Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by Mgr. Mária Hlaváčová
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce, Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/16/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115209548
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7115209548.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky
Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: M. L., H.. X.X.XXXX, E. XX, XXX XX E. zastúpeného
advokátkou JUDr. Ing. Monikou Rehákovou, Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava proti žalovanému: JUDr.
Ján Bodnár, Žriedlová 3, 040 01 Košice, správca podstaty úpadcu Truck Center Košice, s.r.o., Topásová
52, 040 11 Košice, IČO 31 661 980 zastúpenému advokátom Mgr. Bc. Marekom Figurom, Žriedlová 3,
040 11 Košice o určenie pravosti pohľadávok, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 31.1.2019 č. k. 31Cbi/5/2015-355 takto
r o z h o d o l :
1. M e n í rozsudok v I. výroku tak, že zamieta žalobu o určenie, že pohľadávka žalobcu v prihláške
do konkurzného konania na majetok dlžníka podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov z 1.5.2005
titulom nájmu vedená v konečnom zozname pohľadávok pod č. 2 až 16 medzi Truck Center Košice,
s.r.o., Topásová 52, 040 11 Košice ako dlžníkom a P.. M. L. ako veriteľom v celkovej výške 8.292,12
eura je nesporná čo do právneho dôvodu, pravosti aj výšky.
2. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, t. j. o určenie, že
pohľadávka žalobcu v prihláške do konkurzného konania na majetok dlžníka podľa Nájomnej zmluvy
č. 001/2008 z 3.12.2007 medzi Truck Center Košice, s.r.o., Topásová 52, 040 11 Košice ako dlžníkom
a P.. M. L. ako veriteľom od 24.2.2010 na základe kolaudačného rozhodnutia do 29.4.2013 vedená
v konečnom zozname pohľadávok pod č. 17 v celkovej výške 54.093,89 eura a pohľadávka žalobcu
uplatnená v prihláške do konkurzného konania na majetok dlžníka vo výške 254.000,- eur, ktorá vznikla
na základe dražby 237/2013 a 238/2013 Dražobnej spoločnosti, a.s. Bratislava, vedená v konečnom
zozname pohľadávok pod č. 1, sú nesporné čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky, a vo výroku III.
o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania.
3. M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak, že žalovanému priznáva
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom
I. určil, že pohľadávka žalobcu v prihláške do konkurzného konania na majetok dlžníka podľa zmluvy o
nájme nebytových priestorov z 1.5.2005 titulom nájmu vedená v konečnom zozname pohľadávok pod
č. 2 až 16 medzi Truck Center Košice, s.r.o., Topásová 52, 040 11 Košice ako dlžníkom a P.. M. L. ako
veriteľom v celkovej výške 8.292,12 eura je nesporná čo do právneho dôvodu, pravosti aj výšky,
II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,III. návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným
súdom Košice II pod sp. zn. 43C/167/2013 zamietol a
IV.žalobcoviuložilpovinnosťnahradiťžalovanémutrovykonaniavrozsahu 66
%.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou z 23.4.2015 žalobca žiadal určiť,
že jeho pohľadávka uplatnená prihláškou pohľadávky a vedená v konečnom zozname pohľadávok
- pod por. č. 1 vo výške 254.000,- eur,
- pod číslom 2 - 16 v celkovej výške 8.292,12 eura,
- pod číslom 17 v celkovej výške 54.093,89 eura,
- pod číslom 18 - 21 v celkovej výške 2.388,30 eura a
- pod číslom 22 - 24 v celkovej výške 300,- eur
sú nesporné čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky.
Ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vylúčiť zostatok z dražby pozemku vo vlastníctve
žalobcu podľa Notárskej zápisnice N 1117/2013, Nz 14137/2013, NCR1s 14466/2013 z 29.4.2013 v
sume 254.000,- eur na základe dražby 237/2013 a 238/2013 Dražobnej spoločnosti, a.s. Bratislava v
sume 254.000,- eur zo súpisu konkurznej podstaty vo veci vyhláseného konkurzu na úpadcu Truck
Center s.r.o. Košice v konkurze, IČO 31 661 980.
3. O žalobcom pôvodne uplatnenom nároku rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom dňa 5.12.2016 č. k.
31Cbi/5/2015-137 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Na základe žalobcom podaného odvolania
odvolací súd rozsudkom zo dňa 17.8.2017 č. k. 4CoKR/20/2017-224 napadnutý rozsudok
a/ potvrdil vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobný návrh žalobcu
- o určenie, že pohľadávka žalobcu k prihláške do konkurzného konania na majetok dlžníka o platení dňa
31.1.2014 odvodov do Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zdravotnej poisťovne
Dôvera, o platení faktúry č. 120/129 od PaP Motors, s.r.o. dňa 31.1.2014 v celkovej výške 2.388,30 eura
za úpadcu zo súkromných peňazí P.. M.V. L., vedená v konečnom zozname pod č. 18-21/, medzi Truck
Center Košice, s.r.o., Topásová 32, 040 11 Košice ako dlžníkom a P.. M. L. ako veriteľom, je nesporná
čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky;
- o určenie, že pohľadávka žalobcu k prihláške do konkurzného konania na majetok dlžníka podľa
dokladov o platení faktúry č. 120/129 od PaP Motors, s.r.o. dňa 28.2.2014, 7.3.2014 a 14.3.2014 v
celkovej výške 300,00 eur za úpadcu zo súkromných peňazí P.. M. L., vedená v konečnom zozname
pod č. 22-24/, medzi Truck Center Košice, s.r.o., Topásová 52, 040 11 Košice ako dlžníkom a P.. M. L.
ako veriteľom, je nesporná čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky;
- o uloženie povinnosti správcovi vylúčiť zostatok z dražby pozemku vo vlastníctve P.. M. L. podľa
Notárskejzápisniceč.N1117/2013,Nz14137/2013,NCR1s14466/2013z29.4.2013vsume254.000,00
eur na základe dražby 237/2013 a 238/2013 Dražobnej spoločnosti, a.s. Bratislava v sume 254.000,00
eur zo súpisu konkurznej podstaty vo veci vyhláseného konkurzu na úpadcu Truck Center s.r.o. Košice
„v konkurze“, IČO 31 661 980.
b/ zrušil vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie, že
- pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu Truck Center
Košice, s.r.o., Topásová 52, 040 11 Košice, IČO 31 661 980, zapísaný v OR OS Košice I oddiel Sro,
vložka č. 2249 prihláškou pohľadávky por. č. 1, vo výške 254.000,00 eur, ktorá vznikla na základe dražby
237/2013 a 238/2013 Dražobnej spoločnosti, a.s. Bratislava v sume 254.000,00 eur medzi Truck Center
Košice, s.r.o., Topásová 52, 040 11 Košice ako dlžníkom a P.. M.B. L. ako veriteľom, je nesporná čo
do právneho dôvodu, pravosti a výšky.
- pohľadávka žalobcu v prihláške do konkurzného konania na majetok dlžníka podľa Zmluvy o nájme
nebytových priestorov z 1.5.2005 titulom nájmu vedená v konečnom zozname pohľadávok pod číslom
2-16 medzi Truck Center Košice, s.r.o., Topásová 52, 040 11 Košice ako dlžníkom a P.. M. L. ako
veriteľom v celkovej výške 8.292,12 eura, je nesporná čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky.
- pohľadávka žalobcu k prihláške do konkurzného konania na majetok dlžníka podľa Nájomnej zmluvy č.
001/2008z3.12.2007od24.2.2010nazákladekolaudačnéhorozhodnutiado29.4.2013vcelkovejvýške
54.093,89 eura, vedená v konečnom zozname pod č. 17/ medzi Truck Center Košice, s.r.o., Topásová
52, 040 11 Košice ako dlžníkom a P.. M. L. ako veriteľom, je nesporná čo do právneho dôvodu, pravosti
a výšky
a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.Odvolací súd považoval závery súdu prvej inštancie týkajúce sa pohľadávky evidovanej správcom pod
por. č. 1 za predčasné. Poukázal na to, že na zabezpečenie pohľadávky N. a.s. z úverovej zmluvy
uzavretej s úpadcom boli uzavreté dve záložné zmluvy, a to so žalobcom, ktorý založil pozemky, a s
úpadcom, ktorý založil stavbu (postavenú na týchto pozemkoch). Z notárskej zápisnice č. N 1117/2013
o priebehu dražby č. 237/13 vyplýva, že boli dražené pozemky a čistý výťažok dražby činil 254.000,-
eur a v druhej dražbe č. 238/2013 sa podľa notárskej zápisnice č. 1119/2013 vydražila stavba za
1.108.000,- eur. Odvolací súd zastával názor, že prebytok finančných prostriedkov z dražby pozemkov
č. 237/2013 mohol vzniknúť len ak pri uspokojení základného nároku veriteľa a nákladov dražby zo
záložnej zmluvy č. 773/2008/ZZ z 27.6.2008 (uzavretej medzi bankou a žalobcom) sa zvýšili finančné
prostriedky. Túto skutočnosť nebolo možné posúdiť, pretože vykonaným dokazovaním nebolo zistené,
do akej výšky zabezpečenia bola uzavretá uvedená zmluva o záložnom práve medzi žalobcom a
N. a aké boli náklady dražby č. 237/2013, pretože boli predložené náklady oboch dražieb vo výške
44.833,- eur. Preto po vrátení veci bolo úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť zmluvu o zriadení
záložného práva na nehnuteľnosti č. 773/2008/ZZ a zistiť výšku dlhu ku dňu dražby a výšku výdavkov
súvisiacich s touto dražbou. Ak sa preukáže, že suma získaná vydražením pozemkov je vyššia ako súčet
reálnej pohľadávky banky spolu s nákladmi dražby, v rozdiele by bola pohľadávka žalobcu oprávnená, v
opačnom prípade prichádza do úvahy záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti tohto nároku žalobcu.
Súčasne odvolací súd uviedol, že prebytok získaný z druhej dražby č. 238/2013 (stavby) patrí do
konkurznej podstaty úpadcu.
Pohľadávky vedené pod por. č. 2 - 17 poprel správca z dôvodu, že nie sú vedené v účtovníctve úpadcu.
Odvolací súd poukázal na to, že u pohľadávok č. 2-16 vyplývajúcich zo zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 1.5.2005, v ktorej si zmluvné strany dohodli mesačné nájomné 20.000,- Sk, žalobca v
odvolacom konaní predložil výpisy z účtov, podľa ktorých platil dohodnuté nájomné od uzavretia zmluvy
v dohodnutej výške. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu sa tieto platby nenachádzajú v účtovníctve
úpadcu a tento rozpor bude treba odstrániť najmä výsluchom správcu.
K pohľadávke žalobcu vedenej pod por. č. 17 a vyplývajúcej z nájomnej zmluvy č. 001/2008 odvolací súd
uviedol, že bude potrebné zistiť, či došlo ku kolaudácii stavby, z výpisov z účtu bude potrebné zistiť, či
došlokplateniunájomnéhopodľazmluvyvprospechžalobcu,atedačinejdeofiktívnuzmluvuvzhľadom
na to, že ju uzatvárali spriaznené osoby. Ak sa preukáže reálny nájomný vzťah, je potrebné zistiť, či
výška ročného nájmu nie je stanovená vyššie ako obvyklý nájom u podobných pozemkov v danom čase
a lokalite.
4. Súd prvej inštancie v novom konaní vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením Okresného súdu
Košice I zo dňa 19.1.2015 sp. zn. 30K/12/2013 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Truck Center
Košice, s.r.o., Košice a za správcu bol ustanovený Prof. RNDr. Michal Tkáč, CSc.. Uznesením zo dňa
29.4.2015 č. k. 30K/12/2013-969 bol tento správca odvolaný a za správcu bol ustanovený žalovaný.
Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobca prihláškami nezabezpečených pohľadávok si prihlásil
pohľadávku vo výške 254.000,- eur titulom neoprávnene prijatého výťažku z dražby pozemku vo
vlastníctve žalobcu (por. č. 1), pohľadávku vo výške 8.292,12 eura titulom nájomného za obdobie od
10/2012 do 12/2013 (por. č. 2-16) a pohľadávku vo výške 54.083,89 eura titulom nájmu pozemku na
základe zmluvy o nájme č. 001/2008 zo dňa 3.12.2007 za obdobie od 24.2.2010 do 29.4.2013. Všetky
tieto pohľadávky pôvodný správca podstaty úpadcu poprel dňa 7.4.2015 čo do výšky, právneho dôvodu
a poradia z dôvodov uvádzaných žalobcom v konaní.
V zozname spriaznených osôb je žalobca označený ako spriaznená osoba s úpadcom.
Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že nájomnú zmluvu č. 001/2008 uzavrel žalobca ako
prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom dňa 3.12.2007, jej predmetom bol pozemok S.. Č.. XXX/XXX
zapísaný na F. Č.. XXXXX za dohodnuté nájomné 0,- Sk ročne počas doby výstavby a od právoplatnosti
kolaudačného rozhodnutia 96,- Sk/m2 ročne, t. j. 513.120,- Sk ročne za celý predmet nájmu. Kolaudačné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.2.2010 odkedy si uplatnil žalobca dohodnuté nájomné
do 29.4.2013 v celkovej výške 54.093,89 eura. Primeranosť dohodnutej výšky nájomného preukazoval
žalobca nájomnou zmluvou uzavretou dňa 19.4.2007 medzi Mestom Košice ako prenajímateľom a
spoločnosťou B.P.ZEISS, s.r.o. Košice ako nájomcom, za ktorú nájomca platil za nájom pozemku
susediaceho s S.. Č.. XXX/XXX nájomné vo výške 96,- Sk/m2 ročne.
Žalobca a P. L. ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na F. Č.. XXXXX E.. Ú.. K. Z.
prenajali úpadcovi zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.5.2005 túto nehnuteľnosť na dobu
určitú v trvaní 5 rokov za mesačné nájomné 20.000,- Sk. Žalobca predložil výpisy z účtov, z ktorých
vyplýva,žeplatildohodnuténájomnévovýške20.000,-Sk,resp.663,88euraod5.10.2005do4.12.2009
a dňa 5.4.2013. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v zozname záväzkov z obchodného styku úpadcuk 16.1.2014 je medzi veriteľmi uvedený aj žalobca s pohľadávkou vo výške 8.292,12 eura z dôvodu
neuhradeného nájmu z uvedenej nájomnej zmluvy.
Zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci č. 773/2008/ZZ uzavretej medzi žalobcom ako
záložcom a N., a.s. ako záložným veriteľom zo dňa 27.6.2008 súd prvej inštancie zistil, že predmetom
zálohu boli pozemky žalobcu zapísané na F. Č.. XXXXX E.. Ú.. A. Z. S.. Č.. XXX/XXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXXX Z. a parc. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX Z..
Zo zmluvy vyplýva, že žalobca ručil záložnému veriteľovi za splnenie záväzku dlžníka zo zmluvy o
termínovanomúvereč.748/2008/ZZzodňa27.6.2008uzavretejmedziveriteľomN.,a.s.aspoločnosťou
B.P.ZEISS, s.r.o. (úpadcom). Záväzok úpadcu voči žalobcovi titulom výťažku z dražby pozemku vo výške
254.000,- eur je uvedený v zozname záväzkov úpadcu k 16.1.2014.
Súd prvej inštancie zo zoznamu záväzkov úpadcu - ostatní nezabezpečení veritelia k 12.12.2013 zistil,
že medzi ostatnými veriteľmi je uvedený aj žalobca, a to ako veriteľ vo výške 254.000,- eur titulom
výťažku z dražby pozemku a v sume 8.915,91 eura z dôvodu pôžičky od spoločníka.
Ďalej súd prvej inštancie poukázal na notársku zápisnicu N 1117/2013, Nz 14137/203, NCR1s
14466/2013 spísanú notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou o priebehu dražby č. 237/2013 konanej dňa
29.4.2013 o 15,40 hod., ktorej predmetom bol pozemok žalobcu vydražený za sumu 254.000,- eur, a na
notársku zápisnicu N 1119/2012, Nz 14148/2013 NCR1s 14468/2013 spísanú notárkou JUDr. Martou
Pavlovičovou o priebehu dražby č. 238/2013 konanej dňa 29.4.2013 o 16,00 hod., v ktorej sa dražila
stavba patriaca úpadcovi a bola vydražená za sumu 1.108.000,- eur. Náklady dražby v prvom prípade
činili 8.992,75 eura a v druhom prípade 35.840,88 eura. Po uspokojení záložného veriteľa v sume
1.064.520,35 eura a odrátaní nákladov dražby vo výške 44.833,63 eura notárka prebytok z dražby 2
uložila do notárskej úschovy. Z tejto sumy boli uspokojení ostatní záložní veritelia a zostatok peňazí
245.974,56 eura previedla notárka na účet úpadcu.
Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobca vyzval správcu podstaty listom z 31.3.2015, aby vylúčil
sumu 254.000,- eur z podstaty úpadcu. Keďže v súpise všeobecnej podstaty bola zapísaná len suma
109.285,13 eura, konkurzný súd uznesením zo dňa 20.5.2015 vyzval žalobcu, aby v lehote 30 dní
podal žalobu o vylúčenie peňažných prostriedkov v sume 109.285,13 eura z podstaty úpadcu. Žaloba
o vylúčenie tejto sumy z podstaty úpadcu bola vedená na Okresnom súde Košice l pod sp. zn.
26Cbi/7/2015 a rozsudkom zo dňa 14.6.2016 súd žalobu zamietol. Odvolací súd dňa 31.7.2018 v konaní
č. 3CoKR/20/2017 žalobcom napadnutý rozsudok potvrdil.
5. Žalobca odôvodňoval oprávnenosť prihlásenej pohľadávky vo výške 254.000,- eur tým, že banka ako
záložný veriteľ mohla svoju pohľadávku z úverovej zmluvy uspokojiť zo založenej stavby a vykonanie
dražby aj na jemu patriaci pozemok je v rozpore s ustanovením § 151j ods. 4 Občianskeho zákonníka
a takto dražbou získaný majetok nemohol byť vo vlastníctve úpadcu. Odkazom na nájomné zmluvy
uzavreté medzi žalobcom a úpadcom tvrdil, že úpadca podľa dohody neplatil nájomné za uplatnené
obdobie. Výpismi z účtu preukazoval, že úpadca podľa nájomnej zmluvy na nebytové priestory platil
mesačne po 20.000,- Sk a v prípade nájmu pozemku preukazoval zmluvou s mestom Košice, že
dohodnutá cena nájmu bola v danom čase a lokalite primeraná.
Žalovaný nepovažoval sumu 254.000,- eur získanú do majetku úpadcu ako zostatok výťažku dražby
nehnuteľností založených úpadcom a žalobcom za neoprávnenú, pretože najprv bola vykonaná dražba
pozemku patriaceho žalobcovi (v sume 254.000,- eur) a keďže nedošlo k uspokojeniu pohľadávky
záložného veriteľa, bola vykonaná dražba stavby patriacej úpadcovi. Prebytok výťažku teda nepochádza
z dražby majetku žalobcu, ktorý bol v celom rozsahu spotrebovaný, ale patrí úpadcovi. Okrem toho
poukázal na to, že konateľka úpadcu časť prebytku výťažku (v sume 109.285,13 eura) previedla na svoj
osobný účet a nárok na vydanie tejto sumy je na základe žaloby podanej správcom predmetom konania
Okresného súdu Košice I sp. zn. 43C/167/2013. Za nedôvodné považoval aj prihlásené pohľadávky
evidované pod por. č. 2 - 17, pretože nájom nebol preukázaný v účtovníctve úpadcu, pretože účtovníctvo
úpadcu nebolo správcovi predložené, pričom konateľka úpadcu tvrdila, že došlo k strate účtovníctva.
Žalovaný súčasne poukázal na to, že pohľadávka č. 17 (nájomné za pozemok) nie je opodstatnená aj
preto,ženájomnázmluvaniejeevidovanáanivzmluvnomprehľadezáväzkov,ktorýpredložilsámdlžník
a záväzok dlžníka z tohto dôvodu nie je evidovaný ani v zozname záväzkov predložených dlžníkom.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 153 ods. 1 až 3 C. s. p., § 9 ods. 1, § 28 ods. 1 až
3, § 32 ods. 1 až 3, § 78 ods. 1 až 5 ZKR, § 3 ods. 1, 3 a 4 a § 9 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme
a podnájme nebytových priestorov, § 676 ods. 2, § 151a, § 151b, § 151j, § 151l, § 151m, § 151ma
Občianskeho zákonníka a s poukazom na právny názor uvedený v skoršom rozsudku odvolacieho súdu
skúmal dôvodnosť žalobcom prihlásených pohľadávok evidovaných v konkurze pod por. č. 1 - 17.7. K pohľadávke žalobcu vedenej pod por. č. 2-16 vo výške 8.292,12 eura titulom neuhradeného
nájomného za obdobie od 10/2012 do 12/2013 súd prvej inštancie uviedol, že zmluvu o nájme
nebytových priestorov uzavreli žalobca a úpadca dňa 1.5.2005 (na dobu 5 rokov) a žalobca výpismi
z účtu preukázal, že od 5.10.2005 v súlade so zmluvou úpadca platil mesačné nájomné v dohodnutej
výške 20.000,- Sk, resp. 663,88 eura až do 4.12.2009 a potom 5.4.2013. Nájomný vzťah trval podľa súdu
prvej inštancie aj naďalej, úpadca však nájomné vo výške 8.292,12 eura už neuhradil. Poukázal súčasne
na to, že v zozname záväzkov z obchodného styku k 16.1.2014 je uvedený žalobca s pohľadávkou vo
výške 8.292,12 eura titulom nezaplateného nájomného zo zmluvy o nájme zo dňa 1.5.2005 a tiež v
zmluvných a iných prehľadoch úpadcu z 12.12.2013 je uvedená zmluva o nájme nebytových priestorov
z 1.5.2005 uzavretá so žalobcom.
8. Pohľadávku žalobcu vedenú pod por. č. 17 vo výške 54.093,89 eura súd prvej inštancie nepovažoval
za dôvodnú, lebo žalobca nepreukázal reálnosť nájomného vzťahu. Žalobca tvrdil, že od právoplatnosti
kolaudačného rozhodnutia do zmeny vlastníka pozemku (dražbou) neprišla od úpadcu žiadna platba,
nepochybne však úpadca reálne pozemok využíval. Reálnosť nájomného vzťahu skúmal súd prvej
inštancie aj s ohľadom na spriaznenosť osôb tohto zmluvného vzťahu a poukázal na to, že v zozname
záväzkov úpadcu k 16.1.2014 záväzok úpadcu z tejto nájomnej zmluvy nie je uvedený a nie je uvedená
ani nájomná zmluva v zmluvných a iných prehľadoch spoločnosti zo dňa 12.12.2013 podpísanom
konateľkou spoločnosti P. L. a preto žalobca reálnosť tohto nájomného vzťahu nepreukázal.
9. Žalobcom uplatnenú pohľadávku vedenú pod por. č. 1 v sume 254.000,- eur súd prvej inštancie
nepovažoval za preukázanú a mal za to, že nikdy nevznikla. S poukazom na listinné dôkazy - notárske
zápisnice z dražby nehnuteľností konštatoval, že prebytok výťažku nepochádza z dražby majetku
žalobcu (dražba pozemku č. 237/2013), ktorý bol spotrebovaný v celom rozsahu 254.000,- eur, ale z
dražby č. 238/2013, t. j. stavby a celá suma poukázaná notárkou na účet úpadcu vo výške 245.974,56
eura patrí úpadcovi. Zdôraznil, že banka ako záložný veriteľ bola oprávnená samostatne rozhodnúť,
z ktorého zálohu sa prednostne uspokojí. Žalobca aj úpadca uzavreli s bankou záložné zmluvy na
nehnuteľnosti v ich vlastníctve a v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka majú vo vzťahu
k záložnému veriteľovi záložcovia rovnocenné postavenie a je len na rozhodnutí záložného veriteľa,
z ktorého zálohu sa uspokojí vrátane určenia poradia uspokojovania z nich. Na základe uvedeného
súd prvej inštancie uzavrel, že prebytok z dražby nepochádza z dražby majetku žalobcu, ktorý bol
spotrebovaný v celom rozsahu, a preto nárok žalobcu vo výške 254.000,- eur nie je dôvodný.
10.Súdprvejinštancienevyhovelnávrhužalobcunaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhorozhodnutiav
konanívedenomnaOkresnomsúdeKošiceIIpodsp.zn.43C/167/2013,vktoromžalobcoviaspoločnosť
Truck Center Košice s.r.o. a Ing. M. L. proti žalovaným 1. N., a.s., 2. Dražobnej spoločnosti, a.s., 3.
JUDr. Z. S. S.. a spoločnosti AUTO - IMPEX KOŠICE spol. s r.o. určiť, že dražby č. 237/2013 a č.
238/2013 na základe zmluvy o vykonaní dražby z 29.4.2013 uzavretej medzi dražobníkom (žalovaný
v 2. rade) a navrhovateľom dražby (žalovaný v 1. rade) sú neplatné. Citujúc ustanovenie § 162 C. s.
p. uviedol, že aj v prípade vyslovenia neplatnosti dražby majetku úpadcu Truck Center Košice, s.r.o.
by výťažok dražby mal byť vydaný úpadcovi. Zastával názor, že ak žalobca namieta poradie výkonu
záložného práva, všetky tieto argumenty vie žalobca uplatniť proti záložnému veriteľovi, keďže ide o
zmluvný vzťah medzi záložcom a záložným veriteľom. Uviedol, že úpadca v tomto vzťahu nevystupoval,
dražbu nevykonával ani nenavrhoval.
11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a keďže žalobca bol
z celkom uplatnených šiestich určovacích nárokov úspešný iba v jednom určovacom nároku, priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 66 %.
12. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obe strany sporu.
13. Žalovaný odvolaním napadol I. a IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal rozsudok
v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že vo vzťahu k I. výroku odvolací súd žalobu zamietne a vo
vzťahu k IV. výroku prizná žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo aby odvolací
súd v napadnutých výrokoch rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ C. s. p. Uviedol, že súd prvej inštancie sa pri
skúmaní žalobcom prihlásenej pohľadávky titulom nájomného obmedzil na skúmanie pravosti potvrdenío platbách, nevyhodnocoval však existenciu a platnosť nájomného vzťahu po uplynutí dohodnutej doby
nájmu 5 rokov, teda po 1.5.2010. Žalovaný pritom poukazoval na to, že zmluva o nájme nebytových
priestorov z 1.5.2005 v znení jej dodatku z 1.5.2010 nie je v účtovníctve úpadcu preukázaná, žalobca
nepreukázal právny dôvod prihlásenej pohľadávky a tento nedostatok v konaní ani neodstránil. Pokiaľ
žalobcapredložilvýpisyzúčtuoúhradáchnájomnéhožalovanýuviedol,žeideovýpisyzúčtuzaobdobie
do skončenia 5-ročnej nájomnej zmluvy, žiaden výpis však nepreukazuje úhradu nájomného po uplynutí
pôvodného nájomného vzťahu. Žalobca si pritom neprihlásil neuhradené nájomné od poslednej úhrady
podľa výpisu z účtu zo 4.12.2019, ale až za obdobie od októbra 2012 do decembra 2013. Ak žalobca
poukazuje na platbu z 30.4.2013 tvrdiac, že ide o úhradu nájomného, žalobca poukázal na platby z
obdobia2005až2009,ktoréobsahujúvždyúdajotom,žeideotrvalýpríkaz-nájoma„DBinf:B.P.ZEISS,
s.r.o., pričom platba z roku 2013 v sume 3.000,- eur takéto údaje neobsahuje a teda jednoznačne podľa
žalovaného s platbami nájomného nesúvisí.
14. Žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až IV. a žiadal, aby
odvolací súd zmenil výrok II. a výrok IV. rozsudku a určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená do
konkurzného konania na majetok úpadcu v sume 254.000,- eur a vedená pod por. č. 1 je nesporná čo do
právneho dôvodu, pravosti a výšky a rovnako aj do konkurzného konania na majetok úpadcu prihlásená
pohľadávka žalobcu podľa nájomnej zmluvy č. 001/2008 z 3.12.2007 v sume 54.093,89 eura vedená
v zozname pod č. 17 je nesporná čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky. Žiadal doplniť rozhodnutie
o V. výrok, ktorým by odvolací súd uložil žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Alternatívne žiadal vydať čiastočný rozsudok, ktorým by odvolací
súd zmenil výroky II. až IV. napadnutého rozsudku tak, že určí, že pohľadávka žalobcu prihlásená do
konkurzného konania na majetok dlžníka podľa nájomnej zmluvy č. 001/2008 z 3.12.2007 vedená pod
č. 17 v sume 54.093,89 eura je nesporná čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky; v časti týkajúcej
sa pohľadávky žalobcu vedenej pod por. č. 1 vo výške 254.000.- eur, ktorá vznikla na základe dražby
237/2013 a 238/2013 Dražobnej spoločnosti Bratislava, aby súd konanie prerušil do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43C/167/2013 a rozhodol, že o
trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.
Odvolanie odôvodnil žalobca dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. f/ a písm. h/ C. s. p.
K pohľadávke prihlásenej v sume 254.000,- eur vedenej pod č. 1 žalobca s odkazom na dôvody
rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedené v ods. 61 rozsudku tvrdil, že výťažok z dražby pozemkov
vo vlastníctve žalobcu nie je majetkom úpadcu a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Citujúc ustanovenie § 151 f ods. 2 a § 151 ods. 4 Občianskeho
zákonníka tvrdil, že záložný veriteľ od 1.1.2003 bol v prípade viacerých zálohov obmedzený vo výbere
zákonnou podmienkou, a to že sa mohol uspokojiť zo zálohu, ktorý postačoval na uspokojenie jeho
pohľadávky. Poukázal na to, že nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu mali hodnotu podľa znaleckého
posudku 1.520.000,- eur a pohľadávka N., a.s. ako veriteľa proti úpadcovi bola k 15.11.2012 vo výške
1.064.520,35 eura, pričom cena dosiahnutá vydražením stavby bola vo výške 1.108.000,- eur, preto
podľa žalobcu veriteľ nebol oprávnený domáhať sa uspokojenia aj z druhého zálohu, t. j. z pozemkov
patriacich žalobcovi, ktoré sa navyše dražili ako prvé. Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie
nevyhodnotil všetky relevantné skutkové a právne okolnosti a vec nesprávne právne posúdil, pretože
dražba pozemkov vo vlastníctve žalobcu bola uskutočnená v rozpore so zákonom a majetok získaný
dražbou týchto pozemkov nemohol patriť do vlastníctva úpadcu.
Žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie mal prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia v konaní
vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43C/167/2013 a keďže tak neurobil namietal
nesprávne právne posúdenie veci a nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie a v dôsledku
toho porušenie práva na spravodlivý proces. Tento názor zastával s poukazom na odôvodnenie
napadnutého rozsudku v ods. 64 a právny názor NS SR uvedený v uznesení sp. zn. 3Cdo 186/2010
zo dňa 16.12.2010, podľa ktorého otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v
inom konaní než v konaní podľa zákona o dobrovoľných dražbách, a to ani ako otázku prejudiciálnu
(predbežnú). Podľa žalobcu vzhľadom na neprípustnosť prejudiciálneho posúdenia otázky neplatnosti
dražieb v tomto konaní bol súd prvej inštancie povinný konanie prerušiť, a to aj z dôvodu, že výsledok
konaniaoneplatnostidražiebmôžerelevantneovplyvniťvýsledokpredmetnéhokonaniavčastitýkajúcej
sa pohľadávky s por. č. 1.
K pohľadávke č. 17 - nájomné podľa nájomnej zmluvy č. 001/2008 z 3.12.2007, ktoré si žalobca
prihlásil prihláškou vo výške 54.083,89 eura za obdobie od 24.2.2010 do 29.4.2013, žalobca citujúc
odôvodnenie napadnutého rozsudku v ods. 60 tvrdil, že dostatočným spôsobom preukázal reálnosť
nájomného vzťahu. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právneho posúdenie veci a že dospel nazáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca poukázal na listy vlastníctva,
ktoré preukazujú, že vlastníkom stavby bol úpadca a vlastníkom pozemku, na ktorom bola stavba
postavená, bol žalobca. Zo zmluvy o nájme vyplýva dohoda strán o platení nájomného od kolaudačného
rozhodnutia, t. j. od 24.2.2010 v dohodnutej výške 96,- Sk/m2/rok, čo pri počte 1159 dní predstavuje
sumu 54.083,89 eura. Tvrdil, že nárok žalobcu na zaplatenie tejto pohľadávky je zrejmý z vlastníckeho
práva úpadcu k nehnuteľnosti postavenej na pozemku žalobcu, t. j. reálnym užívaním pozemku, čo
nemožno ani poprieť, a samotnou nájomnou zmluvou s dohodnutou výšku nájomného. Žalobca uviedol,
že v zmluve dohodnuté nájomné bolo v obvyklej výške, a to aj s poukazom na nájomnú zmluvu
medzi Mestom Košice ako prenajímateľom a úpadcom ako nájomcom, predmetom ktorej bol susedný
pozemok, kde bolo dohodnuté nájomné v rovnakej výške. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto
smere považoval za tendenčné, pretože súd prvej inštancie si osvojil argumentáciu žalovaného bez
toho, aby sa riadne vyporiadal s argumentáciou a dôkazmi predloženými žalobcom.
15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol I. a IV. výrok napadnutého rozsudku zmeniť z
dôvodov uvedených vo svojom odvolaní.
K žalobcom tvrdenému prebytku z dražby poukázal na dôvody zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
uvedené v bode 146, 151 a 152 a uviedol, že vydražením pozemku (dražba 1) bola získaná suma
254.000,- eur a vydražením budovy (dražba 2) bola získaná suma 1.108.000,- eur, spolu 1.362.000,- eur.
Po odrátaní nákladov dražby vo výške 44.833,63 eura (dražba 1 - 8.992,75 eura a dražba 2 - 35 840,88
eura) ostal čistý výťažok z dražby vo výške 1.317.166,37 eura a po odrážaní pohľadávky N. v sume
1.064.520,35 eura bol prebytok dražby 2 vo výške 252.646,02 eura. Vzhľadom na to, že z prvej dražby
(pozemku) nebola uspokojená pohľadávka veriteľa N., nevznikol žiaden prebytok z tejto dražby a bola
vykonaná druhá dražba - budovy. Zdôraznil, že prebytok z tejto druhej dražby - predaja budovy úpadcu,
nie je majetkom žalobcu, ale patrí do konkurznej podstaty úpadcu a neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý
by mal patriť žalobcovi. Žalobca tiež poukázal na to, že záložné zmluvy boli uzatvárané v poradí ako
bola vykonaná dražba, t. j. najprv so žalobcom na pozemok a potom s úpadcom na stavbu. Uviedol,
že žalobca prehliada fakt, že spôsob vedenia výkonu záložného práva vrátane poradia vo vzťahu k
jednotlivým zálohom je výlučne vecou záložného veriteľa.
Rozhodnutiesúduprvejinštancieozamietnutínávrhužalobcunaprerušeniekonania považovalžalobca
za správne, pretože ani prípadnou neplatnosťou dražby by nebolo dotknuté postavenie žalobcu, lebo
by mala za následok len uplatňovanie nárokov proti navrhovateľovi dražby, resp. žalovanému čo do
prebytku druhej dražby. Poukázal tiež na to, že konanie vo veci o neplatnosť dražby je prerušené, a teda
toto konanie by sa nikdy nerozhodlo. Zastával tiež názor, že žaloba nespĺňa základnú podmienku pre
domáhanie sa neplatnosti dražby na súde, lebo z dôvodu tvrdeného porušenia výkonu záložného práva
žalobca neargumentuje porušením zákona o dobrovoľných dražbách ani neplatnosťou záložnej zmluvy,
a preto sa nemôže úspešne domáhať neplatnosti dražby. Tiež poukázal na to, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/7/2015 súd zamietol žalobu žalobcu o vylúčenie majetku z
podstaty a odvolací súd rozsudok potvrdil. Nárok žalobcu na údajný prebytok z dražieb súd považoval
za nedôvodný, a preto žalovaný tvrdil, že takéto právne posúdenie vytvára res iudicata aj pre toto
konanie. Ďalej žalovaný uviedol, že Z.. L. z účtu úpadcu previedla na svoj súkromný účet sumu 126.530,-
eur, pričom išlo o časť výťažku z dražby majetku P.. L., zvyšok nemohla previesť, lebo bol blokovaný
exekúciami. Zastával názor, že ak sa v tomto konaní žalobca domáha určenia pravosti pohľadávky vo
výške 254.000,- eur, minimálne v sume 126.530,- eur je jeho nárok nedôvodný.
Žalobca mal za to, že vo vzťahu k pohľadávke č. 17 titulom nájomného podľa nájomnej zmluvy č.
001/2008 z 3.12.2007 sa súd prvej inštancie vyporiadal s požiadavkami odvolacieho súdu a vyhodnotil
tento nárok ako nedôvodný, lebo žalobca nijakým spôsobom nepreukázal reálnosť nájomného vzťahu.
a ani sám úpadca takýto nájom neevidoval v žiadnych prehľadoch, zoznamoch či evidenciách.
16. Žalobca vo vyjadrení z 23.4.2019 považoval odvolacie námietky žalovaného za neopodstatnené.
Uviedol, že pohľadávky 2-16 titulom nájomného vznikli zo zmluvy o nájme nebytových priestorov z
1.5.2005 a k predĺženiu nájmu došlo zo zákona podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že
úpadca predmet nájmu užíval aj po skončení dohodnutej doby nájmu, čo nespochybnil ani žalovaný,
pričom žalobca žalovaného nevyzval v zákonnej lehote na vypratanie a odovzdanie predmetu nájmu,
preto sa nájom vždy zo zákona predĺžil o dobu ďalšieho roku. Žalobca uviedol, že žalovaný až do
septembra 2012 riadne platil nájom, o čom mal k vyjadreniu priložiť výpisy z bankového účtu, od októbra
2012 ďalej predmet nájmu žalovaný užíval, ale nájomné neplatil. Dňa 5.4.2013 úpadca zaplatil sumu
3.000,- eur, ktorá bola započítaná na nájomné za január 2012 až máj 2012 po 0,88 eura, spolu 4,40eura; za jún 2012 až september 2012 po 663,88 eura, spolu 2.655,52 eura a na časť nájomného za
október 2012 vo výške 340,08 eura; rozdiel 0,88 eura vznikol zrejme nesprávnym kurzovým prepočtom
zo slovenských korún na eurá.
17. V podaní z 20.5.2019 k vyjadreniu žalovaného žalobca zaujal stanovisko k tvrdeniam žalovaného k
pohľadávke č. 1 a k prerušeniu konania. Zastával názor, že už dražba pozemku žalobcu bola nezákonná,
lebo stavba patriaca úpadcovi postačovala na krytie pohľadávky veriteľa N., a.s., a preto neexistoval
dôvod na zásah do majetku žalobcu ako záložného ručiteľa. Opätovne v tejto súvislosti poukázal na
ustanovenia § 151f ods. 2 a § 151j ods. 4 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že záložný
veriteľ sa môže uspokojiť zo všetkých zálohov len vtedy, ak jeden alebo viac zálohov nepostačujú
na uspokojenie celej výšky jeho pohľadávky. Záložný veriteľ sa pritom uspokojil postupne výkonom
jednotlivých záložných práv, a nie naraz, pretože dražba pozemkov bola otvorená vyvolaním o 15,40
hod. a ukončená o 15,51 hod. a dražba budovy bola otvorená vyvolaním o 16,00 hod. a ukončená o
16,19 hod. ďalej uviedol, že záložné zmluvy boli uzavreté v ten istý deň 27.6.2008 a tvrdenie žalovaného,
že najprv bola uzavretá zmluva so žalobcom a potom s úpadcom, nie sú ničím podložené.
Žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie mal prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43C/167/2013. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že toto konanie
je prerušené, žalobca uviedol, že nemá o tom vedomosť, nebolo to z dôvodov na strane žalobcu, teda
zrejme ide o dôvody na strane správcu konkurznej podstaty. K tvrdeniam žalovaného o účinkoch súdom
vyhlásenejneplatnostidražbyžalobcauviedol,žerozhodnutímsúduoneplatnostidražbyzanikajúúčinky
príklepu ku dňu príklepu, čo znamená automatické obnovenie vlastníckeho práva predchádzajúceho
vlastníka, t. j. žalobcu k pozemku a úpadcu k budove a každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby,
je povinná vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi, ktorý je zároveň povinný vypratať a odovzdať predmet
dražby vlastníkovi.
18.Odvolacísúdprejednalodvolaniastránsporupodľa§379a§380 C.s.p.beznariadeniaodvolacieho
pojednávania,pretoženejdeoodvolania,naprejednaniektorýchjepotrebnépodľa §385C.s.p.nariadiť
odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolania sú čiastočne dôvodné.
19. Podanými odvolaniami bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, keďže žalobca
podal odvolanie proti výrokom, ktorými súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu a žalovaný napadol
výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Obidve sporové strany namietali rozhodnutie o trovách konania.
20. Odvolania odôvodnili strany sporu dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. f/ a písm. h/ C. s. p.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,
pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu
sa javí byť nespravodlivým celé konanie.
22. Tento odvolací dôvod uplatnil žalobca s poukazom na nesprávny procesný postup súdu prvej
inštancie, ktorý na jeho návrh konanie neprerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom
súde II pod sp. zn. 43C/167/2013, v ktorom mal žalobca uplatniť neplatnosť dražby podľa zákona
o dobrovoľných dražbách, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti patriace žalobcovi a úpadcovi ako
záložným ručiteľom, a ktorého výsledok by podľa žalobcu bol pre toto konanie rozhodujúci.
Konanie v tejto veci sa vedie od roku 2015, žalobu o neplatnosť dražby mal žalobca podať v roku
2013, vo veci sa doteraz nekonalo. Na pojednávaní dňa 26.3.2018 dal žalobca na zváženie súdu prvej
inštancie prerušenie konania do skončenia veci sp. zn. 43C/167/2013 a na prerušení konania zotrval
na poslednom pojednávaní vo veci (31.1.2019) Až v podanom odvolaní odôvodnil prerušenie konania
ustanovením § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p.23. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť.
24. Treba prisvedčiť žalobcovi vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, že otázku ne/platnosti
dobrovoľnej dražby nie je súd oprávnený posudzovať ani ako otázku predbežnú v inom konaní, než v
konaní podľa ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. V predmetnej veci platnosť či neplatnosť
dražby však súd prvej inštancie neposudzoval, vychádzal zo záveru, že ani prípadné vyslovenie
neplatnosti dražby (dražieb) nebude mať vplyv na postavenie žalobcu v tomto konaní, a preto nebol
dôvod na prerušenie konania.
Odvolací súd poukazuje na to, že následkom vyslovenia neplatnosti dražby rozhodnutím súdu je zánik
účinkov príklepu ku dňu udelenia príklepu, to znamená, že k prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľa
nedošlo. Určením neplatnosti dražby sa obnovuje vlastnícke právo pôvodného vlastníka dražby a dňom
právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti dražby sa z vydražiteľa stáva od počiatku neoprávnený
držiteľ predmetu dražby. V dôsledku neplatnosti dražby každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby, je
povinná vrátiť ho vydražiteľovi.
V posudzovanej veci by určenie neplatnosti dražieb znamenalo, že nehnuteľnosti sa vrátia pôvodným
vlastníkom, teda pozemok žalobcovi a budova úpadcovi, a veriteľ, správca konkurznej podstaty a ďalšie
osoby, ktoré prevzali výťažok dražby, budú musieť poskytnutú sumu vrátiť vydražiteľovi. Prípadnú škodu
môže žalobca uplatniť - vzhľadom na charakter ním namietaných skutočností v tomto konaní, proti
navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi, ani jedným z nich úpadcu nebol. Z uvedeného vyplýva, že
neboli splnené podmienky ustanovenia § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p., za ktorých je súd povinný konanie
prerušiť, a preto prejednaním a rozhodnutím veci súd prvej inštancie neporušil procesné práva žalobcu
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
25. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.),
je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 191 ods. 1 C.
s. p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne
na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo,
alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo,
vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci.
26.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h/C.s.p. jedanývtedy,akrozhodnutiesúduprvejinštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.
27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, pričom strany sporu nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade
s ustanovením §191 C. s. p., na základe týchto dôkazov dospel ku skutkovým zisteniam, na ktorých
založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov, ktoré
však podľa názoru odvolacieho súdu sčasti nesprávne vyložil.
28. Žalobou sa žalobca domáhal určenia, že jeho pohľadávky vedené pod č. 2 - 16 v sume 8.292,23 eura
sú nesporné čo do právneho dôvodu, pravosti a výšky. Právnym dôvodom vzniku týchto pohľadávok mal
byť podľa tvrdenia žalobcu dodatok k zmluve o nájme nebytových priestorov z 1.5.2005 uzavretý dňa1.5.2010, ktorý v konaní nepredložil a následne v konaní tvrdil, že úpadca nebytové priestory užíval aj
po 1.5.2010 a keďže ho žalobca nevyzval na vypratanie nebytových priestorov a nepodal v zákonnej
lehote žalobu o vypratanie, došlo k predĺženiu nájomnej zmluvy vždy o ďalší rok.
29. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
30. Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie
veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých
podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje
vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu (§ 676 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).
31. Žalobca, resp. manželia Ing. M. L. a P. L., uzavreli s úpadcom dňa 1.5.2005 zmluvu o nájme
nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Keďže
tento zákon neupravuje možnosť predĺženia zmluvy o nájme, z judikatúry súdov vyplýva, že je potrebné
primerane aplikovať ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd však zastáva názor, že žalobca nepreukázal existenciu nájmu aj po 1.5.2010, keďže
dodatok k zmluve o nájme nepredložil a pochybnosti v tomto smere vyvoláva aj skutočnosť, že uplatňuje
nájomné až od októbra 2012 do konca roka 2013, hoci nájomná zmluva bola uzavretá na dobu 5 rokov, t.
j. do 1.5.2010 a žalobca tvrdil, že bola predĺžená vždy o rok. Z predložených listinných dôkazov vyplýva,
že posledná úhrada nájomného bola vykonaná z účtu úpadcu za december 2012. Pokiaľ v odvolacom
konaní žalobca tvrdil, že úpadca vykonával dojednané úhrady nájomného až do septembra 2012 a
odkazoval na výpisy z účtu, tieto k svojmu podaniu nepripojil a z obsahu spisu takéto platby nemožno
zistiť. Ani z údajov vo výpise z účtu k platbe z 5.4.2013 v sume 3.000,- eur nemožno vyvodiť, že sa týka
práve úhrady nájomného za nebytové priestory a bez dokladov o úhrade nájomného do septembra 2012
vyznievažalobcompodanášpecifikáciatejtoplatbyúčelovo.Vzhľadomnato,žeskutočnýnájomžalobca
nepreukázal, pričom v danom prípade podľa § 470 ods. 2 C. s. p. nemožno aplikovať ustanovenie § 151
ods. 1 C. s. p., keďže konanie sa začalo v roku 2015, tvrdený nárok ostal sporným a žalobe v tomto
smere nebolo možné vyhovieť.
32. Odvolací súd preto podľa § 388 C. s. p. napadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý
určil, že žalobcom prihlásená pohľadávka z dôvodu nájmu vo výške 8.292,12 eura je nesporná čo do
právneho dôvodu, pravosti aj výšky zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani
na jeho zrušenie, a žalobu o určenie nespornosti tejto pohľadávky zamietol.
33. V zamietavom výroku odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne
správny potvrdil.
34. K odvolacím námietkam žalobcu k zamietnutiu žaloby o určenie pravosti pohľadávky č. 17 v sume
54.093,89 eura, ktorá podľa tvrdenia žalobcu mala vzniknúť na základe nájomnej zmluvy č. 001/2008
z 3.12.2007 za prenájom pozemku žalobcu úpadcovi za obdobie od 24.2.2010 do 29.4.2013, odvolací
súd odkazuje na správne, zrozumiteľné a presvedčivé dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými
sa v plnom rozsahu stotožňuje. Len skutočnosť, že budova úpadcu bola postavená na pozemku žalobcu
a tým ho reálne užíval, nesvedčí aj o faktickom vzniku a existencii nájomnej zmluvy v rozhodnom čase,
a teda o dohode zmluvných strán o nájme za dohodnutú cenu. Súd prvej inštancie správne poukázal na
osobné prepojenie žalobcu a úpadcu a tiež na to, že ani sám úpadca v ním vyhotovených zoznamoch
záväzkov takýto záväzok vo vzťahu k žalobcovi neevidoval.
35. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce je aj odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu
k žalobcom prihlásenej pohľadávke č. 1 v sume 254.000,- eur, Nespornosť tejto pohľadávky žiadalžalobca určiť z dôvodu, že dražba nebola vykonaná v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o výkone záložného práva a prihlásená suma predstavuje výťažok z dražby pozemku patriaceho
žalobcovi, ktorým zabezpečoval záväzok úpadcu vo vzťahu k veriteľovi N., a.s.
36. Je potrebné poukázať na to, že záväzok úpadcu vo vzťahu k banke zabezpečoval záložným právom
nielen žalobca, ale na zabezpečenie tohto záväzku zriadil zmluvou záložné právo k svojej nehnuteľnosti
- budove aj úpadca ako dlžník.
To znamená, že vo vzťahu k pohľadávke banky boli zriadené dve záložné práva na zálohy patriace dvom
rôznym subjektom. Keďže zo zmlúv o zriadení záložných práv nevyplýva iné, vystupujú títo záložcovia
voči záložnému veriteľovi spoločne a nerozdielne, teda v súlade s ustanovením § 511 Občianskeho
zákonníka je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich s tým, že splnením dlhu
jedným zanikne povinnosť druhého záložcu. Ak plnil len jeden záložca, vyporiadajú sa navzájom podľa
pomeru hodnoty jednotlivých zálohov (pomer jednotlivých vydražených nehnuteľností, t. j. 254.000,-
eur a 1.108.000,- eur k hodnote pohľadávky veriteľa zabezpečenej zálohmi - 1.064.520,35 eura po
pripočítaní nákladov dražby pozemku by prípadný pomer žalobcu činil 46.474,20 eura = 254.000,- -
207.525,80).
V predmetnej veci takéto vyporiadanie neprichádzalo do úvahy, keďže jedným zo záložných ručiteľov
bol sám dlžník a pre absenciu inej dohody v záložných zmluvách bolo na veriteľovi zvoliť postup pri
uspokojení svojho práva zo založených nehnuteľností.
Keďže v konaní bolo nepochybne preukázané, že vydražením nehnuteľnosti žalobcu ako záložného
ručiteľa nedošlo k úplnému uspokojeniu pohľadávky veriteľa, bola následne vykonaná dražba
nehnuteľnosti dlžníka, ktorej nespotrebovaný prebytok pripadol konkurznej podstate dlžníka ako
úpadcu.
37. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku II.
a tiež vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, podľa §
387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
38. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. a tým aj zmenu úspechu strán
v spore odvolací súd podľa § 388 C. s. p. zmenil výrok IV. napadnutého rozsudku o trovách konania
tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
prvostupňového konania v celom rozsahu.
39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a
žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
tohto konania v plnej výške.
40. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.