Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200269
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: UNEX Prakovce, a. s.,

Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44187424, zast.: Weis & Partners, s. r. o. so sídlom
Ivánska cesta 30/B 821 04 Bratislava, IČO: 47234776, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná ul. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100005840/2016 zo dňa 04.01.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici, č.:

20312053/2015 zo dňa 02.06.2015 bolo rozhodnuté tak, že Daňový úrad Banská Bystrica podľa §
68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov určuje daňovému subjektu UNEX
Prakovce, a. s., Mostná 42, 949 01 Nitra, IČO: 44187424, DIČ: 2022891937, IČ DPH: SK2022891937
rozdiel dane v sume 4 920 505,73 Eur, slovom štyri milióny deväťstodvadsaťtisícpäťstopäť eur a
sedemdesiattri eurocentov na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013. Daňový
úrad Banská Bystrica nepriznával nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
september 2013 v sume 4 920 505,73 Eur.

2.Protirozhodnutiuprvostupňovéhosprávnehoorgánupodalodvolaniežalobca,anazákladepodaného
odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v
Banskej Bystrici, ktoré napadnutým rozhodnutím č. 100005840/2016 zo dňa 04.01.2016
vydalo rozhodnutie, podľa ktorého Finančné riaditeľstvo SR podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 20312053/2015 zo dňa 02.06.2015, ktorým

bol podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, určený rozdiel v sume 4 920 505,73
Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013 daňovému subjektu UNEX
Prakovce, a. s., Mostná 42, 949 01 Nitra, IČO: 44187424, DIČ: 2022891937, IČ DPH: SK2022891937,
potvrdilo. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly, a ani
vo vyrubovacom a odvolacom konaní neodstránil pochybnosti o reálnom uskutočnení preverovaného
zdaniteľného obchodu, čím neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v daňovom konaní spočívalo na ňom.

Neuniesenie dôkazného bremena na strane daňového subjektu má za následok neuznanie tvrdených
skutočností za dokázané s príslušnými hmotnoprávnymi následkami. Druhostupňový správny orgán -
žalovaný, považoval postup prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici,za správny, keď tento neuznal odpočítanie dane z preverovaných faktorov, čo bolo v súlade s platnými
právnymi predpismi.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného č. 100005840/2016 zo dňa 04.01.2016, spolu s rozhodnutím Daňového úradu Banská
Bystrica č. 20312053/2015 zo dňa 02.06.2015 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie

veci (§ 250j ods. 2 písm. c) O. s. p.), napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d) O. s. p.), v konaní správneho orgánu bola zistená
taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250 j ods. 2 písm. e) O.
s. p.).

5. Na dôvodnosť žaloby žalobca uvádzal, že žalovaný Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu

daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie september 2013. Žalobca si v predmetnom zdaňovacom období uplatnil právo na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry interne č. FD1300046 (č. 2013003) s dátumom dodania
29.09.2013, ktorú spoločnosť FROLIX SK, s. r. o., Mostná 42, 949 01 Nitra, IČO: 36593729 (ku dňu
podania spoločnosť zanikla z dôvodu zlúčenia sa so spoločnosťou Treskot.sk, s. r. o., Diakovce 868,

925 81 Diakovce, IČO: 47216158) ako dodávateľ fakturoval tovar - solárne panely typ RISEN ENERGY
SYP 245S v počte 13 809 pre žalobcu ako odberateľa, a to v celkovej sume 24 602 528,67 Eur + 20
% DPH vo výške 4 920 505,73 Eur. Daňová kontrola sa začala dňa 18.12.2013, prerušená bola odo
dňa 09.09.2014 a pokračovalo sa v daňovej kontrole odo dňa 16.01.2015, nakoľko dňa 15.01.2015
pominuli dôvody, pre ktoré sa predmetná kontrola prerušila. Žalovaný vyhotovil z predmetnej kontroly

protokol č. 129658/2015 zo dňa 25.03.2015. Žalobca si protokol spolu s výzvou prevzal dňa 30.03.2015.
Týmto dňom sa skončila predmetná kontrola a nasledujúci deň, 31.03.2015, sa začalo vyrubovacie
konanie v zmysle § 68 a nasledujúce Daňového poriadku. Protokol z predmetnej daňovej kontroly
považuje žalobca za nezákonne získaný dôkaz. Kontrola začala dňa 18.12.2013, prerušená bola dňa
09.09.2014, v jej výkone sa pokračovalo odo dňa 16.01.2015 a ukončená bola dňa 30.03.2015. To

znamená, že kontrola trvala celkove 468 dní, z čoho bola 130 dní prerušená (kontrola trvala viac ako
jedenrokatrimesiace,zčohobolaviacakoštyrimesiaceprerušená).Kontrolabolaprerušenázdôvodu,
že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu - zákon č. 442/2012 Z. z.
o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie rady (EU) č. 904/2010. Žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií boli zaslané v zmysle nariadenia rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010

o administratívnej spolupráci a boj proti podvodom v oblasti dani z pridanej hodnoty. Podľa článku 10
Nariadenia, mal žiadaný orgán poskytnúť informácie tak rýchlo, ako je to možné, najneskôr 3 mesiace
po dni prijatia žiadosti. V súvislosti s prerušením daňovej kontroly žalobca poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave z roku 2015 (napr. sp. zn. 14S/34/2014, 14S/32/2014,...). V tejto súvislosti
poukázalžalobcanakonštatovanieKrajskéhosúduvTrnave„vsúvislostisoslovnýmspojenímpominutia

dôvodov, pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly treba poukázať na ustanovenie § 61 ods. 4
Daňového poriadku, ktorý je potrebné vykladať v kontexte so smernicou, t. j. pominutie dôvodov, pre
ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálne dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre
poskytnutie požadovaných informácií.“ Stav kedy je daňová kontrola prerušená na dobu viac tri mesiace
v zmysle Nariadenia, je stav nezákonný. V prípade žalovaného bola predmetná kontrola prerušená 130

dní, čo je viac ako 4 mesiace. Žalovaný tak prekročil nariadenie stanovenom max. 3 mesačnú dobu. Po
márnom uplynutí 3 mesačnej doby, mal správca dane pokračovať vo výkone kontroly, avšak, neučinil tak.
Aj v prípade, ak by žalovaný prerušil predmetnú daňovú kontrolu na dobu 3 mesiacov, ako je to uvedené
v nariadení (Nariadenie rady EÚ č. 904/2010), beztak by vykonával predmetnú kontrolu nad v zákone
maximálne povolený rozsah 1 roka (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku), čo má za následok nezákonnosť

predmetnej kontroly z dôvodu porušenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Na podporu svojich tvrdení
žalobca poukazoval na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.US24/2010 zo dňa 29.06.2010.

6. Na reálnosť obchodu so solárnymi panelmi žalobca poukazoval na to, že tovar - solárne panely
nakúpil žalobca od spoločnosti FROLIX SK, s. r. o., ktorá ich nakúpila od americkej spoločnosti

BEZTCENA.SK, LLC. Žalobca tovar - solárne panely predal poľskej spoločnosti BARGENA Sp. z o.
o.. Solárne panely boli žalobcom uskladnené na sklade v Diakovciach č. 868. Svedok W.. W. M.,
W.. pritom uviedol, že v sklade s tovarom manipulovali osoby R. M., ďalší R., ktorého priezvisko si
nepamätal a osoba menom V. K.. Žalovaný pritom na strane 36 napadnutého rozhodnutia uviedol, žeuvedené osoby neboli bližšie identifikované ani žalobcom, ani W.. W. M., W.., a ani M. V. (oblastný
manažér spoločnosti BEZTCENA.SK, LLC). Uvedené osoby (R. M., ďalší R.), však boli zamestnancami
spoločnosti BEZTCENA.SK, LLC., a z toho dôvodu ani žalobca, ani W.. W. M., W.. nedisponovali

bližšími identifikačnými údajmi týchto osôb. Týmito údajmi z titulu svojho zaradenia v spoločnosti
BEZTCENA.SK, LLC. nedisponoval ani M. V.. Z uvedených dôvodov to bol správca, kto mal získať
identifikačné údaje o uvedených osobách, a to priamo od zamestnávateľa - spoločnosti BEZTCENA.SK,
LLC. a následne ich mal vypočuť ako svedkov, čo však správca dane neurobil. Správca dane sa
len obmedzil na skonštatovanie (str. 36 napadnutého rozhodnutia), že uvedené osoby neboli bližšie

identifikované. Uvedené osoby pritom, ako svedkov, považoval žalobca za jeden zo zásadných dôkazov,
spôsobilých preukázať reálnosť predmetných tvrdení. Žalobca si pritom splnil povinnosť takýto dôkaz
označiť, pričom dohľadanie predmetných svedkov je v kompetencii a možnostiach správcu dane, ktorý
na rozdiel od žalobcu disponuje legálnymi prostriedkami na získanie identifikačných a kontaktných
údajov týchto svedkov. Z uvedených dôvodov došlo k porušeniu základných zásad správy daní
uvedených v § 3 Daňového poriadku. Správca dane porušil aj § 24 ods. 2 a ods. 3 Daňového poriadku,

podľa ktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca
dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre
správne určenie dane.

7. Žalobca ďalej na podporu svojich tvrdení poukazoval na úradný záznam č. 9601401/5/171229/2014/
Mak zo dňa 15.01.2014, v zmysle ktorého správca dane dňa 15.01.2014 vykonal v sklade Diakovce
868 miestne zisťovanie. V priestore skladu sa mal nachádzať jeden z nájomníkov, ktorý mal poskytnúť
správcovi dane vyjadrenie: „na prevádzke sa nájomca nachádza denne, podľa jeho vyjadrenia v sklade
nebol v septembri minulého roku určite uskladnený tovar - solárne panely.“ Žalobca tvrdil, že sa vlastne

jednalo o výsluch svedka a daňový subjekt, ako zástupca, má právo byť prítomný pri jeho vypočutí
a klásť mu otázky. Žalobcovi sa dodatočne podarilo zistiť, že onou neznámou osobou bol pán X. M.,
zamestnanec spoločnosti G & G TRANS, s. r. o., Staničná 23, 927 01 Šaľa. Pán M. poskytol žalobcovi
písomné vyjadrenie, v zmysle ktorého upravil, resp. doplnil svoje predchádzajúce vyjadrenie zachytené
v úradnom zázname zo dňa 15.01.2014 a v tomto dodatočne získanom vyjadrení zo dňa 01.03.2016

uviedol, že „týmto potvrdzujem, že v polovici januára 2014 som pracoval, tak ako vždy, na adrese
Diakovce 868. V tom období za mnou prišli do práce nejakí ľudia, hovorili, že sú z daňového úradu.
Pýtali sa na rôzne veci, najmä na solárne panely. Vtedy im povedal, že také panely tu uložené neboli.
Myslel si, že malo ísť o pár kusov tmavých solárnych panelov, ako bývajú na strechách. V tom čase si to
však nedal do súvislosti s pomerne veľkým množstvom tovaru, ktorý tu bol vtedy uskladnený. Vôbec ho

nenapadlo, že by to mohli byť práve tie solárne panely, na ktoré sa ľudia z daňového úradu pýtali. Ale
keď sa tak nad tým zamyslel, myslel si, že je to možné. Myslel si, že na týchto paletách to vtedy mohli
byť zabalené solárne panely. Jeho predchádzajúce vyjadrenie (z januára 2014), keď poskytol ľudom
z daňového úradu informácie, bolo nepresné a unáhlené.“ Uvedené vyjadrenie pána M. sa žalobcovi
podarilo získať až v marci 2016. Žalobca ako prílohu k žalobe predloží súdu vyjadrenie pána M. zo

dňa 01.03.2016, vyjadrenie skladníka W. W. a vyjadrenie V. B., spoločníčky a konateľky spoločnosti
DREVÁR-SZ, s. r. o., ktorej patrí sklad na adrese Diakovce 868.

8. Žalobca ďalej poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžf/1/2011, podľa ktorého
dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane.

Ďalej poukazoval na ďalší rozsudok R107/2003, podľa ktorého, ak daňové orgány nezistili v náležitom
rozsahu skutkový stav veci, je záver žalovaného, že žalobca nemal podľa § 20 ods. 2 písm. a) zákona
289/1995 Z. z. nárok na odpočet dane, predčasný. Zásadnou otázkou je otázka existencie materiálneho
plnenia. Žalobca ako daňový subjekt uskutočnil všetky spravodlivo vyžadované úkony smerujúce k
tomu, aby existenciu materiálneho plnenia preukázal, a to najmä poukazom na osoby, ktoré s tovarom

manipulovali - R. M., druhý R. (priezvisko neznáme), V. K., R. M. a druhý R. boli pritom zamestnanci
spoločnosti BEZTCENA.SK, LLC., od ktorej si správca dane mal vyžiadať ich bližšie identifikačné a
kontaktné údaje. Odberateľom tovaru - solárnych panelov bola poľská spoločnosť BARGENA Sp. z
o. o.. Táto spoločnosť je však nečinná a neposkytla ani v rámci MVI dožiadania žiadne informácie. V
rámci odpovede na MVI dožiadanie bolo zo strany poľských daňových orgánov poskytnutá informácia,

že spoločnosť BARGENA Sp. z o. o. uviedla v celom súhrnom výkaze intrakomunitárne nadobudnutie
tovaru od daňového subjektu UNEX Prakovce, a. s. v hodnote 103 985 436-PLN, čo predstavuje v
zmysle priemerného kurzu PNL k EUR v období október 2013 (kurz 4,19) sumu približne 24 817
526 Eur, čo je približná cena predmetného tovaru - solárnych panelov uvedených na faktúrach vovýške 24 602 528,67 Eur bez DPH (rozdiel je spôsobený zjavne použitým kurzom, ktorý bol odlišný
od priemerného kurzu). Predmetný tovar - solárne panely boli, resp. mali byť použité na výstavbu
solárnej elektrárne v rumunskom meste Sfântu Gheorghe, čo žalobca správcovi dane uviedol. Správca

dane mohol prostredníctvom MVI dožiadania zistiť, aké solárne panely boli na výstavbe tejto solárnej
elektrárne použité, a mohol tak dosledovať obchodnú reťaz tovaru z opačného konca, takto by sa
dostal až k poľskej spoločnosti BARGENA Sp. z o. o., a teda aj potvrdeniu reálnosti existencie tovaru
u žalobcu. Správca sa mal dopytovať priamo BEZTCENA.SK, LLC. a nie pána M. V., ktorý bol len
oblastným manažérom spoločnosti BEZTCENA.SK, LLC., nie štatutárom, a nemal ani všetky vedomosti

o otázkach, ktoré sa ho správca dane pýtal. Prvostupňový a aj druhostupňový orgán na základe vlastnej
úvahy prenášali komplikácie na strane odberateľa (BARGENA Sp. z o. o.), ale čiastočne aj na strane
subdodávateľa (BEZTCENA.SK, LLC.) na žalobcu, čím sa podľa názoru žalobcu prekračujú medze
voľnej úvahy a porušujú sa základne zásady daňového konania. V predmetnom prípade preukázateľne
existujú faktúry a pochybnosti správnych orgánov by boli vyvrátené, ak by boli vykonané dôkazy, ktoré
vykonať mali a mohli. Žalobca je toho názoru, že vo veci je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie

zamerané na úplné a presnejšie zisťovanie okolností sporných zdaniteľných plnení, a to tak, aby takto
zistený skutkový stav mohol byť základom pre rozhodnutie správnych orgánom. K spomínaným záverom
dospel aj Krajský súd v Trenčíne po obdobnej veci, rozsudok sp. zn. 13S/76/2014 zo dňa 20.01.2016.

9. Žalobca súhlasil s tým, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

10. V žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť.

11. K veci ďalej uviedol, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosti
vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a

iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť,
teda má aj dôkazné bremeno. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu
a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,

akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré
už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že
dodávateľské spoločnosti nepreukázali uskutočnenie dodávok uvedených na faktúrach predložených
ku kontrole. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového

subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy
len vykonáva. Dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady
vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním
zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení.
V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je

spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Na podporu svojich tvrdení
poukazoval žalovaný na nález Ústavného súdu SR č. III.US401/09/17 zo dňa 16.12.2009, ďalej na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011, ako aj judikatúru Najvyššieho
správneho súdu - rozsudok č. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007-119. Správca dane objektívne spochybnil
vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom - žalobcom. Vykonaným

dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania
dane z faktúry vystavenej spoločnosťou FROLIX SK, s. r. o. za dodanie solárnych panelov. Všetky kroky
správcu dane smerovali k overovaniu či daňová povinnosť tomuto platiteľovi reálne vznikla, či tovar
dodal platiteľ FROLIX SK, s. r. o., ktorého údaje sa nachádzali na faktúre ako údaje za dodávateľa,
či bol tovar dodaný v množstve, kvalite a termínoch, ako je uvedené na faktúrach, skúmal sa pôvod

tohto tovaru, ako aj použitie tovaru na účely dodania tovarov, ktoré nebolo rovnako preukázané. Správca
dane bol povinný vziať do úvahy aj ďalšie subdodávateľské vzťahy, a to minimálne vzťah na priameho
dodávateľa a priameho odberateľa tovarov. Právo na odpočítanie dane sa viaže na vznik daňovej
povinnosti z titulu dodania tovarov dodávateľom. V danom prípade, na základe získaných dôkazov,
ktoré sú podrobne uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, nebolo dodanie tovaru

potvrdené u dodávateľa, ani u odberateľa. Ako všetky predošlé a následné dodávateľsko-odberateľské
vzťahy nevedú k ozrejmeniu celej transakcii, ale ju stále viac zahmlievajú, napr. vo forme nekontaktných
osôb, správca dane nemôže tieto zistenia nebrať do úvahy pri hodnotení dôkazov. Žalobca sa nachádza
pri svojej obchodnej činnosti vo vzťahoch. Jeho právom je vyberať si spolupracujúce subjekty, ale jehopovinnosťou je preukázať ním uplatnené nároky. Z judikatúry súdov SR vyplýva, že pri posudzovaní
nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálno-
právnym. Táto zásada nie len umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným

právnym úkonom. Platiteľ, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane musí preukázať existenciu
podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane boli stanovené, najmä musí byť schopný preukázať,
že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Z dikcie §
49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva základná podmienka, za akej si môže daňový subjekt
odpočítať daň z pridanej hodnoty, a to ak by išlo o tovar alebo službu, ktorú mu naozaj dodal konkrétny

platiteľ dane z pridanej hodnoty. Zistené dôkazy ohľadom dodania tovarov od spoločnosti FROLIX SK,
s. r. o. - pravdivosť týchto dokladov bola spochybnená takými zisteniami správcu dane o spoločnosti
FROLIX SK, s. r. o., a o jej dodávateľovi, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatnenia odpočítania
dane z faktúry vystavenej spoločnosťou FROLIX SK, s. r. o.. Žalobca nepreukázal konkrétne okolnosti
obchodných prípadov so spoločnosťou FROLIX SK, s. r. o., a tým nedal správcovi dane možnosť
preveriť i jeho tvrdenia. Dôkazné bremeno na preukázanie reálneho nákupu predaja tovaru je primárne

na žalobcovi, ktorý musí byť schopný preukázať, že tovar nakúpil a následne predal. Nepostačuje,
ak disponuje s faktúrou od dodávateľa, pričom nie je schopný dostatočným spôsobom preukázať,
že k naplneniu predmetu faktúry aj reálne došlo. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na
následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných a navrhovaných žalobcom. Dokazovaním
nebolo preukázané nadobudnutie, dodanie, uskladnenie, preprava a ani platba za fakturovaný tovar

a pochybnosti správcu dane o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov neboli žalobcom
odstránené.

12. Vyjadrenia pána M., pána W. a pani B., ktoré neboli súčasťou daňovej kontroly, vyrubovacieho a
ani odvolacieho konania, a sú prílohou podanej žaloby, uvedené vyjadrenie neobsahuje také konkrétne

informácie týkajúce sa sporných zdaniteľných obchodov, ktoré by umožnili preveriť ich pravdivosť a nie
je možné ich akceptovať ako relevantný dôkaz preukazujúci uskutočnenie preverovaného obchodu.

13. K rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/1/2011 žalovaný uviedol, že nie je povinnosťou správcu
dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti nadobudol, alebo akým

spôsobom ho získal. Pokiaľ skutkové zistenie spochybňujú žalobcove tvrdenia o tom, že predmetný
tovar bol dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre. Subjektom povinným predkladať dôkazy alebo ich
návrhy je v prvom rade žalobca, ktorý existenciu práva alebo povinností, resp. skutku, tvrdí. Ak žalobca
nebol schopný predložiť dôkazy na preukázanie toho, že ním tvrdené skutočnosti sú dané, resp. existujú,
nemožno túto absenciu dôkazu nahradiť dôkazom opaku, t. j. ani daňové orgány nepreukázali, že neboli

splnené podmienky pre odpočítanie dane. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca
dane získal dostatočné množstvo relevantných dôkazov, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery,
podrobne sa zaoberal skúmaním jednotlivých skutočností, faktúr, vyjadrení, ktoré hodnotil jednotlivo a
všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo.

14. V zmysle § 46 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom uvedenom v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole, je ukončená dňom prerokovania protokolu podľa ods. 8 a lehota na jej
vykonanie je najviac 1 rok odo dňa jej začatia. V danom prípade daňová kontrola začala dňa
18.12.2013 (oznámenie č. 9601401/5/5469459/2013/Mak). V priebehu daňovej kontroly zaslal správca
danezahraničnýmdaňovýmsprávcom(2xrumunskej,1xpoľskej,1xnemeckej)žiadostiomedzinárodnú

výmenu informácií (MVI) a rozhodnutím č. 9601401/5/4058672/2014/Mak zo dňa 03.09.2014 prerušil
daňovú kontrolu od 09.09.2014 do prijatia všetkých podkladov, na základe ktorých je možné určiť
daňovú povinnosť. Správca dane prerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku z
dôvodu,žebolopotrebnézískaťinformáciespôsobompodľaosobitnéhopredpisu.Správcadaneprerušil
daňovú kontrolu do dňa obdržania poslednej odpovede z iného členského štátu. Dňa 15.01.2015 teda

pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a správca dane zaslal žalobcovi oznámenie
č. 9601401/5/103185/2015/Mak zo dňa 15.01.2015, ktorým mu túto skutočnosť oznámil, a zároveň
oznámil, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 18.12.2013. Uvedený postup bol v súlade
s § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Daňová kontrola bola prerušená dňa 09.09.2014 (uplynulo
265 dní daňovej kontroly), ukončenie prerušenia nastalo dňa 15.01.2015. Dňa 16.01.2015 správca

dane pokračoval v daňovej kontrole, na ktorej výkon mal ešte 100 dní. V danom prípade správca dane
protokol o daňovej kontrole č. 129658/2015 zo dňa 25.03.2015 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole doručil daňovému subjektu 30.03.2015 (75 dní po ukončení prerušenia
daňovej kontroly). Keďže daňová kontrola bola ukončená 30.03.2015, správca dane v zmysle Daňovéhoporiadku neporušil procesné lehoty a práva daňového subjektu, postupoval v súlade s platnými právnymi
predpismi, a nie je možné tvrdiť, že predmetný protokol je nezákonne získaným dôkazom. Správca dane
nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné daňové správy konajú a vzhľadom na potrebu preverenia

všetkýchskutočnostípresprávneurčeniedanečakalnatietoodpovedeanemoholpokračovaťvdaňovej
kontrole pred ich obdržaním. Žalovaný preto námietky žalobcu týkajúce sa nedodržania lehoty na výkon
daňovej kontroly považuje za nedôvodné. Námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné
akceptovať, a tieto námietky sú neopodstatnené.

15. Žalovaný súhlasil s tým, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon (nový Správny súdny poriadok) aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. V danom prípade žaloba zo dňa 07.03.2016 bola doručená na poštový úrad 08.03.2016 a krajskému
súdu bola doručená dňa 10.03.2016. Z uvedených skutočností vyplýva, že nový zákon č. 162/2015
Z. z. (Správny súdny poriadok) sa vzťahuje aj na konanie, ktoré bolo pôvodne začaté podľa 5. časti
Občianskeho súdneho poriadku. Správny súdny poriadok nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016.

18. Podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. o veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom
beznariadeniaústnehopojednávania,oznamujemiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkunaúradnej
tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

19. Predmetom v prípade žalobca aj žalovaný súhlasili s tým, aby súd rozhodol bez nariadenia ústneho

pojednávania,pretosúddňa06.10.2016oznámilmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkunaúradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu.

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu
porušeného, alebo priamo dotknutého práva, alebo právom chráneného záujmu.

21. Podľa § 190 SSP, ak správy súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Po preskúmaní veci a postupu správnych
orgánov dospel krajský súd k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, a preto súd žalobu
žalobcu zamietol.

22. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH (zákon č. 222/2004 Z. z.) daňová povinnosť vzniká dňom dodania

tovaru. Dňom dodania tovaru, je deň keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,
ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru

nájomcovi.

23. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

24. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným
platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

25. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) citovaného zákona o správe daní (zákon č. 563/2009 Z. z.) daňový
subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitnýchpredpisov. Ďalej skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej
kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencii a záznamoch, ktoré je
povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na

určenie správy dane, boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

26. Krajský súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia a postupov správnych orgánov v rozsahu a
dôvodov uvedených v žalobe a po preskúmaní veci dospel k nasledovným záverom:

27. Z § 46 zákona o správe daní vyplýva, že daňová kontrola začína dňom uvedenom v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole, je ukončená dňom prerokovania protokolu podľa ods. 8 a lehota na
jej vykonanie je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. V danom prípade daňová kontrola začala dňa
18.12.2013. V priebehu daňovej kontroly zaslal správca dane zahraničným daňovým správam žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií.

28. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona o správe daní, správca dane daňové konanie môže prerušiť,
ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo je potrebné
získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa
uvedeného zákona neplynú.

29. Správca dane rozhodnutím č. 9601401/5/4058672/2014/Mak zo dňa 03.09.2014 prerušil daňovú
kontrolu od 09.09.2014 do prijatia podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť.
Daňovú kontrolu bolo potrebné prerušiť z toho dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom
podľa osobitného predpisu. Dňa 15.01.2015 dostal prvostupňový správny orgán poslednú informáciu
potrebnú pre určenie daňovej povinnosti a týmto dňom pominuli aj dôvody, pre ktoré bola daňová

kontrola prerušená a správca dane zaslal žalobcovi oznámenie č. 9601401/5/103185/2015/Mak zo
dňa 15.01.2015, v ktorom oznámil žalobcovi ukončenie prerušenia daňovej kontroly, s tým, že vo
výkone daňovej kontroly bude ďalej pokračovať. Daňová kontrola bola teda prerušená od 09.09.2014
do 15.01.2015.

30. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia
protokolu podľa ods. 8. Dňom nasledujúcom po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie
konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku). Protokol o daňovej kontrole s výzvou na vyjadrenie k zisteným
skutočnostiam uvedených v protokole bol doručený daňovému subjektu 30.03.2015. Týmto dňom bola
aj ukončená daňová kontrola. Vzhľadom k tomu, že daňová kontrola začala dňa 18.12.2013 a od

09.09.2014 do 15.01.2015 bola daňová kontrola prerušená, v tomto období neplynuli lehoty, daňová
kontrola bola ukončená dňa 30.03.2015, to znamená, že daňová kontrola bola ukončená v jednoročnej
lehote v súlade s § 46 ods. 10 zákona o správe daní. Pokiaľ žalobca poukazoval na nariadenie rady
(EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z
pridanej hodnoty a smernicu rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti

daní, v ktorej je určená max. lehota na poskytnutie požadovaných informácii je 6 mesiacov, uvedené
právne akty sledujú urýchlenie vybavovaní dožiadaní u zahraničných daňových orgánov a nemôže byť
dôvodom na nelegálnosť použitia dôkazov, ktorých vybavenie nemôže tuzemský daňový orgán ovplyvniť
a za účelom dodržania 1 ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly konanie prerušil. Pokiaľ žalobca
poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IIIUS24/2010 zo dňa 29.06.2010, tento nález je pre

daný prípad nepoužiteľný.

31. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že preukázanie nároku na odpočet dane je
prvotne záležitosťou dokladov, súčasne však treba rešpektovať súlad s faktickým stavom. To znamená,
že ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku

na odpočet dane z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že došlo k uskutočneniu faktického plnenia,
tak ako je to v dokladoch prezentované. Dôkaz daňovým dokladom je len formálnym dôkazom, ktorý
dovršuje hmotnoprávne aspekty skutočného vykonania zdaneného plnenia. Ak zdaniteľné plnenie
nebolo uskutočnené tak, ako je platcom deklarované, nemôže byť dôkazná povinnosť splnená len
formálnym správnym daňovým dokladom. Nie je povinnosťou správcu dane, aby dokazoval, že údaje o

určitom účtovnom prípade zaznamenané u daňového subjektu sú v rozpore so skutočnosťou, je však
povinný preukázať, že o súlade so skutočnosťou existujú vážne pochybnosti, čo robí predložené účtovné
doklady za nevierohodné, neúplné. Pravdivosť obchodných vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou
FROLIX SK, s. r. o. nebola preukázaná reálnym dodaním tovaru osobou uvedenej na faktúre. Dôkaznébremeno na preukázanie reálneho nákupu a predaja tovaru bolo na žalobcovi, ktorého povinnosťou
bolo preukázať, že tovar nakúpil a následne tovar aj predal. Dokazovaním nebolo preukázané dodanie,
uskladnenie, preprava ani platba za fakturovaný tovar. Bolo povinnosťou žalobcu, aby identifikoval

osoby, ktoré by potvrdili nadobudnutie tovaru od spoločnosti FROLIX SK, s. r. o.

32. Podľa § 135 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Z
uvedeného ustanovenia vyplýva, že pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vychádza

súd zo zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z uvedených
dôvodov preto súd nemohol ani prihliadať na vyhlásenia V. B., X. M. a W. W., ktoré žalobca pripojil k
podanej žalobe. Ak žalobca vedel zabezpečiť vyjadrenia týchto troch osôb k uskladneniu tovaru v čase
podania žaloby, mal možnosť zabezpečiť ich výsluch v čase rozhodovania pred prvostupňovým, resp.
pred druhostupňovým správnym orgánom.

33. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011,
tento rozsudok nie je použiteľný na daný prípad, pretože tento rieši dôkazné bremeno v súvislosti s
daňovým subjektom, ktorý sa mal dopustiť podvodného konania.

34. Pokiaľ žalobca ďalej v žalobe tvrdí, že uskutočnil všetky spravodlivo vyžadované úkony smerujúce

k tomu, aby bola existencia materiálneho plnenia preukázaná, poukazoval na osoby, ktoré s tovarom
manipulovali - R. M., druhý R. (priezvisko neznáme), V. K., R. M., označil odberateľa solárnych panelov
poľskú spoločnosť BARGENA Sp. z o. o.. Ďalej pokiaľ tvrdil, že solárne panely boli použité na výstavbu
solárnej elektrárne v rumunskom meste Sfântu Gheorghe, a že správca dane sa mal dopytovať priamo
spoločnosti BEZTCENA.SK, LLC., a nie pána M. V., k tomu súd uvádza, že podľa § 24 ods. 1 písm. a), b)

zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane
a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný
podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Správny orgán nie je povinný vyhľadávať za daňový
subjekt dôkazy, ktoré by potvrdzovali reálnosť dodania tovaru žalobcom.

35. Z uvedených ustanovení vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne
na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom
prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu
týkajúcu sa jeho tvrdení. Tento záver potvrdzuje aj ustanovená judikatúra (napr. rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 30.05.2000 sp. zn. 4Sž/136/1999).

36. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť
svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne
vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné

doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Ak však správca dane
pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť
len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie

jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania
v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom.
V priebehu daňovej kontroly daňový úrad ako správca dane preukázateľným spôsobom spochybnil
vierohodnosť a pravdivosť účtovných dokladov vedených žalobcom, preto dôkazné bremeno prešlo na
samotného žalobcu. Žalobca však svoje dôkazné bremeno neuniesol.

37. Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel preto k záveru, že žaloba žalobcu nie je
dôvodná, a preto žalobu zamietol. Žalovaný vec správne posúdil, vysporiadal sa s námietkami žalobcu,
vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, a preto súd po preskúmaní veci rozhodol tak,
ako to vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.

38.Súdnepriznalžalobcovináhradutrovkonania,pretožežalobcabolvkonaníneúspešný.Rozhodnutie
o trovách konania je v súlade s § 167 ods. 1 SSP.39. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže sťažovateľ podať v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaniu o kasačnej sťažnosti, ako aj pri
spísaní kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných
náležitostí podľa § 57 uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie
bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom štádiu

rozsahu a z akých dôvodov sa sťažnosť podáva, návrh výroku rozhodnutia.