Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 27, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/246/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202438
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kaleta
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8514202438.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Stará
Ľubovňa, IČO: 30807484, Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, proti povinnému: B. C., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX O., v konaní o vymoženie 390,81 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Nám. gen.
Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, trovy exekúcie vo výške 43,07 eur a u k l a d á oprávnenému,
aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.4.2014 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 23.4.2014,

doručeného súdnemu exekútorovi dňa 24.4.2014 a exekučného titulu - rozhodnutia č. 700-3110180513-
GC04/13 z 15.5.2013, právoplatného a vykonateľného dňom 7.6.2013, ktorý vydal oprávnený. Súd udelil
poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 30.4.2014 pod číslom 5710 035324.

2. Súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.8.2017 uplatnil nárok na trovy exekúcie
spolu vo výške 47,20 eur, a to s poukazom na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, z ktorého

dôvodu tiež navrhol zastaviť exekúciu.

3. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 1OdK/84/2017 zo dňa 8.8.2017 vyhlásil konkurz na majetok
povinného. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 155/2017 dňa 15.8.2017. Oznámením
zverejneným v Obchodnom vestníku č. 18/2019 dňa 26.1.2019 oznámil správca konkurznej podstaty
v zmysle § 167v o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „ZoKR“), že konkurz sa končí z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.
Zverejnením uvedeného oznámenia bol konkurz zrušený.

4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,EP“),
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017) exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

6. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť

exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.7. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný

oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

8. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka v predmetnej exekúcii vznikla
pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, z čoho vyplýva,
že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v

rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou.

9. V uvedenom prípade sa jedná o vyhlásenie konkurzu na majetok povinného - fyzickej osoby, preto je
teda potrebné vychádzať z ustanovení štvrtej časti, druhej hlavy ZoKR, kde sa v § 167 ods. 1 uvádza, že
návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. Okresný súd Prešov
uznesením sp. zn. 1OdK/84/2017 zo dňa 8.8.2017 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 155/2017 dňa

15.8.2017 na majetok povinného ako fyzickej osoby vyhlásil konkurz a zároveň ide o exekučné konanie,
v rámci ktorého sa vymáha pohľadávka, ktorú možno uspokojiť iba v konkurze aj napriek skutočnosti, že
zverejnenímoznámeniavObchodnomvestníkuč.18/2019dňa26.1.2019sakonkurzzrušilpodľa§167v
ZoKR, avšak účinky oddlženia zostávajú zachované, preto súd pristúpil k zastaveniu exekúcie, nakoľko
z ustanovenia§ 167f ods. 2 ZoKR nevyplýva, že by vyhlásením konkurzu došlo k zastaveniu exekúcie

ex lege, ale naopak súdu vzniká povinnosť, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení
exekúcie. Súd preto, rešpektujúc zákonnú úpravu vyššie citovaných ustanovení zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, túto aplikoval a predmetnú exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s §167f ods. 2 ZoKR zastavil, nakoľko boli naplnené
zákonné predpoklady pre jej zastavenie.

10. Podľa § 200 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 30 cit. vyhl., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena

a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa

určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.

13. Podľa § 203 ods. 3 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez
zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

14. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie
podľa § 243j EP), po preštudovaní pripojeného spisu súdneho exekútora, podľa vyššie citovaných
ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 43,07 eur, na ktorých úhradu
zaviazal vzhľadom na výsledok konania oprávneného. Tieto trovy predstavuje:

a) odmena súdneho exekútora á 33,19 eur,
b) náhrada hotových výdavkov:
- poštovné za doručovanie písomnosti v konaní ( upovedomenie o začatí exekúcie, povinný á 1,40 eur,
žiadosť o súčinnosť manželka povinného á 0,45 eur, výzva povinný á 0,45 eur)
- poplatok za lustráciu v EVO á 0,20 eur x 2 = 0,40 eur

c) zvýšenie priznanej odmeny o sadzbu 20 % DPH zo sumy 35,89 eur, t.j. 7,18 eur;

15. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú náhradu vo výške 2,19 EUR ani požadovanú 20
% DPH súdnym exekútorom špecifikovanú ako „výdavky na založenie a archiváciu spisu“. K takýmto
výdavkom treba uviesť, že niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v

súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky
č. 288/1995 Z.z., a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na
mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom
sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkouúradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové
náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na
kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, a pod.). Je zrejmé,

že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci celkového chodu svojho
úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Bežný
kancelársky materiál, akými sú veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, sú síce
výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za
výkon exekučnej činnosti. Bežné náklady na kancelársky materiál preto ani zákonodarca nezaradil do

výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň
práve „nie bežných“ a nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov, nevyhnutných a teda
aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. V tomto smere súd poukazuje
podporne i na závery uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 29.4.2008 č.k. I. ÚS 157/08-16, ktorý
obdobné ako vyššie uvedené úvahy, ohľadne nepriznania súdnemu exekútorovi náhrady za bežný
režijnýkancelárskymateriál,taktiežvyhodnotilakologickéacelkomlegitímne.Archiváciaspisujetaktiež

ibaadministratívnouprácouvsúvislostisexekučnoučinnosťou,náhradyzaktorésúobsiahnutévzmysle
§ 25 cit. vyhl. v samotnej priznanej odmene za výkon exekučnej činnosti. K archivovaniu spisu dochádza
po ukončení exekučného konania, resp. exekúcie, a výdavky na archivovanie nemožno považovať za
výdavky priamo súvisiace s konkrétnou exekučnou činnosťou, nejde ani o úkony exekučnej činnosti,
ktoré by viedli k vymoženiu pohľadávky od povinného. Archivovanie spisu je povinnosťou súdneho

exekútora, ktorá mu je uložená priamo zákonom, jej primárnym cieľom sú evidenčné a registračné, ako
aj je potrebná i pre možné preskúmavanie správnosti a zákonnosti postupov exekútora v konaniach -
teda pre kontrolu jeho činnosti v prípade potreby ministerstvom či orgánmi exekútorskej samosprávy,
navyše súdneho exekútora žiadne ustanovenie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov
neoprávňuje prenášať s tým spojené náklady na niektorého z účastníkov konania.

16. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi tiež trovy, ktoré by mali vzniknúť až po samotnom zastavení
exekúcie - náhrada trov predstavuje náhradu toho, čo exekútor v priebehu exekúcie reálne vynaložil, nie
náhradu nákladov, ktoré vzniknú až po zastavení exekúcie a ktoré možno považovať už len za náklady
spojené s administratívnymi prácami v súvislosti s exekučnou činnosťou. Vzhľadom na uvedené súd

nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, poštovné za vrátenie poverenia vo výške
1,25 eur a ani požadovanú 20 % DPH. Vrátenie poverenia je administratívny úkon, s ktorým ani EP,
ani vyhláška č. 288/1995 Z.z., napriek tomu, že exekútor musí poverenie po skončení exekúcie vrátiť,
nespája osobitné odmeny či náhrady výdavkov, z čoho vyplýva, že náklady s tým spojené sú zahrnuté už
vo vyššie priznanej odmene. Navyše súdu je známe zo zaužívanej praxe súdneho exekútora, že súdny

exekútor písomnosti adresované súdu doručuje osobne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť.