Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Bardejov

Judgement was issued by JUDr. Andrea Daráková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217202001
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8217202001.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu:

Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného
advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému:
A. A., E.. XX.XX.XXXX, I. E. S.Í. XXX/XX. XXX XX Y., o zaplatenie 3 514, 60 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu2998,93Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,25%
ročne zo sumy 2 998,93 Eur od 20.05.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 70,66 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenom Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 16.03.2017 sa právny
predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „pôvodný žalobca“) domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 3 514,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z
tejto sumy počnúc od 20.05.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Pôvodný žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.10.2013 uzavrel so žalovaným „... zmluvu

o pôžičke evid. č. 5020107...“ (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej pôvodný žalobca ako
veriteľ poskytol žalovanému pôžičku v sume 3 190,99 Eur s tým, že žalovaný sa zaviazal splácať
jemu poskytnutú pôžičku v pravidelných 65-tich mesačných splátkach v sume po 96,03 Eur a to až do
zaplatenia celkovej sumy pôžičky vo výške 6 241,95 Eur. Pôvodný žalobca v žalobe uviedol, že keďže
si žalovaný cit.: „... svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne
a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve...“ nesplnil, veriteľ ho listom z 26.03.2014
označeným ako predžalobná upomienka, vyzval k úhrade dlžných splátok v dodatočnej lehote a súčasne

žalovaného upozornil na možnosť zosplatnenia celého úveru. Keďže žalovaný ani v dodatočne mu
poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, veriteľ 19.05.2014 úver zosplatnil. Pôvodný žalobca v žalobe
uviedol, že ku dňu podania žaloby žalovaný z jemu poskytnutej pôžičky zaplatil 192,06 Eur, pričom cit.:
„Celkový dlh Žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 3 514,6 Eur.“

3. Keďže žalovaný ani po zosplatnení úveru tento neplatil, pôvodný žalobca sa tejto pohľadávky voči
žalovanému domáha podanou žalobou, pričom si uplatnil nárok na zaplatenie jednako žalovaným

neuhradených splátok pôžičky splatných do jej celkového zosplatnenia, ako aj úhrady sumy pôžičky po
jej zosplatnení všetko celkovo v sume 3 706,66 Eur, ako aj nákladov na vymoženie tejto pohľadávky
v sume 0,- Eur, po odpočítaní sumy 192,06 Eur, ktorú sumu z pôžičky do podania žaloby žalovaný už
zaplatil, takže pôvodný žalobca sa tak žalobou domáhal zaplatenia mu sumy 3 514,60 Eur (3 706,66+ 0 - 192,06 = 3 514,60) spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 20.05.2014, t.j
deň nasledujúci po dni zosplatnenia, do zaplatenia, pričom pôvodný žalobca tiež uviedol, že podanou
žalobou sa voči žalovanému nedomáha zaplatenia v úverovej zmluve dojednanej zmluvnej pokuty v

sume 467,67 Eur.

4. Prílohou žaloby boli: „Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 5020107“ zo 16.10.2013; Všeobecné obchodné
podmienky z znení platnom od 15.07.2010; „Predžalobná upomienka“ z 26.03.2014 s doručenkou o jej
doručení a položkovitý výpis z úverového účtu žalovaného s prehľadom transakcií na tomto úverovom

účte.

5. Keďže sa v zmysle § 116 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
žalobu s prílohami nepodarilo žalovanému doručiť na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. na
jeho adresu vedenú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a okresný súd ani po vykonaní všetkých
potrebných úkonov, inú adresu skutočného pobytu žalovaného nezistil, bolo oznámenie o podanej

žalobežalovanémuoznámenévzmysle§106ods.3CSPjehovyvesenímnaúradnejtabulianawebovej
stránke okresného súdu v čase od 14.11.2018 do 29.11.2018, pričom 15 dňom sa v zmysle § 106 ods.
3 CSP doručenie žaloby žalovanému považuje za účinné a to aj vtedy, ak sa žalovaný ako adresát o
tom nedozvedel.

6. Podaním doručeným okresnému súdu 24.07.2017 pôvodný žalobca oznámil okresnému súdu, že na
základe „Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok“ uzavretej 30.12.2016 medzi pôvodným žalobcom a
žalobcom (Intrum Justitia Slovakia s.r.o.), došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z pôvodného
žalobcu (postupca) na obchodnú spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. (žalobca, postupník), ktorá
skutočnosť bola žalovanému oznámená listom z 20.06.2017 (predložený podací hárok, podľa ktorého

bol list predložený na poštovú prepravu 20.06.2017, pozn.), pričom v tejto súvislosti pôvodný žalobca
navrhol, aby do konania na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,
ktorá s týmto postupom vyjadrila svoj súhlas.

7. Okresný súd uznesením č. k. 7 Csp 74/2017-25 z 21.08.2017 (právoplatným 11.11.2017) pripustil

zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila,
ako nový žalobca, obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

8. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že s účinnosťou od 17.02.2018 došlo k zmene obchodného
mena žalobcu z pôvodného Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. na Intrum Slovakia s.r.o..

9. Okresný súd v danej veci nariadil pojednávanie na 22.01.2020, na ktoré boli riadne predvolané obidve
sporové strany, avšak tieto sa bez ospravedlnenia nedostavili a pojednávania na nezúčastnili, preto
okresný súd postupom podľa § 180 CSP vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti sporových
strán.

10. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi priloženými v spise a zistil tento
skutkový stav.

11. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (veriteľ) mala so žalovaným 16.10.2013

uzatvoriť „Zmluvu o poskytnutí pôžičky“ (ďalej len „úverová zmluva“), na ktorej zmluve však absentuje
signum (podpis) klienta, t.j. podpis žalovaného. Na základe tejto úverovej zmluvy mal veriteľ poskytnúť
žalovanému pôžičku v sume 3 190,99 Eur, ktorú sumu sa mal žalovaný zaviazal splácať v 65-tich
splátkach po 96,03 Eur mesačne, s termínom jej konečnej splatnosti cit.: „3/2019“ a bez uvedenia doby
trvania úverového vzťahu, pričom celkové náklady, ktoré mal žalovaný za pôžičku zaplatiť predstavovala

suma 3 050,96 Eur a teda celkovo mal žalovaný zaplatiť sumu 6 241,95 Eur, pri RPMN 32 %, priemernej
RPMN 18,84 % a pri ročnej úrokovej sadzbe 32 %.

12. Listom označeným ako „Predžalobná upomienka“ z 26.03.2014 veriteľ upozornil žalovaného na
jeho omeškanie so splácaním splátok pôžičky s aktuálnym nedoplatkom na splátkach aktuálne ku dňu

upomienky v sume 307,29 Eur s tým, že cit.: „...ak do 06.05.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej
v mesiaci 01/2014 bude Consumer Finance Holding, a.s. oprávnená úver zosplatniť.“, pričom podľa
priloženej doručenky bol tento list žalovanému doručený 31.03.2014. Tak, ako to vyplýva z položkovitého
výpisuzúverovéhoúčtužalovanéhokzosplatneniuceléhoúverupôvodnýmžalobcomdošlo19.05.2014.13. Z položkovitého výpisu z úverového účtu žalovaného a z prehľadom transakcií na tomto úverovom
účte, mal okresný súd za preukázané, že žalovaný urobil na splatenie pôžičky celkovo iba 2 úhrady v

sume po 96,03 Eur, takže žalovaný týmito splátkami z jemu poskytnutej pôžičky splatil celkovo 192,06
Eur.

14. Podľa § 290 CSP „Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

15. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.“

16. Podľa § 658 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť
úroky.“

17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.“

18. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.“

19. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,

ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“

20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.“

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.“

22. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase
„Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.“

23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase
„Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti“24. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Na
účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.“

25. Podľa prvej vety § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase
„Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.“

26. Podľa § 40 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.“

27. Podľa § 40 ods. 3 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Písomný právny úkon je platný, ak je
podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej

listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v
prípadoch, keď je to obvyklé.“

28. Podľa § 40 ods. 4 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Písomná forma je zachovaná, ak je právny
úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná
vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým
podpisom.“

29. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd v prvom rade za preukázané, že medzi žalobcom,

resp. medzi jeho právnym predchodcom (pôvodným žalobcom) a žalovaným v skutočnosti nedošlo k
platnému uzavretiu úverovej zmluvy, pretože táto „zmluva“ resp. jej listinné vyhotovenie nie je signované
(podpísané) žalovaným (spotrebiteľom), tak ako to vyžaduje a na platné uzavretie úverovej zmluvy
predpokladá cit. § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase
v spojení s cit. § 40 ods. 1 a prvou vetou ods. 3 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase, pričom v

danom prípade, tak ako to vyplýva zo žalobcom predloženého listinného vyhotovenia tejto „zmluvy“,
keďže táto je rukou podpísaná iba zástupcom pôvodného žalobcu (dodávateľa), nejedná sa o prípad
uzavretia zmluvy elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom, a to vo
svojej žalobe neuvádzal ani pôvodný žalobca a ani jeho právny nástupca (žalobca).

30. Podľa § 451 ods. 1 OZ „Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.“

31. Podľa § 451 ods. 2 OZ „Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“

32. Podľa prvej vety § 456 OZ „Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.“

33. V dôsledku neplatného uzavretia úverovej zmluvy, resp. zamýšľanej „úverovej zmluvy“ nastáva

medzi účastníkmi tohto zamýšľaného právneho úkonu režim bezdôvodného obohatenia a keďže
žalovaný napriek tomuto neplatnému právnemu úkonu predsa len prijal od žalobcu plnenie z tohto
neplatného právneho úkonu, preto je namieste, aby toto plnenie žalobcovi vrátil podľa ustanovenia §
456 OZ, keďže zamýšľaná „úverová zmluva“ nebola platne uzavretá pre rozpor s ustanovením § 9 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase v spojení s cit. § 40 ods. 1

a prvou vetou ods. 3 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase, pričom žalovaný je povinný vydať toto
bezdôvodné obohatenie žalobcovi bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, ktoré nemožno považovať za
platne dojednané, preto v tejto časti (úrokov a poplatkov) okresný súd žalobu zamietol.

34. Žalovanému bola žalobcom resp. jeho právnym predchodcom reálne poskytnutá suma 3 190,99

Eur a v prospech splatenia poskytnutej sumy, žalovaný žalobcovi už vrátil 192,06 Eur, takže rozdiel 2
998,93 Eur (3 190,99 - 192,06 = 2 998,93) predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie,
k úhrade ktorého okresný súd žalovaného zaviazal vo výroku I. tohto rozhodnutia, pričom o postupnom
splácaní tejto dlžnej sumy okresný súd nezvažoval, pretože žalovaný sa k žalobe nevyjadril.35. V uvedenej súvislosti okresný súd nad rámec poukazuje, že nárok uplatnený žalobcom by aj v
prípade platného uzavretia úverovej zmluvy (čo sa v danom prípade nestalo, pozn.), bol dôvodný len

čiastočne, pretože v tejto zamýšľanej „úverovej zmluve“ absentujú viaceré zákonné náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase a to uvedenie
celkovej doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v rozhodnom čase); absentuje uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru uvedením
dátumu v podobe deň, mesiac a rok (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom v rozhodnom čase); nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, t. j. v
zamýšľanej „úverovej zmluve“ absentuje výpočet RPMN, ktorý vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského
úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcií
(§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase); absentuje
rozpis výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a to, v akom poradí a sume
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým ich nesplateným zostatkom, pretože v uvedenej zamýšľanej

„úverovej zmluve“ je uvedená len výška celkovej mesačnej splátky, z ktorej však nevyplýva, koľko z
tejto splátky bude započítaných na splátku úveru, koľko na splátku úroku a koľko na prípadnú splátku
poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase).V
súvislosti s, v zamýšľanej „úverovej zmluve“ uvedenou RPMN, okresnému súdu nedá nepodotknúť, že
v zmysle cit. § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase,

je síce v tejto „zmluve“ uvedený údaj o „priemernej“ hodnote RPMN na príslušný spotrebiteľský úver
platný ku dňu „uzavretia“ tejto „zmluvy“ a to konkrétnou hodnotou 18,84 %, avšak z dotknutej „zmluvy“
súčasne vyplýva, že RPMN pre daný úver poskytnutý žalovanému bola stanovená až na hodnotu
32 %, takže reálna RPMN resp. reálne náklady, ktoré bol žalovaný povinný za jemu poskytnutý úver
zaplatiť boli vyššie ako priemerné náklady (priemerná RPMN), za ktoré banky štandardne poskytovali

úvery v rozhodnom čase uzavretia dotknutej „zmluvy“. Podľa okresného súdu je takýto postup žalobcu
neprípustný, pretože údaj o priemernej hodnote RPMN nie je v úverových zmluvách iba formálnym resp.
samoúčelným údajom, pretože má pre spotrebiteľa cennú výpovednú hodnotu v podobe informácie, akú
najvyššiu prípustnú mieru nákladov za jemu poskytnutý úver v bankách môže očakávať (Ministerstvo
financií SR zverejnilo po prvýkrát priemernú hodnotu RPMN dňa 29.04.2008), ktorý údaj by nemal byť

v jednotlivom prípade bezdôvodne prekročený. Ak by tomu tak nebolo zákonodarca by v zmysle cit. §
4 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase nevyžadoval
ako podstatnú náležitosť úverových zmlúv údaj o priemernej hodnote RPMN.

36. Vzhľadom na uvedené, tak okresný súd nad rámec uzavrel, že aj keby došlo k platnému uzavretiu

„úverovej zmluvy“, čo sa v danom prípade nestalo, tak nárok z tejto zmluvy by vzhľadom na absenciu
jej obligatórnych zákonných náležitostí podľa cit. § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) v spojení s § 11 ods. 1 písm.
b) zákona o spotrebiteľských úveroch, by bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a v
tejto časti by bolo potrebné žalobu zamietnuť.

37. Podľa prvej vety § 517 odsek 1 OZ v znení účinnom ku dňu omeškania „Dlžník ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.“

38. Podľa § 517 odsek 2 OZ v znení účinnom ku dňu omeškania „Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.“

39. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania „Výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

40. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania má okresný súd za to, že žalovaný sa so
splnením svojho záväzku dostal do omeškania, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z

omeškania. Okresný súd preto priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 2 998,93 Eur počnúc od 20.05.2014 (t.j. deň po zosplatnení úveru) do zaplatenia. V prevyšujúcej
časti okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené žalobu zamietol.41. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

42.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.“

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“

44. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania a to podľa § 255 CSP. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 3 514,60 Eur,
pričom úspech mal v časti o zaplatenie 2 998,93 Eur, t.j. úspech mal v rozsahu 85,33 % a neúspech v

rozsahu14,67%,pričomrozsahuneúspechužalobcukorešpondujenadruhejstraneúspechžalovaného
a opačne. Vzhľadom na uvedené, tak okresný súd v konaní pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal
voči pomerne neúspešnejšiemu žalovanému aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70,66 % (85,33
%-14,67%).Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodneokresnýsúdpoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva

voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.