Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Juraj Považan

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/199/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614212836
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1614212836.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr.JankyRichterovejaJUDr.MagdalényFlorekovej,vsporežalobcu:ŽelezniceSlovenskejrepubliky,
IČO: 31 364 501, so sídlom v Bratislave, Klemensova 8, proti žalovanému: M.K.M. spoločnosť s.r.o.,
IČO: 31 408 087, so sídlom v Stupave, Dlhá 1264, zast. JUDr. Pavlom Polakovičom, bytom v Bratislave,
Detvianska 14, o zaplatenie sumy 22.477,75 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 20. februára 2019 č.k. 7C/924/2016-148 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie rozsudkom (potom, čo konanie v časti o zaplatenie 19.364,54 eur s príslušenstvom

zastavil) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.210,05 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.210,05 eur od 02.02.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súčasne vyslovil, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania, v zastavenej časti priznal žalovanému náhradu trov konania v
rozsahu 100%, a napokon rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku v sume 1.150,38 eur žalobcovi.
2/Vychádzal zo zistenia, že žalobca (správca majetku štátu) ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným
ako nájomcom dňa 01.12.1993 zmluvu č. XXX/XX na dobu určitú do 31.12.2010. Predmetom nájmu

bol pozemok v k.ú. H. na parcele č. 1115, časť o výmere 1500 m2 a alikvótna časť prístupovej cesty
o výmere 150 m2. Pôvodná parcela užívaná žalovaným v zmysle zmluvy bol rozčlenená, v dôsledku
čoho vznikli nové parcely a to parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, predmetné parcely
sa nachádzajú v kat. úz. H. a sú zapísané na LV č. 704. Cez tieto parcely vedie prístupová cesta k
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Listom zo dňa 13.12.2010 bola žalovanému zaslaná výzva na
odovzdanie pozemku z dôvodu ukončenia nájomnej zmluvy dňom 31.12.2010. Následne bol žalovaný

vyzvaný na odovzdanie pozemkov, ktoré užíval, avšak žalovaný dané pozemky nevypratal.
3/Žalovaný podľa žalobcu v súčasnosti užíva pozemkovú plochu na parc. č. XXXX/X o výmere 237
m2 pod nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaného zapísanou na LV č. XXX ako aj prístupovú cestu
o výmere 750 m2 (300 x 2,50 m) bez právneho dôvodu. Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k
dohode o uzavretí nájomnej zmluvy a po skončení nájmu na dobu určitú, ktorú žalobca navrhoval v
priebehu užívania pozemku, nakoľko sa žalovanému zdala cena neprimeraná. Pri stanovovaní ceny
nájmu žalobca vychádzal z internej smernice ŽSR SR 1014 - ceny za nájom pozemkov a nebytových

priestorov Železníc Slovenskej republiky č.: 2018/2009-O330, účinnej od 01.07.2009. Pri výpočte ceny
nájmu pod stavbou vo vlastníctve žalovaného vychádzal žalobca z citovanej smernice z 2. Časti III.
Kapitoly - pozemky, písm. E. nájom železničných pozemkov právnickým alebo fyzickým osobám na
komerčné účely, tab. Bod I. (str.16 predpisu), ktorá cena je 22,- eur /m2 teda za výmeru 237 m2žalobca požaduje sumu 5.214,- eur/ročne, čo za obdobie od 01.01.2011 do 30.11.2014 predstavuje
sumu 20.421,50 eur. Pri výpočte ceny nájmu za prístupovú cestu k nehnuteľnosti vychádzal žalobca
z citovanej smernice 2. Časti III. kapitoly - pozemky, písm. C nájom železničných pozemkov na iné

ako poľnohospodárske a komerčné účely, tab. č. 2, bod I. (str. 12-14 predpisu), ktorá cena je 0,70
m2, teda za výmere 750 m2 žalobca požaduje sumu 525,- eur/ročne, čo za obdobie 01.01.2011 do
30.11.2014 predstavuje sumu 2.056,25 eur. Výška bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2011
do 30.11.2014 je 22.477,75 eur. Žalobca si ďalej uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,15 % ročne
od 01.12.2014 do zaplatenia.

4/Žalovanýžiadalžalobuakonedôvodnúzamietnuť.Potvrdil,žemedzistranamibolnájomnývzťah,ktorý
bol ukončený ku dňu 31.12.2010. Už v roku 2010 mali účastníci viaceré rokovania, aby sa predĺžila doba
nájmu, avšak žalobca mal neprijateľné nároky na výšku nájomného. Neprimeraným nájomným musel
žalovaný ukončiť prenájom tejto haly, nakoľko podnájomník nedokázal uhradiť žalobcom požadované
nájomné. Od konca roku 2010 nikto neužíva ani parcelu pod halou ani prístupové komunikácie. Preto
sa žalovaný podľa jeho názoru bezdôvodne neobohatil.

5/Pred začatím pojednávania vo veci vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 19.364,54 eur
s príslušenstvom späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že až po podaní žaloby žalobca zistil, že
žalovaný previedol nehnuteľnosť - halu (užívanie parcely pod halou je predmetom tohto sporu) na tretie
subjekty v roku 2011 a ku dňu 17.07.2011 nebol vlastníkom predmetnej haly. Po čiastočnom späťvzatí
zostala predmetom konania suma 3.113,21 eur ako bezdôvodné obohatenie za užívanie parcely č.

XXXX/X o výmere 237 m2 (22,- eur/m2) za obdobie od 01.01.2011 do 17.07.2011 (198 dní), t.j. v sume
2.828,42 eur a za užívanie parciel č. XXXX/X Y. Č.. XXXX/XX o výmere 750 m2 (0,70 eur/m2) za 198
dní, t.j. v sume 284,79 eur.
6/Podľa predpisu ŽSR, Bratislava schváleného Generálnym riaditeľstvom s účinnosťou od 01.07.2009
v druhej časti III. kapitoly v bode C. Nájom železničných pozemkov na iné ako poľnohospodárske a

komerčné účely ods. 35 nájomné za 1 m2 a rok sa stanoví podľa sadzieb v Tabuľke č. 2. Podľa tabuľky č.
2 (str. 14 predpisu) je sadzba za 1 m2 v Hl. meste SR Bratislava 0,70 eur. V oddiely E bod 45. je uvedené,
že predmetom tohto oddielu je stanovenie nájomného za nájom železničných pozemkov právnickým
alebo fyzickým osobám na komerčné účely. Bod E nájom železničných pozemkov právnickým alebo
fyzickým osobám na komerčné účely ods. 46 uvádza minimálnu sadzbu za 1 m2 a rok vo výške 22,-

eur pre širšie centrum (str. 16 predpisu). V kapitole I. bod 4. (str. 7 predpisu) je uvedené, že zmluvne
zakotvené ceny za nájom pozemkov, nebytových priestorov a ucelených stavieb v správe ŽSR sú
dohodnutými cenami na základe zákona č. 18/1996 Z.z o cenách, v znení neskorších predpisov.
7/Znalec G.. G. T. v znaleckom posudku č. XX/XXXX stanovil nájom na parcele č. XXXX/X Y. Č.. XXXX/
X (v znaleckom posudku chybne uvedené ako parcely č. XXX/X Y. XXX/X) k 01.01.2011 vo výške 9,412

eur na 1 m2 / rok.
8/Spornými skutočnosťami zostalo to, či žalovaný prístupovú cestu k stavbe užíval a aká má byť výšky
odplaty za užívanie prístupovej cesty, ako aj parcely pod stavbou, a teda v akej výške sa žalovaný
bezdôvodne obohatil. Z tvrdení žalobcu, z doložených fotografií, ani z obhliadky súd nemal preukázané,
že by žalovaný presne v období od 01.01.2011 do 17.07.2011 (obdobie požadovaného bezdôvodného

obohatenia) užíval prístupovú cestu vedúcu cez parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX o výmere 750 m2 k
stavbe žalovaného so súp. č. XXX. Zo žalobcom tvrdených skutočností a doložených listinných dôkazov
nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný užíva prístupovú cestu od 01.01.2011 do 17.07.2011 na
základe fotografií z roku 2013, na ktorých je vidno uskladnené drevo, zaparkované auto a psa. Aj ku
dňu obhliadky 11.09.2018 stálo v areáli žalobcu zaparkované auto (ako vyplýva z fotodokumentácie

vyhotovenej pri obhliadke). Uvedená skutočnosť ale nepreukazuje užívanie prístupovej cesty žalovaným
v danom období. Žalobca ďalej poukazoval na zápisy zo stretnutí zo dňa 04.01.2011 a zo dňa
18.05.2011, z ktorých taktiež nevyplýva užívanie prístupovej cesty za uvedené obdobie žalovaným. Iba
samotný fakt, že žalovaný v danom období vlastnil stavbu so súp. č. XXX ešte automaticky nezakladá
to, že užíval aj prístupovú cestu. Žalovaný doložil ukončenie zmluvy s podnájomníkom ešte ku dňu

31.10.2010. Aj z tohto dokumentu je zrejmé, že žalovaný sa na ukončenie nájomnej zmluvy (končiacej
dňa 31.12.2010) pripravoval a ďalej svoju nehnuteľnosť neprenajímal. Žalobca ako správca majetku
štátu a riadny hospodár mal ku dňu ukončenia nájomnej zmluvy dbať na riadne odovzdanie predmetu
nájmu (okrem parcely pod stavbou). Žalobca vedel, že nedošlo k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy
a napriek tomu si neoveril, nezdokumentoval a nezdokladoval stav v akom sa nachádzali pozemky na

ktorých je prístupová cesta, za užívanie ktorej požaduje bezdôvodné obohatenie tak, aby v prípadnom
spore uniesol dôkazné bremeno preukazujúce užívanie prístupovej cesty. Napokon žalobca podal aj
žalobu o vypratanie parciel, na ktorých sa nachádza prístupová cesta. Žaloba bola vedená na Okresnom
súde Bratislava V pod sp. zn. 29Cb/280/2011, pričom žaloba bola zamietnutá z dôvodu neuneseniadôkazného bremena žalobcom. Žalovaný síce nenamietal, že až do ukončenia nájomnej zmluvy užíval
prístupovú cestu o výmere 750 m2. Žalobca však vo svojej žalobe žiadnym spôsobom nezdokladoval to,
že žalovaný sa mal bezdôvodne obohatiť užívaním prístupovej cesty práve o výmere 750 m2 za obdobie

po ukončení nájomnej zmluvy. Keďže žalobca nepreukázal, že žalovaný skutočne užíval prístupovú
cestu o výmere 750 m2 v období od 01.01.2011 do 17.07.2011 a teda, že sa žalovaný bezdôvodne
obohatil,súdžalobužalobcuvčastipožadovanejodplaty(284,79Eur=0,70Eur/m2x750m2zaobdobie
od 01.01.2011 do 17.07.2011, t.j. 198 dní) zamietol.
9/V ďalšom bolo potrebné sa zaoberať, či došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia tým, že na parcele

č. XXXX/X v správe žalobcu stojí nehnuteľnosť - budova so súp. č. XXX vo vlastníctve žalovaného za
obdobie od 01.01.2011 do 17.07.2011. K obohateniu vlastníka stavby - žalovaného (v danom období)
došlo už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá oprávnenie užívať stavbu. Je irelevantné,
akým spôsobom žalovaný ako vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizoval. To znamená, že súd
nemôže vziať do úvahy tvrdenia žalovaného, že v dôsledku neuzavretia nájomnej zmluvy nemohol svoju
nehnuteľnosť užívať, či už sám alebo prostredníctvom prenájmu. Preto bol žalovaný povinný poskytovať

náhradu žalobcovi ako správcovi majetku štátu za dané obdobie.
10/Žalobca požadoval za užívanie parcely č. 1115/3 o výmere 237 m2 sumu 2.828,42 eur za dané
obdobieatopodľapredpisu,ktorýstanovovalcenyzanájompozemkovanebytovýchpriestorovžalobcu.
Svoj nárok žalobca opieral výlučne o tento predpis. Z predpisu je zrejmé, že sa ním stanovuje široká
škála cien pre rôzne typy pozemkov a nebytových priestorov a že sadzby sú stanovené ako minimálne.

V II. kapitole časť B bod 17 je upravená možnosť dohodnúť nižšie nájomné ako stanovuje predpis.
Súd má za to, že nie je možné takýmto jednostranným predpisom stanoviť cenu za prenájom a navyše
ešte vo vzťahu k pozemku, na ktorom je budova, ktorú ale žalobca (ako osoba vyhotovujúca predpis)
nevlastní. Nie je ani v súlade s § 3 ods. 1 zákona o cenách č. 18/1996 Z.z. možné jednostranným
stanovením ceny (v predpise uvedená ako minimálna) za prenájom požadovať od vlastníka stavby

takto stanovenú sumu ako vydanie bezdôvodného obohatenia. Z titulu vlastníctva stavby žalovaným
nie je možné predpokladať, že by žalobca vedel pozemok pod stavbou prenajať inému subjektu za ním
stanovenú cenu, t.j. 22,- eur/m2. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu, ktorý požadoval úhradu za bezdôvodné
obohatenie podľa ním jednostranne stanoveného predpisu (v cene 22,- eur/m2), dal si žalovaný v konaní
vyhotoviť znalecký posudok č. XX/XXXX G.. G. T., ktorý ocenil cenu nájmu za parcele č. XXXX/X k

01.01.2011 vo výške 9,412 eur/m2. Súd mal za to, že doložením takéhoto dôkazu žalovaný účinne
poprel tvrdenie žalobcu, ktorým požadoval úhradu vo výške 22,- eur/m2. Cena nájmu určená znalcom je
vyriešením sporu medzi žalobcom (ktorý požadoval príliš vysokú cenu za prenájom) a žalovaným (ktorý
požadoval príliš nízku cenu za prenájom). Preto súd vzal v úvahu cenu za prenájom stanovenú znalcom
a to 9,412 eur/m2 ku dňu 01.01.2011. Parcela č. XXXX/X má výmeru 237 m2 a obdobie požadovaného

bezdôvodnéhoobohateniajeod01.01.2011do17.07.2011,t.j.198dní.Súdpretopriznalžalobcovisumu
1.210,05 eur (237 m2 x 9,412 eur/365 dní x 198 dní) ako bezdôvodné obohatenie za užívanie parcely
žalovaným titulom vlastníctva stavby za uvedené obdobie. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol.
11/Súd zamietol návrh žalovaného, ktorým požadoval od žalobcu doloženie nájomných zmlúv k
obdobným pozemkom, najmä k susedným pozemkom. Mal za to, že doložením iných nájomných zmlúv

a zistením ceny prenájmov pozemkov (za akú cenu žalobca prenajíma obdobné prípadne susedné
pozemky) by neprispelo k objasneniu skutkového stavu v situácii, keď žalobca svoju cenu prenájmu
odvádza od ním vyhotoveného predpisu a žalovaný preukazoval cenu nájmu znaleckým posudkom.
12/O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 22.477,75 eur. V časti o zaplatenie sumy 19.364,54

eur s príslušenstvom vzal žalobca žalobu späť z dôvodu, že až po podaní žaloby sa dozvedel o zmene
vlastníctva, teda zavinil zastavenie konania, preto je povinný zaplatiť trovy konania žalovanému. Ďalej
bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie 1.210,05 eur, čo z celkovej uplatnenej sumy po späťvzatí
(3.113,21 eur) predstavuje 38,87 %. Keďže žalobca mal úspech len čiastočný (v časti menšej ako
polovica) súd rozhodol, tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

13/Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 1.348,50 eur, pred prvým pojednávaním vzal späť
žalobu v časti o zaplatenie 19.364,54 eur. Predmetom konania zostala suma 3.113,21 eur, z ktorej súdny
poplatokpredstavujesumu186,50eur.Žalobcovitedabudevrátenýpreplatoksúdnehopoplatku(1.162,-
eur) krátený o 1 % (t.j. 11,62 eur), teda v sume 1.150,38 eur.
14/Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel, podal včas

odvolanie žalovaný. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie ohľadne toho, že samotné vlastníctvo
nehnuteľnosti umiestnenej na pozemku iného automaticky zakladá vznik bezdôvodného obohatenia,
mal za to, že na vznik tohto majú vplyv aj iné skutočnosti. Poukázal na to, že medzi sporovými
stranami bola do roku 2010 uzatvorená zmluva o nájme nehnuteľností, v zmysle ktorej úhrada za areálbez komunikácie predstavovala 1,35 euro/m2. Vzhľadom na neúmerne vysoké nájomné požadované
žalobcom ako prenajímateľom nebolo v možnostiach žalovaného halu prenajať, žiaden subjekt nevedel
využívať pozemky s úhradou nájomného požadovanej žalobcom bez toho, aby bol stratový. Žalovaný

preto od konca roku 2010 halu nevyužíva. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.
5 Cdo 8/2010, v zmysle ktorého výška nájomného sa určuje podľa obvyklej hladiny platnej nájomnej
zmluvy, obvyklé nájomné je nájomným tržným. Až pri absencii zodpovedajúcich podkladov súd môže
vychádzať aj z výšky náhrad v iných prípadoch, v takom prípade ale skutkové zistenia je potrebné
podrobiť ďalšiemu posúdeniu z toho hľadiska, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu

pozemku, pri ktorom mu so zreteľom na účel nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo“, bez
možnosti užívať pozemok. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní vôbec nezaoberal tým, že žalobca
požadovalzaprenájompozemkusumu26.000euro,ktorásumajezhľadiskatrhovéhomechanizmuviac
ako 10 násobne vyššia ako obvyklé nájomné v danej lokalite. V danom prípade teda žalobca stanovením
výšky nájomného znemožnil žalovanému halu ďalej prenajímať. Podľa informácií žalovaného žalobca
sám nevie pozemky prenajať, tieto užívajú neznáme subjekty bez platenia akéhokoľvek nájomného,

žalobca často ani nevie, kto pozemky užíva, kedy samozrejme voči týmto subjektom nepodáva
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže v danom prípade neprišlo zo strany žalovaného
k bezdôvodnému obohateniu, navrhol žalovaný, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a žalobu v celosti zamietol.
15/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného považoval rozsudok súdu prvej inštancie za

vecne správny, navrhol preto jeho potvrdenie.
16/Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že toto dôvodné nie je.
17/V súdnej praxi boli riešené viaceré prípady vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania
cudzej nehnuteľnosti (pozemku) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec.

Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá
sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh
právneho dôvodu (zmluvného typu alebo vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla zakladá
právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy
sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť

za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak sa vychádza zo
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, je treba z hľadiska
pasívnej legitimácie posúdiť, kto bezdôvodné obohatenie získal. V podstate ide o zodpovedanie otázky,
kto užíva cudziu nehnuteľnosť (pozemok) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať
cudziu vec a v čom toto užívanie spočíva. Rozhodujúcim je teda výklad slova „užívanie“, t.

j. v čom spočíva užívanie pozemku, keď je na ňom postavená stavba vo vlastníctve osoby
odlišnej od vlastníka pozemku. Podľa názoru dovolacieho súdu je potrebné pod týmto pojmom rozumieť
umiestnenie samotnej stavby na cudzí pozemok. Jej samotné umiestnenie totiž bráni vlastníkovi
pozemku, tento užívať riadnym spôsobom. K obohateniu vlastníka stavby potom dochádza už zo
samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Je potom výlučne

vecou jeho rozhodnutia, či bude stavbu užívať sám, alebo ju bezplatne alebo odplatne prenechá inému.
Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez
ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné
ani to, či príp. komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho dôvodu a
bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku, a nie napr. jej nájomca.

Je potrebné si uvedomiť, že pod „užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade chápať
jeho zastavanie cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby). Pozemok žalobcu bol teda (bez
právneho dôvodu) užívaný tým, že mal na ňom žalovaný umiestnenú svoju stavbu a nie tým, ako a kým
bola táto stavba užívaná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. júna 2019, sp. zn. 8 Cdo 186/2018).
18/Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie, pokiaľ uzavrel, že súd nemohol vziať do úvahy

tvrdenia žalovaného, že v dôsledku neuzavretia nájomnej zmluvy nemohol svoju nehnuteľnosť užívať,
či už sám alebo prostredníctvom prenájmu a preto bol žalovaný povinný poskytovať náhradu žalobcovi
ako správcovi majetku štátu za dané obdobie, rozhodol vecne správne. Zo záverov vyššie uvedeného
rozhodnutia je rovnako zrejmé, že by bolo nadbytočné skúmať, kto reálne nehnuteľnosti na pozemkoch
žalobcu užíva, či a komu platí úhradu za užívanie, resp. nájomné, či žalobca podal alebo nepodal proti

týmto subjektom žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia a pod.
19/Na základe vyššie uvedených záverov potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej žalobe vyhovujúcej časti potvrdil ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP.20/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorý by tak mal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však žalobcovi objektívne žiadne trovy odvolacieho

konania nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
21/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.