. Poukázal na doklad, ktorý bol vydaný
poškodenému 7.5.2017. J. G. svojím vlastnoručným podpisom na tomto potvrdení, ktoré bolo doručené

do súdneho spisu potvrdil, že vedel v podstate o tom, že sa má jednať o dobytok, ktorý mal poškodiť
jeho motorové vozidlo a že dobytok patril susedovi D.. Bol toho názoru, že od tohto momentu začala
plynúť lehota, pokiaľ ide o časť, že vedel kto zodpovedá za škodu a dňa 26.5.2017 Komunálna poisťovňa
oznámila výšku náhrady škody. Poškodenému jednoducho od tohto termínu plynula premlčacialehota, ktorá uplynula najneskôr 26.5.2019. Konštatoval, že poškodený J. G. mohol na poisťovňu
preniesť len toľko práv, koľko mu priznáva zákon. Čo do vyčíslenia škody uviedol, že táto bola síce
oznámená, ale nikde v žalobe žalobca nepredložil takzvanú obhliadku motorového vozidla, škoda bola

likvidovaná z havarijného poistenia, s tým že pred samotnou likvidáciou škody má pracovník poisťovne,
takzvaný likvidátor vykonať ohliadku motorového vozidla, vyhotoví fotodokumentáciu, z ktorej vidno aké
poškodenie vozidlá nastalo. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol
a aby priznal trovy právneho zastúpenia.

8) Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a teda Poistnou zmluvou zo dňa 20.11.2014,
Zákazkovým listom č. 3171241 zo dňa 16.05.2017, Faktúrou č. 172278 - daňový doklad zo dňa
17.05.2017, Oznámením o vzniku škodovej udalosti zo dňa 11.05.2017, účtenkou zo dňa 18.05.2017,
Potvrdením o oznámení priestupku zo dňa 07.05.2017, Správou o udalosti zo dňa 06.06.2017,
Oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.05.2017, Správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa
03.06.2017, čiernobielymi fotografiami poškodeného vozidla a spisom ORPZ-SL-OPP4-65/2017, ktorý

súd vyžiadal na návrh žalovaného, pričom zistil tento skutkový stav:

9) Medzi žalobcom a J.om G.om (ďalej len „poškodený“) bolo dňa 20.11.2014 uzatvorené Havarijné
poistenie motorového vozidla a pripojeného vozidla - Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX. Z potvrdenia
Obvodného oddelenia Policajného zboru Ľubotín č. 115/2017 zo dňa 07.05.2017 vyplýva, že poškodený

vykonalústneoznámenieObvodnémuoddeleniuPolicajnéhozboruĽubotínopriestupkuprotiporiadkuv
správe podľa § 46 zákona č. 372/1990 Zb., pri ktorom hovädzí dobytok suseda D. (žalovaného) poškodil
jehoosobnémotorovévozidlozn.B.B.,J..KK-XXXBS.Oznámenieovznikuškodovejvykonalpoškodený
dňa 11.05.2017, s tým že pri popise vzniku škody uviedol, že pri zaparkovanom vozidle pred domom mu
narazil býk do pravého predného blatníka.

10) Zo Správy o výsledku objasňovania priestupku č. ORPZ-SL-OPP4-65/2017-P zo dňa 03.06.2017
vyplýva, že Obvodné oddelenie PZ Ľubotín vykonávalo objasňovanie veci majúce znaky priestupku
proti poriadku v správe podľa § 46 zákona č. 372/1990 Zb., z ktorého je podozrivý žalovaný tým, že
ako chovateľ úžitkových hospodárskych zvierat dňa 07.05.2017 v čase okolo 18.15 hod. počas hnania

dobytka z paše po miestnej komunikácií k dvoru rodinného domu v obci D. tento nezabezpečil, aby
dobytok nepoškodil majetok spoluobčanov v obci D., pričom jeden kus hovädzieho dobytka (býk)
zabehol na trávnatý porast pred rodinným domom č. 9, pokĺzol sa a hlavou poškodil pravý predný blatník
na trávniku zaparkovanom motorovom vozidle tov. značky B. B., tabuľky s evidenčným číslom D ktorého
majiteľom je poškodený. Poškodený, ktorý podal oznámenie uviedol, že v čase okolo 18.15 hod. mu

telefonicky oznámil jeho sused JUDr. A. L., aby išiel obhliadnuť svoje vozidlo, nakoľko videl ako žalovaný
zháňal hovädzí dobytok a býk sa pred jeho autom pokĺzol a hlavou vrazil do pravej prednej bočnej časti
auta. Uvedená správa slúži ako podnet na začatie konania o priestupku.

11) Zo Zákazkového listu č. 3171241 zo dňa 16.05.2017 vystaveného spoločnosťou EUROCAMP s.r.o.

vyplýva, že predpokladaná cena opravy bola vo výške 500 eur. Z Faktúry č. 172278 zo dňa 17.05.2017
vystavenej spoločnosťou EUROCAMP s.r.o. vyplýva, že servisné práce na poškodenom motorovom
vozidle boli vo výške 289,26 eur. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.05.2017 vystaveného
žalobcom vyplýva, že dňa 26.05.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti, s tým že výpočet výšky plnenia
bol stanovený na sumu 289,26 eur. Následne dňa 29.05.2017 bol vykonaný platobný príkaz na úhradu

sumy 289,26 eur na účet poškodeného.

12) Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa uvedených ustanovení:

Podľa § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), z poistenia

majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných
podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

Podľa § 813 ods. 1 Občiansky zákonník, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej
poistnouudalosťou,prechádzajehoprávonapoistiteľa,atodovýškyplnenia,ktorémupoistiteľposkytol.

Podľa § 813 ods. 2 Občiansky zákonník, ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej
osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.Podľa § 100 ods. 1 Občiansky zákonník, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občiansky zákonník, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občiansky zákonník, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,

a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 111 Občiansky zákonník, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

13) Postihovaný nárok poistiteľa podľa § 813 Občianskeho zákonníka má charakter nároku na náhradu
škody sui generis, ktorý ako taký nie je nárokom z nového právneho dôvodu či novým nárokom poistiteľa.
V zmysle ustálenej judikatúry (Najvyšší súd Slovenskej republiky R 27/1977) prechod práva na náhradu
škody z poisteného na poistiteľa nastáva ex lege okamihom vyplatenia poistného poistenia. Ak poistiteľ
uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý na neho prešiel z poistného, ide o občianskoprávny vzťah a pri

posudzovaní tohto nároku sa aplikuje § 106 Občianskeho zákonníka o premlčaní.

14) Je nesporné, že medzi žalobcom a poškodeným bola uzatvorená poistná zmluva. Rovnako tak
je nesporné že k poistnej udalosti došlo dňa 07.05.2017. Následne dňa 17.05.2017 bola vystavená
poškodenému faktúra za opravu motorového vozidla a žalobca Oznámením o poistnom plnení vyplatil

dňa 29.05.2017 poistné plnenie poškodenému, pričom v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka dňom
vyplatenia poistného plnenia prešlo na žalobcu právo poisteného na náhradu škody.

15) Žalovaný vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
prihliadol. V danom prípade okolnosť, že na poistiteľa/žalobcu prešlo právo poisteného voči inému na

náhradu škody z poistnej udalosti, nemá vplyv na právo škodcu/žalovaného namietať voči poistiteľovi/
žalobcovi premlčanie ani na začiatok plynutia premlčacej doby. Zmena v osobe veriteľa v zmysle § 111
Občianskeho zákonníka nemá vplyv ani na plynutie premlčacej doby. Preto poistiteľ/žalobca si právo
na náhradu škody musí uplatniť v premlčacej dobe, ktorá začala plynúť poistenému ako poškodenému.
Ako už súd uviedol v danom prípade poistiteľ/žalobca vyplatením plnenia len preberá jeho práva, teda

dochádza k zákonnej cesii a nie k vzniku nových práv. Námietky žalobcu o tom kedy sa dozvedel o výške
škody a o tom kto za ňu zodpovedá sú preto bez právnej relevancie. Naopak tvrdenia žalovaného o tom,
že uplynutie subjektívnej premlčacej doby na základe poznatkov poškodeného nastalo dňa 26.05.2019
podrobil súdnemu prieskumu.

16) Pri premlčaní na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a
objektívna. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú
nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich právo sa
premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia
doba je trojročná a začína plynúť od okamihu škodnej udalosti (v tomto prípade 07.05.2017). Subjektívna

premlčacia doba je dvojročná a plynie odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode (nielen o tom, že
mu škoda vznikla, ale aj o tom, aký je jej rozsah) a dozvie sa o tom, kto (konkrétny subjekt) za škodu
zodpovedá. Obe podmienky sú súčasne podmienkami, aby si poškodený mohol uplatniť právo na
náhradu škody na súde. Až od tohto momentu môže začať plynúť dvojročná subjektívna premlčacia
doba.

17) Vzhľadom na vyššie uvedené, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o
vzniknutej škode a o tom, kto za ňu skutočne zodpovedá a nestačí iba predpoklad či možnosť dozvedieť
sa o škode a o osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá. Súd má za to, že vedomosť poškodeného
o osobe škodcu sa viaže k okamžiku, kedy obdržal informáciu, na ktorej základe si mohol urobiť

úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná. Poškodený nebol očitým svedkom škodovej
udalosti avšak z obsahu spisu vyplýva, že túto informáciu obdržal už v deň jej vzniku (07.05.2017) a
to telefonickým oznámením od suseda, pričom v tento deň zároveň vykonal oznámenie o priestupku
príslušnému orgánu s označením konkrétne zodpovednej osoby - žalovaného. Vo vzťahu k vedomostipoškodenéhooškoderesp.jejrozsahuoznačilžalovanýdátum26.05.2017-nakoľkovdanýdeňžalobca
oznámil poškodenému výpočet výšky škody. Súd má za to, že vedomosť poškodeného o škode sa viaže
k okamžiku, kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno vyčísliť v

peniazoch, aby mohol svoj nárok uplatniť na súde. Z obsahu spisu vyplýva, že túto vedomosť nadobudol
poškodený už dňa 17.05.2017 a to dňom vystavenia faktúry za opravu motorového vozidla, nakoľko už
v tento deň sa poškodený dozvedel výšku spôsobenej škody. Dvojročná subjektívna doba preto začala
plynúť dňa 17.05.2017 a uplynula dňa 17.05.2019.

18) Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania dvojročnej subjektívnej doby. Žalobca podal svoj
návrh dňa 29.05.2019, t.j. po 17.05.2019, kedy došlo k uplynutiu tejto subjektívnej premlčacej doby.
Nakoľko dňa 17.05.2019 skončilo plynutie subjektívnej premlčacej doby, právo žalobcu sa premlčalo, a
to aj napriek tomu, že mu plynula ešte druhá objektívna premlčacia doba, v ktorej bol podaný návrh na
začatie konania. Nakoľko premlčané právo nemožno priznať, súd žalobu zamietol.

19) Súd vzhľadom na zistený skutkový stav a po právnom posúdení veci nepovažoval za účelné vykonať
návrh žalovaného a realizovať výsluch manželky žalovaného ako aj výsluch svedkov vypočúvaných
políciou.

20) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21) Výrok o náhrade trov konania vyplýva z ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O
konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od
doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.