Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/256/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205230594
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1205230594.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ElenyOndrišovejasudcovMgr.

Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa STAVBET, s.r.o., Majerská
cesta36,BanskáBystrica,IČO:36024023,práv.zast.Mgr.ŠtefanomLišiakom,advokátom,Robotnícka
9, Banská Bystrica, proti odporcovi FAVART - UNITEAM, s.r.o., Drieňová 24, Bratislava, IČO: 35 701
897, práv. zast. Mgr. Jindrichom Majerským, advokátom, Košická 56, Bratislava, o zaplatenie 11.204,27
EUR s príslušenstvom a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave
č.k. 23Cb/93/2006-481 zo dňa 25.3.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/93/2006-481 zo

dňa 25.3.2015 v časti zaplatenia istiny 11.204,27 EUR a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania
potvrdzuje a vo zvyšku mení tak, že návrh na zaplatenie príslušenstva a zmluvnej pokuty zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho
konania v sume 334,72 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
sumu 11.204,27 EUR s 10 % úrokom z omeškania ročne od 20.12.2001 do zaplatenia a zmluvnú pokutu
vo výške 0,05 % zo sumy 11.204,27 EUR za každý začatý týždeň od 52. týždňa roku 2001 do zaplatenia

a náhradu trov konania vo výške trov právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 3.821,09 EUR a iných
trov konania navrhovateľa v sume 373,32 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Ďalej rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy konania štátu v
sume 142,11 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku a odporca je povinný zaplatiť na účet súdu
prvého stupňa trovy konania štátu v sume 281,16 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že návrhom sa navrhovateľ voči odporcovi pôvodne domáhal

zaplatenia sumy 504.339,96 Sk (16.741,02 EUR) s 10 % úrokom z omeškania ročne od 20.12.2001
do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý začatý týždeň od 52. týždňa
roku 2001 do zaplatenia titulom zmluvy o dielo č. XXX XX zo dňa 7.12.2001. Odporca s návrhom
nesúhlasil, pričom uviedol, že medzi účastníkmi boli dva samostatné záväzkové vzťahy zo zmluvy o
dielo č. XXX XX a zmluvy o dielo č. XXX XX, ktoré na seba vzájomne nadväzovali. Navrhovateľ zo
zmluvy č. XXX XX realizoval nižší než pôvodne dojednaný objem prác, odporca mu však plnil vo väčšom
rozsahu prevyšujúcom objem navrhovateľom vykonaných prác. Z uvedeného dôvodu, ako aj vzhľadom

na skutkové zameranie prác, ktoré vykonal odporca pri zmluve č. XXX XX vrátil odporca faktúru č. XX/
XXXX navrhovateľovi na prepracovanie, pretože nespĺňala náležitosti záverečnej faktúry. Práce mohol
za odporcu prevziať jedine jeho konateľ, k čomu nedošlo.Súdprvéhostupňavovecirozhodolrozsudkomč.k.23Cb93/2006-356zodňa15.10.2009tak,ženávrhu
vyhovel v časti o zaplatenie sumy 11.204,27 EUR s 10 % úrokom z omeškania ročne od 20.12.2001
do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % zo sumy 11.204,27 EUR za každý začatý týždeň od

52. týždňa roku 2001 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Voči vyhovujúcej časti rozsudku
však podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V odvolaním napadnutej časti Krajský súd v Bratislave
uznesením č.k. 2Cob/47/2010-404 zo dňa 24.7.2012 v spojení s opravným uznesením č.k.
2Cob/47/2010-426 zo dňa 25.4.2013 rozsudok súdu prvého stupňa spolu so súvisiacimi výrokmi o
trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa uviedol, že v ďalšom konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom
spisu a v ňom založenými listinami, výsluchom štatutárnych zástupcov účastníkov konania, prednesom
právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom svedkov, znaleckým posudkom a doplnil
dokazovanievrozsahunariadenomodvolacímsúdom.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdprvého
stupňa zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 7.12.2001 zmluvu o dielo č. XXX XX (ďalej len zmluva),

ktorou sa navrhovateľ ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre odporcu ako objednávateľa stavebné dielo R.
J. B. - K. v rozsahu vnútorné a vonkajšie omietky. Z katalogizácie stavebných výrobkov v systéme KROS,
s ktorým sa súd oboznámil vyplývalo, že v časti XXX-X bežné stavebné práce, odd. 130 omietkarské
práce pod. XXXXX - sú zaradené vnútorné omietky stien zmesou HEBEL, YTONG alebo BAUMIT. Toto
klasifikačné číslo zodpovedá klasifikácii omietky, ktorú si účastníci dohodli v zmluve. Súd prvého stupňa

mal za preukázané, že zo zápisu v Stavebnom denníku, list č. XXXXXX zo 7.1.2002 o vykonanej
inventarizácii skutočne vykonaných vnútorných omietok vyplývalo, že navrhovateľ realizoval vnútorné
omietky BAUMIT podľa PD a rohové omietkové listy spolu v rozsahu 1.827,37 m2, rohové lišty osadené
203,8 bm. Inventarizačný zápis v Stavebnom denníku za odporcu podpísal stavbyvedúci A.. Š. a
stavebný dozor A.. H.. Skutočnosť, že navrhovateľ ako zhotoviteľ realizoval vnútorné omietky BAUMIT

vyplývala podľa súdu prvého stupňa aj z iných častí stavebného denníka.

Súd prvého stupňa tiež zistil, že stavebné práce na objekte R. J. B. navrhovateľ odporcovi fakturoval
faktúrou č. XX/XXXX v sume 504.339,96 Sk, vystavenou dňa 18.12.2001, splatnou dňa 19.12.2001.
Fakturovaná suma predstavovala neuhradený zostatok z celkovej ceny diela 822.127,26 Sk (27.289,62

EUR) + 10 % DPH, t.j. spolu 904.339,96 Sk po odpočítaní navrhovateľom prijatej zálohy 400.000,- Sk
(13.277,56 EUR). Faktúru navrhovateľ vystavil na podklade Krycieho listu čerpania zo dňa 18.12.2001,
Súpisu vykonaných prác zo dňa 18.12.2001 a Protokolu o odovzdaní a prevzatí prác zo
dňa 16.12.2001. Krycí list čerpania bol za odporcu opatrený pečiatkou a podpisom stavebného dozoru
K. J. ako aj pečiatkou odporcu s pripojeným nečitateľným podpisom ďalšej osoby za odporcu. Súpis

vykonaných prác bol za odporcu opatrený pečiatkou a podpisom stavebného dozoru K. J..
Protokol o odovzdaní nie je podpísaný konateľom odporcu, ale len jeho pracovníkom pánom F.. Zo
súpisu prác zo dňa 18.12.2001 súd zistil rozsah prác a dodávok vykonaných navrhovateľom ako aj ich
finančnú hodnotu. Z obsahu nedatovaného Zisťovacieho protokolu, vyhotoveného osobami konajúcimi
na diele za odporcu vyplývalo, že meraním skutočne realizovaných prác vykonaných na diele v rámci

záverečného konania boli zistené odchýlky oproti stavu uvedenému v Súpise prác a Výkaze výmer.

Súd prvého stupňa uviedol, že účastníci v priebehu konania zotrvali na písomných
tvrdeniach. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ zmluvne dojednané dielo riadne
vykonal. Odporca dielo nereklamoval, avšak odmietal ho zaplatiť. Objekt R. J. B. - K. bol od februára

2002 až doposiaľ v prevádzke. Navrhovateľ v objekte realizoval len vápenno-cementové omietky, pričom
išlo o omietky strojové. Všetky doklady k dielu navrhovateľ odovzdal zástupcovi odporcu. Navrhovateľ
vyhotovil preberacie protokoly vo forme predpokladanej zmluvou a tieto odovzdal odporcovi. Konateľ
odporcu ich však odmietol podpísať. Znalecké dokazovanie na zistenie druhu a množstva
použitej omietky by podľa navrhovateľa bolo nadbytočné, nakoľko z obsahu spisu a výpovedí

svedkov vyplývalo, že bol použitý 1 druh omietky, a to vápenno-cementová. Poukázal na znalecký
posudok A.. H., z ktorého vyplývalo, že už ustanovený súdny znalec vyzval odporcu, aby sa vyjadril,
v ktorých miestnostiach stavby sú použité odlišné omietky. Odporca uviedol, že sa k tejto skutočnosti
nevie vyjadriť a spochybnil druh použitej omietky a sám nevedel uviesť, v akej časti stavby mala byť
použitá iná omietka. Pokiaľ ide o otázku odovzdania a prevzatia diela, poukázal na ust. § 537

ods. 2 ObZ. Konateľ navrhovateľa, Ľ. R., vo výpovedi ako aj ďalších vyjadreniach pred súdom uviedol,
že práce z uzavretej zmluvy č. XXX XX riadne vykonal, odovzdal a vyfakturoval dohodnutú cenu.
Zo strany odporcu neboli uplatnené žiadne výhrady. Právny zástupca odporcu zotrval na tvrdeniach o
nedôvodnosti návrhu. Mal za to, že navrhovateľ nepreukázal realizáciu omietky zo zmesi Hebel. Pokiaľide o argumentáciu právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle § 537 ods. 2 ObZ uviedol, že forma
odovzdania diela dojednaná zmluvou má prednosť pred týmto ustanovením zákona.

Súd prvého stupňa v konaní nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru stavebníctvo,
A.. Š. H., za účelom zistenia, či navrhovateľ vykonal práce v rozsahu, ako je uvedené v Súpise prác a či
bola použitá iba malta zo zmesi Hebel alebo aj iná. Súd prvého stupňa uviedol, že medzi účastníkmi
konania bolo sporné, či navrhovateľ realizoval celú výmeru 1.827,37 m2 len z omietkovej zmesi,
pre ktorú zmluva o dielo č. XXX XX určovala cenu 250,- Sk/m2 a či je teda z tohto hľadiska správna

navrhovateľom fakturovaná cena omietky 250,- Sk/m2 za celú realizovanú výmeru 1.827,37 m2, či si
navrhovateľ správne vyčíslil objem lešenia a s týmto objemom súvisiacu výšku ceny za lešenie a či si
správne vyčíslil objem presunu hmôt a s týmto objemom súvisiacu výšku ceny za presun hmôt.

Vzhľadomnazistenýskutkovýstav,vykonanédokazovanieapríslušnézákonnéustanoveniasúdprvého
stupňadospelkzáveru,ženároknavrhovateľajeopodstatnenýavovecijedôvodnéopätovnerozhodnúť

rovnako. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ dielo riadne vykonal
a došlo k splneniu podmienok jeho odovzdania, hoci iným, než zmluvou predpokladaným spôsobom. Z
výsluchu účastníkov konania, svedkov, ako aj z listinných dôkazov, najmä zo zápisu v Stavebnom
denníku list č. XXXXXX zo 7.1.2002 vyplynulo, že navrhovateľ vykonal zmluvne dohodnuté
práce - vnútorné omietky na stavbe R. J. B.Y. - K. v objeme 1.827,37 m2, ktorý objem medzi účastníkmi

nebol sporný. Navrhovateľ po vykonaní prác opustil stavenisko a odporcovi umožnil s dielom nakladať.
Konateľodporcuuviedol,žemuboldoručenýprotokoloodovzdaníaprevzatídiela,súčasťouktoréhobol
aj súpis vykonaných prác, avšak tento nepodpísal a vrátil ho navrhovateľovi na prepracovanie, nakoľko
nesúhlasil s tam uvedenými výmerami. V konaní nebolo sporné, že odporca následne odovzdal dielo
- stavbu, v ktorej navrhovateľ ako subdodávateľ vykonával len dielčie práce. Stavba ako celok bola

skolaudovaná a počínajúc od mesiaca február 2002 je v prevádzke. Odporca nepreukázal, že by
poskytol súčinnosť potrebnú pre odovzdanie a prevzatie diela.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že úlohou súdu je vykladať právo ako reálny nástroj efektívne
riešiaci sporné vzťahy účastníkov konania v konkrétnom prostredí. Z tohto pohľadu je súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať nielen to, či boli doslovne naplnené konkrétne zmluvné dojednania, ale aj
postoj, správanie sa a konanie účastníkov z hľadiska ich snahy dosiahnuť naplnenie sporných
dojednaní, najmä to, či niektorý z účastníkov nemal záujem na nesplnení neskôr vytýkaných povinností
(ustanovení zmluvy) alebo, či svojím postojom a konaním neprispel alebo nezavinil nesplnenie takých
zmluvných dojednaní na splnenie, ktorých sa viažu jeho povinnosti (v prejednávanej veci išlo o spísanie

a podpis protokolu o odovzdaní a prevzatí prevzatia diela, s ktorým bola spojená zmluvná povinnosť
odporcu uhradiť cenu diela). Zotrvávanie na povinnosti zmluvou predpokladaného spísania a podpisu
preberacieho protokolu, (ktorého nepodpísanie je odporcovi na prospech), súd za týchto okolností
považoval nielen za príliš formalistické, ale aj za konanie, ktoré sa priečilo zákonnému účelu zmluvy o
dielo ako aj poctivému obchodnému styku a nemohlo byť dôvodom na neuhradenie ceny diela.

Súd mal za to, že v prejednávanej veci došlo v zmysle § 555 ods. 1 prvá veta v spojení
s § 554 ObZ., k splneniu povinnosti navrhovateľa ako zhotoviteľa vykonať dielo dňom 18.12.2001
tým, že po vykonaní prác umožnil odporcovi s dielom nakladať. Navrhovateľ bol preto podľa názoru
súdu oprávnený vystaviť záverečnú faktúru, ktorou si fakturoval úhradu zvyšku ceny diela po odpočítaní
prijatej zálohy. K sporu účastníkov ohľadne správnosti fakturácie, t.j. k správnosti fakturovanej ceny diela

pozostávajúcej z položiek - cena za omietky, cena lešenia a presun hmôt súd dospel k záveru,
že nárok navrhovateľa je dôvodný v rozsahu, ako bolo uvedené vo výroku rozsudku.

Pokiaľ išlo o spornú cenu omietky, z obsahu zmluvy o dielo ako aj zhodných tvrdení účastníkov konania
vyplývalo, že účastníci si dohodli pevnú cenu za 1 m2 omietky. Dohoda o pevnej cene znamená, že v

sebe obsahuje nielen cenu materiálu, ale aj hodnotu (cenu) prác na natiahnutie 1 m2 omietky. Pri pevnej
cene je vecou zhotoviteľa v akej hodnote je schopný obstarať materiál a v akej hodnote je schopný
realizovať práce. Tieto skutočnosti zohľadňuje zhotoviteľ v cenovej kalkulácii (teda pri nacenení prác) a
vyjadrí ich v konečnej pevnej cene prác. Preto nie je podstatné, za akú cenu navrhovateľ obstaral
materiál na omietky, keďže tento tvorí len jednu zložku z cien kalkulovaných pri stanovovaní celkovej

pevnej ceny za realizáciu 1 m2 omietky. Zo zápisu v Stavebnom denníku list č. XXXXXX zo 7.1.2002 o
vykonanej inventarizácii skutočne vykonaných vnútorných omietok vyplývalo, že navrhovateľ realizoval
vnútorné omietky BAUMIT podľa PD v objeme 1827,37 m2. Identický rozsah realizácie dojednaných
prác vyplýva aj zo Zisťovacieho protokolu a tento objem medzi účastníkmi nebol sporný. Vzhľadom naspornosť účtovania ceny za realizáciu 1 m2, ktorú si navrhovateľ uplatňoval v sume 250 Sk/m2
(8,30 EUR), čo mu odporca vytýkal ako nesprávnu cenu dôvodiac tým, že navrhovateľ nepoužil v
celom rozsahu omietkovú zmes, pre ktorú zmluva predpokladala túto cenu, sa súd vysporiadaval s týmto

rozporom.

Odporca s poukazom na Zisťovací protokol tvrdil, že navrhovateľ nepoužil v celom objeme omietku
zo zmesi Hebel. Omietka touto zmesou bola podľa odporcu realizovaná len v rozsahu 900 m2, a preto
si navrhovateľ nemohol uplatňovať cenu 250 Sk/m2 (8,30 EUR) za celý vykonaný objem 1.827,37 m2

omietky, keďže suma 250 Sk/m2 sa podľa odporcu vzťahovala len na omietku zo zmesi Hebel. S touto
argumentáciou odporcu sa súd nestotožnil. Uviedol, že z čl. IV zmluvy o dielo vyplýva, že účastníci si
dohodli pevnú cenu za 1 m2 vnútornej omietky, a to pre dva zmluvou predpokladané druhy omietky: -
cementovú omietku vnútorného muriva hladkú vo výške 180,- Sk/m2 (5,97 EUR) uvedenú pod položkou
4. a - vnútornú omietku pre Hebel - t.j. pre stavebný systém Hebel vo výške 250,- Sk/m2 uvedenú
pod položkou 5. Navrhovateľ preto podľa zmluvných dojednaní v závislosti od druhu použitej omietky

mohol účtovať za realizovanú omietku buď cenu 180,- Sk/m2 (5,97 EUR), pokiaľ by použil cementovú
omietku alebo cenu 250,- Sk/m2, pokiaľ použil omietku pre Hebel (t.j. omietku vhodnú na stavebný
systém Hebel). Steny, na ktoré navrhovateľ nanášal omietku, boli vybudované steny zo stavebného
systému Hebel.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca súdu žiadnym spôsobom nezdôvodnil ani nepreukázal
svoje tvrdenia prečo mal za to, že navrhovateľ mal časť z objemu realizovanej omietky (konkrétne
900 m2) fakturovať v cene 180,- Sk/m2, ktorá je spojená len s použitím cementovej omietky. Žiaden v
rámci dokazovania vykonaných dôkazov tomuto tvrdeniu odporcu nenasvedčoval. Použitie cementovej
omietky, pre ktorú zmluva predpokladala cenu 180,- Sk/m2 nevyplývala dokonca ani zo Zisťovacieho

protokolu, ktorý sám odporca označuje za ťažiskovú listinu svedčiacu o dôvodnosti jeho tvrdenia.

Podľa dokazovaním zistených skutočností navrhovateľ realizoval len jeden druh omietky, a to omietku
vápenno-cementovú, ktorá bola nanášaná ako omietka strojová. Použitie vápenno-cementovej omietky,
konkrétne omietky zo zmesi BAUMIT predpokladal aj projekt. Skutočnosť, že táto omietka bola

navrhovateľom aj použitá vyplýva i zo záznamov v Stavebnom denníku, ako základnom a podstatnom
dokumente o stavbe. V konaní tak podľa záveru súdu bolo bez pochybností preukázané, že navrhovateľ
vykonal dojednané práce natiahnutím vápenno-cementovej omietky, teda omietky vhodnej pre stavebný
systém Hebel, pre ktorú zmluva určovala cenu 250,- Sk/m2. Z hľadiska námietok odporcu, že
navrhovateľ nepoužil omietkovú maltu zo zmesi Hebel je potrebné uviesť, že v prílohe č. 1 zmluvy -

označenej ako cenová kalkulácia si účastníci pri vnútornej omietke pre Hebel vymienili aj konkrétny typ
výrobku tohto druhu omietky, a to omietku zo zmesi Hebel. Tento konkrétny druh výrobku vápenno-
cementovej omietky, ako vyplynulo zo spisu a vykonaného dokazovania, na stavbe realizovaný nebol.
Záznamom v Stavebnom denníku a výsluchmi svedkov bolo preukázané, že navrhovateľ realizoval v
celom rozsahu omietku zo zmesi BAUMIT. Podľa katalogizácie stavebných výrobkov v systéme

KROS však súd zistil, že vnútorné omietky stien zmesou Hebel, Ytong a Baumit sú podľa ich
zaradenia alternatívne (t.j. vzájomne nahraditeľné). Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,
že navrhovateľ nepoužil zmluvou vymienený typ výrobku - zmes Hebel, ale projektom zadanú omietku
vápenno-cementovú BAUMIT, ktorá je vhodná na stavebný systém Hebel a je rovnocennou alternatívou
omietky zo zmesi Hebel. Súd prvého stupňa uviedol, že podľa jeho názoru použitie iného ako

vymieneného typu výrobku daného druhu omietky nemalo vplyv na povinnosť odporcu prevziať dielo
a zaplatiť dohodnutú pevnú cenu diela. Tento nedostatok je podľa názoru súdu vadou diela v jeho
vymienených vlastnostiach a odporca si tento nedostatok (vadu) mohol a mal uplatniť len v rámci
nárokov z vád a s touto vadou spojeným konkrétnym nárokom, čo však neučinil. Uspokojenie, ktoré
možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád podľa § 436 a 437 ObZ. nemožno

dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Odporca nepreukázal, že by si uplatnil nároky
z vád diela spočívajúce v nedodržaní vymienených vlastností diela - t.j. v použití konkrétneho typu
výrobku daného druhu omietky, ktorý si účastníci vymienili - dohodli v prílohe č. 1 zmluvy, a to omietky
zo zmesi Hebel. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ na steny zo
stavebného systému Hebel realizoval vnútornú vápenno-cementovú omietku v objeme 1.827,37 m2,

ktorej zodpovedá zmluvne dojednaná cena 250,- Sk/ m2 .

Pokiaľ ide o Zisťovací protokol, súd prvého stupňa ho pre jeho rozpor so zápismi v Stavebnom
denníku a vzhľadom na výpovede svedkov považoval za nevierohodný doklad bez relevantnejvypovedacej hodnoty v prejednávanej veci. V dátumom neopatrenom Zisťovacom protokole, na ktorý
sa odvolával odporca, však svedkovia uviedli, že z vnútorných omietok stien realizovaných v objeme
1.827,37 m2, bolo zmesou Hebel natiahnutých 927,30 m2 a vápenno-cementovou maltou 900 m2.

Zo Zisťovacieho protokolu nevyplývalo, akým spôsobom jeho zostavovatelia, ku ktorým patril
ešte A.. J. dospeli k záveru, že časť vnútorných omietok bola zo zmesi Hebel a časť bola iná (bližšie
neoznačená) vápenno-cementová omietka, keď predtým zápisom v SD potvrdili, že vnútorné omietky
boli realizované projektom zadanou zmesou BAUMIT. Zo Zisťovacieho protokolu nevyplýva ani to, akým
spôsobom jeho zostavovatelia dospeli k objemu omietky zo zmesi Hebel a akým spôsobom dospeli k

objemu inej - bližšie neuvedenej vápenno-cementovej omietky. Žiadny zo svedkov nevedel vo svojej
svedeckej výpovedi jasným, konkrétnym, určitým a zrozumiteľným spôsobom vysvetliť ani uviesť, kedy
presne došlo k vyhotoveniu Zisťovacieho protokolu, akým spôsobom jeho zhotovitelia vykonali
merania ako dospeli k záveru o druhu a množstvách realizovaných omietok. Svedkovia k Zisťovaciemu
protokolu len všeobecne uviedli, že robili merania a ani nevedeli vysvetliť rozpory medzi meraniami
uvedenými v Zisťovacom protokole a Stavebným denníkom.

S poukazom na uvedené súd prvého stupňa Zisťovací protokol nepovažoval za vierohodný a relevantný
doklad preukazujúci tvrdenia odporcu. Súd preto vychádzal zo skutočností uvedených v Stavebnom
denníku, projektovej dokumentácii a z dokazovania zistených tvrdení, že na diele navrhovateľ realizoval
vápenno-cementovú omietku, a to zo zmesi BAUMIT. Stavebný denník súd vzhľadom na jeho charakter

a účel považoval za základný, podstatný a vierohodný doklad pre zistenie skutočností o vedení
stavby, použitých materiáloch a realizácii stavebných prác. Súd uviedol, že nevykonal dôkaz nariadený
odvolacím súdom, a to ustanovenie znalca za účelom zistenia druhu a množstva vykonanej omietky,
nakoľko vzhľadom na skutkový stav zistený po doplnení dokazovania tento dôkaz nebol pre
rozhodnutie vo veci potrebný. Zároveň prihliadol aj na hospodárnosť konania vzhľadom na cenu tohto

znaleckého posudku, ktorá je podľa zistení súdu minimálne 6 až 7 tisíc EUR, vyžadovala by si súhlas
vlastníka stavby vzhľadom na nutný viacnásobný zásah do omietky a jej možné poškodenie, zvážil
otáznu výpovednú hodnotu tohto dôkazu po 13 rokoch od uvedenia stavby do prevádzky a už možné
zásahy do pôvodnej omietky, ako aj skutočnosť, že zmes Hebel je vápenno-cementová omietka. Súd
v neposlednom rade vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že samotní účastníci konania vykonanie tohto

dôkazu nežiadali.

Pokiaľ ide o výmeru lešenia a presun hmôt, ani jeden zo svedkov nepotvrdil, ako dospeli k množstvám
uvedeným na súpise prác, keďže tieto položky nebolo možné fyzicky zmerať a nevyplývali ani presne
zo zmluvy. Určené boli len jednotkové ceny, rozpor však bol v množstve. Súd preto pri týchto položkách

vychádzal zo záverov znaleckého posudku, podľa ktorého obvyklá výmera lešenia pre
vyhotovenie predmetných omietok mohla činiť 944,10 m2 a presun hmôt v prípade, že navrhovateľ
vyhotovil všetky omietky zmesou Hebel, predstavuje 28,942 ton. Realizovaný objem omietok a ostatné
súvisiace položky odporca nenamietal. Jednotkové ceny sporné neboli, tieto vychádzali zo zmluvy.
Množstvá 203,80 m2 ako príplatok za zabudované rohovníky, 2.101,40 m2 výstužná sieťka, 88,08

m2 hrubá výplň na stenách použil aj súdny znalec pre účely výpočtu presunu hmôt, čo žalovaný
nespochybnil.

Vzhľadom na všetky zistenia súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ má nárok na zaplatenie
prác za realizáciu vnútorných omietok vo výške 553.391,74 Sk (18.369,23 EUR), t.j. v sume tak, ako

je uvedená pod položkami Súpisu prác z 18.12.2001. Pri výmere lešenia 944,10 m2 má navrhovateľ
nárok na zaplatenie sumy 110.063,16 Sk (3.653,43 EUR). K tejto sume súd dospel vynásobením
výmery 944,10 m2 s jednotkovými cenami dohodnutými v zmluve za montáž, príplatok a demontáž
tak, ako bolo určené v zmluve. Pri množstve presunu hmôt 28,942 t má navrhovateľ nárok na zaplatenie
sumy 4.141,60 Sk (137,48 EUR) a príplatok 2.894,20 Sk (96,07 EUR). Spolu predstavuje cena prác

670.490,70 Sk + 10 % DPH = 737.539,70 Sk (24.481,83 EUR). Po odrátaní preddavku 400.000,- Sk
(13.277,56 EUR) predstavuje priznaný nárok navrhovateľa 337.539,70 Sk (11.204,27 EUR).

Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca napriek riadnemu vykonaniu
diela cenu diela nezaplatil, čím sa dostal do omeškania. Faktúru teda možno považovať za výzvu na

zaplatenie peňažného záväzku a od dátumu splatnosti je odporca v omeškaní. Nárok
navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplýva zo zmluvy. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v čl.
VI. bod 2 zmluvy. Ide o nárok, ktorý je možné uplatniť popri nároku na úroky z omeškania, preto súd v
tejto časti návrhu vyhovel. K výhradám odporcu proti pravosti v spise vo fotokópii založených listínKrycí list a Súpis vykonaných prác súd uviedol, že v rámci dokazovania navrhovateľ súdu predložil
originály oboch týchto listín, ktoré súd následne predložil na nahliadnutie konateľovi odporcu. Konateľ
odporcu voči predloženým mu originálnom nevzniesol žiadne výhrady. Skutočnosť, že na týchto listinách

sa nachádza podpis a pečiatka stavebného dozoru odporcu K. J. potvrdil samotný J.. J.. Súd preto
nemal dôvod pochybovať o pravosti týchto listín. Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného
dokazovania a príslušných ustanovení zákona súd návrhu vyhovel. O trovách konania súd prvého
stupňarozhodolpodľa§142ods.3O.s.p..Uviedol,ževkonanívzniklitrovykonaniaštátuatovyplatením
znalečného zo štátnych finančných prostriedkov v sume 346,31 EUR a vyplateného svedočného v sume

2.228,- Sk (73,96 EUR), spolu 420,27 EUR. Štát má preto podľa výsledku sporu právo na náhradu trov
konania (§148 ods. 1 O.s.p.). Súd prvého stupňa preto uložil účastníkom povinnosť zaplatiť tieto trovy
podľa výsledku sporu (pomer úspechu a neúspechu), a to tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
trovy konania štátu v sume 281,16 EUR a navrhovateľovi v sume 142,11 EUR.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, a to v časti, v ktorej súd

prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa na zaplatenie istiny, úroku z omeškania, zmluvnej pokuty a
náhradytrovkonania.Odvolaniepodalodporcazdôvodovpodľa§205ods.2písm.d/af/O.s.p..Uviedol,
že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca nesúhlasil so
závermi súdu prvého stupňa a uviedol, že s argumentáciou navrhovateľa sa súd nesprávne stotožnil.

Za rozhodujúce vo veci nesprávneho záveru súdu uviedol najmä rozsah prác, kde pre nespornosť
výkladu dodal, že len veľmi malú časť stavebných prác mal v zmysle zmluvy vykonať navrhovateľ a ďalej
poukázal na odovzdanie a prevzatie prác ako aj fakturáciu za vykonané práce, ktoré mali byť vykonané
v súlade s podmienkami v zmluve. Podľa odporcu navrhovateľ nevykonal rozsah prác v stanovenom
rozsahu, čo potvrdzujú aj listinné dôkazy založené v spise. Odporca v súvislosti s tým uviedol, že

navrhovateľ bol povinný a oprávnený podľa vlastného výberu zabezpečiť prostredníctvom nižšieho
poddodávateľa časť stavebných prác. Odovzdávacím a preberacím protokolom odporca odovzdal
spoločnosti ZIPP, a.s. rozsah stavebných prác, pričom súčasťou protokolu boli aj práce, ktoré mal
vykonať navrhovateľ, avšak ich nevykonal a za neho tak urobila spoločnosť UNIOS s.r.o..
Podľa názoru odporcu súd nemohol v podstate anulovať zmluvné dojednania, konkrétne, že spôsob

a forma odovzdania diela a fakturácie majú prednosť pred ustanovením § 537 ods. 2 ObZ. Odporca
tvrdil, že nikdy nespochybňoval svoju povinnosť zaplatiť za vykonané dielo, avšak len cenu, ktorá
by bola stanovená na základe súpisu skutočne vykonaných prác odsúhlasených oboma zmluvnými
stranami. Odporca mal za to, že zo strany navrhovateľa nebola splnená ani jedna zo zmluvných
podmienok týkajúca sa odovzdania a prevzatia diela. Preberací protokol bol síce odporcovi odoslaný,

ale nespĺňal požadované náležitosti a bol v ňom uvedený rozsah prác, ktoré navrhovateľ nevykonal, čo
podľa odporcu súd v napadnutom rozsudku potvrdil tým, že priznal navrhovateľovi sumu za vykonaný
rozsah prác a nie sumu 16.741,02 EUR pôvodne fakturovanú navrhovateľom. Odporca uviedol, že
nakoľko protokol predložený navrhovateľom nebol podpísaný konateľom odporcu, nemohlo dôjsť k
oprávnenému vystaveniu záverečnej faktúry, a teda ani k omeškaniu odporcu a nároku navrhovateľa

na s tým súvisiacu zmluvnú pokutu. Odporca mal za to, že súd prvého stupňa napriek predloženej
zmluve, ktorej pravosť a viazanosť nespochybňovala ani jedna zo strán, neriadil sa jej ustanoveniami a
nerozhodol podľa nich. Odporca v súvislosti s priznaným nárokom navrhovateľa poukázal na závažný
rozpor, nesprávne právne posúdenie a skutkové zistenia súdu prvého stupňa. Uviedol, že ako mohol
navrhovateľ vystaviť faktúru už 18.12.2001, keď v Stavebnom denníku sa uvádza ukončenie prác dňa

21.12.2001. Odporca namietal, že strany Stavebného denníka, z ktorých súd prvého stupňa vychádzal,
mu boli predložené až dodatočne, a to 02.11.2005 a samotný Stavebný denník mu bol predložený
až na základe niekoľkonásobného dožiadania dňa 04.04.2002. Odporca trval na tom, že faktúra bola
navrhovateľom v ňom požadovanej sume vystavená neoprávnene, o čom podľa odporcu svedčí aj
skutočnosť, že súd navrhovateľovi priznal len sumu 11.204,27 EUR namiesto 16.741,02 EUR. Odporca

bol názoru, že navrhovateľ viedol Stavebný denník len pasívne a formálne a kvalitatívne nezodpovedal
Stavebnému zákonu. Denné záznamy podľa neho neobsahovali základné údaje pre uskutočňovanie
postupuprác,apretonebolomožnépovažovaťStavebnýdenníkzakľúčovýdokumentpreposudzovanie
kvantity, rozsahu a kvality vykonaných stavebných prác a zároveň mal odporca za to, že išlo v danom
prípade o dokument nedôveryhodný, s administratívnymi nedostatkami a obsahovo vedený v rozpore

s ustanoveniami Stavebného zákona. Odporca sa nestotožnil s rozsahom vykonaných prác a s cenou
za skutočne vykonané práce tak, ako to stanovil súd prvého stupňa. Na základe všetkých skutočností
uvedených v odvolaní odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavila uložil navrhovateľovi a odporcovi povinnosť znášať trovy konania štátu spolu vo výške 423,27 EUR
pomerne, teda každý v 1/2.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ a uviedol, že podľa jeho názoru je napadnutý
rozsudok vecne správny a odvolanie je nedôvodné. Podľa navrhovateľa boli všetky podstatné okolnosti
v danej veci súdom prvého stupňa náležite zistené a preukázané na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaného dokazovania. Navrhovateľ uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými aj
právnymi závermi, ku ktorým súd prvého stupňa dospel v napadnutom rozsudku. Poukázal na to, že

odporca nikdy nespochybňoval Stavebný denník a až teraz v odvolaní ho označil za nedôveryhodný.
Uviedol, že Stavebný denník podpisoval za odporcu hlavný stavbyvedúci, ktorého výkonom tejto
činnosti poveril odporca. Hlavný stavbyvedúci, rovnako ako ostatní svedkovia, potvrdili správnosť a
pravdivosť údajov v Stavebnom denníku. Navrhovateľ bol toho názoru, že ak odporca chcel, aby
denník podpisoval stavebný dozor, mal ho tým poveriť a nič mu v tom nebránilo. Podľa navrhovateľ
odporcoveobviňovaniezmanipulácieúdajovvdenníkunemážiadneopodstatnenieajevcelomrozsahu

nepravdivé a vykonštruované. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré zároveň vyčíslil.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v časti zaplatenia istiny a v
súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania vecne správny. V časti týkajúcej sa zaplatenia príslušenstva
a zmluvnej pokuty dospel odvolací súd k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom i s právnym posúdením súdom prvého stupňa
i s dôrazom na vykonané znalecké dokazovanie, v ktorom bol aj preukázaný rozsah vykonaných prác a
ich cena, ktorá bola nižšia ako si navrhovateľ u odporcu pôvodne účtoval. Z uvedeného dôvodu odporca
oprávnene odmietol podpísať Preberací protokol, čo malo i za následok neoprávnené účtovanie úrokov

z omeškania a zmluvnej pokuty. Naviac je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa priznal tieto
nároky navrhovateľa bezdôvodne, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol i s
poukazom na postup súdu podľa § 537 ods. 2 Obch. zák..

V napadnutej vyhovujúcej časti vychádzal súd prvého stupňa plne zo znaleckého posudku, a

právne posúdenie o odovzdaní diela v zmysle §§ 554 a 555 Obchodného zákonníka považuje i odvolací
súd za správne vzhľadom na odstup času a vykonané dokazovanie vo veci. V súlade s rozhodnutím
súdu prvého stupňa vyhodnotil odvolací súd za správne i nároky o náhrade trov štátu.

Preto Krajský súd v Bratislave s poukazom na uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvého stupňa v

časti zaplatenia istiny 11.204,27 EUR a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil a vo zvyšku podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh na zaplatenie príslušenstva a
zmluvnej pokuty zamietol.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p.

a ich náhradu priznal úspešnému navrhovateľovi, ktorému v tomto konaní vznikli trovy len na nákladoch
právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby vo výške 334,72 EUR, a to za vyjadrenie k odvolaniu
v sume 270,54 EUR + režijný paušál v sume 8,39 EUR + 20% DPH v sume 55,79 EUR (§ 10 a nasl.
vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.