Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119010906
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119010906.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a prísediacich Mgr.

Dušana Martinoviča a Márie Bagovej na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 20. augusta 2019 takto

r o z h o d o l :

I.
Obžalovaní
1/ J. I., nar. XX.XX.XXXX v L.,
trvale bytom V., V. XXXX/XX,
adresa na doručovanie: V., L. XX,

2/ T. P., nar. XX.XX.XXXX v L.,
trvale bytom V., J. XXXX/X,
t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

sa uznávajú za vinných, že

dňa 15.11.2018 v čase od 04:40 hod. do 05:10 hod. v V. na ulici T. č. XXXX/XXX, po predchádzajúcej

vzájomnej dohode odcudziť zvukovú techniku T. J., T. P. prineseným páčidlom vypáčil v oblasti zámku
vstupné plastové dvere nebytového skladového priestoru na uvedenej adrese, následne T. P. a J. I. vošli
dnu, zvnútra otvorili hlavnú bránu od skladového priestoru, spoločne naložili tu uskladnenú zvukovú
techniku, konkrétne 6 kusov basových reproduktorov značky LAcoustics SB 28, 6 kusov dvojpásmových
reproduktorov značky LAcoustic ARCS II, 6 kusov monitorov značky LA coustics HIQ 115 XT, 2 kusy
CD prehrávačov zn. Pioneer Nexus 2000, 1 kus mixážny pult značky Pioneer Nexus a rackovú skriňu
19 obsahujúcu 4 kusy zosilňovač značky LAcoustic LA 4, 3 kusy zosilňovač značky LAcoustic LA8, 1
kus procesor značky Electro - Voice DX38, 1 kus stage box značky Behringer 32, do vozidla zn. Renault

Master, bielej farby, na ktorom na miesto prišli, následne zatvorili vstupnú bránu, pribuchli vstupné dvere
a z miesta na uvedenom vozidle spolu s odcudzenými vecami odišli, čím spôsobili T. J. - MIDO - MUSIC
PRODUCTIONS, IČO: 33434701, škodu krádežou vo výške najmenej 20.355,00 € a škodu poškodením
zámku vo výške 25,00 €,

teda

· spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, čin spáchali vlámaním a spôsobili
tak väčšiu škodu,

čím spáchali

· prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v znení
účinnom od 01.08.2019

a odsudzujú sa:1/ Obžalovaný J. I.

podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom od 01.08.2019 s prihliadnutím na § 36 písm. j/, písm. k/,
písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

2/ Obžalovaný T. P.

podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom od 01.08.2019 s prihliadnutím na § 37 písm. m/ Tr. zák. a
§ 38 ods. 4 Tr. zák. na samostatný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II.
Obžalovaný
T. P., nar. XX.XX.XXXX v L.,
trvale bytom V., J. XXXX/X,
t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

sa uznáva za vinného, že

dňa 20.01.2018 v čase medzi 01:00 hod. a 04:00 hod. v Hlohovci v pohostinstve s názvom „Dublin
Pub“ na Námestí svätého Michala č. 2, po predchádzajúcom slovnom konflikte udrel rukou do oblasti

tváre T. L., pričom následne v tomto útoku pokračoval pred pohostinstvom, a teda na mieste verejnosti
prístupnom, kam sa s T. L. po presne neurčenom čase presunuli, kde po krátkom rozhovore obvinený
opätovnerukouudrelT.L.dooblastitváre,pričomtakkonalnapriektomu,žebolzaobdobnýčintrestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.05.2016 č. k. 2T 45/2016-151, právoplatným dňa
04.04.2017, odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.,

teda

· dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, hoci bol za
obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

čím spáchal

· prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.,

a odsudzuje sa:

Podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. a s použitím
§ 41 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd ruší výrok o treste odňatia

slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30
(tridsať) mesiacov, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa
25.04.2018 sp. zn. 1T/27/2018, právoplatným dňa 03.07.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodení:
· T. L., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom V., R. J. XXX/XB,

· Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1,
· Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35942436,
so svojimi uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresný súd Trnava obžalobu na J. I. a T. P. pre skutok
1/ uvedený vo výroku I. tohto rozsudku, právne kvalifikovaný ako zločin krádeže spolupáchateľstvom

podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr.
zák., a v prípade T. P. aj pre skutok 2/ právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.
na skutkovom základe, že

dňa 20.01.2018 v čase medzi 01:00 hod. a 04:00 hod. v Hlohovci v pohostinstve s názvom „Dublin Pub“
na Námestí svätého T. č. 2, po predchádzajúcom slovnom konflikte udrel rukou do oblasti tváre T. L.,
pričom následne v tomto útoku pokračoval pred pohostinstvom, a teda na mieste verejnosti prístupnom,
kam sa s T. L. po presne neurčenom čase presunuli, kde po krátkom rozhovore obvinený opätovne
rukou udrel T. L. do oblasti tváre a kopol ho do pravého členku, v dôsledku čoho T. L. stratil stabilitu

a pri súvisiacom neprirodzenom dopade nohy na zem utrpel zlomeninu vonkajšieho a vnútorného
členka pravej dolnej končatiny, ako aj zadnej hrany holennej kosti - tzv. trimallelárnu zlomeninu, s
posunom kostných úlomkov, luxáciu (vykĺbenie) v členkovom kĺbe pravej dolnej končatiny s poškodením
syndezmózy, drobnú odreninu kože v oblasti vnútorného členka pravej dolnej končatiny, pričom liečba
uvedených zranení trvala do konca mesiaca apríl roku 2018 s dĺžkou práceneschopnosti do 30.06.2018,

pričom obvinený tak konal napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č. k.
2T 45/2016-151 zo dňa 03.05.2016, právoplatným dňa 04.04.2017, odsúdený pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní boli obžalovaní J. I. a T. P. poučení o tom,

že ku skutkom, ktoré sa im kladú za vinu, môžu urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto
poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v
rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaný J. I. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku 1/
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 01.04.2019 sp. zn. 1Pv 607/18. Obžalovaný
T. P. naopak neurobil žiadne vyhlásenie ku skutkom 1/ a 2/ kladeným mu za vinu.

*** Prijatie vyhlásenia obžalovaného J. I. o vine ***

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na všetky
položené otázky obžalovaný J. I. odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať

jeho vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného J. I. o uznaní viny zo spáchania
skutku 1/ uvedeného v obžalobe, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne
tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe (v čase prijatia vyhlásenia!), keďže boli naplnené všetky 4
zákonnéformálneznakytohtotrestnéhočinu,t.j.subjekt,subjektívnastránka,objektiobjektívnastránka,
prijal podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por., pretože na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v

prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine tohto obžalovaného.

V predmetnej veci bolo následne na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie v prípade
obžalovaného J. I. k výrokom o treste a o náhrade škody a v prípade obžalovaného T. P.a v celom

rozsahu, ktoré spočívalo vo vypočutí obžalovaných J. I. a T. P.a, poškodených T. J. a T. L., znalca MUDr.
Mariána Pamulu, ďalej svedkov T. S., J. T. a K. V., boli prečítané výpovede svedkov T. V., T. K., G.
U., Y. W., U. I., T. W., G. K. i svedkov - poškodených JUDr. Ingrid Kunovskej a Mgr. Miriam Žolnerovej
(ďalej označovaní aj priezviskami), bolo prečítané odborné vyjadrenie, oboznámené listinné dôkazy a
aj kamerové záznamy.*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní - výrok I. ***

Obžalovaný J. I. na hlavnom pojednávaní k trestnej činnosti obžalovaného T. P.a uviedol aj nasledovné:

„Obžalovaného P.a poznám asi 5 rokov. To celé bol nápad T. P.a, ktorý zabezpečil páčidlo. Dodávku
som zabezpečil ja, požičal som si ju. Pol rok pred skutkom mi bol P. pomáhať lepiť pre poškodeného J.
plagáty a bolo to na tom mieste, kde bola tá zvuková technika, teda vedel, kde čo je, akú to má hodnotu.
My dvaja sme sa rozprávali o hodnote. Hodnotu to malo podľa mňa cca 20.000,00 € až 30.000,00 €. P.
mi povedal, že má finančné problémy, preto prišiel s týmto nápadom. Ja som zabezpečil tú dodávku, on

zabezpečil páčidlo, s tým, že sme sa dohodli ani nie, že to spravíme spolu, ale nakoľko na mňa stále
tlačil, a neviem prečo som sa na to dal, stále za mnou chodil, tlačil na mňa. Než som si uvedomil, tak sa
to už stalo. Bolo mi povedané, že P. zohnal kupcu, čiže tie veci sú už predané a že keď to donesieme,
rozdelíme sa po 10.000,00 €. Kupec bol nejaký pán z Bratislavy, bol to kamarát P.a. Tá dodávka mala
trnavské ŠPZ. P. došiel so značkami z druhého auta, s dvomi. Boli to značky okresu Hlohovec (HC),
neviem odkiaľ ich mal, ja som sa nepýtal. P. prehodil na dodávke v to ráno značky. Do skladu sme išli

ráno asi o 04:00 hod., P. následne tým páčidlom, ktoré priniesol, vylomil vchodové dvere, vošli sme
dovnútra a otvorili hlavnú bránu, bol to niekto z nás. Naložili sme do auta 6 basových reproduktorov, 6
satelitov, potom tam bolo 6 odposluchových reproduktorov a racková skriňa a zosilňovače. Zobrali sme
aj mixážne pulty, cd prehrávače, tie boli myslím 1 alebo 2. Ja som už viacej nechcel brať. P. ešte brať
chcel, bolo ešte miesto v aute. Potom sme zavreli bránu, P. privrel dvere, ktoré vypáčil, a išli sme do

Bratislavy na tej dodávke obidvaja. P. vedel, kam má ísť, bol to jeho kamarát. P. volal tomu kamarátovi,
že sme na ceste. P. volal dva alebo tri krát po ceste. Ja som šoféroval. Navigoval ma P.. Nikto nás tam
nečakal, následne P. volal tomu kamarátovi. Povedal mi, že mu ide volať opäť. Ten následne prišiel na
miesto asi za 5 minút. Viem, že jeho meno bolo Juraj, prišiel na aute AUDI A8, čiernej farby. Mal výšku
cca 175 cm, čierne vlasy, bez okuliarov, nemal viditeľné tetovanie. Zobral nás do toho skladu, kde sa

to malo zložiť. Zacúvali sme do skladu a začalo sa to vykladať. Všetko, čo bolo v dodávke, sme vyložili
do toho skladu. Bolo to rozdelené na boxy ten sklad, tie veci sme zložili do jedného z tých boxov. Keď
sme to zložili, tak P. prišiel za mnou, že kupec od toho odskočil. Na to ja som chcel tie veci naložiť
naspäť do auta a vrátiť poškodenému J., ale P. a ten Y. ma ubezpečili, že tie veci sa predajú. Tak som
sa rozhodol, že tie veci necháme tam a išli sme sa v Bratislave najesť a išli sme naspäť do Hlohovca.

Išli sme sa najesť iba my dvaja. Ja som šoféroval. Dodávku sme nechali tam, kde som ju vyzdvihol, v
Trnave na čerpacej stanici OMV oproti City Aréne (pozn.: Ulica Hlboká). P. potom volal kamarátovi, či pre
nás nemôže prísť a za nejakú pol hodinu pre nás prišiel. Prišiel na aute WV Golf, farbu si nepamätám.
Tie hlohovecké ŠPZ sa vyhodili v Bratislave, vyhodil ich P. do priekopy, alebo kanála, stáli sme vtedy na
mieste. P. mi hovoril, že pokiaľ ide o tie veci, mám čakať. Tie veci sa ale nepredali. U poškodeného J.

som pracoval rok a pol od februára 2017 do augusta 2018. Poškodenému som uhradil škodu 25,00 €,
ktoré číslo účtu mi poslal môj obhajca a bola to škoda spôsobená na zámku dverí pri vlámaní.“ Dodal,
že to páčidlo si po skutku zobral domov obžalovaný P. a vrátil ho otcovi.

Obžalovaný T. P. v prípade skutku 1/ odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať. Preto bola prečítaná

jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 11.12.2018 (č.l. 77-80). V nej uviedol, že všetko naplánoval
a zorganizoval obžalovaný J. I. tak, že priniesol páčidlo, zabezpečil dodávku a priestory v Bratislave, kde
maliuskladniťodcudzenéveciaobžalovanýI.ichmalodpredať.Dodal,žeevidenčnéčíslahlohoveckého
okresu na požičanej dodávke vymenili pred skutkom a už boli v dodávke, keď ju zabezpečil obžalovaný
I.. Počas jazdy do Bratislavy nikto z nich dvoch netelefonoval (nevidel I. telefonovať). V Bratislave sa

s nikým nestretli, nestretli ani žiadneho Y., odcudzené veci len zložili do otvoreného skladu. On len
pomáhal s nakladaním a vyložením odcudzených vecí.

K tejto prečítanej výpovedi obžalovaného T. P.a sa obžalovaný J. I. okrem iného vyjadril aj tak, že tomu
Y. volal vtedy obžalovaný P. a bol to jeho kamarát.

Poškodený T. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal aj nasledovne: „Osobne obžalovaného P.a
nepoznám. I. poznám asi 2 roky. Začal som mu požičiavať peniaze, lebo mal nejaké problémy, potom
sem tam u mňa pracoval brigádne. Potvrdzujem, že obžalovaný I. mi uhradil 25,00 € ako škodu na
zámku. Dátum si nepamätám, ale okolo 13:00 hod. som prišiel do skladu, je to pri Ubytovni Bekaert

v Hlohovci, sklad mám v prenájme. Videl som pootvorené dvere, tak som tušil, že je niečo zle a keď
som vošiel dovnútra, tak som zistil, že chýbajú reproduktory a zosilňovače zn. LAcoustics, prehrávače
Pioneer a mixážny pult. Naposledy som bol v sklade deň predtým okolo 17:00 hod., vtedy tam všetko
ešte bolo. Po mne tam nikto nebol. Otvorené boli plastové dvere, všimol som si na nich poškodenie voblasti zámku. Od júna 2018 boli tie veci moje, 4 roky sa nachádzali v tom sklade, následne sme sa s
kamarátom, ktorý žije na Kube, dohodli, že ich kúpim. V júni 2018 som zaplatil prvú splátku 1.500,00 €
s DPH. Celková cena za tieto veci bola 40.000,00 €. Následne som zavolal políciu. Veci mi boli všetky

vrátené. Pokiaľ ide o veci, ktoré boli odcudzené, išlo o veci najdrahšie a značkové. Musel ich ukradnúť
niekto, kto sa v sklade vyznal. Obžalovaní neboli vlastníkmi vecí, ktoré boli zobraté zo skladu.“ Dodal, že
obžalovaný I. poznal tie najdrahšie veci z toho skladu a pracoval pre neho v minulosti len nepravidelne.

Z prečítaných výpovedí svedkov T. V., T. K., G. U. a T. W. vyplynulo, že obžalovaný P. pred skutkom

nahováral na krádež vecí aj svedka T. K., ktorý to ale odmietol, pričom sa im štyrom obžalovaný P. po
skutku (keď ho spoločne vyhľadali) priznal, že veci poškodeného skutočne odcudzil, a to s obžalovaným
I., ktorý odcudzené veci i miesto (sklad poškodeného) poznal. Svedok G. U. tiež dodal, že dvere na
sklade poškodeného mal vypáčiť obžalovaný P..

Z prečítanej výpovede svedka Y. W. vyplynulo, že pozná len obžalovaného P.a (obžalovaného I. vôbec

nepozná). Svedok uviedol, že obžalovaný P. mu vtedy telefonoval a pýtal sa ho, či má voľné sklady s
tým, že by tam potreboval uložiť nejakú hudobnú aparatúru. Boli to obrovské repráky a zvuková technika.
Následne otvoril sklad obžalovanému P.ovi a neznámemu mužovi, ktorého videl prvýkrát s tým, že obaja
prišli na bielej dodávke. On k skladu, kde sa stretli a vyložili veci, prišiel na čiernom vozidle zn. Audi.

Z prečítaných výpovedí svedkov U. I. a G. K. vyplynuli skutočnosti ohľadom evidenčných čísiel
HC309BU, ktoré boli pridelené osobnému motorovému vozidlu zn. Fiat Punto, ktoré pred spáchaním
skutku nechal voľne opustené jeho nový majiteľ - G. K., ktorý ho predtým kúpil od U. I..

Z prečítaného odborného vyjadrenia znaleckej organizácie JHS, s.r.o. č. 136/2019 (č.l. 170-199)

vyplynulo, že hodnota odcudzených vecí obžalovanými bola 20.355,00 €.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj tieto listinné dôkazy:
· doklady od poškodeného T. J. z č.l. 99-100
· zmluva o nájme z č.l. 125-128

· kúpna zmluva z č.l. 136-137
· zápisnica o rekognícií osoby s fotoalbumami z č.l. 145-153
· zápisnice o prehliadke tela a podobných úkonov z č.l. 159-161
· príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov, zápisnica o vykonaní prehliadky a fotodokumentácia
z nej z č.l. 201-211

· zápisnice o vydaní vecí z č.l. 212-213
· uznesenie o vrátení vecí z č.l. 214
· zápisnica o vrátení vecí z č.l. 216
· zmluva o nájme dopravného prostriedku (vozidla) z č.l. 218
· kniha jázd z č.l. 219

· výpis z LV č. 2069 v k.ú. Petržalka z č.l. 220-222
· evidenčná karta vozidla z č.l. 223
· výpis zo ŽR SR z č.l. 224
· zmluva o výpožičke z č.l. 225-227
· zmluva o nájme nebytových priestorov z č.l. 228-230

· výpis z LV č. 7915 v k.ú. Hlohovec z č.l. 231
· výpis z OR SR z č.l. 232
· záznamy z analýzy kamerových nahrávok, informatívna mapka rozmiestnenia kamero-vých systémov
a fotoalbum z kamerového systému z č.l. 235-243
· zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou z č.l. 252-266

Z týchto oboznámených listinných dôkazov vyplynulo aj nasledovné:

Zo zápisnice o vykonaní prehliadky a fotodokumentácie z nej (č.l. 203-211) bolo zrejmé, že všetky
odcudzené veci poškodeného boli uložené v prehľadávanom sklade, na jednom mieste a pod plachtou.

Všetky odcudzené veci boli neskôr vrátené poškodenému T. J. (viď listinné dôkazy na č.l. 214 a 216).Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku (č.l. 218) vyplynulo, že bielu dodávku zn. Renault Master
si požičal na svoje meno obžalovaný I.. Z knihy jázd (čl. 219) vyplynulo, že táto dodávka jazdila po
trasách tak, ako o tom vypovedal obžalovaný I. (teda Trnava, Ulica Hlboká, kde si ju prevzal - Hlohovec,

Ulica Rázusova - sklad poškodeného v Hlohovci - Bratislava a späť do Trnavy na Ulicu Hlbokú, kde ju
obžalovaní vrátili, pričom časové súvislosti boli zhodné s popisom skutku v obžalobe i na kamerových
záznamoch).

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 252-266) vyplynulo, že v prípade skladu

poškodenéhoboloviditeľnépoškodenievhornejčastikovanianadzámkom,dveremalipočasprehliadky
zámok v polohe uzamknutej a na rámovej časti bol pozorovateľný poškodený systém uzamykania (bol
vyhnutý).

Z oboznámeného kamerového záznamu (č.l. 213) bol rozpoznateľný prejazd a pohyb bielej dodávky zn.
Renault Master s EČ: HC309BU v areáli, kde sa nachádzal sklad poškodeného. Uvedené bolo zrejmé

aj z listinných dôkazov na č.l. 235-243 aj pokiaľ ide o časové súvislosti.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní - výrok II. ***

Obžalovaný T. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal aj nasledovne: „Bol som v tom bare v ten večer.

Celý konflikt, ktorý sa odohral vo vnútri, sa stal tak, že poškodený L. hral stolný futbal a od toho stola
priletel whiskový pohár, ktorý sa rozbil. Na to som sa ho spýtal, čo robí a on na to pristúpil ku mne, mal
som pocit, že ma ide napadnúť, tak som mu dal facku ľavou rukou na jeho pravú stranu tváre, nakoľko
vykrikoval, bol opitý a chcel som, aby sa ukľudnil. Následne na to asi 5-10 minút, presne neviem, ma
pán Píšťanský zavolal von, nech si idem s ním zapáliť. Ja som bol stále pri bare, kde som sa rozprával.

Myslel som si, že sa chce ospravedlniť, a preto som s ním išiel von. Vonku sme boli pred dverami
hneď o podniku. Za mnou bol ten plot, ktorý oddeľuje vonkajšiu letnú terasu, po pravej strane som mal
smetiaky a po ľavej strane boli dvere do toho baru. On stál oproti mne napravo od dverí, stáli sme tvárou
v tvár. Niečo sme sa rozprávali, čo presne si nepamätám, a išiel ma udrieť s pravou rukou z ničoho
nič, ja som sa mu uhol a on padol na zem. Mal ruku v päsť. Padol na zem, na betón. Zabuchotal o

smetiaky a hneď na to vyšli von ľudia. Nejavil známky žiadneho zranenia. Nevykrikoval, ani nehovoril, že
by potreboval pomoc. Ja som potom išiel dovnútra naspäť. Až na výsluchu na polícii som sa dozvedel,
že mal nejaké zranenia. V bare bolo veľa ľudí, pri bare som sa bavil s barmanom K. V.. Žiaden úder
som poškodenému neadresoval, ani som ho nekopol. Poškodený niečo povedal pred dverami, niečo,
že na čo riešim pičoviny, a hneď potom ma išiel udrieť. Mal som vedomosť, že pred skutkom som bol

odsúdený za niečo podobné. S nami dvomi pred dverami do baru nebol už nik iný. Poškodený sa už
potom dovnútra nevrátil, myslím, že som ho nevidel. Facku som mu dal iba jednu. Tie smetiaky boli také
malé, klasické, ktoré bývajú pri domoch. Boli dva. Mal som ich za sebou po pravej strane, poškodený
do nich potom buchol, keď padal. Všade tam bol betónový chodník, povrch bol rovný.“ Dodal, že sa v
minulosti venoval profesionálne thajskému boxu, asi 6 rokov. Za celý večer vtedy vypil asi dve pivá. Nič

iné vtedy neužil.

Poškodený T. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal aj nasledovne: „Obžalovaného P.a poznám iba z
videnia. Večer, už neviem presne koľko bolo hodín, sme išli ku kamarátovi, mal prerobený byt, išiel sa
kolaudovať. Tam sa niečo popilo, nejaké pálené, a potom sme išli s kamarátmi ešte na pivo. Nepamätám

si, koľko som vypil, možno to boli tri až štyri štamprlíky. Išli sme do Hlohovca do baru Dublin. Boli tam
so mnou kamaráti, ktorí pred skutkom odišli už preč. Ja som tam potom zostal s druhou partiou. Títo
mohli incident vidieť len vnútri. Viem, že tam bol T. S.. Bol tam barman, barmanky a ešte pár ľudí pri
bare. Bol tam aj obžalovaný P., ktorý sedel pri bare. My sme vtedy hrali stolný futbal s T. S. a s jeho
dvomi známymi. Pili sme pri tom pivo. Ja som si bol chvíľu predtým zapáliť von, potom som sa vrátil.

Chalani pokračovali v hre a zasekla sa im pri tom loptička, preto podvihli stôl a spadol im pohár. Keď
spadol na zem, tak sa rozbil. Následne sa ozval pán P., bol vtedy stále pri bare, už neviem, či tam sedel
len sám. Začal riešiť veci za barmana, prečo sme rozbili pohár a podobne. Ja som na to povedal, že
to bol možno môj pohár. Poldecový pohár som mal ešte z večera. Potom sme sa tam ešte dohadovali
chvíľu ja s pánom P.om, bolo to kúsok od vchodových dverí a tie sú medzi stolom a barom. Dohadovali

sme sa ohľadom toho rozbitého pohára a potom som dostal päsťou. Dal mi ju P., bolo to ľavou rukou
na pravú stranu mojej tváre, rozbil mi peru. Stál som tam, dal mi iba jednu ranu. Videli to všetci, čo
tam boli. Barman a ostatní potom P.a odtiahli. Neviem, či chcel ešte pokračovať. Potom sa to ukľudnilo,
ja som tam bol ešte chvíľu pri stole. Zavolal som pána P.a, že si ideme zapáliť von, chcel som, abyv bare zostal kľud. On si išiel so mnou zapáliť. Boli sme pred dverami od podniku. Ponúkol som mu
cigaretu, vytiahol som si z krabičky aj ja. Nestihol som si zapáliť, pretože ako som vyťahoval cigaretu
som hovoril, že takéto somariny sa neriešia a dostal som zase päsťou na tvár, bolo to ľavou päsťou na

pravú časť tváre. Nepamätám si presne, kde to bolo. Nikto iný tam nebol. Nespadol som. Chcel som
mu to vrátiť pravou rukou do tváre, päsťou, a skončil som na zemi. Už si okolnosti presne nepamätám.
Spadol som na zámkovú dlažbu, na zem. Myslím, že na pravý bok. Padal som na zem v bezvedomí,
následne som sa zobudil so zlomenou nohou. Nepamätám si, či som si ju zlomil, keď som padal na zem.
Nepamätám si, či ma napadol niekto iný. Nepamätám si, či ma P. aj kopol. Keď som sa prebral, bol tam

P., už odchádzal. Nepamätám si, že by mi niečo hovoril. Postavil som sa na ľavú nohu a keď som sa
chcel postaviť na pravú, tak som sa zapotácal, nedalo sa mi udržať stabilitu. Nohu som mal zlomenú
nad členkom. Mal som ešte rozbitú peru. Neviem, či som mal nejaké odreniny. Bola u mňa potrebná
operácia, bol som na PN 5 mesiacov, potom som rehabilitoval. PN som bol asi do 01.06.2018. Barman
sa volal K., priezvisko neviem. Vonku boli plastové smetiaky, asi tri. Boli na mieste, kde som bol so P.om.
Nepamätám si, že by som mal v ten večer incident ešte s niekým iným, pri ktorom by mi mohli vzniknúť

tieto zranenia. V Dubline som už pil iba pivo, asi 3-4. Necítil som známky opitosti, keď som išiel so P.om
von pred bar. P. sa následne vyjadroval vo vzťahu k tomu až po tom, čo sme čakali na taxík. Povedal
mi, že nabudúce mi môže poskákať aj po hlave.“ Dodal, že medzi oboma fyzickými incidentmi ubehla
doba 15 až 30 minút, možno menej. S istotou nevedel povedať, čo bolo príčinou jeho úrazu. Po úraze
vyhľadal lekársku pomoc vo FN Trnava na urgentnom príjme. Na mieste, kde sa mu stal ten úraz, je

rovná plocha, je tam aj jedna vyvýšenina, kúsok za dverami do baru hore sú kontajnery, tak sa tam ide do
takého jemného briežku hore, kde boli tie smetiaky. Tá vyvýšenina je o meter vyššie ako dvere do baru.
Výškový rozdiel je vyrovnávaný tou šikminou. Po incidente s obžalovaným nemal ošetrované zranenia
tváre. V nemocnici povedal, že spadol, lebo nie je moc príjemné riešiť výsluch na polícii hneď po úraze.
Následne vo veci podal trestné oznámenie na obžalovaného P.a, bolo to asi týždeň po operácii.

Znalec MUDr. Marián Pamula sa na hlavnom pojednávaní pridržiaval záverov svojho znaleckého
posudku č. 064/18, ktorý vypracoval (č.l. 334-351). Jeho závery boli, že poškodený L. utrpel zlomeninu
vonkajšieho a vnútorného členka pravej dolnej končatiny, ako aj zadnej hrany holennej kosti - tzv.
trimallelárnu zlomeninu, s posunom kostných úlomkov, luxá-ciu (vykĺbenie) v členkovom kĺbe pravej

dolnej končatiny s poškodením syndezmózy, drobnú odreninu kože v oblasti vnútorného členka pravej
dolnej končatiny. V mechanizme vzniku sa uplatnilo zlé našliapnutie a dopad - kontakt pravej nohy
s tvrdou podložkou, ku ktorému mohlo dôjsť pri nefyziologickom ohybe a rotácií v oblasti pravého
členka a následnom páde na zem. Zlomenina členka vznikla mechanizmom nepriamym - prenesením
pôsobiacej sily na miesta vzdialené od primárneho pôsobenia vplyvom zlého našliapnutia, kedy došlo

k nefyziologickému ohybu a rotácií v členku so vznikom zlomeniny vonkajšieho vnútorného členka a
zadnej hrany holennej kosti - píšťaly. Zároveň došlo i k posunu kostných úlomkov a k vykĺbeniu v
členkovom kĺbe. K zlému našliapnutiu mohlo dôjsť spontánne, bez zavinenia inou osobou, alebo po
sotení, hrknutí, prípadne údere vedenom napr. do oblasti hlavy a tváre, kedy mohlo dôjsť k strate
stability a k následnému zlému našliapnutiu a pádu na zem. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranenia

bola silná. V oblasti vnútorného členku bola popisovaná drobná odrenina kože - asi 1,5 cm veľká,
ktorá svedčí o priamom kontakte danej oblasti s tvrdým tupým predmetom. Tento priamy kontakt mohol
byť spôsobený napr. i úderom - kopnutím nohou útočníka do danej oblasti. Intenzita bola slabá. Toto
kopnutie určite neviedlo k vzniku zlomeniny. Mohlo byť ale postačujúce na stratu stability a následné
zlé našliapnutie na pravú nohu s jej podvrtnutím a vznikom zlomeniny. Zranenia poškodeného vznikli

v priamej súvislosti s incidentom zo dňa 20.01.2018. Zlomenina vznikla mechanizmom, aký uviedol
poškodený L. pri vyšetrení na traumatológií - zlým našliapnutím. Liečba uvedených zranení trvala do
konca mesiaca apríl roku 2018 s dĺžkou práceneschopnosti do 30.06.2018.

Znalec následne dodal, že v prípade odreniny kože nemôže vylúčiť, že nebola spôsobená kontaktom

so šikminou alebo plošinou. Poškodený tiež sám neuviedol pri hospitalizácií, resp. pri prvom vyšetrení
v nemocnici, že by mal nejaké zranenie v oblasti úst. V prípade poškodeného išlo pri prvom vyšetrení
a zistení hladiny alkoholu v jeho krvi o tzv. stredný stupeň opitosti, pri ktorom môže dôjsť k poruchám
koordinácie chôdze a stability tela. Dodal, že zranenia mohli u poškodeného vzniknúť rôznymi spôsobmi,
o ktorých vypovedal (a ktoré popísal v znaleckom posudku).

Po prečítaní časti výpovede poškodeného L. na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že považuje za
možné, že sa mohol zapotácať po tom, čo dostal úder od obžalovaného aj v spojitosti s hladinou alkoholuv krvi, pričom poukázal aj na to, že o zranení hlavy v prvotných lekárskych správach poškodený nič
neuvádzal.

Svedok T. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal aj nasledovne: „Bol som v čase spáchania skutku v
bare. V tom čase tam bol obžalovaný aj poškodený. Pamätám si, že obžalovaný sa s poškodeným hádali
v bare. Myslím, že P. dal pri tej hádke L. facku, neviem na ktorú časť tváre. Pamätám si, že s L. a ešte s
niekým sme hrali stolný futbal. Obžalovaný bol pri bare v tej istej miestnosti. Facku mal dostať poškodený
od P.a niekde medzi barom a stolom na futbal. Obidvaja tam vtedy niečo kričali. Pamätám si, že si išli

von zapáliť. L. zavolal P.a von si zapáliť. Čo sa dialo vonku som nevidel. Potom sme počuli buchot vonku
a išli sme sa pozrieť von. Ja som počul jednu ranu. L. ležal na zemi, P. stál vedľa neho. L. sa sťažoval,
že ho bolí noha. P. stál nad ním. Pred barom je čistá rovina. Pamätám si, že tam je popolník pri tých
dverách. Nikto iný tam vonku okrem obžalovaného a poškodeného nebol. Možno za pár minút po tom,
čo som počul tú ranu, som vyšiel von pred bar. L. mi vtedy povedal, že padol. Myslím, že obžalovaný
s poškodeným sa začali hádať kvôli rozbitému poháru.“ Bola ďalej prečítaná časť výpovede svedka z

prípravného konania, kedy uviedol nasledovné: „Ja som pokračoval v hre na stolnom futbale, pričom asi
pominútebolopočuťvonkuspreddverínejakýbuchot,pretosomotvorilvchodovédveredopohostinstva
a po ich otvorení som videl, ako na zemi sedel L., nad ním stál P. a hovoril mu niečo v tom zmysle,
že môže byť rád, že ho tam nerozkopal a že ho len hodil o zem.“ Svedok k nej uviedol, že je možné,
že takto vypovedal, vtedy vypovedal krátko po skutku. Dodal, že poškodený L. sa mu nesťažoval, že

by mu nejaké zranenia spôsobil obžalovaný P.. Nepamätal si ani na to, že by mal poškodený L. nejaké
zranenia tváre.

Svedkyňa J. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala aj nasledovne: „Bola som na mieste, pracovala som
za barom, ale nič som nevidela. Pracoval tam so mnou kolega V. ako brigádnik. Nachádzali sa tam vtedy

aj obžalovaný a poškodený. Myslím, že v bare bol aj pán S.. L. si, že L. hral s kamarátmi stolný futbal.
Pamätám si, že prišlo k slovnému incidentu medzi obžalovaným a poškodeným. Hádali sa ohľadom
toho, že mali položené na stolnom futbale poháre a obžalovaný im hovoril, aby tam poháre nemali, že sa
to nemôže. Nepamätám si, že by sa niekto iný pripojil k slovnému konfliktu. Myslím, že nedošlo k rozbitiu
pohára. Nepamätám si na žiadny fyzický útok. Neviem, či sa obžalovaný s poškodeným potom ešte

rozprávali. Viem, že sme si išli von s kolegom zapáliť a našli sme tam poškodeného, ktorý ležal na zemi
a hovoril, že ho bolí noha. Tuším pravá. Nevedel sa postaviť, museli sme mu pomôcť. Nehovoril prečo
bol na zemi. Myslím, že keď som vonku videla ležať poškodeného, bol tam aj obžalovaný. Poškodený
vtedy nehovoril, že by bol niekým napadnutý. Poškodený ležal oproti dverám do baru medzi smetiakmi.
Vonku bol aj popolník, neviem v akej vzdialenosti od neho ležal. Myslím, že v bare obžalovaný požíval

alkoholickénápoje,nepamätámsiaké.Opoškodenomviem,žepožívalpivo.Nepočulismevonkužiadny
buchot predtým, ako sme si išli s kolegom zapáliť. Nevidela som ani že by poškodený s obžalovaným
vychádzali von z baru spolu. Viem o tom, že poškodený bol v takom stave, že vedel udržať stabilitu.“
Dodala, že si nemyslí, že by sa jej poškodený L. sťažoval na to, že by mu akékoľvek zranenie spôsobil
obžalovaný P.. Nepamätala si tiež na to, že by mal poškodený L. vtedy nejaké zranenia tváre.

Svedok K. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal aj nasledovne: „V Dublin pube som pracoval v období
2017-2018 ako barman. Spomínam si, že sa niečo medzi obžalovaným a poškodeným stalo, ale nebol
som toho svedkom. Ja som vtedy nepracoval, ale v bare som bol. V tom čase som sa striedal za barom
myslím že s kolegyňou T.. Pamätám si, že v bare boli vtedy aj obžalovaný aj poškodený. V ten večer

som požíval alkoholické nápoje. Nepamätám si na žiadny slovný konflikt. Je možné, že obžalovaný sa s
poškodeným vtedy rozprávali alebo boli pri sebe. Nevidel som medzi nimi fyzický konflikt. Nepamätám
si, že by vychádzali spolu z baru. Nebol som pri tom, čo sa dialo pred barom. Keď som vyšiel von, videl
som ako L. leží na zemi. Viem, že L. bolela noha, nepamätám si ktorá. Nevedel vstať, museli sme mu
pomôcť. V čase, keď som poškodeného videl prvý krát vonku ležať a pomáhal som mu, bol prítomný

aj obžalovaný. Nepamätám si, či poškodený niečo rozprával vonku. Skôr si myslím, že obžalovaný mu
chcel pomôcť, nerozprával na neho.“ Dodal, že videl len to, že obžalovaný P. podával ruku poškodenému
a snažil sa mu pomôcť postaviť sa. Pamätal si, že poškodený L. rozprával niečo o tom, že ani sám
nevedel, ako sa dostal na zem. Poškodený L. mu tiež nehovoril, že by mu akékoľvek zranenie spôsobil
obžalovaný P. alebo aj niekto iný. Nepamätal si, že by mal poškodený L. aj nejaké zranenie na tvári.

Svedkovia T. S., J. T. a K. V. tiež ukázali na fotodokumentácií na č.l. 587-591 miesta, kde videli ležať
poškodeného po tom, čo vyšli pred bar (v čase, keď ho videli po prvýkrát), pričom išlo o priestor pred
vstupnými dverami do baru, kde sa nachádzal aj popolník a smetiaky.Z prečítaných výpovedí svedkov - poškodených JUDr. Ingrid Kunovskej a Mgr. Miriam Žolnerovej
vyplynul rozsah uplatnených nárokov poškodených subjektov na náhradu škody voči obžalovanému v

súvislosti so zraneniami poškodeného L..

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj tieto listinné dôkazy:
· zápisnica o trestnom oznámení z č.l. 1-2
· doklad k uplatnenému nároku na NŠ z č.l. 302

· lekárske správy z č.l. 352-355
· trestný rozkaz OS Bratislava V sp. zn. 2T/45/2016 z č.l. 385-386
· fotodokumentácia miesta činu vyhotovená obhajcom z č.l. 587-591

Z týchto oboznámených listinných dôkazov vyplynulo aj nasledovné:

Trestné oznámenie podal poškodený T. L. osobne dňa 25.01.2018 (č.l. 1-2) a vypovedal o úderoch
päsťou do tváre aj o kopnutí s tým, že nohu mu zlomil obžalovaný P. tak, že mu do nej silno kopol.

V lekárskej správe na č.l. 352 (vypracovanej po incidente) bolo uvedené, že poškodený L. si podvrtol
nohu.

V lekárskej správe na č.l. 353 (vypracovanej po incidente) bolo uvedené, že poškodený L. zle stúpil na
ľavú nohu a v čase vyšetrenia mu bola nameraná hodnota etanolu 0,88 g/l.

Z trestného rozkazu OS Bratislava V sp. zn. 2T/45/2016 (č.l. 385-386) vyplynulo, že obžalovaný P. bol

odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorý spáchal dňa 26.07.2015,
pričom skutkové okolnosti svedčili o tom, že na festivale v Inchebe napadol inú osobu (muža), viackrát
ju udrel rukou zovretou v päsť do tváre a kopol ju kolenom do oblasti stehna, čím jej spôsobil zranenia
popísané v tejto skutkovej vete. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2017.

*** Výroky o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu

tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd
mal za preukázané, že:
· skutok 1/ uvedený v obžalobe sa stal a že ho spáchal (bez narušenia jeho skutkovej totožnosti) spolu

s obžalovaným I. (ktorého vyhlásenie o vine súd prijal) aj obžalovaný P. (výrok I.),
· obžalovaný P. sa dopustil aj pozmeneného skutku (výrok II.) oproti podanej obžalobe (skutku 2/
uvedeného v obžalobe) a pri zmene jeho právnej kvalifikácie len na jeden zo stíhaných prečinov.

Obžalovaný T. P. na svoju obranu uviedol nasledovné:

·vprípadeskutku1/lenpomáhalsnakladanímavyloženímodcudzenýchvecíavšetkoostatnéuž„riešil“
obžalovaný I., teda nepriamo sa k spáchaniu tohto skutku priznal (i keď na inom skutkovom základe,
ako bol uvedené v obžalobe),
· v prípade skutku 2/ uviedol, že poškodenému L. dal vtedy v bare len jednu facku ľavou rukou na jeho
pravú stranu tváre a keď ho pred barom chcel poškodený udrieť, on sa mu uhol a poškodený spadol na

zem, pričom poškodeného vtedy nekopol.

Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu preukázalo skutkový stav tvrdený
obžalobou v prípade skutku 1/ a naopak v prípade skutku 2/ bol súd toho názoru, že sa nepodarilo
jednoznačne preukázať zavinenie obžalovaného P.a aj v prípade tej časti skutku a jeho právnej

kvalifikácie, ktoré spočívalo v ublížení na zdraví poškodenému L..

V prípade skutku 1/ uvedeného v obžalobe (výrok I. tohto rozsudku) boli skutkové okolnosti jednoznačne
preukázané jednak výpoveďami obžalovaného I., ako aj ostatných vypočutých osôb (poškodeného iviacerých svedkov), ktorí v zhode a v súlade (teda s podporou) ďalších zabezpečených dôkazov vytvorili
ucelenú reťaz dôkazov svedčiacich aj o vine obžalovaného P.a (jeho obranu tiež dostatočne vyvrátili).

Bolo nepochybne preukázané, že aktívnejším v prípade prípravy tohto skutku bol určite obžalovaný P.
čo sa motívu (mal dlhy, finančné problémy) a prostriedkov týka (zabezpečil páčidlo, evidenčné čísla
a sklad v Bratislave), pričom len výpoveď obžalovaného I. bola v celom rozsahu potvrdená ostatnými
vykonanými dôkazmi. Obžalovaný I. sa podrobne vyjadril k priebehu spáchania tohto skutku, pričom
v čase jeho spáchania nepoznal svedka Y. W. (ktorého naopak poznal obžalovaný P.), ktorý poskytol

priestory v Bratislave pre uskladnenie odcudzených vecí, ktoré tam boli následne orgánmi činnými v
trestnom konaní aj nájdené (s pomocou svedeckej výpovede obžalovaného I.). Svedok Y. W. ostatne
potvrdil i to, že to bol obžalovaný P., ktorý mu telefonoval a s ktorým sa stretol (s ním aj s ďalším
neznámym mužom), aby mu sprístupnil sklad v Bratislave, kde boli vyložené veci, ktoré boli odcudzené
poškodenému J.. Výpoveď svedka Y. W. spochybnila niektoré obhajobné tvrdenia obžalovaného P.a,
pričom jeho vina vyplynula aj z výpovedí svedkov T. V., T. K., G. U. a T. W., ktorým sa obžalovaný P.

priznal k odcudzeniu vecí poškodeného po tom, čo bol spáchaný tento skutok. Dôkazy svedčiace o vine
obžalovaného P.a tak boli nepochybne vierohodnejšie, ako jeho obhajobné tvrdenia (tie neboli ničím
podložené). Dostatočne bola preukázaná napokon i hodnota odcudzených vecí patriacich poškodenému
J. (obžalovaným tieto veci s určitosťou v danom čase nepatrili, teda išlo o cudzie veci), ktoré boli neskôr
vrátené poškodenému, a aj vlámanie do jeho skladu v Hlohovci (s použitím páčidla, čo bolo viditeľné aj

z fotodokumentácie z obhliadky miesta činu), ktorý mal prenajatý.

Pokiaľ ide o právne posúdenie konania oboch obžalovaných, bolo nutné toto posúdiť miernejšie oproti
tomu, ako ho posudzovala obžaloba. S účinnosťou od 01.08.2019 došlo totiž k novele Trestného zákona
(zákonom č. 214/2019 Z.z. z 26. júna 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný

zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) aj v ustanovení §
212 (trestný čin krádeže), preto bolo nutné tento skutok v ďalšom priebehu trestného konania právne
posudzovať miernejšie s poukazom na § 2 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje
a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; ak v čase medzi spáchaním
činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa

ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší (v tejto časovej pôsobnosti je vyjadrená ústavná
zásada vylúčenia retroaktivity, t.j. spätnej pôsobnosti, ak by to bolo pre páchateľa nepriaznivejšie - pozri
čl. 50 ods. 6 Ústavy SR a čl. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, pričom použitie retroaktivity
v prospech páchateľa je však povinné - pozri čl. 50 ods. 6 posledná veta Ústavy SR).

Znenie § 212 Tr. zák. pred novelou, t.j. do 31.07.2019 (podčiarknutím je vyznačená právna kvalifikácia
podľa obžaloby):

§ 212
Krádež

(1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody
až na dva roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a

a) čin spácha vlámaním,
b) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo
drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,

e) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo
f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

(3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo 2

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, alebo
c) z osobitného motívu.(4) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo 2
a) a spôsobí ním značnú škodu,

b) závažnejším spôsobom konania (t.j. aj vlámaním podľa § 138 písm. e/ Tr. zák.),
c) na mieste požívajúcom pietu alebo všeobecnú úctu alebo na mieste konania verejného zhromaždenia
alebo obradu,
d) na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu,
e) tým, že taký čin zorganizuje, alebo

f) na chránenej osobe.

Znenie § 212 Tr. zák. po novele, t.j. od 01.08.2019 (podčiarknutím je vyznačená právna kvalifikácia,
ktorú bolo potrebné použiť v prospech obžalovaných):

§ 212

Krádež

(1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a
a) spôsobí tak malú škodu,
b) čin spácha vlámaním,

c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
d) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
e) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo
drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,
f) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo

g) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2)Odňatímslobodynašesťmesiacovažtrirokysapáchateľpotrestá,akspáchačinuvedenývodseku1
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,

b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, alebo
c) z osobitného motívu.

Je síce pravdou, že kvalifikačný znak - spáchanie činu závažnejším spôsobom konania je výslovne
uvedený v § 212 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. aj v znení účinnom od 01.08.2019, avšak kvalifikačný znak -

spáchanie činu vlámaním (§ 138 písm. e/ Tr. zák.) je už v podstate „pokrytý“ ustanovením § 212 ods.
1 písm. b/ Tr. zák., a preto nie je možné túto okolnosť obžalovaným „pričítať“ opätovne čo do právnej
kvalifikácie ich konania s poukazom na § 38 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť

ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod
zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 38 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že pri konkurencií okolností, ktoré môžu

byť súčasne zákonnými znakmi základnej skutkovej podstaty, kvalifikovanej skutkovej podstaty, ale tiež
okolnosťami poľahčujúcimi, priťažujúcimi alebo okolnosťami odôvodňujúcimi použitie nižšej alebo vyššej
trestnej sadzby, sa vychádza zo zásady, podľa ktorej má prednosť použitie určitej okolnosti len ako
kvalifikačného znaku základnej skutkovej podstaty pred jej iným použitím. Určitú okolnosť ako prísnejší
kvalifikačný znak možno použiť len vtedy, ak takáto okolnosť nie je obsiahnutá v základnej skutkovej

podstate (pozri rozsudok NS SR zo dňa 04.10.2011 sp. zn. 4Tdo 20/2011), čo je prezentovaný prípad,
keď nebolo možné konanie obžalovaných posúdiť prísnejšie, resp. tak, ako ho posudzovala obžaloba.

Na takomto miernejšom posúdení skutku aj v prípade obžalovaného I. nezmenilo nič ani právoplatné
uznesenie súdu vyhlásené na hlavnom pojednávaní o tom, že súd prijíma jeho vyhlásenie o vine (pokiaľ

ide ešte o právnu kvalifikáciu tohto skutku uvedenú v obžalobe), nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie,
došlo k zmene zákona v prospech oboch obžalovaných, čo je okolnosť „negujúca“ v danom smere
právne posúdenie skutku, resp. právoplatné uznesenie súdu o prijatí jeho vyhlásenia o vine pri správnej
právnej kvalifikácií skutku v čase jeho prijatia.Súd preto ustálil, že obžalovaní J. I. a T. P. spáchali v prípade skutku 1/ prečin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom

od 01.08.2019, keďže spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, čin spáchali
vlámaním (podľa § 122 ods. 4 Tr. zák. trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do
uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej
prekážky použitím sily alebo ľsťou) a spôsobili tak väčšiu škodu (v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. sa škodou
väčšou rozumie suma dosahujúca najmenej 2.660,00 €, resp. suma nižšia ako 26.600,00 €). Preto ich

súd uznal vinnými zo spáchania tohto prečinu, keď boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto
trestného činu.

V prípade skutku uvedenom vo výrok II. tohto rozsudku súd ustálil, že obžalovaný P. sa tohto skutku síce
dopustil, avšak jednoznačne mohol súd o jeho vine rozhodnúť len v miernejšom rozsahu oproti podanej
obžalobe, pretože jediným usvedčujúcim dôkazom viny obžalovaného P.a pokiaľ ide aj o ďalšie skutkové

okolnosti tvrdené obžalobou a aj čo do ďalšej právnej kvalifikácie tohto skutku ako prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. bola výpoveď poškodeného Píšťanského, ktorá však
bola rozporuplná a najmä spochybniteľná inými vykonanými dôkazmi.

Obžalovaný P. priznal len to, že poškodenému L. v ten večer v bare Dublin dal jednu facku ľavou rukou

na jeho pravú stranu tváre (to potvrdil aj svedok S.) a neskôr, keď ho chcel poškodený pred barom
napadnúť, sa mu uhol a poškodený spadol na zem. Priznal tiež vedomosť o tom, že už bol za obdobný
skutok odsúdený už aj skôr (skutkové okolnosti vyplynuvšie z trestného rozkazu OS Bratislava V sp. zn.
2T/45/2016 svedčili o tom, že obžalovaný sa dopustil v predmetnej trestnej veci obdobného konania ako
v prípade tohto jeho odsúdenia - bezdôvodne fyzicky napadol inú osobu aj údermi do jej tváre).

Poškodený L. naproti tomu vypovedal, že od obžalovaného P.a dostal v bare úder päsťou ľavou rukou
na pravú stranu tváre, pričom mu mal rozbiť peru (čo však vyplynulo len z jeho výpovede, žiaden iný
vykonaný dôkaz toto jeho tvrdenie nepodložil), a následne ho pred barom obžalovaný P. opätovne udrel
ľavou päsťou na pravú časť tváre a keď mu to chcel vrátiť, tak skončil na zemi. Okolnosti incidentu pred

barom si ale na hlavnom pojednávaní už bližšie nepamätal. Nepamätal si ani to, ako si zlomil nohu (alebo
akým spôsobom alebo kto mu ju zlomil), či ho obžalovaný P. vtedy pred barom aj kopol a či mu niečo
vtedy aj hovoril. Poškodený L. s istotou na hlavnom pojednávaní nevedel povedať, čo bolo príčinou jeho
úrazu, resp. jeho zlomeniny. Trestné oznámenie na obžalovaného podal tiež neskôr, nie hneď (bolo to
až dňa 25.01.2018).

Pokiaľ ide o znalecké zistenia, znalec MUDr. Marián Pamula sa na hlavnom pojednávaní vyjadril
tak, že zranenia, ktoré utrpel poškodený L. dňa 20.01.2018, vznikli zlým našliapnutím a dopadom,
resp. zlomenina členka vznikla mechanizmom nepriamym a takéto zlé našliapnutie mohlo vzniknúť aj
spontánne, bez zavinenia inou osobou, pričom zistená odrenina kože v oblasti vnútorného členku mohla

byť spôsobená napr. úderom alebo kopnutím nohou do danej oblasti, ale toto kopnutie určite neviedlo
k vzniku zlomeniny. Nevylúčil ale, že by mohla vzniknúť tiež kontaktom so šikminou či plošinou (viď
fotodokumentácia predložená obhajcom vyhotovená z priestoru pred barom Dublin). Poškodený L. mal v
čase prvého vyšetrenia stredný stupeň opitosti (bola mu nameraná hodnota etanolu 0,88 g/l), pri ktorom
môže podľa znalca dôjsť aj k poruchám koordinácie chôdze a stability tela. Znalec dodal, že zranenia

mohli u poškodeného vzniknúť rôznymi spôsobmi, nielen útokom inej osoby, resp. jej pričinením.

Zavinenie obžalovaného P.a nebolo možné podľa názoru súdu jednoznačne v tomto smere postaviť len
na výpovedi svedka S. o tom, že obžalovaný P. mal pred barom poškodenému po incidente povedať
niečo v tom zmysle, že môže byť rád, že ho tam nerozkopal a že ho len hodil o zem, pretože výpoveď

jediného očitého svedka incidentu, teda poškodeného L., bola, ako už bolo uvedené vyššie, rozporuplná,
a svedok S. tiež uviedol, že poškodený sa nesťažoval, že by mu nejaké zranenia spôsobil obžalovaný P.,
čo ostatne tiež vyplynulo aj z výpovedí ďalších dvoch svedkov - T. a V.. U. V. tiež uviedol, že poškodený
L. vtedy rozprával, že ani sám nevedel, ako sa dostal na zem.

Príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a zadokumentovanými zraneniami poškodeného, ktoré
boli popísané znalcom, resp. v prvotných lekárskych správach, tak nebola dostatočne preukázaná,
a preto podľa názoru súdu obžalovaný nemôže niesť vinu za zranenia poškodeného, ktoré si mohol
spôsobiť bez jeho pričinenia aj sám poškodený (čo znalec a ostatne aj sám poškodený nevylúčili), ktorýbol v tom čase pod vplyvom stredného stupňa opitosti, a na mieste, ktoré nemalo rovnú plochu (bola tam
šikmina, resp. vyvýšenina), resp. mohol sám stratiť v takomto svojom stave aj koordináciu a spadnúť na
zem a tak si spôsobiť predmetné zranenia.

V trestnom konaní platí, že na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych
dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom
celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania
obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže

byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý
je predmetom trestného stíhania.

Ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný relevantný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného bez
ďalšíchpriamychapodpornýchdôkazov,musíbyťtentodôkaznýprostriedokjasný,logický,presvedčivý,
vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný. Pri hodnotení vierohodnosti svedka

je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre jeho výpovede, teda či si napr. neodporuje
v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých
vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní,
pričom nie menej podstatná je aj okolnosť vzťahu svedka k obžalovanému alebo poškodenému, teda
či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu, resp. inom vzťahu. Tiež je

potrebné prihliadať na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že
v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny, ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou
súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle ustanovenia
§ 2 ods. 12 Tr. por. t.j. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorú skupinu dôkazov považuje za
vierohodnú a ktorú nie.

Podľa názoru súdu tak výpoveď poškodeného L. pokiaľ ide o ďalšie skutkové okolnosti tvrdené
obžalobou a aj čo do ďalšej právnej kvalifikácie (prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.
3 písm. c/ Tr. zák.) vyššie uvedené atribúty preukázateľne nespĺňala, lebo bola spochybnená inými
dôkazmi, bola tiež vnútorne nelogická a nemala svoj základ v iných dôkazoch, s ktorými dostatočným

spôsobom neutvorila ucelený reťazec napovedajúci bez najmenších pochybností o vine obžalovaného
aj v obžalobou naznačenom rozsahu.

V súvislosti s už naznačenou „dôkaznou núdzou“, ktorá sa vyskytla v posudzovanom prípade, je
potrebné poukázať na dôležitú zásadu trestného konania in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v

prospech obžalovaného, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. a použitie ktorej prichádza
do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú
aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému
zisteniu skutkového stavu danej veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu
zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Preuznanievinyvrozsahu,akobolatátouznaná,bolapresúdzvýpovedepoškodenéhoL.dôveryhodná
a podporená inými dôkazmi len tá jej časť, ktorá sa týkala dvoch úderov ruky obžalovaného P.a do jeho
tváre v bare a následne krátko na to i pred týmto barom, ktoré útoky zo strany obžalovaného boli náhle
a pre poškodeného v podstate nečakané, keď tieto konflikty vyvolal sám obžalovaný, a to bezdôvodne

(obžalovaný nebol zamestnancom baru a jeho tvrdenie o tom, že od stolu, kde sedel poškodený, priletel
whiskový pohár, ktorý sa rozbil, nebolo podporené žiadnym dôkazom, resp. bolo vyvrátené výpoveďami
iných osôb; aj keby tomu tak ale bolo, obžalovaného by to trestnej zodpovednosti nezbavovalo).

Súd preto ustálil, že obžalovaný T. P. spáchal len prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods.

2 písm. e/ Tr. zák., t.j. dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom (v bare) výtržnosti (tou sa
rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom - hrubo narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický
zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia; spravidla pôjde
o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam) tým, že napadol iného, hoci
bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený (trestným rozkazom

Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.05.2016 sp. zn. 2T/45/2016, právoplatným dňa 04.04.2017), a
to na skutkovom základe uvedenom vo výroku II. tohto rozsudku.V kontexte oboch ustálených skutkov, právne kvalifikovaných ako prečiny, nebolo možné v prípade
obžalovaného P.a aplikovať na túto vec tzv. materiálny korektív (podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin,
ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru

zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná), pretože závažnosť oboch spáchaných
prečinov nepovažoval súd za nepatrnú, najmä vzhľadom k hodnote odcudzených vecí (výrok I.), ako
aj vzhľadom k predchádzajúcemu spôsobu vedenia života obžalovaného, jeho trestnej a priestupkovej
minulosti alebo aj bezdôvodného vyvolania konfliktu s poškodeným, ktorý prerástol do jeho fyzického
útoku na poškodeného (výrok II.).

Obžalovaný P. konal v prípade oboch ustálených skutkov vždy vo forme priameho úmyslu podľa § 15
písm. a/ Tr. zák., t.j. chcel spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť alebo ohroziť záujmy chránené týmto
zákonom, čo nepochybne vyplynulo z vykonaného dokazovania (najmä toho, že v jeho prípade išlo o
„aktívne“ konania).

U obžalovaného T. P.a neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť (§ 22 a
§ 23 Tr. zák.).

*** Výroky o trestoch ***

V súvislosti s výrokmi o trestoch boli na hlavnom pojednávaní oboznámené tieto listinné dôkazy:
· správy o povesti na obžalovaného P.a, lustrácie na jeho osobu a pod. z č.l. 369-382 a 389-417
· rozsudok OS Piešťany sp. zn. 1T/14/2013 z č.l. 383-384
· trestný rozkaz OS Bratislava V sp. zn. 2T/45/2016 z č.l. 385-386
· uznesenie OS Bratislava V sp. zn. 2T/45/2016 z č.l. 387

· trestný rozkaz OS Trnava sp. zn. 1T/27/2018 z č.l. 418-420
· správy o povesti na obžalovaného I., lustrácie na jeho osobu a pod. z č.l. 422-431
· lustrácie na obžalovaných z č.l. 454-467 a 513-530
· listiny predložené obžalovaným I. z č.l. 535-546
· lustrácie na obžalovaných z č.l. 567-584

· hodnotenie obžalovaného P.a z ÚVV z č.l. 607
· aktuálne lustrácie na obžalovaných z č.l. 609-624
· úradný záznam z č.l. 626
· podstatný obsah spisu OS Trnava sp. zn. 1T/27/2018

Z oboznámených správ o povesti vyplynulo v prípade obžalovaného J. I., že:
· je slobodný a bezdetný,
· matka obžalovaného je na invalidnom dôchodku, dlhodobo sa tiež lieči na psychiatrickej ambulancii,
obžalovaný s ňou žije v spoločnej domácnosti a je pre ňu veľkou oporou a tiež jej pomáha,
· je aktuálne zamestnaný ako obchodný zástupca v oblasti realít,

· v registri trestov nemá žiaden záznam,
· iné trestné konania sa voči nemu nevedú,
· v minulosti bol sankcionovaný blokovými pokutami pre 14 priestupkov spáchaných na úseku cestnej
premávky.

Z oboznámených správ o povesti vyplynulo v prípade obžalovaného T. P.a, že:
· je slobodný a bezdetný,
· z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený,
· naposledy bol vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie dňa 18.10.2016, kedy bol vyradený
pre nespoluprácu,

· naposledy bol vedený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec u zamestnávateľa A3 SPORT, s.r.o., a
to do 29.01.2018,
· nie je evidovaný v obchodnom ani živnostenskom registri SR,
· v minulosti bol už 3-krát súdne trestaný:
o z toho v prípade v poradí prvého odsúdenia (OS Piešťany sp. zn. 1T/14/2013) sa na neho už hľadí,

ako keby nebol odsúdený;
o v prípade odsúdenia trestným rozkazom OS Bratislava V zo dňa 03.05.2016 sp. zn. 2T/45/2016,
právoplatným dňa 04.04.2017, mu bol tento trestný rozkaz doručený dňa 13.06.2016 a bol ním odsúdený
pre skutok spáchaný dňa 26.07.2015 a právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156ods. 1 Tr. zák., pričom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky, teda do 05.04.2019, v spojení s obmedzením
spočívajúcim v zákaze účasti na hudobných verejných podujatiach;

o v prípade odsúdenia trestným rozkazom OS Trnava zo dňa 25.04.2018 sp. zn. 1T/27/2018,
právoplatným dňa 04.04.2017, mu bol tento trestný rozkaz doručený dňa 23.06.2018 a bol ním odsúdený
pre skutok spáchaný dňa 01.10.2016 a právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., sčasti spáchané
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. (spolu s ďalšími 3 osobami fyzicky napadol v bare a následne

i pred barom iné dve osoby), pričom mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15
(pätnásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov, teda
do 04.01.2021,
· vedie sa voči nemu aj iné trestné konanie na OS Bratislava IV pod sp. zn. 2T/93/2015, ktoré doposiaľ
nebolo právoplatne skončené (najskôr bol v tejto veci oslobodený spod obžaloby, čo vyplynulo z lustrácie
v GP SR),

· v minulosti bol sankcionovaný pre viacero priestupkov, a to:
o blokovými pokutami pre 7 priestupkov spáchaných na úseku cestnej premávky;
o pre 3 závažnejšie priestupky spáchané na tomto úseku v dňoch 16.05.2018 (jazda v čase zadržania
vodičskéhopreukazu,bolamuuloženápokutavovýške500,00€azákazčinnostiviesťmotorovévozidlá
na 3 roky), 19.10.2017 (dopravná nehoda, bola mu uložená pokuta vo výške 800,00 € a zákaz činnosti

viesť motorové vozidlá na 4 roky) a 21.03.2016 (dopravná nehoda, bola mu uložená pokuta vo výške
300,00 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok);
o pre 3 priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov spáchané v dňoch 02.08.2015 (fyzicky napadol inú osobu
vo večierke, bola mu uložená pokuta vo výške 40,00 €), 16.02.2014 (fyzicky napadol iné dve osoby pred

barom, bola mu uložená pokuta vo výške 30,00 €) a 25.12.2013 (fyzicky napadol inú osobu v bare, bola
mu uložená pokuta vo výške 20,00 €),
· jeho správanie a vystupovanie počas výkonu väzby nebolo vždy na požadovanej úrovni, bolo potrebné
s ním vykonať pohovor v súvislosti s dodržiavaním ústavného poriadku, v súčasnosti proti nemu
prebieha vyšetrovanie s podozrením na spáchanie trestného činu počas výkonu väzby (ide o súvislosť

s vyvolávaním konfliktných situácií medzi obvinenými, pričom vyšetrovanie doposiaľ nebolo skončené)
a disciplinárne odmenený ani potrestaný počas doterajšieho výkonu väzby nebol.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osoby

obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy. Vychádzal tiež z toho, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Prihliadal

tiež na to, akou mierou konanie každého z obžalovaných prispelo k spáchaniu trestného činu.

Súd v prípade obžalovaného J. I. s prihliadnutím k tomu, že u neho zistil až 4 poľahčujúce okolnosti
(§ 36 písm. j/ Tr. zák. - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, pričom jeho menej závažné
priestupky na úseku cestnej premávky súd vyhodnotil v tomto smere v jeho prospech vzhľadom k tomu,

že ním spáchaná úmyselná trestná činnosť bola iného charakteru; § 36 písm. k/ Tr. zák. - dobrovoľne
nahradil spôsobenú škodu vo výške 25,00 € za poškodený zámok na dverách do skladu poškodeného
J., čo potvrdil aj sám poškodený; § 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu
a trestný čin úprimne oľutoval; § 36 písm. n/ Tr. zák. - napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom, keď jeho výpoveď bola súladná s ostatnými vykonanými dôkazmi, zároveň ešte v

procesnom postavení svedka presne popísal priebeh spáchania skutku a označil aj sklad v Bratislave,
následkomčohodošlokvykonaniujehoprehliadkyazaisteniuvšetkýchodcudzenýchvecípoškodeného
J. v hodnote najmenej 20.355,00 €) a naopak žiadne priťažujúce okolnosti, dospel k záveru, že mu je
potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov (t.j. na samej spodnej hranici trestnej
sadzby trestného činu podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom od 01.08.2019, s prihliadnutím

na úpravu trestnej sadzby z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností, keď trest odňatia slobody mohol
ukladať po úprave v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. v sadzbe od 6 mesiacov do 26 mesiacov), a to s jeho
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného I. bude naplnený práve takýmto podmienečným
trestom odňatia slobody, ktorý ho bude viesť pod hrozbou výkonu trestu k vedeniu riadneho života,
bez páchania ďalšej trestnej činnosti, najmä za účelom zadovažovania finančných prostriedkov na

živobytie jeho alebo jeho rodiny, pričom v opačnom prípade dôjde k výkonu podmienečne odloženého
výkonu trestu odňatia slobody. Takto uložený trest podľa názoru súdu istotne splní svoj účel v zmysle
§ 34 ods. 1 Tr. zák. Súd nezistil splnenie zákonných podmienok na uloženie iného (aj alternatívneho)
trestu obžalovanému, pričom v jeho prípade závažnosť spáchaného skutku (trestného činu) najmä
z pohľadu spôsobu jeho spáchania, resp. hodnoty odcudzených vecí, neviedol súd k záveru, že by

v prípade obžalovaného boli prípadne splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu v
zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., a to i napriek tomu, že u obžalovaného bola výrazná prevaha poľahčujúcich
okolností, ktorú však súd zohľadnil pri uložení „minimálneho“ trestu odňatia slobody s „minimálnou“
dĺžkou skúšobnej doby jeho podmienečného odloženia.

Súd v prípade obžalovaného T. P.a zistil, že nie je u neho daný súbeh oboch ustálených skutkov vo

výroku tohto rozsudku a je preto potrebné mu ukladať za každý skutok jeden trest. Zistil, že súbeh týchto
skutkov bol u neho prerušený doručením trestného rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 25.04.2018
sp. zn. 1T/27/2018, ktorý mu bol doručený dňa 23.06.2018 a ktorý následne nadobudol právoplatnosť.
Zistil tiež, že súbeh skutku vo výroku I. tohto rozsudku nebol daný so žiadnou inou trestnou vecou
obžalovaného (iným skutkom), preto bolo potrebné mu za tento skutok uložiť jeden samostatný trest.

V prípade skutku vo výroku II. tohto rozsudku bol naopak súdom zistený súbeh so skutkom z inej
trestnej veci obžalovaného, a to vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 1T/27/2018, a preto bolo
potrebné mu uložiť (za oba tieto skutky) súhrnný trest.

Súd preto po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestov

rozhodol nasledovne:

V prípade skutku vo výroku I. tohto rozsudku s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného T. P.a nezistil
žiadnu poľahčujúcu okolnosť a naopak u neho zistil jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák.
- už bol za trestný čin odsúdený, a to vo veci Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 2T/45/2016),

dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky
(t.j. na spodnej hranici trestnej sadzby trestného činu podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom od
01.08.2019, s prihliadnutím na úpravu trestnej sadzby z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností, keď
trest odňatia slobody mohol ukladať po úprave v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. v sadzbe od 16 mesiacov
do 36 mesiacov), a to so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa

§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného
činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa v jeho prípade
súdu nejavilo ako dôvodné (§ 48 ods. 4 Tr. zák.). Tento trest súd uložil ako samostatný pri nesplnení
zákonných podmienok uvedených v § 41 až 43 Tr. zák. na uloženie napr. ďalšieho trestu.

V prípade skutku vo výroku II. tohto rozsudku s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného T. P.a
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a naopak u neho zistil jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. h/
Tr. zák. - spáchal viac trestných činov, pričom pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/
Tr. zák., t.j. že už bol za trestný čin odsúdený, na túto nemohol prihliadať, keď odsúdenie Okresného
súdu Bratislava V pod sp. zn. 2T/45/2016 bolo súčasťou právnej kvalifikácie tohto skutku), dospel k

záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť naopak trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov (t.j. na spodnej hranici trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, teda podľa §
364 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na úpravu trestnej sadzby z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností,
keď trest odňatia slobody mohol ukladať po úprave v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. v sadzbe od 16
mesiacov do 36 mesiacov), a to taktiež so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia pri nezmenenom odôvodnení takéhoto zaradenia tak, ako bolo uvedené v predošlom odseku.
Tento trest súd uložil ako súhrnný pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 41 ods. 1 Tr.
zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák., nakoľko z hľadiska zásad na ukladanie trestov zistil splnenie podmienok
na uloženie takéhoto trestu k odsúdeniu Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 1T/27/2018, v ktorom
odsúdení bol skutok v súbehu so skutkom v predmetnej trestnej veci (viď aj vyššie), a preto pri

uložení súhrnného trestu zrušil podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. výrok o treste odňatia slobody vo výmere
15 (pätnásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov,
ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 25.04.2018 sp. zn.1T/27/2018, právoplatným dňa 03.07.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného P.a bude naplnený dvomi vyššie uvedenými
nepodmienečnými trestami odňatia slobody aj s poukazom na to, že obžalovaný sa stíhanej úmyselnej
trestnej činnosti (oboch skutkov) dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, resp. až dvoch
podmienečných odsúdení v prípade skutku vo výroku I. tohto rozsudku (!), pričom išlo o trestné veci
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/45/2016 a Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/27/2018. Teda

obžalovaný P. vždy len veľmi krátko po tom, čo bol podmienečne odsúdený v týchto iných jeho trestných
veciach, sa opätovne dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, z čoho bolo možné vyvodiť, že ani
hrozba výkonu trestov odňatia slobody (v celkovej výmere 27 mesiacov!) ho neviedla k vedeniu riadneho
života bez páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti. Aby tak bol naplnený účel trestu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je okrem iného ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, bolo
potrebné uložiť tento druh trestu vo vyššie uvedených výmerách, pričom tieto tresty považoval súd za

zákonné i spravodlivé. Iné alternatívne tresty súd nepovažoval u obžalovaného za také, ktoré by splnili
účel trestu, a to aj preto, že obžalovaný v podstate neustále opakuje fyzické útoky na iné osoby (ako
tomu bolo aj v prípade skutku vo výroku II. tohto rozsudku), pričom jeho predchádzajúce sankcionovanie
či už pokutami alebo podmienečnými trestami odňatia slobody bolo neúčinné a v jeho prípade nedošlo
k akejkoľvek náprave a vedeniu riadneho života. Súd tiež nezistil, že by u obžalovaného boli splnené

zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu (trestov) v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., a to najmä
pre postoj obžalovaného k predmetnej trestnej veci (nepriznal spáchanie skutkov - trestných činov tak,
ako boli súdom ustálené, svoju vinu zľahčoval, ani čiastočne neprejavil akúkoľvek ľútosť, ktorá by bola
úprimná a pod.).

Súd tiež nezistil splnenie podmienok na uloženie sekundárneho trestu či ochranného opatrenia obom
obžalovaným.

*** Výroky o náhrade škody ***

S predmetným trestným konaním v prípade skutku 2/ bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie
o náhrade škody, keď nároky na náhradu škody si v predmetnej veci riadne a včas uplatnili poškodení
(poškodené subjekty): T. L. vo výške 2.957,40 €, Sociálna poisťovňa vo výške 3.718,10 € a Dôvera
zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 1.524,87 €, pričom bolo potrebné o ich nárokoch rozhodnúť podľa §
288 ods. 1 Tr. por., keďže súd neuznal vinu obžalovaného T. P.a aj pre ublíženie na zdraví poškodeného

T. Píšťanského. L. súd poškodených odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Nárok na náhradu škody si v predmetnej veci riadne a včas uplatnil ešte aj poškodený Miroslav Dvoran,
a to vo výške 25,00 € z titulu poškodenia zámku na dverách do skladu, pričom na hlavnom pojednávaní
od tohto nároku ustúpil, pretože túto škodu mu nahradil obžalovaný J. I. (viď č.l. 534). Preto výroková

časť rozsudku (výrok I.) neobsahuje výrok o náhrade škody v prípade tohto poškodeného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.