Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/192/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201579
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201579.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu

JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: ENAGRO, a. s., Trnavská cesta,
920 41 Leopoldov, zastúpený: Škubla & Partneri s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava,
proti žalovanému: Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, Radlinského 37, 817 73 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 101739259/2018 zo dňa 06.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie označené ako Oznámenie daňového úradu pre vybrané
daňové subjekty č. 101739259/2018 zo dňa 06.09.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. DaňovýsubjektENAGRO,a.s.,sosídlomTrnavskácesta,Leopoldov(ďalejlendaňovýsubjekt)podal
za zdaňovacie obdobie august 2013 daňové priznanie v zmysle § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v ktorom uviedol nadmerný odpočet vo výške
X.XXX.XXX,XX,- €. Daňový subjekt podal dňa 03.10.2013 dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie
obdobie august 2013, v ktorom uviedol nadmerný odpočet vo výške X.XXX.XXX,XX,- €.

2. Správca dane v súlade so zákonom č. 333/2011 vykonal u daňového subjektu kontrolu na zistenie

oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2013. Správca
dane začal kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti
za zdaňovacie obdobie august 2013 v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 zákona
o DPH.

3. V rámci výkonu predmetnej daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa

osobitného predpisu a to prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií
týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty a preto správca dane predmetnú daňovú kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2013 prerušilpodľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku odo dňa 13.08.2014 až do dňa získania potrebných informácií,
resp. podkladov pre správne určenie dane a kontrola bola prerušená do 01.06.2015.
Správca dane niekoľkokrát urgoval odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu. Odpoveď

na poslednú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácie správca dane prijal dňa 01.06.2015.

4. Na základe vykonanej daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č.j. 20564362/2015 zo dňa 22.07.2015 a vrátil
nadmerný odpočet vo výške zistenej správcom dane v lehote do 10 dní od skončenia kontroly v súlade

s ust. § 79 ods. 6 zákona o DPH.

5. Dňa 14.08.2015 správca dane prijal elektronické podanie daňového subjektu a to žiadosť o úhradu
úrokov z neskoro vyplateného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2013 zo dňa
12.08.2015 vo výške úroku na úhradu XXX.XXX,XX,- €.

6. Správca dane na uvedenú žiadosť daňového subjektu odpovedal oznámením č. 20786883/2015
zo dňa 08.09.2015. Z predmetného oznámenie vyplynulo, že správca dane začal daňovú kontrolu
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie
obdobie august 2013 v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 zákona č. 222/2004
Z.z. a nadmerný odpočet vrátil v lehote do 10 dní od skončenia kontroly v súlade s ust. § 79 ods.

6 citovaného zákona, tzn. že nedošlo k oneskorenému vráteniu nadmerného odpočtu, čím nebola
naplnená podmienka na priznanie úroku daňovému subjektu.

7. Dňa 04.11.2015 správca dane prijal elektronické podanie daňového subjektu označené ako odvolanie
proti rozhodnutiu daňového úradu č. 20786883/2015 zo dňa 08.09.2015.

8. Správca dane na uvedené odvolanie daňového subjektu zo dňa 04.11.2015 opätovne odpovedal
Oznámením č. 102623974/2016 zo dňa 26.02.2016, z ktorého vyplynulo, že prijaté odvolanie správca
dane postúpil Finančnému riaditeľstvu SR.

9. Dňa 29.09.2017 správca dane prijal elektronické podanie daňového subjektu žiadosť o vydanie
rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu DÚ VDS 20786883/2015 zo dňa 08.09.2015, v ktorom
daňový subjekt žiadal Finančné riaditeľstvo SR o bezodkladné rozhodnutie v odvolacom konaní vo
veci odvolania podaného dňa 04.11.2015, pričom touto žiadosťou upravil výšku kompenzácie z titulu
zadržaného nadmerného odpočtu na sumu XX.XXX,XX,- €.

10. Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica predmetnej žiadosti o vydanie rozhodnutia o odvolaní
proti rozhodnutiu DÚ VDS č. 20786883/2015 zo dňa 08.09.2015 a úpravu požadovanej kompenzácie
nevyhovelo.

11. Dňa 16.03.2018 správca dane opätovne prijal elektronické podanie daňového subjektu a to žiadosť
o úhradu úrokov z neskoro vyplateného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2013.

12. Správca dane na uvedenú žiadosť daňového subjektu odpovedal oznámením č. 1021739259/2018
zo dňa 06.09.2018, z ktorého vyplynulo, že správca dane opätovne považoval predmetnú žiadosť za

neopodstatnenú.

13. Následne daňový subjekt dňa 26.09.2018 podal správcovi dane odvolanie proti oznámeniu č.
101739259/2018 zo dňa 06.09.2018. O predmetnom odvolaní rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR, ktoré
preskúmalo stanovisko správcu dane a rozhodlo, že postup správcu dane je v súlade so zákonom a

žiadosti daňového subjektu podaného vo forme odvolania zo dňa 24.09.2018 voči oznámeniu zo dňa
06.09.2018 nie je možné vyhovieť. O uvedenej skutočnosti Finančné riaditeľstvo SR informovalo daňový
subjekt oznámením č. 102581215/2018 zo dňa 13.12.2018 a zároveň listom zo dňa 07.01.2019 zaslalo
správcovi dane oznámenie, v ktorom informoval správcu dane, že oznámenie č. 102581215/2018 zo
dňa 13.12.2018 nadobudlo právoplatnosť dňom doručenia daňovému subjektu, t.j. 21.12.2018.

II.
Žalobné dôvody14. Žalobou doručenou súdu dňa 12.11.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného označené ako Oznámenie daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č.

101739259/2018 zo dňa 06.09.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov
konania.
VžalobežalobcapoukázalnaskutkovýstavvdanejvecianajudikatúruSúdnehodvoraEÚ,Najvyššieho
súdu SR, ako aj Ústavného súdu Českej republiky.

15. Žalobca má za to, že v danej veci došlo zo strany daňového úradu pre vybrané daňové subjekty k
podstatným porušeniam procesných ustanovení, čo má za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.
Napadnuté opatrenie je na niektorých miestach vnútorne rozporné a na niektoré podstatné argumenty
žalobcu nedávajú odpoveď, čo v tejto časti spôsobuje ich nepreskúmateľnosť a napadnuté opatrenie
v časti, v ktorej netrpí vadou nepreskúmateľnosti podľa písm. d/ je založené na nesprávnom právnom
posúdení veci, prípadne právne posúdenie úplne absentuje.

16. Žalobca sa žiadosťou a následne aj prostredníctvom podaného odvolania domáhal priznania
kompenzačného úroku za to, že z dôvodu začatia a výkonu daňovej kontroly, ktorá bola začatá len
niekoľko dní predtým ako mu mal byť vrátený nadmerný odpočet a o ktorej nebolo možné rozumne
predvídať, kedy skončí a ktorá napriek všetkým ústretovým krokom zo strany daňového subjektu a

jeho maximálnej snahe urýchliť preverovanie zdaniteľných plnení trvala takmer 22 mesiacov a bol mu v
priebehu výkonu uvedenej daňovej kontroly zadržiavaný nadmerný odpočet vo výške X.XXX.XXX,XX,-
€, pričom tieto finančné prostriedky mu boli vrátené až po skončení uvedenej daňovej kontroly.

17. Žalobca poukázal na to, že ustanovenie § 79 ods. 3 Daňového poriadku je potrebné vykladať

eurokonformne, t.j. v súlade s ustanovením článku 183 Smernice o DPH, tak ako toto ustanovenie vyložil
vo svojej judikatúre Súdny dvor Európskej únie. Súdny dvor európskej únie skonštatoval, že jedným zo
základných princípov, na ktorých je postavený systém DPH je zásada daňovej neutrality, pričom tento
princíp by nebol naplnený, ak by daňový subjekt za to, že v dôsledku výkonu daňovej kontroly mu nebol
včasvrátenýnadmernýodpočetatedapríslušnýmifinančnýmiprostriedkaminemoholdisponovať,nebol

nijako kompenzovaný. V dôsledku uvedeného mal preto žalovaný ust. § 79 ods. 3 Daňového poriadku
vyložiť tým spôsobom, že žalobca má nárok na priznanie príslušného kompenzačného úroku a to bez
ohľadu na to, že v zmysle doslovného výkladu ust. § 79 ods. 6 zákona o DPH bol žalovaný oprávnený
v priebehu výkonu daňovej kontroly nadmerný odpočet zadržať.

18. Žalovaný vo svojom opatrení vyššie uvedenú judikatúru Súdneho dvora EÚ nijako nevzal do úvahy.
Žiadosť posudzovali výlučne iba z hľadiska rýdzo vnútroštátnej právnej úpravy a to § 79 ods. 2, ods. 6
zákona o DPH, § 79 ods. 3 Daňového poriadku, aplikujúc jej doslovný výklad.

19. Ďalej žalobca v žalobe poukázal a odcitoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/27/2013,

sp. zn. 3Sžf/44/2013 zo dňa 01.08.2014, rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžf/115/2013 zo dňa 11.12.2014
a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-120/15 Kovozber s. r. o. proti Daňovému úradu Košice zo
dňa 21.10.2015.

III.
Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 17.04.2019 v prvej časti
svojho vyjadrenia zhrnul skutkový stav k danej veci, (ktorý je podrobne popísaný v bode I. tohto

rozhodnutia).

21. Správca dane začal kontrolu na zistenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie august 2013 v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a nadmerný odpočet vrátil v lehote do 10 dní od skončenia

kontrolyvsúladesust.§79ods.6citovanéhozákona,t.j.nedošlokoneskorenémuvráteniunadmerného
odpočtu, čím nebola naplnená podmienka na priznanie úroku daňovému subjektu - žalobcovi a týmto
správca dane považoval žiadosť o úhradu úrokov z neskoro vyplateného nadmerného odpočtu za
zdaňovacie obdobie august 2013 zo dňa 16.03.2018 za neopodstatnenú.22. Žalovaný ďalej poukázal na Smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty, ktorá upravuje vrátenie nadmerného odpočtu v článku 183. Podľa článku 183 Smernice, ak

za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty
môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré
určia. Členské štáty však môžu odmietnuť, preniesť alebo vrátiť rozdiel, ak výška nadmerného odpočtu
predstavuje zanedbateľnú sumu.

23. Žalovaný uviedol, že Smernica nestanovuje konkrétne podmienky vrátenia nadmerného odpočtu
DPH. Článok 183 Smernice priamo nestanovuje povinnosť zaplatiť úroky z nadmerného odpočtu pri
jeho vrátení a rovnako ani deň, od ktorého platiteľovi vzniká na úrok nárok. Úprava konkrétnych
podmienokprevrátenienadmernéhoodpočtujevprávomocijednotlivýchčlenskýchštátov,pričommusia
byť dodržané základné zásady fungovania systému DPH, predovšetkým zásada neutrality a zásada
proporcionality.

24. Žalovaný poukázal na ust. § 86 zákona o DPH, ktorým sa preberajú záväzné akty Európskej únie
uvedené v prílohe č. 6 zákona. V zmysle bodu 7 prílohy č. 6 k zákonu o DPH zoznam prebraných
záväzkov aktov EÚ je Smernica aplikovaná do zákonov o DPH. Článok 183 Smernice bol transponovaný
do zákona platného v Slovenskej republike a to ustanovenia § 79 zákona o DPH.

25. V zmysle § 79 ods. 6 zákona o DPH, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu
podľa odseku 1 a 2 alebo odseku 5, začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do 10 dní od
skončenia daňovej kontroly a to vo výške zistenej daňovým úradom. Žalovaný uviedol, že lehota na
vrátenie nadmerného odpočtu v zmysle platnej právnej úpravy určená dĺžkou 10 dní od skončenia

daňovej kontroly bola dodržaná.

26. Ďalej žalovaný poukázal na zákon č. 511/1992 Zb. platný v danom čase, ktorý obsahoval ako
sankcie za porušenia povinnosti správcu dane len § 35b ods. 6 sankčný úrok za neoprávnene
dodržiavané peňažné prostriedky a § 63 ods. 6 úrok z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu.

Iné ustanovenie vnútroštátna právna úprava nepoznala. Správca dane konal aj na základe stanovísk
vydaných Finančným riaditeľstvom SR a stanoviska z rokovania na Ministerstve financií SR, z ktorého
vyplynul záver, že v Slovenskej republike sa v súlade s vnútroštátnou legislatívou úroky po dobu
výkonu kontroly oprávnenosti nadmerného odpočtu pred jeho vrátením nepriznávajú a doterajší postup
daňových orgánov nebude zatiaľ menený.

27. Z ustanovenia § 79 ods. 3 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane zaplatí úrok len v prípade
vrátenia daňového preplatku po lehote ustanovenej v odseku 2 a rovnako aj v prípade oneskoreného
vrátenia nadmerného odpočtu. Žalovaný v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že nadmerný odpočet
bol vrátený v lehote do 10 dní od skončenia daňovej kontroly v súlade s ustanovením § 79 ods.

6 citovaného zákona, pričom nedošlo k oneskorenému vráteniu nadmerného odpočtu, čím nebola
naplnená podmienka na priznanie úroku daňovému subjektu.

28. Priznanie úroku upravené v § 79 ods. 3 Daňového poriadku by bolo v rozpore s citovaným
ustanovením, ale i s článkom II. odsek 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na

základe Ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Daňový poriadok a
zároveň ani zákon o DPH neupravujú nárok na priznanie kompenzačného úroku, výšku kompenzačného
úroku, spôsob jeho výpočtu a ani povinnosť správcu dane priznať a vyplatiť kompenzačný úrok
spočívajúci vo vyplatení úroku za obdobie, počas ktorého daňová kontrola trvala a počas ktorého boli
zadržiavané peňažné prostriedky.

29. Žalovaný poukázal na novelu zákona o DPH účinnú od 01.01.2017 č. 297/2016 Z.z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon o DPH. Tento vložil nový § 79a zákona o DPH, podľa ktorého ak daňový úrad začal
daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 5 a
nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie

nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie
nadmerného odpočtu (ďalej len „úrok z nadmerného odpočtu“) podľa odseku 2. Platiteľ má nárok na úrok
z nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak táto úroková sadzba nedosiahne 1,5%, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 1,5 %. Úrok sa
vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia šiestich mesiacov
odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2

alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane.

30.Podľanového§85kezákonaoDPHúčinnéhood01.01.2017platiteľmánároknaúrokznadmerného
odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods.
1, ods. 2 alebo ods. 5 začala pred 1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie

§ 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1,
ods. 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane. Z toho vyplýva, že tento úroku sa
na predmetnú daňovú kontrolu nevzťahuje.

31. Žalovaný poukázal na rozsudky v konaniach žalobcu Enviral, a. s., vedených pod sp. zn.
8Sžf/71/2016 a 5Sžfk/33/2017 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného správcu dane. V týchto

konaniachideovecobdobnúakovkonaníotejtožalobe,pričomosobyžalovanéhoaprávnehozástupcu
žalobcu sú totožné.
V odôvodnení svojich rozhodnutí najvyšší súd odkázal na § 79 ods. 3 Daňového poriadku, ktorý sa však
vzťahuje na oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH, čo nenastalo v dotknutých konaniach ani
v tomto prípade. Nárok na vyplatenie úroku za zadržiavanie nadmerného odpočtu DPH počas daňovej

kontroly odôvodnil prednosťou Európskeho práva pred právom slovenským, doterajšej judikatúry SD
EÚ a slovenských súdov odvodil dĺžku obdobia, za ktoré má daňový subjekt takýto nárok a použitím
analógie iuris poukázal na § 79 ods. 3 Daňového poriadku ohľadne výšky tohto úroku.

32. Žalovaný k uvedeným rozsudkom vo vzťahu k tomuto konaniu uvádza, že ak by aj uznal, že tento

nárok z uznesenia SD EÚ, vo veci Kovozber s. r. o. a z princípu prednosti komunitárneho práva existuje
a vnútroštátnemu súdu prináleží pri absencii vnútroštátnej úpravy stanoviť podmienky, za ktorých sa má
tento úrok priznať, bolo by na mieste analogicky poukázať nie na § 79 ods. 3 Daňového poriadku, ktorý
platí pre oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH, ale na §79a zákona o DPH, čo do obdobia
a výšky tohto úroku. Opačný prístup by spôsobil neodôvodnené zvýhodnenie daňových subjektov, t.j.

kontrola nadmerného odpočtu DPH skončila do 31.12.2016.

33. Kompenzácia v podobe úroku za čas, kedy daňový subjekt nemohol disponovať s finančnými
prostriedkamipodľajudikatúrySDEÚajsúdovSR,bymalabyťprimeranáadaňovýsubjektbypriznaním
tejto kompenzácie nemal získať nenáležitú finančnú výhodu. Priznanie úroku vo výške 10% od októbra

2013 do júla 2015 ako požaduje daňový subjekt, by znamenalo také zúročenie, ktoré by na bankovom
trhu nebolo možné dosiahnuť.

34. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Právne posúdenie krajský súdom a relevantné právne predpisy

35. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 185 SSP) a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo potrebné
zrušiť.
Súd danú vec rozhodol bez pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.
Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na webovej stránke súdu a na úradnej tabuli súdu.

36.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.38. Úlohou súdu bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného označené ako Oznámenie daňového úradu
pre vybrané daňové subjekty č. 101739259/2018 zo dňa 06.09.2018, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu
o úhradu úrokov z neskoro vyplateného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2013.

39. Žalobca žiadosťou, ktorá bola doručená správcovi dane dňa 14.08.2015 žiadal priznať úrok za
oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august
2013, ktorý bol žalobcovi vrátený až po skončení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2013, pričom táto daňová kontrola

trvala od 24.10.2013, kedy bola začatá do 01.06.2015 a daňový úrad nezistil neoprávnenosť odpočítania
dane a žalobcovi vrátil nadmerný odpočet vo výške uplatnenej v daňovom priznaní v lehote do 10
dní od skončenia daňovej kontroly. Žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu o úhradu úrokov z neskoro
vyplateného nadmerného odpočtu, nakoľko dospel k záveru, že nebola splnená podmienka na priznanie
úroku podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku, keďže daňová kontrola bola u žalobcu začatá v lehote na
vrátenie nadmerného odpočtu a nadmerný odpočet bol vrátený v lehote 10 dní od skončenia kontroly.

40. Podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet,
odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období
s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej
povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti odpočítaný nadmerný odpočet alebo

jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúceho
po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplatnenia lehoty
na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za
zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely
tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za

príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane
pri dovoze tovaru.

41. Podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty
na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak:

a/ zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac,
b/ platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca,
v ktorom nadmerný odpočet vznikol,
c/ platiteľ nemal v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom
nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému

úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov.

42. Podľa § 79 ods. 6 vety prvej zákona o DPH, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa odseku 1, ods. 2 alebo ods. 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do 10 dní
od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom.

43. Podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku, ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej
v ods. 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo
sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5,- €. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala

byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za
každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní
úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo

jehočasťvlehotenajehozaplateniepodľa§55ods.6aods.7.Rovnakosprávcadanezaplatídaňovému
subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú
bolo uplatnené i jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a
ods. 7.

44. Spornou otázkou v danej veci bolo, či platiteľovi DPH vzniká nárok na úroky z omeškania z
nadmerného odpočtu zadržiavaného počas daňovej kontroly na overenie správnosti uplatneného
odpočtu DPH. Žalovaný pri vrátení nadmerného odpočtu postupoval podľa ust. § 79 ods. 6 zákona
o DPH, pričom žiadosti žalobcu o úhradu úrokov zo zadržiavaného nadmerného odpočtu nevyhovel,riadiacapritomvnútroštátnouprávnouúpravou.Daňzpridanejhodnotyjevšakpredmetomharmonizácie
s právom Európskej únie, ktoré v prípade konfliktu s vnútroštátnou úpravou má aplikačnú prednosť.

45. Konajúci súd poukazuje na prijaté stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30.10.2019 sp. zn. Snj 36/2019 k zjednoteniu rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
SR ohľadne náhrady na zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, ktoré bolo publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR 6/2019, z ktorého vyplýva:

46. Ustanovenie § 79a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od
01.01.2017 (náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly) je v pomere špeciality
k ustanoveniu § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 o správe dani (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2012 (daňové preplatky a úrok).

47. Vnútroštátna úprava Právneho poriadku Slovenskej republiky spočívajúca v ustanovení § 85ke vety

druhej zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 01.01.2017 (prechodné
ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2017) v znení: „Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová
kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 5 bola skončená
do 31.12.2016 vrátane“, nie je v súlade s právom Európskej únie a to najmä s uznesením Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-120/15 Kovozber, ktoré má aplikačnú prednosť s účinkom ex tunc. na

zabezpečenie súladu s právom Európskej únie sú orgány verejnej správy a súdy povinné zdržať sa
aplikácie tohto ustanovenia.

48. Toto stanovisko zjednotilo názory, ktoré už boli publikované najvyšším súdom v jeho rozhodnutiach
ako napríklad v rozhodnutí 3Sžfk/4/2019 zo dňa 17.04.2019, 2Sžfk/20/2017 zo dňa 31.07.2019,

2Sžfk/20/2017, 6Sžfk/59/2018, 5Sžfk/24/2017, ako aj ďalších.

49. Úniové právo sa na základe jeho bezprostrednej aplikovateľnosti priamo stáva súčasťou právnych
poriadkov členských štátov, môže sa dostať do rozporu s vnútroštátnou právnou úpravou. V takom
prípade má úniové právo podľa prípadovej praxe Súdneho dvora EU prednosť pred vnútroštátnym

predpisom, ktorý je s ním v rozpore a ktorý by nemal byť ďalej aplikovaný.

50. Daňové orgány sú oprávnené v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začať daňovú kontrolu a
peňažné prostriedky vrátiť až po jej skončení (do 10 dní). Nemožno však stotožňovať nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu po skončení daňovej kontroly a nárok na úrok z takto zadržiavaných finančných

prostriedkov.

51. Smernica Rady 2006/112/ES je prameňom práva Únie, ktorá je pre členský štát záväzná a má
v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť aj pred vnútroštátnym právnym poriadkom. Všetky
vnútroštátne orgány aplikujúce právo sú povinné toto vykladať eurokomformne, t.j. v súlade s právom

Únie. Pokiaľ ustanovenie vnútroštátneho predpisu nemožno vyložiť eurokomformne je orgán aplikujúci
právo povinný toto ustanovenie nepoužiť. Aplikácia vnútroštátnej právnej úpravy, na základe ktorých
daňové orgány vydali preskúmavané rozhodnutie, bola v rozpore so záväznou interpretáciou článku 183
DPH Smernice vyplývajúcej z judikatúry SD EÚ.

52. Z uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-120/15 Kovozber s.r.o. zo dňa 21.10.2015 vyplýva, že
vnútroštátna právna úprava ustanovenia § 79 ods. 6 zákona o DPH nie je v súlade s požiadavkami
vyplývajúcimizozásadydaňovejneutrality,nakoľko„článok183prvýodsekSmerniceRady2006/112/ES
zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni
takej vnútroštátnej právnej úprave, ako je vo veci samej, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri

vrátaní nadmerného odpočtu DPH až do uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly.“

53. Na základe uvedeného dospel konajúci súd k záveru, že právny názor žalovaného o neoprávnenosti
nároku na úrok uplatnený žalobcom sa nepohybuje v rámci voľnosti priznanej členským štátom EÚ,
pokiaľ ide o stanovenie podmienok náhrady nadmerného odpočtu DPH a je v rozpore so zásadami

fungovania systému DPH, ako aj so zásadou ochrany legitímnej dôvery, ktorá sa vzťahuje na každú
dotknutúosobuvobdobnejveci.Kvráteniunadmernéhoodpočtubežnedochádzavovšeobecnejlehote,
čo je lehota, ktorá sama osebe v súlade s článkom 183 Smernice o DPH a povinnosť platiť úrok z
omeškania z nevrátenej sumy vzniká až po uplynutí tejto lehoty.54. Predpokladom riadneho fungovania spoločného systému DPH je správne vyberanie dane a preto
každý členský štát musí prijať všetky legislatívne opatrenia, aby zabezpečil, že splatná DPH bude na

jeho území vyberaná v plnej výške. V tejto súvislosti sú členské štáty povinné overovať daňové priznania
zdaniteľných osôb, ich účtovné uzávierky a ostatné relevantné dokumenty, ako aj vypočítať a vybrať
dlžnúdaň.Ztohovyplýva,želehotanavrátenienadmernéhoodpočtuDPHmôžebyťvzásadepredĺžená
na účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby bolo nutné považovať túto lehotu za neprimeranú ak
toto predĺženie neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie tejto daňovej kontroly.

55. Keďže zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami vo výške
nadmerného odpočtu DPH je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť
kompenzované zaplatením úrokov ako istou paušalizovanou náhradou škody, či je zaručené dodržanie
zásady daňovej neutrality.

56. Podľa názoru súdu by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu, keby tým daňovým subjektom, u
ktorých bola uskutočnená daňová kontrola, bol vrátený nadmerný odpočet z dôvodu výkonu daňovej
kontroly neskôr a bez akejkoľvek kompenzácie. Práve na tento účel slúži štátom platený úrok
zo zadržiavanej sumy za obdobie už odo dňa uplynutia uvedenej všeobecnej lehoty, na vrátenie
nadmerného odpočtu až do jeho vrátenia.

57. Súdny dvor Európskej Únie uznesením C-120/15 z 21.10.2015 vo veci Kovozber s.r.o., v ktorom
posudzoval právnu úpravu Slovenskej republiky týkajúcu sa vrátenia nadmerného odpočtu dane z
pridanej hodnoty, uvedenú v zákone o DPH, prijal záver, že takáto vnútroštátna právna úprava nie je
v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásad daňovej neutrality, podľa ktorej vrátenie nadmerného

odpočtu dane z pridanej hodnoty sa musí uskutočniť v primeranej lehote, keďže v prípade začatia
daňovej kontroly má za následok zadržanie finančných prostriedkov zodpovedajúce nadmernému
odpočtudanezpridanejhodnotyzdaniteľnejosobe,počaspodstatnéhoobdobia,ktorémôžebyťšesťkrát
až dvanásťkrát dlhšie ako je zdaňovacie obdobie jedného mesiaca.

58. V súvislosti s úrokmi z omeškania Súdny dvor EÚ v bode 24 citovaného rozhodnutia uvádza... v
súladesjudikatúrouSúdnehodvora,kedydôjdekvráteniunadmernéhoodpočtuDPHzdaniteľnejosobe,
pouplynutíprimeranejlehoty,zásadaneutralitydaňovéhosystémuDPHvyžaduje,abytaktogenerované
finančné straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými
peňažnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania.

59. Na základe vyššie uvedených skutočností súd skonštatoval, že žalovaný je v prejednávanej
veci povinný priznať daňovému subjektu, ktorý si uplatnil nadmerný odpočet úrok z omeškania zo
zadržiavaných finančných prostriedkov.

60. K námietke žalovaného, že ustanovenie § 79 ods. 3 Daňového poriadku nie je na tento prípad
aplikovateľné z dôvodu, že nenastalo nedodržanie zákonnej lehoty pre vrátenie nadmerného odpočtu,
súd uvádza, že z bodu 30 uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-120/15 Kovozber s.r.o. vyplýva,
že v prípade chýbajúcich právnych predpisov Európskej únie v danej oblasti prináleží vnútroštátnemu
právnemu poriadku každého členského štátu stanoviť podmienky, za akých sa majú zaplatiť úroky z

omeškania.

61. Ak právny predpis výslovne neupravuje určitú skutkovú podstatu, alebo upravuje ju len neúplne,
neznamená to, že takto neriešenú alebo neúplne riešenú situáciu nie je možné riešiť. V danom prípade
je možné použiť analógiu légis a výšku úroku určiť v nadväznosti na ustanovenie § 79 ods. 3 Daňového

poriadku. Výška tak stanoveného úroku by podľa súdu zodpovedala zasadám ekvivalencie a efektivity,
na ktoré poukazuje Súdny dvor EÚ.

62. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného označené
ako Oznámenie daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 101739259/2018 zo dňa 06.09.2018

bolo potrebné zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, nakoľko nesprávne danú vec právne posúdil.63. V ďalšom konaní správny orgán vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu
uvedeným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom
konaní viazaný.

64. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný
úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.