Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by Mgr. Anna Vargová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201861
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116201861.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika,
IČO: 247 85 199, proti žalovanému: W. o zaplatenie 2.577,57 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu vo veci samej zamieta.

II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 10.3 Všeobecné obchodné podmienky v Zmluve o
splátkovom úvere č. 5022290208 zo dňa 22.11.2011 v znení: „Pri doručovaní písomnosti v poštovom
stykusazásielkapovažujezadoručenúvtuzemskutretídeňpojejodoslaníavcudzinesiedmydeňpojej

odoslaní a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená.
Pokiaľ nie je dohodnuté inak. Banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej
zásielky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda neplatnou.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 1.2.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 2.577,57 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.513,02
Eur od 19.11.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že nárok

si uplatňuje titulom Zmluvy o splátkovom úvere č. 5022290208, ktorú uzavrela spoločnosť Slovenská
sporiteľňa a.s., so sídlom v Bratislave so žalovaným na poskytnutie úveru vo výške 1.900 Eur, ktorý mal
byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach v sume 44,08 Eur mesačne po dobu 84 mesiacov.
Pôvodný veriteľ Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 29.10.2014 postúpil pohľadávku
voči žalovanému na žalobcu. Z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným splácať poskytnutý úver,
resp. jednotlivé splátky úveru riadne a včas v súlade so zmluvnými dojednaniami, právny predchodca
žalobcu po predchádzajúcej výzve žalovanému dňa 6.10.2014 písomne oznámil vyhlásenie predčasnej

splatnosti úveru a žiadal o okamžité splatenie úveru. Žalobca listom zo dňa 11.1.2016 pred podaním
žaloby vyzýval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy, ktorú doposiaľ žalovaný neuhradil. Celkový dlh
žalovaného ku dňu podania žaloby je 2.577,57 Eur a predstavuje istinu vo výške 1.878,05 Eur, úrok vo
výške 516,03 Eur, úrok z omeškania vo výške 64,55 Eur a poplatky vo výške 118,94 Eur. Žalobca si
uplatňuje aj zákonné príslušenstvo úrok z omeškania.
2. Žalovaný doručil súdu vyjadrenie k žalobe dňa 31.10.2016, v ktorom vzniesol viacero
námietok. Namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odkazom na rozhodnutie NS SR

4Cdo/277/2012 , spochybnil skutkové tvrdenie o tom, že žalovanému bolo doručené oznámenie o
postúpení pohľadávky , spochybnil postup právneho predchodcu žalobcu podľa § 92 ods. 8 zák.č.
483/2001 Z.z. o bankách, namietal nedostatok skutkových tvrdení žalobcu s omeškaním žalovaného,
namietal nedostatok obsahových náležitostí zmluvy tak, ako ich vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. ospotrebiteľských úveroch , čo má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov, teda bezodplatný.
Konkrétne pre neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Namietal
predčasné zosplatnenie úveru odkazom podľa § 53 ods. 9 OZ, nesprávnu výšku úrokov z omeškania

a neúčinnosť trov právneho zastúpenia.
3. Žalobca doručil súdu dňa 17.1.2017 repliku , v ktorej namietal, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Jedná sa o
výnimku z bankového tajomstva a odkázal pritom na publikáciu článku JUDr. Kristiána Csacha PhD.
Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, nie

je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Argumentoval aj súdnym rozhodnutím Okresného
súdu Prievidza sp.zn. 8C/67/2013. Ďalej dal súdu do pozornosti, že podľa prílohy k Zmluve o postúpení
pohľadávky bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 607 dní, teda súčet
všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
presiaholjedenrok. Žalobca poukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.12Co/223/2015,
z ktorého citoval. K výške úhrady dlhu žalobca uviedol, že žalovaný uhradil 619,74 Eur, čo predstavuje

14 splátok , nie teda 25 splátok ako tvrdí žalovaný. K oprávneniu pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru poukázal žalobca na bod 7.6.1 písm.a) VOP právneho predchodcu žalobcu . Výzvou z
8.9.2014 právny predchodca žalobcu upozorňuje žalovaného na omeškania so splácaním pohľadávky
vo výške 810,84 Eur, to znamená, že žalovaný bol v omeškaní cca 18 splátok, teda viac ako 3 mesiace.
Zároveň bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia. Právny predchodca žalobcu nedisponuje

doručenkou , avšak v zmysle bodu 10.3 VOP sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku 3.deň po jej
odoslaní,atoajvtedy,aksaadresátotejtoskutočnostinedozvie,alebosazásielkavrátiakonedoručená.
Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej
zásielky. K upozorneniu veriteľa spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa §
53 ods. 9 OZ je zrejmé, že upozornenie na možnosť zosplatnenia musí uplynúť viac ako 15 dní, čo však

žalobca urobil výzvou zo dňa 18.9.2014 a dňa 6.10.2014 úver zosplatnil. Zo strany právneho predchodcu
žalobcu tak boli splnené všetky zákonné podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.
Tým žalobca aj preukázal aktívnu vecnú legitimáciu mu danú. K obsahovým nedostatkom vymedzenia
obligatórnych náležitostí podľa § 4 ods. 2 zák.č. 258/2001 Z.z. poukázal žalobca na aktuálny rozsudok
súdneho dvora vo veci C42/2015.

4. Žalovaný k replike žalobcu doručil dňa 2.5.2017 dupliku, v ktorej uviedol, že nerozporuje tvrdenie
žalobcu o uzavretí úverovej zmluvy dňa 22.11.2011 so Slovenskou sporiteľnou a.s. ako pôvodným
veriteľom, tiež nerozporuje čerpanie peňažných prostriedkov vo výške 1.900 Eur a úhradu sumou 619,74
Eur, teda 14 splátok. Ďalej vyslovil, že v prípade, ak ho súd zaviaže na úhradu dlžnej sumy, bude svoj dlh
splácať splátkami po dobu 24 mesiacov. Voči uplatnenému nároku však vzniesol námietku premlčania

s poukázaním na to, že úhradou 14-tej splátky dňa 27.1.2013 sa veriteľ už 28.1.2013 mohol domáhať
svojho nároku , avšak žalobu podal až 1.2.2016, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Zotrval na
tom, že žalobca nepreukázal vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a táto skutočnosť nemá vplyv na
fakt, že veriteľ svoje právo na súdnu ochranu mohol vykonať po prvý raz už dňa 28.1.2013. Zotrval na
argumentácii ako vo vyjadrení a túto doplnil o námietku postupu veriteľa pri skúmaní bonity žiadateľa o

úver , čo má za následok, že veriteľ nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Aj naďalej
zotrval na nedostatku obsahových náležitostí zmluvy o úvere, na ktorú sa vzťahujú ustanovením zák.č.
129/2010 Z.z. Konkrétne namietal ustanovenie § 9 ods. 2 pím.g) nesprávnym uvedením celkovej čiastky
úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť , keď sa uvádza suma 3.506,72 Eur , avšak vynásobením počtu
splátok 84 výškou jednotlivej splátky 44,08 Eur je celková výška spotrebiteľského úveru 3.702,72 Eur.

Žalovaný by tak zaplatil o 200 Eur viac. Toto zákonné ustanovenie je neurčité, zavádzajúce a odporujúce
zákonu, čo má za následok, že úver je bezodplatný. Nedostatkom je aj nesprávne uvedenie RPMN v
rozpore s tým, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm.j) ZOSU, čo ma taktiež za následok jeho
bezodplatnosť. VýškaRPMNsprávneje23,91%. Vkonečnomdôsledkužalobcaneuviedolpredpoklady
použité pre výpočet RPMN. Žalovaný navrhol žalobcovi predložiť amortizačnú tabuľku, aby bolo zrejmé,

ako došlo k započítaniu úhrad žalovaného a tiež navrhol vyhlásiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky
uvedenej v bode 10.3 VOP k Zmluve o splátkovom úvere č. 5022290208 zo dňa 22.11.2011 v znení: „Pri
doručovaní písomnosti v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku 3. deň po jej
odoslaní a v cudzine 7.deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo
sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela písomnosti v poštovom

styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.“
5. Žalobca v podaní doručenom súdu 23.1.2018 k námietke premlčania uviedol, že začiatkom plynutia
premlčacej doby je moment zročnosti dlhu v kontexte s ustanovením § 103 OZ v spojení s ustanovením
§ 565 OZ. Splatnosť dlhu nenastala priamo zo zákona, navyše dodávateľ s poukázaním na charakterzmluvy ako spotrebiteľskej bol nútený rešpektovať ustanovenie § 53 ods. 9 OZ. Tvrdenie o začiatku
plynutia premlčacej doby tak, ako to uvádza žalovaný, teda nemá oporu v zákone. Právny predchodca
žalobcu upozornil žalovaného výzvou zo dňa 8.9.2014 na možnosť zosplatnenia dlhu a poskytol mu 15-

dňovú lehotu na plnenie. Zo strany žalovaného nedošlo k žiadnej úhrade. Oznámením zo dňa 6.10.2014
vyhlásil veriteľ mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu celkovej dlžnej sumy do 15
dní od prevzatia zásielky, ktorú si žalovaný neprevzal. Dátum vrátenia zásielky bol 3.11.2014 a právny
predchodca žalobcu tak mohol prvýkrát uplatnil nárok súdnou cestou až 19.11.2014, kedy by zároveň
začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, táto by uplynula 19.11.2017. Žaloba bola podaná na súd v

januári 2016, teda so zachovaním premlčacej lehoty. Ďalej žalobca polemizuje s ustanovením § 92
zákona o bankách a odkazuje na súdne rozhodnutia, napr. KS Prešov 9Co20/2016, ako aj 19Co2/2016
a rozsudok KS Banská Bystrica 43Co/Sr3/2017.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi Zmluvou o splátkovom úvere č. 5022290208 zo
dňa 22.11.2011, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, VOP Slovenská
sporiteľňa a.s., výzva z 8.9.2014, výzva z 6.10.2014, oznámenie o postúpení pohľadávky z 11.11.2014,

predžalobná výzva z 11.1.2016, prehľad splátok a úhrad realizovaných žalovaným v prospech úverovej
zmluvy č.5022290208, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:
7. Žalovaný v postavení dlžníka uzavrel dňa 22.11.2011 so Slovenskou sporiteľnou a.s., so sídlom v
Bratislave ako bankou Zmluvu o splátkovom úvere č. 5022290208, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru vo výške 1.900 eur, ako spotrebný úver na čokoľvek. Výška úrokovej sadzby fixná 15,90 %, úrok

z omeškania 8 %, spôsob poskytnutia úveru jednorázovo, výška splátky a splatnosť 44,08 Eur k 27.dňu
v mesiaci, splatnosť prvej splátky 27.12.2011, splatnosť úrokov a poplatkov mesačne ku dňu splátky v
kalendárnommesiaci,početsplátok84,konečnásplatnosťúveru27.11.2018,spôsobsplácaniainkasom
z inkasného účtu na účet banky, RPMN 21,36%, priemerná hodnota RPMN 18,29%, celková čiastka
spojená s úverom 3.506,72 Eur, banka nepožadovala ručenie ani poistenie, predpoklady použité na

výpočet RPMN - úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške. Dlžník bude plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách uvedených v úverovej zmluve, typ a výška úrokovej sadzby platí až do konečnej
splatnosti úveru. V bode II.Zmluvy boli uvedené poplatky a v časti 2 zmluvy bolo upravené poistenie
úveru ako komplexný súbor poistenia.
8. K zmluve boli poskytnuté štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

9. Výzvou z 8.9.2014 vyzýval pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. žalovaného na úhradu
omeškaného splácania pohľadávky vo výške 810,84 Eur k dátumu 7.9.2014 a poskytol mu lehotu 15
dní od doručenia výzvy.
10.Oznámenímzodňa6.10.2014veriteľvyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru avyzvaldlžníkanaúhradu
pohľadávky vo výške 2.548,52 Eur v lehote 15 dní od prevzatia oznámenia. Podľa priloženej doručenky

si adresát zásielku v úložnej lehote neprevzal a táto sa vrátila späť 3.11.2014.
11. Oznámením zo dňa 11.11.2014 pôvodný veriteľ pohľadávku voči žalovanému postúpil na aktuálneho
žalobcu.
12. Predžalobnou výzvou z 11.1.2016 vyzýval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške
2.688,26 Eur s lehotou na plnenie do 17.1.2016.

13. Žalobca dlžnú sumu špecifikoval nasledovne: istina vo výške 1.878,05 Eur, čo je poskytnutý úver
1.900 Eur - zaplatená časť istiny 21,95 Eur, úroky 516,03 Eur, teda celková výška úrokov 870,30 Eur -
zaplatená časť na úrokoch vo výške 235,72 Eur, poplatky 118,94 Eur, za správu úveru v celkovej výške
53,82 Eur, za upomienky vo výške 225 Eur, poplatky za poistenie vo výške 44,64 Eur, spracovateľský
poplatok 39 Eur, úrok z omeškania vo výške 8 % v zmysle čl. 1 Zmluvy vyčíslený k dátumu postúpenia

pohľadávky na 64,55 Eur. Žalovaný uhradil celkom 619,74 Eur.
14. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1487/2014-CE postúpila Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupca
na žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. ako postupníka pohľadávku vrátane pohľadávky
voči žalovanému. Zmluva je zo dňa 29.10.2014.
15. Súd vytýčil vo veci opakovane súdne pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila žiadna sporová strana,

žalobca sa ospravedlnil , žalovaný sa súdnych pojednávaní nezúčastňoval bez uvedenia dôvodu.
16. Podľa §1 ods. 2 zákona č. 129/2010, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa §2 písm.a),b) zákona č. 129/2010, na účely tohto zákona sa rozumie

a)spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b)veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,18. Podľa § 7 zákona č. 129/2010,
19. (1)Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú
sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj
účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie
spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými
papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

(2)Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o
spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

20. Podľa § 9 zákona č. 129/2010,

(1)Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
(2)Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18)
musí obsahovať tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,

b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.
(3)Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ
povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(4)Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej

zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný
zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky
spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.
(5)Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich

úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná
alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka
zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere.
(6)Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
(7)Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých
zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že
sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere,

ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl
spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na
spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že
nemal úmysel obísť tento zákon.
(8)Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o

spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento
zákon.
21. Podľa § 11 zákona č. 129/2010,
(1)Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b)je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
(2)Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka,
(1)Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.(2)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4)Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka,
(1)Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2)Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3)Akdodávateľnepreukážeopak,zmluvnéustanoveniadohodnutémedzidodávateľomaspotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods. 4 písm.b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a
povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu
vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.
25. Podľa § 53 ods. 5, 9 Občianskeho zákonníka,
(5)Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(9)Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.
27. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Z výsledkov vykonaného dokazovania je nesporné, že dňa 22.11.2011 bola medzi právnym
predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s., so sídlom v Bratislave ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom uzavretá spotrebiteľská zmluva, na základe ktorej banka poskytla dlžníkovi úver vo výške
1.900 Eur za zmluvne dohodnutých podmienok tak, ako ich súd definoval v odôvodnení rozhodnutia.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatnými typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy,

pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky
a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a ktoré v nej naopak byť nesmú na ochranu tzv.
slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v
súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Spotrebiteľská zmluva
sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej, pričom dodávateľ

je ten, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je osoba fyzická alebo osoba právnická, ktorá pri
uzatváraní zmluvy nekoná ako podnikateľ. Zmluva, ktorá je predmetom tohto konania po posúdení
súdom je nesporné, že je zmluvou spotrebiteľskou. Súd prioritne skúmal, či sú námietky žalovaného
voči uplatnenému nároku dôvodné a ako prvá námietka je žalovaným vznesená námietka nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukázaním na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách. Žalovaný namieta, že mu nebola doručovaná písomná výzva a pohľadávka tak nemohla
byť platne postúpená. Z obsahu listinných dôkazov je zrejmé, že právny predchodca žalobcu vyzýval
žalovaného pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru a pred postúpením pohľadávky výzvou zodňa 8.9.2014 na úhradu dlžnej sumy vo výške 810,84 Eur, avšak je tiež nepochybné, že doručenie výzvy
žalovanému žalobca nepreukázal. Podľa námietky žalovaného tak predmetná pohľadávka nemohla byť
platne postúpená. Žalobca v písomnom stanovisku uviedol, že § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je

podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, teda ak banka pred postúpením pohľadávky dlžníka
písomne nevyzvala na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky. V danom prípade
citoval súdne rozhodnutia a argumentoval aj úpravou doručenia v zmysle bodu 10.3 VOP právneho
predchodcu žalobcu, čo z jeho pohľadu znamená doručenie výzvy. Okrem toho žalovaný argumentoval
aj názorom JUDr. Kristiána Cacha PhD. publikovaným v časopise súkromné právo č.1/2015, kde účelom

§ 92 zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí sa nič o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávky. S týmto názorom však súd nemôže súhlasiť. Podmienky podľa §
92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku
inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami , bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je
zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Uvedený názor vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 7Cdo/26/2017. Podľa názoru NS SR ustanovenie § 92 ods. 8 bankového zákona celkom
jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke.
Prvá veta cit. ustanovenia definuje dve takéto podmienky, z ktorých prvou je písomná výzva banky
uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a
druhou nepretržité, viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného

záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. V danom prípade je zrejmé, že napriek tomu, že zo
strany žalobcu bola predložená výzva adresovaná žalovanému na úhradu omeškaných splátok vo výške
810,84 Eur, avšak doručenie tejto výzvy pre žalovaného preukázané nebolo a žalovaný doručenie
popiera. Pokiaľ žalobca argumentuje úpravou doručenia podľa ním predformulovaných VOP, žalovaný
argumentuje , že táto zmluvná podmienka je neprijateľná a súd s ním musí súhlasiť. Vo vzťahu k

námietke žalovaného v danom prípade je žalobca v dôkaznej núdzi o preukázaní doručenia výzvy pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, a teda dá sa súhlasiť, že na strane žalobcu tak absentuje
aktívna vecná legitimácia, nakoľko nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa proti žalovanému uplatnená
v tomto konaní bola riadne a platne postúpená. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postúpenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento

hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je
imanentnou súčasťou súdneho konania. V danom prípade súd prvej inštancie pri skúmaní aktívnej
vecnej legitimácie dospel k záveru, že kvôli pochybnostiam o postúpení pohľadávky nedoručením
výzvy veriteľom dlžníkovi pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru a následným postúpením
pohľadávky, na strane žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácia a jeho nárok je tak nedôvodný.

Ďalšími námietkami sa súd následne nezaoberal, keďže posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný a z
uvedeného dôvodu preto žalobu zamietol.
29. Na návrh žalovaného súd skúmal neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v bode 10.3
Všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa k Zmluve o splátkovom úvere č. 5022290208
zo dňa 22.11.2011 v znení: „Pri doručovaní písomnosti v poštovom styku sa zásielka považuje za

doručenú v tuzemsku 3. deň po jej odoslaní a v cudzine 7.deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát
otejtoskutočnostinedozvie,alebosazásielkavrátiakonedoručená.Pokiaľniejedohodnutéinak,banka
zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.“
30. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky
v neprospech spotrebiteľa. Zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky obsahuje
ustanovenie 53 OZ majúce kogentný charakter. Vychádza sa z prezumpcie, že v spotrebiteľských
zmluvách často vystupujú nerovné subjekty, kde práve spotrebitelia sú v postavení slabšej zmluvnej
strany, ktorej je potrebné poskytnúť ochranu proti zneužitiu právomoci zo strany dodávateľa proti
jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému popretiu ich základných práv v zmluvách

(Smernica Rady 93/13/EHS). Naliehavý právny záujem na určení neprijateľných zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách vyplýva priamo z právneho predpisu.
31. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd

uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
32. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že zmluvnú podmienku uvedenú v bode 10.3 VOP týkajúcu sa
doručovania zásielky vo forme obyčajnej listovej zásielky považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,keďže ukladá spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva mala niesť iná
procesná strana (ustanovenie §53 ods. 4 písm.l) OZ), nakoľko žalovaný by podľa tejto zmluvnej
podmienky musel vyvrátiť „fikciu“ a preukázať negatívnu skutočnosť, že mu nič nebolo doručené.

Uvedená zmluvná podmienka je v rozpore s kogentným ustanovením § 45 ods. 1 OZ - prejav vôle
pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Žalovaný nemôže dokázať, že sa niečo
nedostalo do jeho dispozičnej sféry, práve naopak, dôkazné bremeno ohľadne správnosti tvrdení
leží na žalobcovi a žalobca si tak nemôže uľahčovať dôkaznú núdzu. S touto argumentáciou súd
bezosporu súhlasí. Pri doručovaní právnych úkonov a iných právnych aktov je potrebné rozlišovať medzi

doručovaním hmotnoprávnych úkonov a procesnoprávnych. Tieto druhy doručovania písomností majú
osobitosti pokiaľ ide o účinnosť doručenia a zavŕšenie procesu perfektnosti a vyvolania zamýšľaných
právnych dôsledkov právneho úkonu. Zásadný rozdiel spočíva v určení okamihu, kedy sa určitá
písomnosť považuje za účinne doručenú, čo má významný vplyv predovšetkým na posudzovanie
začiatku plynutia lehôt. Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov sa spravuje ustanovením § 45
ods. 1 OZ, podľa ktorého „prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde“.

Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka,
resp. v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dojde, resp. je doručený adresátovi
a dostane sa do sféry jeho dispozície. Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia
prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát
mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomnosti. Dôjdením do sféry

vplyvu príjemcu sa rozumie napr. vhodenie listu do schránky príjemcu, alebo dôjdením mailu na mailovú
adresu príjemcu. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, teda preukázanie, že adresát mal reálnu možnosť
oboznámiť sa s prejavom vôle. V danom prípade však právny predchodca žalobcu v zmluve len upravil
tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa v poštovom styku zásielka považuje za doručenú v tuzemsku
3.deň po jej odoslaní a v cudzine 7.deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, keď sa adresát o tejto skutočnosti

nedozvie,alebosazásielkavrátiakonedoručená.Zároveňsavbode10.3VOPuvádza,žebankazasiela
písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky, čím sa vylučuje preukázanie odoslania
zásielky. Zakomponovaním tejto zmluvnej podmienky do VOP skutočne nastáva nerovnovážna situácia
medzi dodávateľom a spotrebiteľom , ako aj v tomto prípade, keď žalobca preukazuje existenciu tzv.
výzvy, avšak nijakým spôsobom nevie preukázať, že výzvu v tomto znení aj žalovanému doručoval,

čo nemôže byť na úkor žalovaného spotrebiteľa. Na základe uvedeného súd vyhlásil citovanú zmluvnú
podmienku za neprijateľnú, a teda za neplatnú.
33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
34. Podľa § 255CSP,

(1)Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2)Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu, keď žalobca bol v konaní
plne neúspešný a preto na náhradu trov konania nemá nárok a žalovaný bol v konaní úspešný, trovy

konania mu však nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.