Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 10, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202929
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118202929.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: Z. Z., H.. XX.XX.XXXX,

C. S., B. H. M.X. S., K. XX, právne zastúpeného: JUDr. Juraj Lukáč, advokát so sídlom Námestie sv.
Egídia 11/6, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Centrom právnej pomoci,
Námestie Slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, o zodpovednosť za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r

i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 16.03.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy vo výške 1.500.000,- € titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

2. Náhrada škody sa týka exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn.:
20Er/2182/97 o zaplatenie sumy 12.660,- Sk s prísl., t.j. v prepočte 420,43 €. Uvedená suma
predstavovala 1/3 škody v trestnej veci, ktorá už raz bola z jeho strany uhradená, pričom túto úhradu

preukázaldokladmi.Keďžesibolvedomýsplneniasvojejpovinnostipodalnávrhnazastavenieexekúcie,
v ktorom taktiež argumentoval tým, že z jeho strany bola škoda riadne uhradená. Uviedol, že výrok
trestného rozsudku neoprávňuje oprávneného výslovne k náhrade škody od všetkých odsúdených
spoločne a nerozdielne. Okresný sud Prešov svojim uznesením, č.k.: 20Er/2182/1997-93, zo dňa
12.05.2014 vyhovel jeho návrhu a vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Následne, po
podaní odvolania protistranou, vo veci rozhodol Krajský súd v Prešove, ktorý predmetné uznesenie
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Prešov uznesením, č.k.:

20Er/2182/1997-141, zo dňa 23.03.2015 jeho návrh na zastavenie exekúcie voči jeho osobe zamietol.

3. S postupom Okresného a Krajského súdu sa nestotožnil a chcel napadnúť postup a rozhodnutia
súdov. Keďže nie je právnik, nevedel ako má v danej veci v záujme ochrany svojich práv ďalej
postupovať. Ako invalidný dôchodca a osoba v materiálnej núdzi si právnu pomoc nemohol sám
zabezpečiť, preto požiadal o bezplatnú právnu pomoc Centrum právnej pomoci. Naviac v tom čase došlo
aj k legislatívnej zmene v exekučných konaniach, v dôsledku ktorej nebolo možné v jeho exekučnej

veci podať dovolanie proti rozhodnutiam a postupom súdov vo veci v rámci dvojinštančnosti konania,
bolo potrebné podať iný účinný opravný prostriedok. Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov /
ďalej aj len „CPP“/ svojím rozhodnutím, sp.zn.: 3N 5967/15KaPO, zo dňa 13.08.2015 rozhodlo, že mu
priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci. Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov, svojímrozhodnutím určilo ako účinný opravný prostriedok spísanie podnetu Generálnemu prokurátorovi SR
na podanie mimoriadneho dovolania voči predmetným uzneseniam. Generálna prokuratúra SR a ani
Krajská prokuratúra sa podnetom nezaoberali a podnet odmietli. Až následne, ako sa podnet na podanie

mimoriadneho dovolania minul účinku, CPP, kancelária Prešov, rozhodlo svojim rozhodnutím, sp.zn.: 3N
5600/16-PP-KaPO, zo dňa 08.04.2016 o predbežnom priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci
na spísanie a podanie ústavnej sťažnosti. Pre nesprávnosť úradného postupu Centra právnej pomoci
došlo k uplynutiu dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. Ústavná sťažnosť vypracovaná
Centrom právnej pomoci bola uznesením Ústavného súdu SR, č.k.: III. ÚS 314/2016-7, zo dňa 17.

mája 2016 odmietnutá ako oneskorene podaná. Svoju sťažnosť taktiež adresoval aj na Európsky súd
pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu, no nebola priechodná. Žalobca zastával názor, že Centrum
právnejpomoci,kanceláriaPrešovprivybavovanímojejexekučnejvecizvolilonesprávnyúradnýpostup,
v dôsledku ktorého bol poškodený.

4. Samotná exekúcia zasiahla jeho život s katastrofálnymi dôsledkami. Pred začatím exekučného

konania mal som pokojný a usporiadaný život. Bol vyrovnaný so svojou minulosťou a dlhé roky žil s
vedomím, že svoj trest si riadne odpykal a vzniknutú škodu riadne uhradil, a teda všetko bolo pre neho
uzavreté. Výkon, podľa jeho názoru, nespravodlivej a neoprávnenej exekúcie mal pre neho katastrofálne
následky.Začalmaťzdravotnéproblémy,diagnostikovalimucukrovku,ktorámalazanásledokpodstatné
zhoršenie môjho zraku. Výkon exekúcie sa odrazil aj v jeho súkromnom živote a mal za následok

rozpad jeho manželstva, nakoľko jeho manželka už nedokázala znášať neustále psychické vypätie I
spojené s exekučným konaním. Výsledkom bol rozvod dlhoročného manželstva a v dôsledku čoho bol
nútený taktiež opustiť aj byt, v ktorom spolu bývali. Pre nedostatok finančných prostriedkov si nemohol
zabezpečiť riadne bývanie.

5. V tom čase chcel podnikať a zabezpečiť si aspoň nejaké finančné prostriedky, ale táto snaha bola
zo strany súdneho exekútora zmarená. Keďže jeho obchodní partneri boli neustále oboznamovaní s
vedením exekúcie voči jeho osobe, pôsobil ako nedôveryhodná osoba a doslova nikto nechcel s ním
riešiť obchodné záležitosti. V dôsledku nedostatku pracovných možností začal mať finančné, a ako
už spomínal, predovšetkým existenčné problémy a začal sa zadlžovať. Zároveň dodal, že jeho dcéra

bojovala so zákernou chorobou a on ako otec som jej nemohol pre náročnosť liečby a nedostatku peňazí
zabezpečiť potrebnú pomoc. V dôsledku čoho svojej chorobe podľahla. Pretože nemal, kde bývať a
nemal finančné prostriedky na to, aby som si mohol zabezpečiť riadne bývanie, dostal sa do situácie,
že ostal bez strechy nad hlavou a stal sa bezdomovcom.

6. V zmysle právnej úpravy podľa § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. vopred požiadal o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, ale do dnešného dňa nedostal žiadnu odpoveď zo strany Centra
právnej pomoci.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť.

8. Žalovaný poukázal na ust. § 5b ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z., podľa ktorého Centrum zabezpečuje
poskytnutie právnej pomoci najmä formou právneho poradenstva vo veciach, v ktorých nebol podaný
návrh na začatie konania pred súdom. Oprávnenú osobu v príslušnom konaní pred súdom zastupuje
advokát, ktorého určí centrum. Žalobca doručil žalovanému žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v

právnej veci žalobcom označenej ako „podnet na podanie mimoriadneho dovolania gen. prokurátorovi
SR voči uzneseniu okres. súdu Prešov, č.k. 20Er/2182/1997-141, z 23.3.15“. Žalobca špecifikoval, že
v uvedenej právnej veci žiada pomoc vo forme poradenstva a zastupovanie pred začatím súdneho
konania. Z uvedeného dôvodu žalovaný priznal nárok na poskytovanie právneho poradenstva vo
veci spísania podnetu Generálnemu prokurátorovi SR na podanie mimoriadneho dovolania proti

uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 20Er/2182/1997-141, zo dňa 23.03.2015 o zamietnutí návrhu
na zastavenie exekúcie. Žalovaný mal za to, že v danom prípade nedošlo k jeho nesprávnemu
úradnému postupu. Žalovaný pri svojej rozhodovacej činnosti vychádza z údajov uvedených v žiadosti
o poskytnutie právnej pomoci a nie je oprávnený právne prekvalifikovať právnu vec, s ktorou sa žiadateľ
o právnu pomoc na žalovaného obrátil a to ani v prípadoch, keď je možné zvoliť alternatívne iný

postup. Za vyplnenie tlačiva žiadosti o poskytnutie právnej pomoci zodpovedá žiadateľ. Žalovaný je
oprávnený skúmať iba splnenie podmienok pre priznanie nároku, ktorými sú podmienka materiálnej
núdze žiadateľa, podmienka minimálnej hodnoty sporu a podmienka, že nejde o zrejmú bezúspešnosť
sporu, pričom zrejmá bezúspešnosť musí byť zrejmá už pri zbežnom posúdení veci a žalovaný nieje oprávnený prejudikovať bezúspešnosť veci. Žalobca vo svojej žiadosti neuviedol, že zvažuje aj iné
opravné prostriedky, ale výslovne žiadal o spísanie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.

9. Na podnet žalobcu odpovedala Krajská prokuratúra Prešov vo vyjadrení Kc 144/15/7700-6 zo dňa
09.09.2015. Z textu vybavenia podnetu je zrejmé, že prokurátor sa podnetom žalobcu riadne zaoberal
a podnet neodložil z dôvodu, že by dovolanie vo veci exekúcie nebolo prípustné, ako vo svojej žalobe
uvádza žalobca, ale z dôvodu, že v danej veci nebolo zistené porušenie zákona v postupe a rozhodnutí
súdu. Tvrdenie žalobcu o strate možnosti účinne sa brániť podaním jediného účinného opravného

prostriedku v dôsledku činnosti žalovaného nie je v súlade so skutočnosťou.

10. Okrem toho je možné sa domnievať, že žalobca už v konaní pred Okresným súdom Prešov nevyužil
všetky riadne opravné prostriedky (v zmysle § 58 ods. 5 v spojení s § 57 ods. 1 písm. f) zákona č.
233/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2015 do 22.12.2015), a z tohto dôvodu by podanie ústavnej
sťažnosti viedlo k jej odmietnutiu.

11. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že mu vznikla nemajetková ujma včasným nepodaním ústavnej sťažnosti
žalovaným, mal by preukázať, že podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiam Okresného súdu
Prešov, č.k. 20Er/2182/1997-141, zo dňa 23.03.2015 a Krajského súdu Prešov, sp.zn. 26CoE/48/2014,
zo dňa 14.10.2014 by bolo úspešné a v dôsledku toho by nedošlo k žiadnym nepriaznivým životným

okolnostiam popísaným v žalobe.

12.Žalovanýtiežpoukázalnaskutočnosť,žezanesprávnyúradnýpostupnemožnopovažovaťprípadné
pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že orgán verejnej moci pred svojím rozhodnutím nesprávne
vyhodnotil podmienky na jeho vydanie a že v dôsledku toho je rozhodnutie nesprávne a nemalo byť

vydané, prípadne, že malo byť vydané neskôr, v inej podobe či za iných okolností (rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp.zn. 6Cdo 115/2010, zo dňa 31.05.2011). V takomto prípade je nutné domáhať sa zrušenia
samotného rozhodnutia vo veci samej z dôvodu nezákonnosti a až následne je možné domáhať sa
náhrady škody postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z..

13. Pre úspešné uplatnenie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je nutné, aby žalobca s
istotou preukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Postup žalovaného
musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody a pre záver o existencii
príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť. Príčinná súvislosť musí byť s istotou preukázaná, pričom
dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť

medzi konaním žalovaného a vznikom nemajetkovej ujmy. Z podanej žaloby a predložených dôkazov
nevyplýva, že by nepriaznivé okolnosti v živote žalobcu boli následkom konania žalovaného, skôr je
možné sa domnievať, že tieto okolnosti predchádzali podaniu žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a
nesúviseli s konaním žalovaného.

14. Žalobca v replike uviedol, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci som osobne nevypisoval,
teda predmetná žiadosť bola vypísaná samotným Centrom a on ju iba podpísal. Okrem toho v čase
podávania žiadosti mal vážne zdravotné problémy so zrakom, skrz ochorenia cukrovky. Nenamieta to,
že bol vypracovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ale napáda tú skutočnosť, že celá
jeho vec sa minula účinku, pretože nebol použitý účinný prostriedok nápravy vo veci samej, a tým

v konečnom dôsledku mi bola odňatá možnosť brániť sa voči rozhodnutiu súdu. Týmto zmareným
postupom bola voči jeho osobe spôsobená nemajetková ujma, pretože krivda, ktorá bola voči mojej
osobe takto spáchaná, má pre mňa nevyčísliteľnú hodnotu. Objektívne aj iná osoba, ktorá by bola v
mojom postavení by pociťovala krivdu. V predmetnej právnej veci žalobca napadol nesprávny úradný
postup Centra právnej pomoci podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
teda nenamietal nezákonnosť rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 13.08.2015. Naviac, podľa
jeho názoru, takýmto postupom došlo aj k absencii základných princípov správneho konania, pretože
správny orgán nesplnil si povinnosti podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok), pričom uvedené viedlo následne k nesplneniu si povinnosti podľa § 3 ods. 4 cit. zákona.

15. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na ktoré sa dostavil žalobca, jeho právny zástupca
a zástupca žalovaného.16. Žalobca okrem iných skutočností na pojednávaní uviedol, že škodu si v tomto prípade z dôvodu jej
nízkej hodnoty neuplatňuje, pretože právna pomoc mu bola poskytovaná bezplatne, avšak uplatňuje si
nemajetkovú ujmu.

17. Žalovaný poukázal na to, že poskytuje základné právne rady v rámci hodinovej konzultácie a nie
komplexné právne analýzy prípadov jednotlivých žiadateľov.

18. Súd vykonal dokazovanie listinami (poverenie súdneho exekútora, sp.zn. 20Er/2182/97, zo dňa

15.08.97; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.zn.: 6T/37/1987, zo dňa 14.12.1987; list advokátskej
poradne zo dňa 30.11.1988; uznesenie Okresného súdu Prešov, sp.zn. E 64/89, zo dňa 19.01.1989;
potvrdenie o zaplatení škody zo dňa 27.12.1989; žiadosť - návrh na zastavenie exekúcie zo dňa
20.08.2012; uznesenie Okresného súdu Prešov, sp.zn. 20Er/2182/1997-93, zo dňa 12.05.2014;
uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 26CoE/48/2014, zo dňa 14.10.2014; uznesenie Okresného
súdu Prešov, sp.zn. 20Er/2182/1997-141, zo dňa 23.03.2015; rozhodnutie CPP, kanc. Prešov, sp.zn..

3N 5967/15-KaPO, zo dňa 13.08.2015; rozhodnutie CPP, kanc. Prešov, sp. zn. 3N 5600/16-PP-KaPO,
zo dňa 08.04.2016; uznesenie Ústavného súdu SR, č.k. III.ÚS 314/2016-7, zo dňa 17.05.2016; sťažnosť
ESĽP zo dňa 13.12.2016; sťažnosť č. 637/17 - odpoveď; lekárke nálezy MUDr. Z. N. zo dňa 22.10.2012,
05.06.2014, 17.12.2015, 21.12.2015, 16.03.2016; žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škodyzodňa15.5.2017;listMinisterstvaspravodlivostiSRzodňa26.05.2017;žiadosťoodpoveďzodňa

12.09.2017; vyjadrenie centra právnej pomoci k žiadosti o súčinnosť), pričom zistil tento skutkový stav:

19. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 14.12.1987, sp.zn.: 6T/37/1987, zaviazal Z. H., A. C. a
žalovaného nahradiť poškodenému škodu vo výške 38.000,- Kčs.

20. JUDr. B. Š. listom zo dňa 30.11.1988 vyzval žalovaného na úhradu časti na neho pripadajúcej
náhrady škody vo výške 12.666,- Kčs.

21. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 19.01.1989, sp.zn. E 64/89, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 28.01.1989, nariadil podľa rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 6T/37/87-290, zo dňa 14.12.1987,

vymoženie pohľadávky oprávneného - A. D., v sume 12.666,- Sk.

22. Štátny majetok v Rožňave dňa 27.12.1989 vydal potvrdenie, v zmysle ktorého žalovaný zaplatil na
uznesenie č. E 64/89 12.666 Kčs a trovy návrhu výkonu rozhodnutia.

23. Okresný súd Prešov dňa 15.08.1997 vydal pre súdneho exekútora Mgr. Igora Palšu poverenie na
vykonanie exekúcie voči Z. H., A. C. a žalovanému na základe exekučného titulu zo dňa 14.12.1987,
sp.zn.: 6T/37/1987, na vymoženie sumy 12.660,- Sk s prísl..

24. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 12.05.2014, č.k. 20Er/2182/1997-93, vyhlásil exekúciu za

neprípustnú a zároveň ju aj zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že
výrok exekučného titulu nie je vykonateľný, nakoľko nie je jednoznačne uvedené, či sa jedná o náhradu
škody rukou spoločnou a nerozdielnou alebo podľa účasti na spôsobenej škode jednotlivými podielmi.

25. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením zo dňa 14.10.2014, sp.zn. 26CoE/48/2014, zrušil

uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že z ust. § 438 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva priorita pravidla solidárnej
zodpovednosti. Delená zodpovednosť predstavuje len subsidiárnu zodpovednosť voči zodpovednosti
solidárnej. V čase vydania exekučného titulu nebolo povinnosťou súdu vo výroku výslovne uviesť, že
sa jedná o solidárnu zodpovednosť, keďže tá je daná znením § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Z formulovaného výroku potom bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že ak súd neurčil delenú
zodpovednosť škodcov, pôjde o zodpovednosť solidárnu. Ak súd chce určiť delenú zodpovednosť, musí
sa tiež vysporiadať aj s otázkou účasti škodcov na spôsobenej škode. Keďže v tomto prípade sa súd pri
ukladaní povinnosti nahradiť poškodenému škodu mierou účasti jednotlivých obžalovaných na spáchaní
skutku nezaoberal, je nepochybné, že nemal v úmysle takúto delenú zodpovednosť určiť. Odvolací súd

ďalej konštatoval, že aj keď niektorí povinní časť spoločného dlhu pripadajúcu na nich v zmysle delenia
na tretiny už uhradili, tak táto skutočnosť nemá vplyv na možnosť vedenia exekúcie voči nim, keďže
sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Občiansky zákonník v § 511 ponecháva vzájomné vyporiadanie
medzi sebou na samotných dlžníkov. Ak by teda niektorý z dlžníkov uhradil viac ako mal, má právopožadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov, ktoré sú, ak nie je právnym predpisom, rozhodnutím
súdu alebo účastníkmi dohodnuté inak, rovnaké. Oprávnený má tak aj naďalej právo požadovať plnenie
od ktoréhokoľvek z dlžníkov. Aj napriek tomu, že časť spoločného dlhu už bola povinnými uhradená, nie

je možné zastaviť exekúciu ako celok, keďže časť spoločného dlhu ostáva aj naďalej nevymožená.

26. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 23.03.2015, č.k. 20Er/2182/1997-141, návrh povinného
(žalobcu) na zastavenie exekúcie zo dňa 20.8.2012 zamietol. Uviedol, že napriek tomu, že časť
spoločného dlhu už bola povinnými uhradená, nie je možné zastaviť exekúciu, keďže časť spoločného

dlhu ostáva aj naďalej nevymožená.

27. Dňa 16.04.2015 žalovaný prijal žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci za účelom podania
podnetu na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi voči uzneseniu Okresného
súdu Prešov zo dňa 23.03.2015, č.k. 20Er/2182/1997-141.

28. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 13.08.2015, sp.zn. 3N 5967/15-KaPO, priznal žalobcovi nárok na
poskytnutie právnej pomoci a určil právnika centra na poskytovanie právneho poradenstva žiadateľovi
vo veci spísania podnetu generálnemu prokurátorovi SR na podanie mimoriadneho dovolania proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 20Er/2182/1997-141, zo dňa 23.03.2015, o zamietnutí návrhu
na zastavenie exekúcie.

29. Krajská prokuratúra Prešov v liste zo dňa 09.09.2015 oznámila žalobcovi, že v danej veci nebolo
zistené porušenie zákona v postupe a rozhodnutí súdu a preto podnet žalobcu odložila.

30.Opakovanýpodnetžalobcuzodňa02.11.2015GenerálnaprokuratúraSRodložila,očombolžalobca

informovaný v liste zo dňa 16.02.2016.

31. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 08.04.2016, sp.zn. 3N 5600/16-PP-KaPO, predbežne priznal
žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci a určil právnika centra na spísanie a podanie ústavnej
sťažnosti vo veci zásahu do základných práv a slobôd žiadateľa právoplatným uznesením Okresného

súdu Prešov, č.k. 20Er/2182/1997-141, zo dňa 23.03.2015, o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie
a uznesením Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 26CoE/48/2014, zo dňa 14.10.2014.

32. Ústavný súdu SR uznesením, č.k.: III. ÚS 314/2016-7, zo dňa 17.05.2016 sťažnosť žalobcu odmietol
ako oneskorene podanú.

33. Európsky súd pre ľudské práva v liste zo dňa 09.02.2017 oznámil žalobcovi, že jeho sťažnosť proti
Slovenskej republike pre porušenie práva na spravodlivé konanie a právo na účinný opravný prostriedok
vyhlásil za neprijateľnú.

34. Žalobca v liste zo dňa 15.05.2017 požiadal Ministerstvo spravodlivosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z..

35. Ministerstvo spravodlivosti SR v liste zo dňa 26.05.2015 postúpilo žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku žalobu na žalovaného.

36. Z lekárskej správy diabetológa, MUDr. Z.Á. N., zo dňa 22.10.2012 (č.l. 53) súd zistil, že žalobca
sa lieči na cukrovku od roku 1998, pričom si sám netrúfal začať liečbu inzulínom. V správe sa ďalej
konštatuje, že žalobca už v tom čase trpel komplikáciami a to diabetickou neproliferatívnou retinopathiou
a diabetickou polyneuropathiou.

37. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že svoju vec konzultoval len s pánom Z., ktorý mu hovoril, aby som
nerozprával s inými zamestnancami centra, dôveroval mu. Vždy chcel, aby jeho sťažnosť bola podaná
na medzinárodný súd, na čo mu on povedal, že musia využiť všetky možnosti. Keď som sa však bol
následne informovať u advokátskej kancelárii, bolo mu povedané, že všetky lehoty premeškal.

38. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 327/2005 Z.z., Na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie
právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktorézahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania
riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a
vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z., Fyzická osoba, ktorá má záujem o poskytnutie právnej pomoci,
sa môže obrátiť na centrum alebo na advokáta zapísaného v zozname advokátov podľa osobitného
predpisu, 4) ktorí jej poskytnú predbežnú konzultáciu v rozsahu nevyhnutnom na účely odseku 2, najviac
však jednej hodiny.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z., Účelom predbežnej konzultácie je najmä
a) vysvetlenie podmienok na uplatnenie nároku na poskytnutie právnej pomoci,
b) oboznámenie sa s prípadom a poskytnutie základnej právnej rady,
c) pomoc pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „žiadosť“).

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda
vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva
alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej
správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,

právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnosti
podľa čl. 86 písm. a) a d)
Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti

podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z., Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a ztitulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

39. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu je stanoviť podmienky, za ktorých vzniká

právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu
verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Zákon o zodpovednosti za škodu je predpisom
špeciálnym, pričom všeobecným predpisom je v tomto prípade Občiansky zákonník.

40. Zákon o zodpovednosti za škodu sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy

správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Správnym orgánom je štátny orgán, orgán
územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon
zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb v oblasti verejnej správy.

41. V danom prípade sa žalobca nedomáha nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu vydania
nezákonného rozhodnutia.

42. Zákon o zodpovednosti za škodu nedefinuje ani pojem nesprávny úradný postup. Podľa rozsudku

Krajského súdu Bratislava z 25.09.2013, sp.zn. 11Co 2/2013, však môže ísť o akúkoľvek činnosť
spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu, alebo k
porušeniuporiadku,ktorývyplývazpovahy,funkciealebocieľovtejtočinnosti.Úradnýpostupjepotrebné
posudzovať z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Za nesprávny

úradný postup sa považuje napr. porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci
- teda aj nevydanie rozhodnutia, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonných zásah do práv a
právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Nestačí len všeobecne poukázať na to, že
orgány štátu nepostupovali v súlade so zákonom. Nesprávny úradný postup musí byť konkrétny a musí

byť presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s ustanoveniami konkrétneho zákona.

43. Centrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia, ktorej cieľom je zlepšovanie prístupu k
spravodlivosti pre ľudí v materiálnej núdzi, t.j. pre tých ľudí, ktorí pre nedostatok prostriedkov nemôžu
využívať existujúce právne služby. Centrum posudzuje v prvom rade, či žiadateľ/žiadateľka spĺňa

podmienky nároku na právnu pomoc. Až následne je možné poskytnúť právnu pomoc, ktorá môže
mať formu od právneho poradenstva až po zastupovanie pred súdom právnikom centra alebo určeným
advokátom.

44. Súd má za to, že v danom prípade nebolo tvrdené a ani preukázané, že by žalovaný porušil niektorú

zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho by žalobcovi vznikla škoda resp. iná ujma. Žalovaný
poskytol žalobcovi právnu pomoc v zmysle jeho žiadosti a podal generálnemu prokurátorovi SR podnet
napodaniemimoriadnehodovolania.Skutočnosť,žežalovanýneinformovalžalobcuajomožnostipodať
ústavnú sťažnosť, resp. mu neodporučil podať ústavnú sťažnosť, podľa názoru súdu nemožno zahrnúť
pod pojem „nesprávny úradný postup“. Právne poradenstvo, resp. právne služby, Centra právnej pomoci

teda nie je možné považovať za úradný postup žalovaného; tým je konanie o posudzovaní žiadostí o
poskytnutie právnej pomoci. Z tohto dôvodu nemôže byť obzvlášť predmetom preskúmavania úroveň
a odbornosť poskytovanej právnej pomoci. Okrem toho je potrebné podotknúť, že žalobca mal navyše
zachované právo zvoliť si sám právneho zástupcu mimo inštitútu právnej pomoci poskytovanej Centromprávnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. osobám v materiálnej núdzi (§ 12 ods. 1 zák. č. 327/2005
Z.z.). Účinná právna pomoc podľa názoru súdu neznamená nutnosť podávania všetkých možných
opravných prostriedkov, resp. prostriedkov preskúmania právoplatných rozhodnutí, ale ide o činnosť,

ktorou sa efektívne chránia práva a oprávnené záujmy jednotlivých osôb. V danom prípade je však podľa
názoru súdu málo pravdepodobné, že by včasným podaním ústavnej sťažnosti mohol žalobca zvrátiť
pre neho nepriaznivé rozhodnutie vydané v exekučnom konaní, teda či by ústavný súd jeho sťažnosti
vyhovelvmeriteveci.Taktiežjepotrebnépodotknúť,žeústavnúsťažnosťsipritomnemožnostotožňovať
s riadnym a ani mimoriadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiam súdov.

45. V predmetnom konaní sa žalobca nedomáha náhrady škody, ale náhrady nemajetkovej ujmy. Právo
na náhradu nemajetkovej ujmy je možno priznať len v súvislosti s súvislosti s nesprávnym úradným
postupom, aj to len vtedy, ak nemajetková ujma vznikla v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym
úradným postupom, pričom nestačí tvrdenie, že nemajetková ujma vznikla; nemajetková ujma a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom musia byť preukázané. V danom prípade má súd za

to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ani priamu príčinnú súvislosť medzi tvrdeným
postupom žalovaného a vznikom ujmy na jeho zdraví a súkromnom živote. Žalobca trpel cukrovkou,
ako aj jej súvisiacimi komplikáciami, ešte predtým, než sa obrátil na žalovaného. Zhoršenie zdravotného
stavu by mohlo nanajvýš súvisieť s exekučným konaním, avšak nie s konaním Centra právnej pomoci,
voči ktorému sa domáha nemajetkovej ujmy.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd preto žalobu zamietol.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
tak, žalobca, ktorý bol v spore neúspešný, nemá nárok na náhradu trov konania, pričom úspešnému

žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.