Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10Cb/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412208974
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6412208974.12

Rozhodnutie

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudkyňouJUDr.AndreouGindlovou,vprávnejvecižalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, v konaní
právne zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka
5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: P. Q., V.. XX.XX.XXXX, B.. P. V. P., V. X, v konaní právne
zastúp. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie 984 01 Lučenec, J.

Kráľa 5/A, do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 05 Prešov, ul. Važecká č. 16, v konaní právne zastúp. JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie 984 01 Lučenec, J. Kráľa 5/A, v konaní
o zaplatenie sumy vo výške 1.290,80 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1290,80 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.07.2010 do zaplatenia,

vo výške 9 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.08.2010 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.09.2010 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.10.2010 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.11.2010 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.12.2010 do zaplatenia,

vo výške 9 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.01.2011 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.02.2011 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.03.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.04.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.05.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.06.2011 do zaplatenia,

vo výške 9,5 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.07.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.08.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.09.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.10.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.11.2011 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.12.2011 do zaplatenia,

vo výške 9 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.01.2012 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.02.2012 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.03.2012 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.04.2012 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.05.2012 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 23,05 € od 27.06.2012 do zaplatenia,

vo výške 8,75 % ročne zo sumy 461,- € od 27.07.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti úroku z omeškania z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.7.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2328,98€ spolu s príslušenstvom z titulu neuhradeného zostatku

úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. V žalobe poukázal na to, že medzi postupcom a žalovaným
vznikol obchodno-záväzkový vzťah, na základe ktorého postupca poskytol žalovanému úver. Zo
záväzkového vzťahu vznikla postupcovi povinnosť poskytnúť finančné prostriedky žalovanému, čo
postupca aj urobil a žalovanému vznikla povinnosť splácať mesačné splátky a dodržiavať ostatné
podmienky dohodnuté v zmluve. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť nesplnil. Z uvedeného dôvodu,
keďže žalovaný bol v zmysle obchodných podmienok v omeškaní s platením viac ako troch splátok,

došlo k zosplatneniu úveru, čím bola platnosť zmluvy ukončená. Právny predchodca žalobcu postúpil
svoju pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.9.2009 na žalobcu. Žalovaný
uznal záväzok žalobcu v dohode o uznaní záväzku. Žalovaný popri istine požadoval aj zaplatenie úroku
z omeškania.

2. Súd na pojednávaní dňa 22.11.2013 pripustil zmenu žaloby na základe návrhu žalobcu, ktorým
žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1290,80€ spolu so zákonným
úrokom z omeškania z jednotlivých splatných splátok úveru počnúc od 27.7.2009 a s poslednou splátkou
27.2.2012 do zaplatenia. V ostatnej časti konanie zastavil.

3. V skrátenom konaní súd vydal platobný rozkaz č. k. 16Rob 522/2012-18 zo dňa 24.7.2012, ktorý bol
uznesením č. k. 16Rob 522/2012-31 zo dňa 14.11.2012 zrušený pre jeho nedoručenie žalovanému do
vlastných rúk.

4. Oznámením zo dňa 11.9.2012 vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania

ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Uvedené združenie vystupovalo na strane žalovaného do
30.06.2016 ako vedľajší účastník. Od 01.07.2016 stratilo postavenie účastníka v konaní vzhľadom na
novú procesnú úpravu a daný subjekt nespĺňal kritéria vstupu do konania ako osobitný subjekt (viď
rozhodnutie odvolacieho súdu 14Co/302/2016-319 zo dňa 24.01.2017).

5. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedol, že v danom prípade ide
nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Poukázal na to, že v zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 26.2.2008
sú viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky ako aj nesúlad so zákonom 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. V ďalšom poukázal na to, že predmetná zmluva neobsahuje konečnú

splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, RPMN, ktoré náležitosti zákon č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje obligatórne s tým, že v prípade, že zmluva takéto náležitosti
neobsahuje považuje za poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. V ďalšom poukázal na to, že
žalobcom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý
vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, pričom dlžník nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej

obsah. Právny význam takejto dohody a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami.
Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je skryté do dohody v splátkach, pričom by malo byť
súčasťou uznania záväzku. Podpisom formulárovej dohody si podľa vedľajšieho účastníka spotrebiteľ
zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v
rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Záverom vedľajší účastník poukázal na to,

že nárok žalobcu je minimálne v časti premlčaný, z uvedeného dôvodu vzniesol námietku premlčania.

6. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu k žalobe uviedol, že ju žiada zamietnuť v
celom rozsahu. V konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu. Poukázal na to,
že žalovaného navštívila osoba poverená žalobcom, ktorá mu predložila na podpis formulár dohody

s vysvetlením, že sa jedná o splátkový kalendár k jeho dlhu, ktorý keď žalovaný podpíše, vyhne sa
súdnemu konaniu. Keďže sa žalovaný chcel vyhnúť súdnemu konaniu, mal záujem o splátky a nakoľko
si po vyjadrení osoby poverenej žalobcom myslel, že uzatvára iba splátkový kalendár, s týmto vedomím
dohodu podpísal. Ďalej žalovaný cestou svojho právneho zástupcu poukázal na to, že dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve akcesorickým

právnym úkonom, ktorý uzatvára žalobca v právnom postavení dodávateľa s dlžníkom v postaveníspotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu zastáva názor, že súd musí podrobiť každú spotrebiteľskú zmluvu,
ktorú žalobca uzatvára kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovaný ďalej poukázal na to, že
uzatvorenie dohody je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy

dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom bol využitý omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej
doby. Pracovníci, ktorých žalobca poveruje zabezpečením podpisu dlžníkov na predmetných dohodách
zavádzajú spotrebiteľov a vynucujú si s nimi stretnutie často pod rôznymi zámienkami a vymyslenými
zdôvodneniami, pričom spotrebitelia spravidla bez problémov v strese podpisujú predložené formuláre
dohôd. Možno tak konštatovať, že skutočný prejav vôle dlžníka nezodpovedá jej obsahu. Okolnosti,

za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku možno považovať za nekalú obchodnú praktiku žalobcu. Je nelogické a vylúčené,
aby spotrebiteľ, ak mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej
doby. V závere žalovaný poukázal na to, že zmluva o úvere zo dňa 26.2.2008 obsahuje viacnásobné
neprijateľné zmluvné podmienky a nie je v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, predovšetkým s ustanovením § 4 citovaného zákona, čo má za následok, že poskytnutý úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd návrh
žalobcu v celom rozsahu zamietol.

7. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 10Cb/1/2013 - 286 zo dňa 22.03.2016 tak, že žalobe
v znení jej úpravy na pojednávaní dňa 22.11.2013 vyhovel. Žalobu zamietol len v nepatrnej časti

úroku z omeškania. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co/ 302/2016-319 zo dňa
24.01.2017 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Daným rozhodnutím
odvolací súd konštatoval správnosť úvah prvostupňového súdu ohľadne záverov o absencii zákonných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, a teda bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v súlade s § 4 ods. 3 citovaného zákona.

Odvolací súd v ďalšom uložil tunajšiemu súdu, aby z hľadiska posúdenia platnosti uznania záväzku
zo strany dlžníka doplnil dokazovanie v tom smere za akých okolností bola predmetná dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.06.2010 podpisovaná a či sú opodstatnené
argumenty žalovaného o tom, že danú dohodu podpisoval pod tlakom a uvádzaný do omylu a s
argumentom, že pokiaľ nepodpíše „bude daný exekútorovi“. V danom smere odvolací súd uložil

tunajšiemu súdu vypočuť svedka p. E. ku konkrétnym okolnostiam uzatvárania danej dohody a prípadne
zvážiť predvolanie manželky žalovaného, ktorá podľa vyjadrenia žalovaného mala byť pri jeho podpise
prítomná. Tunajší súd preto doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, a to
výsluchom manželky žalovaného Q. Q., opakovaným oboznámením zmluvy o úvere a ďalších úverových
produktov zo dňa 26.2.2008, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.9.2009, obchodnými

podmienkami pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, platobnou históriou k úveru, pokusom o
zmier zo dňa 4.7.2011, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 21.6.2010, ako
aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť GE Money,a.s.) uzavrel so žalovaným dňa 26.2.2008 zmluvu

o úvere a ďalších úverových produktoch, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal
poskytnúť žalovanému úver vo výške 50 000,-Sk a žalovaný sa zaviazal úver vrátiť v pravidelných 72
mesačných splátkach vo výške 1112,-SK s dátumom prvej splátky do 26.3.2008, dátumom každej ďalšej
platby k 26. dňu v mesiaci. V zmluve bola dojednaná ročná percentuálna miera nákladov za úver vo
výške 16,57%.

9. Z platobnej histórie úveru vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému dňa 26.2.2008 úver vo výške
50 000,-Sk, pričom žalovaný na úver poukázal celkom 4 platby vo výške 1112,-Sk (dňa 2.4.2008,
3.5.2008, 2.6.2008, 22.10.2008), ďalšie platby na úver nepoukázal. Z platobnej histórie ďalej vyplýva, že
právny predchodca žalobcu pristúpil ku dňu 1.11.2008 k vyvolaniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá

skutočnosť je v platobnej histórii podľa vyjadrenia žalobcu označená popisom transakcie „ Zřeknutí se
budoucího poplatku za vedení účtu“.

10. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23.9.2009 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanému, že pohľadávka spoločnosti GE Money, a.s. vyplývajúca zo zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXXX bola postúpená na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., z uvedeného dôvodu má
všetky svoje plnenia platiť na účet spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o..11.Dňa21.6.2010bolamedzižalobcomažalovanýmuzavretádohodaouzavretísplátkovéhokalendára
a uznaní záväzku, ktorej obsahom bolo v bode 2. uznanie záväzku, ktorý vznikol na základe zmluvy
uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom č. zmluvy 1161725568 zo dňa 26.2.2008 vo výške 1 615,98€

zmluvnými stranami a v bode 3.predmetnej dohody bol dojednaný splátkový kalendár, v ktorom sa
žalovaný zaviazal zaplatiť predmetný úver splátkami vo výške 50,-€ mesačne s dátumom splátky vždy k
15-temu dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol dojednaný k 15.7.2010. V bode 4. Tejto dohody
bola medzi zmluvnými stranami dojednaná rozhodcovská doložka.

12. Žalovaný v konaní pred súdom uviedol, že sú pravdivé informácie žalobcu o tom, že si zobral v r.
2008 úver od právneho predchodcu žalobcu, ktorý vo výške 50 000,-Sk vyčerpal, pričom účelom použitia
týchto finančných prostriedkov bol nákup nábytku do domácnosti. Taktiež potvrdil skutočnosť, že na
úver poukázal celkom štyri splátky vo výške 1 112,-Sk (36,91€), ďalšie splátky na úver nepoukázal. K
dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.6.2010 uviedol, že je pravdou,
že takúto dohodu podpísal s pracovníkom žalobcu. Dohodu podpisoval tým spôsobom, že ho v

domácnosti kontaktoval pracovník žalobcu, ktorý mu oznámil, že sa jedná o podpísanie dohody o
uzavretí splátkového kalendára, s tým, že pokiaľ dohodu nepodpíše, tak „ bude exekútor“. Z uvedeného
dôvodu dohodu podpísal. Ďalej žalovaný v konaní pred súdom potvrdil, že právny predchodca žalobcu
(spoločnosť GE Money, a.s.) vyvolal predčasnú splatnosť úveru, pričom oznámenie o tejto predčasnej
splatnosti mu bolo doručené. Žalovaný súčasne uviedol, že si bol vedomý toho, že predmetný úver

nesplácal v danom období riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k mimoriadnej
splatnosti celého úveru. Po uzatvorení dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku na
úver nepoukázal ďalšie platby.

13.SvedkyňaQ.Q.vkonanípredsúdomuviedla,žesipamätá,žejedenpánprišielknimdomovohľadne

pôžičky a manžel sa s ním rozprával v kuchyni a ona s deťmi bola v obývačke. Hoci svedkyňa tvrdila, že
uvedený pán na manžela „tlačil“, aby papier podpísal, na doplňujúce otázky súdu nevedela odpovedať
a súdu bližšie opísať priebeh daného stretnutia ako aj obsah rozhovoru, ktorým mal obchodný zástupca
na žalovaného vyvíjať nátlak.

14. Vzhľadom k tomu, že súdu sa prítomnosť svedka L. E. ani po niekoľkonásobných pokusoch
nepodarilo zabezpečiť, keďže svedok nepreberal zásielky na adrese uvedenej v registri obyvateľov, ani
na adrese uvedenej žalobcom, súdu sa mu nepodarilo predvolanie na pojednávanie doručiť ani cestou
polície, a iná adresa nie je súdu známa ani z úradnej činnosti, súd analogicky postupom podľa § 198
ods. 3 CSP upustil od vykonania daného dôkazu, keďže nebolo možné zabezpečiť jeho vykonanie v

súdnom konaní.

15. Podľa § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

16. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

uzatvoreniaúverovejzmluvy,zmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu,inakjeneplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

18.Podľa§4ods.2Zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňupodpisu
úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať :

e)celkovúvýškuamenuposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveruapodmienkyupravujúcehojehočerpanie,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkovh) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

19. Podľa § 4 ods. 3,4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
podpisu úverovej zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe:
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať .

20. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) - j),
k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

21. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu v znení jej úpravy pripustenej

uznesením tunajšieho súdu je dôvodná v celom rozsahu. Súd mal za nepochybne preukázané, že
medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou GE Money, a.s.) a žalovaným bola dňa 26.2.2008
uzatvorená zmluva, ktorá má nepochybne spotrebiteľský charakter. Spotrebiteľský charakter tejto
zmluvy je daný tak predmetom zmluvy ako aj samotnými účastníkmi zmluvného vzťahu, keďže právny
predchodca žalobcu vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako veriteľ - dodávateľ, ktorý poskytuje úvery

obdobnou formou bližšie neurčenému počtu spotrebiteľov, pričom poskytovanie úverov je predmetom
jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ, ktorý
čerpal úver na uspokojovanie svojich spotrebiteľských potrieb. Uvedené skutočnosti mal súd za
preukázané z vyjadrenia samostatného žalovaného, ktorý v konaní pred súdom potvrdil, že úver si
bral ako fyzická osoba - spotrebiteľ na kúpu nábytku a vybavenia domácnosti. Uvedené skutočnosti

nerozporoval v konaní ani žalobca. Vzhľadom k tomu, že úver bol poskytnutý jednou z foriem uvedených
v § 2 ods. 1 Zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda prevodom na účet žalovaného, súd
má za to, že boli splnené všetky podmienky k tomu, aby sa predmetná zmluva riadila ustanoveniami
tohto špeciálneho predpisu koncipovaného na poskytovanie úverov spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu
súd podrobil predmetnú zmluvu prieskumu a zistil, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti,

ktoré zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
vyžaduje, pričom absenciu týchto údajov sankcionuje tým, že predmetný úver sa v zmysle § 4 ods. 3
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva neobsahovala konkrétne konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, pričom uvedenie počtu splátok, ktorými má byť úver zaplatený ako údaj o
konečnej splatnosti úveru nepostačuje. Rozhodovacou činnosťou súdu bolo už ustálené, že tento údaj

musí obsahovať presný dátum ukončenia úverového vzťahu uvedením dňa, mesiaca ako aj roka.
Predmetná zmluva ďalej neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu a taktiež ani údaj o priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný spotrebiteľský úver. Zmluva síce obsahuje údaj o
výške, počte splátok ako aj o termínoch jednotlivých splátok, avšak tieto splátky bližšie nerozdeľuje na
splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, čo je tiež obligatórny údaj predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval predloženú zmluvu o úvere a ďalších úverových
produktoch zo dňa 26.2.2008 síce za platne uzavretú, avšak vzhľadom na absenciu obligatórnych
náležitostí považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd mal v ďalšom za preukázané,
že žalovaný na úver poukázal celkom len štyri platby vo výške 1 112,-Sk a to splátkami dňa 2.4.2008,
3.5.2008, 2.6.2008, a poslednou splátkou dňa 22.10.2008. Keďže žalovaný si neplnil svoje zmluvné

povinnosti riadne a včas, a bol v omeškaní s platením viac ako troch splátok úveru, pristúpil právny
predchodcažalobcukzosplatneniuúveruvsúladesčl.7.3Obchodnýchpodmienokpreúveravydávanie
a používanie platobnej karty. Aj keď súd v konaní nemal preukázané, že právny predchodca žalobcu túto
skutočnosť oznámil žalovanému písomne, vychádzal z toho, že dlh žalovaného sa stal splatný v zmysle
tohto bodu obchodných podmienok, keďže z platobnej histórie bolo zrejmé, že žalovaný nezaplatil od

doby poskytnutia úveru po zosplatnenie úveru viac ako tri splátky, ktorá skutočnosť vyplýva z platobnej
histórie. Z pripojenej platobnej histórie súčasne vyplýva aj tá skutočnosť, že právny predchodca žalobcu
k dátumu 01.11.2008 má vedenú poznámku „Zřeknutí se budoucího poplatku za vedení účtu“, ktorú
skutočnosť žalobca v konaní ozrejmil tým spôsobom, že k tomuto dátumu došlo k mimoriadnej splatnosti
úveru z dôvodu nesplácania úveru žalovaným. Právny predchodca žalobcu súčasne od tohto dátumu

neúčtoval žalovanému žiadne sankcie v súvislosti s úverovou zmluvou. Žalovaný v konaní potvrdil, že
právny predchodca žalobcu mu doručil upomienku, v ktorej mu oznámil, že došlo k zosplatneniu úveru.
Uvedená skutočnosť medzi stranami sporu nakoniec nebola sporná, preto súd vychádzal z toho, žeúver bol k tomuto dátumu zosplatnený v celosti. Žalovaný bol povinný počnúc od tohto dátumu vrátiť dlh
právnemu predchodcovi Žalobcovi v plnej výške.

22. V ďalšom mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku zo
zmluvy o úvere uzavretej medzi ním a žalovaným na žalobcu, ktorú skutočnosť oznámil žalovanému
oznámením zo dňa 23.9.2009, pričom žalovaný súdu potvrdil, že toto oznámenie prevzal. Z uvedeného
dôvodumalsúdvkonanípreukázanúaktívnulegitimáciužalobcu.Žalovanýmaltedanajneskôrodkonca
septembra r. 2009 vedomosť o tom, že jeho dlh jestvuje, že jeho ďalším veriteľom je žalobca, ktorému

má ďalej poukazovať splátky úveru. Žalovaný však ani po tomto úkone splátky nerealizoval.

23. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh vo čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.

24.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Pokiaľ ide o samotnú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.6.2010,
súd doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu za účelom zistenia za akých

okolností bola predmetná dohoda so žalovaným uzatváraná, a či žalovaný danú dohodu uzatváral pod
nátlakom. Za daným účelom súd v konaní vypočul bývalú manželku žalovaného Q. Q., ktorej výpoveď
súd hodnotil ako tendenčnú s účelom napomôcť žalovanému. Svedkyňa ihneď v úvode svojho výsluchu,
bez toho, aby jej súd ozrejmil k akým skutočnostiam bude vypočúvaná, uvádzala, že žalovaný podpísal
danúdohodupodnátlakomobchodnéhozástupcu.Ažnaopakovanéupozorneniesúdunatrestnoprávny

postih, ktorý plynie z krivej svedeckej výpovede, na ďalšie otázky súdu odpovedala neurčito a uviedla, že
obsah rozhovoru nepočula. Keďže súdu sa nepodarilo napriek vysokej snahe o predvolanie obchodného
zástupcu L. E. (predvolávaný celkom päťkrát), súd od jeho výsluchu analogicky postupom podľa §198
ods. 3 CSP upustil. Súdu je však z iných obdobných prípadov zo svojej úradnej činnosti známe,
že daný obchodný zástupca v iných konaniach uvádzal, že pri podpisovaní daných dohôd, či zmlúv

postupoval vždy zákonne, na dané stretnutia sa vždy telefonicky vopred ohlásil a dlžníci predmetné
dohody podpisovali po náležitom upozornení na ich obsah. Z uvedeného dôvodu súd nemal v danom
konaní preukázaný akýkoľvek nátlak, ktorý mal byť na žalovaného vyvíjaný pri podpise zmluvy, naopak
samotný žalovaný potvrdil, že obchodný zástupca sa na stretnutie vopred ohlásil, bol si vedomý o aký
záväzok sa jedná a podľa vyjadrenia svedkyne bol u nich v domácnosti 30 - 45 minút, teda ani táto

skutočnosť nesvedčí o tom, že by žalovaný danú listinu podpisoval v časovej tiesni a nemal možnosť
sa oboznámiť s jej obsahom.

26. Súd v ďalšom túto dohodu opakovane podrobil súdnemu prieskumu v nadväznosti na súdnu
ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, pričom sa nestotožnil so závermi právneho zástupcu

žalovaného o tom, že predmetná dohoda je nekalou obchodnou praktikou žalobcu. Súd má za to, že
predmetná dohoda jasným spôsobom vymedzuje práva aj povinnosti zmluvných strán, je z nej jasné,
že je uzatvorená medzi veriteľom na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, pričom zrozumiteľným
spôsobom v piatich bodoch uvádza základné časti tejto dohody, ktorými sú jednak uznanie záväzku,
splátkový kalendár (forma splatenia záväzku ) a v poslednej časti rozhodcovská doložka. Pokiaľ ide

o samotné uznanie záväzku, súd vychádzal vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský charakter
pôvodnej zmluvy z toho, že na predmetné uznanie záväzku je potrebné aplikovať ustanovenie § 558
Občianskeho zákonníka, pričom tento článok dohody obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré
zákonodarca vyžaduje pre platnosť takéhoto uznávacieho prejavu žalovaného. Z uznania je zrejmé,
z akého dôvodu vznikla pohľadávka žalobcu, pohľadávka žalobcu je v nej presne vymedzená číslom

zmluvy, dátumom uzavretia zmluvy ako aj výškou poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu má súd za
to, že žalovaný mal možnosť, pokiaľ by venoval predmetnému dokumentu aspoň minimálnu pozornosť,
oboznámiť sa s obsahom tohto článku zmluvy, z ktorého mu muselo byť zrejmé, o aký dlh sa jedná,
preto nemožno hovoriť o tom, že uvedené uznanie záväzku si nevšimol a nebol si vedomý čo podpisuje.
Pokiaľ by tomu tak bolo, túto skutočnosť nemôže pripisovať na vrub samotného žalobcu, nakoľko

predložená dohoda je koncipovaná len na jednom liste, spísaná písmom primeranej veľkosti, a je
formulovaná jasným a určitým spôsobom, pričom každý bod zmluvy je osobitne označený a väčším
písmom je napísaný predmet právneho úkonu, ktorý spotrebiteľ uzatvára s veriteľom. Žalovaný navyše
túto listinu podpisoval v čase, keď mu muselo byť bezpochyby zrejmé, že nesplácal už dlhšiu dobu svojsplatný dlh voči žalobcovi (predtým spoločnosti GE Money, a.s.), ktorú skutočnosť v konaní potvrdil.
To isté platí aj o uzatvorenom splátkovom kalendári, kde je presne v bode 3. tejto dohody uvedená
výška splátky ( 50,-€), dátum splátky v mesiaci (15-ty deň v mesiaci) ako aj dátum prvej splátky

dňa 15.7.2010. Súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že predmetná dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku je nekalou obchodnou praktikou práve z toho dôvodu, že
bola vypísaná na vopred pripravenom formulári, do ktorého sa vpisovali len konkrétne údaje odporcu
a zmluvy. Ak by súd dospel k takémuto záveru, každá zo zmlúv uzatváraná bankovým či nebankovým
subjektom, by tak musela byť považovaná za nekalú obchodnú praktiku, nakoľko tieto subjekty využívajú

predtlačené formulárové znenia zmlúv vzhľadom na vysoký počet administratívneho aparátu, ktorý
uvedené zmluvy so spotrebiteľmi uzatvára, pričom do týchto zmlúv vpisujú len požadované údaje o
klientoch a uzatváraných produktoch. Nie je mysliteľné, aby tieto inštitúcie spisovali cestou svojich
pracovníkov individuálne zmluvy, v ktorých by ich pracovníci individuálnym spôsobom spisovali celý
obsah zmlúv, keďže títo pracovníci poväčšinou nemajú vzdelanie právnického smeru. Súd uznáva, že
je potrebné venovať uzatváraniu zmlúv so spotrebiteľmi náležitú pozornosť ako aj to, že je potrebné

vykonávať prieskum zmluvných podmienok, ktoré sú uvádzané v zmluvách so spotrebiteľmi, ktoré sú
neraz koncipované v rozpore so spotrebiteľskými predpismi, to však neznamená, že je potrebné a
priori akékoľvek znenie zmluvy, ktoré bolo vopred naformulované dodávateľom (prijateľným spôsobom)
považovať automaticky za neprijateľné.

27. Ako už bolo konštatované súdom vyššie, záväzok žalovaného sa stal splatný k dátumu 01.11.2008,
pričom dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bola medzi stranami sporu
podpísaná dňa 21.6.2010. K uvedenému dátumu tak nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku pôvodného
žalobcu, a žalovaný tak neuznával premlčaný dlh, nakoľko na premlčaciu dobu pri splátkovom úvere sa
vzťahuje všeobecná premlčacia doba ustanovená v § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná,

pričom plynie individuálne pri jednotlivých splátkach od ich splatnosti. Keďže prvá splátka v zmysle
zmluvy o úvere (v tejto časti zmluva zostáva v súlade s § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. platná)
bola splatná dňa 26.03.2008, nebola k dátumu uzatvorenia spornej dohody (21.06.2010) premlčaná
ani prvá splátka, preto nemohli byť premlčané ani ostatné splátky úveru, ktorých splatnosť nastala
po tomto dátume. Záväzok žalovaného nadobudol následne splatnosť k dátumu 1.11.2008 v celosti z

titulu vyvolania mimoriadnej splatnosti úveru. Ani od tohto dátumu nemohlo dôjsť k premlčaniu záväzku
žalovaného, nakoľko k dátumu uzavretia spornej dohody neuplynula trojročná všeobecná premlčacia
doba. Nie sú preto pravdivé výhrady žalovaného, že žalovaný mal uznať premlčaný dlh.

28. K výhradám žalovaného v tom smere, že predmetná dohoda po uzavretí splátkového kalendára a

uznaní záväzku zo dňa 21.6.2010 bola už posúdená ostatnými všeobecnými súdmi na území SR a za
nekalú obchodnú praktiku, pričom pripojil rozhodnutia ostatných všeobecných súdov ako aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetné rozhodnutia riešia skutkovo
a právne inú situáciu, kedy spotrebitelia uznali predmetnou dohodou premlčaný dlh, pričom o tejto
skutočnosti nemali vedomosť. Toto sa však netýka prejednávanej veci, nakoľko žalovaný dohodou

neuznal premlčaný dlh ako už bolo konštatované vyššie. Taktiež je potrebné poukázať aj na tú
skutočnosť, že žalobca v tomto konaní žiada priznať len skutočne poskytnutú sumu pôžičky (dokonca
menej!), bez akéhokoľvek navýšenia o úroky či poplatky.

29. Podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu

i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená
lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

30. Súd sa v ďalšom zaoberal vznesenou námietkou premlčania nároku žalobcu. Keďže súd posúdil
predloženú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku zo dňa 21.06.2010 za platný

právny úkon, následne na premlčanie aplikoval premlčaciu dobu v súlade s § 110 ods. 1 druhá veta,
keďže dlžník písomne uznal dlh čo do dôvodu aj výšky. V danom prípade sa dlh premlčuje za desať
rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Keďže k uznaniu došlo dňa 21.6.2010 a žalobca podal návrh na
súd dňa 13.7.2012, nedošlo tak k uplynutiu desať ročnej premlčacej doby a žaloba žalobcu bola preto
podaná v lehote a nemohlo dôjsť k premlčaniu jeho nároku.

31. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporca mal navrhovateľovi vrátiť celkom
čiastku vo výške 1512,05€, keďže bolo z predložených listinných dôkazov preukázané, že mu bol
poskytnutý úver vo výške 50 000,-Sk ( 1659,70€) a odporca na úver poukázal celkom štyri splátky vovýške 1 112,-Sk ( 36,91€), teda spolu 147,64€. Navrhovateľ však v konaní požadoval len zaplatenie
čiastky vo výške 1290,80€, preto súd posúdil nárok za dôvodný v celom rozsahu a tento mu priznal.

32. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platím svojho splatného záväzku, súd súčasne priznal
žalobcovi aj právo na účtovaný úrok z omeškania vo výške 9% ročne v súlade s § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,nakoľkotentojeúčtovanývsúladeskogentnouzákonnou
úpravou. Pokiaľ ide o moment omeškania, je nutné poukázať na to, že žalobca mal možnosť požadovať

úrok z omeškania z plnej sumy istiny od 17.07.2010, nakoľko od tohto dátumu došlo opakovane k
splatnosti dlhu (po zmene splátkového kalendára dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku zo dňa 21.06.2010), keďže žalovaný nezaplatil ani prvú splátku splatnú dňa 15.07.2010, teda
splatnosť dlhu nastala podľa bodu 3.2 predmetnej dohody prvým dňom nasledujúcim po splatnosti
prvej neuhradenej splátky (t.j. 16.07.2010). Žalobca však požadoval zaplatenie úroku z omeškania z
jednotlivých splátok úveru vo výške 23,05 € od 27.07.2009 až po poslednú splátku vo výške 461,- € od

27.07.2012 do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo splátok počnúc od 27.07.2010,
(teda splátky, ktoré nasledujú po jeho splatnosti 17.07.2010), nakoľko bol viazaný nárokom žalobcu,
ktorý požadoval úrok z omeškania len z jednotlivých splátok vo výške 23,05 € a poslednej splátky vo
výške 461,-€ (aj keď bez bližšieho zdôvodnenia ich výšky). Pokiaľ totiž žalobca žiada zaplatenie úroku z
omeškania z jednotlivých splátok, je to jednoznačne pre spotrebiteľa výhodnejšie (zaplatí menej), akoby

požadoval úrok z omeškania z celej splatnej istiny (1290,80 €), preto mu súd takto vyúčtovaný úrok z
omeškania priznal.

33.Súdžalobužalobcuvčasti,vktorejpožadovalúrokzomeškaniazjednotlivýchsplátokvovýške23,05
€ počnúc splátkou od 27.07.2009 po splátku 27.06.2010 zamietol ako nedôvodný, keďže vzhľadom na

neskôr uzavretý splátkový kalendár došlo medzi zmluvnými stranami k novej dohode o splatnosti dlhu,
na základe ktorej sa dlh stal v celosti splatný 16.07.2010.

34. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

35. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý bol
v konaní úspešný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd osobitným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vypracuje vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.