Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, July 9, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/106/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206319
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118206319.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so

sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: P. I., K.. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, o zaplatenie 5.232 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.833,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.833,72 eur od 21.06.2019 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 10 eur splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k
rukám žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a to pod hrozbou straty

výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej sa ich náhrada n
e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 05.06.2018 domáhal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 5232 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne

od 01.09.2015 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.10.2014 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX,
na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 4.644,58 eura. Žalovaná mala pôžičku splácať v
pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 98,26 eura, ale doposiaľ zaplatila len sumu 294,78 eura.
Vzhľadom na to, že žalovaná porušila povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas, vyzval ju listom
zo dňa 27.06.2015 (predžalobná upomienka) k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť

vyhlásenia splatnosti celého úveru. Právny predchodca žalobca úver zosplatnil dňa 19.08.2015. Celkový
dlh žalovanej predstavuje 5.232 eur.

3. Žalobca na výzvu súdu, aby preukázal, na základe akých dokladov skúmal bonitu žalovanej, poukázal
na tú skutočnosť, že žalovaný bol klientom žalobcu a občiansky preukaz žalovaného nebol žiadnym
spôsobom odcudzený, pričom klient spĺňal štandardné rizikové podmienky. Klient podpisom danej
zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaný taktiež prehlásil, že ku dňu podpisu

zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku.
Uvedenévyhláseniasúsúčasťouuzatvorenejzmluvyvčl.Vspolunastranesozákladnýmináležitosťami
zmluvy, teda žalovaný mal možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporoval. Žalobca
ďalej uviedol, že nakoľko sa jedná o tzv. konsolidačnú pôžičku slúžiacu na pokrytie predchádzajúcichzáväzkov žalovaného voči žalobcovi, tento mal vedomosť o platobnej schopnosti žalovaného. O
schopnosti žalovaného plniť svoj dlh svedčia aj jeho riadne predpísané úhrady v dohodnutej výške po
uzatvorení úverovej zmluvy. Žalovaný spočiatku svoj dlh riadne plnil, teda v čase podpisu zmluvy bol

platobne schopným, pričom žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili
žalovanému riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať vedomosť. Žalobca rovnako
uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom neoznámil žalobcovi zmenu jeho majetkových pomerov, ktoré
mohli mať vplyv na plnenie jeho záväzku a nepokúsil sa so žalobcom dohodnúť úpravu podmienok
splácania.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že si je vedomá svojho dlhu voči menovanej
spoločnosti, ale finančný stav jej domácnosti jej nedovolí splácať. Je nezamestnaná a manžel je na
rodičovskej dovolenke. Do finančných ťažkostí sa dostala po chorobe jej otca, o ktorého sa starala a
zomrel v tomto roku. Mesačne by vedela splácať maximálne sumou 10 eur, nakoľko má 3 maloleté deti
a pohľadávky, ktoré je potrebné splácať a náklady na réžiu domu. Ako náhle sa jej finančný rozpočet

zlepší bude vedieť splácať väčšou sumou.

5. Žalobca v replike uviedol, že navrhovaná výška mesačnej splátky sa vzhľadom na žalovanú sumu
javí ako nízka, avšak žalobca súhlasí so splácaním dlhu v pravidelných mesačných splátkach, pričom
ich výšku ponecháva na úvahe súdu. Navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie.

6. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnila iba žalovaná. Žalobca svoju
neúčasťnapojednávanípísomneospravedlnil,pričomsúhlasil,abysapojednávalovjehoneprítomnosti.
Súd preto s poukazom na § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a listinnými dôkazmi, t.j. zmluvou o poskytnutí
pôžičky zo dňa 10.10.2014, predžalobnou upomienkou zo dňa 27.06.2015 s doručenkou, oznámením
o vyhlásením okamžitej splatnosti, vyjadreniami strán sporu, prehľadom splátok a úhrad, uznesením
tunajšieho súdu o pripustení zmeny na strane žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:

8. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding s.r.o. uzatvoril ako veriteľ so žalovanou ako
dlžníkomdňa10.10.2014zmluvuoposkytnutípôžičky,predmetomktorejbolapôžičkavovýške4.644,58
eura. V zmluve bola ako celková suma pôžičky uvedená suma 11.458,80 eura, čo mala žalovaná zaplatiť
v 120 splátkach po 95,49 eura. RPMN v zmluve bola uvedená ako 24,16 %, ročná úroková sadzba 24,16
% a priemerná hodnota RPMN 16,81 %. Termín konečnej splatnosti bol uvedený 10/2024. Prvá splátka

bola splatná 20.11.2014 a ďalšie splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci. Celkové náklady spotrebiteľa
mali byť 6.814,22 eura. Účelom použitia pôžičky malo byť uhradenie záväzkov voči spoločnostiam -
Slovenská požičovňa (dátum podpisu 3.7.2014, výška záväzku 2.397,69 eura), Quatro (dátum podpisu
22.7.2014, výška záväzku 758,12 eura), Quatro (dátum podpisu 9.8.2014, výška záväzku 636,12 eura),
Quatro (dátum podpisu 11.8.2014, výška záväzku 245,30 eura), Quatro (dátum podpisu 19.9.2014,

výška záväzku 607,35 eura).

9. V bode 9.2 zmluvy o poskytnutí pôžičky bola upravená možnosť spoločnosti vyhlásiť okamžitú
splatnosť pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri
mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.

10. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom je zrejmé, že žalovaná mu celkovo zaplatila
294,78 eura.

11. Z predžalobnej upomienky zo dňa 27.06.2015 súd zistil, že žalobca žiadal žalovanú uhradiť

nedoplatok na splátkach v celkovej výške 530,62 eur a zároveň ju upozornil, že ak do 05.08.2014
nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 04/2015 bude oprávnený úver zosplatniť. Predmetná výzva
bola žalovanej doručená dňa 06.07.2015.

12. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.08.2015 vyplýva, že dlh z úverovej

zmluvy č. XXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz.

13. S účinnosťou ku dňu 01.01.2018 došlo k zániku spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., IČO:
35 923 130, sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, keďže táto sa rozdelila zlúčením sospoločnosťami Všeobecná úverová banka, a.s., a VÚB Leasing, a.s. (nástupnícke spoločnosti), pričom
pôvodný žalobca v tomto konaní je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s.

14. V priebehu konania došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.
ku dňu 19.09.2018 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Túto skutočnosť postupca oznámil
žalovanej listom zo dňa 24.09.2018, ktorý jej poslal poštou, ako to vyplýva z pripojeného poštového
podacieho hárku.

15. Súd následne na základe procesného návrhu uznesením č.k. 10Csp 106/2018-91 zo dňa 07.12.2018
pripustil zmenu žalobcu, ktorým sa stala spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.

16. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že žalobkyňa brala úver v čase, keď jej dcéra bola v inkubátore.
Povedali jej, že táto spoločnosť dáva úvery za materský príspevok. V roku 2014 bola na rodičovskej
dovolenke. Predtým, ako s uzatvorila túto konkrétnu úverovú zmluvu, od právneho predchodcu žalobcu

brala ešte aj iné úvery, a to každých 6 mesiacov jej dali úver po 200 až 300 eur. Na splácanie týchto
úverov jej požičiaval peniaze otec a to zo svojho dôchodku. Ona na splácanie nemala. Keď uzatvárala
túto predmetnú zmluvu, pýtali od nej len potvrdenie o rodičovskom príspevku. V tom čase poberala 200
eur rodičovský príspevok. Nič iné od nej nechceli, žiadne informácie o jej výdavkoch a podobne. V
súčasnosti je nezamestnaná. Spolu s manželom pracuje na aktivačných prácach a to 32 hodín mesačne.

Celý nich príjem skrz týchto aktivačných prác je 204,60 eur, o čom súdu predložila dôkaz. Majú tri deti
a to 11. ročné, 9. ročné dieťa a 4. ročné dieťa. Bývajú v dome, kde na elektrinu platia mesačne 150 eur
a za vodu 20 až 30 eur mesačne. Manžel tiež spláca úver, ktorý má od spoločnosti Quatro. Vzhľadom
na uvedené je schopná splácať dlžnú pohľadávku vo výške 10 eur mesačne.

17. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľskýchúveroch,akoaj zovšeobecnejúpravyspotrebiteľskýchzmlúvvObčianskomzákonníku
(§ 52 a nasl.).

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy 10.10.2014 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci

predmetu svojho podnikania alebo povolania.

20. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

22. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

23. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.

24. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom vrozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.25. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

26. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do

príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

27. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

29. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 39 OZ
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa § 3 ods. 1 OZ
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

32. Podľa § 41

Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len
táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

33. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla
nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právacha povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 OZ).
Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere,
že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z
hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

34. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené
prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného

nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná
zmluvaospotrebiteľskomúverežalobcomažalovanousícespĺňavšetkypovinnénáležitostivyžadované
ZoSÚ reflektujúc jeho eurokonformný výklad v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, avšak napriek tomu
je možné prijať záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to s ohľadom na § 11 ods. 2 ZoSÚ.

35. Žalobca vychádzal zo záveru, že úver bol predčasne zosplatnený dňa 18.08.2015. Súd sa však
s týmto názorom nestotožnil s ohľadom na to, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ nekonal
podľa názoru súdu s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, v dôsledku čoho nie je žalobca
oprávnený vyžadovať od žalovanej ako spotrebiteľky jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (§
11 ods. 2 ZoSÚ). Súd dospel dokonca až k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to so

zreteľom na skutočnosť, že došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa totiž považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia
do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

36. V tomto smere poukazuje súd na to, že cieľom § 7 ako aj § 11 ods. 2 ZoSÚ je, že veriteľ je pri
posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ jednak existujúcu situáciu klienta, najmä
jeho príjmy a výdavky, dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
jednak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,

predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).

37. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.

38. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.

39. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť zadlženiu spotrebiteľov,
ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

40. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom,

či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), ale aj z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.

41. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho
osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov

a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať
spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti,konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo
strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

42. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že vyzval žalobcu, aby preukázal, na základe akých dokladov
bola skúmaná bonita žalovanej. Žalobca však na predmetnú výzvu súdu reagoval len tým spôsobom, že
nakoľko sa jedná o tzv. konsolidačnú pôžičku slúžiacu na pokrytie predchádzajúcich záväzkov žalovanej
voči žalobcovi, žalobca mal vedomosť o platobnej schopnosti žalovanej. O schopnosti žalovanej plniť
svoj dlh svedčia podľa jeho názoru aj jej riadne predpísané úhrady v dohodnutej výške po uzatvorení

úverovej zmluvy.

43. V súvislosti s tým súd uvádza, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva iba jedna
skutočnosťato,žeúčelomposkytnutiapôžičkyjesplatenietamšpecifikovanýchzáväzkovžalovanejvoči
konkrétne uvedeným spoločnostiam. Z predmetnej zmluvy nevyplývajú žiadne skutočnosti svedčiace o
tom, že zo strany právneho predchodcu bola skúmaná schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver.

Z výsluchu samotnej žalovanej naviac vyplýva, že keď uzatvárala predmetnú zmluvu, pýtali od nej len
potvrdenie o rodičovskom príspevku, pričom v tom čase poberala 200 eur rodičovský príspevok. Žiadne
iné údaje od nej právny predchodca nepožadoval (napr. o jej výdavkoch). V konaní teda nebolo zo
strany žalobcu preukázané zisťovanie akýchkoľvek údajov o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo nahliadnutie do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti

splácania úverov. Naviac poukazuje súd na tú skutočnosť, že účelom použitia pôžičky malo byť
uhradenie 5 záväzkov voči spoločnosti Slovenská požičovňa a Quatro, teda splatenie predchádzajúcich
úverov, pričom išlo o úvery, ktoré boli čerpané v roku 2014. Žalovaná sa teda preukázateľne dostala
do úverového reťazca, keď nasledujúcim úverom uhrádzala tie predchádzajúce, o čom mal žalobca
nepochybne vedomosť. Výsledkom je poskytnutie úveru osobe, ktorá zaplatila iba 3 splátky z celkového

počtu 120 splátok a s ktorou sa žalobca pokúsil ukončiť zmluvný vzťah vyhlásením predčasnej
splatnosti úveru, ktorý mal trvať do roku 2024. Pokiaľ právny predchodca žalobcu nepovažoval uvedené
skutočnosti za relevantné pre posúdenie jej bonity, nemožno jeho konania hodnotiť inak ako hrubé
porušeniepovinnostikonaťsodbornoustarostlivosťou,ktorúmalvzmysle§7ZoSÚnespornezachovať.

44. So zreteľom na to, že žalobca ako veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ,
nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a keďže aj
hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ úver je naviac potrebné považovať i za bezúročný a
bez poplatkov.

45. Zároveň považoval súd za nutné zaoberať sa i platnosťou časti zmluvy týkajúcej sa dohody o
úroku, a to s poukazom na § 39 OZ v spojení s § 3 ods. 1 OZ. Súd posúdil primeranosť výšky
dohodnutej úrokovej sadzby 24,16 % ročne v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou bánk pri
podobných úveroch. Z internetovej stránky NBS, kde sú zverejnené priemerné úrokové sadzby bánk
pri spotrebiteľských úveroch súd zistil, že v októbri 2014 pri spotrebiteľskom úvere s dobou splatnosti

nad 5 rokov bola priemerná úroková sadzba 12,36 % p.a. Súd nepovažuje sa správne porovnávať
cenu úveru s inými nebankovými spoločnosťami, ktoré často ich stanovujú v spoločensky nežiaducom
rozsahu. Zároveň je však potrebné zohľadniť vyššiu mieru rizika nebankovej spoločnosti pri poskytovaní
úveru, a preto u takéhoto subjektu sa dajú akceptovať vyššie úroky ako v bankách, ale len v primeranom
navýšení. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co/151/2013 zo

dňa 25.9.2013, ktorý konštatoval, že pri nebankových spoločnostiach sa dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie viac ako 100 % proti priemeru bánk. Podobne aj Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo 26/2011
zo dňa 26.4.2012 uviedol. „Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Dlžník

uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii
poskytoval dlžníkovi neprimerané úroky. V tomto smere je potrebné poukázať aj na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ
tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná

a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované
bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak
nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri
porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, žepokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa
nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú.
Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú

nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho
zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ V
tomto konkrétnom prípade úroková sadzba 24,16 % p.a. takmer o 100 % prevyšuje priemernú úrokovú
sadzbu poskytovanú bankami spotrebiteľom (12,36 % p.a.). Nepochybne teda ide o úrok v rozpore s
dobrými mravmi, a preto súd vyhodnotil dohodu o úroku ako absolútne neplatnú s poukazom na § 39

Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

46. So zreteľom na uvedené žalobca má nárok len na zaplatenie dohodnutých splátok, pričom išlo
celkovo o 120 splátok, posledná sa stane splatnou 20.10.2024. Vzhľadom na to, že zmluvu je potrebné
považovať za bezúročnú a bez poplatku, bolo nutné na jednotlivé splátky rozvrhnúť len istinu pôžičky,
t.j. sumu 4.644,58 eur, a tak jedna splátka predstavuje sumu 38,70 eur (4.644,58 eur/120 splátok).

Žalovanádopodaniažalobyuhradilasumu294,78eura,t.j.7splátokpo38,70euraaz8.splátkyuhradila
23,88 eura (od 20.11.2014 do 20.07.2015). Žalobcovi teda možno priznať len doposiaľ nezaplatené
splatné splátky, to znamená, že ku dňu rozhodovania súdu išlo o časť 8. splátky splatnej dňa 20.07.2015
(vo výške 14,82 eura) a ďalej mesačné splátky splatné od 20.08.2015 do 20.06.2019 v počte 47, čo
predstavuje celkovo sumu 1.833,72 eura (14,82 eura + 1.818,9 eura). Súd preto priznal žalobcovi sumu

1.833,72 eura a v prevyšujúce časti týkajúcej sa doposiaľ nezročných splátok súd žalobu ako predčasne
podanú zamietol.

47. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

48. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu

49. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania nie z jednotlivých mesačných splátok, ale z celej
žalovanej istiny naraz, pričom vychádzal z nesprávneho záveru o predčasnom zosplatnení úveru (viď
bod 44 rozsudku). Žalovaná sa teda dostala do omeškania so zaplatením celej prisúdenej istiny až
nasledujúci deň po splatnosti poslednej z omeškaných splátok, ktorá bola splatná dňa 20.06.2019, a

preto súd priznal úroky z omeškania až od 21.06.2019. K tomuto dňu zákonná výška úrokov z omeškania
činila 5 % ročne, a preto súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti.

50. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

51. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

52. Súd zohľadnil zlú sociálnu situáciu žalovanej a preto, aby sa predišlo ohrozeniu živobytia žalovanej
a jej rodiny, súd jej povolil splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku
rozsudku.

53. Podľa názoru súdu povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi
ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach
nezasiahne neprimerane ani do hospodárskych pomerov žalobcu ako spoločnosti, ktorá má v predmete
svojej obchodnej činnosti okrem iného zaradené aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a ktorej
pohľadávky jej dlžníci splácajú bežným spôsobom v splátkach. Súd zastáva názor, že slabšia strana,

ktoroužalovanáakospotrebiteľkanesporneje,sizaslúžiochranu,keďsaobjektívneocitlavtakejsituácii,
že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre ňu devastujúce. Žalovaná i
prejavila snahu dlh splácať. Povolenie splátok je vzhľadom na sociálnu a majetkovú situáciu žalovanej
(Žalovaná je nezamestnaná, spolu s manželom pracujú na aktivačných prácach a to 32 hodín mesačne.Ich mesačný príjem je 204,60 eur. Majú tri maloleté deti. Výdavky na elektrinu predstavujú mesačne 150
eur a na vodu 20 až 30 eur mesačne. Manžel tiež spláca úver, ktorý má od spoločnosti Quatro) v súlade
so zásadou spravodlivosti uvedenou v čl. 2 ods. 1 CSP.

54. Na margo návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku súd uvádza, že v prejednávanej
veci síce žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že si je vedomá svojho dlhu, avšak uvedenú
okolnosť s ohľadom na samotný výsluch žalobkyne nepovažoval súd za podklad pre vyhovenie návrhu
žalobcu na rozhodnutie o uplatnenom nároku rozsudkom pre uznanie. Na nariadenom pojednávaní

žalovaná totiž ozrejmila, že žalobca jej ponúkol predmetný úver len na základe potvrdenia o poberaní
rodičovského príspevku vo výške 200 eur mesačne bez toho, aby zisťoval jej akékoľvek výdavky a
sociálne pomery. Bola v zložitej finančnej situácii, preto s poskytnutím úveru súhlasila. Uviedla, že je
nezamestnaná, manžel na rodičovskej dovolenke, majú 3 deti a neuhradené pohľadávky a náklady
na réžiu domu. Chce len, aby jej dlh bolo povolené uhradiť v splátkach, pretože jej finančná situácia
nedovoľuje zaplatiť ho celý naraz. Ak by súd vyhovel návrhu žalobcu a rozhodol o žalobe rozsudkom na

základe uznania bez toho, aby podrobil ex offo uplatnený nárok súdnej kontrole podľa § 39 Občianskeho
zákonníka a § 7 ZoSÚ v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ, konal by v rozpore s cieľom ochrany práv
spotrebiteľa. Navyše by tak urobil za existencie vážnych pochybností o skutočnom význame prejavenej
vôle žalovanej uznať uplatnený nárok. Súd nevylučuje, že zo strany žalovanej ako nedostatočne
informovaného spotrebiteľa (či už vo vzťahu k hmotnoprávnemu základu uplatneného nároku, ale aj

procesným právnym predpisom upravujúcim konanie pred súdom, zmyslu uznania nároku a pod.) došlo
k rezignácii, či už zo strachu z toho, že bola voči nej podaná žaloba (súdu je známe z jeho činnosti,
že ľudia neznalí právnych predpisov majú často až prehnaný rešpekt voči súdu a sú ochotní uznať aj
nedôvodné nároky, len aby voči nim nebolo vedené súdne konanie a to najmä v prípadoch, ak proti nim
stojí spoločnosť s právnym zastúpením, prípadne vlastným právnym oddelením), obavy z vyhovenia

žaloby a uloženia povinnosti zaplatiť celú žalovanú sumu naraz (žalovaná požiadala o možnosť splácať
dlžnú sumu v splátkach, a tak nie je vylúčené, že nárok uznala ako ústupok, aby jej bolo vyhovené),
nedostatku argumentačných dôvodov odporujúcich podanej žalobe (žalovaná sa vyjadrila k žalobe na
výzvu súdu, a teda si vyjadrením len splnila uloženú povinnosť. Pokiaľ ale nedisponovala dostatočnými
informáciami a dôkazmi, ktoré by spochybňovali uplatnený nárok, boli jej možnosti rozporovať uplatnený

nárok obmedzené.).

55. Súd týmto nekonštatuje, že by bolo nevyhnutné pri rozhodovaní rozsudkom na základe uznania
zakaždým skúmať (a dokazovať) vôľu žalovaného pri jeho uznávacom prejave, avšak považoval za
potrebné na vyššie uvedené skutočnosti poukázať s ohľadom na špecifické postavenie spotrebiteľa

v zmluvných vzťahoch ako „slabšej zmluvnej strany“, ktoré sa nepochybne prenáša aj do sféry
procesnoprávnej (postavenia spotrebiteľa v súdnom konaní). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na
bod 54 vyššie uvedeného rozsudku Banco Espaňol, podľa ktorého cit. "vzhľadom na celkovú podobu,
priebeh a osobitosti konania o platobnom rozkaze uvedené v bodoch 50 až 52 tohto rozsudku existuje
nezanedbateľné riziko, že dotknutí spotrebitelia nepodajú požadovaný odpor buď z dôvodu mimoriadne

krátkej lehoty stanovenej na tento účel, alebo z dôvodu, že ich od výkonu práva na obranu môžu odradiť
trovy spojené so súdnou žalobou, ktoré vzniknú v pomere k výške napadnutého dlhu, alebo z dôvodu,
že nepoznajú alebo si neuvedomujú rozsah svojich práv, alebo napokon z dôvodu, že návrh na vydanie
platobného rozkazu má obmedzený obsah, a teda nemajú kompletné informácie". Aj keď sa uvedený
rozsudok týkal konania o platobnom rozkaze, podľa názoru súdu je možné závery o neznalosti alebo

neuvedomovaní si svojich práv, ako aj nedostatku informovanosti vzťahovať aj na spotrebiteľov v štádiu
konania, v ktorom sa spotrebitelia (ako žalovaní) vyjadrujú k podanej žalobe.

56. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

58.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§262ods.1CSPa§255ods.2CSP.Žalovaná
bola v konaní úspešná v rozsahu 65 %, úspech žalobcu predstavoval len 35 %. Žalobca preto nemá
nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o úspešnejšiu žalovanú, tá náhradu trov konania nežiadala
a ani jej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto súd v súlade s čl. 17 Základných princípovCSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu a za použitia pomyselnej normy podľa čl. 4 ods. 2 Základných
princípov CSP, podľa ktorej, ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, môže súd rozhodnúť priamo tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznáva,

rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.