Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/109/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614219231
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Volkai
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7614219231.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Imricha Volkaia a členov senátu
JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Agnesy Hricovej v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36
865 141, proti povinnému: S. Č., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, L., v konaní o vymoženie 2.564,22
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo

dňa 14.5.2019 č. k. 11Er/960/2014-98 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a zaviazal oprávneného uhradiť

súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho
exekútora vydal dňa 14.4.2015 poverenie na výkon exekúcie pre vymoženie istiny 2.564,22 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe vykonateľného exekučného titulu - Rozhodcovského

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.
Karlovarské rameno 8, Bratislava, v konaní s ustanoveným rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom pod
sp.zn: SR 07065/13 zo dňa 26.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.1.2014 a vykonateľnosť
dňa 30.1.2014.

3. Na základe návrhu povinného na odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu na

zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie rozhodol Uznesením sp.zn.: 11Er/960/2014-48 zo dňa
21.9.2018, ktorým povolil odklad exekúcie vedenej pod sp. zn.: 11Er/960/2014, a to do právoplatného
rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.9.2018. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.4.2019 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.:
7CoE/246/2018-93, ktorým bolo potvrdené uznesenie prvostupňového súdu sp.zn.: 11Er/960/2014-48
zo dňa 21.9.2018.

4. Predmetom exekučného konania bolo vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej exekučným
titulom- Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovarské rameno 8, Bratislava v konaní ustanoveným rozhodcom
JUDr. Michalom Rašlom pod sp. zn: SR 07065/13 zo dňa 26.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
27.1.2014 a vykonateľnosť dňa 30.1.2014. Povinného zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 2.569,22 eur,

spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 2.569,22 eur od 18.4.2013 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 2.569,22 eur od 3.6.2013 do zaplatenia a nahradiť trovyrozhodcovského konania vo výške 546,76 eur, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 200 eur,
splatných k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu.

5. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že zo Zmluvy o úvere č. 704301060 zo
dňa 1.2.2012, ktorá je súčasťou spisu bolo zistené, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške
880 eur, ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 11-tich mesačných splátkach po 180 eur, počnúc dňom
10.3.2012. Zmluva o úvere obsahuje údaje o dlžníkovi - povinnom ako fyzickej osobe- podnikateľovi, kde
jeuvedenéIČO povinnéhoakofyzickejosobypodnikateľa,jehomiestopodnikania,čísloživnostenského

oprávnenia 740-23647, t.j. údaje zistiteľné z internetového výpisu zo živnostenského registra. V tretej
časti zmluvy sú údaje o povinnom ako fyzickej osobe, t.j. meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo a
číslo občianskeho preukazu, teda údaje, ktoré mohol preukázať svojimi dokladmi totožnosti len povinný.
Ak mal byť úver poskytnutý povinnému ako fyzickej osobe - podnikateľovi, nebolo potrebné uvádzať
ďalšie údaje o povinnom ako fyzickej osobe. Pokiaľ sú však v zmluve o úvere takto uvedené údaje o
dlžníkovi, t.j. súčasne ako o fyzickej osobe- podnikateľovi, ale aj ako o fyzickej osobe, potom nemožno

urobiť jednoznačný záver o tom, že úver bol poskytnutý povinnému ako fyzickej osobe- podnikateľovi.
Druhá časť zmluvy obsahuje text: „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon
podnikania“. Povinný však v návrhu na zastavenie exekúcie zdôraznil, že jeho úmyslom nebolo vziať si
úver na podnikanie, ale na súkromnú potrebu a na tento účel aj úver spotreboval. Ak teda zmluva o úvere
obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na účel podnikania, ktorý však neposkytuje odpoveď na

otázku,akýkonkrétnysúvisspodnikanímmáuzavretiezmluvy,nemožnotakútozmluvuvyňaťzaplikácie
zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to aj s prihliadnutím na výšku povinnému poskytnutého
úveru (1.100 eur), ktorá skôr zodpovedá potrebám fyzickej osoby na uspokojenie jej akútnych potrieb
ako potrebám podnikateľských aktivít živnostníka. Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, ide o text

vopred vyhotovený oprávneným pre neurčitý počet klientov- dlžníkov, do ktorého sa vpisujú údaje o
dlžníkovi, ručiteľovi a poskytnutom úvere. Samotné usporiadanie textu zmluvy o úvere vyžaduje, aby
dlžník bol uvedený predovšetkým ako podnikateľ, s cieľom dosiahnuť, aby zmluvu o úvere uzavretú
s fyzickou osobou, ktorá je zhodou okolností aj podnikateľom, nebolo možné posudzovať ako zmluvu
spotrebiteľskú a tým vylúčiť preskúmavanie neprijateľných podmienok v zmluve. Súdna prax však v

prípade pochybnosti, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, dospela k záveru, že dôkazné bremeno o tom, že
zmluvu uzavrel dlžník ako podnikateľ, nesie veriteľ, t.j. oprávnený. Ak oprávnený v tomto smere dôkaznú
povinnosť nesplní, je potrebné vychádzať z toho, že úver poskytnutý povinnému je spotrebiteľským
úverom.

6. Súd prvej inštancie mal za to, že oprávnený nepreukázal nepochybným spôsobom, že povinný
uzatváral zmluvu o úvere ako podnikateľ, iba poukázal, že zmluva bola uzatvorená s povinným
ako s podnikateľom z toho dôvodu, že je identifikovaný ako podnikateľ s uvedením IČO a miestom
podnikania. Vzhľadom k uvedenému súd posudzoval uzatvorenú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú
zmluvu uzatvorenú na jednej strane s účastníkom ako veriteľom a na strane druhej ako so spotrebiteľom

v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.

7. Súd prvej inštancie skúmal dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m)
zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2017. Rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul bol
vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky- rozhodcovskej doložky. Uvedená rozhodcovská

doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak žalujúca zmluvná
strana, t.j. oprávnený, ešte pred spotrebiteľom- povinným, podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože neumožňuje spotrebiteľovi samotnému zvoliť si

spôsobriešeniaprípadnéhosporuaponechávahovýlučnenadodávateľa,ktorývopredvybralrozhodcu,
ktorý by mal riešiť prípadné spory. Navyše rozhodcovská doložka nebolo osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu faktický nerovnovážneho. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom. Súd poukázal aj na neprimeraný poplatok za poskytnutý úver a denný úrok 0,25 %

(91,25%p.a.),čopovažujezaneprijateľnúzmluvnúpodmienku-neprimeranúsankciu.Zároveňvzmysle
§17ods.3zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchvsúvislosti
s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou
alebo šekom.8. Vzhľadom k uvedenému, súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú
podmienku a z toho dôvodu poukazujúc na citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka aj za

neplatnú, a preto rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok.
Súčasne súd poukázal aj na rozpor s dobrými mravmi, a to v časti neprimerane vysokého poplatku a
dennému zmenkovému úroku vo výške 0,25 % denne a na ustanovenie § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010
účinného v čase uzatvorenia zmluvy, čo do neprípustnosti použitia zmenky, a teda dôvod na zastavenie
exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do

31.3.2017.

9. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň žiadal o úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

10. V odvolaní oprávnený uviedol, že posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta.
Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že dňa 1.2.2012 uzavrel s povinným Zmluvu o úvere, na základe
ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný osobitne podpísal vyhlásenie, že
poskytnuté peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník
pod obchodným menom S.I., fyzická osoba- podnikateľ označený identifikačným číslom, pričom pri

uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na
účel podnikania, čo nijakým spôsobom žiadny z účastníkov exekučného konania nespochybnil. Preto
je potrebné uvedený vzťah posudzovať ako obchodnoprávny, a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide
o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že
v samotnej Žiadosti o úver povinný vyhlásil, že o úver žiada v postavení živnostníka. Povinný svoje

vyhlásenie potvrdil podpisom, pričom následne už oprávnený neskúma, na čo využil povinný poskytnutý
úver. Oprávnený zdôraznil potrebu akceptovať dobrú vieru oprávneného, s ktorou do právneho vzťahu
s povinným vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže
sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera,
že je podnikateľom, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok,

pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom
zmluvného práva. Podľa oprávneného pokiaľ je predmetom zmluvného vzťahu účelové poskytnutý
úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie §
3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy
(úverové vzťahy) nemožno aplikovať citovaný právny predpis. Úvery poskytnuté na účely zamestnania,

povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a
neskôr o úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje. Oprávnený
zastáva názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.

11. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril písomným podaním zo dňa 19.6.2019, v ktorom
uviedol, že s odvolaním oprávneného nesúhlasí. Vymáhanú istinu splácal k rukám súdneho exekútora
v splátkach po 50 eur mesačne. Podľa jeho evidencie splatil 1.100 eur na istinu. Aktuálne je bez práce,
invalidným dôchodcom, s príjmom 120 eur. Povinný má za to, že súd správne vyhodnotil poskytnutý
úver, jeho závery sú správne, a preto odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal odvolaním napadnuté
uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd

k záveru, že odvolanie oprávneného proti uzneseniu nie je dôvodné.

13. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.14. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

15. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

16. Podľa § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

17. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
07065/13 zo dňa 26.11.2013, s právoplatnosťou dňa 27.1.2014 a vykonateľnosťou dňa 30.1.2014,

ktorým bola pôvodnému povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2569,22 Eur, spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.569,22 Eur od 18.4.2013 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 2.569,22 Eur od 3.6.2013 do zaplatenia, nahradiť
trovy rozhodcovského konania vo výške 546,76 Eur, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 200
eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia až do

zaplatenia dlhu.

18. Z predloženej Zmluvy o úvere č. 9061237 zo dňa 1.2.2012 (v spise na č.l. 5) uzavretej medzi
účastníkmi konania vyplýva, že pôvodnému povinnému bol poskytnutý úver vo výške 1.100 Eur, ktorý
sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 880 Eur. t.j. celkovo 1980

Eur, v 11 mesačných splátkach po 180 Eur počnúc dňom 10.3.2012 na účet veriteľa. Povinný súčasne
prehlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon podnikania.

19. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v

každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je
povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným
titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený

skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z
uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere zo dňa
1.2.2012 č. 704301060 je spotrebiteľskou zmluvou, a to aj napriek tomu, že povinný v zmluve o úvere

vyhlásil, že úver mu bol poskytnutý na výkon podnikania. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že vyhlásenie
povinného o účele použitia poskytnutých finančných prostriedkov bolo vopred naformulované a povinný
nemal možnosť vplývať na obsah zmluvy. Odvolací súd, preto zastáva rovnaký právny názor ako súd
prvej inštancie, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol skutočne poskytnutý povinnému
na výkon jeho podnikania, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Oprávnený však

žiadnym spôsobom nepreukázal, že úver má nespotrebiteľský charakter a bol povinnému poskytnutý na
účel podnikania. Za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka
týkajúcehosaspotrebiteľskýchzmlúv,pripochybnostiachoobsahuzmlúvjenamiestevýkladpriaznivejší
pre spotrebiteľa. Súd prvej inštancie, preto v danom prípade správne posúdil zmluvu o úvere ako
spotrebiteľskú a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. V

tomto smere boli odvolacie námietky oprávneného týkajúce sa charakteru právneho vzťahu medzi
účastníkmi neopodstatnené.

21. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z
rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorého

zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich zo zmluvy o
úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky. Podľa tohto ustanovenia všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, môžu byť
riešené Mediačným centrom, registrovanom na Ministerstve spravodlivosti SR zriadenom a vedenomspoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/
B. V zmysle Rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola zmluvným stranami podpísaná dňa 1.2.2012,(článok II-

Predmet zmluvy), všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. 704301060 zo dňa 1.2.2012, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa

vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto

rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie aj v otázke posúdenia uvedenej rozhodcovskej

doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v
rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v
konečnom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ
ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne
vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah

zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má za následok, že táto podmienka je
od počiatku neplatnou.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť

nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

27. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná
podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská
doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu.

28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nutné predmetnú rozhodcovskú doložku posúdiť ako
neprijateľnú podmienku, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je
skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva predvšeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa.

29. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté

na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

30. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku, odvolací súd považuje za správne. Uvedené uznesenie bolo vydané po
nadobudnutí účinnosti novely Exekučného poriadku - zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a

dopĺňa Občiansky súdny poriadok a niektoré zákony, vrátane Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie
vychádzal z platnej právnej úpravy v čase rozhodovania o zastavení exekúcie. Spomínaná novela
Exekučného poriadku podľa dôvodovej správy má vo zvýšenej miere ochrániť práva povinných ako
spotrebiteľov v exekučnom konaní, keď boli zaviazaní na plnenie zo zmenky a v základnom konaní podľa
§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2.

obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

31. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a
takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.

Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie
postupoval správne, keď exekúciu zastavil.

32. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne, a preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy konania
nevznikli.

34. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ustanovenie § 393 ods. 3 druhej
vety CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).