Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 8, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719203536
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5719203536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09, Paríž, Francúzska republika,
konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01, Bratislava,
IČO: 47 234 547, proti žalovanému: P. M., O.. X.X.XXXX, V. Y.B. XXXX/XX, XXX XX, U., v konaní o
zaplatenie 1.018,30 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 800,24 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto

sumy od 16.12.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v 1-ici celkovo vzniknutých trov konania
žalobcu.

IV. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.8.2019 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 1.018,30 €, z toho 1.000,30 € z titulu dlžnej úverovej istiny a 18 € z titulu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.000,30 € od 26.9.2016 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že s účinnosťou k 30.6.2016 došlo k cezhraničnému

zlúčeniu spoločností Cetelem Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 787 783 so spoločnosťou
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09, Paríž,
Francúzska republika a tým spoločnosť Cetelem v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla bez
likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, sa stala jej univerzálnym právnym
nástupcom. Žalovaný bol dlžníkom obchodnej spoločnosti Cetelem, pretože dňa 16.12.2015 uzavrel
zmluvuospotrebiteľskomúvere,nazákladektorejCetelem,poskytlažalovanémuviazanýspotrebiteľský
úver vo výške 1.028,88 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru a žalovaný sa zaviazal, že úver vráti

formou 36 mesačných splátok vo výške 28,58 € so splatnosťou prvej splátky 15.1.2016. Celkovo mal
žalovaný zaplatiť sumu 1.028,88 €. Cetelem odfinancoval úver tým spôsobom, že poukázal peňažné
prostriedky z úveru predajcovi tovaru, žalovaný však svoj záväzok neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým
splátkam poskytnutého úveru uhradil do spísania žaloby žalovaný len časť dlžnej sumy vo výške 28,58€, čo preukazuje výpis z úverového účtu. Podľa bodu 3.1 časti 3 úverovej zmluvy mal veriteľ právo v
prípade porušovania splátok vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a požadovať splatenie úveru vrátane
príslušných úrokov a poplatkov v lehote, ktorú Cetelem určí v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru. Podľa bodu 6 časti 3 úverovej zmluvy veriteľ Cetelem doručil všetku korešpondenciu a
oznamy klientovi poštou ako obyčajná, alebo doporučená listová zásielka, alebo zásielka do vlastných
rúk, elektronickými komunikačnými médiami (email, fax, SMS, alebo iné elektronické médium), alebo
prostredníctvom kuriéra. Cetelem môže sprístupniť klientovi informácie týkajúce sa jeho úveru, alebo
zasielať oznamy prostredníctvom klientskej zóny, ktorou je zabezpečená webová stránka Cetelemu, do

ktorej klient získa prístup po zadaní požadovanej identifikácie. Za riadne doručovanie korešpondencie
klientovi sa považuje doručenie korešpondencie dlžníkovi, alebo spoludlžníkovi. Veriteľ vyhlásil dňa
5.9.2016 mimoriadnu splatnosť úveru a mal právo k úverovej istine požadovať aj úroky z omeškania. Dlh
žalovaného potom pozostával z nesplatenej úverovej istiny vo výške 1.000,30 € a z nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 18 €.

3. K žalobe žalobca pripojil doklady preukazujúce právne nástupníctvo žalobcu vo vzťahu k obchodnej
spoločnosti Cetelem, ďalej zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi obchodnou spoločnosťou
Cetelem Slovensko, a.s. a žalovaným dňa 16.12.2015, informáciu o ochrane osobných údajov, splátkový
kalendár a prehľad o splácaní úveru, list Cetelemu zo dňa 13.9.2016 nazvaný Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru a doklad o jeho doručení žalovanému.

4. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval napriek tej skutočnosti, že súd mu výzvou zo dňa
17.9.2019 oznámil, že časť pohľadávky a to splátky zročné do 15.8.2016 považuje za premlčané.
Následne na výzvu súdu nepreukázal plnenie notifikačnej povinnosti podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka
pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, teda upozornenie žalovaného na možnosť vyhlásenia

okamžitej splatnosti úveru pre omeškanie s úhradou splátok.

5. Na prvú výzvu súdu žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 27.9.2019, z ktorého vyplynulo, že na žalobe
zotrváva. Podľajehonázorupohľadávkapremlčanánebolaauviedol,žesanemôžestotožniťsnázorom
súdu o tom, že by nárok žalobcu mal byť v ktorejkoľvek časti premlčaný. Nemôže sa stotožniť ani s

názorom súdu, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa
§ 565 Obč. zákonníka, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Premlčacia
doba na zaplatenie dlhu, v ktorom vystupuje v pozícií dlžníka spotrebiteľ, by podľa názoru súdu mala
začaťplynúťskôrakoreálnedôjdekzosplatneniudlhu.Žalobcamázato,žezust.§565Obč. zákonníka
vyplýva, že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške, len do

splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ide o právo veriteľa, nie o jeho povinnosť. Ak by veriteľ nevyužil
svoje právo na splatenie celého zvyšku dlhu, naďalej by bol oprávnený požadovať len zaplatenie už
splatných splátok, t.j. premlčacia doba by plynula každej splátke samostatne. Z ust. § 53 ods. 9 a §
565 Obč. zákonníka, vyplýva len obmedzenie veriteľa, za akých podmienok môže uplatniť svoje právo
na zosplatnenie celej pohľadávky, t.j. po uplynutí troch mesiacov s omeškaním splatnej splátky. Do

momentu predčasného zosplatnenia dlhu, čo sa stalo k 5.9.2016 sa podľa názoru žalobcu nemohli
jednotlivé mesačné splátky premlčať, a to aj s poukazom na bod 3.1 časť 3 úverovej zmluvy, v zmysle
ktorej bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že veriteľ môže žiadať zaplatenie celej pohľadávky
v súlade s § 565 Obč. zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že v prípade takéhoto dojednania splatnosti
sa stane splatným celý zostávajúci dlh a trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie

celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, kedy sa stal splatný celý dlh. Žalobca takýto postup
dodržal, keďže na základe predložených oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bol úver
veriteľom zosplatnený až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splatných splátok.
Žalobca vyhlásil 5.9.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatným v celom
rozsahu. Dňa 6.9.2016 žalobca mohol svoje právo vykonať prvý raz a keďže žalobný návrh bol podaný

26.8.2019 v zmysle § 101 Obč. zákonníka, žalobca uplatnil svoj nárok v trojročnej premlčacej dobe.

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola s pripojenými listinnými dôkazmi, poučením súdu a
výzvou, aby sa k nej vyjadril v 15-dňovej lehote, doručená do vlastných rúk dňa 16.11.2019. Rovnako
sa žalovaný nedostavil ani na pojednávanie súdu, ktoré bolo nariadené na 8.1.2020. Žalovaný si

totiž zásielku v odbernej lehote neprezval, hoci vzhľadom na doručenie žaloby vedel, že je proti nemu
vedené súdne konanie. V dôsledku tejto skutočnosti platila pre doručenie predvolania žalovanému fikcia
doručenia.7. Na pojednávaní dňa 8.1.2020 súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu
žalobcom a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci.

8. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi žalovaným ako dlžníkom a obchodnom
spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave dňa 16.12.2015, súd zistil, že predmetom
tejto zmluvy bol spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému na kúpu spotrebného tovaru
v hodnote 1.389 €, pričom priama platba predajcovi predstavovala sumu 360,12 € a výška úveru
predstavovala 1.028,88 €. Žalovaný sa zaviazal tento úver splácať v splátkou vo výške 28,58 € mesačne,

a to 36 mesiacov pri splatnosti mesačnej splátky k 15. dňu v mesiaci, keď prvá splátka bola zročná
k 15.1.2016 a konečná splatnosť úveru nastala až 15.12.2018. Úroková sadzba dohodnutá nebola.
Výška úrokovej sadzby bola stanovená 0 %, RPMN predstavovala 0 % a odplata 0 %. Priemerná
hodnota RPMN predstavovala 29,89 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť, predstavovala
1.028,88 €. V časti 3 bod 3 pod názvom Následky porušenia povinnosti klienta, bolo v zmluve dohodnuté
právo obchodnej spoločnosti Cetelem vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, teda požiadať o splatenie

úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, a to v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas. Je
teda zrejmé, že v tomto ustanovení zmluvy bolo dohodnuté právo veriteľa požiadať o okamžité splatenie
úveru v súlade s ust. § 565 Obč. zákonníka. Je zrejmé, že žalovaný úver riadne nesplácal, pretože
zaplatil len jedinú splátku, a to dňa 23.1.2016 a ďalšie splátky, ktoré boli zročné, už nezaplatil. Žalobca

do spisu pripojil tzv. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru - list obchodnej spoločnosti
Cetelem z 13.9.2016, z ktorého je zrejmé, že veriteľ vyčíta žalovanému, že úver nesplácal riadne a včas,
a to ani po opakovaných výzvach na úhradu. Preto spoločnosť Cetelem vyhlasuje k 5.9.2016 záväzok
žalovaného za splatný v celom rozsahu a žiada zaplatiť úverovú istinu vo výške 1.030 € a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 18 € na účet tam uvedený. Toto oznámenie bolo doručené

žalovanému podľa potvrdenia pošty dňa 19.9.2016. Z dokladov, ktoré žalobca potom do spisu pripojil,
ktoré sú súdu ale zrejmé z jeho rozhodovacej činnosti v iných podobných sporoch, bolo preukázané, že
žalobca sa stal právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Cetelem tak ako konštatoval v žalobe. Pred
pojednávaním ešte žalobca pripojil potvrdenie o odfinancovaní úveru dňa 30.12.2015 a o poskytnutí
jedinej platby zo strany žalovaného vo výške 28,58 € dňa 23.1.2016.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že predchodca žalobcu obchodná spoločnosť
Cetelem Slovensko, a.s. podľa presvedčenia súdu so žalovaným riadne uzavrela platnú zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá mala podľa presvedčenia súdu všetky náležitosti a atribúty
zmluvy vyžadovanej v ust. § 9 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov. V zmluve bolo dohodnuté aj právo veriteľa postupovať v zmysle ust. § 565
Obč. zákonníka v prípade riadneho nesplácania úveru.

10. V zmysle ust. § 565 Obč. zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len, ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

11. V tomto prípade však išlo o spotrebiteľský úver, pre ktorý platilo aj ustanovenie § 53 ods. 9 Obč.
zákonníka.

12. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

13. Napriek výzve súdu žalobca neprodukoval dôkaz preukazujúci, že jeho predchodca pred zaslaním
listu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, teda listu z 13.9.2016 žalovanému, upozornil žalovaného
na skutočnosť, že pre nesplácanie splátok tak môže urobiť, teda, že by si predchodca žalobcu splnil
notifikačnú povinnosť tak, ako to vyžaduje ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka minimálne 15 dní
pred zosplatnením úveru. Naviac z textu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru - listu z

13.9.2016 ani nevyplýva, pre nezaplatenie ktorej splátky žalobca vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru.
Pravdou však je, že žalovaný nesplácal splátky, ktoré boli zročné vo februári až v auguste 2016. Súd
preto dospel k presvedčeniu, že nedodržaním povinnosti podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, nedošlo
k platnému vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, teda k tomu, aby takýmto jednostranným úkonomveriteľa-písomnýmlistomz13.9.2016došlokzmenezročnostidlhuinak,nežbolodohodnutévúverovej
zmluve. Podľa presvedčenia súdu v dôsledku porušenia ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka je vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru predchodcom žalobcu neplatné podľa ust. § 39 Obč. zákonníka, podľa

ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Za takýchto okolností potom podľa presvedčenia súdu
sa úver stal zročný tak ako to predpokladala úverová zmluva, teda ku dňu jeho konečnej zročnosti k
15.12.2018. Naviac však súd nemohol vyhovieť žalobe, pokiaľ šlo o istinu v celom rozsahu, pretože
dospel k presvedčeniu, že niektoré splátky úveru sú premlčané, a to konkrétne splátky zročné do

15.8.2016.

14. Podľa § 101 Obč. zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa § 103 Obč. zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba

jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

16. Súd na toto premlčanie musel vzhľadom na dátum podania žaloby prihliadať ex offo, teda z
úradnej povinnosti, vzhľadom na ust. § 54a Obč. zákonníka.

17. Podľa § 54a Obč. zákonníka, ktorý je účinný od 5.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom, alebo obnoviť
jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

18. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k presvedčeniu, že
žalobcovi možno priznať len nárok na zaplatenie sumy 800,24 €, čo predstavuje 28 dlžných splátok,
zročných v období od 15.9.2016 do 15.12.2018 po 28,58 €. Nárok žalobcu na splátky, ktoré žalovaný
dlhoval v období od 15.2.2016 do 15.8.2016, a ktoré práve v tomto období boli zročné, bol premlčaný,

nakoľko nárok na ich zaplatenie nebol uplatnený v trojročnej premlčacej dobe pred podaním žaloby na
súd. Súd preto žalobcovi priznal len sumu 800,24 €.

19. Popri istine nezaplateného a nepremlčaného dlhu súd žalobcovi v súlade s ust. § 517 ods. 2
Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka, priznal právo na úroky z omeškania vo výške, ktorá
predstavuje o 5 % zvýšenú základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky, platnú k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. V omeškaní s úhradou celej sumy 800,24 € bol žalovaný
až nasledujúceho dňa po konečnej splatnosti dlhu, teda od 16.12.2018. Vo zvyšku uplatneného nároku
na úroky z omeškania, ale aj na zaplatenie istiny, súd žalobu zamietol. Žalobcovi tak nepriznal nárok na

premlčané splátky, ale nepriznal ani nárok na sumu 18 €, ktorá podľa žaloby mala predstavovať náklady
spojené s uplatnením pohľadávky. Tento nárok uplatňovaný podľa § 121 ods. 3 Obč. zákonníka žalobca
nepreukázal. Súdu nebolo zrejmé, čím sú tieto náklady tvorené, či ich predchodca žalobcu skutočne
vynaložil, a preto v tejto časti súd žalobu považoval za nedôvodnú.

20. Priznaná suma vzhľadom k celkovo uplatnenej istine predstavovala približne 3/4-iny celkovo
uplatneného nároku. Súd o trovách konania potom rozhodoval podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že
náhradu trov konania priznanú úspešnejšiemu žalobcovi proti neúspešnejšiemu žalovanému pomerne
krátil v závislosti od úspechu a neúspechu. Čistý úspech žalobcu predstavoval rozdiel medzi úspechom
žalobcu a jeho neúspechom a predstavuje približne 1/2-icu celkovo uplatneného nároku. Preto súd v

takomto rozsahu priznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.