Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 13, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/218/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114224760
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2114224760.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcov: 1/ P. R., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom Y. R. X, O., 2/ I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, X., obaja zastúpení
splnomocnencom: JUDr. Lucia Sukopová, advokátka, so sídlom Františkánska 5, Trnava, proti
žalovanému: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. V. XX, X., t. č. W., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a v 2. rade a žalovaného k nehnuteľnosti evidovanej
Okresným úradom O. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie
S.K. ako parcela registra „S. Č. XXXX/X o výmere 34 m2, zastavaná plocha a nádvorie, číslo XXXX/

X o výmere 390 m2, zastavaná plocha a nádvorie, číslo XXXX/X o výmere 27 m2, zastavaná plocha a
nádvorie, číslo XXXX/X o výmere 16 m2, záhrada sa z r u š u j e .

II. Nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom O. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX
pre katastrálne územie S. ako parcela registra „. Č. XXXX/X o výmere 34 m2, zastavaná plocha a
nádvorie, číslo XXXX/X o výmere 390 m2, zastavaná plocha a nádvorie, číslo XXXX/X o výmere 27 m2,
zastavaná plocha a nádvorie, číslo XXXX/X o výmere 16 m2, záhrada sa p r i k a z u j e do podielového

spoluvlastníctva žalobcov v 1. a v 2. rade s tým, že ich podiely sú rovnaké (každý v 1).

III. Žalobca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 11.000,- Eur ako náhradu za
spoluvlastnícky podiel, a to do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobca v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 8.250,- Eur ako náhradu za
spoluvlastnícky podiel, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobcovia v 1. a v 2. rade majú voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcav1.radeažalobkyňav2.rade(ďalejajako„žalobcoviav1.av2.rade“alebolen„žalobcovia“)
sa žalobou podanou na Okresnom súde Trnava dňa 29.09.2014, po pripustení zmeny petitu uznesením
č.k.8C/218/2014-81zodňa11.02.2016,domáhalizrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
strán sporu k nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S., C. S., C. O.,
a to parcely registra „S. L.. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, parc. č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 390 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 27 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 16 m2 (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“) tak, že tieto
súd prikáže do podielového spoluvlastníctva žalobcom v 1. a v 2. rade s tým, že ich podiely sú rovnaké
- 1/2 - ica vzhľadom k celku za finančnú náhradu určenú súdom, ktorú sú žalobcovia v 1. a v 2. rade
povinní vyplatiť žalovanému.2. Žalobcovia v 1. a v 2. rade žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností. Žalobca v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom spoluvlastníckeho podielu na

predmetných nehnuteľnostiach spolu o veľkosti 1/6 vzhľadom k celku a žalobkyňa v 2. rade je podielovou
spoluvlastníčkou spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach spolu o veľkosti 3/12
vzhľadom k celku, poslednú 1/12 vzhľadom k celku žalobkyňa v 2. rade nadobudla na základe
kúpnej zmluvy s bývalou podielovou spoluvlastníčkou C. R. (jej švagrinou). Žalovaný je podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 7/12 vzhľadom k celku. Ďalej v žalobe žalobcovia

uviedli, že na predmetných nehnuteľnostiach, konkrétne na parcele registra „S., L.. Č.. XXXX/X sa
nachádza rodinný dom, súp. č. XXX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S.,
C. S., C. O. (ďalej aj „rodinný dom“), ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a v 2.
rade, pričom ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké (1/2 vzhľadom k celku). Existujúce podielové
spoluvlastníctvo nie je v prospech všetkých spoluvlastníkov už len vzhľadom na komplikované rodinné
vzťahy spôsobené viacerými nezhodami, ako aj z toho dôvodu, že toto podielové spoluvlastníctvo (k

pozemku evidovanému na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území S.) sťažuje žalobcom v 1.
a v 2. rade bezproblémové využívanie vlastníckeho práva k rodinnému domu so súpisným č. XXX,
evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území S., ktorý je na tomto pozemku postavený
(na parcele registra „S. L.. Č.. XXXX/X). Žalobcovia v 1. a v 2. rade pred podaním žaloby oslovili realitnú
kanceláriu o vyčíslenie hodnoty predmetu podielového spoluvlastníctva zodpovedajúcemu trhovej cene

nehnuteľnosti, na základe ktorého ponúkli žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiachsumu10.628,33Eur(trhovúhodnotu),ktorúboliochotnívyplatiťvhotovostipripodpise
kúpnej zmluvy. Žalovaný s mimosúdnou dohodou nesúhlasil, mal záujem svoj podiel na predmetnej
nehnuteľnosti odpredať žalobcom, ale nie za trhovú cenu. Podľa žalobcov prikázaním predmetnej
nehnuteľnosti do ich podielového spoluvlastníctva za náhradu dôjde k účelnému využitiu veci, najmä s

poukazom na fakt, že žalobcovia sú tiež podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súp. č. XXX,
ktorý je postavený na vyporiadavanom pozemku.

3. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
nesúhlasí. Mal za to, že na pozemku sa nachádza prístavba, má spoločnú stenu s rodinným domom

so súp. č. XXX, v ktorom žijú žalobcovia v 1. a v 2. rade. Prístavba má samostatný vchod, samostatnú
vodovodnú prípojku, kúrenie je spoločné. Pri rodinnom dome sa nachádza aj garáž, ktorú tiež žalovaný
postavil. Pozemok nevyužíva, má tam zákaz vstupu. Nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť, rodinný dom
ani byt. So žalobou by žalovaný súhlasil, pokiaľ by mu žalobcovia vyplatili sumu 75.000,- Eur.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a ďalšími listinnými dôkazmi, najmä výpisom
z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie S., znaleckým posudkom č. X/XXXX vyhotovený
znalkyňou N.. N. X., znaleckým posudkom č. X/XXXX vyhotovený znalkyňou N.. T. S., ako aj s ostatným
obsahom spisu, na základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav.

5. Žalobcovia v 1. a v 2. rade počas konania zotrvali na podanej žalobe, pričom doplnili, že
predmetný pozemok, teda sporná nehnuteľnosť, nie je reálne deliteľný. Deklarovali záujem o prikázanie
nehnuteľnosti do ich podielového spoluvlastníctva, nakoľko nehnuteľnosť reálne užívajú. Na spornom
pozemku sa nachádzajú stavby, ktoré sú v podielom spoluvlastníctve žalobcov.

6. Žalovaný tiež zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, pričom mal za to, že predmetná
nehnuteľnosť je reálne deliteľná, je tam možnosť prístupovej cesty k jeho garáži a prístavbe. Vstup cez
bránu je jeden.

7. Na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S., C. S., C. O. sú evidované nehnuteľnosti ako

parcely registra „S., L.. Č.. XXXX/X o výmere 34 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o
výmere 390 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 27 m2 - zastavaná plocha a
nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere - 16 m2 záhrada, ktorých vlastníkmi zapísanými na uvedenom liste
vlastníctva sú žalobca v 1. rade v pomere 2/12 k celku, žalobkyňa v 2. rade v pomere 3/12 k celku a
žalovanývpomere7/12kcelku. Zvýpisuzlistuvlastníctvač.XXXX,katastrálneúzemieS.ďalejvyplýva,

že právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku parc. č. XXXX/X je evidovaný na liste vlastníctva
č. XXXX a právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXXX/X je evidovaný na liste vlastníctva č.
XXXX. Výpis k katastra nehnuteľností bol vyhotovený dňa 12.11.2109 a údaje sú platné k 08.11.2019.8. Na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S., C. S., C. O. sú evidované nehnuteľnosti - stavby,
rodinný dom so súpisným č. XXX na parc. č. XXXX/X, ktorých vlastníkmi zapísanými na uvedenom liste
vlastníctva sú žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade, každý v pomere 1/2 k celku. Výpis k katastra

nehnuteľností bol vyhotovený dňa 12.11.2109 a údaje sú platné k 08.11.2019.

9. Na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S., C. S., C. O. sú okrem iného evidované
nehnuteľnosti - stavby, garáž na parc. č. XXXX/X, ktorých (výlučným) vlastníkom zapísaným na
uvedenom liste vlastníctva je žalobca v 1. rade v pomere 1/1 k celku. Výpis k katastra nehnuteľností bol

vyhotovený dňa 12.11.2109 a údaje sú platné k 08.11.2019.

10. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotovenom znalkyňou N.. N. X. vyplýva, že nehnuteľnosti
evidované na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S. - pozemky registra „S. L.. Č.. XXXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
390 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2, parc. č. XXXX/X záhrady

o výmere 16 m2, nie je možné reálne rozdeliť v zmysle spoluvlastníckych podielov tak, aby ostala
zabezpečená účelnosť využitia pozemkov. Je to spôsobené tým, že pozemky parc. č. XXXX/X H. Č..
XXXX/X sú zastavané stavbami vo vlastníctve žalobcov, pričom tieto stavby zaberajú celý pozemok
parc. č. XXXX/X vo výmere 27 m2 (garáž) a 197 m2 z pozemku parc. č. XXXX (dom súpisné č. XXX)
celková výmera pozemkov na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S.K. je 467 m2. Žalovaný je

vlastníkom 7/12 podielu z celkovej výmery - teda 272 m2. Po odpočítaní výmery, ktorú zaberajú stavby
vo vlastníctve žalobcov (27 m2 + 197 m2) z celkovej výmery nám ostane 243 m2, čo je menej ako
pripadá na podiel žalovaného. Pre zachovanie účelného využitia nehnuteľností na liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie S. nie je možná reálna deľba podľa spoluvlastníckych podielov.

11. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotovenom znalkyňou N.. T. S. vyplýva, že všeobecná hodnota
nehnuteľnosti evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S.K., C. S., C. O. je 33.000,-
Eur, pričom jednotlivé pozemky parcely registra „S. majú všeobecnú hodnotu, parc. č. XXXX/X o výmere
34 m2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výške 2.404,82 Eur, parc. č. XXXX/X o výmere 390 m2 -
zastavaná plocha a nádvorie vo výške 27.584,70 Eur, parc. č. XXXX/X o výmere 27 m2 - zastavaná

plocha a nádvorie vo výške 1.909,71 Eur, parc. č. XXXX/X o výmere - 16 m2 záhrada vo výške 1.131,68
Eur.

12. Podľa § 137 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach

vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

13. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

14. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

15. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá
vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov
k tejto veci.

16. Súd je zo zákona viazaný záväzným poradím spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva
podľa § 142 Občianskeho zákonníka: 1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci za primeranú náhradu,
3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije
ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému aleboviacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci
niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v

§ 142 ods. 1 druhá a tretia veta zakotvuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné
využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno
vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré
zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú

uvedené v zákone. Je však vecou súdu, aký význam bude klásť ďalším jednotlivým skutočnostiam a
ako ich vyhodnotí vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych
podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi
skutkovými, a nie právnymi. Len v prípade výraznejšieho nepomeru bude pravdepodobnejšie prikázanie
veci vlastníkovi dominantného spoluvlastníckeho podielu, ani toto však nemusí byť pravidlo.

17. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na to, aby
sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho
vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri prikázaní veci súd zohľadní aj
správanie spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov vykonával investície do spoločnej veci, ktorý a ako
zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci najnaliehavejší

záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie spoločnej veci a
podobne. Súd by nemal vec prikázať tomu zo spoluvlastníkov, ktorý ju chce ďalej scudziť, ak niektorý z
ostatných spoluvlastníkov prejavil záujem vec užívať.

18. Podmienkou prikázania veci jednému spoluvlastníkovi je poskytnutie primeranej náhrady. Zákon

neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že treba
vychádzať zo všeobecnej trhovej ceny celej veci v čase jej vyporiadania. Primeranou náhradou je
potompríslušnýpodielvšeobecnejceny.Prikázanievecispoluvlastníkovi,ktorýniejeschopnýposkytnúť
primeranú náhradu, by nebolo možné označiť za účelné. Nakoľko rozhodnutie súdu vo veci zrušenia
a vyporiadania spoluvlastníctva má konštitutívny charakter, nárok na vyplatenie náhrady vzniká až

právoplatnosťou tohto rozhodnutia, preto nemožno započítať vzájomné nároky, keďže ešte neexistujú.
Primeranú náhradu určuje súd, pričom spravidla sa vychádza zo znaleckého posudku. Rozhodnutím o
zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaní veci vzniká nový (spolu)vlastnícky vzťah k veci.

19. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom. Nie je

teda vylúčené, aby bola vec prikázaná tomu spoluvlastníkovi, ktorý má síce o niečo menší podiel
na spoločnej veci, no pri zohľadnení všetkých okolností prípadu, spojitosti strán s konkrétnou
nehnuteľnosťou, historickú rodinnú väzbu, súčasnú bytovú otázku strán sporu, či užívanie veci
niektorým zo spoluvlastníkov, sa javí ako spravodlivejšie jej prikázanie práve tomuto menšinovému
spoluvlastníkovi.

20. Predmetnom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k
nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S.K., C. S., C. O., a to parcely
registra „S. L.. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 390 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2

a parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 16 m2. Žalobcovia v 1. v 2. rade prejavili záujem o prikázanie
predmetnej nehnuteľnosti do ich podielového spoluvlastníctva.

21. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný návrhmi
strán sporu, ale pri zrušení a vyporiadaní postupuje podľa § 142 ods. 1 OZ. Nakoľko medzi

stranami bolo sporné, či je predmetná nehnuteľnosť reálne deliteľná, súd viazaný poradím spôsobov
vyporiadania sa zaoberal najskôr otázkou reálneho rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov. Reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade
faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vždy vzniknúť rovnako
hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru,

rovnakú kultúru, bonitu, stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a pod.). Z dôvodu
spornosti predmetnej otázky ako aj tej skutočnosti, že na predmetnej nehnuteľnosti - pozemku sa
nachádzajú stavby vo vlastníctve žalobcov (na listoch vlastníctva č. XXXX H. Č.. XXXX, katastrálne
územie S.), nariadil súd na zodpovedanie tejto otázky znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudkujednoznačne vyplýva záver, že sporná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná podľa spoluvlastníckych
podielov, keď znalkyňa uviedla, že sporné pozemky majú celkovo výmeru 467 m2, pričom z tejto výmery
žalobcom v 1. a v 2. rade spoločne prislúcha 5/12, teda 195 m2 a žalovanému 7/12, teda 272 m2. Ďalej

je potrebné uviesť, že na spornom pozemku sa nachádzajú stavby vo vlastníctve žalobcov v 1. a v 2.
rade o celkovej výmere 224 m2 (27m2 garáž + 197 m2 rodinný dom). Po odpočítaní výmery stavieb vo
vlastníctve žalobcov v 1. a v 2. rade od celkovej výmery pozemku 467 m2 zostáva 243 m2 (467 - 224 =
243), čo je menej ako pripadá na podiel žalovaného podľa veľkosti podielov (272 m2). Súd sa stotožnil
so závermi znaleckého posudku, keď reálna deľba podľa spoluvlastníckych podielov pre zachovanie

účelného využitia predmetnej nehnuteľnosti nie je možná.

22. Súd mal za preukázané, že reálne rozdelenie veci nie je dobre možné, a preto v zmysle § 142
ods. 1 OZ viazaný poradím spôsobov vyporiadania zaoberal sa prikázaním nehnuteľnosti za náhradu
niektorému zo spoluvlastníkov. Záujem o prikázanie veci do podielového spoluvlastníctva prejavili
žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade ako podieloví spoluvlastníci. Žalovaný záujem o prikázanie veci

do jeho výlučného vlastníctva neprejavil, v konaní žiadal výplatu za jeho spoluvlastnícky podiel, pričom
neskôr tvrdil, že spoluvlastníckeho podielu na spornej nehnuteľnosti sa vzdať nechce.

23. K rozporuplným vyjadreniam žalovaného súd uvádza, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť zotrvať
v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Vzhľadom na uvedenú

zásadu dobrovoľnosti súd v spravidla vždy zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo, ak niektorý zo
spoluvlastníkov o to požiada, teda domáha sa jeho zrušenia a vyporiadanie na súde. Existuje možnosť,
že súd nezruší a nevyporiadania podielové spoluvlastníctvo, avšak to len v ojedinelých a výnimočných
situáciách, kedy pre takýto postup existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Musí byť však preukázaná
existencia naozaj osobitných okolností, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo. Napokon sám

žalovaný opakovane uvádzal, že žiada poskytnutie finančnej náhrady (v nepomerne vysokej výške) za
jeho spoluvlastnícky podiel, čo súd vyhodnotil ako jeho nezáujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve
so žalobcami. Následný odmietavý postup po stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti znaleckým
posudkom, súd posúdil už len ako obštrukčné správanie a reálny nezáujem na zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva.

24. Pri prikázaní nehnuteľnosti, ktorej hodnotu stanovil súdom ustanovený znalec v posudku č. X/
XXXX, súd nemal dôvod vychádzať z iného ohodnotenia a zisťoval, či žalobcovia disponujú potrebnými
finančnými prostriedkami vo výške 19.250,- Eur, zodpovedajúcimi podielu žalovaného. Z vyjadrenia
žalobcov na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne mal súd za preukázané, že žalobcovia

sú schopní túto sumu vyplatiť. Súd v danej veci veľkosť spoluvlastníckeho podielu nepovažoval za
najpodstatnejšie kritérium, keď mal za preukázané, že žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade majú
na spornej nehnuteľnosti - pozemku stavbu, rodinný dom so súpisným č. XXX (list vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie S.) v podielovom spoluvlastníctve, každý v 1/2, ktorý aj obývajú. Na spornej
nehnuteľnosti - pozemku sa nachádza tiež stavba - garáž (list vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie

S.), ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade. Predmetné stavby, rodinný dom súpisné č.
XXX a garáž, zaberajú väčšiu časť spornej nehnuteľnosti - pozemku v podielovom spoluvlastníctve
strán sporu. Žalobcovia nehnuteľnosť - pozemok užívajú dlhodobo, keď obývajú rodinný dom a
garáž, ktoré sú na spornom pozemku postavené. Žalovaný reálny záujem o spornú nehnuteľnosť -
pozemok nemal. Pri prikázaní nehnuteľnosti do vlastníctva (resp. aj do podielového spoluvlastníctva)

niektorému podielovému spoluvlastníkovi sa súd jednak zoberal veľkosťou podielov, účelným využitím
veci, ako aj ďalšími skutočnosťami relevantnými v danej veci. Súd považoval za dôvodné prikázať
predmetné nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva žalobcov aj napriek tomu, že sú menšinovými
spoluvlastníkmi (žalobcovia majú spolu 5/12 a žalovaný 7/12), nakoľko títo od začiatku deklarovali
svoj záujem o prikázanie veci do ich podielového spoluvlastníctva. Ich záujem na predmetných

nehnuteľnostiach zotrval a tento mali už pred podaním žaloby, keď sa márne pokúšali mimosúdne
dohodnúť so žalovaným. Žalobcovia sporný pozemok reálne vyžívajú, majú na ňom postavené stavby,
ktoré obývajú. Prikázaním spornej nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalobcov dôjde aj
k účelnému využitiu sporného pozemku žalobcami a predíde sa vzniku vyhrotených situácii medzi
spoluvlastníkmi, keďže vzťahy medzi nimi (medzi žalobcami a žalovaným), napriek tomu, že sú blízki

príbuzní, nie sú dobré.

25. Za dôvodné nepovažoval súd ani tvrdenia žalovaného, že na spornom pozemku má nehnuteľnosti,
garáž a prístavbu, keď z výpisu z listu vlastníctva súd žiadne také skutočnosti nezistil. Na spornýchpozemkoch sú evidované len dve stavby. Garáž postavená na spornom pozemku je vo vlastníctve
žalobcu v 1. rade (právny vzťah je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S.) a
prístavbakrodinnémudomu,jejehosúčasťou,resp.niejezapísanásamostatne,akosamostatnástavba

arodinnýdompostavenýnaspornompozemkujevpodielovomspoluvlastníctvežalobcovv1.av2.rade
(právny vzťah je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S.). Takisto sa súd bližšie
nezaoberal tvrdeniami žalovaného o jeho investíciách do prístavky, resp. garáže, nakoľko predmetnom
tohtokonaniabolozrušenieavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostiamevidovaným
na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S.. Na tomto liste vlastníctva sú evidované len pozemky

a len zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nim bolo predmetom tohto konania.
Navyše, žalovaný svoje trvania ani nijako nepreukázal.

26. Námietky žalovaného voči znaleckému posudku podľa názoru súdu neboli vecné a dôvodné.
Znalecký posudok č. X/XXXX bol žalovanému doručovaný aj na pojednávaní (posudok bol žalovanému
doručený fikciou a z dôvodu možnosti oboznámiť sa s ním sa súd pokúsil mu ho doručiť aj priamo na

pojednávaní), pričom žalovaný znalecký posudok ako aj ďalšie listiny odmietol prevziať. K znaleckému
posudku č. X/XXXX sa žalovaný v stanovenej lehote na výzvu súdu nevyjadril a na pojednávaní uvádzal,
že nie je k čomu sa vyjadriť, keďže znalkyňa ohodnocovala iné nehnuteľnosti. Súd vyhodnotil námietky
žalovaného ako neopodstatnené, pretože tieto neuviedol v lehote určenej súdom. Napriek tomu súd
dopĺňa, že znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku postupovala podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.

z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a určovala všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S., pričom túto stanovila porovnávacou metódou,
preto sa zaoberala aj inými nehnuteľnosťami v danej lokalite. Žalobcovia závery znaleckého posudku
nespochybnili a žalovaný relevantné argumenty, ktoré by znalecký posudok spochybňovali neuviedol.

27. Pri stanovení výšky primeranej náhrady preto súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty spornej
nehnuteľnosti (pozemku) evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S. určenej
znaleckým posudkom č. X/XXXX. Všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti bola podľa záverov
znaleckého posudku vo výške 33.000,- Eur. Pri určení výšky výplaty primeranej náhrady potom
súd vychádzal z veľkosti podielov, keď žalovaný bol vlastníkom 7/12 z celku (t. j. 7x2.250,- Eur),

pričom na jeho výplatu pripadá suma vo výške 19.250,- Eur. Vychádzajúc z veľkosti podielov, ktoré
vlastnili jednotliví podieloví spoluvlastníci pred zrušením podielového spoluvlastníctva, potom súd uložil
žalobcom povinnosť výplaty podľa tohto kritéria. Žalobca v 1. rade nadobudol od žalovaného 4/12,
a preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu
11.000,- Eur (4x2.250,- Eur). Žalobkyňa v 2. rade nadobudla od žalovaného 3/12, a preto jej súd uložil

povinnosť zaplatiť titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu 8.250,- Eur (3x2.250,- Eur).

28. Lehotu na plnenie vzhľadom na výšku sumy, ako aj žiadosť žalobcov určil súd s poukazom na
ustanovenie § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) 60
dní od právoplatnosti rozsudku.

29. Súd uzatvára, že vzhľadom na to, že medzi sporovými stranami nedošlo k dohode, ktorá má byť v
danej právnej veci prioritná, súd vykonal dokazovanie podľa zásad uvedených v § 142 ods. 1 OZ, po
tom čo mal za nesporne preukázané, že reálna deľba podľa výšky spoluvlastníckych podielov v danej
veci nie je možná, pristúpil k postupu v zmysle § 142 ods. 1 tretia veta OZ a podielové spoluvlastníctvo

zrušil, pričom sporné nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a v 2. rade
za primeranú náhradu, pri určení výšky ktorej vychádzal zo znaleckého posudku.

30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP. Vychádzal pri tom zo zásady pomeru úspechu, keď mal za to, že žalobcovia ako
podieloví spoluvlastníci dosiahli v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym

rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne poskúšali dohodnúť
do žalovaným a aký následne navrhli v súdnom konaní (napr. uznesenie najvyššieho súdu SR
z 26.07.2012, sp. zn. 4MCdo/10/2012). Súd tiež prihliadal aj na správanie sa strán v konaní, keď
žalobcovia počas celého sporu deklarovali svoj záujem dohodnúť sa, a to aj po vyhotovení znaleckého
posudku na určenie všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti (teda, že vyplatia žalovaného sumou
podľa znaleckého posudku). Žalovaný počas celého konania žiadal poskytnutie finančnej náhrady

v neprimeranej, až v nepomerne vyššej výške, ako bola hodnota jeho spoluvlastníckeho podielu
(žiadal sumu 75.000,- Eur, neskôr 65.000,- Eur a 40.000,- Eur). Aj toto správanie žalovaného
preukazuje nemožnosť uzavretia dohody medzi podielovými spoluvlastníkmi. Preto podľa názoru súdu
je spravodlivé postupovať podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcom v 1. a v 2. rade priznať nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Čo sa týka výšky náhrady ponúknutej žalobcami žalovanému pri návrhu

na uzavretie mimosúdnej dohody, žalobcovia vychádzali zo stanovenia ceny na základe odborného
vyjadrenia realitnej kancelárie (ktoré aj súdu predložili), čo môže byť tiež jedným z dôvodov rozdielu
ponúknutej náhrady (nešlo o znalecký posudok, ktorý je podrobnejší a presnejší) a následne skutočne
určenej znaleckým posudkom. K rozdielu vo výške náhrady ponúknutej žalovanému (10.628,33 Eur -
máj 2014) a náhrade, ku ktorej boli žalobcovia následne zaviazaní súdom (19.250,- Eur - január 2019)

nepochybne prispel aj ten fakt, že od podania žaloby uplynul dlhší čas (5 rokov), za ktorý došlo k
prudkémunárastuciennehnuteľnosti(všeobecneznámaskutočnosť),čosatiežnepochybneodzrkadlilo
na výške primeranej náhrady. Súd tak žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, pričom súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol
výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP a úspešným žalobcom nepriznať náhradu trov konania, keď

ani žalovaný žiadny takýto dôvod neuviedol. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).