Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215212599
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4215212599.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: HABITAT, spol. s r. o., so sídlom
Bratislava, Saratovská 4, IČO: 35 713 429, proti žalovanému: M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., R.
XXX/XX,zast.AdvokátskakanceláriaTimoranská&Štofkovás.r.o.,sosídlomNovéZámky,Podzámska
32, IČO: 36 813 401, o vydanie rozkazu na plnenie, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Komárno z 26. januára 2018 č. k. 7C/224/2015-72 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania m
e n í tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoništančného konania v rozsahu 100 %.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak,
že žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania a zároveň rozhodol o vrátení
žalobcom zaplateného súdneho poplatku v sume 92,80 eura prostredníctvom: Slovenská pošta, a. s.
prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po
právoplatnosti rozhodnutia.

2. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil poukazom na ust. § 144 a § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a skutočnosťou, že žalobca svojím podaním doručeným
súdu dňa 29. 01. 2018, zobral svoju žalobu, ktorou sa domáhal vydania rozkazu na plnenie, v celom
rozsahu späť a žiadal zastaviť konanie.
3. Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku založil na aplikácii ust. § 11 ods. 3 a 4 Zákona o súdnych
poplatkoch č. 71/1992 Z. z., nakoľko žalobca ešte pred meritórnym otvorením pojednávania zobral späť

žalobu v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť. Na základe uvedeného rozhodol o vrátení súdneho
poplatku v sume 92,80 eura, ktorý súdny poplatok bol zaplatený v sume 99,50 eura.

4. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 251, § 252 a § 257 Civilného súdneho poriadku (ďalej len
CSP). Argumentoval, že žalobca si uplatnil voči žalovanej strane nárok na vydanie rozkazu na plnenie a
tovydanieosobnéhomotorovéhovozidlaH.,EČY.XXXJ.akonaniebolo zastavenézdôvoduspäťvzatia

žaloby bez udania právne relevantného dôvodu, čím sa v konaní úspešnou stranou sporu podľa § 256
CSP môže javiť, že sa stala žalovaná strana a tým by mala nárok na náhradu trov konania. Bol však toho
názoru, že v danom prípade bolo potrebné právne relevantné skutočnosti vnímať v širšom rozsahu a to
na základe § 257 CSP a prihliadol na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol
v nečinnosti žalovaného, preto mal za to, že jej žiadne trovy spojené s týmto konaním žalovanému ani
nemohli vzniknúť. Aplikujúc ust. § 257 CSP žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.5. Proti tomuto uzneseniu, v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania, podal odvolanie žalovaný
namietajúczáveroaplikáciiust.§257CSPprirozhodovaníonáhradetrovkonania,pretožepreaplikáciu
tohto ustanovenia nebol daný dôvod. Zvýraznil, že v predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz, proti

ktorémupodalodpor,vdôsledkučohobolplatobnýrozkazzrušenýavovecibolovytýčenépojednávanie.
Do uskutočnenia prvého pojednávania vo veci samej potom nemal akú iniciatívu alebo procesnú aktivitu
vyvinúť, čo nemôže byť dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Zastal názor, že dôvodom
späťvzatia žaloby bola práve jeho argumentácia v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Uzavrel,
že v predmetnej veci mu mal súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP náhradu trov konania priznať

v plnej výške, preto sa domáhal zmeny uznesenia vo výroku týkajúceho sa nároku na náhradu trov
konania.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Pokiaľ odvolací súd nerozhodne o potvrdení napadnutého rozhodnutia (§ 387 CSP) alebo o jeho
zrušení (§ 389 CSP), napadnuté rozhodnutie zmení, t.j. predpokladom zmeny rozhodnutia je to, že ho
nemožno potvrdiť ani zrušiť. K zmene napadnutého rozhodnutia dochádza predovšetkým vtedy, ak súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, prípadne
vtedy, ak súd prvej inštancie síce správne zistil skutkový stav, ale dospel k nesprávnym právnym
záverom.

10. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Civilný sporový poriadok zaviedol novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej
právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania do
jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, pričom

trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné,
nákladynaubytovanie,poštovné,súdnepoplatky,ušlýzárobok,trovydôkazov,odmenazaprávneslužby
poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania,
musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala

a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu
oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP. Požiadavka účelnosti vynaložených
výdavkov je jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať
za trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti

s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného
súdu SR z 31. júla 2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon právnej
služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne. Dôkazné
bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov konania

leží na strane sporu.

12. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy).
Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na

zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k
vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdneho poplatku a na hotové
výdavky. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 Ústavy. V podstate toznamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy, keďže každý má
právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

14. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. súd prizná strane náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.

Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda ako na strane žalobcu, tak i na strane žalovaného. Zavinenie sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva
a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí

konania. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to,
z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami
sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia
žaloby, či už úplného alebo čiastočného, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z
dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže

existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie
napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci
existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť,
avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným a podobne.

17. Predmetom konania bola žaloba žalobcu podaná na súde prvej inštancie dňa 08. 07. 2015, ktorou
sa domáhal rozkazu na plnenie, ktorým by bol žalovaný zaviazaný na vydanie osobného motorového
vozidla H. XXX D, EČ Y. XXX J.. Súd prvej inštancie vydal dňa 31. 03. 2016 rozkaz na plnenie
č. k. 7C/224/2015-23, ktorý bol žalovanému doručený dňa 13. 04. 2016. Žalovaný prostredníctvom
splnomocnenéhoprávnehozástupcupodalvzákonnejlehoteprotiuvedenémurozkazunaplnenieodpor

dňa 22. 04. 2016. Žalovaný plnú moc udelil právnemu zástupcovi dňa 22. 04. 2016 (č. l. 28 spisu).
Žalobca svojím podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29. 01. 2018 zobral žalobu späť v celom
rozsahubezuvedeniadôvoduažiadalkonaniezastaviť.Súdprvejinštanciepreskúmavanýmuznesením
späťvzatiu žaloby žalobcom vyhovel, keď konanie vo veci zastavil, stranám sporu náhradu trov konania
nepriznal a rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi. Predmetom odvolacieho konania je len výrok

týkajúci sa náhrady trov konania, v ostatných odvolaním nenapadnutých častiach nadobudlo uznesenie
právoplatnosť.

18. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania
v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať

procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu,
aj na strane žalovaného. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP
znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „ procesné zavinenie“
sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne.
Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami

na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Ide o sankčnú náhradu trov
konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli a ukladá sa rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil, pričom sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné
interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je
správanie sa strany sporu, (teda aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je

vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o
veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne
povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.19. Vo svetle zhora uvedených teoretických východísk v predmetnej veci súd prvej inštancie
nepostupoval. Na rozdiel od neho odvolací súd dospel k záveru o nutnosti aplikácie ustanovenia § 256
ods. 1 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov strán sporu. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že žalobca vzal

svoju žalobu späť bez udania dôvodu, čím žalobca zavinil z procesného hľadiska zastavenie konania,
a preto žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania tak, ako to predpokladá ust. § 256 ods.
1 CSP. Pokiaľ súd prvej inštancie za danej situácie stranám sporu náhradu trov konania nepriznal
z dôvodov predkladaných v preskúmavanom uznesení, tieto odvolací súd považuje za nenáležité a
nezodpovedajúce platnej právnej úprave. Odvolací súd hodnotiac vec i z hľadiska aplikácie § 257

CSP, o ktorý súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania
žalovanému pre jeho nečinnosť, dospel k záveru o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre
výnimočné nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému. Najmä za situácie, že žalovaný
bol v konaní riadne zastúpený a jeho právny zástupca v konaní preukázateľne vykonal úkony právnej
služby. Napadnuté uznesenie v časti náhrady trov konania je tak vecne nesprávne, a preto ho odvolací
súd zmenil podľa § 388 CSP spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keď neboli splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania. O výške trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd

prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).