Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 22, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40C/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2197897328
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2197897328.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcov: 1/

O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. d. XXX, ako právny nástupca po pôvodnom žalobcovi G. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, 2/ I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. d. XXX, 3/ O. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. č. d. XX, 4/ S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. d. XX, všetci zastúpení
advokátom JUDr. Tiborom Sanákom, so sídlom Námestie SNP 2, Trnava, proti žalovaným: 1/ Slovenská
konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, 2/ Fleetreal a. s., so sídlom
Vlčie hrdlo 64, Bratislava, IČO: 45 470 189, zastúpený advokátom JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom,
PhD., so sídlom Miletičova 21, Bratislava, 3/ Genaro Investments Limited, so sídlom 229 Arch. Makariou

III Ave, Meliza Courth 4th Floor, 3105 Limassol, Cyprus, IČO: HE138109, zastúpený advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o určenie
neplatnosti dohody spísanej do časti notárskej zápisnice takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ z a mi e t a.

II. Súd priznáva žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.08.1997 sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti dohody
osvedčenej notárskou zápisnicou spísanou dňa 20.02.1997 na Notárskom v Chtelnici notárom JUDr.
O. B. pod č. N XX/XX, Nz XX/XX, pokračujúcou notárskou zápisnicou spísanou dňa 03.03.1997 pod č.
N XX/XX, Nz XX/XX a pokračujúcou notárskou zápisnicou spísanou dňa 07.03.1997 pod č. N XX/XX,
Nz XX/XX ( ďalej aj len „notárska zápisnica“) a to v časti, v ktorej žalobcovia 1/ a 2/, pôvodne G. Z. a
manželka I. Z.S., súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na Zmluvu o zriadení
záložného práva zo dňa 20.10.1992 na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 923.930,-Sk a

v časti, v ktorej žalobca 3/ a žalobkyňa 4/ súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti
na Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 17.07.1992 na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom
vo výške 869.000,- Sk.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa 2/ a žalobkyňa 4/ sa dostavili na základe predvolania k JUDr.
O. B. v mesiaci január 1997. Žalobca 1/, G. Z., a žalobca 3/ boli v tom čase zaneprázdnení. O tom, že
budú predvolaní k notárovi, boli upozornení pracovníkmi pobočky Slovenskej sporiteľne v Trnave, ktorí

im povedali, že budú predvolaní na spísanie zápisnice. Žiadne bližšie podrobnosti im vysvetlené neboli,
najmä im nebol vysvetlený zmysel a účel spísania zápisnice u notára. Prvýkrát boli u notára v januári
1997,nehovorilosaoprobléme,ktorýbysamalriešiť,lenIng.H.(zamestnanecSlovenskejsporiteľne,a.
s.) a notár im povedali, že sa nachádzajú vo veľmi ťažkej situácii. Na druhé stretnutie dňa 20.02.1997 sadostavili žalobkyňa 2/, žalobca 3/, žalobkyňa 4/. Zároveň tam bol Ing. T. s manželkou a dvaja zástupcovia
sporiteľne. V centre pozornosti bol dlžník Ing. T.. V rámci rozhovorov im bolo povedané, že ich situácia
je veľmi komplikovaná, a zástupca sporiteľne im zdôraznil, že o nehnuteľnosti prídu bez ohľadu na to,

či zápisnicu u notára podpíšu alebo nie. Na otázku žalobcu 3/, čo sa stane, ak zápisnicu nepodpíšu,
im bolo vysvetlené, že si priťažia vzhľadom na neustále rastúce úroky a o nehnuteľnosti aj tak prídu. Z
obsahu ďalších rozhovorov vyrozumeli, že keď zápisnicu podpíšu, zastaví sa úročenie dlžoby, zablokujú
ťahače dlžníka Ing. T. a že sa bude dôsledne postupovať proti majetku dlžníka. Dlžník Ing. T. uviedol, že
má rozbehnutý úver na 6 miliónov SK vo VÚB, a. s., z ktorého chce dlžoby zaplatiť a urobí tak skôr, ako

dohoda nadobudne účinnosť. Žalobkyňa 2/ pred spísaním zápisnice požiadala notára, aby si zápisnicu
mohla zobrať domov, v kľude si ju prečítať a ísť sa poradiť s právnikom, na čo jej bolo vysvetlené, že
to nie je možné, pretože zápisnica bude účastníkom poslaná domov až po tom, keď ju všetci podpíšu.
Zároveň notár uviedol, aby prišiel podpísať zápisnicu aj žalobca 1/, aby nadobudla právnu moc. Majú
za to, že notársku zápisnicu v tejto časti dohody je potrebné považovať za neplatnú a to v zmysle § 49a
Občianskeho zákonníka, nakoľko tento úkon urobili v omyle, v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka

a pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Podstata neplatnosti spočíva
v tom, že žalobca 3/ uzavrel so Slovenskou štátnou sporiteľnou, II. Mestskou pobočkou v Trnave dňa
17.07.1992 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve na zabezpečenie
pohľadávkyvzniknutejzúverovejzmluvyč.XX-XXXXXX-Xvovýške869.000,-Skadňapôvodnýžalobca
1/ a žalobkyňa 2/ uzavreli so Slovenskou štátnou sporiteľnou, II. Mestskou pobočkou v Trnave (ďalej aj

len „sporiteľňa, „Slovenská sporiteľňa, a. s.“, „SLSP, a. s.“) dňa 20.10.1992 zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy
č. XX-XXXXXX-X vo výške 923.930,-Sk. Úverové zmluvy boli uzavreté medzi sporiteľnou ako veriteľom
a Ing. T.m ako dlžníkom dňa 17.07.1997 na sumu 1.600.000,-Sk a dňa 20.10.1997 na sumu 1.800.000,-
Sk. Dlžník bol voči nim úplne cudzí človek, a notársku zápisnicu museli uzavrieť, lebo zmluvy o zriadení

záložného práva sú podľa názoru žalobcov absolútne neplatné pre nedostatok právnej subjektivity
sporiteľne,ktorávzniklapodľavýpisuzobchodnéhoregistradňa01.04.1994.Miestotoho,abysporiteľňa
vysvetlila podstatu problému a že pôvodné záložné zmluvy sú neplatné a za žiadnych okolností nemôžu
prísť o svoje nehnuteľnosti, zvolila presne opačný postup, aby zachránila stratenú záložnú zmluvu. Preto
nemôže byť zmluva (pozn. súdu zrejme dohoda poňatá do notárskej zápisnice) platná. Táto zmluva by

mohla byť platná, iba ak by im bolo povedané, že záložná zmluva je neplatná, sporiteľňa nemá nárok
na ich nehnuteľnosti a oni by za takejto situácie podpísali dohodu u notára.

3. Žalovaný, pôvodne Slovenská sporiteľňa, a. s. v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že
pred samotným objednaním spísania notárskej zápisnice zástupcovia sporiteľne niekoľkokrát rokovali

s rodinami Z.vých, podrobne im vysvetlili zámer spísania notárskej zápisnice. Žalobcovia boli viackrát
upozornení, že by bolo vhodné, aby sa poradili s advokátom, ktorý by zastupoval ich záujmy. Tento
mohol byť prítomný aj pri samotnom spisovaní a podpisovaní dohody u notára. Toto žalobcovia odmietli s
tým, že nemajú peniaze na ďalšie výdavky spojení s advokátom. Notárska zápisnica im bola vysvetlená
podrobneužpoprvýraz,keďsasedenianezúčastnildlžník,Ing.T..Následnepripodpisedňa20.02.1997

bola opätovne celá situácia všetkým prítomným vysvetlená a na znak porozumenia a dobrovoľnosti bola
podpísaná. Zákon predpisuje uzatváranie dohôd takéhoto druhu pred notárom, aby sa predišlo omylu,
nátlaku, či inému protiprávnemu konaniu. Preto žiadali žalobu zamietnuť.

4. Okresný súd Trnava nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby vykonal

dokazovanie výsluchom žalobcov 1/ až 4/, výsluchom žalovaného, výsluchom svedka Ing. G. H., svedka
Ing. V. N., výpisom z obchodného registra Obvodného súdu Bratislava I v Bratislave, a po zistení
skutkového stavu dospel k právnemu záveru poňatému do prvého rozsudku súdu prvej inštancie č. k.
14C/106/1997 - 120 zo dňa 03.11.1998, ktorým žalobe žalobcov v plnom rozsahu vyhovel a určil, že
dohodavčasti,vktorejžalobcovia1/až3/súhlasilisexekúcioudovýškyzáložnéhoprávavzmyslezmlúv

o zriadení záložného práva zo dňa 17.07.1992 u žalobcu 3/ a zo dňa 20.10.1992 u žalobcov 1/ a 2/ k
nehnuteľnostiam v ich vlastníctve, poňatá do notárskej zápisnice spísanej dňa 20.02.1997 na Notárskom
úrade v Chtelnici u JUDr. Miroslava Gregora, ku ktorej dňa 03.03.1997 pristúpil G. Z., je neplatná, keď
mal za to, že ako predbežnú otázku skúmal platnosť záložných zmlúv a tieto mal podpisovať štatutárny
zástupca žalovaného. Zo smerníc ani výpisu z Obchodného registra nevyplýva, že podpisovať záložnú

zmluvumôžeriaditeľpobočky.Taktiežpoukázalnanesprávneúdajevexekučnomtitule,vdôsledkučoho
mal za to, že exekučný titul - notárska zápisnica - je nevykonateľný. Krajský súd v Trnave na základe
žalovaným podaného odvolania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil uznesením č. k. 6Co/265/99 - 143
zo dňa 27.07.1999 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.5. Po odstránení vád žaloby žalobcami podaním zo dňa 12.10.1999 a doplnení žaloby žalobcami v
zmysle výzvy súdu podaním zo dňa 12.04.2001 súd prvej inštancie doplnil dokazovanie výsluchom

dlžníka Ing. O. T. (v súdnom spise na č. l. 310 - 314), stanoviskom notára JUDr. O. B. (v súdnom spise
na č. l. 425 - 427), vyjadreniami žalovaných postupníkov po procesných rozhodnutiach týkajúcich sa
postúpenia pohľadávok z pôvodného žalovaného, Slovenskej sporiteľne, a. s. ako záložného veriteľa
na postupníkov uzneseniami č. k. 14C/106/97 - 199, č. k. 14C/106/97 - 232, č. k. 14C/106/97 - 400. Po
takto zistenom skutkovom stave veci rozhodol súd prvej inštancie druhým rozsudkom č. k. 14C/106/1997

- 443 zo dňa 19.06.2007 tak, že žalobu žalobcov zamietol, konanie proti žalovanému 1/ zastavil,
uložil povinnosť žalobcom 1/ až 4/ nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne žalovanému 3/, a
náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ nepriznal. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd na základe
žalobcami podaného odvolania uznesením č. k. 10Co/149/2007 - 476 zo dňa 28.12.2007 rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť odôvodnenia
súdneho rozhodnutia s poukazom na absenciu dôvodov rozhodnutia, keď žalobcovia sa domáhajú

určenia neplatnosti dohôd osvedčených notárskymi zápisnicami z dôvodu ich neurčitosti (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka), z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) a z
dôvodu urobenia právnych úkonov v omyle (§ 49a Občianskeho zákonníka).

6. Po vrátení veci na ďalšie konanie súd prvej inštancie uznesením č. k. 14C/106/1997 - 493 pripustil

zmenu žalovaného 2/, Slovenskej sporiteľne, a. s. v prospech postupníka Credit Clearing Center, a.
s. a po pripustení zmeny žalobného návrhu uznesením č. k. 14C/106/1997 - 507 dospel k právnemu
záveru, že žaloba žalobcov 1/, 2/ a 3/ je dôvodná a v poradí tretím rozsudkom č. k. 14C/104/1997 -
509 zo dňa 08.07.2008 určil, že dohoda povinnej a oprávnenej osoby osvedčená notárskou zápisnicou
je neplatná v časti, v ktorej žalobcovia 1/, 2/, 3/ súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva

v nadväznosti na nimi uzavreté Zmluvy o zriadení záložného práva - keď žalobca 1/ a 2/ uzavreli
záložnú zmluvu dňa 20.10.1992 na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa z poskytnutého úveru
dlžníkovi Ing. O. T. (celkovo v sume 1.800.000,-Sk) do výšky 923.930,-Sk s príslušenstvom a žalobca 3/
uzavrelzáložnúzmluvudňa17.07.1992nazabezpečeniepohľadávkyzáložnéhoveriteľazposkytnutého
úveru dlžníkovi Ing. O. T. (celkovo v sume 1.600.000,-Sk) do výšky 869.000,-Sk s príslušenstvom -

nehnuteľností vo svojom vlastníctve nachádzajúcich sa v katastrálnom území R.. Žalobu žalobkyne 4/,
S. Z.vej zamietol, keďže nebola účastníčkou predmetných zmlúv; konanie proti žalovanému 1/ zastavil z
dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie po postúpení pohľadávok na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 22.12.2004 na žalovaného 3/, a žalovaným 2/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť náhradu
trov konania žalobcov v sume 383.256,50 Sk do troch dní.

7. Na základe odvolania žalovaného 3/ proti časti rozsudku, ktorým súd vyhovel žalobe žalobcov 1/ až 3/
v plnom rozsahu a do závislého výroku o trovách konania odvolací súd rozsudkom č. k. 10Co/246/2009 -
575 zo dňa 12.01.2010 napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu
žalobcov v tejto časti zamietol a uložil žalobcom 1/ až 4/ zaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov konania vo

výške 208,27 Eur a žalovanej 3/ náhradu trov konania vo výške 383,66 Eur, k rukám ich advokátov.
Najvyšší súd SR ako dovolací súd na základe prvého dovolania zo strany žalobcov uznesením č.
k. 4Cdo/89/2010 - 616 zo dňa 22.03.2012 rozsudok Krajského súdu č. k. 10Co/246/2009 - 575 zo
dňa 12.01.2010 zrušil z dôvodu samostatného procesného spoločenstva u žalovaných 2/ a 3/, ktorí
postúpením nadobudli každý osve samostatnú pohľadávku z dvoch samostatných úverových zmlúv so

zabezpečením dvomi samostatnými zmluvami o zriadení záložného práva, v dôsledku čoho podané
odvolanie žalovaného 3/ sa nevzťahovalo aj na časť vyhovujúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie
č. k 14C/104/1997 - 509 zo dňa 08.07.2008 k žalobe žalobcu 3/.

8. S poukazom na uvedené vyplynulo, že rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 14C/106/1997 - 509 zo

dňa 08.07.2008 nadobudol právoplatnosť dňa 03.09.2008 v časti výroku I., ktorým súd vyhovel žalobe
žalobcu 3/, O. Z., keď určil, že dohoda povinnej osoby (žalobca 3/) a oprávnenej osoby (žalovaný 2/
ako právny nástupca SLSP, a. s.) osvedčená notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v
Chtelnici dňa 20.02.1997 notárom JUDr. O. B. pod číslom N XX/XX, Nz XX/XX a pokračujúcou notárskou
zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 03.03.1997 notárom JUDr. O. B. pod č. N XX/

XX, Nz XX/XX a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou dňa 07.03.1997 v Trnave notárom JUDr.
O. B. pod č. N XX/XX, Nz XX/XX (ďalej aj len „notárska zápisnica“) je neplatná v časti, v ktorej O. Z.
súhlasil s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na Zmluvu o zriadení záložného práva zo
dňa 17.07.1992 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie R., ato parc. č. XXXX dom, dvor, druh zastavaná plocha o výmere 723 m2, parc. č. XXXX/X druh orná pôda o
výmere 2.715 m2, parc. č. XXXX/X druh zastavaná plocha o výmere 399 m2, na zabezpečenie záväzku
s príslušenstvom vo výške 869.000,- Sk; v časti výroku II. a III, ktorým súd žalobu žalobkyne 4/ zamietol

a konanie proti žalovanému 1/ zastavil dňa 03.09.2008; a v časti výroku IV týkajúceho sa povinnosti
žalovaného 2/ zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi 3/. V dôsledku uvedeného sa predmetom sporu
stalavýlučnežalobažalobcov1/a2/najednejstranesožalovaným3/nadruhejstranevčastiurčenia,že
dohoda povinnej osoby (žalobca 1/ ako právny nástupca po zomr. žalobcovi 1/ G.ovi Z.vi, a žalobkyňa 2/)
a oprávnenej osoby (žalovaný 3/ ako právny nástupca Slovenskej sporiteľne, a. s.) osvedčená notárskou

zápisnicou je neplatná v časti, v ktorej G. Z. a manželka I. Z.vá súhlasili s exekúciou do výšky záložného
práva v nadväznosti na Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 20.10.1992 k nehnuteľnostiam
zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie R., a to parc. č. XXX/X, správne v zmysle
zmluvy o zriadení záložného práva a výpisu z listu vlastníctva parc. č. XXX/X, druh zastavaná plocha
o výmere 355 m2, parc. č. XXX/XX, druh záhrada o výmere 203 m2 (ďalej aj len „nehnuteľnosti“), na
zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 923.930,- Sk.

9. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom č. k. 11Co/170/2012 - 643 zo dňa 24.10.2012
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že v tejto časti žalobu zamietol, a odvolanie
žalovaného 3/ proti rozsudku súdu prvej inštancie v prevyšujúcej vyhovujúcej časti odmietol. Uznesením
č. k. 11Co/170/2012 - 663 zo dňa 13.11.2012 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania. Na základe podaného druhého dovolania žalobcov 1/ a 2/ Najvyšší súd SR ako dovolací
súd uznesením č. k. 4Cdo/198/2013 - 178 zo dňa 25.02.2015 rozsudok a uznesenie odvolacieho
súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu. Ďalší rozsudok odvolacieho Krajského súdu v Trnave
č. k. 11Co/346/2015 - 763 zo dňa 30.09.2015 na základe podaného tretieho dovolania žalobcov 1/
a 2/ Najvyšší súd SR ako dovolací súd uznesením sp. zn. 4Cdo/64/2017 zo dňa 11.12.2017 zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd po zistení, že zo strany žalobcov neboli produkované
doteraz žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalobcovia konali v omyle a tento omyl bol vyvolaný
žalovanými, prípadne žalovaní o ňom museli vedieť, s prihliadnutím na názor žalovaného 3/, že
uzatváranie notárskych zápisníc s obsiahnutým súhlasom s exekúciou je štandardným postupom
peňažných ústavov rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 14C/104/1997 - 509 zo dňa

08.07.2008 v napadnutej časti týkajúcej sa sporu žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného 3/ zrušil a vrátil súdu
na ďalšie konanie s tým, že v odseku 34 odôvodnenia rozhodnutia uložil povinnosť súdu prvej inštancie
umožniť žalobcom navrhnúť dôkazy na preukázanie ich tvrdení, novovykonané dôkazy vyhodnotiť s už
vykonanými dôkazmi a opätovne rozhodnúť tak, aby rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. bolo
preskúmateľné a odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie, na ktorom po oboznámení sa s doterajším spisovým
materiálom s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/11/2018 - 838 zo dňa
14.03.2018 zopakoval dokazovanie výsluchom žalobkyne 2/, výsluchom svedka O. Z. (pôvodného
žalobcu 3/), výsluchom svedkyne S. Z.vej (pôvodnej žalobkyne 4), výsluchom svedkyne Ing. G. H.,

písomným výsluchom svedka Ing. V. N. a doplnil dokazovanie na návrh žalobcov aktuálnym výsledkom
lustrácie právnej subjektivity svedka Ing. O. T., výsluchom svedkyne JUDr. H. M., vyjadrením notára
JUDr. O. B. mladšieho, pripojeným exekučným spisom sp. zn. Er/1083/97, pričom zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci.

11. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že ak by bolo žalobcom vysvetlené, na aký účel
sa uzatvára dohoda, že to je exekučný titul, neboli by takúto dohodu nikdy uzatvorili, pretože s Ing. T.m
neboli v žiadnom vzťahu a nemali dôvod zachraňovať jeho úver obetovaním vlastného majetku. Mal za
to, že mestská pobočka nemala právnu subjektivitu uzatvárať zmluvy, že záložné zmluvy sú neplatné
pre neexistenciu právnej subjektivity sporiteľne v čase spísania záložných zmlúv, neskôr uvádzal, že

netvrdí, že záložná zmluva je platná. V podaní zo dňa 12.10.1999 uviedol, že rodinné domy, v prípade
žalobcov 1/ a 2/, rodinný dom so súpisným číslom XXX nebol v článku V. zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 20.10.1992 uvedený, preto mal za to, že žalobcovia nenavrhli zriadenie záložného práva aj
na dom, len na pozemky. Notárska zápisnica prekonáva tento nedostatok zmluvy o zriadení záložného
práva a zabezpečuje exekučný titul aj na rodinné domy, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Následne

poukázal na zrejmé chyby v písaní pri identifikácii nehnuteľností v notárskej zápisnici (výmera parcely
a číslo parcely), a preto mal za to, že sporná dohoda poňatá do zápisnice postráda na určitosti a
zrozumiteľnosti. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe odôvodnil tým, že nemôžu dopustiť, aby
nesplatený úver Ing. T. sa riešil na ich úkor, keď bola zneužitá ich dôvera. Na majetky Ing. T. nemalidosah v dôsledku nedostatočnej zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnostiam zo dňa 24.07.1992
a zo dňa 04.11.1992 (ťahače U.). Žalobcovia sú jednoduchí ľudia, podpísali čomu nerozumeli a v tom
je doslova šikovnosť sporiteľne, že toto docielila.

12. Pôvodný žalobca 1/ G. Z. na pojednávaní dňa 10.12.1997 vypovedal, že mal tiež záujem pracovať
s Ing. T.m, jeho brat O. Z. s ním mal solídny pracovný vzťah. Dohodli sa, že auto, na ktoré si Ing. T.
zobral úvery, bude ich spoločné, o tom uzatvorili aj dohodu, zmluvu o združení. Podnikaniu sa nedarilo,
Ing. T. nesplácal úvery, tak ho žiadali, aby predali autá, s čím Ing. T. nesúhlasil a jedno z áut dal do

prenájmu. Podpisoval poslednú stranu zápisnice na notárskom úrade, notár mu to prečítal, nebolo to
zviazané predchádzajúce strany, on to nečítal. Ani sa nespomínalo nič, či súhlasí s exekúciou.

13. Žalobkyňa 2/ dňa 10.12.1997 vypovedala, že pri podpísaní pred notárom sa na túto záležitosť
chcela informovať u právnika, ... (pozn. súdu zrejme notár) jej ju nechcel pred podpísaním vydať. Zo
sporiteľne im volali, že majú prísť do sporiteľne, neinformovali ich, že zmluva o záložnom práve by

mala byť neplatná. Sporiteľňa hovorila, že keď nepodpíšu dohodu, prídu o baráky a budú naskakovať
ďalšie úroky, a keď to podpíšu, zastavia sa úroky. Dostali poslednú stranu, kde boli napísané ich mená,
a mali sa podpísať vedľa svojho mena. Či to čítal notár od slova do slova, to nevie. Na pojednávaní
dňa 22.04.2004 uviedla, že v sporiteľni (pozn. súdu zrejme u notára) im dali podpísať čistý list a potom
dodatočne vypracovali zmluvu. Chcela, aby jej pracovníci sporiteľne dali najprv prečítať text dohody, že

sa pôjde opýtať právnika, pracovníci im odmietli prečítať túto dohodu. S touto sa oboznámili, až keď
im prišla v písomnom vyhotovení. Nevie, odkiaľ sa poznal jej manžel s Ing. T.m. Na návrh žalobcov
súd zopakoval výsluch žalobkyne 2/ I. Z.vej, ktorá dňa 19.10.2018 o. i. vypovedala na otázku advokáta
žalobcov: predtým, ako ste podpísali tlačivo s Vašimi menami, Vám prečítal niekto obsah NZ, uviedla,
nie. Ani som nič také v kancelárii, kde sme podpisovali daný papier, nevidela. Na otázku súdu, kedy

začala exekúcia na podklade NZ uviedla, že to neviem presne. Myslím, že to bolo 1-2 roky po tom, ako
sme to podpísali.

14. Pôvodný žalovaný, Slovenská sporiteľňa a. s. na pojednávaní dňa 03.11.1998 uviedla, že všetci
žalobcovia uzatvorili záložné zmluvy k úveru Ing. T., s ktorým boli v tom čase v obchodnom vzťahu.

Doviedol ich Ing. T., s tým, že oni budú ručiť svojím majetkom. Podnikali spolu, ale nemali medzi sebou
žiadnu zmluvu. Na pojednávaní dňa 14.06.2007 sporiteľňa uviedla, že v žiadnom prípade nepovažovali
záložnú zmluvu za neplatnú. V článku 1 záložnej zmluvy sú vymenované všetky nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom zmluvy vrátane parciel aj rodinného domu určeného súpisným číslom. V článku 5
záložnej zmluvy nie je uvedený predmet záložného práva, ale iba návrh žalobcu. Právnym predchodcom

Slovenskej sporiteľne a. s. bola Slovenská štátna sporiteľňa. Riaditeľ mestskej pobočky bol oprávnený
povoľovať úvery a spisovať zmluvy úverové i záložné. Spísaním notárskej zápisnice ako exekučného
titulu chceli zabezpečiť urýchlenie realizácie záložného práva. Z predložených notárskych zápisníc
muselo byť účastníkom zrejmé, čo podpisujú. Je právne irelevantné odvolanie sa na to, že nevedeli, čo
podpisujú. K tvrdeniu, že konali v omyle, nebola splnená 2. podmienka pre právny úkon v omyle, a to,

že osoba, ktorej bol právny úkon určený, omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.

15. Právny nástupca Slovenskej sporiteľne a. s., žalovaný 3/ vo vyjadrení zo dňa 12.04.2007 uviedol,
že žalobcovia nepreukázali, akým spôsobom mali byť uvedení do omylu, práve naopak, pri spisovaní
notárskej zápisnice bol dodržaný postup uložený notárskym poriadkom. To, či je právny úkon v rozpore

s dobrými mravmi, treba posudzovať v rámci konkrétneho prípadu. Nemožno pokladať za rozpor s
dobrými mravmi využitie zákonom určeného prostriedku - spísanie notárskej zápisnice na zabezpečenie
pohľadávky. Rozhodujúci nie je ani dôvod pre poskytnutie ručenia resp. zálohu. Veriteľ nemá možnosť
ani dôvod skúmať vzťah medzi dlžníkom a ručiteľom resp. dlžníkom a záložcom. K chybám v notárskej
zápisnici poukázal na § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právny úkon nie je neplatný

pre chyby v písaní a v počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

16. O. Z. ako pôvodne žalobca 3/ na pojednávaní dňa 11.02.1998 o. i. uviedol, že sporiteľňa hovorila,
že sme si mali uvedomiť, čo podpisujeme, že oni nebudú inštitúciou, ktorá má niekoho ochraňovať, že
oni sú biznismeni. Keď som podpisoval u Dr. B. zápisnicu, nebola spojená, podpisoval som poslednú

stranu, zápisnicu som nečítal ja, ale Dr. B.. Povedal, že keď to nepodpíšem, budem mať súd, a že sa
tým zvýšia náklady, že to prehráme, to nám hovorila p. S.. Na návrh žalobcov súd zopakoval výsluch
svedka O. Z., ktorý o. i. dňa 19.10.2018 vypovedal, že si chceli zobrať, čo mali podpísať, to trvalo aj
pol dňa, aby si to doma kľudne prečítali, poradili sa s právnikom. Samozrejme si ju nemohli zobrať sosebou. Vo finále podpísali prázdne papiere. Na otázku č. 6 advokáta žalobcov, či pred podpísaním NZ v
kancelárii im obsah celého tlačiva niekto prečítal, uviedol nie. Myslím že to vytvorili dodatočne. Oni mali
nejaký scenár, podľa toho išli. To netrvalo pol hodinu, to trvalo dlho. Tam bolo moc rozprávania. Najprv

s tým, potom s tým. Potom prišiel notár. My sme boli aj na chodbe, aj v miestnosti, kde-kade. Rozprávali
sa raz s jedným, raz s druhým. Hovorilo sa, spisovalo, a potom povedali, že sa napíše originálne. Potom
to došlo poštou aj s exekučným titulom. Na otázky súdu, v akom vzťahu je k p. T., uviedol, že v žiadnom,
nie sme ani rodina. Nič sme neni. Spoznali sme sa cez jedného môjho kamaráta, predtým som p. T.
nikdy nevidel. Dôveroval som mu, keď ma s ním zoznamoval. P. T. si zobral úver s tým, že som mu ručil

s domom. To som vedel. Nebolo to zo dňa na deň. Najprv sme sa spoznali, stretávali sme sa rodiny. Na
otázku, čo mal z toho, že založil nehnuteľnosť v prospech p. T., keď nemal prospech z úveru, uviedol,
že budem mať robotu. Ja som šofér celý život, myslel som si, že budem mať lepšiu prácu, že sa u neho
zamestnám ako šofér. Budem hádam lepšie. Ale nebolo. Ani výplata, ani odvody. Celé zle. Na otázku,
spýtal sa Vás notár, či ste sa dohodli, uviedol áno, spýtal sa nás, či sme sa dohodli. Povedal som áno,
tak si sadol k nám ako dohľad. Ale predtým dlho boli jednačky bez neho. On povedal, či sme sa dohodli,

či je všetko v poriadku, či všetkému rozumieme. Na to sa povedalo áno, áno, áno, áno, áno, áno, -
svedok ukazoval na rôzne strany v pojednávacej miestnosti - nato notár povedal, tu sa podpíšte, každý
pod svojim menom. Na otázku súdu, či prebieha voči nemu nejaké súdne konanie na hociktorom súde
so SLSP, a. s. uviedol, nikdy som nemal s nikým žiadny konflikt. Nie neprebieha a nikomu som neni
nič dlžný. Exekučné konanie sa zastavilo.

17. Pôvodne žalobkyňa 4/ Věra Z.vá vypovedala na pojednávaní dňa 11.02.1998, že zástupkyňa
sporiteľne nám navrhovala, že môžeme si autá zobrať a splácať dlžobu, avšak toto nám nevyhovovalo.
Napojednávanídňa19.10.2018o.i.naotázkyadvokátažalobcovuviedla,žemázákladnévzdelanie.Nič
nám neprečítali, povedali, že tam bude napísané to, čo nám vyprávali. Na otázku advokáta žalovaného,

museli ste dané listiny podpísať na stretnutí, na ktorom ste ich podpísali, mali ste možnosť odmietnuť
podpísať, uviedla, no mali aj nemali. Mysleli sme si, že ak to nepodpíšeme, tak to pôjde proti nám. Na
otázku súdu, či na dome viazne záložné právo aj teraz, uviedla, no asi áno. Či je účastníkom ona alebo
jej manžel ešte iného konania so SLSP, a. s. uviedla, nie sme.

18. Svedkyňa Ing. G. H., v čase spísania notárskej zápisnice riaditeľka Mestskej pobočky SLSP, a. s. v
Trnave, dňa 11.02.1998 vypovedala, že v čase spísania úverových a záložných zmlúv bola na materskej
dovolenke. K uzavretiu zmlúv na notárskom úrade pristupovali, keď išlo o problémové splácanie a chceli
sa vyhnúť súdnemu sporu, potrebovali mať exekučný titul. U notára nebola nikdy prítomná, chodili tam
pracovníciprávnici.Kjejpodpisunanotárskejzápisnicidošlotak,ženotárdoniesolzmluvuknimatamju

podpísala. Na návrh žalobcov súd zopakoval výsluch svedkyne dňa 15.03.2019, ktorá o. i. vypovedala,
že v rokoch 1993-2003 pôsobila ako riaditeľka pobočky v TT. Na otázku č. 1, 2, 3, 5 advokáta žalovaného
vypovedala, že boli pravidlá, kedy NZ musela byť. Nevie uviesť, či tieto pravidlá boli v rozhodnom období.
NZ sa nerobili iba pri nesplácaných úveroch, ale štandardne pri všetkých úveroch, ak spĺňali dané
podmienky, ktoré stanovilo ústredie. Netvrdí, že pri každom úvere zabezpečovali úver NZ, tie podmienky

nastavilo ústredie, kedy k spisovaniu NZ dochádzalo. Ak to bol nový úver, dlžníci boli priamo informovaní
o tom, čo je NZ, dostali k dispozícii text NZ, mali na pobočkách vzory NZ, informovali ich o tom, že NZ
je exekučný titul. Ak to bol úver, ktorý bol nesplácaný a banka si povedala, že je šanca s tým úverom
ešte niečo urobiť, rokovalo sa s klientom, či s tým súhlasí alebo nie. Ak nesúhlasil so spísaním NZ, išlo
sa na vymáhanie formou žaloby. Ak súhlasil, úver sa reštrukturalizoval, dozabezpečil sa tak, ako to bolo

možné. Tiež vedeli, ako bude NZ vyzerať a že je to exekučný titul, čo obsahuje.

19. Svedok Ing. V. N. dňa 11.02.1998 vypovedal, že pracoval ako vedúci oddelenia neštandardných
úverov, teda úverov, kde sú problémy so splácaním v omeškaní s plnením viac ako 30 dní. Žalobcov
oboznámili, že vymáhanie prostredníctvom súdu je namáhavejšie, preto navrhli menšiu formu riešenia

formou notárskej zápisnice, je to menej finančne náročné, obvyklý spôsob. Pokiaľ vymáhajú cestou
súdu, trvá to aj viac ako rok. Na návrh žalobcov súd zopakoval výsluch svedka, ktorý v písomnej forme
dňa 12.04.2019 uviedol, že v čase uzatvorenia zmlúv o zriadení záložného práva nebol zamestnancom
SLSP, a. s. Na otázku č. 3 advokáta žalobcov akým spôsobom boli zabezpečované úvery v rokoch 1992
- 1997 uviedol, že proces zabezpečenia úverov bol riadený Ústredím SLSP Bratislava, využívané boli

rôzne inštitúty zabezpečenia, škálu prostriedkov vzhľadom na odstup času takmer 22 rokov si nepamätá.
Na otázku č. 6 advokáta žalobcov, aby popísal postup u notára, uviedol, že vzhľadom k tomu, že od
roku 1997 uplynulo takmer 22 rokov, nevie už presne opísať postup notára pri spisovaní notárskej
zápisnice. V predstihu SLSP a. s. doručila na notársky úrad všetky písomné dokumenty pre uzatvorenieNZ. Na notárskom úrade sa v dohodnutý termín zúčastnili účastníci úverového vzťahu resp. inštitútu
zabezpečenia úveru. Notár oboznámil všetkých prítomných s obsahom NZ. Uviedol osobu oprávnenú,
povinnú, náležitosti úveru, predmet zabezpečenia, ako i dôsledky pre osoby zabezpečujúce úver v

prípadezlyhaniaúveru.Naotázkuč.7a8advokátažalobcovuviedol,ženakonkrétnespísanienotárskej
zápisnice a na detaily podpisu NZ si už nespomína.

20. Na návrh žalobcov súd dňa 11.01.2019 doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne JUDr. H. M.,
ktorá vypovedala, že pracovala na právnom oddelení asi od roku 1992 do r. 2001-2002 ako právnik

na oddelení úverov, posudzovala záložné zmluvy, podávala žaloby k úverom zabezpečeným záložným
právom. K nej spisy dochádzali vtedy, keď sa došlo k záveru, že sa ide vymáhať úver alebo sa zvyšovalo
zabezpečenie. S pôvodným dlžníkom komunikoval referent, ktorý mal úver na starosti. Jej úlohou bolo
dať podklady dokopy na spísanie notárskej zápisnice a dohodnúť termín u notára. V daný termín mal
väčšinou notár pripravenú zmluvu, všetko sa podrobne čítalo, notár vysvetľoval klientom, čo z toho
pre nich vyplýva, čo im hrozí. Bol veľmi dôsledný. Boli niektorí, ktorí odišli s tým, že toto nepodpíšem.

Ale že by si brali zápisnicu s tým, že sa ešte idú poradiť, to si nepamätá. Na otázku č. 4 advokáta
žalovaného, či dlžníci a záložcovia predtým ako prišli pred notársky úrad vedeli, prečo tam idú, lebo
to mali odkonzultované vopred s bankovým referentom, odpovedala áno, dokonca niektorí prišli aj so
svojím právnym zástupcom. Na otázku súdu, ako dlho trvalo stretnutie záložcov so zamestnancami u
notára, svedkyňa uviedla, že väčšinou sa to dávalo na 09:00, lebo to bolo v Y., končilo to tak okolo

11:00-11:30 s tým, že text bol už pripravený. Na otázku súdu, či sa odovzdávala spísaná notárska
zápisnica na mieste záložcom uviedla, nie, pretože ju musela za SLSP, a. s. podpísať ešte riaditeľka.
Na otázku súdu, či k prejednaniu návrhu notárskej zápisnice dochádzalo u notára s notárom, záložcami,
a zamestnancami SLSP a. s. spoločne, v jednej miestnosti, uviedla áno. Na otázku súdu, či podpisovali
záložcovia už spísanú notársku zápisnicu, uviedla, áno, na mieste sa podpisovala, všetci prítomní okrem

riaditeľky SLSP, a. s.

21. Svedok Ing. O. T. vypovedal dňa 26.08.2004 cestou dožiadaného Okresního soudu v Českém
Krumlově. Uviedol, že s G.om a O.om Z.vými spoločne podnikali v združení podľa Občianskeho
zákonníka, boli tretinovými spoločníkmi. Nikdy neboli jeho zamestnancami. Zoznámil sa s O.om Z.m a

ten ho zoznámil s bratom G.om. Bral som si dva úvery, oba pre potreby združenia. Pamätá si, že boli
všetci traja aj s manželkami u notára, nespomenul si na priebeh notárskeho konania, či boli notárom
poučení o predmete veci, či boli oboznámení s textom notárskej zápisnice. Bol voči nemu vedený výkon
rozhodnutia predajom hnuteľných vecí. Mali pohľadávku v Rakúsku vo výške 260.000 ATS, ktorá im
nebola zaplatená, viedla sa exekúcia na ňu jej prikázaním. Sám platí exekúciu, nemá žiadny majetok.

Podľa zmluvy o združení mali každý jednu tretinu nielen aktív, ale i pasív. Združenie sa dostalo do
finančných problémov až po čerpaní druhého úveru. Ťahač s návesom SPZ H. XX-XX si vzal G. Z. s
tým, že bude podnikať sám, mimo združenia, na svoju koncesnú listinu, a do združenia bude poskytovať
prostriedky k splácaniu tohto úveru. Užíval ho celý jeden rok a na úver nezaplatil ani korunu. O tejto ich
dohode bola informovaná Slovenská sporiteľňa, a. s. Vie, že u notára sa niečo čítalo, každý z nich potom

včítane manželiek niečo podpísal. Nevie, ako bolo naložené s čiastkou získanou z exekúcie predajom
hnuteľných vecí. Z lustrácie svedka Ing. O. T. dňa 11.01.2019 mal súd preukázané, že svedok dňa
17.11.2014 zomrel, preto nebolo možné na návrh žalobcov zopakovať a doplniť jeho výsluch.

22. Dňa 21.05.2007 bolo súdu doručené Stanovisko notára JUDr. O. B. staršieho. Notár uviedol, že v

čase spísania týchto notárskych zápisníc peňažné ústavy, konkrétne aj SLSP, a. s. uzatvárali takéto
dohody s dlžníkmi a záložcami, po ich vzájomnej dohode s novým splátkovým kalendárom s tým,
že ak dlžník tento nový splátkový kalendár nebude plniť, takúto notársku zápisnicu použije SLSP,
a. s. ako vykonateľný titul pre exekúciu. Týmto sa predchádzalo dlhodobým súdnym konaniam na
vydanie súdneho rozhodnutia, ktoré by bolo exekučným titulom. Peňažný ústav mal možnosť skôr

docieliťsplateniedlhu.Úkonomsanezhoršovalopostaveniedlžníkaazáložcov,lebokaždýmoddialením
splatenia dlhu by v dôsledku omeškania dlžníka dlh narastal do enormných výšok. Aj dlžník a záložcovia
spravidla vyvíjali väčšie úsilie aby bol dlh splatený. Vzhľadom k väčšiemu časovému odstupu, množstvu
spísaných notárskych zápisníc, je absolútne vylúčené, aby si spomenul v súvislosti so spisovaním
tejto notárskej zápisnice na nejaké osobitosti alebo konkrétnosti. V každom jednom prípade bol postup

pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu nasledovný: Účastníci si dohodli s notárskym
úradomtermínspísanianotárskejzápisnice.Notárskemuúradudoručilipodklady-dokladypreukazujúce
ich totožnosť, úverovú zmluvu, záložné zmluvy, ktoré vždy boli už napísané a podpísané bankou,
dlžníkom a záložcom (bez ich kompletného spísania nebolo možné notársku zápisnicu zhotoviť). Poodkontrolovaní kompletnosti podkladov pripravil text notárskej zápisnice. V každom prípade a s istotou
aj v tomto pred podpisom notárskej zápisnice boli účastníci oboznámení s obsahom tohto právneho
úkonu, vždy bo vysvetlený účel a právne následky, ktoré boli s daným úkonom spojené. Určite bol aj

záložca poučený, že ak dlh nesplatí dlžník, prechádza táto povinnosť na záložcu. Po tomto vysvetlení
vždy vyzval účastníkov, či poučeniu porozumeli, aby prípadné nejasnosti boli vysvetlené. Následne
ako notár prečítal celý text notárskej zápisnice spolu so záverečným vyhlásením účastníkov. Prečítaný
text notárskej zápisnice bol účastníkom predložený na možnosť vlastného prečítania a až následne
účastníci podpisovali originál notárskej zápisnice. Odpis notárskej zápisnice, ktorý sa doslovne zhodoval

s originálom notárskej zápisnice bol každému z účastníkov odovzdaný. Záložcovia boli už v čase
spisovania notárskej zápisnice ako exekučného titulu dňa 20.02.1997 viazaní podpísanými záložnými
zmluvami (zo dňa 17.7.1992, 20.10.1992, ktorými bolo zriadené záložné právo na ten ktorý konkrétny
predmetzálohuatietoboliriadneregistrovanénaŠtátnomnotárstvevTrnavepodreg.č.RIIXXXX/XXzo
dňa 1.12.1992 a pod reg. č. RII XXXX/XX zo dňa 20.8.1992. Je absolútne vylúčené, aby ktorémukoľvek
účastníkovi bol tento úkon nezrozumiteľný, nemal vedomosť o následkoch podpísania tejto notárskej

zápisnice alebo že by účastníci boli uvedení do omylu.

23. Notár JUDr. O. B. mladší so sídlom v Trnave na Hlavnej XX/XXvo vyjadrení zo dňa 17.01.2019
uviedol, že notárom sa stal až v roku 2005, notársku zápisnicu z roku 1997 spisoval iný notár so sídlom
v Y., ktorý už zomrel.

24. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. Er/1083/97 vyplýva, Okresný súd Trnava
uznesením č. k. Er/1083/97 - 34 zo dňa 24.11.1998 povolil odklad výkonu exekúcie vedenej proti
povinným O. Z.vi, S. Z.vej, G.ovi Z.vi a I. Z.vej do právoplatnosti skončenia veci vedenej na tunajšom
súde pod sp. zn. 14C/106/97; toho času pod sp. zn. 40C/27/2018. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 27.11.1998. Exekúcia voči povinnému Ing. O. T. a Z. T. prebieha v tom istom konaní na základe
poverenia č. XXXX*XXXXXX u súdneho exekútora JUDr. A. M., nie je zastavená, ani povolený jej odklad.

25. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017
Z. z. (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

26. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa § 37 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia
kúpnej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho
význam nepochybný.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle

vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

30. Z vykonaného dokazovania zhodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že

podaná žaloba žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Právny predchodca žalobcu
1/, G. Z. a žalobkyňa 2/, I. Z.vá, rod. Adamkovičová ako záložcovia uzavreli dňa 20.10.1992 Zmluvu o
zriadení záložného práva so záložným veriteľom, Slovenskou štátnou sporiteľnou v Bratislave, pobočka
II. Mestská pobočka v Trnave zastúpená riaditeľkou G.ou G., ktorou založili nehnuteľnosti vo svojom
vlastníctve, zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. R., na zabezpečenie záložným veriteľom

poskytnutého úveru dlžníkovi Ing. O. T. vo výške 1.800.000,-Kčs na základe Zmluvy o úvere č. XX-
XXXXXX-X z toho istého dňa, 20.10.1992. Z článku 1 a 4 Zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva,
že záložcovia sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností parc. č. XXX/X zastavané plochy o výmere 355
m2, rodinného domu súpisné číslo XXX, parc. č. XXX/X0 záhrada o výmere 203 m2, a ich hodnotapodľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX bola 1.053.930,-Kčs. Zmluva sa uzatvorila na zabezpečenie
záväzku s príslušenstvom vo výške 923.930,-Kčs z vyššie uvedenej úverovej zmluvy. Okrem toho, zo
zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 04.11.1992 medzi sporiteľňou ako záložným veriteľom

a Ing. O.om T.m ako záložným dlžníkom vyplýva, že dlžník dal na zabezpečenie svojho záväzku s
príslušenstvom vo výške 1.800.000,-Kčs z úverovej zmluvy č. XX-XXXXX-X zo dňa 20.10.1992 ako
záloh ťahač U. XXX XXX v hodnote 1.141.544,-Kčs. Záložné právo k hnuteľnej veci vzniklo označením
zálohu do technického preukazu vozidla s tým, že klient/dlžník môže záloh používať.

31. Dňa 20.02.1997 bola na Notárskom úrade v Y. notárom JUDr. O.om B.om (starším) spísaná Notárska
zápisnica N XX/XX, Nz XX/XX za prítomnosti Ing. O. T. a Z. T. ako osôb povinných, a za prítomnosti
O. Z., S. Z.vej, I. Z.vej za účelom osvedčenia dohody, ktorá je podmienená pristúpením oprávneného,
Slovenskou sporiteľnou, a. s. a pristúpením G.a Z., o. i. v zmysle článku XIII. Zápisnice na zabezpečenie
pohľadávky z úveru č. XX-XXXXXX-X, ktorá zmluva a nedoplatok na istine úveru, na úrokoch z úveru a
na poplatkoch, spolu 2.849.099,49 Sk ku dňu vyhotovenia zápisnice, je vymedzená v článkoch VIII. až

XII. Zápisnice s tým, že v článku XVIII. G. Z. a I. Z.vá, v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného
práva k predmetným nehnuteľnostiam na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 923.930,-
Sk súhlasia s exekúciou do výšky záložného práva. V článku XIX. Zápisnice je výslovne uvedené, že
dohoda povinnej a oprávnenej osoby, osvedčená touto notárskou zápisnicou, je exekučným titulom. V
článku XXI. Zápisnice je uvedené, že o tomto napísal notár notársku zápisnicu, účastníkom ju doslovne

prečítal a vysvetlil, ktorí jej obsahu porozumeli a na znak toho, že sa jej obsah doslovne zhoduje s
ich slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne prejavenou vôľou ako aj na znak toho, že tento právny
úkon neurobili v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ju pred notárom vlastnoručne podpísali.
Následne dňa 03.03.1997 sa dostavil pred Notársky úrad v Y. G. Z. za účelom osvedčenia jeho
pristúpenia k osvedčeniu dohody spísanej na Notárskom úrade v Y. dňa 20.02.1997, ktorý ako vyplýva

z textu pokračujúcej notárskej zápisnice N XX/XX, Nz XX/XX po oboznámení s doslovným znením
dohody súhlasil s exekúciou do výšky záložného práva, vyhlásil, že k tejto dohode ako osoba povinná za
podmienok tam uvedených v celom rozsahu pristupuje a súhlasí s podmienkami uvedenými v zápisnici
na písanej na Notárskom úrade v Y. dňa 20.02.1997. V závere je uvedené, že dohoda povinnej a
oprávnenej osoby osvedčená notárskou zápisnicou je exekučným titulom. Nakoniec dňa 07.03.1997

bola spísaná pokračujúca notárska zápisnica N XX/XX, Nz XX/XX, v ktorej Slovenská sporiteľňa a.
s. zastúpená štatutárnym zástupcom Ing. G. H., riaditeľkou mestskej pobočky Trnava, ako oprávnená
osoba pristúpila k osvedčeniu dohody spísanej dňa 20.02.1997 do notárskej zápisnice N XX/XX, Nz XX/
XX a pokračujúcej notárskej zápisnice spísanej dňa 03.03.1997 do notárskej zápisnice N XX/XX, Nz XX/
XX a po oboznámení s doslovným znením týchto zápisníc vyhlásila, že v celom rozsahu pristupuje a

súhlasí s podmienkami uvedenými v notárskej zápisnici a pokračujúcej notárskej zápisnici.

32. Žalobcovia 1/ a 2/ napadli platnosť dohody poňatej do notárskej zápisnice, spočívajúcej v ich súhlase
s exekúciou nehnuteľností v ich vlastníctve a to z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti záložnej
zmluvy a notárskej zápisnice, z dôvodu rozporu spísania notárskej zápisnice obsahujúcej ich súhlas s

vykonaním exekúcie pre prípad neplnenia dlžníka, čím sa notárska zápisnica stala exekučným titulom, s
dobrými mravmi a z dôvodu ich konania v omyle pri vyslovení súhlasu s exekúciou do výšky záložného
práva.

33. V prvom rade súd prvej inštancie s prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax mal za to, že, že

žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Povinnosť plnenia na základe
notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda
bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej
listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až
do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv.

prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych
podmienokvykonateľnostispĺňapodmienkymateriálnejvykonateľnosti.Jednouzpodmienokmateriálnej
vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti
zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú
označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas

povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný
hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá
vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu;
ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku),aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej
a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností
účastníkovprávnehovzťahu.Vprípadenotárskejzápisnicesosúhlasomsvykonateľnosťoutrebamaťna

zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica
nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a
nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú
napríklad rozhodnutia súdu vydané v sporovom konaní. Skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala
poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom

s vykonateľnosťou, však nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch - so zreteľom na osobitné okolnosti
prejednávanej veci - sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť
(že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť). Je pravdou, že exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti
zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez
zreteľa na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže preto
posudzovať iba exekučný súd. To napokon znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica,

ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. Prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý
má mať procesné dôsledky (jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) nezbavuje povinnú
osobu možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho
vyplývajúcu). To potom znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom
určenia neplatnosti právneho úkonu (v danej veci zmluvy o zriadení záložného práva), na ktorý bol

v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Pokiaľ by prípadne súd takémuto návrhu
nevyhovel, notárska zápisnica zostáva exekučným titulom. Ak by ale v exekučnom konaní došlo k
vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne súd by v inom (sporovom) konaní určil,
že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie (uznesenie
Najvyššieho súd SR sp. zn. 3 Cdo/63/2009).

34. Žalobcovia odôvodnili naliehavý právny záujem na požadovanom určení v podaní doručenom súdu
dňa12.04.2001tak,žetentovyplývapriamozobsahudohody,nakoľkonemôžudopustiť,abynesplatený
úver Ing. T. sa riešil na ich úkor, za situácie, keď bola hrubým spôsobom zneužitá ich dôvera. Súd
má za to, že podanou žalobou sa neodstráni stav právnej neistoty žalobcov, táto žaloba neeliminuje

stav ohrozenia majetku žalobcov. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa
20.10.1992 totiž vyplýva v článku 3 odsek 3 zmluvne dojednaný výkon záložného práva podľa §
299 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j. zo znenia právnej normy účinnej v čase uzavretia záložnej
zmluvy dojednaný spôsob výkonu záložného práva verejnou dražbou. Žalobcovia podanou žalobou
nespochybnili platne a účinne zriadený záloh na nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, práve naopak,

aj v záverečnej reči na pojednávaní dňa 22.05.2019 poukázali na to, že k uzavretiu záložnej zmluvy
pristupovali dobrovoľne. Keďže žalobcovia nenapadli hmotnoprávny základ ich vzťahu so žalovaným
a to vznik záložného práva na podklade záložnej zmluvy, z ktorej vyplýva dojednaný spôsob výkonu
záložného práva na uspokojenie sporiteľne verejnou dražbou, má súd za to, že domáhaním sa
určenia neplatnosti dohody poňatej do notárskej zápisnice obsahujúcej súhlas záložcov s exekúciou ich

nehnuteľností neodstráni stav ohrozenia ich majetku. Práve naopak, z možných zákonom predvídaných
spôsobov výkonu záložného práva (exekúciou, priamym predajom, predajom na dobrovoľnej dražbe a
pod.) sa žalobcovia domáhajú, aby sa ich ochrana s ingerenciou súdu znížila, a teda žiadajú, aby sa
výkon záložného práva realizoval verejnou dražbou. Súd mal preto za to, že žalobcovia nepreukázali
naliehavosť ich právneho záujmu na požadovanom určení, keď k výkonu záložného práva a k naplneniu

uhradzovacej funkcie záložného práva dôjde.

35. Súd prvej inštancie napriek tomu s poukazom na uplynulý čas súdneho konania, viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu v uznesení č. k. 11Co/11/2018 - 838 zo dňa 14.03.2018, zopakoval a
doplnil dokazovanie za účelom riadne zistenia skutkového stavu veci a dospel k právnemu záveru, že

žalobcovia 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno o skutočnostiach nimi tvrdených, najmä nepreukázali, že
by nimi napadnutá časť notárskej zápisnice svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu alebo ho
obchádzala, alebo sa priečila dobrým mravom a súd mal tiež za to, že žalobcovia nepreukázali, že by
konali v omyle v niektorej zo skutočností, ktorá je pre uskutočnenie úkonu, súhlasu žalobcov 1/ a 2/ s
exekúciou, rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, t. j. Slovenská sporiteľňa, a. s. konajúca

prostredníctvom poverených zamestnancov, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.

36. K neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu (§ 37 Občianskeho zákonníka): žalobcovia sa v
priebehu konania dovolávali absolútnej neplatnosti dohôd pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť záložnejzmluvy a pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť notárskej zápisnice a to z dôvodu chýb v ich písaní. Súd
prvej inštancie už v rozsudku č. k. 14C/106/1997 - 443 zo dňa 19.06.2007 mal za to, že záložná zmluva je
dostatočne určitá a zrozumiteľná, a spĺňa všetky náležitosti pre jej posúdenie ako perfektného právneho

úkonu, s ktorým posúdením sa stotožnil aj odvolací súd (aj) v uznesení č. k. 11Co/11/2018 - 838 zo
dňa 14.03.2018, keď mal za to, že právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho
význam nepochybný ( § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V článku 1 zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 20.10.1992 je vyhlásenie klientov, G.a Z. a I. Z.vej, rod. V., že sú
výlučnými vlastníkmi nehnuteľností „par. č. XXX/X zast. pl., výmera 355 m2 a rod. dom čs XXX parc. č.

XXX/X0 záhrada výmera 203 m2, kat. uz. R. zapísaných v liste vlastníctva č. XXX v Stredisku geodézie
Trnava, ktorých hodnota je podľa znaleckého posudku číslo XXX/XXXX 1.053.930,-Kčs“. Následne sa
vlastníci zaviazali požiadať o registráciu tejto záložnej zmluvy, ktorou sa dáva do zálohu nehnuteľnosť,
na príslušnom štátnom notárstve. V článku 5 druhej strany záložnej zmluvy klient navrhuje, aby štátne
notárstvo v Trnave zabezpečilo vyznačenie na liste vlastníctva číslo XXX časť C - záložné právo na
nehnuteľnosť parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X0 kat. uz. Trnava, LV č. XXX v prospech Slovenskej

štátnej sporiteľne II. MsP v Trnave v sume 923.930,-Kčs. Pod tým sa nachádza vyhlásenie, že so
záložným právom na nehnuteľnosť klienti súhlasia, záloh je v bezpodielovom spoluvlastníctve. Záložná
zmluva bola registrovaná na Štátnom notárstve v Trnave 01.12.1992 pod č. reg. R III XXXX/XX. Týmto
dňom nastali právne účinky. Na spodnej časti druhej strany je uvedené: zbytok úveru založený iným
spôsobom. Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. R. mal súd preukázané, že na

LV v časti „C“ Ťarchy nie je v čase rozhodovania súdu zápis o záložnom práve na nehnuteľnostiach
v prospech pôvodného záložného veriteľa. Súd mal za to, že z obsahu záložnej zmluvy nepochybne
vyplýva, že predmetom zálohu bol i rodinný dom so súpisným číslom XXX, keď zo znenia článku 1 a 5
záložnej zmluvy vyplýva odkázanie sa na znalcom určenú hodnotu nehnuteľností v sume 1.053.930,-
Kčs so zabezpečením záložného práva „SŠTSP II. MsP v Trnave v sume 923.930,-Kčs“, ktorú hodnotu

nehnuteľnosti dosahovali včítane rodinného domu nachádzajúceho sa na parc. č. XXX/X. K neurčitosti a
nezrozumiteľnosti notárskej zápisnice v článku XVIII, v ktorej právny predchodca žalobcu 1/ a žalobkyňa
2/ v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 20.10.1992 zriadili v prospech Sporiteľne
záložné právo na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 923.930,-Sk a súhlasia s exekúciou
do výšky záložného práva, mal súd za to, že zrejmá chyba v písaní pri označení parcely č. XXX/

X ako parcely č. XXX/X, s bezchybnou špecifikáciou druhu zastavaná plocha o výmere 355 m2, s
uvedením „č. súp. XXX“ neumožňuje dôjsť k záveru, že by z tohto dôvodu bola absolútne neplatným
právnymúkonom.Vprípade,žebyexekučnýsúddospelkzáveruoformálnejnevykonateľnostinotárskej
zápisnice, túto chybu v písaní notár so súhlasom účastníkov opraví doložkou pod skončený text listiny /§
43 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov/.

37. K rozporu spísania notárskej zápisnice obsahujúcej súhlas žalobcov s vykonaním exekúcie pre
prípad neplnenia dlžníka s dobrými mravmi: Žalobcovia 1/ a 2/ sa dovolávali absolútnej neplatnosti
dohodyvčlánkunotárskejzápisniceobsahujúcejichvyhláseniasúhlasusexekúcioudovýškyzáložného

práva (de facto článok XVIII. notárskej zápisnice) pre rozpor s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými
mravmi videli už v spísaní záložných zmlúv, keď dobrovoľne pristupovali k záložným zmluvám , ktorými
zabezpečovali vysoké úvery pre nich neznámej osoby bez toho, že by z toho zabezpečenia niečo mali,
z dôvodu prísľubu Ing. T., že mužov, pôvodného žalobcu 1/ a 3/ zamestná a oni v tom nadšení, že budú
mať prácu, poskytli svoje nehnuteľnosti na záloh dlžníka Ing. T.. Ing. T. im prácu zabezpečil, ale len

na pár mesiacov, a vzápätí museli skončiť pracovný pomer pre neudržateľné podmienky. Preto mali za
to, že tieto záložné zmluvy sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Na základe týchto neplatných
záložných zmlúv pre rozpor s dobrými mravmi, sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia neplatnosti
dohody poňatej do notárskej zápisnice v časti článku XVIII., a to z dôvodu priebehu uzatvárania notárskej
zápisnice s exekučným titulom, pretože predmetná zápisnica im nebola daná na prekontrolovanie,

nebolo im umožnené, aby sa išli poradiť s právnikom, či ozaj je takáto zápisnica v ich prospech a
či to nie je jama levova, do ktorej padnú, keď to podpíšu. Taktiež pre techniku spísania zápisnice,
keď žalobcovia podpisovali len poslednú stranu, ku ktorej nebolo nič predtým pripojené, pričom mali
za to, že nie je samozrejme možné, aby podpisovali len bianco listinu, ktorá nie je spätá s obsahom
listiny tak, aby nemohlo dôjsť k zámene, či už celého obsahu zmluvy alebo jednotlivých strán tejto

zmluvy. Žalobcovia si presne pamätajú, ako to v skutočnosti prebiehalo, ako postupovali pracovníci
SLSP, a. s., čo im všetko nahovárali a prečo oni nakoniec podpisovali príslušné zápisnice. Na druhej
strane skupina pracovníkov SLSP, a. s. si nič nepamätá, doslova na nič, len hovorili, ako by sa malo
postupovať v prípade, že sa rešpektuje zákon a nejaké interné smernice. Preto výpovede žalobcovani nemožno dávať do konfrontácie s výpoveďami pracovníkov SLSP, a. s. Inak by to bolo, kedy si
pracovníci SLSP, a. s. zázračne rozpamätali, ako to všetko bolo. Žalovaný v záverečnej reči odkázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/246/2009 zo dňa 12.01.2010, keď dospel k záveru,

pokiaľ žalobcovia rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi videli najmä v tom, že zo strany pracovníkov
SLSP, a. s. boli dezinformovaní tak, aby sa u nich vyvolalo rozhodnutie podpísať notársku zápisnicu
a túto podpísali takým spôsobom, že podpísali len čistý list papiera, tieto uvedené tvrdenia nepodložili
žiadnymi relevantnými dôkazmi a ich tvrdenia možno považovať za nepravdivé, najmä s prihliadnutím
na vyjadrenia dotknutých pracovníkov SLSP, a. s., vyjadrenie notára, ktorý notársku zápisnicu spisoval.

Taktiež poukázal na výpoveď svedkov JUDr. H. M. a Ing. G. H., bývalých pracovníkov SLSP, a. s. k
priebehu uzatvorenia notárskej zápisnice.

38. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré

v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Keďže Občiansky zákonník ani
iné predpisy nedefinujú pojem dobré mravy, teória a súdna prax považujú dobré mravy za všeobecne
uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a
zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do

občianskeho práva. Z hľadiska posudzovania skutkových podstát § 39 Občianskeho zákonníka sa
vychádza z ich subsidiarity, čo znamená, že ak je obsah alebo účel právneho úkonu v rozpore so
zákonom, zakladá táto skutočnosť neplatnosť a nie je potrebné ďalej posudzovať, či zákon obchádza
alebo či je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia sa dovolávali neplatnosti právneho úkonu pre rozpor
s dobrými mravmi.

39. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobcovia ani po doplnenom a zopakovanom
dokazovaní neuniesli dôkazné bremeno o skutočnostiach nimi tvrdených. Z porovnania výpovedí
žalobcov na pojednávaniach z roku 1997 a 1998 s ich neskoršími výpoveďami vyplýva množstvo
rozporov, ktorými žalobcovia resp. pôvodní žalobcovia 3/ a 4/ v zopakovanom dokazovaní vystupujúci

ako svedkovia, vo vzájomnej súvislosti spochybnili pravdivosť svojich skutkových tvrdení. Po zhodnotení
pravdivosti výpovedí žalobcov 1/ a 2/ mal súd za to, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne 2/, že jej
nebohý manžel pôvodný žalobca 1/ sa chcel zamestnať u dlžníka Ing. T. a preto na zabezpečenie
úveru pre potenciálneho zamestnávateľa dobrovoľne podpísali zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam v ich vlastníctve v prospech záložného veriteľa SLSP, a. s. Súd vychádza z premisy

z priemerne rozumného človeka a má za to, že ľudia dobrovoľne ani v minulosti nepodpisovali a
nepodpisujú v banke záložné zmluvy so zriadením záložného práva na ich majetok na zabezpečenie
úveru poskytnutého bankou v prospech tretej osoby, ktorá je im neznámym človekom, ako sa opakovane
vyjadrili k osobe Ing. T., a to ešte aj s tým, že zo zaťaženia vlastnej nehnuteľnosti nič nemali. Ak by to
tak bolo, v tom prípade si akékoľvek riziko musí niesť nedbalý vlastník, t. j. žalobcovia 1/ a 2/, pretože

v zmysle rímskej zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria len bdelým), (aj vlastnícke) právo
má patriť tomu, kto sa aktívne zaujíma o ochranu a výkon svojho práva, keď je vecou nositeľov práv, aby
sa o svoje práva starali, bránili, pretože inak ich podcenením či zanedbaním môžu svoje práva strácať.
Súd mal z výpovedí pôvodného žalobcu 1/, G.a Z., na pojednávaní dňa 10.12.1997 a z dožiadanej
výpovede svedka Ing. T. v spojení s vyjadrením pôvodného žalovaného, SLSP, a. s. (odsek 12, 14,

21 odôvodnenia rozsudku) na pojednávaní dňa 03.11.1998 za to, že pôvodný žalobca 1/ mal záujem
pracovať s Ing. T.m. Výrazový prostriedok „pracovať“ použitý G.om Z.m na pojednávaní dňa 10.12.1997
pritom nesprávne neskôr interpretoval právny zástupca žalobcov ako záujem žalobcu 1/ byť zamestnaný
ako zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu pre zamestnávateľa Ing. T.. Z výpovedí žalobcu 1/, dlžníka
Ing. T. aj SLSP, a. s. však vyplýva, že G. Z., O. Z. a Ing. T. sa dohodli, že auto (kamión), na ktoré si Ing. T.

zobral úvery, bude ich spoločné, a o tom uzatvorili aj zmluvu o združení podľa Občianskeho zákonníka.
Podľa zmluvy o združení mali spoločníci každý jednu tretinu aktív i pasív. Ing. T. pritom uviedol, že ťahač
s návesom SPZ H. XX-XX si vzal G. Z. s tým, že bude podnikať sám, mimo združenia, na svoju koncesnú
listinu, a do združenia bude poskytovať prostriedky k splácaniu tohto úveru. Užíval ho celý jeden rok, na
úver nezaplatil ani korunu. O tejto ich dohode bola informovaná Slovenská sporiteľňa, a. s., ktorá tiež

na pojednávaní dňa 03.11.1998 vypovedala, že mala za to, že dlžník a záložcovia boli v obchodnom
vzťahu. V takom prípade sa javí uveriteľné, že v združení podnikajúci dvaja spoločníci založia svoje
nehnuteľnosti na zabezpečenie úveru dlžníka, tretieho spoločníka. Pri prijatí tohto skutkového stavu
následne koncepčne zapadá aj výpoveď pôvodnej žalobkyne 4/ S. Z.vej, ktorá na pojednávaní dňa11.02.1998, uviedla, že zástupkyňa sporiteľne im navrhovala, že si môžu autá zobrať a splácať dlžobu,
avšak toto im nevyhovovalo. Žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali v konaní, že by v roku 1992 (keďže v deň
poskytnutia úveru Ing. T. 20.10.1992 pôvodný žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ podpísali zmluvu o zriadení

záložného práva na zabezpečenie tohto úveru) bol žalobca 1/ a príp. aj žalobca 3/ zamestnancami
evidovanými na v tom čase príslušnom úrade, za ktorých by zamestnávateľ Ing. T. po dobu nimi
tvrdenú cca polroka platil poistné a odvody. Pracovnoprávny vzťah v konaní tvrdený žalobcami nebol
preukázaný, a tým ani ich tvrdenie, že pre nich neznámeho zamestnávateľa založili ako zamestnanci
svoje nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že záložné zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi, pretože

Ing. T. im síce prácu zabezpečil, ale len na pár mesiacov a vzápätí museli pracovné pomery skončiť
pre neudržateľné podmienky, a preto je to podvod a zmluvy sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi,
súdna prax stanovila, že rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemožno vyvodiť z okolností, ktoré
nastali po jeho urobení a ktoré s jeho obsahom ani účelom nesúvisia. To, čo sa udialo následne vo
vzťahu medzi dlžníkom a záložcami, je z pohľadu záložného veriteľa, vzniknutého záložného práva,
a tým i napadnutej platnosti záložnej zmluvy a notárskej zápisnice ako dohody povinných osôb a

oprávnenej osoby nepodstatné, keď zo samotnej podstaty záložného práva vyplýva zabezpečovacia
a uhradzovacia funkcia v prípade neplnenia zabezpečovaného záväzku. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní
dňa 10.12.1997 uvádzala, že ich nikto neinformoval, že zmluva o záložnom práve je neplatná. Obdobne
na pojednávaní dňa 22.04.2004 vypovedala, že stále im tvrdili, že dohoda je pre nich výhodná, nikto
im nepovedal, že pôvodná záložná zmluva je nedostatočná a nesprávna. Keďže v konaní spočiatku

žalobcovia spochybňovali právnu subjektivitu žalovanej SLSP, a. s. v čase spísania záložnej zmluvy v
r. 1992, z výpovedí žalobkyne 2/ opakovane vyplýva, že má za to, že bola podvedená sporiteľňou, a vo
svojichvýpovediachvpriebehu22tichrokovužlenzmeniladôvody,prektorésacítipodvedená.Vkonaní
bolo rozhodnutiami súdov (č. k.14C/106/1997 - 443 zo dňa 19.06.2007) ustálené, že na strane sporiteľne
nebol v čase spísania záložnej zmluvy nedostatok právnej subjektivity, nakoľko šlo o štátny peňažný

ústav zriadený zákonom č. 72/1967 Zb. o štátnej sporiteľni, ktorej právnym nástupcom je od 01.04.1994
Slovenskásporiteľňa,a.s.Pozhodnotenízopakovanýchsubjektívnychvýpovedížalobkyne2/asvedkov
O. Z. a S. Z.vej s odstupom času objektívne javiacimi sa výpoveďami svedkov, bývalých zamestnancov
sporiteľne JUDr. H. M., Ing. V. N., Ing. G. H., ktorí vypovedali o tom, ako proces rozhodovania sporiteľne
pri nesplácaných úveroch prebiehal a rovnako ako štandardne prebiehalo spisovanie zápisnice u notára,

v spojení s výpoveďou dlžníka Ing. O. T. a notára JUDr. O. B. staršieho spisujúceho napadnutú notársku
zápisnicu mal súd za to, že v konaní nezistil žiaden rozpor záložnej zmluvy a notárskej zápisnice v článku
XVIII. pre ich obsah alebo účel so zákonom, nešlo o právne úkony obchádzajúce zákon a nie sú ani v
rozpore s dobrými mravmi, keď právny úkon môže byť v rozpore s dobrými mravmi, len ak sa ním sledujú
nemravné ciele, alebo ak má nemravné dôsledky. Ciele aj dôsledky týchto právnych úkonov boli a sú

v súlade so základnými funkciami oboch právnych inštitútov, a to v prípade dobrovoľného nesplnenia
zabezpečeného záväzku po jeho splatnosti zákonným využitím ich uhradzovacej funkcie.

40. K namietanej neplatnosti notárskej zápisnice pre kvalifikovaný omyl: žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ rozpor
zápisnice s dobrými mravmi - ňou označovaný ako pekný podvod aj na pojednávaní dňa 19.10.2018

- v spojení s konaním v omyle ustálili na tvrdenia, že a) zápisnicu im nikto neprečítal ani neukázal, b)
nedovolili im zobrať si papiere domov na preštudovanie, c) nikto ich nepoučil o tom, že ide o exekučný
titul, ten zbadali prvýkrát až po doručení zápisnice poštou, d) podpisovaná listina nebola pevne spojená
so zvyškom notárskej zápisnice. Žalobkyňa 2/ vypovedala tieto skutočnosti na pojednávaní 19.10.2018
s presvedčením a nadobudnutou istotou po 22rokoch prebiehajúceho súdneho sporu, zatiaľ čo na

pojednávaní dňa 11.02.1998 uviedla ad a) a ad c) či to Dr. B. čítal od slova do slova, to ja neviem.
Keď sme to dostali, som si uvedomila, že je to niečo podobné, čo nám tam prečítali, ale slovo exekúcia
tam nebolo povedané. Taktiež G. Z. na pojednávaní dňa 11.02.1998 vypovedal, že Dr. B. mi to prečítal.
Žalobkyňa teda vypovedala, že u notára bolo niečo prečítané, nie len spísané. Obdobne vypovedal
na pojednávaní dňa 19.10.2018 svedok O. Z. a na pojednávaní dňa 11.01.2019 svedkyňa S. Z.vá.

Obaja svedkovia na otázku súdu, či sú účastníkom ešte iného konania so SLSP, a. s. na akomkoľvek
súde, v prípade S. Z.vej či ona alebo jej manžel je účastníkom konania, v rozpore so skutočnosťou
vypovedali, že nie sú. Súd má pritom preukázané, že na Okresnom súde Piešťany prebieha od
09.09.1999 konanie medzi SLSP a. s. a O.om Z.m vedené pod sp. zn. 6C/137/2008 o povinnosti strpieť
uspokojeniepohľadávkyzozáložnejzmluvyzodňa17.07.1992uzavretejnazabezpečenieposkytnutého

úveru Ing. O. T. vo výške 1.600.000,-Sk na základe úverovej zmluvy č. XX-XXXXXX-X. Svedok O.
Z. mal okrem toho v rozpore so skutočnosťou za to, že exekučné konanie voči nemu sa zastavilo.
Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. Er/1083/97 však vyplýva povolený odklad
exekúcie na podklade žalobcami napádanej notárskej zápisnice na čas do právoplatného skončeniatohto konania, nie zastavenie exekúcie či exekučného konania. Pokiaľ svedkovia nerozlišujú medzi
odkladomexekúcieazastavenímexekúcie,O.Z.siniejevedomýanisvojhoúčastníctvavsúdnomspore
predOkresnýmsúdomPiešťanyprebiehajúcomodr.1999avexekučnomkonanípredOkresnýmsúdom

Trnava od r. 1997, je zrejmé, že ani pri vynaložení všetkého úsilia notára a zamestnancov sporiteľne
neboli pôvodní žalobcovia 3/ a 4/ a ani žalobcovia 1/ a 2/ ochotní alebo schopní porozumieť tomu, že
založili svoju nehnuteľnosť na zabezpečenie úveru, ktorý v rozpore s dobrými mravmi nie je uhradený
v prípade žalobcov 1/ a 2/ od r. 1997, pričom je nepochybné, že výška poskytnutých 1.800.000,-Sk
Ing. T. (= 59.749,06 Eur) a nesplatených peňazí dlžníkom a záložcami požíva v spoločnosti v r. 2019

nižšiu nákupnú silu/hodnotu ako v r. 1992, keď bol úver poskytnutý, a že pokiaľ súhlasili s tým, že
podpíšunotárskuzápisnicuakoexekučnýtitulnazabezpečenienesplácanéhoúveruzálohom,nevykoná
sporiteľňa záložné právo zo záložnej zmluvy, keďže v konaní bolo preukázané neúspešné uplatňovanie
si pohľadávky aj voči dlžníkovi (zachovaná subsidiarita).

41. Žalobcovia po podpise notárskej zápisnice dňa 20.02.1997 v spojení s pokračujúcimi zápisnicami

zo dňa 03.03.1997 a 07.03.1997 doručili súdu dňa 28.08.1997 žalobu o určenie neplatnosti dohody
obsiahnutej v zápisnici v dotknutej časti, v ktorej sa písomne dovolali v zákonnej lehote relatívnej
neplatnosti právneho úkonu prostredníctvom doručenia žaloby žalovanému súdom. V ustanovení (§
49a OZ) je upravený omyl vo vôli, t. j. vnútorný omyl. Právna podstata tohto omylu spočíva v tom, že
konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Základným

predpokladom použitia normatívnych dôsledkov tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti,
bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu,
nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Kumulatívnym
predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu (spravidla zmluvy).
Druhý účastník musel omyl vyvolať alebo aspoň o ňom musel - objektívne posudzované - vedieť. Omyl

možno vyvolať aj z nedbanlivosti, z neopatrnosti, z dôvodu nerešpektovania § 43 O.z., ale aj úmyselne.
Ak bol omyl vyvolaný úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či ide o omyl podstatný
alebo nepodstatný. V takomto prípade ide o omyl vyvolaný ľsťou. Omyl sa môže týkať predmetu plnenia,
kvality predmetu plnenia, osoby druhého účastníka právneho úkonu (zmluvy) alebo iných náležitostí
právneho úkonu, ktoré účastník konajúci v omyle mienil považovať za podstatné, avšak mýlil sa pri ich

posudzovaní. Omyl sa môže vzťahovať aj na viaceré takéto okolnosti, avšak stačí, ak došlo k omylu pri
posudzovaní ktorejkoľvek nich. Právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna
neplatnosť právneho úkonu. Ak pohnútka nie je súčasťou vôle smerujúcej k urobeniu právneho úkonu,
nemožno ju stotožniť s omylom podľa tohto ustanovenia. Omyl v motíve (v cieli, v zameraní) urobenia
právneho úkonu preto zásadne nemožno považovať za dôvod neplatnosti právneho úkonu.

42. Žalobcovia v konaní tvrdili, že boli uvedení do omylu, keď ich vôľou bolo podpísať dohodu v notárskej
zápisnici, ktorou dôjde (o. i.) k zastaveniu úročenia dlhu zabezpečeného ich zálohom, ale táto zápisnica
nebude exekučným titulom, pretože keby im povedali, že je to exekučný titul, nikdy by to nepodpísali.
Z článku 3 bodu 3 zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 20.10.1992 vyplýva

dojednanie žalobcov 1/ a 2/ s pôvodným žalovaným, v zmysle ktorého uspokojenie sporiteľne pri výkone
záložného práva sa riadi ustanovením § 229 odst. 2 Obchodného zákonníka. Z ustanovenia § 299 (pozn.
súdu v zmluve zrejmá chyba v písaní) ods. 2 Obchodného zákonníka účinného v čase spísania záložnej
zmluvy vyplýva oprávnenie záložného veriteľa pri výkone svojho záložného práva predať na verejnej
dražbe založenú nehnuteľnosť alebo iný záloh, ktorý má u seba alebo s ktorým je oprávnený nakladať,

ak na tento zamýšľaný výkon záložného práva včas upozorní záložcu a dlžníka; ak to určuje zmluva,
môže záložný veriteľ predať záloh aj iným vhodným spôsobom. Keďže záložná zmluva iný spôsob
výkonu neupravovala, bol v zmysle zmluvne dojednanej a zákonnej úpravy záložný veriteľ oprávnený
predať predmetné nehnuteľnosti na verejnej dražbe. Miesto toho v čase omeškania dlžníka s plnením
splatnéhodlhuzáložnýveriteľumožnilzáložcompristúpiťkspísaniunotárskejzápisniceakoexekučného

titulu s tým, že exekúciu v takom prípade vykoná súdny exekútor podľa Exekučného poriadku účinného
od 01.12.1995. Z článku 4 záložnej zmluvy, rovnako ako z článku XVIII. Notárskej zápisnice vyplýva,
že žalobcovia ako záložcovia zabezpečili zálohom záväzok s príslušenstvom vo výške 923.930,-Sk,
a zbytok úveru je založený iným spôsobom, pričom súhlas s exekúciou dali len do výšky záložného
práva. Z uvedeného má súd za to, že záložné právo bolo zriadené len do určitej výšky pohľadávky a to

včítane príslušenstva. Preto tvrdenie žalobcov, že ich žalovaný prostredníctvom pracovníkov SLSP, a. s.
presviedčal, aby podpísali notársku zápisnicu na zastavenie úročenia dlhu, sa javí ako nedôveryhodné,
keď žalobcovia 1/ a 2/ zabezpečujú záväzok dlžníka v zmysle záložnej zmluvy zálohom len v sume
30.668,86 Eur (923.930,-Sk).43. Žalobcovia tvrdili, že by nikdy nepodpísali dohodu v notárskej zápisnici, ak by vedeli, že je to
exekučný titul, teda sa dovolávali svojho omylu v právnom dôvode nimi vykonaného právneho úkonu pre

nezhodu ich vôle s prejavom vôle. Omyl v právnom dôvode má za následok neplatnosť právneho úkonu,
ak omyl vyvolal druhý účastník právneho úkonu, t. j. sporiteľňa konajúca prostredníctvom riaditeľky
pobočky resp. poverených zamestnancov sporiteľne, alebo ak o omyle konajúcich žalobcov sporiteľňa
vedela. O taký prípad nejde vtedy, ak konajúci mal iba nesprávnu predstavu o právnych následkoch
úkonu, pretože právny omyl je podstatný iba vtedy, ak sa týka právneho dôvodu vzniku zmluvy/dohody.

44. Z vykonaného dokazovania nebolo žalobcami preukázané, a to ani z výsluchu v tom čase riaditeľky
pobočky Ing. H., ani z výsluchu jednej z dvoch právničiek oddelenia úverov posudzujúcich záložné
zmluvy JUDr. M., a ani z výsluchu vedúceho oddelenia neštandardných úverov Ing. N., že by žalovaný
resp. právny predchodca žalovaného omyl žalobcov vyvolal alebo o ňom musel vedieť, keď svedkovia
zhodne aj s odstupom 22 rokov nezávisle na sebe vypovedali o právomociach referentov, ktorí primárne

komunikovali s dlžníkmi a záložcami na pobočke pri nesplácaní úveru, a až po vysvetlení situácie
a vyjadrení ich súhlasu so spísaním notárskej zápisnice bol úverový spis so záložnými zmluvami
odstupovaný na oddelenie vymáhania resp. na iný postup podľa interných smerníc sporiteľne. Preto mal
súdzato,žeprávnypredchodcažalovaného,sporiteľňa,uždňa13.10.1997vkonanítvrdenéopakované
rokovania s rodinami Z.vými, a vysvetlenie zámeru pri spisovaní a podpisovaní dohody s odkazom,

aby sa poradili s advokátom, ktorý môže byť prítomný aj pri spisovaní zápisnice, ustál, žalobcovia
toto tvrdenie nevyvrátili. Taktiež z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný konajúci
prostredníctvompoverenýchpracovníkovSLSP,a.s.oomyležalobcovprivyjadrenísúhlasusexekúciou
vedeli, keď poukázali aj na zodpovedný prístup notára pri spisovaní zápisnice. Zhodnotením vykonaných
dôkazov mal súd za to, že vyjadrenie dotknutého notára v spojení s vyjadreniami bývalých pracovníkov

sporiteľne sa javí ako hodnovernejšie a súd z neho vychádzal ako z pravdivého relevantného tvrdenia.

45. Nakoniec k žalobcom napádanému postupu notára pri spisovaní zápisnice (v odseku 39
odôvodnenia) súd uvádza, že pokiaľ mali žalobcovia za to, že notár konal v rozpore so zákonom, dohľad
nad činnosťou notára vykonáva Notárska komora Slovenskej republiky, ktorá je orgánom právomocným

najmä na vybavovanie sťažností, a tiež Ministerstvo spravodlivosti SR. Keďže žalovaným v tomto konaní
nie je notár, ale právny nástupca sporiteľne, súd skúmal, či žalobcovia konali v omyle vyvolanom
žalovaným resp. či žalovaný o omyle žalobcov musel vedieť. Zo skutkových tvrdení žalobcov ale
vyplýva, že boli „podvedení“, keď a) zápisnicu im nikto neprečítal ani neukázal, pričom súd má za
to, že čítanie zápisnice je zákonom upravenou povinnosťou notára, nie žalovaného b) nedovolili im

zobrať si papiere domov na preštudovanie, pričom je opäť nepochybné, že o tom rozhodol notár, a
nie žalovaný, c) nikto ich nepoučil o tom, že ide o exekučný titul, ten zbadali prvýkrát až po doručení
zápisnice poštou; aj toto poučenie patrí do právomoci notára d) podpisovaná listina nebola pevne
spojená so zvyškom notárskej zápisnice; žalobcovia teda napádajú správnosť postupu notára, ktorý
jednotlivé listiny notárskej zápisnice ako verejnej listiny po spísaní pevne spojí. Pokiaľ žalobcovia tvrdili,

že z týchto dôvodov konali v omyle, konali tak z dôvodu úradného postupu notára, keďže notár pri
spisovaní notárskej zápisnice ako úradná osoba neprejavuje svoju vôľu a nemohol ich preto uviesť do
omylu. Správnosť alebo nesprávnosť úradného postupu notára však nebola predmetom tohto konania,
žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti dohody z dôvodu ich omylu voči žalovanému, ktorý je
právnym nástupcom sporiteľne. Ak mali žalobcovia za to, že im vznikla škoda nesprávnym úradným

postupom notára, mali si náhradu škody uplatniť a svoje tvrdenia dokazovať v osobitnom konaní
zameranom na preskúmanie zákonnosti postupu notára v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenúrozhodnutímorgánuštátualebojehonesprávnymúradnýmpostupom.Zuvedenýchdôvodov
súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol.

46. O nároku žalovaného 3/ ako úspešnej strany na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď žalovaný 3/ bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalobcov 1/ a 2/ zaviazal na náhradu trov konania
spoločne a nerozdielne, keď v konaní z procesného hľadiska tvoria nerozlučné spoločenstvo. O výške
náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.