Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 18, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010326
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7818010326.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov
JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému Y.. Y. Z., pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/98/2018 zo dňa 26. 2. 2019 na verejnom zasadnutí konanom v
Košiciach dňa 18. novembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 3T/98/2018 zo dňa 26. 2. 2019 podľa § 285 písm. b/ Tr. por.
obžalovaného Y.. Y. Z. oslobodil spod skutku obžaloby pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 349 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

ako otec maloletého Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, v C., najmenej od 01.03.2018 do 14.05.2018, maril výkon
neodkladného opatrenia Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 5P/125/2017 zo dňa 01.03.2018, na základe
ktorého bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky Y. Y. T., bytom N. č. XX, okres C. a on ako
otec sa dočasne mal s maloletým stretávať každý utorok a štvrtok od 11.30 hod do 18.00 hod. s tým, že si
mal maloletého prevziať po skončení vyučovania v priestoroch Základnej školy na Ul. Zlatej v Rožňave
a vrátiť ho matke riadne a včas v mieste jej bydliska a každú sobotu v čase od 09.00 hod do 20.00

hod. s tým, že si mal maloletého prevziať v mieste bydliska matky a na tom istom mieste dieťa riadne
a včas matke odovzdať, pričom však maloletého vyzdvihoval zo školy aj mimo dni určené v uznesení
okresného súdu, následne maloletého matke v dobe od 17.01.2018 vôbec neodovzdal, zdržiaval sa s
ním na rôznych miestach, prípadne maloletého odovzdal bez vedomia matky do dočasnej starostlivosti
cudzej osoby a takto konal aj napriek tomu, že matka maloletého podala dňa 29.01.2018 návrh na výkon
neodkladného opatrenia a aj potom ako mu bola vo veci výkonu rozhodnutia vedenej na Okresnom súde

Rožňava, sp. zn. 7Em/1/2018 dňa 01.03.2018 uložená povinnosť odovzdať maloletého do starostlivosti
matky, pričom maloletý bol do osobnej starostlivosti matky vrátený až dňa 14.05.2018, potom ako bol
obžalovaný zadržaný príslušníkmi OR PZ OKP Rožňava,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol,
že rozhodnutie okresného súdu, podľa ktorého oslobodil obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. zák.
považuje za nezákonné, je výsledkom nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci a okrem toho
odôvodnenie rozsudku považuje za zmätočné. Má zato, že nie je pravdou, že by z dokazovania
vykonaného orgánmi činnými v trestnom konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz preukazujúci, že
došlo k spáchaniu trestného činu, lebo nebol preukázaný ani jeden deň, kedy by obžalovaný maril

výkon rozhodnutia, by zakladal dôvod oslobodenia podľa § 285 písm. a/ Tr. zák., pričom však
takýto záver nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Nie je pravdou, že by z dokazovaniavykonaného orgánmi činnými v trestnom konaní nebol preukázaný žiadny deň, kedy by obžalovaný
maril neodkladné opatrenie. Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia voči obžalovanému je postačujúce, že tento maril výkon neodkladného opatrenia,

nevyžaduje sa vyčerpanie všetkých inštitútov civilného konania. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný
uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5P/125/2017 zo dňa 17. 1. 2018 nerešpektoval, podala
poškodená dňa 29. 1. 2018 návrh na výkon neodkladného opatrenia a bola mu uložená povinnosť
odovzdať maloletého syna matke do 14 dní. Poukázal na správy ÚPSVaR Rožňava a uviedol, že
je zrejmé, že súd pri vyhodnocovaní listinných dôkazov postupoval neobjektívne a tieto vyhodnotil

jednostranne, keď poukázal len na skutočnosť, že matka odmietla obnovenie spolužitia s obžalovaným,
resp. že komunikácia medzi poškodenou a obžalovaným skĺzala do konfrontácií, nemá súvis s
prejednávanou trestnou vecou, nakoľko fakt, že poškodená odmieta žiť s obžalovaným, neznamená,
že odmieta svojho syna. Z úradného záznamu zo dňa 1. 3. 2018 je zrejmé, že obžalovaný meškal
s odovzdaním maloletého. Skutočnosť, že obžalovaný nemal žiadny záujem, aby bol maloletý syn v
starostlivosti matky preukazujú aj odvolania, ktoré podával v civilnom konaní. Podľa jeho názoru súd

tiež nesprávne vyhodnotil konanie matky v prípade, keď po predchádzajúcich opakovaných negatívnych
prístupoch maloletého k nej, táto rezignovala a dovolila, aby maloletý s otcom ostal aj mimo dni určené
v rozhodnutí. Poškodená takto nekonala z dôvodu, že by o syna nemala záujem, práve naopak, konala
tak preto, lebo nechcela syna ešte viac stresovať a vystavovať ho vyhroteným situáciam. Má zato, že
sa súd nesprávne vysporiadal s výpoveďou poškodenej, že vedela o tom, že obžalovaný s maloletým

mieni vycestovať do zahraničia v inkriminovanom dni v mesiaci máj roku 2018. Poškodená síce dala
obžalovanému pas, ale nie pred vycestovaním v mesiaci máj, ale ešte oveľa skôr.

Má zato, že zo strany obžalovaného bola preukázaná aj subjektívna stránka trestného činu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. Z konania obžalovaného je zrejmé, že tento nemal

záujem na tom, aby maloletý bol v starostlivosti matky, prizýval k odovzdaniu maloletého policajnú
hliadku, nevhodne sa vyjadroval na adresu matky pred maloletým s poukazovaním na skutočnosť, že
poškodená nie je schopná sa o syna postarať, lebo pracuje na zmeny. Okresný súd pri vyhodnocovaní
dôkazov neprihliadol na osobitosti tohto prípadu, nakoľko pri prečine marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. je obvyklé, že rodič, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu súdu

vydanému v civilnom konaní, svoje konanie ospravedlňuje tým, že koná v záujme maloletého dieťaťa,
poukazujúc na odmietavý vzťah dieťaťa k druhému rodičovi, na skutočnosť, že on len rešpektuje názor
a záujem dieťaťa, zdôrazňujúc nezáujem druhého rodiča o dieťa a pod., aby sa tak vyhol trestnej
zodpovednosti. Je toho názoru, že pokiaľ by obžalovaný rešpektoval rozhodnutia prvostupňového, ako
aj druhostupňového súdu v civilnom konaní, nebolo by došlo ani k vydaniu neodkladného opatrenia

spočívajúceho v zákaze stretávať sa obžalovanému so svojím synom. Nestotožňuje sa s názorom
prvostupňového súdu, že uloženie neodkladného opatrenia v civilnom konaní, spočívajúceho v zákaze
stretávania sa s maloletým je prostriedkom nahrádzajúcim účel trestného konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má zato, že okresný súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav

veci, svoje rozhodnutie založil na nesprávnych úvahách, prihliadol len na rozporné a účelové výpovede
obžalovaného, svedkyne M. L.. Subjektívna stránka a teda aj vina obžalovaného bola dostatočne
preukázaná a preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec vrátil na
opätovné prejednanie a rozhodnutie vo veci.

Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril k odvolaniu prokurátora v tom smere, že podľa
jeho názoru okresný súd svoje rozhodnutie náležite, správne a zákonne odôvodnil. Náležite zistil
skutkový stav veci a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie dospel k záveru, že nebolo
dokázané, že skutok je trestným činom. Objektívne vyhodnotil všetky okolnosti prípadu jednotlivo a v
ich súhrne tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Má zato, že okresná prokurátorka

sa správala voči nemu zaujato a nevyhodnocovala jednotlivé skutočnosti objektívne, ale len v jeho
neprospech. Uviedol, že on svojím konaním nemal v úmysle mariť výkon rozhodnutia, ale zabezpečoval
len nevyhnutnú starostlivosť o maloleté dieťa. Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že kvôli správaniu sa
matky maloletého nemal možnosť dieťa odovzdať a je zrejmé aj to, že matka maloletého obžalovanému
odovzdávala aj mimo dní určených v rozhodnutí. Dáva do pozornosti aj skutočnosť, že v súčasnej dobe

došlonaOkresnomsúdeRožňavavkonaní7P/355/2017zodňa13.5.2019kschváleniudohodyrodičov
o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a zrušeniu uznesenia o neodkladnom opatrení
zo dňa 11. 5. 2018, ktorým bolo dočasne zakázané otcovi, t. j. obžalovanému stretávať sa s maloletým.Za týchto okolností je zrejmé, že účel trestného stíhania sa podarilo dosiahnuť aj inými prostriedkami
ako samotným trestnoprávnym postihom.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné vzhľadom na nasledujúce skutočnosti.

Podľa § 349 Tr. zák. kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v civilnom procesne
smerujúce k výkonu rozhodnutia úradu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, marí
výkon takéhoto rozhodnutia alebo dohody alebo kto marí výkon neodkladného opatrenia uloženého v
civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Z citovaného znenia predmetnej skutkovej podstaty marenia výkonu úradného rozhodnutia - vydaného
na ochranu určitých skupín osôb je zrejmé, že objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom
výkone rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí alebo výkone
neodkladného opatrenia uloženého v civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých.

Objektívna stránka druhej alinei citovanej skutkovej podstaty spočíva v konaní páchateľa, ktorým marí
výkon neodkladného opatrenia uloženého v civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím
alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.

Z hľadiska kategorizácie trestných činov ide o prečin podľa § 10 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., t. j. o úmyselný
trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,

okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť
nepatrná.
Citované ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie
trestných činov a zavádza do formálneho chápania trestného činu možnosť uplatnenia tzv. materiálneho
korektívu, ktorý znamená, že prečin má alebo môže mať len formálne znaky, teda znaky skutkovej

podstaty trestného činu, avšak na korekciu prílišnej tvrdosti tohto prístupu môžu byť v konkrétnom
prípade použité určité materiálne kritériá, ktoré keď sú zvážené, a zistí sa nízka závažnosť prečinu,
spôsobujú,žekonkrétnyčinniejeprečinom.Inakvyjadrené,akjezávažnosťčinuvykazujúcehoformálne
znaky prečinu nepatrná, nejde o prečin. Obligatórne, teda závažnosť prečinu musí byť zvažovaná
pri rozhodovaní o každom čine vykazujúcom formálne znaky prečinu a dokonca nie je na ľubovôli, či

už orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, či bude závažnosť prečinu v konkrétnom prípade
zvažovať, alebo nie.

Pri určení závažnosti prečinu ako merateľného kritéria materiálneho znaku (materiálneho korektívu) je
potrebné vychádzať z toho, že materiálny znak je daný súhrnom viacerých skutočností, ktoré treba v

každom jednotlivom prípade zvážiť ako jeden celok, aj keď v každom jednotlivom prípade môže byť
pomer, s ktorým sa prihliada na tieto jednotlivé skutočnosti a na vzájomný vzťah, rôzny.

Zosamotnéhozneniacitovanéhoustanovenia§10ods.2Tr.zák.jezrejmé,žemateriálnyznakjeurčený

- spôsobom vykonania činu a jeho následkom,
- okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný a
- mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa.

Z uvedeného je teda zrejmé, že tento stupeň závažnosti nemožno konkrétne vyjadriť a je na zvážení, či

už príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu ako tieto taxatívne vymedzené okolnosti
vymedzujúce závažnosť prečinu bude posudzovať a či teda na základe materiálneho znaku uzná, či ide
o prečin alebo nie. V prípade pozitívneho vyhodnotenia uvedených kritérií a konštatovania, že vzhľadomna spôsob vykonania činu, následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa je jeho závažnosť nepatrná, nepôjde teda o prečin, resp. čin súdne trestný.

Z vyššie uvedených kritérií posudzovania materiálneho korektívu je zrejmé, že tieto sa netýkajú všetkých
obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu. Niet pochýb o tom, že objekt trestného činu
je daný priamo zo zákona a že pokiaľ ide o subjekt trestného činu, vzhľadom na rovnosť všetkých
pred zákonom, nie je možné toto kritérium uplatniť s výnimkou niektorých okolností týkajúcich sa
osoby a vyjadrených v poľahčujúcich okolnostiach. Naproti tomu pri závažnosti prečinu je významné

hodnotiť objektívnu a subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu, keďže tieto dávajú možnosť
dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu alebo činu, ktorý vykazuje znaky prečinu.

Vzhľadom na špecifikum vyplývajúce z predmetnej skutkovej podstaty, dané objektom tohto prečinu,
ktorým je v danom konkrétnom prípade záujem na výkone neodkladného opatrenia uloženého v civilnom
procese vo veci starostlivosti súdu o maloletých, nemožno z povahy veci samotnej, podľa názoru

krajského súdu posudzovať materiálny znak, či korektív izolovane, bez toho, či vôbec a ak, akým
spôsobom a v akom rozsahu došlo k ohrozeniu starostlivosti o dieťa, ktorého sa uložené neodkladné
opatrenie súdu vo veci starostlivosti o maloletých týka.

V nadväznosti na vyššie uvedené je zo spisového materiálu nepochybne zrejmé, že medzi rodičmi

maloletého Y. Z. boli dlhodobejšie nezhody, ktoré v konečnom dôsledku vyústili do rozvodu ich
manželstva. Z hľadiska objektivity posúdenia vzťahov, či už medzi rodičmi maloletého, vzťahov oboch
rodičov k maloletému, eventuálne tiež z hľadiska možného ovplyvňovania maloletého zo strany
niektorého z rodičov a v neposlednom rade z hľadiska posúdenia kvality starostlivosti o maloletého a
teda celkového vplyvu na maloletého, vychádzal krajský súd zo záverov znaleckých posudkov, ktoré sú

súčasťou spisového materiálu.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie PhDr. Viery Truskovej, PhD. na
obvineného Y.. Y. Z. mal krajský súd preukázané, že ide o osobnosť s miernou tendenciou k sociálnej
žiadúcnosti, má záujem čiastočne sa javiť v lepšom svetle, čo však v predmetnej veci a situácii,

ktorá nastala v jeho rodine, po jej rozpade nebolo hodnotené ako symptomatologické a štatisticky
významné vo vzťahu k populačnej norme a to aj vo vzťahu k posudzovaniu lži - skóre s tým, že tak
všeobecná, ako aj špecifická vierohodnosť v procese trestného konania je zachovaná v plnej miere.
Vzťah obžalovaného s maloletým synom Y. je vysoko pozitívny, dobre zadefinovaný s aktuálnou mierou
participácie oboch na jeho vyváženosti, otec je pre neho vzorom, autoritou, má ho rád. Dieťa vedie k

adekvátnymspoločenskýmaktivitám,rozvíjajehozáujem,akoajosobnosťdieťaťa.Dieťaknemuvysiela
rovnako pozitívne stimuly, má otca úprimne rád. Pokiaľ ide o vzťahy k manželke a jej dcére, tieto boli
vyhodnotené ako narušené, čo vyplývalo z konania civilného a trestného. Počas celkového vyšetrenia
však nepoukazoval na významnú negativitu v pravom slova zmysle k členom rodiny.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne PhDr. Viery Truskovej, PhD. vo vzťahu k maloletému Y. Z. mal
ďalej krajský súd preukázané, že jeho celková rozumová a intelektová úroveň je situovaná do pásma
nadpriemeru a že všetky subtesty poukazujú na nadpriemernú mieru porozumenia situácie, analógií
vo vzťahoch. Celkové kongitívne a rozumové nastavenie maloletého je vysoko funkčné a dynamické.
Maloletý vie správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti a to všeobecne

a aj vo vzťahu k prebiehajúcemu trestnému konaniu. Z hľadiska osobnostnej štruktúry vykazuje
vysoké znaky neurostability, bez tendencie sociálnej žiadúcnosti. Jeho všeobecná vierohodnosť a aj
špecifická vierohodnosť v procesného trestného konania je zachovaná v plnej miere. Vzťahy medzi
rodinnými príslušníkmi má maloletý nastavené vysoko emocionálne pozitívne ku všetkým členom
rodiny, je nastavený emocionálne kladne a vykazuje známky priateľského, istého, stabilného a jasne

orientovaného vzťahového rámca k osobám otca, matky, ako aj k obom sestrám. Z cieleného
psychologického vyšetrenia a diagnostiky mal krajský súd preukázané, že maloletý nie je ovplyvňovaný
niektorým z rodičov alebo iným členom rodiny. Zároveň vyšetrením maloletého neboli zistené žiadne
zmeny v afektívnej oblasti v kontexte s prebiehajúcim konaním. Vníma negatívne emocionálne
nastavenierodičovksebenavzájom,čonarúšajehopsychickýkomfort,avšakniejenatoľkovpsychickej

nepohode, aby mal problémy spojené s jeho prežívaním a správaním sa.

Z týchto záverov, o ktorých nemal krajský súd dôvod pochybovať, pretože vychádzajú z objektívne
zistených skutočností a nie sú ovplyvnené emocionálnym rozpoložením oboch rodičov vyplývajúcim zpredmetu ich vzájomného sporu, ktorý sa vo svojej podstate týka predovšetkým ich spoločného dieťaťa,
mal krajský súd preukázané, že starostlivosť o maloletého, predovšetkým z pohľadu posúdenia jeho
zdravého vývinu nebola žiadnym spôsobom narušená, dieťa prosperuje, má úprimne rád oboch rodičov

a ani jeden z rodičov ho podľa objektívnych znaleckých zistení neovplyvňuje. Jediným negatívnym
poznatkom je tak emocionálne vnímanie vzťahov medzi rodičmi, čo však vzhľadom na jeho celkovú
osobnostnú štruktúru nespôsobuje žiadne problémy spojené s jeho prežívaním a správaním sa.

Vzhľadom na samotný charakter predmetnej trestnej veci považuje krajský súd za potrebné poukázať

na skutočnosť, že medzičasom došlo v rámci civilného konania k úprave vzťahov medzi rodičmi a to
rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 7P/355/2017 zo dňa 13. mája 2019, právoplatným dňa 20.
mája2019,ktorýmokresnýsúdmanželstvoobžalovanéhoajehomanželkyrozviedol,vbode2/rozsudku
schválil dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletému, v zmysle ktorej na čas
po rozvode bol maloletý Y. Z. zverený do osobnej starostlivosti matky s určením výživného. Súčasťou
rozsudku je tiež dohoda rodičov o úprave styku s maloletým, na čo nadväzuje v bode 6/ výroku rozsudku

súdom zrušené uznesenie o neodkladnom opatrení Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5P/125/2017 zo
dňa 11. 5. 2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Cop/167/2018 zo dňa 9. 7.
2018, ktorým bolo dočasne zakázané obžalovanému stretávať sa s maloletým.

Z vyjadrenia matky maloletého, ako aj obhajoby na verejnom zasadnutí vyplýva, že dohoda o stretávaní

sa maloletého s otcom sa realizuje.

Z uvedených skutočností je tak zrejmé, že v rámci civilného konania došlo k úprave vzťahov medzi
rodičmi maloletého a to rozvodom ich manželstva s tým, že súd v rámci citovaného rozsudku schválil
dohodu rodičov jednak o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a jednak o úprave styku s

maloletým, ktorá sa realizuje a čo v konečnom dôsledku viedlo k zrušeniu uznesení súdov o dočasnom
zákaze styku otca s maloletým. V tejto súvislosti krajský súd podotýka, že súd schválil dohodu o
úprave výkonu rodičovských práv a o úprave styku s maloletým aj na základe doporučenia kolízneho
opatrovníka a za súhlasu prokurátora.

S poukazom na dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa a aj s poukazom na vyššie zistené a
preukázané skutočnosti pri posudzovaní taxatívne určených okolností vymedzujúcich materiálny znak
vyplývajúci z citovaného ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. dospel krajský súd k záveru, že žalovaný
skutok nie je prečinom, pretože jeho závažnosť je nepatrná.

V prvom rade oproti názoru okresného súdu na podklade predloženého spisového materiálu dospel
krajský súd k záveru, že niet pochýb o tom, že obžalovanému boli známe rozhodnutia súdov Slovenskej
republiky o úprave styku a že počas žalovaného obdobia nekonal vždy v súlade s neodkladným
opatrením zo dňa 17. januára 2018. Z tohto dôvodu teda krajský súd vyvodil záver, že obžalovaný tak
konal v nepriamom úmysle a teda bol uzrozumený s tým, že úpravu styku vyplývajúcu z neodkladného

opatrenia sp. zn. 5T/125/2017 zo dňa 17. 1. 2018 porušuje. Na druhej strane je však z vykonaného
dokazovania zrejmé, že v konkrétnych prípadoch počas žalovaného obdobia, na ktoré poukázal aj
okresný súd, bolo dieťa v starostlivosti otca mimo času určeného neodkladným opatrením aj z dôvodu
prekážok na strane matky. V nadväznosti na uvedené dôvodom, pre ktorý krajský súd vyhodnotil konanie
obžalovaného ako konanie v nepriamom úmysle (a nie v úmysle priamom) je aj skutočnosť vyplývajúca z

pohnútky obžalovaného, ktorý bol podľa záverov znaleckého dokazovania bez akýchkoľvek pochybností
motivovaný skutočným záujmom o dieťa a o jeho starostlivosť, motívom jeho konania nebolo výslovne
brániť matke v osobnej starostlivosti o maloletého.

Vychádzajúc z už citovaných kritérií pre posudzovanie materiálneho korektívu a ich vyhodnotením

na základe súhrnu všetkých vyššie uvedených skutočností vyplývajúcich z dokazovania v predmetnej
trestnej veci mal krajský súd preukázané, že následok vo forme akejkoľvek ujmy na starostlivosti
maloletého podľa záverov objektívne vykonaného znaleckého dokazovania nenastal prakticky žiadny,
že okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný boli aj okolnosti na strane matky maloletého, v dôsledku
ktorých bolo dieťa v starostlivosti otca aj mimo dní určených v neodkladnom opatrení, z čoho vyplýva,

podľa názoru krajského súdu aj znížená miera zavinenia obžalovaného, ktorého pohnútkou bol skutočný
záujem o starostlivosť svojho dieťaťa. Preto krajský súd aj napriek spôsobu konania obžalovaného pri
súhrnnom zvážení všetkých týchto skutočností ako jedného celku dospel k záveru, že jeho závažnosť
je nepatrná a že teda nejde o prečin.Pokiaľ ide o princíp ultima ratio krajský súd sa stotožňuje s názorom prokurátora a to konkrétne
k druhej alinei prečinu podľa § 349 Tr. zák., že jeho aplikácia je nevhodná, aj keď ide o súdnou

praxou uznávaný princíp používaný pri prečinoch. Vyčerpanie všetkých inštitútov civilného konania
pri výkone neodkladného opatrenia sa vzhľadom na jeho charakter javí ako nelogické, aj keď je
pravdou, že v konečnom dôsledku následne k úprave vzťahov medzi obžalovaným a matkou maloletého
prostredníctvom týchto inštitútov došlo. Okresný súd zrejme čerpal z judikatúry iných súdov, napríklad z
rozsudkuKrajskéhosúduBanskáBystricasp.zn.2To/58/2014zodňa19.6.2014,vktoromsikrajskýsúd

zásadu ultima ratio osvojil, avšak v danom prípade išlo o prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 349 Tr. zák., alinea prvá.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.