Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/119/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114229230
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114229230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zast. JUDr. Pavel Novák, advokát so sídlom
Bratislava,Mostová2,protižalovanej:A.I.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.-C.C.,A.ul.XXX/X,ozaplatenie
19.664,60 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
13.05.2019 č. k. 12C/333/2015-164 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 19.664,60
eura spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 18.263,53 eura od 03.10.2014 do zaplatenia a
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobcu zamietol a o trovách konania
rozhodol tak, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania proti žalovanej v plnej výške.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaní v l. rade A. I. a v 2. rade X. I. (voči ktorému v

priebehu konania bolo konanie právoplatne zastavené) uzatvorili dňa 06.11.2009 so žalobcom zmluvu
o splátkovom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 12.000 eur.
Žalovaní sa zaviazali úver spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 16,60% ročne splácať v mesačných
splátkach vo výške 140,32 eura do 30.11.2009, vo výške 209,38 eura mesačne od 25.12.2009 v 119-
mesačných splátkach. Poplatok za správu úveru bol 1,99 eura mesačne, spracovateľský poplatok za
poskytnutie úveru bol 189,17 eura, RPMN bola dojednaná vo výške 19,01%, priemerná hodnota RPMN
vo výške 13,433%, celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli 13.243,58 eura. Žalobca vyzval

žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy a v prípade neuhradenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
poskytnutého úveru, k čomu došlo listom zo dňa 27.06.2014. Po právnej stránke svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 1 ods. 2 písm. e/, § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., § 52, § 53 OZ, ako aj ust. § 100 ods.
1, § 101 a § 103 OZ. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uvedenú úverovú zmluvu
je potrebné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá
je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom
na ďalšie všeobecné podmienky odkazuje. Žalovaní úver nesplácali riadne a včas, čo bolo v konaní

nesporne preukázané a žalobca listom zo dňa 27.06.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa
pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti došlo v súlade s ust. §
53 ods. 9 OZ, pretože žalovaní boli v omeškaní so splácaním úveru, ktoré trvalo viac ako tri mesiace
a boli vyzvaní na doplatenie v lehote nie kratšej ako 15 dní. Súd sa preto ďalej zaoberal vznesenounámietkou premlčania, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu premlčaný nie je. S poukazom na ust.
§ 101 OZ, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Žalobcasiuplatnilsvojnároknasúdedňa07.10.2014v3-ročnejpremlčacejlehotepozosplatnenícelého

záväzku zo dňa 27.06.2014. Takto by 3-ročná lehota uplynula dňom 27.06.2017 a žaloba bola podaná
v premlčacej lehote. Čo sa týkalo ďalšej námietky žalovaných a poukazovanie na ust. § 4 ods. 2 písm.
j/ zák. č. 258/2001 Z. z., ktorý hovorí o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V tejto súvislosti poukázal na Smernicu EP a
Rady č. 2008/48/ES o spotrebiteľskom úvere, jej článok 10 ods. 2 písm. h/. Súd dospel k záveru, že

sankcia v podobe, že úver je bez úroku a bez poplatkov za to, že zmluva neobsahuje identifikáciu splátky
v jej rozčlenení na istinu, úrok a poplatky, nie je primeraná. Žalovaní ako spotrebitelia vedeli posúdiť
obsah a rozsah svojho záväzku, pretože v zmluve mali jasne uvedené, aké splátky, v ktorom období a
v akej výške majú platiť. Čo sa týka poplatkov vo výške 17,94 eura, tieto poplatky sú uplatňované za
správu úveru, ktorá výška bola dojednaná v Sadzobníku poplatkov, súd preto priznal žalobcovi nárok
na zaplatenie sumy 19.664,60 eura, ktorá pozostáva z istiny v sume 13.002,76 eura, úrokov vo výške

5.242,83 eura, úrokov z omeškania vo výške 1.401,07 eura a z poplatkov vo výške 17,94 eura. Súd
nepriznal žalobcovi nárok na úrok, ktorý si uplatňuje vo výške 16,60% ročne z istiny 13.002,76 eura za
obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za obdobie od 03.10.2014, pretože je toho názoru,
že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho
splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade

by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi. Pokiaľ
žalobca vyhlásil mimoriadnosť splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom dňom 27.06.2014, týmto
svojim jednostranným právnym úkonom zásadne zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah. V prípade,
ak dôjde k predčasnému alebo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru na základe jednostranného úkonu

veriteľa, vznikne nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru, to znamená, že veriteľ má právo získať okamžite celú sumu požičaných
peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu
s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné
prostriedky od spotrebiteľa. Naproti tomu v dôsledku tohto jednostranného právneho úkonu veriteľa,

dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a teda užívať a splácať ich postupne v
splátkach a vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku
dňu zosplatnenia. Z uvedených dôvodov preto rozhodol tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť sumu spolu
19.664,60 eura s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 18.263,53 eura od 03.10.2014 do zaplatenia a
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej
časti a domáhal sa jeho zmeny tak, že žalobcovi bude priznaný úrok 16,60% p.a. zo sumy 13.002,76
eura od 03.10.2014 do zaplatenia a zároveň nahradiť trovy odvolacieho konania v plnej výške. V
dôvodoch svojho odvolania uviedol, že odvolanie podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/

zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok. Poukázal na ust. § 273 ods. 1 Obchodného
zákonníka, keď žalobca a žalovaní sa dohodli, že súčasťou zmluvy o úvere budú aj všeobecné obchodné
podmienky, pričom v tejto súvislosti poukázal na jednotlivé body všeobecných obchodných podmienok
týkajúcich sa úroku. Úroky v tomto prípade sú osobitnou peňažnou náhradou súvisiacou s poskytnutím
finančných prostriedkov. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie

dlžníka so splnením záväzku. Poukázal na ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a podľa jeho
názoru má právo požadovať od žalovanej riadne úroky po celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvný vzťah
medzi stranami sporu je v zmysle ust. § 206 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka absolútnym
obchodnýmzáväzkovýmvzťahom,čoznamená,žetentoprávnyvzťahbezohľadunapovahuzmluvných
strán, t. j. či na jednej strane vystupuje spotrebiteľ alebo nie, podlieha právnej úprave obsiahnutej v

tretej časti Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že uplatňovanie zmluvných úrokov po zosplatnení
úverovej pohľadávky je v súlade s právom. Vznik práva veriteľa na zaplatenie úrokov je podmienený
existenciou dohody zmluvných strán. V prípade zmluvy o úvere záväzkový vzťah vôbec nevznikne,
ak nie je dohodnutá povinnosť dlžníka zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka). Neexistuje
žiadne ustanovenie všeobecne záväzného predpisu a to ani na úseku ochrany finančného spotrebiteľa,

ktorý by explicitne vylučovalo úročenie pohľadávky po vyhlásení jej predčasnej splatnosti. Neplatnosť
tohto aspektu dohody o úrokoch pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ teda neprichádza do úvahy.
Za súčasného normatívneho stavu tak neexistuje žiaden všeobecne použiteľný argument, ktorý by
umožňoval subsumovať úročenie zosplatnenej pohľadávky pod ktorúkoľvek zložku hypotézy právnejnormy obsiahnutej v ust. § 39 OZ. V tejto súvislosti poukázal aj na rozdielnu ekonomickú funkciu úrokov a
úrokovzomeškania.Funkciouúrokovjecenazaužívaniepeňazídlžníkom,funkciouúrokovzomeškania
je sankcia za porušenie povinnosti dlžníka. Funkcie týchto inštitútov sa teda neprekrývajú, nemajú

spoločný prienik, nevylučujú sa a môžu pôsobiť popri sebe. Aj po zosplatnení pohľadávky peniaze
naďalej užíva dlžník, mal by preto platiť cenu za ich užívanie až do ich reálneho vrátenia. Zosplatnením
pohľadávky zmluva, právny vzťah práva a povinnosti nezanikajú, právna norma vyplývajúca z ust. §
565 OZ nesleduje zánik záväzku, ale čas, v ktorom má dlžník plniť. Zánik záväzku je spojený až s
plnením dlžníka, preto z právnej normy podľa § 565 OZ ani právneho úkonu zosplatnenia a napokon ani

z prejavu vôle účastníka, ktorý vykonáva právo zosplatnenia, zánik záväzku vyvodiť nemožno, keďže
k zániku záväzku nesmerujú a zánik záväzku nastane až reálnym splnením. Zosplatnenie pohľadávky
má za následok výlučne zmenu obsahu záväzkového vzťahu, konkrétne tých jeho elementov, ktoré sa
týkajú času plnenia dlžníka. Zosplatnenie pohľadávky nie je špecifickým spôsobom zániku záväzkového
vzťahu na rozdiel od odstúpenia od zmluvy. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v súlade s ust. § 565
OZ nie je žiadnym odstúpením od zmluvy, ale výkonom iného práva, vykonaním ktorého dochádza

výlučne k časovej zmene vo vzťahu k povinnosti splatiť poskytnutý úver (vrátane úrokov z úveru) a nemá
žiadnu vecnú a obsahovú súvislosť s oprávnením zakotveným v ust. § 506 Obchodného zákonníka
zakotvujúceho možnosť od zmluvy odstúpiť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 31 Cdo/2851/99 a 33 Odo/657/2005). Ďalej uviedol, že príslušnú otázku - kumuláciu úrokov
a úrokov z omeškania nie je možné podriadiť prieskumu spotrebiteľskej prijateľnosti. V ďalšej časti sa

zaoberal rozborom uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98, keď podľa jeho názoru nie
je možné konštatovať zákaz úrokov po zosplatnení pohľadávky odvolaním sa na tieto závery. Poukázal
aj na skutočnosť, že pri totožnej úprave Česká republika dlhodobo a jednotne - tak súdna prax, ako
aj právna náuka - ani len nepochybujú o prípustnosti úročenia pohľadávky po zosplatnení úrokmi a
prípustnosti kumulácie úrokov a úrokov z omeškania. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.

zn.33Odo/657/2005,21Cdo/869/2012,33Cdo/1401/2014,32Cdo/3764/2016).Povinnosťplatiťúrokyje
imanentnou súčasťou zmluvy o úvere a priamo z nej vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť bezúročná,
povinnosť platiť úroky je kogentnou povinnosťou vyplývajúcou z ust. § 497 Obchodného zákonníka.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal vec a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

7. So zreteľom na rozsah a dôvody odvolania bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol, keďže výrok, ktorým bolo žalobe
čiastočne vyhovené, nebol zo strany žalovanej napadnutý odvolaním, a preto nebol v odvolacom konaní

predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

8. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka platného v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy, treťou časťou tohto zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy
zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti (§ 476 zmluvy o úvere, § 497 zmluvy o kontrolnej činnosti,

§ 591 zasielateľskej zmluvy, § 601 zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku, § 638 zmluvy o tichom
spoločenstve, § 673 zmluvy o otvorení akreditu, § 682 zmluvy o inkase, § 692 zmluvy o bankovom
uložení veci, § 700 zmluvy o bežnom účte § 708 a § 716 zmluvy o vkladovom účte).9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom jej obchádzania tohto ustanovenia sú neplatné.

12.Podľa§52ods.3citovanéhozákona,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 citovaného zákona, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14.Podľa§52ods.2OZvzneníúčinnomod 01.05.2014(ustanovenieospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Súd prvej inštancie danú zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu posúdil ako zmluvu
spotrebiteľskú, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje a ako na vecne správne poukazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

16. Vzťah špeciálnej a všeobecnej úpravy platí aj pre vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka
s tým, že postavenie špeciálneho predpisu pre vzťahy upravené v Obchodnom zákonníku má
Obchodný zákonník. Uvedené však nemusí platiť vždy. Aj v tomto prípade je treba pre zodpovedanie
konkrétneho vzťahu hľadať odpoveď v ustanoveniach upravujúcich špeciálny (osobitný právny vzťah),

konkrétne v ustanoveniach upravujúcich právny režim spotrebiteľských zmlúv. Pri právnej úprave
spotrebiteľských vzťahov, to znamená, že ak zmluvnou stranou je fyzická osoba, ktorá inak spĺňa
predpoklady pre jej kvalifikovanie ako spotrebiteľ, aj vtedy, ak sa vzťah inak posudzuje podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, postavenie špeciálneho predpisu pri posudzovaní ochrany práv spotrebiteľa
majú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

17. V danom prípade ide o úverovú zmluvu medzi bankou a fyzickou osobou (čo je inak absolútny
obchod podľa obchodného zákonníka), napr. dojednanie úroku z omeškania sa musí uskutočniť v
súlade s občianskoprávnymi predpismi. Tie isté závery platia aj vtedy, ak zmluvné strany si dohodou
upravia, že ich vzťah sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Takéto dojednanie nemôže

vylúčiť (zmenšiť) práva vyplývajúce pre spotrebiteľa z právnej úpravy, upravujúce jeho postavenie v
iných všeobecne záväzných právnych úpravách, preto v danom prípade nebude použiteľné žiadne
ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré by zhoršovalo postavenie spotrebiteľa (bude sa týkať napr.
odstúpenia od zmluvy, reklamácie, premlčania a pod.). Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou
žalobcu, že na daný právny vzťah by sa mali vzťahovať len ustanovenie Obchodného zákonníka.

18. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby v časti
týkajúcej sa žalobcom uplatneného nároku na priznanie úroku, ktorý si uplatňoval vo výške 16,60%
ročne z istiny, za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. V tomto smere totiž súd prvej
inštancie správne uzavrel, že dohodnuté (zmluvné) úroky z poskytnutých finančných prostriedkov

patria len do splatnosti dlhu. V danom prípade takáto situácia nastala po zosplatnení úveru ku
dňu 27.06.2014. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ktorý
má oporu vo vykonanom dokazovaní, vec správne právne posúdil v časti napadnutých výrokov a
presvedčivo reagoval so zohľadnením na okolnosti prípadu na procesné prostriedky strán sporu,nezostali nezodpovedané žiadne otázky strán sporu. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu
o tom, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie,
teda aj po predčasnom zosplatnení úveru. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje,

že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do
dohodnutej, alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov
z omeškania. Dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších
sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobujú
značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa

oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením
dlhu, oproti výške úveru. Odvolací súd poukazuje na to, že niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úroku
z omeškania. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy, a preto dohoda o takýchto úrokoch je
odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu
v neprospech slabšej zmluvnej strany. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru
ku dňu 27.06.2014, teda týmto dňom sa stal splatným celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty

predčasnej konečnej splatnosti úveru a odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok
na úroky z úveru iba do dňa 27.06-2014, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Úrok
ako odplatné plnenie je preto možné spájať len so stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov,
za čo možno považovať len stav do zosplatnenia celého úveru, keďže zosplatnením úveru dlžník stráca
právo držby požičanej sumy. Je tak len na vôli veriteľa, či k využitiu inštitútu zosplatnenia úveru pristúpi

alebo nie. V tejto súvislosti nemožno tiež opomenúť, že zosplatnenie je právnym úkonom, ktorým sa
mení hlavný úverový vzťah, pričom úrokový vzťah je voči nemu vzťahom akcesorickým, ktorý zaniká
spolu so zánikom hlavného záväzkového vzťahu.

19. V tejto súvislosti odvolací súd tiež dodáva, že závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v jeho

rozhodnutí sp. zn. 4Obo/143/1998 (R 59/1998), na ktoré odkázal v preskúmavanom rozsudku už súd
prvej inštancie boli prijaté i v ďalších rozhodnutiach odvolacích súdov (napr. Krajský súd v Trenčíne
sp. zn. 5Co/407/2016, Krajský súd v Prešove sp. zn. 1Co/30/2012, sp. zn. 19Co/4/2017, Krajský
súd v Trnave sp. zn. 25Co/172/2015, Krajský súd v Košiciach sp. zn. 2Co/224/2015) a tieto závery
akceptoval i Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 18.09.2012 sp. zn. IV. ÚS 476/2012, keď konštatoval, že

nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali svojvoľnosti, alebo zjavnej neodôvodnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu, keď tento sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu, ktorý jasne,
zrozumiteľne a presvedčivo objasnil vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku,
prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP v namietajúcej zamietajúcej časti ako aj v časti o nároku na náhradu trov konania
potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 397 CSP v spojení s ust. § 255

ods. 1 CSP tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania aj napriek tomu, že
v odvolacom konaní bola úspešná, pretože jej v rámci odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli, čím
bol priestor na aplikáciu ustanovenia článku 4 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).