Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 7, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 26P/106/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419203112
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6419203112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa

G. K. K., nar. XX.X.XXXX,

zastúpenékolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyBanskáŠtiavnica,pracovisko
Žarnovica, dieťa rodičov : matka N.. U. Z. rod. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. I. XXX, okres Z. a
otec G. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, X. - B. T., mal. dieťa bytom ako matka, o návrhu

matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletého syna G. K. K., nar. XX.X.XXXX, a to vo výške
150,-Eur mesačne, počínajúc od 16.9.2019, so splatnosťou vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok na výživnom splatnom za obdobie od 16.9.2019 do 31.12.2019 v celkovej výške 280,-
Eur je otec povinný zaplatiť v splátkach, a to po 10,-Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným k

rukám matky s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky, bude mať za následok splatnosť
celého nedoplatku.

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7P/29/2014-84 zo dňa 2.3.2015,
právoplatný dňa 16.4.2015, a to v časti výšky výživného na maloletého G. K. K., nar. XX.X.XXXX.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Matka mal. dieťaťa G. K. K., nar. XX.X.XXXX sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.9.2019
domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca, ktoré bolo určené vo výške 70,-
Eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7P/29/2014-84 zo dňa 2.3.2015,
právoplatným dňa 16.4.2015, a to na sumu 180,-Eur mesačne, počnúc od mesiaca jún 2019. Vo svojom
návrhu uviedla, že mal. G. K. K. navštevuje druhý stupeň základnej školy v B. X.. Dieťa dovŕšilo vek
14 rokov a tento školský rok absolvuje lyžiarsky výcvik. V spoločnej domácnosti žijú len oni dvaja. V
domácnosti platí elektrinu, daň za nehnuteľnosť, poplatky za komunálny odpad a bežné náklady spojené

s prevádzkou domácnosti. Náklady na stravu predstavujú okolo 200,-Eur mesačne. Dieťa dochádza do
školy každý deň, čo činí 20,-Eur mesačne. Má zvýšené výdavky na obliekanie, potrebuje veľkosť 170
cm, topánky č. 42. Ďalej má náklady spojené so školskými potrebami a pomôckami ako aj učebnicami z
cudzích jazykov. Zdravotný stav dieťaťa je dobrý. Ona je zamestnaná v B. X.. Otec sa o syna nezaujíma.Na narodeniny, ani meniny mu neposiela darčeky ani peniaze. Výživné, ktoré každý mesiac zasiela,
nepokrýva skutočné náklady na potreby dieťaťa.

2.
Uznesením č.k. 26P/106/2019-16 zo dňa 16.9.2019 súd maloletému dieťaťu pre konanie ustanovil
kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica.

3.

Otec sa na pojednávanie opakovane nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Svoju neúčasť
vopred neospravedlnil ani nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania na iný termín. Návrh
na začatie konania mu bol doručený do vlastných rúk dňa 2.12.2019. Otec sa k návrhu písomne
nevyjadril. Súd preto podľa § 180 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ) v spojení s § 31
Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“ ) a v záujme hospodárnosti konania, vec prejednal
v neprítomnosti otca, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.

4.
Matka sa na pojednávaní pridržiavala písomne podaného návrhu. Ďalej vypovedala, že návrh na
zvýšenie výživného si podávala z toho dôvodu, že došlo ku zmenám pomerov oproti predchádzajúcemu
rozhodnutiu, kedy výživné bolo určované pred takmer piatimi rokmi. V súčasnosti syn chodí na 2. stupeň

ZŠ, toho času do 7. triedy, teda onedlho bude mať 15 rokov. Náklady na jeho výživu sa v každom ohľade
zvýšili. Jedná sa najmä o náklady súvisiace s dochádzkou do školy, taktiež i bežné výdavky. Čo sa týka
školy, sú tu náklady na zošity, rôzne školské pomôcky, potreby, čo vychádza okolo 30,-Eur mesačne.
Ďalej má výdavky týkajúce sa cestovania do školy, čo je okolo 20,-Eur mesačne. Náklady na zdravotnú
starostlivosť, lekára okolo 20,-Eur mesačne, oblečenie a obutie cca 30,-Eur mesačne, platby za mobil

a internet okolo 30,-Eur mesačne. Ďalej výdavky na stravovanie maloletého predstavujú okolo 100,-Eur
mesačne, a to aj z toho dôvodu, že maloletý nechce chodievať do školskej jedálne, nakoľko uvádza, že
mu tam strava nechutí, teda mu musí stravu kupovať a variť doma. Ďalšie náklady ako napr. triedny fond
30,-Eur ročne, výdavky na lyžiarsky výcvik v rámci školy, ktorý bude potrebné zaplatiť. Náklady spojené
s bývaním sú jednak ročné poplatky za komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti, kúrenie - platby za uhlie

a drevo 600,-Eur ročne, mesačné platby za elektrinu a pod.. Výška výživného 70,-Eur mesačne teda
ani z 1/3-iny nepokrýva náklady spojené s výživnou maloletého. Otec na syna nad rámec výživného
v podstate neprispieva. Občas na Vianoce mu prispejú sumou 100,-Eur, aj to nie je každý rok. Teraz
na Vianoce mu prispeli. Otec o maloletého v podstate neprejavuje záujem a nestretáva sa s ním už od
narodenia. Návrh na úpravu styku si otec nepodával. Naposledy bolo výživné znížené zo sumy 100,-Eur

na súčasných 70,-Eur mesačne z toho dôvodu, že v tom období bol otec nezamestnaný. Vie, že otec má
príjmy z dohôd o vykonaní práce a naďalej býva v Bratislave, kde určite má možnosti pracovať, pokiaľ
by si chcel nájsť inú prácu alebo aj brigády a zabezpečiť si peňažné prostriedky. Podľa jej informácie
mu prednedávnom umrela matka, teda bude tiež po nej dediť.

5.
Kolízna opatrovníčka sa pridržiavala písomne podanej správy zo šetrenia pomerov v mieste bydliska
matky a mal. dieťaťa. Na podklade tejto správy súd zistil, že sociálny prieskum bol vykonaný v
domácnosti matky dňa 12.11.2019 na adrese P. I. XXX. V čase šetrenia sa v domácnosti nachádzala
matka. Matka s maloletým žijú v rodinnom dome, ktorý v minulosti vyhorel a zatiaľ nebol opravený.

V dome žije len matka s maloletým. Dom má chodbu, tri izby, kúpeľňu a sociálne zariadenie. V
jednej izbe sa nachádza malý kuchynský kút a druhú izbu obýva maloletý. V jeho izbe sa nachádza
manželská posteľ a skriňa na šatstvo. Domácnosť je zariadená skromne, starším nábytkom a hygiena
bola na primeranej úrovni. Matka maloletého uviedla výdavky spojené z bývaním vo výške 30,-Eur ročne
poplatky za komunálny odpad, 18,38,-Eur daň za nehnuteľnosť, 33,50,-Eur mesačne inkaso za elektrinu,

drevo a uhlie na kúrenie 600,-Eur ročne. Matka pracuje ako poštová doručovateľka Slovenskej pošty,
a.s. v B. X.. Do práce cestuje a výdavky na dopravu má okolo 60,-Eur mesačne. Otec sa s maloletým
synomnestretávaanezaujímasaoneho.Výživnéuhrádzapravidelne,alenadrámecvýživnéhoprispeje
lenobčasnaVianocesumou100,-Eur.Matkaďalejsplácaúverpo130,-Eurmesačnea30,-Eurmesačne
mobilný telefón. Maloletý navštevuje 7. ročník Základnej školy Sv. H. v B. X.. Do školy denne dochádza

autobusom.Cestovnéjevovýške20,-Eurmesačne.VškoleuhrádzapoplatokzaZRPŠvovýške20,-Eur
ročne, 40,-Eur ročne na zošity a pomôcky v triede, triedny fond 20,-Eur ročne, 20-30,-Eur ročne zošity
na jazyky. Maloletému matka kúpila nový mobil, nakoľko potreboval prístup na internet. Tento stál 500,-
Eur a kredit mu dobíja vo výške 30,-Eur mesačne. Dáva mu vreckové 60,-Eur mesačne. V škole má mal.absolvovať lyžiarsky výcvik. Maloletý je v starostlivosti lekárky MUDr. H. P., v Bratislave a má problémy s
chrbticou. Nosí korzet. Korzet je mu už malý a je potrebné ísť na kontrolné vyšetrenie a dať urobiť nový.
Maloletý inak prekonáva len bežné ochorenia. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka výlučne

sama. Jej rodičia žijú v Bratislave a nemajú jej ako pomáhať. Šetrenie v domácnosti otca sa pokúsili
realizovať prostredníctvom príslušného ÚPSVaR Bratislava, avšak toto vykonané nebolo. Otec síce
orgánom SPODaSK bol kontaktovaný, avšak napriek mnohonásobným urgenciám nezaslal žiadne svoje
stanovisko ( správa na č.l. 41 spisu ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla kolízna opatrovníčka
rozhodnúť o zvýšení výživného primerane potrebám maloletého, ako i možnostiam a schopnostiam otca,

nakoľko zvýšenie výživného je v záujme mal. dieťaťa.

6.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky; prečítaním správy o šetrení pomerov v mieste bydliska
matky a mal. dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ako aj prečítaním listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 7P/29/2014 a

Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 37P/162/2012, 37P/327/2008 a 38P/186/2005, pričom zistil tento
skutkový a právny stav veci : Rodičia mal. dieťaťa nie sú ani neboli manželia a nežijú v spoločnej
domácnosti. Rodičovské práva a povinnosti k mal. G.ovi K.ovi K.ovi, nar. XX.X.XXXX boli upravené
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/186/2005-12 zo dňa 12.1.2006, právoplatným dňa
11.2.2006, ktorým bol mal. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená povinnosť platiť

výživné vo výške 1.200,-Sk mesačne, počnúc od 1.1.2006, splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky. Ohľadne výživného bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žiar
nad Hronom č.k. 7P/29/2014-84 zo dňa 2.3.2015, právoplatným dňa 16.4.2015, ktorým súd na návrh
otca rozhodol o znížení výživného zo sumy 100,-Eur na 70,-Eur mesačne, počnúc od mesiaca január
2015, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V čase rozhodovania súdu

bývali rodičia v rovnakých miestach bydliska ako v súčasnosti. Mal. G. K. K. navštevoval od septembra
2014 Z. školu Y. Z. v B. X.. C. bol do 30.4.2013 poberateľom dávky v hmotnej núdzi, naposledy vo
výške 187,50,-Eur mesačne. V čase od 3.8.2011 do 31.8.2012 bol evidovaný na ÚPSVaR Bratislava ako
uchádzač o zamestnanie. Pracoval iba na dohodu o vykonaní práce so spol. IN Services, s.r.o., a to do
30.9.2014. V období rozhodovania nebol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere. Matka vykonávala

samostatnú zárobkovú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a podľa daňového priznania k
dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 dosiahla príjmy v celkovej výške 2.915,-Eur a daňové výdavky
1.166,-Eur. Pred znížením výživného bolo výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III
č. k. 37P/162/2012-129 zo dňa 13.11.2012, právoplatným dňa 22.12.2012 v sume 100,-Eur mesačne,
počínajúcod1.9.2012.Otecmalokremmal.G.K.K.ďalšiedvevyživovaciepovinnosti,atokmal.synom

O., nar. X.X.XXXX ( určená súdom v sume 80,-Eur mesačne ) a H. W., nar. X.X.XXXX ( určená súdom v
sume 40,-Eur mesačne ). Matka mala vyživovaciu povinnosť tiež k mal. dcére U. B. J., nar. XX.X.XXXX.

7. Podľa§62ods.
1,2 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4, 5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo

dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1,3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len "CMP" ), rozsudky o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení

rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

8.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Ustanovenie § 78 ods. 1

Zákona o rodine, ktorému zodpovedá procesné ust. § 121 CMP umožňuje v prípade ak nastane zmena
pomerov zmeniť aj bez návrhu ( u maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto
zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu
pomerov v zmysle Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu,
ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.

9.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného
na mal. G. K. K. je dôvodný. Okresný súd porovnávajúc všetky rozhodujúce okolnosti v čase
predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe zistil, že došlo k podstatným

zmenám pomerov, a to u rodičov ako aj mal. dieťaťa. Výživné zo strany otca na mal. dieťa bolo
naposledy určené vo výške 70,-Eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.
7P/29/2014 počínajúc od mesiaca január 2015 tzn. pred 5-timi rokmi. Výživné bolo dokonca znižované,
pričom predchádzajúce konanie o zvýšení výživného sa viedlo v roku 2012. Od tohto obdobia došlo k
podstatnému zvýšeniu nákladov na úhradu odôvodnených potrieb mal. dieťaťa predovšetkým z dôvodu

vyššieho veku a školskej dochádzky na druhom stupni základnej školy. V neposlednom rade za toto
obdobie nastal aj nárast celkových životných nákladov, na čo súd obligatórne prihliada v zmysle § 78
ods. 3 Zákona o rodine.

10.

Súd mal preukázané, že mal. G. K. K. v súčasnosti navštevuje 7. ročník Z. školy sv. H. v B. X.. Náklady
spojené so školskou dochádzkou súvisia najmä s každodenným cestovaním do školy autobusom z
miesta bydliska na VQ.j I., čo je okolo 20,-Eur mesačne, školskými potrebami a pomôckami 20-30,-Eur
mesačne, triedny fond 20,-Eur/ročne, poplatok ZRPŠ 20,-Eur/ročne, vreckové, kredit na mobilný telefón,
školské výlety, lyžiarsky výcvik a pod.. Zvýšené výdavky má tiež na stravovanie, obliekanie a obuv, kde

matka uviedla, že syn má 170 cm a nosí obuv č. 42. V školskej jedálni sa mal. nestravuje a preto mu
jedlo kupuje resp. sa stravuje v domácnosti V súvislosti s vyšším vekom stúpajú i výdavky na aktívne
trávenie voľného času. Maloletý je od narodenia evidovaný v starostlivosti detskej lekárky MUDr. H. P.,
CSc., ambulancia v Bratislave, pričom má problémy s chrbticou. Nosí korzet, ktorý mu je malý, takže
potrebuje ísť na kontrolné vyšetrenie s čím budú spojené cestovné a príp. ďalšie výdavky. Matka býva v

spoločnej domácnosti iba s mal. synom a preto sama uhrádza všetky výdavky na bývanie a domácnosť.
Pravidelné bežné výdavky predstavujú po prepočítaní cca. 88,-Eur mesačne ( 30,-Eur/ročne miestne
poplatky za komunálny odpad, daň z nehnuteľností 18,38,-Eur/ročne, 33,50,-Eur/mesačne elektrina,
drevo a uhlie na kúrenie 600,-Eur/ročne ); ďalej platí cca 30,-Eur/mesačne za mobilný telefón a svoje
výdavky na dochádzku do práce uvádzala okolo 60,-Eur/mesačne. Polovicu nákladov na bývanie je

tiež potrebné zohľadniť ako súčasť výdavkov spojených s výživou mal. dieťaťa. Matka pracuje od júna
2019 ako poštová doručovateľka Slovenskej pošty, a.s. v B. X., kde dosiahla za obdobie od 06/2019 do
10/2019 priemerný čistý príjem 580,13,-Eur/mesačne. Podľa potvrdenia zamestnávateľa má zo mzdy
mesačne vykonávané exekučné zrážky po cca. 160,-Eur.

11.
Otec má naďalej trvalé bydlisko v X.. Podľa lustrácie Sociálnej poisťovne je od 2.1.2019 evidovaný ako
zamestnanec spol. SIA Facility service, s.r.o., kde je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy na kratší
pracovný čas. Podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje priemernú čistú mzdu 225,16,-Eur mesačne.
Predtýmboltiežzamestnanýnadohoduovykonanípráce(obdobieod10.5.2018do30.6.2018-spol.IN

Industry, s.r.o. ), dohodu o pracovnej činnosti ( obdobie od 21.3.2018 do 31.12.2018 - spol. SIA Industry,
s.r.o. ) i pracovnú zmluvu ( obdobie od 2.10.2017 do 28.5.2018 - Tesco Stores SR, a.s.; obdobie od
26.3.2018 do 5.6.2018 - Terno real estate, s.r.o. ). Podľa výpovede matky sa otec s maloletým synom
nestretáva vôbec a nezaujíma sa o neho od narodenia. Výživné síce uhrádza pravidelne, ale nad rámecvýživného neprispieva peňažným ani vecným plnením. Naposledy poslal maloletému na Vianoce sumu
100,-Eur.

12.
Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. G. K. K.
na sumu 150,-Eur mesačne. Zvýšenie výživného podľa záveru súdu zodpovedá zmeneným pomerom,
možnostiam a schopnostiam rodičov, ako aj veku a potrebám mal. dieťaťa. Doposiaľ určené výživné v
sume 70,-Eur mesačne je celkom zjavne nepostačujúce na úhradu čo i len základných nevyhnutných

potrieb mal. dieťaťa a nedosahuje ani výšku životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V
zmysle ustanovení Zákona o rodine sa na výžive dieťaťa musia podieľať obidvaja rodičia podľa svojich
možností, schopností, zárobkových a majetkových pomerov, pričom sa zohľadňuje aj celková životná
úroveň rodičov, na ktorej má dieťa právo primerane sa podieľať. Z preukázaných okolností vyplýva, že
osobnú starostlivosť i ďalšie potreby ako bývanie, stravovanie, obliekanie, veci súvisiace so školskou
dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou a pod. zabezpečuje výlučne matka, bez akejkoľvek participácie

zo strany otca. Osobná starostlivosť rodiča o dieťa je postavená na roveň finančným plneniam. Otec
sa s mal. synom dlhodobo nestretáva ani sa inou formou nepodieľa na jeho vyživovacích potrebách.
V súčasnosti síce dosahuje iba mzdu vo výške 225,-Eur mesačne, avšak jedná sa o pracovný pomer
na polovičný úväzok. Z verejne prístupných štatistických údajov na internete ( napr. webová stránka
Štatistického úradu SR či Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ) možno zistiť, že miera evidovanej

nezamestnanosti v oblasti Bratislavy je dlhodobo najnižšia na Slovensku resp. v tomto regióne je i
najviac voľných pracovných miest a najvyššie mzdy. Zo strany otca nebola pritom preukázaná žiadna
objektívna a vážna prekážka, ktorá by mu prípadne bránila nájsť si zamestnanie v pracovnom pomere
na celý úväzok príp. popri súčasnej práci nájsť si ďalšiu. Ako súd uviedol v predchádzajúcom odseku
odôvodnenia, otec okrem dohôd pracoval i na základe pracovnej zmluvy a bol schopný dosiahnuť

významne vyšší príjem ( zamestnania v spol. Tesco Stores SR, a.s. a Terno real estate, s.r.o. ). Žiadne
relevantné dôvody, pre ktoré v súčasnosti nevykonáva prácu na plný pracovný úväzok otec súdu
nepreukázal. Je preto potrebné v záujme mal. dieťaťa vychádzať z princípu potencionality príjmov na
strane otca. Povinnosťou otca ako rodiča je zabezpečiť si dostatočný príjem a usporiadať svoje výdavky
tak, aby si mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške, ktorá zodpovedá

oprávneným vyživovacím potrebám jeho mal. syna.

13.
Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd výživné zvýšil počínajúc od začatia konania tzn. od
16.9.2019, ku ktorému dňu už nepochybne bola preukázaná zmena pomerov účastníkov konania. Otec

za uvedené obdobie platil bežné výživné v určenej sume po 70,-Eur mesačne. Na výživnom mu potom
vznikol za obdobie do 31.12.2019 nedoplatok za 3 celé mesiace október až december 2019 a polovicu
mesiaca september 2019, čo predstavuje 280,-Eur {( 150,-Eur - 70,-Eur ) x 3,5 mesiaca }. Nedoplatok
na výživnom súd otcovi s poukazom na ust. § 232 ods. 4 CSP uložil zaplatiť v splátkach po 10,-Eur
mesačne, splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za

následok splatnosť celého nedoplatku.

14.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal

nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len

„CSP“/).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až
do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).