Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 23, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 38C/89/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109214674
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8109214674.20

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky B. E., nar.
X.X.XXXX, bytom S., S. Č.. X, právne zastúpená JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v
Prešove, Sládkovičova č. 8, proti odporcovi Z. Q., H.. XX.X.XXXX, bytom XXX K. Q. R. X., F., G., právne
zastúpený JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova 2, v konaní o určenie
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

určuje, že navrhovateľka B. E., nar. X.X.XXXX je vlastníčkou dvojizbového bytu č. XX s príslušenstvom
a jeho súčasťami, ktorý sa nachádza vo vchode 1, na 2. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, na
ul. S. X N. S., vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX-in na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, všetko zapísané na LV č. XXXX kat.
úz. S., vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX-ín na parcele č. XXXX/XXX zastavaná plocha
o výmere 540 m2 zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. S.,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 3.7.2009 domáhala určenia vlastníckeho práva k bytu č. XX s
príslušenstvom a jeho súčasťami, ktorý sa nachádza vo vchode 1, na 2. poschodí bytového domu súp. č.
XXXX, na ul. S. X N. S., že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX-in na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, všetko zapísané na
LV č. XXXX kat. úz. S.Š., vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX-ín na parcele č. XXXX/XXX
zastavaná plocha o výmere 540 m2 zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. S..

Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela zmluvu o pôžičke so zabezpečovacím prevodom
vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Keďže dlh splnila, ale odporca nepreviedol naspäť na ňu tento
byt, podala si tento návrh.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Poukazoval na to, že stále je vlastníkom predmetného bytu, a že
navrhovateľka nesplatila svoj dlh riadne a včas a teda jeho vlastnícke právo stále trvá. V tomto konaní
súd dňa 6.8.2009 vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi Z. Q. nakladať s predmetnými
nehnuteľnosťami, až do právoplatného ukončenia tejto veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/
XX/XXXX.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, listinnými
dôkazmi, spismi tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX B. XXC/XXX/XXXX, ako aj ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka uzavrela s odporcom zmluvu o poskytnutí pôžičky v spojení so zmluvou o prevode
vlastníckeho práva k bytu na zabezpečenie záväzku z pôžičky v súlade s ustanovením § 553
Občianskeho zákonníka a to 28.2.2003. Na základe tejto zmluvy si navrhovateľka od odporcu požičala
420.000,-- Sk. Navrhovateľka bola výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Na základe tejto
zmluvy povolila Správa katastra v S. vklad do katastra nehnuteľností 5.3.2003, odporca sa stal
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a je zapísaný na LV ako vlastník.

Navrhovateľka sa v konaní XXC/XXX/XXXX domáhala určenia neplatnosti tejto zmluvy s poukazom na
skutočnosť, že bola uvedená do omylu. Uviedla, že peniaze neboli poskytnuté jej, ale jej synovi. Návrh
však bol zamietnutý s tým, že navrhovateľka uzavrela zmluvu vedome za splnenia všetkých zákonných
podmienok.

V konaní na tunajšom súde sp. zn. XXC/XXX/XXXX sa Z. Q. ako navrhovateľ domáhal vypratania z
predmetného bytu. Návrh bol však zamietnutý rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.2.2008 a v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu S. nadobudol právoplatnosť 17.3.2009.

V konaní XXC/XXX/XXXX okresný súd v odôvodnení svojho zamietavého rozsudku o vypratanie bytu
uviedol:

„Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo k uzavretie
zmluvy o pôžičke, ako aj zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa ustanovenia § 553
Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy je zrejmé, že odporkyňa si požičala od navrhovateľa
sumu 420.000,- Sk. Na základe tejto zmluvy v zmysle ust. § 553 Občianskeho zákonníka povolila
Správa katastra v S. vklad do katastra nehnuteľností dňa 5.3.2003, kde ako vlastník predmetného bytu
figuruje navrhovateľ. Súd však chce zdôrazniť, že navrhovateľ získal postavenie vlastníka na základe
ustanovenia § 553, ktorý je zabezpečením záväzku. Súd sa nemôže stotožniť s tvrdeniami odporkyne, že
vlastníctvo navrhovateľa v čase existencie dlhu nie je vlastníctvom so všetkými právami a povinnosťami.
Podľa názoru súdu v čase trvania dlhu je vlastník oprávnený vykonávať všetky práva a povinností
vyplývajúce mu z prevedeného práva zo strany dlžníka, v tomto prípade vlastníckeho práva k bytu.
Avšak len čo dlžník svoj zabezpečený dlh splnil, zaniká zabezpečenie prevodom práva a dlžník, v
tomto prípade odporkyňa opätovne nadobúda právo prevedené na veriteľa. V tomto prípade súd má
za to, že odporkyňa sa stala vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v čase, kedy dlh splnila, čo bolo
nepochybne preukázané. Tvrdenia navrhovateľa, že odporkyňa nezaplatila celú čiastku dlhu, pretože
poukazovala peniaze ako dlh Z. E., považoval súd za účelové, pretože navrhovateľ nebol schopný
v konaní relevantne preukázať, že voči synovi odporkyne existoval ešte nejaký iný dlh. V žiadnom
inom konaní na súde sa navrhovateľ ani nedomáhal zaplatenia takéhoto dlhu, predložil iba svedecké
výpovede, avšak na druhej strane je tu svedecká výpoveď Z. E., ktorý takýto dlh poprel. Súd nepovažuje
toto tvrdenie navrhovateľa za relevantné aj z dôvodu, že je prinajmenšom zarážajúce, že navrhovateľ
si pri pôžičke 420.000,- Sk pripraví zmluvu o pôžičke pred notárom, ktorú si zabezpečí takým silným
zabezpečovacím inštitútom, akým je zabezpečenie záväzku prevodom práva. No na druhej strane by
poukazoval a požičiaval státisíce korún bez toho, aby bola uzatvorená akákoľvek zmluva medzi ním a
Z. E.. Čo je však podstatné pre toto konanie je to, že odporkyňa dlh voči navrhovateľovi splnila a tým
v zmysle ustanovenia § 553 Občianskeho zákonníka opätovne nadobudla vlastníctvo k predmetnému
bytu. Zabezpečenie záväzkov prevodom práva podľa ustanovenia § 553 Občianskeho zákonníka je
zabezpečovacím inštitútom. Pri tomto zabezpečovacom inštitúte je mimoriadne znevýhodnený dlžník,
avšak nemôže jeho znevýhodnenie nebyť v súlade s právom, pokiaľ svoj dlh splní. Zabezpečenie
záväzkov prevodom práva je zabezpečovacím a dočasným inštitútom a nie je možné a nie je to ani
v súlade a s duchom Občianskeho zákonníka, aby tento inštitút bol zneužívaný hrubo v neprospech
dlžníka. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol.“

Z rozsudku krajského súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 3.2.2009, ktorým potvrdil rozsudok
Okresného súdu v S., okrem iného vyplýva:
„Žalobca mohol vykonávať práva vlastníka do doby zaplatenia dlhu. Ak dlh zo strany žalovanej bol
zaplatený, žalobca má v zmysle uzavretej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vykonať všetky
úkony vo vzťahu ku katastru, aby žalovaná opäť bola zapísaná ako vlastníčka bytu. Žalobca v konaní
popieral, aby dlh bol žalovanou zaplatený, pretože platby, ktoré eviduje, boli vyznačované ako dlh platený
za Z. E.. Pred súdom prvého stupňa, ani v odvolacom konaní žalobca nedoložil žiadne listinné dôkazy
preukazujúce skutočnosť, aby medzi žalobcom a synom žalovanej boli uzavreté iné zmluvy o pôžičke

a že túto pôžičku platil syn žalovanej prostredníctvom žalovanej. Súd prvého stupňa, aj odvolací súd
jednoznačne konštatujú, že žalobca preukázal existenciu jedného dlhu, a to dlhu z uzavretej zmluvy
zo dňa 28.2.2003. V konaní bolo preukázané zaplatenie tohto dlhu, síce nie v lehote do 28.5.2003, ale
dlh ako taký bol zaplatený. Podľa tvrdenia žalovanej, žalobca prevzal dokonca 610.000,-- Sk, pričom
450.000,-- Sk bolo dokladovaných písomným potvrdením a 160.000,-- Sk bez dokladu. Sám žalobca
priznal prevzatie platby 100.000,-- Sk bez dokladu. Žalobca nepreukázal iné dlhy žalovanej ako z
uzavretej pôžičky a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, resp. žalobca nepreukázal iné dlhy syna
žalovanej Z. E., a platby v rozsahu 610.000,-- Sk neboli na iné dlhy mimo dlh z uzavretej zmluvy zo
dňa 28.2.2003. Okresný súd aj krajský súd musia konštatovať, že dlh zabezpečený prevodom práva bol
zaplatený. Zabezpečený záväzok zanikol, žalovaná vstúpila do svojich pôvodných práv vlastníka bytu č.
XX. Žalobca nemá oprávnenie požadovať vypratanie bytu č. XX, pretože mu nesvedčí vlastnícke právo
a ochrana vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalobca nemôže žiadať vypratanie bytu titulom vlastníckeho práva, keď zaplatením dlhu žalovanou došlo
k splateniu záväzku z pôžičky a tým aj k zániku zabezpečeného záväzku prevodom vlastníckeho práva
k bytu na žalobcu. Okresný súd správne rozhodol, pokiaľ nárok žalobcu zamietol.“

V tomto konaní odporca na pojednávaní opätovne poukazoval na to, že považuje návrh navrhovateľky za
nedôvodný. On mal s navrhovateľkou uzavretú zmluvu o pôžičke spolu so zabezpečovacím prevodom
práva k bytu. Pôžička bola uzavretá 28.2.2003, kedy požičal navrhovateľke 420.000,-- Sk. Tie mu mala
splatiť do 28.5.2003 a to vo výške 450.000,-- Sk. Bol tam uvedený aj úrok z omeškania 18 % ročne. V
dohodnutom termíne však navrhovateľka nezaplatila ani korunu. Až následne potom začala čosi splácať.
Odporca poukazoval na tú skutočnosť, že okrem dlhu pani E. existujú aj dlhy syna pána E.. V auguste
2003 totiž požičal pánovi E. 200.000,-- Sk a potom v decembri 2003 95.000,-- Sk. Tieto pôžičky boli iba
ústne. Prítomný bol pán K.. Podľa neho totiž navrhovateľka zavádza, že existoval iba jeden záväzok.
So synom mal iba ústnu zmluvu a nikdy nepredpokladal, že sa bude spochybňovať. Splatnosť zmluvy
voči nemu bola do jedného roka a bola bezúročná. Nezabezpečoval si tú druhú zmluvu s pánom E.,
pretože už mal zabezpečovací prevod práva k bytu pani E.. V máji 2004 mu dal pán E. pred Slovenskou
sporiteľňou 100.000,-- Sk z ruky do ruky. Potom odišiel do Anglicka a povedal, že dlh bude splácať jeho
matka. Uviedol, že matka splátky, ktoré robila v poznámke na bankový príkaz, písala „dlh za Z. E.“, ktoré
ale odoslala ona. Vždy tam bolo uvedené - dlh za Z. E.. Je nelogické, aby pani E. vkladala peniaze zo
svojho dlhu, a pritom tam uvádzala, že je to dlh Z. E.. Podľa jeho názoru je teda zjavné, že existovali
dva záväzky.

Odporca na otázku právneho zástupcu navrhovateľky uviedol, že jeho vedomosť, prečo si chcela pani
E. požičať od neho peniaze bola, že chcela ich následne požičať synovi. Navrhovateľka naopak stále
tvrdila, že jediný dlh, ktorý existoval je dlh na základe zmluvy, ktorá je súdu predložená a zabezpečená
zabezpečovacím prevodom práva. Inú pôžičku ona ani jej syn nemali a poukazovala aj na jeho list, ktorý
sa nachádza v spise XXC/XXX/XXXX.

Vo veci bol vypočutý svedok S. K., ktorý uviedol, že pozná odporcu, s ktorým sú dlhodobo priatelia.
Navrhovateľku nepozná, ale jej syna áno. Vie, o čom je toto konanie. Svedok uviedol, že v roku 2003
mal stretnutie s pánom E., ktorý chcel realizovať kúpu hotela C. N. C.. Uviedol, že bol pritom, keď mu
dal pán Q. 200.000,-- Sk a potom na ďalšom stretnutí 95.000,-- Sk. Tieto peniaze boli požičané na rok
a bezúročne. Tie peniaze boli spojené na výdavky, ktoré boli spojené s kúpou nehnuteľností, pretože
to mali vlastniť nejakí Rusi a malo sa lietať do Q.. Na otázku svedok uviedol, že prvýkrát sa s pánom
E. stretol v krčme M., predtým ho nepoznal, poznal ho iba pán Q.. Už na tom stretnutí vedel, že pán
Q. požičal pani E. asi 420.000,-- Sk, ale nezaujímal sa kvôli čomu. Podľa svedka mal pán Q. záujem
byť tichým spoločníkom a mať nejaké percentá v hoteli, takže preto poskytol pánovi E. 200.000,-- Sk.
Mal dostávať následne nejaké dividendy. Bola to dohoda medzi nimi. Zmluva sa nespisovala žiadna.
Navrhovateľka poukazovala na rozpory v svedeckej výpovedi, pretože z konania XXC/XXX/XXXX B.
XXC/XXX/XXXX pán Q. uvádzal pôžičky jej synovi, ktoré mali byť dvakrát po 50.000,-- Sk, ale svedok
uvádzal iné sumy. Svedok na to uviedol, že to bolo zrejme zle zaprotokolované.

Vo veci bol vypočutý svedok Z. E., navrhovateľka je jeho matka a odporcu pozná asi 10 rokov.
Zoznámili sa za účelom poskytnutia pôžičky a to 420.000,-- Sk. Bolo to vo februári 2003. Mal problémy
v rámci podnikania a cez nejakých známych sa dostal na pána Q.. Ten mu povedal, že mu poskytne
420.000,-- Sk, ale chcel ručenie nehnuteľností. Keďže on nič nevlastnil, ponúkol mu, aby ručila touto

nehnuteľnosťou jeho matka, ktorá je v byte. Pán Q. dal urobiť znalecký posudok na byt aj zmluvu. On ju
predtým s matkou nečítal. Potom pred notárom ju podpisovala iba mama, pretože bola vlastníčkou bytu.
Pán Q. ich následne odviezol domov a po čase doniesol peniaze. Bolo to 300.000,-- Sk. 300.000,-- Sk
bolo preto, pretože pán Q. povedal, že 20.000,-- Sk je za znalecký posudok a zmluvu, ktorú pripravil a
100.000,-- Sk je ako jeho úrok. Toto odovzdávanie peňazí sa odohralo v prenajatom byte len za jeho
prítomnosti a prítomnosti pána Q.. Dohodli sa na splátkach, ktoré mali byť 3 roky. V októbri 2003 mu
vrátil 20.000,-- Sk, v decembri 2003 20.000,-- Sk, v máji 2004 30.000,-- Sk a zobral aj pôžičku 100.000,--
Sk zo Slovenskej sporiteľne, ktorú vyplatil 5.júna 2004 pred odletom do B. pánovi Q.. Vyplatil mu aj
ďalších 30.000,-- Sk, ktoré mal od svojej starej mamy. Potom, keď odišiel do B., tak peniaze posielala
jeho mama za neho, pričom uvádzala, že je to za neho. V decembri 2005 - 10.000,-- Sk, 7.1.2006 -
10.000,-- Sk, 8.10.2006 - 30.000,-- Sk, 9.11.2006 - 60.000,-- Sk, 10.2.2007 - 25.000,-- Sk, 11.3.2007 -
20.000,-- Sk, 12.7.2007 - 105.000,-- Sk a 13.8.2007 - 160.000,-- Sk, teda spolu 610.000,-- Sk. Podľa
svedka boli dohodnutý, že keď sa tieto peniaze vyplatia, pán Q. odovzdá byt do vlastníctva naspäť
mame, no nestalo sa tak. Keď si bral pôžičku od pána Q., tak jeho mama pána Q. nepoznala. Ona si od
neho pôžičku nebrala. Peniaze potreboval on. Pána K. nepozná, nepamätá si, že by s ním niekedy bol.
Svedok uviedol, že nijakú inú zmluvu s pánom Q. uzavretú nemal. Bola to tá zmluva, ktorú podpisovala
jeho matka na 420.000,- Sk, nijaké iné peniaze neboli. Svedok ďalej uviedol, že nešiel kupovať hotel
C. N. C., boli tam Q., ktorí ho chceli kúpiť, mali im ho ukázať, ale on nemal na to, aby kupoval nejaký
hotel. Opätovne potvrdil, že žiadnu inú pôžičku od odporcu nebral. Podnikal s pánom O. v doprave a
mali problém s podnikaním.

Svedok na otázku právneho zástupcu odporcu uviedol, že 100.000,-- Sk v máji 2004 bol úver zo
Slovenskej sporiteľne a hneď pri východe ho dal pánovi Q.. Neurobil o tom žiadne potvrdenie, pretože
pánovi Q. dôveroval. Žiadnu ústnu zmluvu o pôžičke nemal, bola to iba splátka tej pôžičky, ktorú uzavrela
jeho matka. Je pravdou, že pôžička, ktorú uzavrela jeho matka, mala byť splatená do júla 2004, ale
ústne to potom s pánom Q. dohodli na splátkach na 3 roky. Na otázku svedok ďalej uviedol, že peniaze
posielal z Anglicka mame a nie pánovi Q. priamo, pretože ona mala uzavretú tú pôžičku s pánom Q.,
preto mu to ona posielala, aby mala istotu, že ten dlh sa odpočíta. Svedok na záver opätovne potvrdil,
že iné peniaze od pána Q. nemal. Boli to iba tie peniaze, ktoré boli zo zmluvy, ktorú uzavrela jeho mama.
Tieto peniaze boli ale určené pre neho.

Navrhovateľka uvádzala, že peniaze platila ona. Do kolónky napísala „dlh za Z. E.,“ pretože tú pôžičku,
ktorú uzavrela, tak tie peniaze prevzal jej syn, preto to tam písala.

Odporca poukázal na to, že trvá na tom, že istina je stále nesplatená. Predložil súdu do spisu výpočet
dlžoby a splátok. Tá istina nebola 420.000,-- Sk, ani 300.000,-- Sk, ale 450.000,-- Sk tak, ako je to
uvedené v zmluve. Podľa neho je z istiny nezaplatených stále 5.145 Eur. Odporca trval na tom, že tam
bola ešte jedna pôžička samotného Z. E., a že keď navrhovateľka posielala peniaze prostredníctvom
banky a napísala tam „dlh za Z. E.,“ neboli to peniaze z pôžičky uzavretej medzi navrhovateľkou a
odporcom. Poukázal na to, že nie vždy navrhovateľka napísala do kolónky „dlh za Z. E.,“ čo nasvedčuje
tomu, že existovali dve pôžičky.

Na to navrhovateľka uviedla, že asi v posledných dvoch alebo troch splátkach zabudla napísať „dlh za
Z. E.,“ pretože to jednoducho opomenula. Pri tom poslednom ani lístok nevypisovala, vypisovala jej ho
banková úradníčka. Nie je to jej písmo, ale písmo pracovníčky banky.

Navrhovateľka ďalej poukazovala na to, že reálne bola odovzdaná iba suma 300.000,-- Sk, čo potvrdili
aj svedkovia. Aj úrok, ktorý bol daný v zmluve 18 %, nie je v súlade so zákonom, pretože by mal byť
iba dvojnásobok diskontnej sadzby. Výpočet navrhovateľky sa nachádza v spise na čl. 266, z ktorého
vyplývajú splátky, ako aj samotné úročenie.

Odporcov výpočet sa nachádza na čl. 283 a podľa neho je končená suma, ktorú mu navrhovateľka stále
dlhuje 21.198,31 Eur a z istiny zostáva zaplatiť 5.145 Eur.

Navrhovateľka vo svojom podaní v júni 2003 vzniesla aj námietku premlčania, keďže v predmetnej
zmluve o pôžičke sa navrhovateľka zaviazala vrátiť istinu do 28.5.2003. Poukazovala na to, že aj
zabezpečovací prevod práva je jedným z inštitútov na zabezpečenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi

a tým je aj majetkovým právom, preto je potrebné primerane aplikovať ustanovenie § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka a ako majetkové právo sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote.

Vo veci bol vypočutý aj svedok M. O., ktorý uviedol, že vypovedal už v konaní na tunajšom súde vo veci
XXC/XXX/XXXX. Nebol pri podpisovaní pôžičky, bol vo vedľajšej izbe. Pán E. bol u svojej mamy aj s
pánom Q.. Následne mu pán E. doniesol 100.000,-- Sk na vyplatenie veci, ktoré mali ako spoločné dlhy
z podnikania. Podľa neho pán E. mal mnoho dlhov a je dlžný aj jemu doteraz 80.000,-- Sk za výplatu,
ktorú nikdy nedostal. Čo sa týka otázky preberania peňazí pred Slovenskou sporiteľňou, priamo pri tom
nebol. Parkoval pri VÚB a pán E.Í. išiel s peniazmi k Slovenskej sporiteľni. Vedel, že sa má stretnúť s
pánom Q.. Pýtal sa pána E., či má nejaký doklad o tom, že zaplatil tie peniaze, odpovedal mu, že nie, že
to je niečo iné. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky, aby odstránil rozpory vo svojej výpovedi z
roku 2005 v konaní XXC/XXX/XXXX a teraz, svedok uviedol, že to, kde sa malo odohrávať podpisovanie
zmluvy uvádzal aj v roku 2005. Ak to bolo zaprotokolované inak, tak to bolo tak, ako to uviedol dnes.
Taktiež čo sa týka peňazí, keď v roku 2005 malo byť zapísané v tom konaní, že mu dal Z. E.Q. 200.000,--
Sk, tak svedok uviedol, že to bolo 100.000,-- Sk. Prečo to bolo v roku 2005 protokolované inak, nevedel
vysvetliť.

Na záver právny zástupca navrhovateľky poukazoval na to, že tak ako v tomto aj v predchádzajúcich
konaniach, ktoré sa viedli na tunajšom súde bolo preukázané, že dlh zo zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva bol splatený. Týmto mal odporca urobiť kroky, aby došlo k spätnému prevodu práva,
čo ale neurobil, preto navrhovateľka podala túto žalobu o určenie vlastníckeho práva a tá je dôvodná.
Základnou podmienkou je splatenie dlhu, čo bolo preukázané. Ak odporca uviedol, že existoval aj ďalší
dlh Z. E. uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že existoval len dlh na základe zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva a zmluvy o pôžičke. Ďalšie dlhy neboli preukázané a tvrdenia zo strany
odporcu sú účelové. Poukázal aj na rozpory vo výpovediach, pričom navrhovateľka vždy tvrdila to isté vo
všetkých konaniach, naopak odporcove výpovede sa prispôsobovali a boli účelové. Jeho výpovede boli
nedôveryhodné v predchádzajúcich konaniach, keď nevedel, koľko peňazí mal požičať Z. E., následne
to bola suma 295.000,-- Sk.. Jeho výpovede sa prispôsobovali. Navrhovateľku do celého zatiahol jej
syn, ktorý si požičal od Z. E. peniaze tak, že navrhovateľka podpísala zmluvu s odporcom o pôžičke
a zabezpečovacom prevode práva a 10 rokov z toho trpí. Výpočet odporcu na 18 % úrok, ktorý je
nezákonný, pretože bol viac ako dvojnásobok diskontnej sadzby. Ďalej poukazovali aj na vznesenú
námietku premlčania.

Právny zástupca odporcu uviedol, že medzi navrhovateľkou a odporcom je stále platný záväzkový vzťah
dlžník - veriteľ, pretože odporca preukázal, že navrhovateľka mu vrátila 295.000,-- Sk, ani o korunu viac.
Poukazoval na to, že odporca preukázal tvrdenia ohľadne pôžičky pánovi E., pretože bolo dokázané,
že pán E. mal problémy s podnikaním a od pána Q. si peniaze požičal. Existovali teda dve pôžičky, čo
dosvedčuje aj fakt, že samotná navrhovateľka pri zasielaní peňazí písala do kolónky raz „dlh za Z. E.“
a raz bez toho.

Podľa § 553 Občianskeho zákonníka (platného v čase uzavretia zmluvy medzi navrhovateľkou a
odporcom v roku 2003) - splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech
veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť
písomne.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Právo prevedené zabezpečovacím prevodom má povahu práva prevedeného s rozväzovacou
podmienkou, že zabezpečený záväzok sa splní. Zabezpečovacia funkcia tohto prostriedku spočíva v
tom, že nevýhoda z dočasnej straty prevedeného práva pôsobí na dlžníka, aby splnením záväzku opäť
získal predchádzajúce právne postavenie. Pri splnení zabezpečeného záväzku veriteľ je povinný opäť
dlžníkovi umožniť výkon práva v rozsahu jeho prevodu a vydať dlžníkovi všetko, čo z prevedeného práva
získal. Len čo dlžník splní svoj zabezpečený dlh, zaniká aj zabezpečenie prevodom práva, t.j. dlžník
opäť nadobúda právo prevedené na veriteľa.

Základnou otázkou tejto určovacej žaloby je vyporiadanie sa s trvaním, resp. ukončením zabezpečenia
záväzku prevodom vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Táto okolnosť je kľúčová a v podstate
jediná rozhodujúca pre vynesenie rozhodnutia. Súd vo veci vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie a
základnou otázkou, ktorá by mala význam je, koľko záväzkov mala navrhovateľka voči odporcovi. Bolo
len v rukách odporcu, ktorý tvrdil, že existoval aj iný záväzok okrem zmluvy o pôžičke zabezpečenej
prevodom vlastníckeho práva, aby preukázal existenciu takéhoto záväzku. Súd však konštatuje, že tak
ako v predchádzajúcom konaní XXC/XXX/XXXX o vypratanie bytu, tak ani v tomto konaní, existencia
ďalšieho záväzku nebola preukázaná.

Aj z výpovedí vyššie uvedených svedkov nevyplýva nespochybniteľne existencia ďalšieho záväzku.
Samotný fakt, že syn navrhovateľky mal finančné problémy aj pôžičky, čo bolo známe, nie je dôkazom,
ktorý by bol odporcovi v prospech v tejto veci. Ak odporca požičal navrhovateľke, resp. jej synovi peniaze
riadnou zmluvou o pôžičke, ktorú si zabezpečil prevodom práva, je vysoko nepravdepodobné, aby
vyššiu sumu peňazí, s ktorou operoval odporca vo svojich vyjadreniach, požičal bez akejkoľvek zmluvy,
alebo podpisu o prebraní peňazí a podobne. Ak odporca tvrdil, že zmluvu nepotreboval, pretože mal
zabezpečovací prevod práva k bytu navrhovateľky, súd uvádza, že to postráda právnu logiku, lebo tento
zabezpečovací prevod bol zabezpečením záväzku s navrhovateľkou, nie s jej synom a na pôžičku vo
výške podloženej znaleckým posudkom. Súd musí konštatovať, že aj
v tomto konaní, tak ako v tom predchádzajúcom sa teda javia tvrdenia odporcu o ďalšej existujúcej
pôžičke ako účelové a nijakým spôsobom nepreukázateľné.

Súd v tejto súvislosti plne poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie vo veci XXC/XXX/XXXX, kde
tak prvostupňový ako aj krajský súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku jednoznačne uzavreli, že iný
dlh neexistoval.

Súd poukazuje na to, že po splnení zabezpečovacieho záväzku veriteľ je povinný opäť dlžníkovi umožniť
výkon práva v rozsahu jeho prevodu a vydať dlžníkovi všetko, čo z prevedeného práva získal. Nie je
relevantné, či splatenie pôžičky bolo v stanovenom termíne, v tomto prípade do 28.5.2003. Ak došlo k
splneniu dlhu zo strany navrhovateľky, mal odporca urobiť všetky úkony, aby opätovne bolo vyznačené
vlastnícke právo pre navrhovateľku v katastri nehnuteľností k predmetnému bytu.

Absencia listinných dôkazov nejakej zmluvy o pôžičke medzi odporcom a navrhovateľkou, resp. Z. E.
bola v rozhodnutí súdu kľúčová. Súd mal preukázanú a nespochybniteľnú existenciu dlhu na základe
zmluvy z 28.2.2003. V konaní bolo preukázané, že odporca prevzal 610.000,-- Sk, pričom 450.000,--
Sk bolo zdokladovaných v písomných potvrdeniach a 160.000,-- Sk bez dokladu. Sám odporca však
prevzatie platby 100.000,-- Sk bez dokladu priznal. Je teda preukázané, že dlh zabezpečený prevodom
práva bol zaplatený. Zabezpečený záväzok zanikol. Navrhovateľka vstúpila do svojich pôvodných práv
vlastníkov bytu a teda sa stala zaplatením dlhu je vlastníčkou. Výpočty odporcu, ktoré predkladal sa
opierali o viac pôžičiek, takže neboli vierohodné. Naopak, zdokladovaných 450.000,-- Sk, odovzdaných
100.000,-- Sk sú platby nespochybniteľné oboma stranami.

Pri určení vlastníckeho práva a pri konaní o tejto žalobe, nijaké iné skutočnosti pre súd neboli relevantné
len to, či odporca v tomto konaní po takmer 10-tich rokoch preukáže existenciu iného záväzku a to,
že splatené peniaze boli zaplatené cez iný záväzok, ale takýto dôkaz odporca nepredložil. Súd teda
konštatuje aj v tomto konaní, že tvrdenia odporcu sú účelové a nerelevantné.

Súdu sa javí skutočne pochybné tvrdenie odporcu, že by požičal Z. E. vyššiu sumu peňazí bez toho, aby
si to právne ošetril hoci len neoverenou zmluvou. To, že navrhovateľka uvádzala v bankových príkazoch
„dlh za Z. E.“ len potvrdzuje ňou tvrdené od začiatku všetkých konaní, že peniaze z tejto pôžičky boli v
skutočnosti určené jej synovi. A túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia, ako aj samotný odporca.

Ďalej súd považuje za podstatné uviesť, že zabezpečovací prevod práva pokrýval pôžičku z 28.2.2003,
len túto jedinú - uzavretú medzi navrhovateľkou a odporcom. A hoci existencia iných pôžičiek nebola
preukázaná, zabezpečenie sa týkalo iba záväzku zo dňa 28.2.2003.

Z dôvodu vyššie uvedených argumentov súd uvádza, že premlčanie zabezpečovacieho záväzku práva
je v tejto veci právne irelevantné

Ak teda navrhovateľka podala žalobu o určenie vlastníckeho práva, súd musel takejto žalobe vyhovieť
poukazujúc na to, že zabezpečovací prevod práva medzi navrhovateľkou a odporcom zanikol, dlh bol
splatený, čo bolo preukázané a navrhovateľka je od momentu splatenia dlhu vlastníčkou nehnuteľností.
Ak teda je stav v katastri iný a stále ako vlastník figuruje odporca na základe zabezpečovacej zmluvy
o prevode práva, súd žalobe vyhovel a určil, že vlastníčkou predmetných nehnuteľností bytu č. XX s
príslušenstvom a jeho súčasťami, ktorý sa nachádza vo vchode 1, na 2. poschodí bytového domu súp.
č. XXXX, na ul. S. X N. S., vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX-in na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, všetko zapísané na
LV č. XXXX kat. úz. S.Š., vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX-ín na parcele č. XXXX/XXX
zastavaná plocha o výmere 540 m2 zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. S. je navrhovateľka.

O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho
vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.