Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/289/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717216671
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Chlebovič Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7717216671.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský sú v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej

a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu
o maloletú R. A. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov M. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. č. XXX toho času na ulici H.
č. X v D. a D. A. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na J. ulici č. XXXX/XX v H. zastúpeného advokátkou JUDr.
Janou Šepeľovou so sídlom na Námestí slobody č. 13/25 v Humennom v konaní o zvýšenie výživného
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 5.6.2019 č.k. 15P 208/2017-109 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzmenilrozsudokOkresnéhosúduHumennéz10.12.2014

č.k. 19P 309/2019-173 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné pre maloletú R. zo 100 Eur na 200
Eur mesačne, ktoré otca zaviazal platiť matke maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu od
11.9.2017 do budúcna. Dlžné výživné 2.100 Eur za obdobie od 11.9.2017 do 31.5.2019 povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach po 84 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
Návrh otca na zníženie výživného zamietol a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z
nich nemá nárok na ich náhradu. Rozhodnutie odôvodnil tak, že od posledného rozhodnutia o výživnom
došlo k výraznej a podstatnej zmene pomerov u všetkých zúčastnených strán. Maloletá je staršia, jej

mesačné výdavky a odôvodnené potreby sa zvýšili primerane jej veku. Od poslednej súdnej úpravy
výživného sa zvýšil aj príjem otca, ktorý sa v júli 2018 zamestnal a jeho príjem predstavuje cca 1.180 Eur.
Vzhľadom na preukázanú zmenu pomerov zúčastnených dospel k záveru, že neboli splnené podmienky
na zníženie výživného ale na jeho zvýšenie, preto návrh otca zamietol a výživné pre maloletú zvýšil tak,
aby zodpovedalo jej odôvodneným potrebám a tiež schopnostiam a možnostiam jej otca.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil

napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol,
že je si vedomý, že odôvodnené potreby maloletej sa od poslednej úpravy výživného podstatne zvýšili,
ale jeho schopnosti a možnosti mu nedovoľujú prispievať na jej výživu určeným výživným. V dôsledku
organizačných zmien nepracuje na štvorzmennej nepretržitej prevádzke, nevykonáva už prácu nad čas,
preto sa jeho príjem znížil. V súčasnosti dosahuje príjem cca 800 Eur, preto trval na podanom návrhu
na zníženie výživného zo 100 Eur na 30 Eur mesačne. V závere odvolania poukázal na skutočnosť, že
jeho disponibilný zostatok na účte v banke je 9.101,10 Eur.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach a navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.4. Matka maloletej sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil

skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 CSP
vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je
odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili

jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonnou povinnosťou. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov

a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie súd do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Zároveň
je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť (§ 62 ods.
1 Zákona o rodine) z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné

aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané,
pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počet vyživovacích povinností, musí mať
na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil.
Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené
na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť.

Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie
výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Náklady na dieťa
predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady

súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný
telefón, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov
a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho
človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa,
jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť

dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

9. Z predloženého spisu nepochybne vyplýva, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k
podstatnej zmene pomerov u všetkých zúčastnených strán. Odôvodnené potreby maloletej sa podstatne
zvýšili primerane jej veku aj tým, že v čase poslednej súdnej úpravy maloletá navštevovala prvý stupeň

základnej školy a v súčasnosti navštevuje druhý stupeň. Otec v čase poslednej úpravy podnikal, v
súčasnosti je zamestnaný s preukázaným mesačným príjmom cca 1.200 Eur. Napriek tomu, že otec v
konaní pred súdom prvej inštancie rozporoval výšku jeho preukázaného príjmu, ani v konaní pred súdom
prvej inštancie ani v konaní pred odvolacím súdom svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal,odvolací súd po posúdení všetkých okolností vyplývajúcich zo spisu dospel k záveru, že konajúcim
súdom zistený príjem otca zodpovedá jeho skutočnému príjmu. Určené výživné predstavuje približne
17% z príjmu otca, z ktorého na jeden deň výživy maloletej pripadne približne 6,5 Eur, čo postačuje

na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb v rozsahu zodpovedajúcom schopnostiam a možnostiam
otca so zreteľom aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. K odvolacím námietkam otca dodáva, že
v konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie určeného výživného.
Otec je zamestnaný a dosahuje príjem, ktorý mu umožňuje prispievať na výživu maloletej viac, ako
naposledy určeným výživným, preto konajúci súd správne rozhodol, ak návrh otca na zníženie výživného

zamietol. Odvolací súd dodáva, že samotný disponibilný zostatok na bankovom účte nie je hodnoverným
zobrazením skutočných schopností a možností povinného rodiča, aj so zreteľom na to, že súd
neprihliada na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Objektívne a zákonné posúdenie schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča vychádza vždy z vyhodnotenia vykonaných dôkazov
jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Z vykonaného dokazovania v tejto právnej veci nepochybne
vyplýva, že je v schopnostiam a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej 200 Eur mesačne

bez toho, že by sa čo i len znížila jeho doterajšia životná úroveň ako aj osôb, ktoré je povinný živiť.
Ani samotná skutočnosť, že otec v minulosti vyhlásil osobný bankrot, nie je dôvodom na zníženie
určeného výživného, pretože jednou z povinností úpadcu je riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť
k nezaopatreným deťom, a v prípade, že si túto povinnosť riadne neplní, je táto skutočnosť jedným zo
zákonnýchdôvodovprezrušenieosobnéhobankrotuprenepoctivýzámer.Pretožekonajúcisúdsprávne

rozhodolajodlžnomvýživnom,odvolacísúdztýchtodôvodovpotvrdilrozsudokvnapadnutýchvýrokoch
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
doplnil ďalšie dôvody. Ostatné výroky rozsudku neboli odvolaním napadnuté, preto neboli predmetom
odvolacieho konania.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).