Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/250/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215200385
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215200385.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: AB
2 B. V. so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, reg. č. 57279667, zastúpený Advokátska kancelária
Goliášová Gabriela s. r. o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25 proti žalovanej: I. W. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom G., G. XXX/XX, o zaplatenie 1.137 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Komárno zo dňa 27. januára 2017 č. k. 6C/31/2015-114 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu do vyhovujúceho výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
o d m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j
e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 823,25 eura,
ako aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 823,25 eura za čas od 17. 10. 2014 do
zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 30 eur, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho-ktorého
mesiaca pod stratou výhody splátok, počnúc 40. dňom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie
s plnením čo aj len jednej splátky, má za následok splatnosť celého plnenia. Druhým výrokom žalobu vo

zvyšku zamietol a tretím výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS,
ako aj ust. § 52 OZ účinného od 01. 05. 2014, zákonom č. 129/2010 v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy a to jeho ustanoveniami - § 1 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 a zisteným skutkovým
stavom.

V konaní si žalobca uplatňuje svoj nárok na zaplatenie sumy 1.124,40 eura spolu s vyčísleným úrokom z
omeškania v sume 12,60 eura, ako aj úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.124,40 eura
za čas od 06. 01. 2015 do zaplatenia na základe uzatvorenej zmluvy o hotovostnom úvere. Súd aplikoval
spotrebiteľské právo, keďže vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom, v
ktorom žalovaná je spotrebiteľkou. Vzhľadom na posúdenie zmluvy ako spotrebiteľskej, bol súd povinný
zisťovať, či táto zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. a ak nie, aký právny

následok má prípadná takáto absencia náležitostí zmluvy. Súd skonštatoval, že v zmluve nie je uvedená
zákonom stanovená obligatórna podstatná náležitosť úverovej zmluvy a to náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. k/ zák. č. 129/2010 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Zmluva obsahuje určenie mesačnej
splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma z tejto splátky sa započítava
na splátku istinu, aká na splátku úrokov a aká na splátku poplatkov. Takéto neuvedenie rozčlenenia
splátok považuje konajúci súd v súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov SR za nenaplnenie

zákonnej požiadavky uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., a preto považuje tento
úver za bezúročný a bez poplatkov, a navyše, podľa názoru súdu sa jedná o neprijateľnú podmienku vspotrebiteľskej zmluve. Táto skutočnosť má za následok, že zmluva sa síce považuje za platnú, avšak
s prihliadnutím na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

2. Vo vzťahu k uplatnenému nároku to potom znamená, že žalovaná je povinná vrátiť veriteľovi iba tú
sumu, ktorú od neho dostala. Žalovaná na základe predmetnej úverovej zmluvy dostala od veriteľa 1.000
eur a podľa žalobcom predloženého výpisu vykonaných splátok, žalovaná doteraz zaplatila 176,75 eura.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaná doteraz nevrátila celú úverovú istinu, tak učiní, iba ak
žalobcovi zaplatí ešte 823,25 eura. Zároveň zaviazal žalovanú zaplatiť v súlade s § 517 ods. 2 OZ vo

výške nariadení vlády SR č. 87/1995 úrok z omeškania a to od nasledujúceho dňa po splatnosti celého
dlhu, teda od 17. 10. 2014, keď lehota na dobrovoľné plnenie uplynula dňa 16. 10. 2014 a omeškanie
začína dňom 17. 10. 2014. Vychádzajúc z ust. § 232 CSP súd žalovanej povolil túto sumu žalobcovi
zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur, pretože mal za to, že bez povolenia týchto splátok by mohla
uložená povinnosť žalovanú ako spotrebiteľku existenčne ohroziť, pričom u žalobcu takáto hrozba nie
je. V ostatnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď pri čiastočnom úspechu oboch strán sporu
vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho celom rozsahu napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca,

ktorý sa domáhal jeho zmeny a zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 1.124,40 eura, vyčísleného
úroku z omeškania vo výške 12,60 eura, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.124,40
eura od 06. 01. 2015 do zaplatenia, ako aj trovy právneho zastúpenia. Namietal, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má vadu, ktorá mohla mať následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Namietal právne posúdenie súdom prvej inštancie, keď podľa jeho názoru v zmysle
ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov nevyplýva, že úverová zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov takým spôsobom, aby výška, počet a termíny splátok boli uvedené samostatne
pre každú jednotlivú položku, t. j. pre istinu, pre úroky, ako aj iné poplatky. Podľa jeho názoru je plne v

súladesust.§9ods.2písm.l/uvedenéhozákona.Podľajehonázoruzmluvaobsahujevšetkynáležitosti
ust. § 9 ods. 2 písm. l/, aj vtedy, ak istina (t. j. úver), úroky a iné poplatky sú uvedené spolu v celkovej
výške splátky. Má za to, že v zmysle príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako
aj Smernice 2008/48/ES a v súlade s eurokonformným výkladom Zákona o spotrebiteľských úveroch je
možné konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm.

l/ (pôvodne písmeno k/) aj vtedy, ak jednotlivé položky, ktoré má dlžník uhradiť v súlade so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere sú uvedené spolu v jednej splátke. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok EÚ
zo dňa 19. 11. 2016 vo veci C-42/15. Zároveň napadol odvolaním aj výrok o náhrade trov konania,
keď v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP v prípade čiastočného úspechu mal súd prvej inštancie náhradu
trov konania pomerne rozdeliť. Keďže súd prvej inštancie mu priznal z uplatnenej istiny sumu 823,25

eura, znamená to, že mal vo veci úspech 73,22% uplatneného nároku a neúspech vo výške 26,78%. V
prípade, že by odvolací súd považoval jeho odvolanie proti výrokom I., II. za nedôvodné, žiadal priznať
trovy prvoinštančného konania podľa pomerov jeho úspechu vo veci, t. j. vo výške 46,44% (73,22 -
26,78).

5. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní
veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie v jeho

prvom vyhovujúcom výroku je potrebné podľa § 386 písm. b/ CSP odmietnuť, nakoľko bolo podané do
tohto výroku neoprávnenou osobou a v jeho zamietajúcom výroku a súvisiacom výroku o náhrade trov
konania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec mu
vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby sú zaviazal žalovanú zaplatiť mu
sumu 1.124,40 eura, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 12,60 eura a úrok z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 1.124 eur od 06. 01. 2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Svoj nárok si odôvodňoval z uzatvorenej Úverovej zmluvy zo dňa 28. 10. 2013 č. 4310118141, ktorejsúčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., ktorú uzatvoril jeho
právny predchodca so žalovanou.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že prvým výrokom zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi sumu 823,25 eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 823,25 eura za
čas od 17. 10. 2014 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 30 eur, ktoré splátky sú splatné
28. dňa toho-ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, počnúc 40. dňom po právoplatnosti rozsudku
s tým, že omeškania s plnením čo len jednej splátky, má za následok splatnosť celého plnenia. Druhým

výrokom súd vo zvyšku žalobu zamietol a tretím výrokom o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý
sa domáhal jeho zmeny a vyhovenia návrhu v celom rozsahu.

Podľa § 386 písmeno b/ CSP odvolací súd odvolanie odmietne, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

Podľa § 389 odsek 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až §
361 CSP. Oprávnenou osobou podá odvolanie v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutievydané.Aktedaodvolaniepodalasporovástrana,jepovinnosťouodvolaciehosúduskúmať,
či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti

odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať
výlučne z hľadiska procesného, pričom sa vždy musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého
odvolaním.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, je nesporné, že napadnutým rozsudkom v jeho vyhovujúcom výroku

bola žalobcovi priznaná suma 823,25 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 823,25
eura za čas od 17. 10. 2014 od zaplatenia, čo znamená, že v tejto časti bolo žalobcovi ako odvolateľovi
vyhovené, nebolo rozhodnuté v jeho neprospech, a teda prvým vyhovujúcim výrokom mu nemohla byť
spôsobená žiadna ujma.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd v prvom vyhovujúcom výroku považoval odvolanie žalobcu za
odvolanie podané neoprávnenou osobou, a preto v tejto časti (vyhovujúcom výroku) jeho odvolanie
podľa § 386 písm. b/ CSP odmietol, nakoľko odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou.

10. Predmetom odvolacieho konania sa stal tak zamietajúci výrok, ako aj súvisiaci výrok o náhrade trov

konania, ktorými bola žaloba nad priznanú sumu zamietnutá.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP), tak
aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia
odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen
rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje

výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.
Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené.13. Zamietnutie žaloby v danej veci súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v zmluve absentuje údaj
požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch, keď nie je uvedený údaj o členení splátok na istinu,

úroky. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre
bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je v súlade s citovaným ustanovením. Keďže zmluva
neobsahuje podstatnú náležitosť, má to následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, preto súd vo zvyšku žalobu zamietol.

14. Táto otázka, teda to, či možno zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov, ak
neobsahuje členenie splátok na istinu a úroky rezonuje v rozhodnutiach tak súdov prvej inštancie, ako
aj odvolacích súdov, pričom ich rozhodovacia činnosť je v tejto otázke rozdielna. Touto otázkou sa
vo svojich rozhodnutiach zaoberal už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn.
3Cdo 56/2018 zo dňa 17. apríla 2018 uviedol, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.
z. je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala

číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Tento svoj záver
odôvodnil tým, že v úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. sa uvádza, že
„predložený návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení

smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude
slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva, čo prispeje k posilneniu
dôvery a právnej istoty spotrebiteľov a poskytovateľov spotrebiteľských úverov najmä pri cezhraničných
transakciách“. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy k ustanoveniu § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. sa zdôrazňuje zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má dostatočné

množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru
a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková
výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže
opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých
termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné
poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Od dodávateľov nemožno v zmluvách
uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizáciedlhu,tedarozpissplátokpočastiach(samostatnevoväzbenaistinu,úrokapoplatky).Pokiaľ

ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že
toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.
z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k)
tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku,

počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Paragraf 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. nestanovuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods.
2 písm. h) Smernice. V tomto rozhodnutí poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017, v
ktorom uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva
ospotrebiteľskomúvereobsahovalačíselnévyjadrenietoho,akájekonkrétnavnútornáskladbatejktorej

anuitnej splátky.

15. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí ešte dodal, že zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným)

ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od
1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu
splátok a“. Týmto sa do budúcnosti odstránia doterajšie možnosti rôzneho výkladu predmetného
ustanovenia, ktoré bolo možné preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jej eurokonformným
výkladom.

16. Odvolací súd, zohľadniac rozhodovaniu činnosť NS SR v otázke rozhodujúcej pre posúdenie veci
dospel k záveru, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nie je správne, preto rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako i o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c)CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Za potrebné
považuje odvolací súd ešte uviesť, že v danej veci bola zmluva o úvere uzavretá dňa 28. 10. 2013, teda
vzťahuje sa na ňu zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý posudzoval v rozhodnutí NS SR, a teda takýto výklad tohto
ustanovenia je potrebné aplikovať aj v tomto prípade. Povinnosťou súdu prvej inštancie preto bude v
zamietajúcej časti opätovne rozhodnúť, pričom vychádzať bude z toho, že pre absenciu údaja o členení

splátok na istinu, úroky nemožno úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Názorom odvolacieho
súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).