Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 5, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517200767
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517200767.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: T. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. B. XXX, pr. zastúpená, AK, JUDr. Viera Komanová, 17. novembra č. 31,
Stará Ľubovňa proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava 26, pr. zastúpený AK, JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811
04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zaplatenie 922,21 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.193,05 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania v rozsahu 58,84 % ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom
ovýšketejtonáhradyrozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou na tunajší súd dňa 14.2.2017 domáhala zaplatenia sumy 922,21 eur
titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu dôvodila tým, že dňa 5.2.2010 uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX
na sumu 331,94 eur, ktoré sa zaviazala splatiť v 30 splátkach po 20,28 eur. Z tejto zmluvy zaplatila
608,40 eur. Druhú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX uzatvorila žalobkyňa so žalovaným dňa 5.2.2010

na sumu 1.493,73 eur, ktoré sa zaviazala splatiť v 30 splátkach po 91,28 eur kde celkovo uhradila
sumu 2.139,48 eur. Uviedla, že obe zmluvy boli určené ako neplatné, lebo obsahovali neprijateľné
zmluvné podmienky. Keďže zmluvy sú neplatné, sú bezúrokov a bezpoplatkov čo znamená, že na
zmluvu č. XXXXXXXXXX zaplatila navyše sumu 276,46 eur a na zmluve č. XXXXXXXXXX zaplatila
navyše sumu 645,75 eur. Uvedené preplatky žiadala vrátiť. K otázke premlčania žalobkyňa uviedla, že
úver č. XXXXXXXXXX bol ukončený dňa 20.2.2014, pričom žaloba bola podaná
na súd dňa 14.2.2017, čo znamená, že neubehli tri roky. K úveru č. XXXXXXXXXX učinila splátku dňa

19.9.2014 a taktiež neprebehla 3 ročná premlčacia doba. Naviac o tom, že zmluva o úvere č.
XXXXXXXXXX obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a je v celom rozsahu neplatná označil súd
za neplatnú v súdnom konaní sp. zn. 4C/101/2014. Taktiež uviedla, že úverovú zmluvu žalobkyňa dala
posúdiť Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré jej potvrdilo, že zmluva je neplatná a to listom zo dňa
5.4.2018 a má za to, že od tohto dňa plynie premlčacia doba.

3. Žalovaný vo svojich vyjadreniach doručených súdu dňa 25.8.2017, 14.10.2017, 10.10.2018 a

6.11.2018 vzniesol voči podanej žalobe námietku premlčania. Poukázal na tú skutočnosť, že z listiny
označenej Karta klienta T. P. - č. zmluvy XXXXXXXXXX a z listiny označenej ako Karta klienta T. P.
- č. zmluvy XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobkyňa posledné úhrady z predmetných zmlúv vykonala
dňa 20.1.2014 a 19.9.2014. V dôsledku tejto skutočnosti vzniesol námietku premlčania, a to z dôvoduuplynutia subjektívnej premlčacej doby a v prípade nárokov spojených zo zmluvy č. XXXXXXXXXX aj po
uplynutí objektívnej premlčacej doby. Preto žalovaný žiadal, aby súd nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia zamietol.

4. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že s názorom námietky premlčania zo strany
žalovaného nesúhlasí. Uviedla, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť dňom keď sa oprávnený
skutočne dozvie o vzniku, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Žalobkyňa sa dozvedela o tejto skutočnosti dňom vyhlásenia rozsudku v konaní vedenom pred tunajším

súdom sp. zn. 4C/101/2014. Ďalej zdôraznila, že rozhodujúci je deň začatia plynutia subjektívnej
premlčacej doby a za tento sa považuje deň, kedy sa mohla po prvýkrát podať žaloba na súde a nie
je podstatná okolnosť kedy sa mohol oprávnený alebo musel oprávnený dozvedieť o danej skutočnosti,
pričom poukázala aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26Cdo/1161/2003. Vo vzťahu k plynutiu objektívnej
premlčacej doby uviedla, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia úmyselne a má za to, že sa na
daný prípad má uplatňovať 10 ročná premlčacia doba. Taktiež poukázala, že úverové zmluvy vykazujú

podstatné nedostatky okrem tých, ktoré boli riadne vyhodnotené v konaní 4C/101/2014. Zdôraznila, že
v danom prípade sa jedná o formulárovú predtlačenú zmluvu, pričom v záhlaví je uvedené, že sa jedná
o žiadosť o poskytnutie revolvigového úveru a zmluvu musia podpísať minimálne dve strany. Taktiež
zmluvné dojednania, ktoré sú na zadnej strane tohto formulára nie sú podpísané zmluvnými stranami.
Ďalej poukázala i k porušeniu § 9 ods. 2 písm. c/ Zákona č. 129/2010 Z.z. a uviedla, že na úver sa má

hľadieť, že je bezúročný a bezpoplatkov, naviac zo zmluvy nevyplýva dokedy má byť úver zaplatený.

5. Po predložení úverovej karty k č. zmluvy XXXXXXXXXX zo strany žalovaného pr. zástupkyňa rozšírila
žalobuzožalovanejsumy922,21eurnasumu1.502,06eurasúdnapojednávanídňa9.11.2018pripustil
zmenu petitu.

Súdnazákladevykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazov,zapreukázanépodstatnéskutkové
tvrdenia považuje:
6. Dňa 2.2.2010 požiadala žalobkyňa o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX na sumu
331,94 eur a následne dňa 5.2.2010 bol žalobkyni schválený revolvingový úver na sumu 331,94 eur s

mesačnou splátkou vrátane úrokov 20,28 eur, zmluvná odmena predstavovala 276,51 eur, RPNM 64,89
%, ročná úroková sadzba 68,709 %, priemerná RPNM za úver 48,96 %, poskytnutá čiastka revolvingu
164,28 eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 200,79 eur, predpokladaná RPNM úveru po
poskytnutí revolvingu 55,25 % a ročná úroková sadzba revolvingu 67,52 %.

7. Toho istého dňa žalobkyňa požiadala o ďalší revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, ktorý jej bol
schválený dňa 5.2.2010, pričom jej bola poskytnutá čiastka úveru vo výške 1.493,73 eur s mesačnou
splátkou vrátane úrokov 91,28 eur, zmluvnou odmenou 1.244,77 eur, RPNM 64,93 %, ročnou úrokovou
sadzbou úveru 68,83 %, priemerná RPNM za úver 48,96 %, poskytnutá čiastka revolvingu 739,39
eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 903,70 eur, predpokladaná RPNM úveru po poskytnutí

revolvingu 55,38 % a ročná úroková sadzba revolvingu 67,53 eur. Z karty klienta k č. zmluvy
XXXXXXXXX je preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 331,94 eur, avšak vyplatená
čiastka predstavuje sumu 297,98 eur a na predmetný úver zaplatila celkovo sumu 608,40 eur. Posledná
splátka bola učinená dňa 20.1.2014.

8. Z predloženej karty klienta k č. zmluvy XXXXXXXXXX má súd preukázané, že výška poskytnutého
úveru predstavovala sumu 1.493,73 eur avšak žalobkyni bola vyplatená suma 1.345,85 eur. Žalobkyňa
na tento úver zaplatila žalovanému sumu 2.228,48 eur. Z predloženej karty klienta k č. zmluvy
XXXXXXXXXXmásúdpreukázané,ževýškaposkytnutéhoúverupredstavovalasumu331,94euravšak
žalobkyni bola vyplatená suma 297,98 eur. Žalobkyňa na tento úver zaplatila žalovanému sumu 608,40

eur.

9. Na tunajšom súde bolo vedené konanie sp. zn. 4C/101/2014, v ktorom sa spoločnosť PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. domáhala voči T. P. v tomto konaní žalobkyni zaplatenia sumy 509,92 eur s prísl. z
titulu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom zo dňa

18.5.2016 žalobu o zaplatenie 509,92 eur s prísl. zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal
a taktiež vedľajšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal. Súd v odôvodnení uviedol,
že v zmluve o revolvingovom úvere chýba údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaj
o výške, počte a termínoch splatnosti istiny úrokov a iných poplatkov a preto sa na predmetný úverhľadí ako na bezúročný a bezpoplatkov. Naviac súd poukázal na skutočnosť, že zmluvná podmienka
upravená v bode 8.11 zmluvy týkajúca sa záväzku dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru ako aj

splátok revolvingu bola rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4C/101/2014 zo dňa 20.5.2015 vyhlásená
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom predmetný rozsudok bol potvrdený i KS v Prešove sp.
zn. 17 Co/296/2015. Ďalej súd vyslovil, že dojednaný úrok z úveru je v rozpore s dobrými mravmi.
Predmetný rozsudok bol doručený žalovanej dňa 11.7.2016 a obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o. dňa 22.7.2016. Dňa 4.8.2016 doručila obchodná spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia

s.r.o. podanie, v ktorom zobrala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Krajský súd v
Prešove uznesením sp. zn. 7Co/159/2016 zo dňa 27.10.2016 pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok zrušil
a konanie zastavil. Zároveň vyslovil, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
10. Podľa § 578 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) práva a povinnosti zaniknú uplynutím času, na

ktorý boli obmedzené.

11. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 1 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

14. Podľa § 100 ods.1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110).

15. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a

ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

17. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.23. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

24. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy (k 31.02.2008), na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

26.Podľa§4ods.1zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčasepodpísaniazmluvy
o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

27. Podľa § 4 ods. 2 písm. g), a i) zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

28. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, pri nesplnení

podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

29. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až

j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

30. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Súd dospel k právnemu záveru:

33. Predmetom konania je vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, z úverových zmlúv, a to č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Obe úverové zmluvy sú formulárového typu a majú zhodné zmluvné
a obchodné podmienky. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX bola preskúmaná ex offo súdom v konaní
vedenom pod sp. zn. 4C101/2014 a súd dospel k záveru, že táto nespĺňa náležitosti v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch. Keďže úverová zmluva č. XXXXXXXXXX má totožné zmluvné a obchodné

podmienky, (chýba údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaj o výške, počte a termínoch
splatnosti istiny úrokov a iných poplatkov a preto sa na predmetný úver hľadí ako na bezúročný a
bezpoplatkov) súd uzatvára, že i táto zmluva nespĺňa podmienky v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch a hľadí sa na ňu ako na bezúročnú a bezpoplatkov.

34. Vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107
ods. 1 OZ) a objektívna (§ 107 ods. 2 OZ). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby
je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich uplatnenie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé.Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomostí o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o

tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/145/2004, z ktorého vyplýva, že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
pre uplatnenie práva pre vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 OZ treba
považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť

dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Totožný je i názor českých právnych autorít napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/3306/2007, ktorý uvádza, že v prípade bezdôvodného obohatenia
získaného plnením z neplatného právneho úkonu je pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci
subjektívny moment, kedy oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z
ktorého bolo plnené, je neplatný.

35. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Objektívna premlčacia doba je trojročná a v prípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia platí objektívna 10-ročná premlčacia doba.

36. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že objektívna premlčacia doba pri úverovej zmluve

č. XXXXXXXXXX ako i pri úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX začala plynúť dňom 24.05.2011 kedy
žalobkyňa uhradila splátku č. 15 (kedy žalobkyňa prekročila úhradami sumu poskytnutého - vyplateného
úveru). Žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému sumu skutočného a vyplateného úveru č. XXXXXXXXXX
vo výške 297,98 eur a úhradou 15. splátky v poradní dňa 24.5.2011 zaplatila viac ako mala, a pri úvere
č. XXXXXXXXXX mala zaplatiť sumu 1.345,85 eur a 15 splátkou zaplatila viac ako mala.

37. Pokiaľ sa týka subjektívnej premlčacej doby, súd ustálil, že táto začala plynúť dňom 11.7.2016 kedy
žalobkyňa prevzala rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C/101/2014. Žalobkyňa sama
uviedla vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.3.2018, že o skutočnosti neplatnosti zmlúv sa
dozvedela na základe vyššie citovaného rozsudku.

38. Ďalej súd posudzoval, či na prejednaný prípad sa má aplikovať trojročná alebo desaťročná
objektívna premlčacia doba. Podľa názoru súdu objektívna premlčacia doba je v danom prípade
desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje súd za úmyselné - minimálne v
rovine nepriameho úmyslu. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti

aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úverov.

39. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Zb. o zbierke zákonov platnom a účinnom do 31.12.2015, o
všetkom, čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym

každému, koho sa týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov
je nevyvrátiteľná (od 1.1.2016 túto problematiku upravuje § 15 zákona č. 400/2015 Z.z.). Žalovaný
je poskytovateľom spotrebiteľských úverov na profesionálnej báze, preto sa predpokladá u takýchto
spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné
podmienky sú tvorené poskytovateľom úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok.

Žalovaný ako odborná organizácia, nebankový subjekt, pri uzatváraní zmluvy koná evidentne úmyselne
so snahou dosiahnutia zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá
pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. Z hľadiska doterajšej praxe je
nesporné, že nebankové subjekty majú svoje podmienky upravené menej korektne ako banky z hľadiska
dojednávania odplaty za poskytnutie úveru, či úrokových sadzieb i následkov porušenia zmluvnej

povinnosti, čo je predmetom súdnych sporov z vymáhania záväzkov zo zmlúv, ktoré často nerešpektujú
dobré mravy a odporujú pravidlám poctivého obchodného styku. V čase uzatvorenia zmluvy už niekoľko
rokov platili ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a rovnako aj ustanovenia o spôsobe a podmienkach
uzavretia zmluvy upravené v Občianskom zákonníku. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel
dojednať zmluvu so žalobkyňou v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel,

čo môže takýto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Konanie
žalovaného nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia
bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca
pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorása počíta odo dňa, keď k nemu došlo. Ako už súd ustálil, k začatiu plynutia objektívnej premlčacej
doby došlo dňa 24.5.2011 úhradou splátky prevyšujúcou poskytnuté plnenie žalovaným a táto doba
uplynie dňa 24.5.2021. Žalobkyňa si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila žalobou na

súde dňa 14.2.2017, z čoho vyplýva, že desaťročná objektívna premlčacia doba neuplynula. Pokiaľ
ide o subjektívnu premlčaciu dobu dvoch rokov, ako už súd vyššie uviedol i s poukazom na ustálenú
rozhodovaciu prax, táto začala plynúť dňa 11.7.2016 a do podania žaloby dňa 14.2.2017 neuplynula ani
táto subjektívna premlčacia doba dvoch rokov.

40. Vzhľadom na uvedené súd nevyhovel námietke premlčania a objektívnu desaťročnú dobu, ako
aj subjektívnu dvojročnú lehotu považoval za zachovanú a žalobu podanú včas. Z úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX, kde bol žalobkyni skutočne vyplatený úver vo výške 297,98 eur a táto zaplatila
sumu 608,40 rozdiel - bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 310,42 eur a z úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX, kde bol žalobkyni vyplatený úver vo výške 1.345,85 eur a táto zaplatila žalovanému
sumu 2.228,40 eur, bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 882,63 eur. Preto súd žalobe vyhovel v

časti zaplatenia istiny 1.193,05 eur (310,42 eur + 882,63 eur) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Žalobkyňa mala v konaní čiastočný úspech, súd tak v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni

nárok na náhradu trov konania v rozsahu pomernom (žalovaná suma 1.502,06 eur vo vzťahu k priznanej
sume 1.193,05 eur). Úspech žalobkyne predstavuje 79,42% a úspech žalovaného 20,58%. Čistý úspech
žalobkyne tak predstavuje 58,84 % ktorú jej súd priznal, pričom o výške náhrady trov konania v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.